Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, November 18, 2014

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1Sžso/58/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012201290
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., Ing. Miroslav Gavalec

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2014:1012201290.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu Ing. JUDr.

Miroslava Gavalca PhD. a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v právnej
veci žalobcu: X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX F. XXX, štátny občan Slovenskej republiky,
zast. : JUDr. Jánom Hlaváčom, advokátom so sídlom advokátskej kancelárie Ružová č. 5, 048 01
Rožňava, proti žalovanému : Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, so sídlom Kutuzovova č. 8, 832
47 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, na odvolanie žalobcu proti
rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 12. septembra 2013 č.k. 1S 165/2012 -33, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 12. septembra 2013

č.k. 1S 165/2012 -33 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného č. KaVSÚ-5-2-28/2012 zo dňa 15. marca
2012 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný do 30 dní od doručenia rozsudku zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu
náhradu trov konania vo výške 199,14 € z titulu právneho zastúpenia.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Konanie na správnom orgáne

1. Rozhodnutím č.k. KaVSÚ-5-2-28/2012 z 15.03.2012 (viď priložený administratívny spis) o odvolaní
vydaným podľa § 84 ods. ods. 4 písm. b) zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov
a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej na účely tohto
rozsudku tiež „zák. č. 328/2002 Z.z.“) žalovaný postupom podľa § 59 ods. 1 a 2 zákona č. 71/1967 Zb. o

správnom konaní (správny poriadok) zamietol odvolanie proti rozhodnutiu Vojenského úradu sociálneho
zabezpečenia Bratislava č. VÚSZ-4540837008246-5/2010-ORaNZ z 29.09.2010 (ďalej na účely tohto
rozsudku tiež „prvostupňový orgán“ alebo „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bol podľa ustanovení §
25 ods. 1 písm. b) zák. č. 328/2002 Z.z. nepriznal žalobcovi náhradu primeraných nákladov spojených s
pohrebom v súvislosti s úmrtím jeho brata, profesionálneho vojaka ozbrojených síl Slovenskej republiky
Q., nar. XX. novembra XXXX, ktorý z chorobných príčin zomrel 10. augusta 2008, a toto rozhodnutie
prvostupňového orgánu potvrdil.

Podľa § 84 ods. 4 písm. b) zák. č. 328/2002 Z.z. v znení účinnom ku dňu úmrtia menovaného brata
žalobcu (t.j. 10.08.2008) konanie o dávkach a službách sociálneho zabezpečenia začaté z podnetu
účastníka konania sa zastaví aj vtedy, ak účastník konania v lehote určenej útvarom sociálnehozabezpečenia ministerstva a Vojenským úradom sociálneho zabezpečenia neoznámil požadované
údaje.

Podľa § 25 ods. 1 písm. b) zák. č. 328/2002 Z.z. v hore uvedenom znení (1) Ak policajt, profesionálny

vojak alebo vojak prípravnej služby následkom služobného úrazu alebo choroby z povolania zomrel,
je príslušný útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva a Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia
povinnývrozsahu,vakomslužobnýúradaleboslužobnýorgánzaškoduzodpovedá,poskytnúťnáhradu
primeraných nákladov spojených s pohrebom.

2. Žalovaný pri svojom rozhodnutí vychádzal zo skutkového stavu, ktorý bol najmä podložený
nasledovnými listinami:

- úmrtný list Matričného úradu mesta Považská Bystrica,

- list o prehliadke mŕtveho a štatistické hlásenie o úmrtí z 12. augusta 2008,

- žiadosti o zabezpečenie pohrebu a žiadosti o úhradu nákladov na pohreb, obe spísané 11. augusta
2008, resp. bez uvedenia dátumu,

- zápisnica o rokovaní posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia z 26. augusta 2010,

- osobný spis profesionálneho vojaka a dávkový spis nebohého vojaka,

- stanovisko riaditeľa Vojenskej polície Trenčín z 09. augusta 2011,

- uznesenie Útvaru Vojenskej polície Topoľčany z 10. augusta 2008,

- znalecký posudok c. 116/2008,

- uznesenie Útvaru Vojenskej polície Topoľčany z 31. októbra 2008,

- posudok posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia Ministerstva obrany Slovenskej republiky

ako aj z množstva kópie súvisiacich listín, napríklad archívnych registratúrnych záznamov.

3. Z obsahu napadnutého rozhodnutia vyplýva, že nebohý vojak Q. bol na zahraničnú služobnú cestu
do Varšavy (Poľská republika) odoslaný v dňoch 10. až 16. augusta 2008 na základe rozkazu veliteľa
Vojenského útvaru 4613 Bratislava č. 154/2008 z 08. augusta 2008, s názvom akcie „Dni Poľskej armády

vo Varšave“.

Ako bolo hore uvedené, prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 29.12.2010 nebola žalobcovi priznaná
požadovaná náhradu primeraných nákladov spojených s pohrebom jeho brata Q..

4. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom deklaroval svoju nespokojnosť so
spôsobom vybavenia jeho žiadosti. Žalobca v odvolaní súčasne poukázal, že bezprostredné okolie jeho

brata počas služobnej cesty muselo zaregistrovať jeho pozmenený zdravotný stav, ochorenie dýchacích
ciest, ktoré viedlo k fatálnemu záveru, muselo byť sprevádzané vysokou horúčkou, kašľom, neobvyklým
správaním a pod.

Súčasne vyslovil pochybnosť nad tým, či kontrola jednotky, ktorá mala absolvovať služobnú cestu do
Poľskej republiky, bola vykonaná v súlade s predpismi, ak si nadriadení zdravotný stav jeho brata

nevšimli.

5. V odvolaní súčasne s poukazom na ust. § 29 zák. č. 328/2002 Z.z. uviedol, že v rozhodnutí boli
opomenuté príčinné súvislosti medzi výkonom služobných povinností a úmrtím jeho brata po právnej
stránke aj z pohľadu objektívnej zodpovednosti zamestnávateľa za služobný úraz.Ak bolo jeho bratovi umožnené v takom zdravotnom stave, v akom sa nachádzal, nastúpiť služobnú
cestu, jeho zamestnávateľ nesie dôsledky, ktoré ochorenie jeho brata spôsobilo, t.j. plnú právnu
zodpovednosť titulom nárokov pozostalých na náhradu škody. Žalobca je teda názoru, že úmrtie jeho

brata je v príčinnej súvislosti s plnením služobných úloh, t.j. ide o úmrtie pre výkon služby.

6. Tiež žalovaný citoval časť zo znaleckého posudku č. 116/2008 vo veci - súdna pitva nebohého
vojaka Q., vypracovaného znalcami: Q. a V. ku dňu 17.10.2008. Z uvedeného posudku vyplýva, že
v prípade úmrtia nebohého Q., ide o smrť z chorobných príčin pre svoju všeobecnú podstatu a to
mechanizmom zlyhania krvného obehu a dýchania pri dusení sa v dôsledku vdýchnutia žalúdočného

obsahu pri základnom ochorení - obojstrannom ťažkom hemoragickom zápale priedušiek a pľúc, veľmi
pravdepodobne vírusového pôvodu.

Obaja znalci v znaleckom posudku uviedli, že na smrti nebohého nenesie spoluúčasť nijaká osoba.
Nebohý, ako dospelý človek si bol bezpochyby vedomý svojho ochorenia dýchacích ciest a pľúc, k
tomuto ochoreniu (ako k akútnej poruche svojho zdravotného stavu) mal zaujať postoj a dožadovať sa
liečby. Podľa znalcov takéto ochorenie nemohlo prebiehať bez chorobných príznakov.

7. V súvislosti s vyššie uvedenými listinami ako znaleckým posudkom žalovaný zdôraznil, že podľa
výroku posudku zo zápisnice o rokovaní Posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia č. 09/2010 zo
dňa 26.08.2010, úmrtie voj. Q. nie je dôsledkom služobného úrazu alebo choroby z povolania, prvotnou
príčinou smrti bol obojstranný zápal pľúc a priedušiek, ktorého dôsledkom bolo zlyhanie srdcového svalu
a následné vracanie a vdýchnutie zvratkov s následným udusením.

Smrť voj. Q. vznikla z chorobných príčin, čo vyplynulo aj z listu o prehliadke mŕtveho zo dňa 12.8.2008
podpísaného V.. a Q.

8. Na základe odvolania podaného žalobcom žalovaný opätovne zdôraznil, že príslušné posudkové
komisie, ako pri prvostupňovom rozhodovaní, tak aj pri rozhodovaní v rámci odvolacieho konania dospeli
k záveru, že úmrtie profesionálneho vojaka Q. dňa 10.8.2008 nebolo dôsledkom služobného úrazu alebo

choroby z povolania, ale že išlo o smrť z chorobných príčin.

Príčinu smrti nebohého dokumentuje aj List o prehliadke mŕtveho a štatistické hlásenie o úmrtí z
12.8.2008 vystavený súdno-lekárskym a patologicko-anatomickým pracoviskom Úradu pre dohľad nad
zdravotnou starostlivosťou a nevyvracia ju ani znalecký posudok č. 116/2008 vo veci súdnej pitvy
nebohého vojaka Q., nar. XX.XX.XXXX.

9. Žalobcovu námietku o umožnení nastúpenia služobnej cesty nebohému profesionálnemu vojakovi zo
strany zamestnávateľa v zdravotnom stave, aký bol pri prehliadke mŕtveho a na základe súdnej pitvy
zistený s fatálnym priebehom ochorenia nebohého, považuje žalovaný za neopodstatnenú.

Nebohý Q. v dňoch 01. a 02.07.2008 bol vo výkone služby pomocníka dozorného útvaru, v čase od
14.07. do 03.08.2008 čerpal dovolenku, dňa 04.08.2008 bol ako príslušník čestnej stráže s jednotkou

na služobnej ceste a následne dňa 07.08.2008 sa v rámci odbornej prípravy zúčastnil strelieb zo
samopalu vz. 58. Podľa záznamu veliteľa čaty z 27.5.2008 o poučení príslušníkov jednotky, bol aj vojak
Q. poučený o postupe profesionálnych vojakov pri vzniku pracovnej neschopnosti alebo neprítomnosti
na pracovisku, čo potvrdil svojim podpisom.

