Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 13, 2014

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 18C/10/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111200908

Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Panáková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5111200908.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou v právnej veci
navrhovateľky: A. G., Z.. XX.XX.XXXX, B. Ž., I. XXXX/XX, zast. Centrom právnej pomoci, Nám.Slobody
12, Bratislava, proti odporcovi: 1/ P. F., Z.. XX.XX.XXXX, H. X. J., K. B. Q. XXM XXX XX-XXX V., X.

J., toho času na neznámom mieste, 2/ mal. E. G., Z.. XX.XX.XXXX, B. Ž., I. XXXX/XX, zast. kolíznym
opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, o určenie otcovstva, o výchove a výžive
maloletého dieťaťa,

r o z h o d o l :

Súd určuje, že odporca v rade 1/ P. F., Z.. XX.XX.XXXX, je otcom maloletého E. G., Z.. XX.XX.XXXX
z matky A. G.A. ,nar. XX.XX.XXXX.

Maloletý E., nar. XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá ho bude
zastupovať a spravovať jeho majetok.

Odporca v rade 1/ je povinný prispievať prispievať na výživu sumou maloletého E. sumou 150,- Eur
mesačne od 23.10.2008 a to vždy do 15.dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky.

Nedoplatok výživného za dobu od 23.10.2008 do 31.10.2014 vo výške 10.843,56 Eur je odporca v rade
1/povinnýsplácaťvmesačnýchsplátkachpo50,-Eurmesačnespolusbežnýmvýživnýmkrukámmatky
maloletého E. vždy do 15.dňa v mesiaci počnúc prvou splátkou do 15.dňa nasledujúceho kalendárneho

mesiaca po právoplatnosti tohto rozsudku pod následkom straty výhody splátok.

Styk otca s maloletým súd neupravuje.

Navrhovateľke sa nepriznáva náhrad trov konania.

Odporca v rade 1/ je povinný zaplatiť Okresnému súdu Žilina súdny poplatok za návrh vo výške 66,-
Eur, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 13.01.2011 sa navrhovateľka domáhala určenia otcovstva
spolusurčenímvýchovyavýživymaloletéhoE..Návrhodôvodnilatým,ževčaserozhodnomprepočatie
dieťaťa udržiavala pohlavný styk iba s odporcom, preto len on môže byť otcom maloletého dieťaťa.Navrhovateľka k návrhu pripojila rodný list maloletého E., čestné prehlásenie rodičov navrhovateľky,
potvrdenie o príjme.

Následne súd nariadil ústne pojednávanie pričom na pojednávanie predvolal navrhovateľku, odporcu a

kolízneho opatrovníka maloletého. Všetci boli predvolaní riadne a včas, pričom ani šetrením súdu sa
nepodarilo zistiť adresu odporcu.

Právomoc súdu je daná v zmysle § 40 zák.č. 97/1963 Zb. a rozhodné právo bolo určené v zmysle §
23 ods.1 zák.č. 97/1963 Zb.

V danej veci nebolo možné aplikovať nariadenie rady (ES) č. 2201/2003 /Brusel II/, nakoľko toto
nariadenie sa nevťahuje na určenie otcovstva, a to v zmysle čl.1, bod 3 písm.a).

Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a vyjadrením sa zástupcu
navrhovateľky a oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ktoré tvoria obsah spisu.

Podľa § 84 Zákona o rodine (ďalej len ZoR) otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva
ustanovených v tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.

Podľa § 90 ZoR ak nie je otcovstvo určené podľa domnienky otcovstva manžela matky, možno ho určiť

súhlasným vyhlásením oboch rodičov.

Podľa § 91 ods.1 ZoR za otca sa považuje muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením
rodičov.

Podľa § 91 ods.2 ZoR súhlasné vyhlásenie rodičov musí byť urobené pred matričným úradom alebo
pred súdom.

Podľa § 94 ZoR

(1) Ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý
tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.

(2) Za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia
dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.

