Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 13, 2014

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 17C/317/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2313227523
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2014:2313227523.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej

veci navrhovateľa: Orange Slovensko, a.s., so sídlom 821 08 Bratislava, Metodova 8, IČO: 35 697
270, zast. Bobák, Bollová a spol., s.r.o. advokátskou kanceláriou, so sídlom 821 02 Bratislava, Dr.
Vl. Clementisa 10, proti odporcovi: U. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX O., Č. XXX/XX, t. č. na
neznámom mieste, zast. opatrovníčkou pre konanie C. F., zamestnankyňou tunajšieho súdu, za účasti
vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA, so sídlom 040
01 Košice, Park Angelium 2, IČO: 42 326 923, zast. Mgr. Petrom Masarovičom, advokátom so sídlom
040 01 Košice, Park Angelium 2, o zaplatenie 296,76 eura s prísl., takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 105,76 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške
9 % ročne z dlžnej sumy od 25.5.2012 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd návrh zamieta.

Odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným Okresnému súdu Galanta dňa 21.10.2013 domáhal vydania
platobného rozkazu, ktorým by súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 296,76 eura s príslušenstvom.
Svoj návrh odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o poskytovaní služieb GSM č. V., ktorej neoddeliteľnou
súčasťou sú Všeobecné zmluvné podmienky poskytovania služieb v systéme GSM, v znení dodatku,

vypožičal odporcovi mikroprocesorovú SIM kartu v počte 1 ks, ktorá odporcovi umožňujú využívať
telekomunikačné služby poskytované navrhovateľom. Navrhovateľ pri uzatvorení dodatku k zmluve
odpredal odporcovi za akciovú cenu mobilný telefón / telekomunikačné zariadenie značky Samsung
Galaxy3 zaakciovúcenu350,-eur.Tým,žeodporcariadneavčasnezaplatilcenuposkytnutýchslužieb,
za obdobie 01/2012 až 03/2012, porušil zmluvné povinnosti a v zmysle Dodatku k zmluve je povinný
zaplatiť navrhovateľovi aj náhradu škody spočívajúcej vo výške rozdielu predajnej ceny mobilného
telefónu / telekomunikačného zariadenia a akciovej ceny. Navrhovateľ preto pokusom o pokonávku zo

dňa 10.5.2012 vyzval odporcu na zaplatenie dlžnej sumy za neuhradené služby vo výške 105,76 eura,
ako aj zmluvnú pokutu/náhradu škody vo výške 191,- eur, spolu všetko v celkovej výške 296,76 eura.
Navrhovateľ pokusom o pokonávku súčasne odporcovi zaslal rozpis neuhradených faktúr a vyzval ho
na ich úhradu do 24.5.2012.Navrhovateľvnávrhuďalejdôvodil,žepokiaľide ojehonárokynazaplateniezmluvnejpokuty vcelkovej
výške 191,- eur v snahe predísť procesnej neistote pri posudzovaní jeho nároku z titulu zmluvnej pokuty
ako paušalizovanej náhrady škody ustanovenia dodatkov, v ktorých je dohodnutá výška zmluvnej pokuty

za mobilný telefón / telekomunikačné zariadenie, boli v inom súdnom konaní označené ako neprijateľné
zmluvné podmienky, a to rozsudkom Krajského súdu Prešov so sp. zn. 6Co/91/2011. V súlade s ust. §
53a Občianskeho zákonníka je tak navrhovateľ, ako aj dodávateľ služby povinný zdržať sa používania
takejto podmienky. Z tohto dôvodu sa navrhovateľ týmto návrhom domáha náhrady škody, ktorá mu
vznikla zo odpredaný mobilný telefón. V tejto súvislosti ďalej navrhovateľ uviedol, že uvedená zmluvná

pokuta mala ako občiansko-právny inštitút v zmysle dodatku plniť funkciu paušalizovanej náhrady škody
v prípade porušenia zmluvy, ktorá by navrhovateľovi prípadne mohla vzniknúť tým, že navrhovateľ si
svoje povinnosti poskytnúť zvýhodnené služby a mobilný telefón za akciovú cenu splnil, avšak odporca
si svoju základnú povinnosť, teda zotrvať v zmluvnom vzťahu počas doby viazanosti a riadne a včas
uhrádzať svoje platné záväzky nesplnil. Zmluvná pokuta nebola dojednaná zo strany navrhovateľa
s úmyslom privodiť odporcovi nepriaznivé podmienky zmluvy, ani pre prípad, keď dôjde k porušeniu

povinnosti odporcu, ani sebe zabezpečiť neprimeraný majetkový prospech. Zmluvná pokuta mala byť
preventívnym a uhradzovacím nástrojom pre prípad porušenia základného zmluvného záväzku.

