Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, November 11, 2014

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 7C/80/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612203274
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Brišková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2014:5612203274.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Gabrielou Griškovou v právnej veci žalobkyne: J..

P. F., T.. Q., N.. XX. X. XXXX, A. J. Č.. XXX, právne zastúpenej: JUDr. Antonom Slamkom, advokátom
so sídlom v Dolnom Kubíne, Radlinského 1735/29, proti žalovaným: 1. Q. H., N.. XX. XX. XXXX, A. R.
V. Č.. XX, 2. V. H., N.. XX. XX. XXXX, A. R. V. Č.. XX, žalovaní v 1. a 2. rade právne zastúpení JUDr.
Miroslavom Lehotským, advokátom so sídlom v Liptovskom Mikuláši, M. Pišúta 936/16, 3. P. T., T.. L.,
N.. XX. XX. XXXX, A. R. V. Č.. XX, 4. M. K., N.. XX. X. XXXX, A. R. V. Č.. XX, 5. R. A., N.. X. X. XXXX,
A. M. R. C. Č.. XXX, 6. B. A., N.. XX. X. XXXX, A. M. R. C. Č.. XXX, o zriadenie vecného bremena, takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa z a m i e t a.

O trovách konania a trovách štátu súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňasapodanoužalobounatunajšomsúdedňa2.4.2012domáhalazriadeniavecnéhobremena-
právacestyspočívajúcehovpráveprechodupešo,bicyklomamotorovýmvozidlomponovovytvorených
pozemkoch zobrazených ako KN-C parcelné č. 181/3, zastavané plochy a nádvoria o výmere 38 m2
a parcelné č. 180/4, zastavané plochy a nádvoria o výmere 5 m2, vytvorených geometrickým plánom
č. 40608921-108/2011 zo dňa 17. 2. 2012, odčlenením od pôvodného pozemku zobrazenom ako KN-
E parcelné č. 300/5, orná pôda o výmere 4 103 m2, zapísané na LV č. XXX, katastrálne územie R. V.,

obec Liptovské Matiašovce. Zriadenie vecného bremena navrhla v prospech každodobých vlastníkov
stavby rodinného domu súpisné č. XXX, postaveného na pozemku parcelné č. KN-C 178/2, zastavané
plochy a nádvoria o výmere 390 m2 a hospodárskej budovy bez súpisného čísla, postavenej na
pozemku parcelné č. KN-C 178/4, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 45 m2, zapísané na LV
č. XXX, katastrálne územie R. V., obec Matiašovce. Súčasne navrhla uložiť každodobým vlastníkom
pozemkov parcelné č. KN-C 181/3 a parcelné č. 180/4 povinnosť strpieť výkon vecného bremena
každodobým vlastníkom stavby rodinného domu súpisné č. XXX, na pozemku parcelné č. KN-C 178/2

a hospodárskej budovy bez súpisného čísla. Uplatnila si aj náhradu trov konania. Žalobu odôvodnila
tým, že je výlučnou vlastníčkou stavby rodinného domu súpisné č. XXX a hospodárskej budovy bez
súpisného čísla. Žalovaní v 1. až 6. rade sú podielovými spoluvlastníkmi pozemku parcelné č. KN-
E 300/5, orná pôda, o výmere 4 103 m2, zapísaný na LV č. XXX, katastrálne územie R. V. a obec
Liptovské Matiašovce. Časť pozemku KN-E, parcelné č. 300/E, zameraná geometrickým plánom ako
novovytvorené parcely KN-C 181/3 a 180/4, predstavuje prístupovú komunikáciu k stavbe vo vlastníctve
žalobkyne. Žalovaní v 1. a 2. rade využívajú časť uvedenej parcely ako prístup miestnej komunikácie

k ich rodinnému domu súpisné č. XX. Predmetná časť pozemku KN-E 300/5 bola dlhodobo využívaná
rodinou žalobkyne ako prístup k stavbe v jej vlastníctve. Využívali ju aj ako občania na prístup k poliam.
V júli 2011 žalovaní vybudovali oplotenie na oddelenie pozemku žalobkyne a pozemku KN-E parcelné
č. 300/5. Žalobkyňa využíva predmetnú stavbu sporadicky, najmä na rekreačné bývanie. Po zistení, žejej bol zabránený prístup, oslovila žalovaných. Poza dvor žalobkyne je umiestnená cesta, parcelné č.
KN-C 597, vo výlučnom vlastníctve Obce Liptovské Matiašovce. Má začiatok na jednom konci obce,
prebieha poza obec a pokračuje až k poľnohospodárskemu družstvu, vyúsťujúc na hlavnú cestu. Cesta

nemá spevňujúci materiál. Terén je nerovný, nie je udržiavaný. Na ceste je niekoľko jám, ktoré môžu pri
prechádzaní poškodiť automobil. Počas dažďov je cesta zamokrená, prakticky prejazd po nej nemožný.
Cestu využíva najmä družstvo. Obec Liptovské Kvačany niekoľko rokov deklaruje, že vykoná opravu,
nestalo sa tak. Cesta je v stave v akom bola pred niekoľkými desaťročiami. Pre žalobkyňu uvedená cesta
predstavuje obchádzku. Žalobkyňa vyzvala žalovaných na mimosúdne riešenie sporu, bezvýsledne.

Žalovaní so žalobou nesúhlasili. Pozemok parcelné č. KN-E 300/5 označený ako roľa, lúka a
neužitočnosť, z ktorej je v súčasnosti vytvorená prevažná časť účelovej komunikácie nachádzajúcej
sa v uzavretom priestore obce E-KN č. 434 a E-KN č.433. Je síce prístupná z hlavnej cesty, pôvodne
sa však jednalo o poľnú neudržiavanú cestu s ťažko schodným a bahnistým povrchom, umiestnenú
za hranicou pôvodného intravilánu, smerujúcu do poľnohospodárskych polí v pôvodnom extraviláne

obce, ktorá slúžila jedine tomu účelu. V roku 1959 rodičia žalovaného v 1. rade zmluvou nadobudli
podstavbu rodinného domu pozemok parcelné č. 300/5, ktorému v súčasnosti zodpovedá pozemok
parcelné č. 181/1, ktorí si následne postavili nový rodinný dom súpisné č. XX, ktorého vlastníkmi sú v
súčasnosti žalovaná v 2. rade a dcéra žalovaných v 1. a 2. rade V. H.. Rodičia žalovaného v 1. rade
začali predmetný sporný pozemok na vlastné náklady udržiavať, opravovať, spravovať násypmi zeminy,

