Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, November 18, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10Co/104/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8513201176
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tóth

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8513201176.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tótha a členov senátu

JUDr. Petra Šama a JUDr. Jozefa Škraba v právnej veci žalobcu: O. S., rod. C., nar. XX.X.XXXX,
U. XXX/XX, X. S., právne zastúpenej JUDr. Vladimírom Dlugolinským, advokátom so sídlom v Starej
Ľubovni, Levočská 1, proti žalovanej: Rapid life životná poisťovňa, a.s., IČO: 31690904, Garbiarska 2,
Košice, právne zastúpenému JUDr. Gabrielom Gulbišom, advokátom so sídlom v Košiciach, Boženy
Němcovej 22, o zrušenie rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice sp. zn. 2C/414/2012 zo
dňa 19.1.2012, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa zo dňa 20.6.2013
č. k. 1C/52/2013-124, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa.

P r i s u d z u j e žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Stará Ľubovňa rozsudkom č. k. 1C/52/2013-124 zrušil rozhodcovský rozsudok
Arbitrážneho súdu Košice vydaný rozhodcom JUDr. Bohumírom Zaujecom dňa 19.1.2012 pod sp.
zn. 2C/414/2012. Žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 203,64 eur
pozostávajúce z trov právneho zastúpenia žalobkyne, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V odôvodnení rozhodnutia súdu uviedol, že žalobou zo dňa 14.3.2013 žalobkyňa sa domáhala zrušenia
rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice vydaného rozhodcom JUDr. Bohumírom Zaujecom
sp. zn. 2C/414/2012 zo dňa 19.1.2012. Dňa 5.3.2013 jej bol doručený rozhodcovský rozsudok, ktorým
jej bola uložená povinnosť zaplatiť žalovanému do
piatich dní od doručenia rozhodcovského rozsudku istinu vo výške 51,45 eur a trovy
rozhodcovského konania vo výške 276,- eur, alebo do 5 dní podať odpor na rozhodcovskom súde.
Rozhodcovská zmluva, od ktorej Arbitrážny súd Košice odvodzoval právomoc, je neplatná s poukazom

na znenie § 53 ods. 4 OZ (zákon číslo 40/1964 Z. z.), pretože rozhodcovská doložka sa považuje
za neprijateľnú podmienku, ktorá je neplatná. Rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná
a spôsobuje nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Rozhodcovská doložka bola súčasťou poistnej zmluvy na predtlači formulára, nebola tak individuálne
dohodnutá, aj keď v deň podpisu zmluvy podpísala Osobitné zmluvné dojednanie odkazujúce na tú istú
rozhodcovskú doložku. Nielen zmluvné podmienky uvedené v poistnej zmluve ohľadom rozhodcovskej
doložky sú neplatné, pričom rozhodcovská doložka znemožňuje poistníkovi - žalobkyni v prípade sporu

zvoliť si iný spôsob jej riešenia cez súd a je nútená podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu.
Poukazuje na neprijateľnú podmienku, a to porovnaním dĺžky poistného vzťahu a výšku požadovaného
nároku podľa bodu 7a časti XVII. všeobecných poistných podmienok. Žiada zrušiť rozhodcovský
rozsudok a priznať jej náhradu trov konania.Žalovaný k návrhu uviedol, že došlo k uzavretiu poistnej zmluvy 28.5.2007. Jej súčasťou sú Všeobecné
poistné podmienky, ako aj Osobitné zmluvné dojednanie č. 01/2007, kde v bode 2 sa dojednáva

rozhodcovská doložka. Táto bola individuálne dojednaná, je osobitne a výrazne oddelená od ostatného
textu poistných podmienok. Viazanosť rozhodcovskou doložkou bola objasnená finančným agentom p.
T. F.. Žalobkyňa vstúpila do poistného vzťahu ako informovaný spotrebiteľ, o čom svedčí aj Záznam o
požiadavkách a potrebách klienta k poistnej zmluve č. 4034690633.