Navrhovateľova pohľadávka voči odporcovi teda pozostáva z neuhradených služieb vo výške 105,76
eura a náhrady škody vo výške 191,- eur. Zároveň si navrhovateľ žalobou uplatnil aj úroky z omeškania
odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti uvedenom v pokuse o pokonávku, t.j. od 25.5.2012 vo výške

podľa § 517 ods. 2 OZ a § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.

Odporca sa k návrhu nevyjadril. Svoje právo brániť sa podľa § 101 O.s.p. nevyužil. Súd vo veci
postupoval podľa § 101 ods. 2 O.s.p.

Ustanovenie § 101 O.s.p. ukladá účastníkovi tzv. povinnosť tvrdenia. Táto povinnosť však nie je
súdom vynútiteľná. V záujme hospodárnosti a rýchlosti konania sa umožňuje súdu, aby na pojednávaní

prejednal vec v neprítomnosti účastníka, za predpokladu, že účastník bol na pojednávanie riadne
predvolaný, na pojednávanie sa nedostavil a ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o jeho odročenie.

Vzhľadom k tomu, že sa jedná o spotrebiteľský vzťah, súd je povinný skúmať uzatvorenú zmluvu
a chrániť práva spotrebiteľa, navyše sa jedná o návrhové konanie a navrhovateľ nesie dôkazné
bremeno (bremeno tvrdenia aj bremeno dôkazu). Keďže navrhovateľ je v konaní zastúpený advokátskou

kanceláriou, je nutné konštatovať, že advokátska kancelária musí poznať právo a súd z tohto faktu
vychádza, musí poznať, aké náležitosti musí obsahovať návrh a rovnako musí vedieť, že k návrhu je
potrebné doložiť všetky listinné dôkazy na preukázanie tvrdení uvedených v návrhu. Preto súd nemôže
vyzývať (s poukazom na § 101, § 120 O.s.p. a dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti
účastníkovkonania)účastníkakonanianapreukázaniesvojichtvrdení,aprisvojomrozhodovanívmerite

veci vychádza z toho, čo účastník v konaní preukáže a to ku dňu, kedy rozhoduje. Tu súd poukazuje aj
na to, že na dôkazy predložené po vyhlásení rozsudku nie je možné prihliadať.

Elektronickým podaním zo dňa 14.9.2014, opatreným zaručeným elektronickým podpisom, do konania
vstúpil vedľajší účastník zastúpeným advokátom. Vo svojom vyjadrení k podanému návrhu uviedol,
že nespochybňuje návrh v časti zaplatenia zo sumy 105,76 eura za poskytnutie služieb navrhovateľa.

Spochybnil však návrh v časti uplatnenej sumy 191, - eura s poukazom na neprijateľnú zmluvnú
podmienku ohľadne dohodnutej zmluvnej pokuty, rovnako tak aj z titulu uplatnenej náhrady škody.
Vedľajší účastník poukázal na to, že uplatnená náhrada škody nemôže predstavovať rozdiel medzi
akciovou a trhovou cenou telekomunikačných zariadení. Jedná sa len o paušalizovanú náhradu škody,
teda len o modifikovanú zmluvnú pokutu, ktorú už judikatúra zakázala (rozsudok Krajského súdu v