10. Tiež žalovaný poukázal na to, že nebohý v prípade ochorenia počas svojej dovolenky ale aj v prípade

nástupu na služobnú cestu v dňoch 04. a 10.08.2008 alebo odborného zamestnania dňa 07.08.2008 si
mohol uplatniť svoje právo na poskytnutie zdravotnej starostlivosti a bol poučený o postupe pri dočasnej
pracovnej neschopnosti profesionálneho vojaka vykonávať štátnu službu pre chorobu.

Nebohý si podľa žalovaného bol bez pochyby vedomý svojho ochorenia s príslušnými chorobnými
príznakmi a nevyužil ani svoje právo na ochranu a podporu vlastného zdravia.11. Na podporu svojho právneho názoru žalovaný citoval rôzne pasáže z vyššie uvedených listín a
dokumentov, napr. aj z denných rozkazov veliteľa 1. roty čestnej stráže č. 125/2008, č. 127/2008, č.
148/2008 a č. 149/2008 vydaných v mesiacoch júl a august 2008.

12. Z napadnutého rozhodnutia ďalej vyplýva, že Q. okrem iného vypovedal:

„Pred nástupom do autobusu bola ty konaná kontrola prítomnosti V. a pripravenosti na služobnú cestu.
Výsledok tejto kontroly bol nasledovný: všetci príslušníci čestnej jednotky boli prítomní, mali kompletný
materiál Nedostatky som nezistil, nikto z prítomných vrátane nebohého vojaka Q. sa mi nesťažoval na
zdravotné problémy.

.... Prvú informáciu o zmene zdravotného stavu nebohého Q. som dostal o 03,40 hod. od slob. Q., ktorý

sedel vedľa nebohého. Po tejto informácii pplk. H. okamžite išiel preveriť informáciu a zistil, že nebohý
Q. nemá pulz. “

13. Z písomnej výpovede prizvanej osoby des. Q. vyplýva, že:

„Pamätám si, že tesne pred nástupom na služobnú cestu 10.8.2008 (pred nástupom do autobusu)
nadriadení kontrolovali kompletnosť výstroja a veliteľ akcie počas služobnej cesty mjr. I. sa informoval

u každého príslušníka na jeho pripravenosť nastúpiť na služobnú cestu vrátane zdravotného stavu (či
nemá nejaké zdravotné ťažkosti).

...... Ja som sedel spolu s nebohým Q. v autobuse na posledných sedadlách vzadu (kde je 5 sedadiel).
OdzačiatkuslužobnejcestysmesasnebohýmQ.najskôrrozprávali.Potomasipojednejhodinenebohý
Q. povedal, že ide počúvať hudbu cez sluchátka MP3 prehrávača a spať. Počas služobnej cesty do

času náhleho zhoršenia zdravotného stavu nebohého Q. ho nikto z príslušníkov fyzicky nekontaktoval
(neinzultoval).

........Neb.Q.animneapokiaľsapamätámaninikomuinémunehovorilosvojomzhoršenomzdravotnom
stave. Nezbadal som na ňom známky žiadnej choroby (zápal dýchacích ciest), nekašľal, nepotil sa.“

Podľa § 87 ods. 1 písm. e) zák. č. 328/2002 Z.z. v citovanom znení (1) Posudková komisia sociálneho

zabezpečenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia posudzuje, či úmrtie bolo dôsledkom
služobného úrazu alebo choroby z povolania.

14. Tiež žalovaný uviedol, že na základe žiadosti matky nebohého vojaka Q. (pani B.) Vojenský
úrad sociálneho zabezpečenia rozhodnutím č. 65408041632801/2-VÚSZ/DO z 31.10.2008 jej poskytol
úmrtné vo výške 17.175,- Sk.

Podľa § 37 ods. 1platí, že ak sa skončí alebo zanikne služobný pomer policajta alebo profesionálneho
vojaka úmrtím alebo vyhlásením za mŕtveho, má pozostalý manžel nárok na úmrtné vo výške
odchodného, na ktoré by mal policajt a profesionálny vojak v čase úmrtia nárok podľa § 33 a 36. Každé
pozostalé dieťa, ktoré v čase úmrtia alebo vyhlásenia za mŕtveho policajta alebo profesionálneho vojaka
spĺňa podmienky nároku na sirotský výsluhový dôchodok alebo na sirotský dôchodok, má nárok na

úmrtné vo výške základu podľa § 60.

Podľa § 37 ods. 2 zák. č. 328/2002 Z.z. v citovanom znení platí, že ak policajt alebo profesionálny vojak
nesplnil ku dňu úmrtia podmienku trvania služobného pomeru pre vznik nároku na odchodné, vyplatí sa
pozostalému manželovi úmrtné vo výške jednonásobku základu podľa § 60.