Žalobkyňa trvala na tom, individuálne dojednanie rozhodcovskej doložky nebolo ničím podložené, táto
je zakotvená v časti XV. Všeobecných poistných podmienok, pričom osobitné vyjednanie z pohľadu
ochrany spotrebiteľa musí byť jednoznačné, slobodné, má byť prejavom autonómnej vôle spotrebiteľa
pri vyjednávaní rozhodcovskej doložky, pretože tu ide o vzdanie sa práva na prejednanie veci pred
všeobecnými súdmi.

Žalovaný trval na tom, že žalobkyňa podpísala celý text Všeobecných poistných podmienok. Pokiaľ
by nepristúpila k podpisu Osobitných zmluvných dojednaní číslo 01/2007 v poistnej zmluve, nebola by
viazaný týmito všeobecnými podmienkami. Naviac Arbitrážny súd Košice rozhodol, že klient dodržal
všetky zákonné podmienky v rozhodcovskom konaní.

Žalobkyňa trvala na tom, že si uzavrela životnú poistku, pričom samotné dojednávanie zmluvy trvalo asi
10 až 15 minút. Až po čase zistila, že poistná zmluva nie je až tak výhodná ako jej bola prezentovaná. Pri
uzatváraní poistnej zmluvy jej boli vysvetľované výhody poistenia, na aké riziká sa poistenie vzťahuje
takže predmetom dojednávania bolo len samotné poistenie, nie objasnenie rozhodcovského konania.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že dňa 28.5.2007 účastníci uzavreli poistnú
zmluvu, ktorá v časti XV. poistných podmienok obsahuje rozhodcovskú

zmluvu,že „všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnúv rozhodcovskom
konaní pred rozhodcovským súdom“. Dňa 4.1.2012 žalovaný ako žalobca na Arbitrážnom súde Košice

uplatnil proti žalobkyni nárok na zaplatenie sumy 51,45 eur, čo sa rovná vyplatenej províznej odmene
sprostredkovateľovi v súvislosti s ukončením poistného vzťahu. Rozhodcovský rozsudok bol doručený
žalobkyni 5.3.2013, proti ktorému rozsudku dala žalobkyňa žalobu podľa § 40 ods. 1 písm. c) a j) zákona
č.244/2002Z.z., orozhodcovskomkonaní,pretožeúčastníkrozhodcovskéhokonaniasamôžežalobou
podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak jeden z

účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy alebo pri rozhodovaní boli
porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

Súd v konaní zistil, že rozhodcovská zmluva obsiahnutá v Poistných podmienkach (časť XV.
Poistných podmienok), je neoddeliteľnou súčasťou Poistných podmienok. Nebolo preukázané tvrdenie

žalovaného, že pokiaľ by žalobkyňa osobitné zmluvné dojednania nepodpísala, tak by sa vylúčilo
použitie časti XV. Poistných podmienok. Poistné podmienky boli vopred naformulované žalovanou
spoločnosťou, pričom takáto formulácia ani neumožňovala žalobkyni osobitnú úpravu, t. j. dosiahnutie
možnosti rozhodnúť spor účastníkov pred všeobecným súdom, nie pred rozhodcom. Naviac nie je jasné,
ktorý rozhodcovský súd by rozhodoval, pretože takýto súd mal byť vytvorený osobitným postupom a

takýto súd sa vytvorí z troch fyzických osôb poverených poisťovňou. Nebolo preukázané ani výsluchom,
že rozhodcovská doložka pred jej uzavretím bola žalobkyni riadne vysvetlená a že okrem vstupu do
poistného vzťahu vstupuje aj do vzťahu povinnosti spor riešiť pred rozhodcovským súdom. Naviac z
rozhodcovskej doložky vyplýva dôvod jej uzavretia, a to jej účelnosť, praktickosť a rýchlosť konania, čo
mohlo u žalobkyni vyvolať klamlivý dojem, že rozhodcovské konania v porovnaní so súdnym konaním

majú samé výhody a je v jej záujme. Nebola informovaná o tom, že v rozhodcovskom konaní nebude mať
taký priestor na uplatnenie práv na obranu. Naviac sú tam uvedené výrazné kratšie lehoty na podanie
odporu, ako v súdnom konaní a s výraznou poplatkovou povinnosťou 72,- eur za podanie odporu. To
vytvára hrubú nerovnovážnosť v postavení účastníkov dotknutého rozhodcovského konania.