Prešove, spisová značka 6 Co/91/2011), lebo opäť by nejakým spôsobom nebolo zohľadnené, v akom
rozsahu spotrebiteľ svoje záväzky porušil a škoda by predstavovala stále tú istú sumu. Odporca bol v
pokuseopokonávkuzodňa10.5.2012,vyzvanýnaúhraduhovornéhoazmluvnejpokuty/náhradyškody
a to do dňa 24.5.2012 a nie špecifikovanej náhrady škody, a teda sa s týmto nárokom nemohol dostať ani
do omeškania od spomenutého dátumu, nakoľko nebol navrhovateľom k náhrade konkretizovanej škody

nikdy vyzvaný, čo potvrdzuje, že ide len o modifikovane neprijateľnej zmluvnej podmienky - zmluvnejpokuty do nároku na náhradu škody. Vedľajší účastník si zároveň uplatnil aj náhradu trov konania titulom
právneho zastúpenia, ktoré trovy právneho zastúpenia vyčíslil zo sumy 191,- eur, teda z tej sumy, v
ktorej časti vstúpil do konania na ochranu záujmov odporcu. Tieto vyčíslil v celkovej výške 52,60 eura

za 2 úkony právnej pomoci - prevzatie a príprava, vyjadrenie k návrhu po 18,26 eura + 2 x režijný paušál
po á 8,04 eura.

Súd v prejednávanej veci konal a rozhodol postupom podľa § 115a ods. 2 O.s.p.

Súdvykonaldokazovaniešpecifikácioupohľadávky,Zmluvouopripojení,Dodatkomkzmluve,faktúrami,
Všeobecnými podmienkami poskytovania verejnej mobilnej telefónnej služby, Pokusom o pokonávku a
takto vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Navrhovateľ podal návrh na základe skutkového stavu tak, ako bol vyššie popísaný a odôvodnený.
Navrhovateľ uzatvoril s odporcom zmluvu ako s fyzickou osobou nepodnikateľom, t.j. spotrebiteľom.

Podľa § 51 OZ účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však
nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

Súd vykonaným dokazovaním zistil, že navrhovateľ uzavrel s odporcom Zmluvu tak, ako to navrhovateľ

popísal vo svojom návrhu. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú Všeobecné zmluvné podmienky
poskytovania služieb v systéme GSM.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi navrhovateľom a odporcom vznikol
záväzkový právny vzťah, a to nepomenovaná zmluva v zmysle § 51 OZ. V jej rámci navrhovateľ svoje
záväzky splnil, odporca povinnosť platiť cenu poskytnutých služieb neplnil. Navrhovateľovi tak v zmysle

čl. 11 bod 11.14 Všeobecných zmluvných podmienok vznikol odo dňa nasledujúceho po splatnosti
jednotlivých faktúr nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške podľa zákona, t.j. podľa § 517 ods.
2 OZ. Navrhovateľ si pred súdom podaným návrhom uplatnil úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ
v spojení s § 3 ods. 1 nar. vlády č. 87/1995 Z.z. odo dňa 25.5.2012, kedy základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu bola určená vo

výške 1 % p.a., preto mu ich súd priznal v celej uplatnenej výške, t.j. vo výške 9 % p.a.

Podľa § 42 ods. 1 písm. a/, b/, ods. 2 písm. a/, b/, ods. 3 písm. a/, b/ a ods. 4 písm. a/, b/, c/ zákona
č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, účinného v čase uzavretia zmluvy (t.j. 29.7.2010),
(1) Podnik má právo

a) na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi

najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní
predplatených služieb,

b) na náhradu škody spôsobenej na verejnej sieti a na verejnom telekomunikačnom zariadení.

(2) Účastník má právo na

a) uzavretie zmluvy s podnikom, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c),

b) poskytnutie verejnej služby v rozsahu dohodnutom v zmluve a za cenu podľa tarify.

(3) Podnik je povinný

a) uzavrieť zmluvu o pripojení s každým záujemcom o poskytovanie verejnej služby, ak nie je dôvod
na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c),b) predkladať účastníkovi prehľadné a zrozumiteľné vyúčtovanie poskytnutej služby, ak z povahy služby
nevyplýva, že vyúčtovanie nie je potrebné, a na požiadanie poskytovať podrobné údaje o jednotlivých
odchádzajúcich volaniach.

(4) Účastník je povinný

a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom, so zmluvou o pripojení a so všeobecnými
podmienkami,

b) platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby
umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní,

c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.

Podľa § 43 ods. 1 cit. zák., Zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup
k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú
všeobecné podmienky a tarifa.