Podľa § 37 ods. 4 zák. č. 328/2002 Z.z. v citovanom znení platí, že ak pozostalému manželovi ani

pozostalým deťom nevznikne nárok na úmrtné podľa odsekov 1 až 3, majú rodičia a deti policajta alebo
profesionálneho vojaka nárok na pomerný diel úmrtného, na ktoré by mal inak nárok pozostalý manžel.

II.

Konanie na prvostupňovom súde15. Proti tomuto rozhodnutiu žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu podal na Najvyšší súd
Slovenskej republiky včas žalobu zo dňa 15.05.2012, ktorá bola uznesením tunajšieho súdu z 15. júna
2012 postúpená na Krajskému súdu Bratislave.

16. Žalobca uviedol, že keďže jeho brat zomrel počas služobnej cesty, teda v čase plnenia služobných
úloh, uplatnil si voči Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia v Bratislave nároky na náhradu
primeraných nákladov spojených s pohrebom - nákladov na zriadenie pomníka alebo náhrobnej tabule
nebohému bratovi Q..

Žalobca bol v tom čase jediným rodinným príslušníkom po nebohom bratovi, lebo ich nebohá matka B.
zomrela dňa XX.XX.XXXX.

17. Krajský súd v Bratislave ako súd prvého stupňa preskúmal napadnuté rozhodnutie a po nariadení
pojednávania v zmysle § 250g ods. 1 OSP dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie i postup
správnych orgánov boli v súlade so zákonom, a preto žalobu zamietol.

18. S poukazom na ustanovenia § 25 ods. 1 písm. b), odsek 3, § 71 ods. 1, § 72 a § 74 zák. č. 328/2002
Z.z. a na predloženú písomnú dokumentáciu žalovaného krajský súd ustálil názor, že žalovaný správny

orgán skutkový stav zistil dostatočne a riadne na základe všetkých dostupných skutočností.

Z nesporných skutočností (najmä nástup nebohého Q. dňa 10.08.2008 a priebeh zahraničnej služobnej
cesty do Poľskej republiky, zistený zdravotný stav o 3,40 hod. a následná smrť po jeho prevoze do
nemocnice, ktorá nebola zapríčinená ani chorobou z povolania ani služobným úrazom) krajský súd
konštatoval, že nebohý brat žalobcu ako profesionálny vojak zomrel v dôsledku choroby, čo potvrdzuje

nielen znalecký posudok č. 16/2008 ale aj „List o prehliadke mŕtveho a štatistické hlásenie o úmrtí".

19. Krajský súd si tiež osvojil argumentáciu, že nebohý aj podľa znaleckého posudku musel mať
pred smrťou chorobné príznaky ťažkého ochorenia dýchacích ciest a pľúc a musel si ich byť vedomý.
Chorobné príznaky každého jednotlivca sú vnímané subjektívne rôzne.

Podľa krajského súdu nadriadeným a kolegom, nebohého profesionálneho vojaka nemožno klásť za

vinu,žetietochorobnépríznakynaňomnespozorovaliaumožnilimunastúpiťnaslužobnúcestu.Krajský
súd následne vyslovil názor, že nikoho nemožno nútiť proti jeho vôli, aby sa dožadoval liečby a liečbu
aj absolvoval, resp. sa podrobil liečbe.

20. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí riadne vysporiadal s námietkami žalobcu uvedenými
v odvolaní voči prvostupňovému správnemu orgánu, vec správne právne posúdil, z odôvodnenia

napadnutého rozhodnutia je zrejmé, akými úvahami sa správny orgán spravoval a ako dospel k
právnemu záveru.

Podľanázorukrajskéhosúduprvostupňovýorgánbybolpovinnýposkytnúťnáhradunákladovspojených
s pohrebom a to náklady za zriadenie pomníka alebo náhrobnej tabule v zmysle ust. § 25 ods. 1 písm.
b) v spojení s ust. § 25 ods. 3 písm. c) zák. č. 328/2002 Z.z. v prípade, ak by profesionálny vojak zomrel

následkom služobného úrazu alebo choroby z povolania.

III.

Odvolanie žalobcu/stanoviská

A)

21. Vo včas podanom odvolaní zo dňa 29.10.2013 (č.l. 37) proti rozsudku prvostupňového súdu žalobca

prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak,že rozsudok krajského súdu zmení tak, že napadnuté rozhodnutie žalovaného zruší a vec mu vráti na
ďalšie konanie a prizná náhradu trov konania vo vyčíslenej celkovej výške 331,14 €.

22. Žalobca svoje odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa § 221 ods. 1 písm. h), § 205 ods. 2

písm. c) a § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.

23. Následne v odvolaní podrobne zrekapituloval doterajšie zistenia v správnych konaniach, pričom
zdôraznil aj na obsah Znaleckého posudku č. 116/2008 zo 17.10.2008, prostredníctvom ktorého znalci
poukázali, že brat žalobcu musel mať ťažkostí s dýchaním, bolesti na hrudi, prípadne zvýšenú teplotu.
Nebohý Q. mohol svoj stav disimulovať, vedome zastierať a nepriznať, bagatelizovať.