Súd mal zistené, že medzi navrhovateľkou a odporcom nedošlo k uzavretiu manželstva, pričom nedošlo
ani k súhlasnému vyhláseniu rodičov.

Podľa uvedenia navrhovateľky mala pohlavný styk iba s odporcom, so žiadnym iným mužom, a to aj v
rozhodnom čase počatia maloletého E., kedy spolu žili.

Ich spoločné spolužitie potvrdili v čestnom vyhlásení rodičia navrhovateľky - F. G. a O. G..

Odporca bol v konaní nečinný, pričom jeho súčasný pobyt nie je známy ani v Slovenskej republike, ani
v Poľskej republike.

Keďže nedošlo k súhlasnému vyhláseniu rodičov, ani k žiadnemu vyjadreniu odporcu, a vzhľadom k
tomu, že pobyt odporcu bol súdu neznámy, nebolo možné ani nariadiť znalecké dokazovania za účelom
vykonania DNA testov.Súd vzhľadom na vykonané dokazovanie, ako aj na skutočnosť, že nebolo možné nariadiť znalecké
dokazovanie za účelom objektívneho zistenia otcovstva, súd postupoval v zmysle záujmu maloletého
dieťaťa, ktorý je prvoradý a má prednosť, pričom vychádzal zo zákonného ustanovenia § 94 ods.2

ZoR, keďže vykonaným dokazovaním bolo zistené, že odporca s matkou dieťaťa súložil v čase, od
ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo
nevylučujú závažné okolnosti.

Preto súd určil, že odporca, ktorý v čase rozhodnom pre počatie žil spoločne v domácnosti s
navrhovateľkou, čo potvrdili aj jej rodičia s tým, že v tom čase nemala žiadnu inú známosť, je otcom

maloletého E..

Jediný, ktorý toto mohol vyvrátiť, či spochybniť, je práve odporca a to prostredníctvom znaleckého
dokazovania, avšak toto nebolo možné vykonať bez prítomnosti odporcu.

Dôkazné bremeno tak bolo na odporcovi, avšak v konaní bol nečinný, dokonca ani rozsiahlym šetrením
sa nepodarilo zistiť jeho aktuálny pobyt, či adresu, či príbuzných.

Vzhľadom na tieto skutočnosti súd posúdil, že aj napriek uvedenému je záujem maloletého prednejší a

teda je v záujme maloletého mať určeného otca, súd určil odporcu za jeho otca.

V zmysle § 113 ods.2 O.s.p. s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o výchove a výžive
maloletého dieťaťa.

Podľa § 36 ods.1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez

návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti.

K dohode rodičov nedošlo.

Keďže rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, bolo treba rozhodnúť, komu bude dieťa zverené do
výchovy a ako má každý z rodičov prispievať na jeho výživu.

Maloletý od narodenia žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou, v čase rozhodnutia mal 6 rokov,
teda 6 rokov žije so svojou mamou bez otca a bez toho, aby ho vôbec poznal, preto súd rozhodol, že
maloletého zveril do výchovy matky.

Navrhovateľka žiadala zaviazať odporcu na výživné po 500,- Eur, následne v priebehu konania 150,-
Eur mesačne od narodenia maloletého.

Odporca nikdy po narodení maloletého nekontaktoval ani navrhovateľku, ani maloleté dieťa, ani ničím
neprispieval na jeho výživu.

Podľa § 62 ods.1 ZoR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá
trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods.2 ZoR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností

a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods.3 ZoR každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.Podľa § 62 ods.4 ZoR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a
v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť.

Podľa § 62 ods.5 ZoR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods.1 ZoR ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej
povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Navrhovateľka tvrdila, že má vedomosť, že odporca má dosť finančných prostriedkov. Toto však nebolo

preukázané, avšak je vecou odporcu preukázať svoj príjem, pričom je v záujme maloletého dieťaťa mať
určené výživné v adekvátnej výške, teda nie minimum zákonom stanovený.