štrkopiesku, lámaného či drveného kameňa, ako svoju prístupovú komunikáciu. Prístup k rodinnému
domu súpisné č. XX bol okrem toho aj zo západnej svetovej strany po parcele č. C-KN 597. Práve
z tejto parcely C-KN 597 má prístup k stavbe predmetného rodinného domu a hospodárskej budovy
aj žalobkyňa. Stavba rodinného domu žalobkyne, bola predmetom stavebného konania začatého na
návrh právnej predchodkyne žalobkyne Z. F. (konanie o vydanie územného rozhodnutia o umiestnení

uvedenej stavby rodinného domu č. konania UP-1119/331-1/84). V uvedenom konaní bolo vydané
Rozhodnutie o umiestnení stavby zo dňa 26. 9. 1984, v ktorom bola uplatnená námietka otca žalovaného
v 1. rade A. H., ktorý vzniesol pripomienku vyriešenia prístupu k zamýšľanej stavbe rodinného domu
žalobkyne. V stavebnom konaní bola námietka zohľadnená a bolo určené, že stavebník (právna
predchodkyňa žalobkyne) pre prístup k domu nesmie používať pozemok, ktorý je predmetom tohto

konania, v tom čase vo vlastníctve otca žalovaného v 1. rade A. H.. Dôvodom bola existencia prístupu
domu zo západnej strany po pozemku parcelné č. C-KN 597, predstavujúca komunikáciu. Práve z
dôvodu možného prístupu po novovybudovanej komunikácii zo západnej svetovej strany bola námietka
otca žalovaného v 1. rade v plnom rozsahu akceptovaná stavebným úradom. Na základe uvedeného
územného rozhodnutia, po akceptácii námietky otca žalovaného v 1. rade, bolo vydané stavebné

povolenie dňa 30. 9. 1985 právnym predchodcom žalobkyne. Právni predchodcovia žalobkyne stavebné
rozhodnutie rešpektovali po celú nasledujúcu dobu a na prístup k stavbe využívali komunikáciu zriadenú
po pozemku parcelné č. C-KN 597. A to na bežný prístup k uvedenej stavbe (pešo, bicyklom, motorovým
vozidlom) ako aj na odvoz potrebného stavebného materiálu. V skutočnosti stavba žalobkyne nikdy
nemala charakter rodinného domu. Bola využívaná na rekreačné účely. Jednalo sa o premiestnenú

stavbu zrubovej konštrukcie z Oravy. Deti žalovaných predmetný sporný pozemok doposiaľ využívajú
na hranie loptových hier, bicyklovanie, v zime na korčuľovanie. V lete 2010, počas letných prázdnin,
syn žalovaných v 1. a 2. rade Q. H., v tom čase desaťročný, bol v uvedených miestach zrazený
motorovým vozidlom žalobkyne. Správanie sa žalobkyne po smrti jej manžela sa začalo meniť. Pred
desiatimi rokmi sa začali budovať v obci plynové prípojky, došlo k zásahom do komunikácie parc. č.

KN-C 597 (prístup zo západnej strany k stavbe žalobkyne), došlo k spevneniu komunikácie asfaltovým
povrchom. Obvodný úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie Liptovský Mikuláš vykonal v roku
2012 kontrolu zameranú na technický stav a užívanie komunikácie parcelné č. C-KN 597. Záver bol
bez zistených nedostatkov. Pozemná komunikácia v čase kontroly bola v celej jej dĺžke udržiavaná a
zjazdná v dostatočnej šíre umožňujúca bezproblémový obojsmerný prejazd vozidiel, a to aj napriek

nepriaznivým poveternostným podmienkam, snehu. Obec Liptovské Matiašovce v písomnej informácii z
12. 1. 2012 uviedla, že k rodinnému domu žalobkyne je zabezpečený prístup zo severozápadnej strany
pozemku parcelné č. C-KN 597, ktorá komunikácia tak ako ostatné miestne komunikácie je využívaná
občanmi obce ako prístupová cesta k ich rodinným domom. Žalovaní poukázali na ochranu vlastníckeho
práva, garantovanú aj medzinárodnými dokumentmi, najmä Dodatkovým protokolom k Dohovoru o

ochrane ľudských práv a slobôd (právo pokojne užívať svoj majetok), Listinu základných práv a slobôd
článok 11 ods. 4 (nútenie obmedzenie vlastníckeho práva je možné len vo verejnom záujme a to na
základe zákona za náhradu). Ústava SR v článku 20 ods. 4 umožňuje zásah do vlastníckeho práva
iba na základe osobitného zákona po splnení zákonom stanovených podmienok. Zriadenie vecnéhobremena je nepochybne núteným zásahom do vlastníckeho práva. Žalovaní poukázali na judikatúru
súdov, keď zriadenie vecného bremena možno požadovať len v prípade, ak nie je možný žiaden iný
prístup. Znamená to zriadenie nevyhnutnej cesty, v prospech pozemku, ktorý úplne postráda nutné

spojenie. Skutočnosť, že prístup zriadený cez cudzí pozemok by bol pre žalobkyňu pohodlnejší resp.
výhodnejší, nie je právne významná (Rozsudok NS ČR Rc4/2007). Prístup po predmetnom spornom
pozemku by dodnes nebol vôbec možný bez rozsiahlych materiálnych a finančných zásahov právnych
predchodcov žalovaných. Zriadenie vecného bremena vylučuje aj skutočnosť, že v uvedených miestach
nie je žiadne spevnené podložie pozemku s trvalým trávnym porastom. Žalobkyňa reálne uvažuje

o predaji predmetnej stavby, ako to uvádza vo svojom liste. Účelom zriadenia vecného bremena je
preto zhodnotenie nehnuteľnosti, ktoré má žalobkyňa v úmysle predať. Predmetná žaloba má preto
nepochybne charakter špekulatívnej žaloby, ktorej účelom je zriadenie práva pohodlnejšej cesty.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov, ohliadkou, fotodokumentáciou,
zapožičanímspisovéhomateriáluokonaníovydanieúzemnéhorozhodnutia,výpismizlistovvlastníctva,

písomnými správami, zistiac nasledovné:

Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že prístup k nehnuteľnostiam z komunikácie zo západnej strany
parcelné č. KN-C 597 využívali, keď to dovoľovalo počasie, bolo sucho. Využívali ho na prevoz
stavebného materiálu, odpadu. Žalobkyňa ako aj právni predchodcovia využívali aj vstup cez predmetný

sporný pozemok žalovaných. Tento vstup mal bráničku, kovovú s pletivom. Bola to provizórna brána.
Cez ňu prechádzali aj iní ľudia, keď sa chceli dostať na polia, záhumienky. Prístup zo západnej strany
komunikácie parcelné č. KN-C 597 predstavuje pre žalobkyňu obchádzku, hoci má bránu. Povedľa
pozemku žalobkyne (od pozemku parc. č. KN-C 597) je časť pôdy udupaná, bol využívaný aj tento cudzí
pozemok. V máji 2011 žalobkyňa zistila, že žalovaní potiahli oplotenie smerom od svojej brány tak, aby

jej bol znemožnený prístup cez predmetný pozemok. Situáciu rieši tak, že auto odstaví pred oplotení
a pešo sa úzkou medzerou dostane na svoj pozemok. Cez pozemok chodievala aj pani A., pani K.
chodila na záhumienky. T., B. chodili tadiaľ, keď ľudia išli na prechádzku, robili si skratku. Žalobkyňa
nevie, odkiaľ sa vozil stavebný materiál na stavbu jej domu, keď prišla, stavba už tam stála. Materiál na
hospodársku budovu a altánok sa vozil cez sporný pozemok. V roku 2012 začala výstavba rodinných

domov. Výhľadovo uvedená parcela bola zahrnutá do plánu individuálnej bytovej výstavby. Pri ohliadke
žalobkyňa uviedla, že na jej pozemku z prístupovej cesty zo západnej strany cestnej komunikácie
parcelné č. KN-C 597 je mokro, je tam tráva. Gazdovia si to vyvozili, ktorí tu žijú každý deň, na rozdiel od
žalobkyne. Žalobkyňa súčasne kosí susedný pozemok z tejto komunikácie, ktorí patrí pani A.. Dohodla
sa s pani A., že ho bude využívať. Využíva pás, aby prešla autom alebo vozíkom. Pred rokom urobila

žalobkyňa ďalšiu bráničku na konci pozemku, ohľadom ktorého sa dohodla s pani A., z komunikácie zo
západnej strany parcelné č. KN-C 597. Pred tridsiatimi rokmi bola komunikácia 597 chodník z kaplnky ku
kostolu. Potom to rozšírili. Urobili cestu a chodili tadiaľ traktory. Teraz, keď sa tu začína stavať, upravujú
sa jamy, obec urobí cestu. Stav pred tridsiatimi rokmi bol však iný. Žalobkyňa mala vedomosť len o
dvoch rodinných domoch, ktoré majú prístup z pozemku parcelné č. 597. Stavba a záhrada vyžadovali

minimálne každý týždeň, aby tam niekto prišiel. Od jari do neskorej jesene tam chodila žalobkyňa.
Autom so svokrou, so svokrom, s manželom. Nikdy neprišli ako ani svokor žalobkyne si pýtať povolenie
cez predmetný pozemok od žalovaných. Žalobkyňa takto chodieva od roku 1993, skoro pravidelne
každý víkend, keď mali dovolenku. Žalobkyňa má od cesty na pozemku parcelné č. 597 vzdialenosť k
rodinnému domu 145 m. Samozrejme, keby teraz stavali, dom by bol postavený bližšie.