Samotná poistná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou, ktorá v časti bodu 7a XVII. rieši otázku povinnosti
poistenou zaplatiť poisťovni províziu za sprostredkovanie poistenia v prípade predčasného ukončenia
poistnej zmluvy, pričom nie je možné zo znenia uloženej povinnosti vypočítať konkrétnu výšku provízie,
tak aj napadnutý rozsudok je z toho dôvodu absolútne nepreskúmateľný.Súd konštatoval, že dojednanie rozhodcovskej doložky je neplatné a rozhodcovský rozsudok je nulitný
právny úkon. Potom je potrebné zrušiť rozhodcovský rozsudok s poukazom na § 40 ods. 1 písm. c)

Zákona o rozhodcovskom konaní číslo 244/2002 Z. z.. Dojednanie rozhodcovskej doložky pre konanie
pred rozhodcovským súdom znamená pre žalobkyňu aj porušenie všeobecných záväzných právnych
predpisov na ochranu práv spotrebiteľom aj s poukazom na Smernicu Rady č. 93/13/EHS, že zmluvná
podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery
spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy,

ku škode spotrebiteľa. Okresný súd vyhovel návrhu a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

O trovách konania účastníkov bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnej žalobkyni priznaná
náhrada trov konania. Žalobkyňa bola zastúpená advokátom, ktorému sa priznala odmena podľa
vyhlášky č. 655/2004 Z. z..

Proti rozsudku okresného súdu dal odvolanie žalovaný. Okresný súd neúplne zistil skutkový stav,
keď konštatoval porušenie podmienky osobitného dojednania rozhodcovskej doložky. V zázname
o sprostredkovaní z 28.5.2007 vyplýva, že žalobkyňa bola informovaná spotrebiteľom ohľadom
rozhodcovskej doložky. Záznam bol robený p. Peterčákovou, ktorej výpoveď bola dôkazom na
potvrdenie stanoviska žalovaného. Súd sa nezaoberal osobitným nárokom žalovanej na sumu 51,45

eur. Ďalej sa poukazuje na to, že po zrušení rozhodcovského rozsudku má byť výrok o tom, že sa
bude pokračovať v konaní. Žalovaná spoločnosť trvá na tom, že rozhodcovská doložka bola individuálne
dojednaná, čo vyplýva aj z textu rozhodcovskej doložky. Rozhodcovská doložka sa nachádza v
Osobitných zmluvných dojednaniach č. 01/2007 a v časti XV. Všeobecných poistných podmienok a v
prípade nepodpísania Osobitných zmluvných dojednaní, teda aj rozhodcovskej doložky by mohli obaja

účastníci vyriešiť spor pred všeobecným súdom. V prípade, že na Krajskom súde vec prejedná JUDr. F.
X., znášajú proti tomuto sudcovi námietku zaujatosti pre jeho osobnú angažovanosť v spotrebiteľských
zmluvách na Ministerstve spravodlivosti SR. Zároveň navrhuje zrušiť rozsudok okresného súdu a vec
mu vrátiť na ďalšie konanie.