Súd mal preukázané, že navrhovateľka je na invalidnom dôchodku, nikdy nepracovala, býva u svojich
rodičov, ktorí jej musia pomáhať aj po finančnej stránke. Jej príjem pozostáva z invalidného dôchodku
vo výške cca 300 Eur, z rodičovského prídavku vo výške 164,22 Eur a z rodinných prídavkov vo výške

21,99 Eur.

Toho času má zvýšené náklady na maloletého, keďže navštevuje materskú školu.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd zaviazal odporcu na prispievanie na výživu maloletého vo výške
150,-Eurmesačne,atoodjehonarodenia,atoajsprihliadnutímnato,ženavrhovateľkajeodnarodenia
maloletého odkázaná na jeho výchovu sama, bez akejkoľvek pomoci odporcu, či jeho príbuzných, ako

aj bez akéhokoľvek kontaktovania sa. Túto výšku súd považoval s poukazom na všetky okolnosti za
adekvátne, pričom odporca nijakým spôsobom nepreukázal svoj príjem, na rozdiel od matky maloletého,
ktorá bola od narodenia dieťaťa odkázaná iba na seba a na pomoc svojich rodičov.

Keďže súd rozhodol o výživnom od 23.010.2008, vzhľadom na dátum vyhlásenia rozhodnutia a teda na
časový odstup od uplatnenia výživného, súd určil, že nedoplatok na výživnom vo výške 10.483,56 Eur

je odporca povinný splácať v mesačných splátkach po 50,- Eur spolu s bežným výživným, pričom túto
výšku posúdil za adekvátnu vzhľadom na výšku bežného výživného.

Tento nedoplatok súd vypočítal tak, že za rok 2008 je povinný odporca zaplatiť za 2 mesiace a 9 dní,
teda za obdobie 23.10.2008-31.12.2008, teda za mesiac 10/2008 - 150/31 dní=4,84 Eur/deň, teda za
9 dní v mesiaci 10/2008 = 4,84 Eur/deňx9 dní= 43,56 Eur + 2x 150 za 11/2008 a 12/2008=343,56 Eur,

za rok 2009 = 1.800,- Eur (12 mesiacov 150,- Eur), za rok 2010= 1.800,- Eur, za rok 2011= 1.800,-
Eur, za rok 2012 = 1.800,- Eur, za rok 2013 = 1.800,- Eur, za rok 2014 v počte 10 mesiacov = 1.500,-
Eur, spolu 10.843,56 Eur.

Styk otca s maloletým neupravoval, nakoľko účastníci to nepožadovali, pričom pobyt odporcu je
neznámy, takže rozhodovanie by bolo nadbytočné.

Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa sa k veci nevyjadril, nič nenavrhoval, ani nič nenamietal.

S poukazom na vykonané dokazovanie rozhodol tak, ako bolo uvedené.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého
účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.Vzhľadom k tomu, že súd vyhovel návrhu, navrhovateľka mala nárok na náhradu trov konania. keďže
navrhovateľka si náhradu trov konania neuplatnila, súd jej náhradu trov nepriznal.

Podľa § 2 ods.2 zák.č. 71/1992 Zb. ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu

vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od
poplatku oslobodený. Túto povinnosť však odporca nemá v konaní o rozvode manželstva, o neplatnosti
manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu
trov konania poplatníkovi.

Na základe citovaného zákonného ustanovenia súd odporcu 1/ zaviazal nahradiť súdny poplatok za
návrh vo výške 66,- Eur, nakoľko navrhovateľka bola oslobodená od platenia od súdnych poplatkov.

Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu v Žiline ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého

stupňa neúplné zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205a ods.1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,
sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.Podľa§205aods.2O.s.p.ustanovenie§205aods.1O.s.p.sanepoužijevkonaniachpodľa§120ods.2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný

počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov od
právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje
predošlé priezvisko.