Tiež v uvedenom znaleckom posudku sa podľa žalobcu mala uvádzať aj možná alternatíva, že síce

Q. okolie o zlom zdravotnom stave informoval, no k bagatelizácii (zľahčeniu) jeho zdravotných ťažkostí
došlo práve zo strany okolia, resp. osôb, ktoré boli v čase pred smrťou s poškodeným v kontakte, a to
z akýchkoľvek dôvodov.

24. Tiež upriamil pozornosť na to, že ani znalecký posudok neurčil jednoznačne skutočnosti, ktoré viedli
k fatálnemu vývoju ochorenia neb. Q. (ťažký obojstranný až hnisavý zápal pľúc) a ďalej že v znaleckom

posudku nie je vylúčený vplyv pracovnej záťaže a stresu poškodeného na rozvoj ochorenia.

Vsúvislostisuvedenýmžalobcanačrtolajčasovýsledudalostí,ktorébezprostrednepredchádzaliúmrtiu
jeho brata.

25. Následne žalobca zhrnul svoje pochybnosti, ktoré mu vychádzali z obsahu Znaleckého posudku č
116/2008 zo 17.10.2008, v ktorom sa uvádza, že ochorenie jeho brata (dýchací systém) malo pretrvávať

už po niekoľko dní, minimálne 3 dni pred smrťou.

Na základe uvedeného vyslovil svoju domnienku, že okolie jeho brata (nadriadený, kolegovia) museli
zaregistrovať zmenu jeho zdravotného stavu s tým, že má pochybnosti, či v prípade jeho brata boli
vykonané všetky procedúry, súvisiace s výkonom služby v súlade s predpismi aj pred kritickým dňom
10.08.2008.

26. V súvislosti s uvedeným žalobca konštatoval, že žiadal nariadenie znaleckého dokazovania cestou
nezávislého aprobovaného súdneho znalca z odboru pracovného lekárstva za účelom posúdenia
príčinných súvislostí medzi príčinou smrti jeho brata, t. j. obojstranného zápalu pľúc a priedušiek
z hľadiska vonkajších prejavov tohto ochorenia - kašeľ, horúčka, kŕče, potenie. slabosť a pod. s
posúdením, či za stavu v akom sa jeho brat nachádzal, pred jeho úmrtím, bolo možné zo strany jeho

okolia tento stav si nepovšimnúť, prehliadnuť, navyše za situácie, ak brat žalobcu pred nástupom na
výkon služobnej cesty podrobil sa kontrole zo strany nadriadeného.

B)

27. Z vyjadrenia žalovaného (č.l. 47) z 20. novembra 2013 vyplýva jednoznačný názor žalovaného, že
žalobca nepresne uvádza, ktoré predpisy a aké procedúry súvisiace s výkonom jeho služby mali byť

porušené.

Zo zadovážených spisových materiálov, ktoré mal pri svojom rozhodovaní k dispozícii prvostupňový ako
aj druhostupňový orgán, má žalovaný preukázané, že počas služobnej cesty a prepravy autobusom
10. augusta 2008 nedošlo v prípade profesionálneho vojaka Q. k úrazovému deju s následkom smrti,
rovnako je preukázané, že nedošlo ani k služobnému úrazu.

28. Z uvedených dôvodov žalovaný žiadal napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdiť v celom rozsahu
podľa § 219 O.s.p. ako vecne správny.IV.

Právne názory odvolacieho súdu

30. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 O.s.p.)

preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní podľa § 212 v spojení s
§ 246c ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte rozsudku tiež „O.s.p.“).
Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a že
ide o rozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia § 201 v spoj. s ust. § 250ja ods. 1 O.s.p. odvolanie
prípustné, vo veci v zmysle dôvodov uvedených v § 250ja ods. 2 O.s.p. nenariadil pojednávanie a po
neverejnej porade senátu jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru,

že odvolanie je dôvodné, pretože napadnuté rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho
právneho posúdenia veci (§ 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p.), a preto postupom podľa § 220 v spoj. s § 246c
ods. 1 O.s.p. rozsudok krajského súdu zmenil tak, že z dôvodu uvedenom v § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p.
napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 250ja ods. 3 O.s.p. zrušil a vrátil mu späť na ďalšie konanie
v zmysle nasledujúcich záverov.

31. Po preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho prieskumu rozhodnutí správneho orgánu
(tzn. najmä podmienky konania a okruhu účastníkov) sa Najvyšší súd celkom nestotožňuje so
skutkovými závermi krajského súdu v tom rozsahu, ako si ich osvojil zo zistení uvedených žalovaným
správnym orgánom, ktoré sú obsiahnuté v administratívnom spise. Na druhej strane podstatou súdneho
odvolania proti rozsudku krajského súdu ako aj žaloby, ktorou sa žalobca domáha preskúmania

rozhodnutia žalovaného, je právna otázka, či peňažný nárok spojený s úmrtím vojaka sa musí
nevyhnutneviazaťvpríčinnejsúvislostinaslužobnýúrazvymedzenýzmysle§29ods.1zák.č.328/2002
Z.z.

