Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, November 18, 2014

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 24P/187/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114215791
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Sitárová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2014:4114215791.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v konaní pred samosudkyňou Mgr. Máriou Sitárovou, vo veci starostlivosti súdu

o maloletého Y. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Nitra ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: H. J., nar. XX.X.XXXX, bytom J. - N. S.,
T. nábrežie XXX/XX a Z. H., nar. X.X.XXXX, bytom J. - S., O. XXX/XX o návrhu matky na zvýšenie
výživného, takto

r o z h o d o l :

Súd mení rozsudok Okresného súdu Nitra č.k. 26P/71/2011-28 zo dňa 23.11.2011 v časti vyživovacej
povinnosti otca tak, že zvyšuje jeho vyživovaciu povinnosť na maloletého Y. H., nar. XX.XX.XXXX zo
sumy 70,- eur na sumu 90,- eur mesačne počnúc dňom 1.9.2014, ktoré je otec povinný platiť vždy do

15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

Zročnévýživnéotcazačasod1.9.2014do30.11.2014činísumu60,-eur,ktorúsumusúdpovoľujeotcovi
splácať v pravidelných mesačných splátkach po 10,- eur tak ako bežné výživné, počnúc prvou splátkou
v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku pod následkami straty výhody splátok.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka - matka maloletého dieťaťa sa svojím písomným návrhom osobne podaným na tunajší
súd dňa 26.05.2014 domáhala, aby súd zmenil rozsudok Okresného súdu Nitra č.k. 26P/71/2011-28 zo
dňa 13.11.2011 v časti vyživovacej povinnosti otca na maloleté dieťa tak, že výživné zvýši zo sumy 70,-
eur na sumu 150,- eur mesačne. Svoj návrh odôvodnila tak, že v súčasnej dobe je už výživné 70 eur

nepostačujúce a to z dôvodu, že maloletý Y. nastupuje od septembra do 1. ročníka ZŠ s čím má už teraz
zvýšené výdavky na školské potreby a pomôcky. Maloletý začal navštevovať aj futbalový krúžok, kde
mesačne prispieva sumou 20 eur, tiež mu musela zakúpiť kopačky, chrániče, loptu a dres, čo bolo cca.
100 eur. V škôlke navštevuje kurz plávania, za čo mu platila 30 eur. Okrem týchto výdavkov má výdavky
bežného charakteru spojené s bývaním a každodennými potrebami.

Matka na pojednávaní pred tunajším súdom uviedla, že trvá na podanom návrhu, pretože syn ide od
septembra do 1. ročníka, od marca 2013 navštevuje futbalový klub, kde je mesačný poplatok 20 eur v
zime a 17 eur v lete. Jej príjem sa tiež oproti predchádzajúcemu konaniu znížil, pretože v tejto oblasti

sa už nedá tak zarobiť ako predtým. Ona sa sama stará o dieťa a preto si nemôže nájsť inú prácu kde
sa robí dlhšie ako do 16.00 hod. Otec okrem výživného finančne na syna neprispieva, ona mu musela
sama kúpiť korčule, bicykel, platila plávanie. Otec si syna bráva veľmi málo asi raz za tri týždne na pár
hodín. Ona býva s deťmi v byte, ktorý má v osobnom vlastníctve, okrem maloletého má aj dve dospelédeti, dcéru N., ktorá denne navštevuje vysokú školu a syna S., ktorý od septembra nastupuje do 3.
ročníka strednej školy. Každé z týchto detí má určené výživného 135 eur. Jej príjem je približne 350
- 360 eur v čistom, má nedoplatky do zdravotnej poisťovne, tiež si brala pôžičky od nebankoviek, na

ktoré má exekúcie. Finančne jej pomáha aj jej matka, ktorá je dôchodku. Príjem jej z podnikania klesol
z dôvodu, že je väčšia konkurencia na trhu poisťovníctva, keďže poisťovníctvo robia už aj banky. Auto
si kúpila osemročné za 3.000 eur, ktoré jej dlhoval bývalý manžel. Ďalej matka uviedla, že maloletý
Y. od septembra 2014 už na futbal nechodí, navštevuje 1. ročník ZŠ, výdavky boli hlavne na začiatku
školského roka na školské potreby a pomôcky.

Matka v konečnom návrhu žiadala zvýšiť výživné aspoň na 100 eur mesačne.