Žalovaný v 1. rade vo svojej výpovedi uviedol, že vyrástol v rodičovskom dome č. XX. Na pozemku
právnych predchodcov žalobkyne chcel pôvodne stavať M. V., ktorému sa však nepodarilo vybaviť
prístup k pozemku. Stratil potom záujem. Právnemu predchodcovi žalobkyne sa však podarilo vybaviť
prístup a to cez pozemok parcelné č. KN-C 597. Prístup cez sporný pozemok vo vlastníctve žalovaných

sa mu však nepodarilo vybaviť. Sporný pozemok a na ňom prístupovú cestu k rodinnému domu právnych
predchodcov žalovaných v 1. a 2. rade vybudoval otec žalovaného v 1. rade s pánom A.. Vozili štrk,
rôznymateriál,rúrydopotokadali.Postavilioplotenie,predtridsiatimirokmi.Vtomčasenebolpostavený
ani dom právnych predchodcov žalobkyne. Potom oplotenie niekto zvalil. Vzápätí ho opravili a opäť ho
niekto zvalil. Cez túto časť oplotenia prechádzalo pár ľudí z obce, skrátili si cestu na družstevné pole.

Právny predchodca žalobkyne pán F. starší, chodil pešo aj vozidlom (Moskivč) z cesty parcelné č. 597.
Tadiaľto vozili aj stavebný materiál, betón, drevo. Celý dom bol prenesený z cesty parcelné č. KN-C 597.
Aj jeho syn, ktorý chodil len občas, chodil od parcely 597. Starý pán F. požiadal žalovaných, či môže cez
sporný pozemok prejsť jeho vnuk z Humenného, ktorý bol vtedy s autom. Bolo to počas dovolenky, asištyrikrát. Inak tadiaľto nikto nechodil. Cez sporný pozemok vo vlastníctve žalovaných technicky ani nebol
možný prechod, keď tam bol navezený stavebný materiál. Bol tam štrk a odpad z búrania starého domu.
Tento stav trval do deväťdesiatych rokov od roku 1983 - 1985. V tom čase nikto nemohol prechádzať

práve z toho dôvodu. V roku 1990 sa stavebný materiál odstránil, močiar sa vyrovnal a doviezol sa tam
štrk. Urobil to žalovaný v 1. rade so svojím otcom a svokrom. Vysadil stromy oproti oploteniu, povrch
pozemku betónovali. Keď sa robila plynová prípojka pre právnych predchodcov žalobkyne (starého pána
F.), plynári sa pýtali žalovaných, či to môžu prekopávať. Žalovaný v 1. rade dal k tomu súhlas. Predmetný
sporný pozemok celý rozkopali, prisľúbili návrat do pôvodného stavu. Urobili tak, dali tam aj betón ako

aj navrch asfalt. Syn manželov F. starší prešiel v úzkej časti, medzerami medzi vŕbou a brehom potoka,
tam oplotenie nebolo (vo vzťahu k predmetnému spornému pozemku). Vozidlo nechával odparkované
na ceste popred dom pána A.. Keď sa oženil, s manželkou (žalobkyňou) po ich smrti málo chodievali
na nehnuteľnosti. Keď prišli autom alebo s vozíkom, vstupovali cez pozemok parcelné č. KN-C 597.
Občas prišli spredu cez sporný pozemok. Jedenkrát vošiel cez odklonené oplotenie autom, potom sa
žalovanému v 1. rade ospravedlňoval. Žalovaný v 1. rade mu dohováral, syn F. sa vyjadril, že nevedel, že

tadiaľto sa autom nedá prejsť. Poškodil im bazový ker aj borovice poodlamoval. Keď manžel žalobkyne
ochorel, žalobkyňa chodila málo, avšak z pozemku parcelné č. KN-C 597. Aby sa oplotenie neváľalo,
žalovaný postavil nové oplotenie. Vstup majú urobený aj z pozemku parcelné č. KN-C 597, keďže bolo
potrebné niečo doviesť, aj v zime to využívali. Právni predchodcovia žalobkyne pokiaľ prešli cez sporný
pozemok, tak nechodili cez oplotenie, len priestorom medzi vŕbou a brehom potoka, kde oplotenie už

nesiahalo. Žalovaní si urobili prístupy aj pozemku parcelné č. KN-C 597 na svoje vlastné náklady. Aj
oni mali mokro, ale spevňovali to, vyvozili. Kým šiel pán F. starší, vždy sa opýtal, ak chcel prejsť, na
rozdiel od žalobkyne. Cez sporný pozemok nebol možný prechod nákladnými vozidlami. Bránu, ktorou
sa vstupuje na pozemok žalobkyne z pozemku parcelné č. KN-C 597, dal urobiť svokor žalobkyne, ktorý
tadiaľ chodil bez problémov.

Žalovaná v 2. rade vo svojej výpovedi uviedla, že pozemok žalobkyne bol pôvodne využívaný ako orná
pôda, mali tam ríbezle, zeleninu. Pamätá si na pani V. a jej syna M.. Cez sporný pozemok nevidela prejsť
žiadne auto alebo konský povoz. Ak tam chodili ľudia, ktorí si skracovali cestu, chodili pešo. Prvýkrát
videla právnych predchodcov žalobkyne manželov Z. P. V. F. na jar 1988. Väčšinou tam chodil len starý

pán F.. Vždy chodili od cesty parcelné č. KN-C 597. Pán F. starší si bol vedomý, že neprechádza po
svojom pozemku, preto sa vždy zastavil u svokrovcov žalovanej v 2. rade ohľadom prechodu. Keď
prišiel z parcely č. KN-C 597, tak vtedy neoznámil, že prišiel, prípadne cez plot sa ohlásil. Keď prišli
autom s manželkou, prišli odzadu z parcely č. KN-C 597. Pokiaľ ich niekto autom vyložil, tak prešli
pešo cez predmetný sporný pozemok, avšak vždy zakričali svokrovcom žalovanej, že prišli a prešli.