Žalobkyňa navrhla potvrdiť rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne. Ak by sa jednalo o
výsluch p. F., tak ani jedna zo sporových strán nenavrhla vypočuť túto svedkyňu. Žalovaný svojou
námietkou nespochybnil proces uzatvárania poistnej zmluvy, rozhodcovskej doložky, ako aj osobitných
zmluvných dojednaní, hoci tak nepochybne mohol spraviť. Pretože záznamy o jednaní s klientom
skôr obsahujú súvislosti z uzavretej poistnej zmluvy, nie rozhodcovskú doložku ako takú. Dojednanie

rozhodcovského súdu bolo uskutočnená jednostranne, spôsob riešenia sporov definoval žalovaný,
zostavil znenie rozhodcovskej doložky na vopred pripravenom formulári. Žalobkyňa naznačuje
nekalú obchodnú praktiku žalovanej spoločnosti, pričom podpisom rozhodcovskej doložky si žalobkyňa
neuvedomila jej dosah a nemohla ani ovplyvniť zmluvné podmienky a Všeobecné poistné podmienky.
Žalobkyňa sa stotožňuje so zistením súdu prvého stupňa, aj s jeho právnym odôvodnením. Navrhuje

potvrdiť rozhodnutie súdu prvého stupňa s tým, že si uplatňuje náhradu trov odvolacieho konania.

Krajský súd prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal preskúmania napadnutého
rozhodnutiaazistil,žerozhodnutiesúduprvéhostupňajepotrebnépotvrdiťakovecnesprávne.Odvolací
súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.), a

k tomu dodáva:

Žalobkyňa v zákonnej lehote dňa 14.3.2013 podala žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa
§ 41 ods. 1 zákona číslo 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Postupom rozhodcovského súdu
malo dôjsť k porušeniu práv žalobkyne, preto podľa § 40 ods. 1 písm. c) a 3 sa domáha zrušenia

rozhodcovského rozsudku, pretože jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť
rozhodcovskej zmluvy, kde pri
rozhodovaní boli porušené všeobecné záväzné predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. Žalobkyňa dňa
28.5.2007 mala uzavrieť so žalovanou ako poisťovacou spoločnosťou poistnú zmluvu č. 4034690633,
pričom súčasťou tejto poistnej zmluvy sú Všeobecné poistné podmienky poisťovacej spoločnosti, kde

v časti XVII. záverečného ustanovenia v bode 7a sa rieši otázka nároku poisťovacej spoločnosti voči
poistníkovi na preplatenie províznej odmeny za sprostredkovanie príslušnej poisťovacej zmluvy, ktorá
sa vyporiada pri ukončení poistného vzťahu. Keďže došlo k ukončeniu poistného vzťahu, žalovaná
obchodná spoločnosť využila svoje právo na preplatenie províznej odmeny, pričom o tomto nároku mározhodovať rozhodcovský súd z hľadiska Osobitných zmluvných dojednaní č. 01/2007 k poistnej zmluve,
kde v bode 2 poistník (poistenec) a poisťovňa týmto vyjadrujú obaja spoločne a každý zároveň svojím
podpisom samostatne svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že

sa namiesto súdneho konania z dôvodov účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému
konaniu v zmysle XV. týchto Všeobecných poistných podmienok. Toto ustanovenie chápu zmluvné
strany ako rozhodcovskú doložku. Na základe tvrdenej rozhodcovskej doložky o nároku žalovanej
obchodnej spoločnosti na preplatenie provízie rozhodoval rozhodca, a to arbitrážny súd Košice, ktorý
rozhodcom JUDr. Bohumírom Zaujecom dňa 19.1.2012 pod sp. zn. 2C/414/2012 rozhodol o povinnosti

žalovanej O. C. zaplatiť žalobcovi (žalovanej obchodnej spoločnosti) peňažnú sumu 31,45 eur a trovy
rozhodcovského konania 286,- eur. Zákon o rozhodcovskom konaní č. 244/2002 Z. z. v § 4 ods. 1
uvádza, že rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy, alebo formu rozhodcovskej doložky
v zmluve, pričom podľa ods. 2 rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Žalovaná obchodná spoločnosť vyvodzovala platnosť rozhodcovskej zmluvy s poukazom na Osobitné
zmluvné dojednanie č. 1/2007, ktoré rieši otázku rozhodcovského konania podľa XV. časti Všeobecných