32. Ďalej musí Najvyšší súd zdôrazniť, že hoci žalobca svoje odvolanie oprel o viacero námietok, a
to aj procesného charakteru, za účelom riadneho prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia sa

musí Najvyšší súd primárne vysporiadať s námietkami, ktoré žalobca využil na spochybnenie zákonnosti
rozhodnutia správneho orgánu.

33. Najvyšší súd z napadnutého rozsudku zistil, že krajský súd sa v svojom odôvodnení zaoberal
interpretáciou ustanovenia § 25 ods. 1 a s tým súvisiacich iných ustanovení zák. č. 328/2002 Z.z.

Jadrom potvrdzujúceho rozsudku krajského súdu je nepochybne jeho súhlas s aplikáciou ustanovenia

§ 25 ods. 1 písm. b) v spojení s ust. § 25 ods. 3 písm. c) zák. č. 328/2002 Z.z.. v tom duchu, ako si ho
osvojil žalovaný, t.j. iba v prípade, ak by profesionálny vojak zomrel následkom služobného úrazu alebo
choroby z povolania, mal by nárok na požadovanú dávku.

34. Rovnako ako žalovaný aj krajský súd však opomenul námietku žalobcu, že pojem služobný úraz
nie je zákonodarcom vymedzený iba na úrovni predvetia ustanovenia § 29 ods. 1 zák. č. 328/2009 Z.z.,

t.j. že ide o poškodenie zdravia alebo smrť osobitného jednotlivca spôsobené nezávisle od jeho vôle
krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov, ale tento právny pojem modifikuje aj
definícia uvedená v nasledujúcom ustanovení, t.j. v odseku 2.

Z neho nepochybne vyplýva, že zákonodarca neviaže pojem služobného úrazu striktne iba na okamžité
pôsobenie vonkajších vplyvov počas určitého výkonu služby, ale tento pojem viaže alternatívne aj na

takú zmenu v zdravotnom stave (legislatívne vyjadrené ako „úraz“), ktorý mal uvedený jednotlivec utrpieť
v príčinnej súvislosti s výkonom svojej služby.

Podľa § 29 ods. 1 zák. č. 328/2002 Z.z. v hore uvedenom znení za služobný úraz sa na účely tohto
zákona považuje poškodenie zdravia alebo smrť policajta alebo profesionálneho vojaka spôsobené
nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvova)privýkoneslužobnýchčinnostívyplývajúcichzoslužobnéhozaradeniapolicajtaaleboprofesionálneho
vojaka, pri činnosti vykonávanej na príkaz, pokyn alebo rozkaz nadriadeného alebo pri činnosti, ktorá je
obvyklá pri plnení služobných úloh vrátane činnosti v čase prestávok v službe,

b) pri činnosti, ktorá sa vykonáva v záujme služby alebo s cieľom chrániť záujem služby, bez ohľadu na
to, z akého podnetu policajt alebo profesionálny vojak túto činnosť vykonáva,

c) v dôsledku konania alebo opomenutia inej osoby, ak dôvodom takého konania alebo opomenutia
je príslušnosť policajta k Policajnému zboru, Hasičskému a záchrannému zboru, Horskej záchrannej
službe, Slovenskej informačnej službe, Národnému bezpečnostnému úradu, Zboru väzenskej a justičnej

stráže, Železničnej polícii alebo k colnému riaditeľstvu, alebo príslušnosť profesionálneho vojaka k
ozbrojeným silám, alebo činnosť, ktorú policajt alebo profesionálny vojak vykonáva alebo vykonával v
záujme služby alebo s cieľom chrániť záujem služby,

d)počascestyzmiesta,kdesapolicajtaleboprofesionálnyvojakzdržiavamimovýkonuslužby,namiesto
výkonu služby, ak sa táto činnosť vykonáva s cieľom dostaviť sa na miesto výkonu služby, ak bol na
výkon služby mimoriadne povolaný, a späť,

e) pri činnosti, ktorú policajt alebo profesionálny vojak vykonáva vo verejnom záujme alebo v záujme
ochrany života, zdravia alebo majetku.

Podľa § 29 ods. 2 zák. č. 328/2002 Z.z. v hore uvedenom znení ako služobný úraz sa posudzuje aj úraz,
ktorý policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby utrpel pre výkon služby.

Podľa § 29 ods. 3 zák. č. 328/2002 Z.z. v hore uvedenom znení za úraz vzniknutý pri výkone služby alebo

v súvislosti s ním sa nepovažuje úraz, ktorý policajt, profesionálny vojak alebo vojak prípravnej služby
utrpel za okolností uvedených v § 7 ods. 3, aj keď sú inak splnené podmienky uvedené v odseku 1.

Podľa § 29 ods. 4 zák. č. 328/2002 Z.z. v hore uvedenom znení za chorobu z povolania podľa tohto
zákona sa považuje choroba uznaná príslušným zdravotníckym zariadením zaradená do zoznamu
chorôb z povolania uvedeného vo všeobecnom predpise o sociálnom poistení, ak vznikla pri výkone

služby, v súvislosti s ním alebo pre výkon služby.

Podľa § 29 ods. 5 zák. č. 328/2002 Z.z. v hore uvedenom znení za chorobu z povolania sa považuje aj
chorobavzniknutápredjejzaradenímdozoznamuchorôbzpovolania,atoodjejzaradeniadozoznamu,
ale iba za dobu najviac troch rokov pred jej zaradením do zoznamu.