V roku 1985 sa robila rekonštrukcia rodinného domu č. XX. Všetok stavebný materiál bol zložený na
predmetnom spornom pozemku. Postupne sa odpad a materiál odpratal, približne v roku 1994 - 1995.
Prejsť sa dalo len poza vŕbu, úzkou časťou medzi koncom oplotenia a potokom. Vzťahy medzi manželmi
F. staršími a žalovanými boli dobré. Keď sa ich syn oženil, chodili tam spoločne so žalobkyňou. Bližšie
susedské vzťahy však nenadviazali. Žalobkyňa s manželom, v čase keď žil pán F. starší, chodli spolu s

ním. On sa bol vždy opýtať, či môžu tadiaľ prejsť. V rámci dobrých susedských vzťahov im to žalovaní
umožnili. Nikdy sa žiaden materiál nevozil cez predmetný sporný pozemok, neprechádzalo nákladné
vozidlo. Manžel žalobkyne sa opýtal žalovaných, či by mohli urobiť plynovú prípojku. Dovolili. Oplotenie
na predmetnom spornom pozemku bolo párkrát vyvalené. Keď chodili F. pešo, chodili v časti medzi
vŕbou a potokom, kam oplotenie nesiahalo. Manžel žalobkyne bol za žalovaným v 1. rade, ohľadom

prístupu, že by chceli prejsť okrem prístupu od parcely č. KN-C 597, aj cez ich pozemok. Žalovaný
v 1. rade sa vyjadril, že pokiaľ budú vzájomné vzťahy dobré, občas môžu tadiaľ prejsť. Žalobkyňa s
manželom využívali nehnuteľnosť len na rekreačné účely. Vyjadrili sa, že chcú nehnuteľnosť predať.
Po smrti manžela žalobkyne nastali spory. Osoba, ktorá prišla za žalobkyňou, na predmetnom spornom
pozemku zrazila syna žalovaných v 1. a 2. rade. Žalobkyňa odpad na prívesnom vozíku odvážala k

poľnohospodárskemu družstvu, využívajúc parcelu č. KN-C 597. Žalovaný v 1. rade so zaťom opravili
oplotenie tak, aby sa s ním nedalo už manipulovať. Napriek nesúhlasu žalovaných, žalobkyňa pešo
prešla cez predmetný pozemok medzi vŕbou a potokom. Má možnosť využívať prístup z parcely č. KN-C
597. Aj ho využíva. Žalovaní vynaložili veľké úsilie, aby predmetný sporný pozemok vyzeral tak, ako je v
súčasnom stave. Bol tam pôvodne močiar, vynaložili veľa snahy. O pozemok sa starajú výlučne žalovaní,

skvalitnili ho. Právna predchodkyňa žalobkyne pani V. chodila po ceste č. KN-C 597. Každý vie, že musí
rešpektovať súkromný majetok. Dali súhlas aj na vybudovanie elektrickej prípojky žalobkyni. Celá tá
oblasť bola vlhkejšia, volala sa prostredné močiare. Obec kvôli prípojke ako kompenzáciu za rozkopanie
predmetnej časti sporného pozemku, vyasfaltoval časť predmetného sporného pozemku. Pokiaľ A.chodili cez ich pozemok, pýtali si povolenie. Hranica tohto pozemku nie je potok, ale až za potokom. Nie
je pravdou, že by na spornej časti predmetného pozemku bola bránička. Bol to plot, ktorý niekto vyvalil.
Dala sa preto jeho časť odtiahnuť. Nešlo o bráničku ale o hrubý zvarený rám, ktorý bol natiahnutý po

celej dĺžke, pletivom, na ktoré nadväzovalo pletivo okolo domu žalovaných. Majú problém s motorovými
vozidlami, konkrétne s parkovaním, keďže žalovaný v 1. rade má firemné vozidlo, nemajú kde parkovať.
Využívajú na to aj predmetnú časť sporného pozemku. Žalovaná žije v tejto lokalite 30 rokov, zveľaďuje
záhradu, nie je dôvod, aby vo svojej záhrade stavala parkovisko. Zo západnej strany cez pozemok
KN-C 597 majú prístup aj žalovaní. Odtiaľ vozia akýkoľvek materiál do domu, drevo, seno. Využívajú

ho celý rok. Žalovaná v 2. rade tadiaľ chodieva do práce. Bez ohľadu na počasie, aj v zime. Každý
týždeň sa to musí kosiť, udržiavať. To neznamená, že pokiaľ žalobkyňa tam nežije každý deň, bude
chodiť po susedovom. Oproti pozemkom žalovaných je postavená stavba rodiny B., ktorá má prístup
práve z komunikácie parcelné č. KN-C 597. Ďalšia stavba rodinného domu s uvedeným prístupom sú
X.. Oproti pozemku žalobkyne je ďalší pozemok, kde si vybavuje vlastník stavebné povolenie. Žalovaní
majú susediace pozemky so žalobkyňou, delí ich len oplotenie. O svoj pozemok sa však starajú. Aj

susedia skultúrnili pozemky, je prirodzené, že treba investovať do svojho pozemku. Ďalší dom, ktorý
má prístup z komunikácie parcelné č. KN-C 597 je dom S.. Oni skultivovali pozemok, navozili rúry a
urobili prístup. Dookola všade sú stavebné pozemky. Prístupová cesta z miestnej komunikácie 597 je
aj k rodinnému domu N., nasleduje unimobunka pána T., ďalej nehnuteľnosť - drevená chatka. Je tam
aj rozostavaný rodinný dom pána V..

Výsluchom žalovanej v 3. rade bolo zistené, že F. sa boli pýtať H., či ich pustia cez predmetný sporný
pozemok. H. im to povolili, a to manželom F. starším. Pán F. starší prišiel zavše cez víkend. Vstupoval
cez pozemok H., ak mu to povolili. Chodil pešo. Cez pozemok chodili kedysi aj iní, suseda A. chodila na
záhumienku. F. málo chodili. Stavebný materiál vozili popred H..

Výsluchom žalovanej v 4. rade bolo zistené, že spoluvlastnícky podiel k predmetnej nehnuteľnosti
nadobudla po starej matke. Bola presvedčená, že predmetný sporný pozemok patrí H.. Nemala
vedomosť ohľadom oplotenia predmetného pozemku.

Výsluchom žalovanej v 5. rade bolo zistené, že spoluvlastnícky podiel zdedila po svojom otcovi. O
skutočnostiach týkajúcej sa predmetného sporného pozemku nemala vedomosť, keďže otec o tom
nehovoril.

Zákonná zástupkyňa v tom čase maloletej v 6. rade uviedla, že žalovaná v 6. rade nadobudla pozemok

dedením po svojom otcovi. Nemajú o pozemku žiadne informácie.

Výsluchom svedkyne M. M. bolo zistené, že žalobkyňa je v príbuzenskom vzťahu k svedkyni (synovcova
manželka). Svedkyňa bývala v obci do osemnástich rokov. Dom svedkyne nebol ďaleko vzdialený od
domu žalobkyne. Cez predmetný sporný pozemok bol prechod odjakživa. Vždy tam bol prístup. Cez tú

uličku sa chodilo k domu F.. Tam bol potok a chodili do potoka plávať. Chodník k potoku bol pre všetkých.
Pred 12 rokmi pani R. chodila k potoku. Pred piatimi rokmi videla svedkyňa plákať vrecia v potoku T. L..
Okolo toho potoka chodievala žalobkyňa s manželom k svojmu domu. Celý dom presťahovali, všetko
vozievali okolo potoka k domu. Matka žalovaného v 1. rade sa dobre znášala s pani F. staršou, A. chodil
okolo potoka. Q. X.. Chodili pešo. Poza kostol sa nechodilo, len spredu.