Otec na pojednávaní uviedol, že nesúhlasí so zvýšením výživného, nakoľko má stále ten istý príjem
a tie isté zrážky, na základe ktorého sa rozhodlo naposledy o výživnom. Na základe tohto príjmu bolo
zamietnuté aj zvýšenie výživného na dospelú dcéru X. H. asi pred tromi rokmi. Je pravdou, že by
so synom mohol byť aj častejšie ako býva ale jeho práca mu to neumožňuje. On cestuje mestskou
dopravou, matka autom. Je pravdou, že syna vrátil skôr keď ho matka požiadala aby zabezpečoval o

neho starostlivosť počas jej neprítomnosti, pretože v práci vypadol skladník a on musel nakladať kamión.
Čo sa týka toho, že si matka nevie nájsť inú prácu, u nich pracuje 30 žien na tri zmeny, ktoré majú
aj dvoj - trojročné deti. Verí, že raz bude zarábať viac, bolo mu ponúknuté, že vedúci pôjde koncom
roka do dôchodku a že by mohol nastúpiť na jeho miesto. Býva u svojej matky, ktorej momentálne na
bývanie neprispieva, nemal by z čoho, jeho matka je ešte zamestnaná. Pokiaľ by matka naozaj nemala

dať dieťaťu čo jesť, kúpiť školské potreby, nekúpila by si predsa auto. On si od posledného rozhodnutia
nekúpil nič, nemá auto, nemôže si to dovoliť. Okrem výplaty nemá iný príjem, stále platí na dospelú
dcéru, ktorá už skončila školu, no momentálne je nezamestnaná, cíti to tak, že jej tých 50 eur mesačne
posiela. Pokiaľ by mu súd zvýšil výživné, postavil by ho do role neplatiča. Matka tvrdí, že peniaze, ktoré
jej prichádzajú na účet sú od jej bývalého manžela, ale ešte keď žili spolu, tak ten mal také finančné

problémy, že dva - tri mesiace meškal aj s výživným. Tiež má exekučné zrážky kvôli pôžičkám, ktoré si
bral v čase keď žili s matkou dieťaťa, ale ešte aj predtým ako spolu začali žiť.

Otec v konečnom návrhu žiadal, aby súd návrh matky zamietol. Pokiaľ by mu súd zvýšil výživné, musel
by sa odvolať, nemá na to aby platil vyššie výživné a hrozilo by mu trestné stíhanie.

Kolízny opatrovník v záverečnom návrhu uviedol, že od poslednej úpravy výživného ubehla doba 3

rokov, zmenili sa pomery na strane dieťaťa ale aj oboch rodičov. Maloletý začal navštevovať 1. ročník
ZŠ, na zvýšených výdavkoch na školu sa otec nepodieľal, neprispieva nad rámec výživného. Otcovi sa
príjem zvýšil, matke znížil, preto navrhujú zvýšiť výživné od septembra na 85 eur mesačne.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil návrh, rodný list maloletého
dieťaťa, výpisy z účtu matky a maloletého Y., potvrdenie o poberaní prídavkov na deti, potvrdenie o

príjmoch otca, daňové priznanie matky za rok 2013, potvrdenie z FC Nitra, potvrdenie o príjme matky,
pripojené spisy OS Nitra sp. zn. 25C/78/2003, 12C/197/2009 a 26P/71/2011, z neho rozhodnutie na čl.
28 a nasledovné a zistil tento skutkový stav:

MaloletýY.H.,nar.XX.XX.XXXXpochádzazmimomanželskéhovzťahurodičovH.J.aZ.H..Rozsudkom
Okresného súdu Nitra č.k. 26P/71/2011-28 zo dňa 23.11.2011 bolo rozhodnuté tak, že maloletý Y. bol

zverený do osobnej starostlivosti matky, otca súd zaviazal prispievať na jeho výživu sumou 70 eur
mesačne. Matka maloletého dieťaťa dosahovala v tom čase príjem podľa jej vyjadrenia cca. 500 eur
(podľa daňového priznania za rok 2010 dosiahla matka celkové príjmy 4942,37 eura a celkové výdavky
1976,95 eura, to znamená, že čistý mesačný príjem matky bol 247 eur) a mala ďalšie dve vyživovacie
povinnosti. Otec maloletého dieťaťa dosahoval priemerný čistý mesačný príjem 346,53 eura a mal

vyživovaciu povinnosť voči dospelej dcére X. H. vo výške 50 eur mesačne.

V súčasnej dobe býva matka spolu so svojimi tromi deťmi v byte, ktorý je v jej osobnom vlastníctve.
Maloletý Y. navštevuje od septembra 2014 1. ročník ZŠ. V predchádzajúcom období navštevoval
MŠ. Počas tohto obdobia maloletý absolvoval kurz plávania, za ktorý matka zaplatila 30 eur a kurzkorčuľovania, za ktorý zaplatila 20 eur. Matka uhrádza maloletému mesačne poistku 22 eur. Matka
maloletému uhrádza stravu v školskej jedálni cca. 20 eur, školský klub 10 eur. Na začiatku šk. roka
uhradila príspevok do ZRPŠ 15 eur a na školské aktivity platí približne 5 eur mesačne. Matka maloletému

zakúpila školské potreby a pomôcky za približne 100 eur a za 100 eur maloletému nakúpila zimné
oblečenie. Od marca 2013 do septembra 2014 maloletý navštevoval futbalový klub FC Nitra a.s., kde
uhrádzal oddielové príspevky vo výške 17 až 20 eur mesačne. Plnoleté deti matky navštevujú denné
štúdium strednej a vysokej školy, na ich výživu prispieva ich otec sumou 135 eur mesačne na každé
dieťa. Mesačné výdavky spojené s bývaním má matka 26 eur elektrina, 24 eur plyn, nájomné matka