Súčasťou zmlúv o pripojení sú aj dodatky, ktoré upravujú rovnako práva a povinnosti účastníkov zmluvy.

V článku 2. Práva a povinnosti Podniku (navrhovateľa) a Účastníka (odporcu - spotrebiteľa) Dodatku k

zmluve o pripojení sú upravené prevažne len povinnosti účastníka zmluvy.

V zmysle čl. 2.5 dodatku, V prípade porušenia niektorej z povinností účastníka uvedenej v bode 2.3
alebo 2.4 tohto článku (najmä ale nielen nezaplatenie splatnej ceny za služby, nedodržanie záväzku
uvedeného v bode 2.2 tohto článku, jednostranné ukončenie platnosti Zmluvy alebo tohto Dodatku
pred uplynutím doby viazanosti, vykonanie úkonu smerujúceho k ukončeniu platnosti tohto Dodatku

pred uplynutím doby viazanosti bez ohľadu na skutočnosť, či naozaj dôjde k ukončeniu jeho platnosti)
je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu vo výške 191,- eur. Právo na zmluvnú pokutu
podľa tohto bodu vznikne podniku samotným porušením povinnosti účastníka, a to v okamihu porušenia
povinnosti účastníkom, pričom toto právo nie je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo strany
podniku (napr. odstúpením od zmluvy, alebo prerušením, či obmedzením poskytovania služieb v prípade

porušenia povinnosti podľa bodu 2.3 písm. c/ tohto článku). Účastník je zároveň povinný uhradiť podniku
náhradu škody, ktorej výška presahuje výšku dohodnutej zmluvnej pokuty. Zmluvnú pokutu podľa tohto
článku bude účastník povinný zaplatiť podniku bez ohľadu na dĺžku doby, ktorá mu ešte zostávala do
uplynutia doby viazanosti. Zmluvná pokuta je splatná v lehote uvedenej vo výzve na jej zaplatenie, inak
v lehote 14 dní odo dňa doručenia výzvy podniku účastníkovi.

Oneprijateľnostizmluvnejpodmienkyohľadnezmluvnejpokutyprávoplatnerozhodolnapr.Krajskýsúdv
Prešove pod sp., zn. 6Co/91/2011. Navrhovateľ si preto zaplatenie zmluvnej pokuty v návrhu neuplatnil,
táto teda nebola predmetom konania.

V predmetnej veci je nepochybné, že predmetom konania je zaplatenie faktúr za telekomunikačné
služby na základe uzavretej zmluvy o pripojení a jej dodatku. Z pohľadu právnej kvalifikácie ide o

zmluvy uzavreté v zmysle § 43 zákona č. 610/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov a zároveň o
spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z priložených faktúr vzťahujúcich sa k
zmluve je preukázané, že odporca svoju základnú povinnosť zo zmlúv, a to riadne a včas platiť za cenu
poskytovaných služieb nesplnil, preto sa v tejto časti navrhovateľ dôvodne domáhal súdnej ochrany. Za
obdobie 01-03/2012 nezaplatil cenu poskytnutých služieb v celkovej výške 105,76 eura. Táto skutočnosť

bola v konaní riadne preukázaná a nenamietaná. Súd preto priznal navrhovateľovi uplatnený nárok
v tomto rozsahu ako nezaplatené plnenie zo zmluvy, pričom povinnosť odporcu zaplatiť cenu služieb
vyplýva z č l. 2.2 a čl. 2.3 a 2.5 dodatkov k zmluvám, ale najmä z § 42 ods. 4 písm. b/ citovaného
zákona.Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nar. vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, účinného k 25.5.2012, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

Omeškanie dlžníka je najčastejším porušením záväzku, hoci z hľadiska realizácie záväzku nejde o
najzávažnejšie porušenie, a to z toho dôvodu, že ešte neznamená zmarenie záväzku. Ide tu o prípad,

keď záväzok síce nebol splnený v dobe splatnosti, ale splnenie obligačnej povinnosti nie je vylúčené
a predpokladá sa jej dodatočné splnenie. Je to samostatná forma nesplnenia v tom zmysle, že ide o
nesplnenie dočasné. Omeškanie dlžníka sa nevzťahuje len na prípady nesplnenia záväzku včas, ale
zahŕňa aj prípady, keď síce záväzok bol splnený včas, ale toto plnenie nemá náležitosti riadneho
plnenia, t. j. plnenie je vadné. Na vadné plnenie sa teda hľadí ako na nesplnenie záväzku.