Výsluchom svedka W. B. bolo zistené, že v obci býva od jedenástich rokov. Ulička, o ktorej bude hovoriť,
vedie medzi domami H., F. P. A.. Vyasfaltovaná cesta obcou sa zatáča do A. smerom doľava rovno k H.
a doprava k F.. Nevedel uviesť, kedy obec dala asfalt. Vyasfaltovaná cesta má tri odbočky k uvedeným
rodinným domom. Jednu z tých odbočiek žalovaný v 1. rade zahradil. Do tej odbočky chodili vždy ľudia

na polia, chodili na pozemky za domom F. tadiaľ. Bolo to v období, keď gazdovia mali vozy. Ľudia chodili
na potok plákať. Pani R. šla cez pozemok svedka a žalobkyne. Čudovala sa plotu. Bolo to v lete 2013.
Svedkovi mama povedala, že tam bol prístup pre tri domy, robia tam ulicu. Svedok nevedel uviesť, kedy
F. stavali dom. Svedok chodil po ceste zo západnej strany smerom na objekty poľnohospodárskeho
družstva. Nevadilo mu, aká je komunikácia. Chodili tam autá aj traktory. Aj svedok chodil. Teraz je tam

ulica, začali tam stavať domy, robia inžinierske stavby.

Výsluchom svedka Y. T. bolo zistené, že žalovaný v 1. rade je jeho synovcom. Poznal manžela žalobkyne
aj jej svokra. Svokor žalobkyne zariaďoval stavené povolenie na stavbu žalobkyne. V tom čase bolsvedok vo funkcii tajomníka a predsedu MNV Liptovské Matiašovce. Vybavoval stavebné povolenie.
Povolenie riešilo aj stred záujmov predstavujúci riešenie prístupovej cesty k domu, ktorý staval svokor
žalobkyne. Prístupová cesta bola mu daná stavebným povolením po vtedajšej spevnenej poľnej ceste

zo západnej strany. V stavebnom konaní bola riešená otázka prístupovej cesty. Susedské vzťahy medzi
svokrom žalobkyne a otcom žalovaného v 1. rade boli dobré. Vedeli sa medzi sebou dohodnúť. Po smrti
svokra žalobkyne a jej manžela sa vzťahy pokazili. Z hlavnej cesty je odbočka na predmetný sporný
pozemok, ktorá v tom čase slúžila len pre konské poťahy. Za účinkovania svedka sa cesta čiastočne
upravila a rozšírila, makadamom. Svokrovci žalobkyne boli slušní, pýtali si súhlas od otca žalovaného

v 1. rade, či môžu prejsť cez predmetný sporný pozemok. Nákladnými autami sa v minulosti ani v
súčasnosti nedá tadiaľ prechádzať. Je nemysliteľné, aby sa dopravoval stavebný materiál ako štrk,
tehla, drevo po predmetnom spornom pozemku. Materiál mohli dovážať len automobily s návesom alebo
prívesom. Zo západnej strany (pozemok parcelné č. KN-C 597) sa cestou dalo prejsť aj otočiť vozidlami.
Pozemok svokrovcov žalobkyne bol ohradený len do dvoch tretín. Tá časť cesty zo západnej strany bola
voľná. Spoluvlastníci dali súhlas ohradiť pozemok zo strany žalobkyne. Nedali súhlas na prechod. Pri

normálnych poveternostných podmienkach je príchod k stavbe zo západnej strany zjazdný. Okolo plota
žalobkyne chodia traktory. Keď sú extrémne podmienky, musí sa cesta opraviť, spevniť, úpravu cesty si
musí urobiť každý stavebník sám. Aj svedok si musel dvor upravovať. Je to povinnosť stavebníka. Treba
hľadať, ako sa prispôsobiť a nie strpčovať život druhým, susedom. Sadili sa tam zemiaky, okopávali,
ale nie v čase, keď sa stavala stavba žalobkyne. Robil sa už len ten altánok. Škodovka s návesom sú

ťažké vozidlá, sťažene prejdú. Keď ide svedok osobným autom na predmetný sporný pozemok, musí si
nadísť, cesta má 3,5 m. Chytalo by to strechu T.. Avia prešla, ale to je vozidlo medzi osobným autom a
nákladným autom. Všetko drevo ku stavbe bolo zložené zo západnej strany. Žalobkyňa uvedené nevie,
keďže na stavbu asi nechodila. Po výstavbe prišlo ďalšie drevo na druhú stavbu, tiež zo západnej strany.
Prístupová cesta zo západnej strany je ako miestna komunikácia a buduje sa pre stavajúce domy okolo

cesty. Sú tam inžinierske siete, vodovod, elektrina sa tam bude zavádzať. Spevňovanie povrchu cesty
bude realizovať obec. Bude udržiavaná aj v zime, vrátane odhŕňania snehu.

Výsluchom svedkyne P. H. bolo zistené, že je matkou žalovaného v 1. rade. Svokrovci žalobkyne chceli
ísť po predmetnom spornom pozemku, no nedovolili im to. Napriek známostiam na okrese. Mali na

papieri prístupovú cestu zo západnej strany. Tým sa to skončilo. Vzťahy boli dobré, svokor žalobkyne
vychádzal dobre s manželom svedkyne. Poprosil manžela svedkyne, či by cez ich pozemok nemohol
prejsť vnuk s priateľkou na chatu. Iní tadiaľto nechodili, ani cudzí ľudia. Bola to úzka ulička, dalo sa tam
prejsť len vozom. Postavili dom, bývali v pokoji. Potom si svokor žalobkyne postavil chatu asi rok 1985.
Prístupovú cestu dostali od západu. Oplotenie, ktoré mali na predmetnom spornom pozemku niekto

vytrhol, dalo sa odtlačiť. Svokor žalobkyne, keď prišiel, prešiel len pešo, chodníčkom. Chodilo sa ku
vode. Vnuk svokra žalobkyne si žiadal súhlas na prechod autom. Viac nie. Ani syn svokra žalobkyne
nechodieval autom, nikomu to nedovolili. Ani cudzí ľudia nechodili tadiaľ. Súhlas bol daný len pánovi
F. staršiemu (svokrovi žalobkyne). Žalobkyňa po úmrtí manžela zahádzala svedkyni oblok haraburdím.
Navozila tehál. Povedala jej, že tadiaľto neprejde nikdy viac. So starými F. vychádzali dobre. Tí si boli

vedomí, že majú prístup zo západnej strany. Urobili si bránu, oplotili si to. Svokor žalobkyne nasadil
stromy. S. V., Z. F. chodili odzadu zo západnej strany, vyhovovalo im to. Bývali blízko a rovno do záhrady
chodili. Pani R. povedala, že chodili zozadu aj V., P. R.Í.. R. dcéra povedala, že to, čo podpísala R., to
neexistuje, to sfalšovali.

Výsluchom svedka V. H., brata žalovaného v 1. rade bolo zistené, že býval v rodičovskom dome.
Ide o susedný dom žalobkyne. Svedkov otec a A. kúpili 6 rúr, potom sa ulica trochu rozšírila, otec
dokúpil väčšie rúry. Bola tam močarina, preto vozili štrk na koni, kým sa to zdvihlo, nedalo sa tadiaľ po
predmetnom spornom pozemku chodiť. Len vozom sa dalo prejsť, autami nie. Tú hlinu, čo bola na vrchu,
zvážal svedok, potom na ten štrk a záhradku pred domom. Na pozemku žalobkyne vtedy nestála stavba.

Svokor žalobkyne staval drevenicu, ktorú doviezli z Oravy. Vozili to odzadu zo západnej strany, nie po
predmetnom spornom pozemku. Domiešavače hodili tiež zo západnej strany. Ani teraz by domiešavač
neprešiel cez predmetný sporný pozemok. V rodičovskom dome svedok býval do r. 1983. Svokrovci
žalobkyne sa pýtali alebo zatelefonovali, či môžu prejsť cez bráničku, bol to odsúvací rám. To sa im
povolilo, konkrétne otec svedka. Vždy sa prišiel spýtať svokor žalobkyne. Iní tadiaľto nechodievali. V

minulosti, keď nebol vodovod, pešo sused A. prešiel okolo vody.