poistných podmienok. Časť XV. rozhodcovské konanie Všeobecných poistných podmienok hovorí o
tom, že poisťovňa a poistník sa dohodli, že všetky ich vzájomné spory a sporné nároky z poistenia
sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovský súd nie je v tejto
doložke priamo uvedený, ale riešia sa skôr otázky zostavenia rozhodcovského súdu. Podľa žalovanej
obchodnej spoločnosti došlo k individuálnemu dojednaniu rozhodcovskej zmluvy práve z dôvodov

podpisu Osobitných zmluvných dojednaní č. 1/2007 k poistnej zmluve. Tie sú v závere podpísané
žalobkyňou ako poistníkom. Je potrebné ale vychádzať z tvrdení žalobkyne, že keď podpisovala
Všeobecné poistné podmienky, bola v domnení, že podpisuje obsah Poistných podmienok, aj keď
Osobitné zmluvné dojednania sú samostatne vyčlenené. Pri definovaní rozhodcovského konania je
ale uvedené, že namiesto súdneho konania z dôvodov účelnosti, praktickosti a rýchlosti sa podrobí

rozhodcovskému konaniu, čo navádza k tomu, že práve rozhodcovské konanie je oproti súdnemu
konaniu účelnejšie, praktickejšie, rýchlejšie, a teda svojím obsahom v prospech sporových strán. Je
pochybné, či je aj spravodlivejšie. Keď súd prvého stupňa dostal k dispozícii materiáli týkajúce sa
rozhodcovského konania, Rokovací poriadok rozhodcovského súdu, sadzby za rozhodcovské konanie,
jednoznačne tento Rokovací poriadok sa môže na prvý pohľad zdať, že vedie k tomu, že o sporovom

nároku sa rozhodne rýchlejšie a zmluvné strany nebudú zaťažovať dlhodobým sporom. Na druhej strane
ale posúdenie účelnosti, či praktickosti je pochybné z hľadiska iných lehôt výrazne kratších, ako v
súdnom konaní s tým, že sadzby za vedenie arbitrážneho konania sú podstatne iné, ako v súdnom
konaní, pričom účastník poistného
vzťahu pravdepodobne nebol detailnejšie oboznámený s tým, čo voľba rozhodcovského súdu bude v

konečnom dôsledku pre sporovú stranu znamenať. V prvom rade je ale dôležité
poukázať na to, že keď by účastník poistného vzťahu aj súhlasil s uzavretím rozhodcovskej zmluvy, v
Osobitnom zmluvnom dojednaní nie je uvedené, že sa vec bude prejednávať pred konkrétnym
rozhodcovským súdom, aké budú pravidlá rozhodcovského konania a aké povinnosti bude mať účastník
z hľadiska poplatkových povinností. Naviac sa dá predpokladať, že poistený nebude mať nejakú

praktickú skúsenosť nielen so súdnym, ani s rozhodcovským konaním, preto dojednanie rozhodcovskej
doložky je jednoznačne výhodné pre poisťovaciu spoločnosť, ak táto z hľadiska svojej doterajšej činnosti
využíva rozhodcovské konania a v prax uvádza aj postup podľa Osobitného zmluvného dojednania,
či časti XV. rozhodcovské konanie, keď volí rozhodcovský súd. Naviac rozhodcovský súd sídle v sídle
dodávateľa poisťovacej spoločnosti.

Ak sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu - poistnú zmluvu, kde žalobkyňa vystupuje ako spotrebiteľ,
fyzická osoba a žalovanou je obchodná spoločnosť právnická osoba, predmetom činnosti ktorej je
poisťovníctvo, potom žalobkyni ako spotrebiteľke je potrebné poskytnúť osobitnú ochranu v duchu
Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, čo sa premietlo

aj vo veci Pannon GSM proti Erzsebet S. Györfi vec C243/0/8, kde sa uvádza, že podmienka
obsiahnutá v zmluve uzatvorenej medzi spotrebiteľom, predajcom alebo dodávateľom, ktorá bola
do nej vložená podľa osobitného vyjednania a ktorá priznáva výlučnú právomoc súdu, v ktorom
obvode sa nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa, môže byť považovaná za nekalú. Potom
aj členské štáty majú zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so