Odporca podľa listinných dôkazov je v omeškaní tým, že neplnil riadne a včas (dostal sa do omeškania
uplynutím času plnenia); omeškanie teda spočíva v porušení záväzku vo vzťahu k času plnenia, keď
deň splatnosti neuhradených služieb bol dodatočne určený na deň 24.5.2012 (pokus o pokonávku zo
dňa 10.5.2012 z č.l. 15).

Podľa § 420 ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

V zmysle čl. 3. bod 3.7 Dodatkov k zmluvám o pripojení účastník vyhlasuje, že si je vedomý, že mobilný
telefón / zariadenie mu je predávaný za cenu uvedenú v čl. 1. bode 1.2 Dodatku, ktorej výška sa rovná
rozdielu medzi spotrebiteľskou, trhovou cenou mobilného telefónu a v zmysle tohto dodatku poskytnutou
zľavou zo spotrebiteľskej ceny len z toho dôvodu, že sa účastník zaviazal užívať služby poskytované
mu prostredníctvom SIM- karty v zmysle ustanovení tohto dodatku po dobu dohodnutú v tomto dodatku,

pričom nedodržanie tohto záväzku (konkrétne záväzkov uvedených v čl. 2. bode 2.2 , 2.3 alebo 2.4),
vzhľadom na výšku zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu, ako aj na prípadný obsah prílohy
č. 1. Dodatku by spôsobilo, že podniku vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny
mobilného telefónu).

Pokiaľ si navrhovateľ svojím návrhom uplatnil aj právo na zaplatenie sumy 191,- eur ako náhradu

skutočnej škody, vzniknutej mu porušením povinností odporcu uvedených v uzatvorenej zmluve, je
potrebné uviesť, že v zmysle platnej právnej úpravy, najmä ust. § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka,
základnými predpokladmi vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu sú porušenie právnej povinnosti,
existencia škody, príčinná súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie. Pre
vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených 4

predpokladov. Pri neexistencii čo i len jedného z nich, zodpovednosť za škodu nie je daná. Pod
pojmom škody treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne
vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom. Rozoznávame skutočnú škodu a ušlý zisk. Pod
skutočnou škodou treba rozumieť zmenšenie majetku poškodeného, príp. náklady potrebné na to, aby
sa dosiahol predchádzajúci stav. Pod ušlým ziskom treba rozumieť to, čo by poškodený mohol získať,

nebyť vzniku škody. Príčinná súvislosť, ako jedna zo zákonných požiadaviek vzniku zodpovednosti za
škodu znamená, že medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny a
následku, pričom treba mať na zreteli, že ak majú byť splnené podmienky zodpovednosti, protiprávny
úkon musí byť následkom aspoň jednej z hlavných príčin a okrem toho vzťah medzi protiprávnym
úkonom a vznikom škody musí byť bezprostredný a nie sprostredkovaný. Existencia príčinnej súvislosti

musí byť v každom konkrétnom prípade bezpečne preukázaná a nemožno ju len predpokladať. V tejto
súvislosti je potom ďalej potrebné uviesť, že navrhovateľ napriek poučeniu zo strany súdu podľa ust.
§ 120 ods. 4 O.s.p. (o povinnosti účastníka konania predložiť, alebo označiť všetky dôkazy najneskôr
do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie vo veci), neuniesol dôkazné bremeno, keďževyhodnotenie dôkazov, ktoré boli v konaní vykonané, neumožňovalo súdu prijať záver ani o pravdivosti
tvrdení navrhovateľa, že by mu protiprávnym konaním odporcu vznikla škoda vo výške 191,- eur, ani o
tom, že by tieto jeho tvrdenia boli nepravdivé. Pokiaľ navrhovateľ tvrdil, že uvedená škoda predstavuje

rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou
cenou, je potrebné uviesť, že navrhovateľ žiadnym spôsobom súdu nepreukázal, aká bola tržná cena
odporcovi predaného mobilného telefónu v čase uzatvorenia Dodatku k zmluve o pripojení. Do súdneho
spisu priložil len výpis z jeho internetovej stránky vypovedajúci o cene, za ktorú on samotný tieto
telefóny ponúkal na predaj. Takýto interný výtlačok navrhovateľa, na ktorom sú uvedené iba jeho vlastné