uhrádza vo výške 175 eur, 12 eur internet, tiež spláca pôžičku po 107 eur mesačne, splátky na kreditnú
kartu 15 eur mesačne. Ročne matka uhrádza smetné 88 eur a 25 eur daň z nehnuteľnosti. Matka je
spoluvlastníčkou aj ďalšieho bytu v Nitre na P. ulici, ktorý v minulosti so svojim bývalým manželom
prenajímali. V súčasnej dobe podľa tvrdenia matky je tento byt neobývaný. Podľa daňového priznania
matky za rok 2013 táto dosiahla celkové príjmy 3.048,74 eura a výdavky 1.303,96 eura. Priemerný
mesačný príjem matky tak bol 145 eur. V roku 2014 od januára do augusta vrátane matka dosiahla

provízie od spoločnosti Allianz - Slovenská poisťovňa a.s. v celkovej výške 1748 eura, t.z. že jej príjem
pred zdanením dosahoval mesačne sumu 218 eur. Matka poberá aj prídavky na tri deti spolu vo výške
70,56 eura.

Otec maloletého býva u svojej matky, ktorej momentálne na bývanie neprispieva. Matka otca je
zamestnaná. Otec robí u toho istého zamestnávateľa ako v čase poslednej úpravy výživného, kde v

súčasnej dobe dosahuje priemerný čistý mesačný príjem 414 eur. Z tejto sumy sú otcovi vykonávané
exekučné zrážky z dôvodu riadneho nesplácania pôžičiek z minulosti. Plnoletá dcéra otca X. H. ukončila
štúdium na vysokej škole, čím otcovi zanikla vyživovacia povinnosť na toto dieťa, otec sa vyjadril, že aj
naďalej dcére posiela 50 eur mesačne, nakoľko je nezamestnaná a príjem by mala začať dosahovať
až v roku 2015. Okrem uvedených výdavkov má otec bežné výdavky na zabezpečovanie svojich

každodenných potrieb.

Podľa § 62 ods. 1 Zák. o rodine ( zák. č. 36/2005 Z.z. ), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom
je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne sú aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa§75ods.1Zákonaorodine,vetaprvá,priurčenívýživnéhoprihliadnesúdnaodôvodnenépotreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 78 ods. 1/ Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného bol
podaný dôvodne, pretože od poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov, ktorá odôvodňujezvýšenie vyživovacej povinnosti otca maloletého dieťaťa. K zmene pomerov došlo jednak vývojom
životných nákladov ako aj okolnosťami na strane oprávneného dieťaťa, ktoré začalo navštevovať ZŠ
v dôsledku čoho došlo k zvýšeniu výdavkov s tým spojených, ako aj výdavkov na zabezpečenie jeho

ďalších potrieb, ktoré slúžia k jeho celkovému zdravému duševnému a telesnému rozvoju. U matky prišlo
oproti poslednej úprave výživného k zníženiu jej príjmu aj napriek tomu, že matka pracuje stále pre tú istú
spoločnosť pre ktorú vykonáva činnosť finančného sprostredkovania v sektore poistenia alebo zaistenia.
V čase poslednej úpravy výživného bol príjem matky podľa daňového priznania 247 eur mesačne, za rok
2013 matka dosiahla priemerný čistý mesačný príjem 145,33 eura. V roku 2013 matka už nemala príjem

z prenájmu nehnuteľnosti ako tomu bolo v roku 2010. Za rok 2014 matka dostala províziu v priemere
mesačne v sume 218 eur. U otca dieťaťa prišlo tiež k zvýšeniu jeho príjmu a to zo sumy 346,53 eura
na sumu 414 eur mesačne a otcovi odpadla vyživovacia povinnosť k plnoletej dcére, ktorá už ukončila
prípravu na svoje budúce povolanie a tým nadobudla schopnosť sama sa živiť.

Súd má za to, že vývoj životných nákladov, ako aj zmenu pomerov na strane maloletého dieťaťa a
oboch rodičov dostatočne odôvodňujú zvýšenie vyživovacej povinnosti otca. Súd však nevyhovel návrhu

matky ohľadne výšky výživného a otca zaviazal výživným vo výške 90 eur mesačne, pričom takto
určené výživné je primerané veku a odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa, ako aj možnostiam a
schopnostiam otca plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v práve takto stanovenej výške. Súd zaviazal
otca výživným od 01.09.2014, kedy začal maloletý Y. navštevovať 1. ročník základnej školy. Zročné
výživné za čas od 01.09.2014 do 30.11.2014 v celkovej sume 60 eur (90 - 70 x 3 mesiace) povolil otcovi

splácať v mesačných splátkach po 10 eur spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok
s prihliadnutím k jeho príjmom a výdavkom ako aj výške zameškaného výživného.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov
nepriznal právo na náhradu trov konania, keďže išlo o konanie, ktoré súd mohol začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Nitre

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.