Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, November 11, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21Co/133/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8513207180
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8513207180.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Antónie Kandravej, predsedníčky senátu a sudcov

JUDr. Petra Straku a JUDr. Michala Boroňa v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova
25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava,
IČO: 36 864 421, proti žalovanej Slovenskej republike - Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky
o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Stará Ľubovňa č. k. 2C 180/2013 - 79 zo dňa 10.04.2014 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u jsa rozsudok.

II. Náhrada trov odvolacieho konania sa účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný Stará Ľubovňa (ďalej len „súd prvého stupňa“ napadnutým rozsudkom žalobu žalobcu, v ktorej
sa domáhal náhrady majetkovej škody vo výške 925,59 Eur a nemajetkovej ujmy vo výške 185,12 Eur
zamietol. Žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

V odôvodnení poukázal na dôvody podanej žaloby, ktorým je nesprávny úradný postup Okresného
súdu Vranov nad Topľou, ktorý nerozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v
zákonom stanovenej lehote v zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, ktorý následne žiadosť o

udelenie poverenia zamietol. Uznesením Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 4C 504/2012 -7 zo
dňa 08.10.2012 súd spojil veci vedené pod sp. zn. sp. zn. 4C/504/2012, 4C/505/2012, 4C/506/2012,
4C/507/2012, 4C/508/2012, 4C/509/2012, 4C/510/2012, 4C/511/2012, 4C/512/2012, 4C/513/2012,
4C/514/2012, 4C/516/2012 na spoločné konanie s tým, že budú vedené pod sp. zn. 4C/504/2012.
Uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 19NcC 53/2012 zo dňa 18.10.2012 boli sudcovia
Okresného súdu Vranov nad Topľou vylúčení z rozhodovania a prejednávania v predmetnej veci a vec
bola prikázaná Okresnému Stará Ľubovňa. Uznesením č. k. 2C 202/2012 - 50 zo dňa 28.11.2013 boli

všetky spojené veci pôvodne vedené Okresným súdom Vranov nad Topľou vylúčené na samostatné
konanie.

Následne súd poukázal na stanovisko účastníkov konania, obsah pripojených listinných dôkazov, najmä
obsah pripojeného spisu Okresného súdu Vranov nad Topľou, sp. zn. 12Er 348/2010, citoval čl. 46 ods.
3, čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, § 3 ods. 1, § 4 ods. 1 písm. a), § 9 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 16
ods.4,2,§17ods.1,2,3a§19ods.1zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúpri

výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákona č.
514/2003 Z. z.), ako aj ust. § 44 ods. 1, 2, § 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 243 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z.
o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov
auviedol,ževyhodnotiacdôkazyjednotlivoivovzájomnejsúvislostidospelkzáveru,žežalobenemožnovyhovieť. K procesnej námietke žalovanej o zmätočnosti podania žalobcu, súd konštatoval, že žaloba
žalobcu spĺňa náležitosti vyplývajúce z ust. § 42 a § 79 Občianskeho súdneho poriadku, lebo z petitu
žaloby je zrejmý uplatnený nárok žalobcu. V predmetnom konaní si žalobca uplatnil nárok na náhradu

škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Vranov nad Topľou, ktorý podľa §
44 ods. 2 Exekučného poriadku v zákonnej lehote nevydal rozhodnutie o žiadosti súdneho exekútora
na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Vranov
nad Topľou sp. zn. 12Er 348/2010 mal súd preukázané, že sa vzťahuje k exekútorskému konaniu, ktoré
bolo vedené pod sp. zn. EX 1844/2010 u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého proti povinnej Z. L. o

vymoženie 180 Eur s príslušenstvom. Žiadosť o udelenie poverenia bola doručená súdu dňa 26.04.2010
na základe exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 19074/09 zo dňa
19.11.2009, pričom išlo o nárok vyplývajúci zo zmenky. Uznesením č. k. 12Er 348/2010 - 20 zo dňa
22.12.2010 bola žiadosť o udelenie poverenia zamietnutá s právoplatnosťou od 20.01.2011.

Vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania žalovanou súd uviedol, že túto námietku posudzoval s

poukazom na ust. § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. a dospel k záveru, že právo žalobcu domáhať
sa náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom nie je premlčané z dôvodu, že žiadosť o
udelenie poverenia bola doručená až po 23.04.2009, teda dňa 20.01.2011 (správne malo byť uvedené
dňa 26.04.2010 - poznámka odvolacieho súdu).