Výsluchom svedka Q. Q., starostu obce Liptovské Matiašovce bolo zistené, že obec Liptovské
Matiašovce je vlastníkom pozemku parcelné č. KN-C 597. Je zapísaný na LV č. XXX. Každá obecmusí mať vypracovaný pasport miestnych komunikácií. Predmetná cesta parcelné č. KN-C 597 je
zahrnutá v pasporte miestnych komunikácií. Je znázornená červenou farbou, ako ostatné mieste
komunikácie zahrnuté do evidencie miestnych komunikácií obce. Aktuálne sa tam rozbieha výstavba

štyroch rodinných domov, ďalší žiadajú o povolenie. Približne 30 rodinných domov by tam malo byť
postavených. V roku 2013 tam boli položené inžinierske siete, voda, robilo sa odkanalizovanie, pozemky
sa dali na odvodnenie. Idú tam budovať prípojky, trafosatanicu, verejné osvetlenie. Cestné teleso ako
stavba existuje, ale je potrebné ju spevniť asfaltovým povrchom. Aj v súčasnej dobe je táto miestna
komunikácia využívaná ako prístupová cesta, tri rodinné domy sú v štádiu pred kolaudáciou. Po tejto

ceste vozili všetok materiál, ešte za čias totalitného systému tam bolo niečo postavené. Konkrétne
rodinný dom, ktorý ju využíva ako prístupovú cestu. Nie všetky miestne komunikácie obce sú asfaltové.
Postupne, ako sú financie sa to realizuje. Takýto stav nadobudli delimitáciou od štátu. Pokiaľ ide o údržbu
miestnej komunikácie parc. č. KN-C 597, prevažne v zimnom období sa robí údržba, odhŕňa sa sneh.
Vytlčené jamy sa zasypú štrkom, pieskom. Stavebné povolenia pre štyri rodinné domy boli dané. Za
prístupovú cestu sa považovala parcela č. KN-C 597. Na cestnej komunikácii je aj blato. Do budúcna

sa to bude zlepšovať. V posledných šiestich rokoch sa pomaly na každej ulici podarilo dať asfaltový
koberec. Ulicu sa budú snažiť urobiť ako ukážkovú, podľa možností obce. Aktuálny stav predmetnej
miestnej komunikácie parcelné č. KN-C597 nebráni využívať ju ako prístupovú cestu k rodinnému domu
žalobkyne. Kamióny tam chodia a prejdú. Materiál sa vozí na veľkých autách. Ak by zo strany žalobkyne
vznikla nejaká požiadavka ohľadom úpravy vjazdu, sú ochotní ako obec v rámci možností to upraviť. Ak

je tam zlý vjazd, prípadne niečo nevyhovujúce, šli by to napraviť, aby žalobkyňa to mohla využiť.

Výsluchom svedka J.. Ľ. T. bolo zistené, že má manželku z Matiašoviec, ktorá je sesternica svokrovi
žalobkyne v 2. stupni. Vedľa parcely, na ktorej majú F. postavený dom, bola parcela rodiny R.. Pri
návšteve príbuznej chodievali na prechádzku do predmetnej lokality. Stavebný materiál a všetko, čo

bolo potrebné na stavbu F. (drevenica) bolo dovezené zadnou časťou cesty (parc. č. KN-C 597),
nie cez predmetný sporný pozemok. Svedok to posúdil podľa koľají na pozemku. Pribudla brána s
oplotením zozadu, ktorú zhotovili F.. V stavebnom konaní musel byť riešený vstup a inžinierske siete.
Cez predmetný sporný pozemok je úzky priestor. Je to povyše melioračných rúrok. Ten pozemok nie je
vo vlastníctve F.. R. ale aj všetci ostatní vozili zadnou cestou. Na to tá cesta bola robená. Meriolizáciu

robili, aby neboli močiare, bolo to dávno zrealizované. Zadná cesta je podstatne lepšia v súčasnej dobe
ako bola. Obec má v územnom pláne zahrnutú výstavbu. Prístup zo západnej strany je bezpečnejší v
porovnaní s prístupom cez predmetný sporný pozemok. Hlavná cesta je taká, že v najhoršom mieste
je to, kde sa odbočuje na predmetný sporný pozemok, aj keď je tam tridsiatka. Je riziko kolízie. Aj iní
využívajú prístupovú cestu zo západnej strany a to B. X., má tam rodinný dom určený na trvalé bývanie.

Pán T. tam má prechodné bývanie pre turistov.

Výsluchom svedkyne M. A., v priebehu ohliadky, bolo zistené, že v predmetnej lokalite bývajú 43 rokov.
Chodili plákať na potok. Plot, ktorý je teraz natiahnutý tam nebol. Akurát fúrikom mohli prejsť. Po ľavej
strane nebola brána. Taký rám to bol. To museli odtiahnuť. Chodili s mužom traktorom cez tú časť

oplotenia, o ktorú sa sporia účastníci. Dalo sa to odtiahnuť. Keď mali prvú záhumienku, povolil im
žalovaný v 1. rade, že môžu chodiť traktorom okrem vozenia hnoja. Ten museli dookola voziť. Z ľavej
strany končila brána a z pravej strany bol potok, kadiaľ mohli prejsť na šírku fúrika. Keď chodili na okolo,
bol tu prístup zo západnej cestnej komunikácie č. 597. Jedenkrát doviezli drevo, bola to veľká tatra, s
mužom sa na to pozerali. Prešla cez predmetný sporný pozemok. Krútili sa, vošli cez pozemok svedkyne

a prešli. Videla to len jediný raz. Boli zhrození, lebo to bola tatra naložená veľkým drevom. Bola obava,
či sa nezosype drevo.

Výpisom z LV č. XXX v katastre nehnuteľností Okresného úradu Liptovský Mikuláš, odbor katastrálny
bolo zistené, že žalovaní v 1. až 6. rade sú podielovými spoluvlastníkmi pozemku parcelné č. KN-E

300/5, o výmere 4 103 m2, orná pôda. Výpisom z LV č. XXX bolo zistené, že žalobkyňa je výlučnou
vlastníčkou stavby rodinného domu súpisné č. XXX na pozemku parcelné č. 178/2 a hospodárskej
budovy postavenej na pozemku parcelné č. 178/4, ako aj pozemku parcelné č. KN-C 178/1, KN-C
178/2, KN-C 178/3 a KN-C 178/4. Výpisom z LV č. XXX katastrálne územie R. V. bolo preukázané
vlastnícke právo žalovaných v 1. a 2. rade k rodinnému domu súpisné č. XX, postaveného na pozemku

parcelné č. 181/1 ako aj vlastnícke právo k pozemku parcelné č. KN-C 181/1, zastavané plochy a
nádvoria. Geometrickým plánom č. 40608921-108/2011 vyhotovený J.. V. V. bolo preukázané vytvorenie
katastrálnych parciel KN-C č. 180/4, o výmere 5 m2, zastavané plochy a nádvoria a parcelné č. KN-C181/3, o výmere 38 m2, zastavané plochy, obidve parcely vytvorené z pozemku parcelné č. KN-E 300/5,
o výmere 4 103 m2.