údaje o týkajúce sa jeho zmluvného vzťahu s odporcom, súd nepovažoval za dostatočný objektívny
dôkaz spôsobilý preukázať skutočnú trhovú cenu mobilného telefónu v čase uzavretia dodatku k zmluve
o pripojení. Avšak ani preukázanie tejto skutočnosti by bez ďalšieho neumožňovalo súdu dospieť k
záveru, že rozdiel tržnej ceny telefónu (prípadne jeho nákupnej ceny, za ktorú ho v tom čase nadobudol
samotný navrhovateľ) a jeho predajnej ceny dohodnutej zmluvnými stranami, by bolo škodou na
strane navrhovateľa, ktorý sa v rámci svojej obchodnej taktiky rozhodol odpredať odporcovi sporné

zariadenie za zníženú - akciovú cenu. Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou mobilného telefónu je
výsledkom konsenzu zmluvných strán a nemôže byť zo strany navrhovateľa reparovaný prehodnotením
jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu s odporcom vkladal. K
protiprávnemu zmenšeniu majetku navrhovateľa tak nedošlo, pretože tento za mobilný telefón obdržal
dojednanú kúpnu cenu. Okrem toho navrhovateľ nepreukázal príčinnú súvislosť medzi protiprávnym

konaním alebo opomenutím odporcu (spočívajúcim podľa tvrdení navrhovateľa v porušení povinnosti
odporcom platiť za poskytnuté telekomunikačné služby odplatu riadne a včas) a vznikom škody na
strane navrhovateľa. Ako bolo vyššie uvedené, vzťah medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody
musí byť bezprostredný a musí byť v každom konkrétnom prípade bezpečne preukázaný. V tejto
súvislosti je potrebné uviesť, že v prípade, že navrhovateľ chce byť v spore úspešný, nezbavuje

ho povinnosti preukázať príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a protiprávnym konaním alebo
opomenutím odporcu. Takúto príčinnú súvislosť nezakladá ani prehlásenie odporcu, uvedené v čl. 3.
bod 3.7 Dodatku k zmluve o pripojení, v ktorom odporca vyhlásil, že si je vedomý, že mobilný telefón
mu je predávaný za cenu uvedenú v čl. 1. bod 1.2 Dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi
spotrebiteľskou trhovou cenou mobilného telefónu / zariadenia a v zmysle tohto Dodatku poskytnutou

zľavou so spotrebiteľskej ceny, len z toho dôvodu, že sa účastník zaviazal užívať služby poskytnuté mu
prostredníctvom SIM - karty v zmysle ustanovení tohto Dodatku, po dobu dohodnutú v tomto Dodatku,
pričom nedodržanie tohto záväzku, konkrétne záväzkov uvedených v čl. 2. bod 2.2., 2.3 alebo 2.4.
vzhľadom na výšku zľavy spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu, ako aj na prípadný obsah prílohy č.
1. Dodatku by spôsobilo, že podniku vznikne škoda minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny

mobilného telefónu. Pre poriadok je ďalej potrebné uviesť, že zo zmluvy a dodatku ani zo Všeobecných
podmienok nevyplýva povinnosť odporcu doplatiť navrhovateľovi poskytnutú zľavu z ceny mobilného
telefónu/ telekomunikačného zariadenia v prípade, že odporca poruší povinnosti, ktoré mu z dodatku
vyplývajú. Poskytnutie zľavy z kúpnej ceny mobilného telefónu/ telekomunikačného zariadenia zo strany
navrhovateľa nebolo v kúpnej zmluve obsiahnutej v dodatku ku zmluve o pripojení ani viazané na

splnenie žiadnej rozväzovacej podmienky.