spotrebiteľom neboli záväzné pre spotrebiteľa. Toto rozhodnutie rieši otázku aj tohto sporu, či sa
jednalo o individuálne dojednanie rozhodcovského súdu a či tento súd má sídliť v sídle dodávateľa
služieb, resp. či pri dojednaní rozhodcovského súdu bola zachovaná podmienka možnosti výberu,
t. j. spotrebiteľa v rozhodovaní o tom, ktorý orgán má vyriešiť spor medzi žalobkyňou a žalovanouobchodnou spoločnosťou. Podľa žalobkyne nemala na výber a musela podpísať poistnú zmluvu v znení
Všeobecných obchodných podmienok, vrátane dojednania rozhodcovskej zmluvy. Žalovaná obchodná
spoločnosť sa bráni takémuto výkladu s poukazom na to, že Osobitné zmluvné dojednania sú jasne

oddelené od Všeobecných poistných podmienok. Bolo len na žalobkyni, či bude súhlasiť s uzavretím
dohody o rozhodcovskom konaní. Z hľadiska obsahu Osobitných zmluvných dojednaní tá ma dve časti,
prvú, kde sa rieši otázka zániku poistenia a druhá rieši vôľu účastníkov podrobiť sa rozhodcovskému
konaniu podľa článku XV. Všeobecných poistných podmienok. Rozhodcovské konanie tu je vymedzené
ako účelnejšie, praktickejšie, rýchlejšie ako súdne konanie, čo navádza k tomu, že súdne konania

nespĺňajú tieto atribúty, ale na druhej strane stále tu ostáva otázka, či došlo k individuálnemu dojednaniu
dohody o rozhodcovskom konaní.

Podľa § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb., časť obsahu zmluvy môže určiť aj odkazom
na Všeobecné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzatvárajúcim zmluvu, známe alebo k návrhu
pripojené, pričom podľa § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Z. z., súčasťou poistnej zmluvy

sú Všeobecné poistné podmienky poistiteľa, na ktoré sa poistná zmluva dovoláva a ktoré sú k nej
pripojené, alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, s kým poisťovateľ zmluvu uzatvára, oznámené.
Všeobecné obchodné podmienky definujú bližšie otázky hlavného poistného vzťahu, kde Všeobecné
obchodné podmienky
by nemali vytvárať ďalšie zmluvy. Nové zmluvné vzťahy a záväzky nemajú byť skryté vo Všeobecných

obchodných podmienkach, čo je prípad poistnej zmluvy uzavretej medzi
žalobkyňou a žalobcom, pretože vo Všeobecných obchodných podmienkach sa dojednáva v časti XVII.
bodu 7a povinnosť poisteného zaplatiť poisťovni províznu odmenu za sprostredkovanie poistnej zmluvy
a v Osobitných zmluvných dojednaniach v bode 2 sa rieši otázka riešenia sporu medzi účastníkmi v
rozhodcovskom konaní. Z hľadiska rozsahu poistných podmienok a Osobitného zmluvného dojednania,

je nesporné, že tieto Všeobecné poistné podmienky textovo viacnásobne prevyšujú samotný obsah
poistnej zmluvy a podľa tvrdení žalobkyne, pri krátkom čase dojednávaní poistného vzťahu sa
skôr riešili
otázky výhody poistenia, nie ostatné záväzky, ktoré sú obsahom Všeobecných poistných podmienok.
Pretožalovanáobchodnáspoločnosťťažkoobhájitvrdenéindividuálnedojednávanieakorozhodcovskej