Zo zapožičaného spisového materiálu Okresného národného výboru, odbor územného plánovania
Liptovský Mikuláš, č. UP-1119/331-1/84-ŠA bolo zistené vydanie Územného rozhodnutia zo dňa 26. 9.
1984 o umiestnení stavby rodinného domu na pozemku parcelné č. 180, katastrálne územie R. V. na
návrh Z. F.. V rubrike rozhodnutie o námietkach účastníkov konania bolo uvedené, že námietka suseda
A. H. sa zohľadňuje. Stavebník pre prístup k pozemku nesmie používať neoplotenú časť pozemku

suseda H.. Pozemok je prístupný z budovanej komunikácie zo západnej strany. Sused pozemku A. H.
predniesol pripomienku vyriešenia prístupu vo vlastnom pozemku, pričom z dôvodu možného prístupu
po novovybudovanej komunikácii zo západnej strany bolo námietke A. H. vyhovené. Rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť 10. 11. 1984.

Z písomného protokolu o výsledku kontroly zo dňa 25. 3. 2012, vyhotovený Obvodným úradom pre

cestnú dopravu a pozemné komunikácie Liptovský Mikuláš bolo zistené dodržiavanie ustanovení § 9
zákona 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov vo veci zabezpečenia
zjazdnosti pozemnej komunikácie na pozemku parcelné č. KN-C 597, katastrálne územie Liptovské
Matiašovce - bez zistených nedostatkov. Pozemná komunikácia parcelné č. 597 bola v čase kontroly v
celej dĺžke udržiavaná a zjazdná v dostatočnej šírke umožňujúcej bezproblémový obojsmerný prejazd

vozidiel a to napriek nepriaznivým poveternostným podmienkam, veľkému množstvu nového snehu.

Z výpisu z LV č. XXX, katastrálne územie R. V. bolo zistené, že výlučným vlastníkom pozemku parcelné
č. 597 o výmere 5 929 m2, zastavané plochy a nádvoria, je Obec Liptovské Matiašovce. Z písomnej
správy Obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie zo dňa 23. 11. 2012 bolo

zistené, že pozemná komunikácia parcelné č. KN-C 597, k. ú. R. V. bola v čase kontroly v celej dĺžke
udržiavaná a zjazdná v dostatočnej šírke umožňujúcej bezproblémový obojsmerný prejazd vozidiel
a to aj napriek nepriaznivým poveternostným podmienkam - veľkému množstvu nového snehu. V
podnete na vykonanie kontroly od právneho zástupcu žalobkyne bola žiadosť aj o vykonanie kontroly,
či miestna komunikácia spĺňa všetky náležitosti podľa technickej normy. Z písomnej správy Obec

Liptovské Matiašovce zo dňa 22. 11. 2012 bolo zistené, že k rodinnému domu súpisné č. XXX (vo
vlastníctve žalobkyne) postaveného na pozemku parcelné č. KN-C 178/2 a k nemu patriacej parcele
KN-C 178/1 je zabezpečený prístup zo severozápadnej strany pozemku po parcele KN-C 597, miestna
komunikácia vo vlastníctve obce. Táto komunikácia je udržiavaná v rámci možností, tak ako ostatné
miestne komunikácie a využívaná občanmi obce aj ako prístup k rodinným domom. V uvedenej lokalite

sa práve rozbieha nová výstavba rodinných domov, ktoré budú napojené tiež na uvedenú miestnu
komunikáciu. Po dobudovaní potrebných inžinierskych sietí bude miestna komunikácia v rámci možností
zrekonštruovaná a dobudovaná.

Z pasportu miestnych komunikácií Obce Liptovské Matiašovce (máj 2012) bolo zistené, že zaradenie

komunikácie p. č. KN-C 597 do miestnych komunikácií s označením MKč. 2, II./584 - poza
kostol. Vozovka komunikácie je tvorená nespevneným povrchom. Komunikácia svojimi technickými
parametrami vyhovuje najmä dopravnej obsluhe priľahlých pozemkov osobnými automobilmi prípadne
poľnohospodárskou technikou.

Podľa čl. 20 ods. 1 veta prvá, druhá, ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky:

Každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a
ochranu.

Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo
verejnom záujme a to na základe zákona a za primeranú náhradu.

Podľa čl. 1 veta prvá Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
(Oznámenie FMZV č. 209/1992 Zb.):

Každá fyzická alebo právnická osoba má právo pokojne užívať svoj majetok.

Podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka:Ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno
zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby

spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd žalobu zamietol, keď
vykonaným dokazovaním nebola preukázaná jej dôvodnosť. Vecné bremeno je vo svojej podstate
obmedzením vlastníckeho práva, pričom vlastnícke právo má absolútny charakter (pôsobí proti všetkým

a všetci ostatní sú povinní ho rešpektovať Jeho nedotknuteľnosť je garantovaná Ústavou SR (čl. 20 )
ako aj Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd (dodatkový protokol č. 1 čl. 1). Každá
fyzická alebo právnická osoba má právo pokojne užívať svoj majetok (Dodatkový protokol k Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd). Ústava SR umožňuje zásah do vlastníckeho práva iba na
základe osobitného zákona a pri splnení všetkých zákonom stanovených podmienok. Uvedené normy
garantujú každému vlastníkovi ochranu pred núteným obmedzením vlastníckeho práva, teda aj pred

zriadením vecného bremena predstavujúceho ťarchu na majetku vlastníka. Vecné bremená sú právom
k cudzej veci, ktoré obmedzujú vlastníka v prospech inej fyzickej alebo právnickej osoby. Oprávnenie
súdu zriadiť vecné bremeno spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok v prospech iného vlastníka
(stavby) musí byť vykladané ústavne konformne, v súlade s Dohovorom o ochrane ľudských práv a
slobôd a súčasne v medziach, v ktorých štátne orgány môžu konať (Uznesenie Ústavného súdu SR zo

dňa 5. 2. 1998, 49/1998 Z. z.).

Zriadenie práva cesty podľa ustanovenia § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka umožňuje vo
svetle vyššie uvedených princípov ústavy a medzinárodného dohovoru zriadiť vecné bremeno
súdom za súčasného splnenia dvoch kumulatívnych podmienok. Okrem prvej zákonom stanovenej

podmienky (vlastník stavby nie je vlastníkom priľahlého pozemku), zákon vyžaduje splnenie logicky
najzákladnejšieho predpokladu a to postrádanie (neexistencia) prístupu vlastníka k stavbe. Inak
legitimita tejto požiadavky spočíva v tom, že vlastník stavby je zbavený možnosti prístupu k svojej stavbe
a absencia tohto prístupu k stavbe vyvažuje obmedzenie vlastníka priľahlého pozemku zriadením ťarchy
vo forme vecného bremena (v nevyhnutnej miere). Podľa konštantnej judikatúry súdov, ak má vlastník

stavby zriadený prístup k stavbe inak, bez obmedzenia vlastníka priľahlého pozemku, nemožno právo
vecného bremena zriadiť (Rozsudok NS ČR 22Cdo/1897/2004 R32/2006). Obdobne podľa rozhodnutia
NS ČR R 4/2007 vecné bremeno práva cesty nemôže súd zriadiť, ak môže žalobca využiť k prístupu iné
pozemky vo svojom vlastníctve, pričom skutočnosť, že prístup zriadený cez cudzí pozemok na základe
práva zodpovedajúceho vecnému bremenu by bol pre žalobcu pohodlnejší, resp. výhodnejší, alebo by

sa obišiel bez stavebných úprav, nie je významná.