K posúdeniu otázky, či v exekučnom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu spočívajúcemu
v existencii prieťahov, súd uviedol, že v konkrétnom prípade nebolo konštatované Ústavným súdom
Slovenskej republiky, ktorý je kompetentný posudzovať, či bolo alebo nebolo porušené právo na
prerokovane veci bez zbytočných prieťahov vyplývajúce z čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. K
namietaným prieťahom sa neviedlo ani disciplinárne konanie, nebolo vydané právoplatné rozhodnutie

Európskeho súdu pre ľudské práva a slobody o porušovaní ľudských práv. Podľa názoru súdu prvého
stupňa, nie je oprávnený pri uplatnenom nároku na náhradu škody nesprávnym úradným postupom
posudzovať nesprávny úradný postup spočívajúci v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať
rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote. Navyše zo samotnej dikcie ust. § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku vyplýva, že lehota 15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti

o udelenie poverenia. 15-dňová lehota sa týka prípadu, keď súd poverí súdneho exekútora vykonaním
exekúcie na základe exekučného titulu. Ak súd poverenie nevydá, 15-dňová lehota neplatí. Nie je možné
ani logicky predpokladať, že by to bol zámer zákonodarcu určiť 15-dňovú lehotu i na zamietnutie žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Ďalej súd poukázal na to, že podmienky priznania nároku na náhradu škody, t. j. existencia nesprávneho
úradného postupu, škoda, príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou
škodou neboli splnené. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal splnenie zákonných
predpokladov pre vznik zodpovednosti za škodu. Žalobca si uplatnil majetkovú škodu predstavujúcu
náhradu istiny s príslušenstvom, pričom nepreukázal existenciu dlžníka, ani nevymožiteľnosť

pohľadávky. Rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia preukázalo nespôsobilosť
konkrétneho rozhodcovského rozsudku byť exekučným titulom. Žalobca mal možnosť získať iný
exekučný titul. Pokiaľ si žalobca uplatnil právo novým návrhom, musel by preukázať, že mu bez
akýchkoľvek pochybností bude požadovaný nárok od dlžníka v sume, v ktorej ich požaduje, aj priznaný.
Navyše žalobca vôbec nepreukázal výšku uplatnenej náhrady škody vo vzťahu k majetkovej škode a

k náhrade nemajetkovej ujmy, a preto ani uplatnenú náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 20 % istiny
a príslušenstva, súd nepovažoval za dôvodnú z dôvodu nepreukázania ani príčinnej súvislosti medzi
prípadným nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Z vyššie uvedených dôvodov súd
prvého stupňa žalobu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že
žalovanej, ktorá mala v konaní úspech, náhradu trov konania nepriznal, lebo návrh na priznanie
predložený nebol.

V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalobca. Namietal odňatie možnosti

konať pred súdom, vadu konania, ktorá má za následok nesprávne právne posúdenie z dôvodu
aplikácie nesprávneho ustanovenia právneho predpisu, ďalej nedostatočne zistený skutkový stav, ktorý
bol neúplne zistený, pretože neboli vykonané navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, v dôsledku čoho súd vec nesprávne právne posúdil. Zdôraznil, že súd nesprávne aplikovalust.§9ods.2zákonač.514/2003Z.z.,ktoréustanovenienadobudloúčinnosťažod01.01.2013novelou
vykonanou zákonom č. 412/2012 Z.z., a preto ust. § 9 ods. 2 v znení novely zákona č. 514/2003 Z. z.
nemohol aplikovať na merito veci. Ďalej namietal, že sa súd nevyjadril k otázke stavu právnej neistoty

účastníka exekučného konania. Ďalej poukázal na to, že nie je úlohou súdu polemizovať o vhodnosti
limitácie dĺžky konaní zákonnými lehotami, ale má aplikovať platné právo a akékoľvek úvahy de lege
ferenda sú neprípustnými. Zdôraznil, že Európsky súd pre ľudské práva zdôraznil, že Dohovor o ochrane
ľudských práv a základných slobôd zaväzuje zmluvné štáty, aby organizovali svoj právny poriadok takým
spôsobom, aby vyhovoval požiadavkám čl. 6 ods. 1 Dohovoru zahŕňajúci aj právo na rozhodnutie veci

v primeranej lehote. Ďalej poukázal na to, že súd posudzoval rozpor exekučného titulu so zákonom a
poukazoval na skutočnosti, ktoré vôbec nesúviseli s predmetom konania.

Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalovaná sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadrila.

Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce
v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 Občianskeho súdneho poriadku, bez nariadenia pojednávania
s nariadením termínu verejného vyhlásenia rozhodnutia, ktorý bol oznámený na úradnej tabuli súdu, ako

aj internetovej stránke (§ 214 ods. 2 v spojení s ust. § 156 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) a
dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvého
stupňa na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy.

Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva
ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny
predpis, ale ho nesprávne vyložil.

Podľa článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo, aby sa jeho vec verejne
prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.
Podľa článku 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu, či orgánu verejnej správy, alebo nesprávnym

úradným postupom.

Podľa § 44 ods. 1, 2 Exekučného poriadku účinného v čase podania žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie,
predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád

návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne

poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Oboznámením sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania odvolací súd zistil, že

súd prvého stupňa na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy. Namietané
nesprávne skutkové zistenia, vrátane nesprávneho právneho posúdenia nebolo opodstatnené.