35.Najvyššísúdvsúvislostisvyššieuvedenouosobitnoudefiníciouslužobnéhoúrazudávažalovanému

do pozornosti, že zákonodarca nezdôraznil negatívne následky úrazu, ako tomu je v odseku 1, ale iba
zotrval u načrtnutej príčinnej súvislosti. Potom zákonodarca vo svojom úmysle výslovne ani nevylúčil
úraz s následkom smrti jednotlivca, čo napríklad mohlo nastať v prejednávanej veci.

Nakoľko sa žalovaný s výkladom tohto ustanovenia (t.j. odseku 2), ktoré bolo v čase predmetnej tragickej
udalosti v platnosti, v odôvodnení nezaoberal a nakoľko toto pochybenie v nesprávnom právnom

posúdení veci, ako správne namietal žalobca, ani žalovanému nevytkol krajský súd, musel Najvyšší súd
na tento zrušovací dôvod v odvolacom konaní poukázať.

36. Ďalej žalobca namieta nesprávnosť zistenia skutkového stavu, nakoľko podľa jeho zistení majú
napríklad zo znaleckého posudku vyplývať zásadné pochybnosti.

Najvyšší súd sa prostredníctvom priloženého administratívneho spisu oboznámil s obsahom znaleckého

posudku č. 116/2008, ktorý bol vyhotovený na základe žiadosti útvaru Vojenskej polície Topoľčany na
účely začatého trestného stíhania.

37. Predovšetkým z rozsahu zadaných otázok je nepochybné, že znalcom nebola zadaná úloha pre toto
konanie dôležitá, a to aby posúdili, či sa chorobné zdravotné zmeny vojaka Q. mohli navonok prejavovať,
a to v akom období a akým spôsobom, a ako mohli osoby v jeho blízkosti toto spozorovať, resp. či môžu

znalci takéto prejavy s vysokou pravdepodobnosťou vylúčiť.38. Ďalej z uznesenia o začatí trestného stíhania za prečin neposkytnutia pomoci podľa § 177 ods. 1
Trestného zákona pre Najvyšší súd vyplývajú skutočnosti, ktoré sú naďalej predmetom pochybností -
viď text, že

„ .... hoci tento [vojak Q.] javil príznaky nevoľnosti, následne odpadol, dostal kŕče do oblasti celého tela
a pomočil sa .....“.

39. Obdobne aj z textu uvedeného znaleckého posudku na str. 13 (posledný odsek) vyplýva záver, že
[Najvyšší súd cituje relevantnú časť znaleckého posudku]

„Počas kritickej cesty v autobuse dňa 10.8.2008 v skorých ranných hodinách u pošk. Q. pri pomerne
významne objemovo naplnenom žalúdku natrávenou potravou došlo (možno v spánku) ku kríze - k

náhlemu,nechcenémuvdýchnutiužalúdočnéhoobsahudodýchacíchciest.Akoužbolovyššieuvedené,
pri pitve menovaného boli jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané známky ťažkého
vírusového zápalu dýchacích ciest. Takéto ochorenie je celkom obvykle prevádzané dráždením na kašeľ
až kašľom samotným, ktorý býva niekedy záchvatový, prudký a úporný. Mohol to byť teda práve náhly
záchvat kašľa, ktorý pri mohutných otrasoch bránice zapríčinil u poškodeného výstup žalúdočného

obsahu nahor cez pažerák do dutiny ústnej a nasledovné vdýchnutie riedkeho kašovitého žalúdočného
obsahu do dýchacích ciest. Tým sa u pošk. Q. kašľový záchvat ešte ďalej rozvinul a zvýraznil, pošk.
Q. sa začal dusiť, stratil vedomie, pri nedostatočnom okysličení mozgu (počas dusenia sa) sa pomočil,
z rovnakých dôvodov (nedostatočný prísun okysličenej krvi do mozgu) vznikli u menovaného tzv.
hypoxické kŕče jeho tela s pohryzením jazyka, čo sa navonok mohlo prejavovať ako náhly epileptický

záchvat. U poškodeného v procese dusenia extenzívne narástol vnútrohrudný tlak krvi, za ktorých
okolností vznikali známky charakteristické pre dusenie sa - bodkovité krvácania v očných spojovkách,
či na poplúcnici. Pri masívnom opakovanom vdychovaní žalúdočného obsahu do dýchacích ciest a
pretrvávajúcom dusení sa došlo u poškodeného napokon ku zlyhaniu činnosti srdca a dýchania, ktorý
stav sa nepodarilo zvrátiť ani privolanou odbornou lekárskou pomocou. ....“

38. Práve na tieto rozpory v zistených skutočnostiach, t.j. na jednej strane svedectvo o kľudnom a ničím
nerušenom spánku vojaka Q. (viď body č. 12 a 13) a na druhej strane znalecké závery podporujúce
presný opak, poukazoval žalobca s tým, že vzniesol požiadavku opätovného znaleckého posúdenia
zdravotného stavu svojho nebohého brata (napríklad formou vyhotovenia doplnku k znaleckému
posudku v zmysle § 16 ods. 1 zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o

zmene a doplnení niektorých zákonov).