doložky, tak ďalších záväzkov vyplývajúcich zo Všeobecných poistných podmienok, v danom prípade
zaplatenia vyplatenej províznej odmeny sprostredkovateľovi poistenia. Tento predpoklad hraničiaci s
istotou spochybňuje tvrdenie žalovanej obchodnej spoločnosti o individuálnom dojednávaní niektorých
povinností z poistnej zmluvy, ak tieto sa nachádzajú v tak rozsiahlom dokumente, ako sú pripojené
Všeobecné poistné podmienky. Dá sa tu riešiť otázka určitej nekalej obchodnej praktiky žalovanej

obchodnej spoločnosti, pokiaľ dojednáva spätné vrátenie vyplatenej provízie svoju obchodnému
zástupcovi, a to na úkor poisteného, pričom bolo by zaujímavé zistiť, či takú istú povinnosť nemá aj
obchodný zástupca v prípade predčasného ukončenia poistného vzťahu. Ale aj tak sa jedná o určitú
nekalú praktiku prenášania rizika z poistného vzťahu na poisteného v prípade predčasného ukončenia
zmluvného vzťahu a preplácania poistením nákladov dojednania poistného cestou obchodného

zástupcu poisťovacej spoločnosti. Riziká predčasného ukončenia poistného vzťahu ku poisťovni by
mali byť premietnuté skôr do dojednávaní podmienok poistenia platenia poistných zmlúv (sadzieb
poistného), ako do individuálnej dohody naviac obsiahnutej vo Všeobecných obchodných podmienkach,
a to na ťarchu poisteného. Zbavili sa zodpovednosti za nekalú obchodnú praktiku, že spotrebiteľ
má byť bdelý, odvolací súd nemá prijať, aby sa zodpovednosť prenášala na slabšieho v zmluvnom

vzťahu, kde túto otázku už riešil vyššie uvedený rozsudok vo veci Pannon C243/08. Nemožno vyjsť z
toho, že niečo bolo individuálne dojednané, ak niečo individuálne dojednané vyplýva len z osobitného
odstavca Všeobecných obchodných podmienok. Preto ani odvolací súd neuveril argumentom žalovanej
poisťovacejspoločnostioindividuálnomdojednávanírozhodcovskéhokonanialenpodpisomOsobitných
zmluvných dojednaní.

Z Osobitných zmluvných dojednaní nevyplýva ani určenie rozhodcovského súdu, ktorý má vo veci
rozhodnúť, pričom iniciatívy pri riešení otázky rozhodcovského súdu prebrala žalovaná obchodná
spoločnosť z hľadiska svoje predchádzajúcej praxe. Zvolila si rozhodcovský súd na praktické, rýchle
a účelné rozhodnutie pochybného nároku žalovanej obchodnej spoločnosti na zaplatenie vyplatenej

províznej odmeny sprostredkovateľa poistnej zmluvy, ktorým má byť žalobkyňa ako poistená. Základ
nároku žalovanej obchodnej spoločnosti na preplatenie províznej odmeny bol posvätený osobitne
nedojednávanoudohodouorozhodcovskomkonanípritomtonárokunavyplatenieprovíznejodmeny.Ak
okresný súd nepristúpil na túto nekalú obchodnú prax žalobkyne, nepochybil, preto odvolací súd potvrdilrozhodnutie súdu prvého stupňa, pokiaľ zrušil rozhodcovský rozsudok práve pre neplatné dojednanie
rozhodcovskej zmluvy.

Uzavretie rozhodcovskej zmluvy len odkazom na Všeobecné obchodné podmienky, aj keď v Osobitných
zmluvných dojednaniach Všeobecných obchodných podmienok podľa názoru odvolacieho súdu
nespĺňa podmienku písomného osobitného dojednania
rozhodcovskej zmluvy - rozhodcovskej doložky podľa § 4 ods. 1 a 2 zákona číslo 244/2002 Z. z., pričom
samotné sporné dojednanie Osobitného zmluvného dojednania porušuje práva na ochranu spotrebiteľa,