K námietke týkajúcej sa odňatia možnosti konať pred súdom odvolací súd uvádza, že z postupu
súdu nevyplynulo porušenie práva účastníka na spravodlivý súdny proces, ani práva na súdnu

ochranu zaručeného Ústavou Slovenskej republiky. Súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania
vyhodnotil jednotlivé dôkazy v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov vyplývajúcou z ust. §
132 Občianskeho súdneho poriadku jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti, na základe čoho dospel k
správnym skutkovým zisteniam. Posudzoval uplatnený nárok na náhradu škody z titulu nesprávnehoúradnéhopostupuzdôvodu nerozhodnutiavzákonomstanovenejlehote,ožiadostiovydaniepoverenia
vyplývajúcej z ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde
Vranov nad Topľou sp. zn. 12Er 348/2010. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že 15 - dňová

lehota sa vzťahuje výlučne na prípad, keď súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia, návrhu
na vykonanie exekúcie, exekučného titulu so zákonom a poverenie v danej lehote vydá. V prípade
zistenia rozporu žiadosti o udelenie poverenia alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného
titulu so zákonom, súd nie je viazaný lehotou 15 dní. Uvedené je odôvodnené požiadavkou náležitého
skúmania žiadosti o udelenie poverenia alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu

so zákonom a vydaním rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, resp. o zastavení
exekučného konania, ktoré musí byť presvedčivo odôvodnené. Z uvedeného vyplýva, že postupom súdu
nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu.

Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že súd prvého stupňa neaplikoval na rozhodnutie pri
posudzovaní uplatneného nároku ust.§ 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení novely vykonanej

zákonomč.412/2012Z.z.účinnejod01.01.2013,lebopriprávnomposúdeníuplatnenéhonárokucitoval
ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2012. Je pravdou, že v samostatnom
odseku poukazuje aj na ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2013, avšak
odkaz len na toto ustanovenie v inej časti odôvodnenia, nie v kontexte právneho posúdenia, nemožno
považovať, že na rozhodnutie o merite veci súd použil iné ustanovenie zákona.

Odvolacísúdvšaksúhlasísnázoromžalobcu,ženiejemožnéaplikovaťustanoveniehmotnéhoprávana
práva vyplývajúce zo zodpovednosti za škodu, ktoré vznikli pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona.
Retroaktivita v danom prípade je neprípustná.

Hodnotenie dôkazov, ako aj rozsah a vykonávanie dokazovania súdom prvého stupňa je vždy vecou
súdu. V sporovom konaní posilnenom zásadou kontradiktórnosti majú účastníci dôkaznú povinnosť
vyplývajúcu im z ust. § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, t. j. povinnosť nielen tvrdenia, ale aj
preukázania nimi tvrdených skutočností. Nesplnenie dôkaznej povinnosti má za následok neunesenie
dôkazného bremena. Súd prvého stupňa správne pri uplatnenom nároku na náhradu škody skúmal

preukázanie zákonných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu a z dôvodu nepreukázania
existencie škody, ďalšie dôkazy, t. j. napr. navrhované znalecké dokazovanie za účelom preukázania
výšky škody, ktorá mala žalobcovi vzniknúť, nebolo hospodárne, ani potrebné pre rozhodnutie v
predmetnej veci. Takýmto postupom nebolo porušené právo účastníka na spravodlivý súdny proces,
ani na súdnu ochranu, lebo nie je povinnosťou súdu vykonať všetky navrhnuté dôkazy. Súd na základe

výsledkov vykonaného dokazovania sám uzná, ktoré dôkazy sú potrebné pre zistenie rozhodujúcich
skutkových okolností.

Vo vzťahu k námietke týkajúcej sa nevysporiadania sa so stavom právnej neistoty na strane žalobcu
v exekučnej veci, odvolací súd uvádza, že ani táto namietaná skutočnosť nebola opodstatnená. Je

nesporné, že v exekučnom konaní vedenej na základe rozhodcovského rozsudku súd posudzuje návrh
na vykonanie exekúcie, exekučný titul, či je súladný so zákonom. Táto povinnosť exekučného súdu
vyplýva priamo z ust. § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Ide o súdnu kontrolu
zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách v zmysle judikatúry súdov, ako aj Súdneho dvora
Európskej únie.

Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia ani v časti týkajúcej sa zachovania práv ochrany spotrebiteľa v
spotrebiteľských zmluvách nemožno považovať za nadbytočné, nesúvisiace s predmetom konania. Ani
táto namietaná skutočnosť nebola dôvodná. Navyše súd prvého stupňa správne o podanej žiadosti o
udelenie poverenia rozhodol v zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku tak, že žiadosť o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny v súlade s ust. § 219
ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
a zásadou úspechu žalovanej v odvolacom konaní, ktorej náhrada trov odvolacieho konania priznaná
nebola, lebo návrh na priznanie predložený nebol (§ 142 ods. 1 v spojení s ust. § 151 ods. 1, 2Občianskeho súdneho poriadku). Žalobca v odvolacom konaní úspech nemal, preto nemá právo na
náhradu trov odvolacieho konania.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.