Z týchto dôvodov potom súd návrh navrhovateľa na náhradu škody voči odporcovi v rozsahu 191,- eur
s príslušenstvom - úrokom z omeškania, ako rozdielu medzi údajne tržnou cenou predaného mobilného
telefónu / zariadenia a jeho predajnou cenou odporcovi, zamietol ako nedôvodný a vo zvyšnej časti
návrhu vyhovel, nakoľko priznaná istina zodpovedá poskytnutým službám navrhovateľa, ktoré odporca

využil a za ktoré však nezaplatil.

Čo s týka náhrady škody, súd musí konštatovať, že sa plne stotožnil s vyjadrením vedľajšieho účastníka
o tom, že takto uplatnená náhrada škody je len modifikovanou zmluvnou pokutou a aj z tohto dôvodu
súd nemohol návrhu vyhovieť. Súd sa plne stotožňuje s písomným vyjadrením vedľajšieho účastníka v
aj vo všetkých ďalších jeho tvrdeniach.

O náhrade trov konania odporcovi súd rozhodol súd v súlade s ustanovením § 142 ods. 2 O.s.p., podľa
ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.Ustanovenie § 142 vyjadruje zásadu zodpovednosti za výsledok sporového konania. Čiastočný úspech
vo veci zakladá nárok na pomerné rozdelenie náhrady trov konania alebo na to, že žiadny z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania. Čiastočný úspech sa skúma so zreteľom na uplatnený nárok,

najmä z aspektu právneho dôvodu žaloby, t.j. skutkového stavu a právnej normy, ktorá sa mala použiť
alebo sa použila pri rozhodovaní vo veci samej. Nárok na čiastočnú náhradu trov konania sa vypočíta
tak, že úspech účastníka konania, ktorému vzniká povinnosť na náhradu trov, sa odpočíta od úspechu
účastníka, ktorému vzniká právo na náhradu trov, a výsledok zakladá pomerný nárok na náhradu trov
účelne vynaložených na uplatňovanie alebo bránenie práva.

Odporca bol v konaní úspešnejší než navrhovateľ, napriek tomu mu súd náhradu trov konania nepriznal
s poukazom na to, že mu v konaní žiadne trovy nevznikli.

Čo sa týka náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi, súd poukazuje na nasledovné:

Podľa § 93 ods. 1 až 4 O.s.p., (1) Ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi
zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod,
neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

(2) Ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická
osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu (zákon č. 250/2007 Z.z.
o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v
znení neskorších predpisov).

(3) Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú

prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh.

(4) V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba.
Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení
všetkých okolností.

Podľa § 137 O.s.p., Trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane

súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára
za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby,
ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho
hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., Ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov

konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Zákon priznáva odmenu za zastupovanie zástupcovi len vtedy, ak ide o advokáta. Podrobnosti
ustanovuje vyhláška č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb. V zmysle citovanej vyhlášky advokátovi patrí za zastupovanie odmena, náhrada hotových
výdavkov, ktorými sú najmä súdne poplatky a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a

výdavky za znalecké posudky, preklady a odpisy a ďalej mu patrí i náhrada za stratu času.

Nahrádzajú sa len účelne vynaložené trovy konania. Vedľajší účastník je právnická osoba, ktorej
predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 250/2007 Z.z. o
ochranespotrebiteľaaozmenezákonaSlovenskejnárodnejradyč.372/1990Zb.opriestupkochvznení
neskorších predpisov. Súd nespochybňuje právo vedľajšieho účastníka dať sa zastúpiť advokátom,

avšak súd je toho názoru, že v danom prípade nie je možné priznať náhradu trov konania za zastúpenie
s poukazom na to, že sa nejedná o účelne vynaložené trovy konania, keďže vedľajší účastník má za cieľ
poskytovať ochranu spotrebiteľom poskytovaním poradenstva a aktívnej procesnej účasti v konaniach
pred orgánmi štátnej správy a pred súdmi vstupovaním do týchto konaní na strane spotrebiteľov a teda
musí poznať právo a musí vedieť riadne aj pred súdom hájiť záujmy spotrebiteľov. Preto nie je účelnevynaložiť ďalšie trovy na zastupovanie advokátom. Z uvedeného dôvodu súd na základe svojej úvahy
nepriznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania za právne zastúpenie.

Poučenie:

Proti tomu rozsudku možno podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia cestou
podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť

s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý
účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.;

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci;

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností;

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.);

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.