Nakoľkototožalovanýnevykonal,resp.uvedenérozporyneobjasnil,takdodatočnezaťažilsvojekonanie
vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu, čím oslabil právne názory vyslovené žalovaným v
napadnutom rozhodnutí.

39. Nakoľko žalovaný týmto spôsobom neinterpretoval ustanovenie § 25 ods. 1 písm. b) v spojení s §

29 zák. č. 328/2002 Z.z. a krajský súd mu tento nedostatok vo výklade nevytkol, musel Najvyšší súd
rozsudok krajského súdu zmeniť s tým že bolo potrebné napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť a
vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

V.

40. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení námietok

žalobcu ako aj s prihliadnutím na argumentáciu žalovaného Najvyšší súd rozhodol tak, ako je uvedené
vo výroku rozsudku.

Bude preto úlohou žalovaného opätovne v zmysle názorov vyššie vyslovených Najvyšší súdom vykonať
dokazovanie tak, aby bola daná správna odpoveď na žiadosť žalobcu o náhradu primeraných nákladov
spojených s úmrtím jeho brata. voj. Q..41. Najvyšší súd v súlade so zásadou hospodárnosti súdneho konania ako aj so svojou dlhodobo
ustálenou praxou neuviedol vo výroku zrušujúceho rozsudku zákonné ustanovenie, podľa ktorého bolo
rozhodnutie správneho orgánu zrušené (§ 250j ods. 4 prvá veta O.s.p.), pretože dôvodom podania

tejto informácie správnym súdom je v zmysle § 250j ods. 4 veta druhá O.s.p. poskytnúť podklady
pre posúdenie prípustnosti možného odvolania proti rozsudku súdu. Nakoľko proti rozhodnutiam
Najvyššieho súdu vydaným v správnom súdnictve sú nielen generálne (§ 246c ods. 1 O.s.p.) ale aj
špeciálne (§ 250ja ods. 6 O.s.p.) opravné prostriedky neprípustné s výnimkou prípadu úplnej jurisdikcie
zakotvenej v ustanovení § 250ja ods. 5 O.s.p., a táto situácia v prejednávanej veci nenastala, potom nie

je možné ust. § 250j ods. 4 O.s.p. na výrok rozhodnutia Najvyššieho súdu aplikovať.

42. O práve na náhradu trov odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa § 224 ods. 1
v spojitosti s § 250k ods. 1 O.s.p., podľa ktorého úspešnému žalobcovi právo na náhradu trov tohto
konania vzniklo.

43. Výška priznaných náhrad trov konania sa skladá :

1. Z náhrady trov právneho zastúpenia, ktoré právny zástupca žalobcu listom z 29.10.2013 v zmysle

vyhl. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. vyčíslil a Najvyšší súd uznal :

1.1. Trovy právneho zastúpenia na krajskom súde

1.1.1. prevzatie a príprava zastúp. (12) - 1 úkon práv. pomoci 58,69 €

1.1.1.1. prislúchajúca náhrad rež. paušálu 7,63 €

1.1.2. podanie žaloby (12) - 1 úkon práv. pomoci 58,69 €

1.1.2.1. prislúchajúca náhrad rež. paušálu 7,63 €

1.2. Trovy právneho zastúpenia na odvolacom súde

1.2.1. podanie odvolania (13) ......... 1 úkon práv. pomoci 58,69 €

1.2.1.1. prislúchajúca náhrad rež. paušálu 7,81€

tzn. v celkovej sume : 199,14 €

44. Požadovanú náhradu vo výške 132 € nebola žalobcovi priznaná, nakoľko ide o náhradu nesprávne
zaplatených súdnych poplatkov v konaní, ktoré je v zmysle § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 71/1992 Zb. o
súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov od poplatkov oslobodené.

45. Nakoľko úspešný žalobca bol zastúpený advokátom, je nutné podľa § 149 ods. 1 O.s.p. zaplatiť mu
priznanú náhradu trov. Bližšie podrobnosti o spôsobe platby a účte právneho zástupcu sú obsiahnuté v

liste zo dňa 29.10.2013, ktorý je súčasťou súdneho spisu.

46. Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 250ja ods. 2 O.s.p. rozhodol bez pojednávania,
lebonezistil,žebytýmtopostupombolporušenýverejnýzáujem(voveciprebehlonaprvomstupnisúdne
pojednávanie, pričom účastníkom bola daná možnosť sa ho zúčastniť), nešlo o vec v zmysle § 250i ods.
2 O.s.p. (úprava sociálno - poistných vzťahov spojených so vznikom alebo zánikom vzťahu sociálneho

zabezpečeniaalebopoisteniajespojenásverejnoprávnymivzťahmi),vkonanínebolopotrebnévsúlade
s ust. § 250i ods. 1 O.s.p. vykonať dokazovanie a z iných dôvodov nevznikla potreba pojednávanie
nariadiť.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c ods. 1 O.s.p.).