a to najmä z hľadiska jeho slabšej vyjednávacej sily pri dojednávaní poistných podmienok, pričom
žalovaná pri podpise poistnej zmluvy musela súhlasiť aj so Všeobecnými obchodnými podmienkami
vo veľkom rozsahu textu, s ďalšími zmluvnými dojednaniami, takže poistená nemusela mať prehľad
o tom, že okrem poistnej zmluvy vytvára aj ďalšie, pre ňu vtedy neznáme záväzky s dopadom na
porušenie jej práv ako spotrebiteľa, keď dojednáva, ako svoj záväzok na spätné preplatenie províznej
odmeny obchodnému zástupcovi žalovanej obchodnej spoločnosti, tak aj povinnosti podrobiť sa

rozhodcovskémukonaniupririešeníotázkypreplatenia províznej odmeny. Nekalá obchodná praktika
žalovanej obchodnej spoločnosti nemôže požiť právnu ochranu, preto rozhodnutie okresného súdu
je správne, ak s poukazom na § 40 ods. 1 písm. c) a j) zákona o rozhodcovskom konaní skonštatoval
porušenie práv spotrebiteľov, pre ktoré následne došlo k zrušeniu rozhodcovského rozsudku.

Podľa § 40 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov
podľa § 40 písm. a) a c), pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu
uvedenom vo vzájomnej žalobe. Ak súd nevydá výrok o pokračovaní v konaní, tak na toto pokračovanie
je zaviazaný zo zákona, t. j. § 40 rozhodcovského zákona číslo 244/2002 Z. z.. Nie je dôvodom
na zrušenie rozhodcovského rozsudku, ak rozhodcovský rozsudok nebude mať výrok, že sa naďalej

pokračuje v súdnom konaní na okresnom súde. Táto povinnosť súdu vyplýva zo zákona.

Vzhľadom na vyššie uvedené krajský súd potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa vo veci samej ako
rozhodnutie správne.

Krajský súd potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne aj vo výroku o náhrade trov
konania. Neúspešná žalovaná nemá právo na náhradu trov konania. Úspešná žalobkyňa má právo na
náhradu trov konania vo výške, o ktorých rozhodol súd správne.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p..

Úspešnážalobkyňamáprávonanáhradutrovodvolaciehokonania,atozajedenúkonprávnejpomoci,a
to vyjadrenie k odvolaniu, kde žalobkyňa bola zastúpená advokátom, ktorému podľa vyhlášky 653/2004
Z. z. patrí odmena za vyjadrenie k odvolaniu vo výške 60,07 eur plus režijný paušál 7,81 eur. Trovy
odvolacieho konania v čiastke 67,88 eur je povinná zaplatiť neúspešná žalovaná na účet právneho
zástupcu žalobkyne do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaná obchodná spoločnosť po podaní odvolania osobitným listom navrhla prerušiť konanie podľa §
109 ods. 2 písm. j) O.s.p., pretože podala ústavnú sťažnosť proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu 6Cdo
1/2012 z 21.3.2012. Rozhodnutie Ústavného súdu bude mať zásadný význam pre spor. Podľa názoru
odvolacieho súdu ústavná sťažnosť nebude mať vplyv na rozhodnutie v tejto veci, pretože posúdenie

poistných podmienok a individuálne dojednanie rozhodcovskej doložky je nezávisle posúdené ako
súdom prvého stupňa, tak odvolacím súdom. Zatiaľ nebol preukázaný vzťah k vyššie uvedenému
rozhodnutiuNajvyššiehosúduSR6Cdo1/2012. Preto ani odvolací súd nevidí dôvod naprerušenie
konania a návrh na prerušenie konania zamietol.

Podľa § 168 ods. 2 O.s.p., uznesenie sa doručí účastníkom, ak je proti nemu odvolanie prípustné, pričom
podľa § 170 ods. 1 O.s.p., ak tento zákon neustanovuje inak, súd je viazaný uznesením, len čo
ho vyhlási, ak nedošlo
k vyhláseniu, len čo bolo doručené, ak netreba doručovať, len čo bolo vyhotoené. Preto ani odvolací súd
nedoručil uznesenie o zamietnutí návrh na prerušenie konania.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.