V danom prípade žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno svojho tvrdenia a nepreukázala naplnenie
primárneho predpokladu pre zriadenie vecného bremena a to, že prístup k svojej stavbe nemôže
zabezpečiť inak. Žalobkyni bol daný priestor na dokazovanie, ktorými by preukázala existenciu svojho

legitímneho práva na zriadenie práva cesty cez pozemok vo vlastníctve žalovaných. Vykonaným
dokazovaním bolo preukázané, že každý vlastník predmetnej stavby (žalobkyňa ako aj jej právni
predchodcovia rodičia manžela žalobkyne) od samotnej výstavby tejto nehnuteľnosti v roku 1984
mal prístup k stavbe domu zabezpečený z cestnej komunikácie zo západnej strany, teda pozemku
parcelné č. KN-C 597, zapísanej na LV č. XXX, katastrálne územie R. V. (t. č. vo vlastníctve obce).

V územnom rozhodnutí o umiestnení stavby žalobkyne (sp. zn. UP-1119/331-1/84-Ša zo dňa 26. 9.
1984) už správny orgán konštatoval zabezpečený prístup vlastníka po novovybudovanej komunikácii
zo západnej strany parcelné č. KN-C 597. Tým rozhodol o vyriešení a zabezpečení prístupu vlastníka
predmetnej stavby po vlastnom pozemku, bezprostredne susediacom s cestnou komunikáciou. Právny
predchodca žalovaných v 1. a 2. rade ako vlastník priľahlého pozemku (A. H.) vzniesol v uvedenom

správnom konaní námietku, aby vlastník stavby (žalobkyňa a jej právni predchodcovia) nemali prístup
cez predmetnú spornú časť pozemku žalovaných. Správny orgán výslovne uviedol, že túto námietku
zohľadnil, keďže stavebník má prístup z budovanej komunikácie zo západnej strany parcelné č. KN-C
597. Územné rozhodnutie tak jednoznačne od začiatku výstavby stavby stanovilo limity prístupu k tejto
stavbe pre vlastníkov stavby. Právni predchodcovia žalobkyne (vlastníci stavby) mali možnosť zvážiť,

či za takýchto podmienok stanovených štátnym orgánom, rešpektujúcim vlastnícke právo dotknutých
subjektov, stavbu domu zrealizujú alebo nie. Právni predchodcovia žalobkyne za uvedených podmienok
sa rozhodli stavbu postaviť a svoje oprávnenie vlastníkov realizovať na základe zabezpečeného prístupu
k stavbe z komunikácie parcelné č. KN-C 597.Vykonaným dokazovaním bolo preukázané a súčasne medzi procesnými stranami nesporné, že od
roku 1984 došlo k podstatnému skvalitneniu tejto cestnej komunikácie, ktorej výlučným vlastníkom

je Obec Liptovské Matiašovce. Podľa výslovného tvrdenia žalobkyne je stav komunikácie lepší
v porovnaní s minulosťou. Cestná komunikácia parcelné č. KN-C 597 je zahrnutá v pasporte
miestnych komunikácií. V roku 2013 boli položené inžinierske siete, realizovalo sa odkanalizovanie,
odvodnenie. Miestna komunikácia parcelné č. KN-C 597 predstavuje prístupovú cestu pre výstavbu
aktuálne štyroch rodinných domov, v susedstve žalobkyne, s perspektívou výstavby ďalších domov

v počte približne 30. Uvedený pozemok má charakter cestného telesa ako stavby, na tento účel je
dlhodobo pozemok využívaný a to aj vo vzťahu k dlhoročným stavbám postavených popri cestnej
komunikácii. Všetok materiál na výstavbu nehnuteľností bol dopravovaný po uvedenej ceste, ktorú
využívaajpoľnohospodárskedružstvo.Vzimnomobdobíobecrealizujezimnúúdržbu,odhŕňaniesnehu.
Poškodený povrch (jamy) zasypáva štrkom, pieskom. Žalobkyňa nepoprela, že využíva taktiež uvedenú
cestnú komunikáciu na prístup k svojej stavbe a to priamym vstupom z cestnej komunikácie. Žalobkyňa

má pritom vybudovaný vstup z tejto cestnej komunikácie (k stavbe) cez dve samostatné vstupné brány,
umožňujúce prechod peši, bicyklom, motorovým vozidlom. Ohliadkou bolo preukázané, že žalobkyňa
využíva na prechod z tejto cestnej komunikácie (aj motorovým vozidlom) cudzí pozemok (na základe
dohody s pani A.), konkrétne pás od oplotenia svojho pozemku smerom von na tento cudzí pozemok.
Smerom od oplotenia do vnútra svojho pozemku bez racionálneho zdôvodnenia svoj vlastný pozemok

taktiež so samostatnou bránou nevyužíva. Centimeter doprava smerom do vnútra oplotenia podľa
tvrdenia žalobkyne je pozemok nepriechodný a centimeter doľava od oplotenia smerom von je prechod
po pozemku podľa tvrdenia žalobkyne už možný.

Uvedená miestna komunikácia prepája cestu s ďalšou komunikáciou (č. 14). Po oboch stranách cestnej

komunikácie parcelné č. KN-C 597 sú postavené nehnuteľnosti, pričom stavebný úrad už od roku 1984
doposiaľ jednoznačne kvalifikuje túto miestnu komunikáciu ako prístupovú cestu k rodinným domom.
Skutočnosť, že miestna komunikácia nemá asfaltová povrch je bez právneho významu, nie všetky
miestne komunikácie v obci Liptovské Matiašovce majú asfaltový povrch. Umiestnenie stavby žalobkyne
vporovnanísovšetkýmiostatnýmistavbamipostavenýmipozdĺžtejtocestnejkomunikácii,niejeodlišné.

Súborústavnýchprincípovtýkajúcichsaspravodlivosti,férovostiariadnehoprávnehopostupuvyžaduje,
aby bola situácia každého jedinca férová a spravodlivá podľa rovnakých kritérií. Žalobkyňa nepreukázala
výnimočnosť svojho postavenia, ktoré by ju odlišovalo od ostatných vlastníkov stavieb spôsobom,
umožňujúcim konštatovanie, že žalobkyňa nemá zabezpečený prístup z miestnej komunikácie parcelné
č. KN-C 597. Naopak uvedený záver by bol v rozpore s reálnym stavom pomerov žalobkyne v danej

lokalite. Preukázaný predovšetkým ohliadkou na mieste samom, keď vlastníci stavby na protiľahlej
strane, stavieb smerom doprava, doľava, vrátane stavby žalovaných v 1. a 2. rade, plne využívajú cestnú
komunikáciu parcelné č. KN-C 597 ako prístupovú cestu.

Tvrdenie žalobkyne, že zaistenie prístupu z uvedenej cestnej komunikácie si bude vyžadovať vysoké

náklady nebolo žiadnym spôsobom preukázané a s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti týkajúce
sa susedných stavieb malo toto tvrdenie výlučne účelový charakter. Ohliadkou nehnuteľností bolo
preukázané, že z prístupovej komunikácie parcelné č. KN-C 597 má žalobkyňa zriadený vstup riadnymi
bránami, ktoré tvoria súčasť oplotenia, pričom uvedené vstupy na pozemok žalobkyne majú štandardný
charakter vstupu z verejnej cestnej komunikácie. Na rozdiel od vstupu zo súkromného pozemku vo

vlastníctve žalovaných, využívaného na individuálne potreby vlastníkov. Je rozumné a spravodlivé
požadovať, aby žalobkyňa, tak ako všetci ostatní vlastníci susedných stavieb vrátane stavieb v
bezprostrednej blízkosti žalobkyne, zrealizovala adekvátne úpravy na vlastnom pozemku tak, aby bola
spokojná s prístupom k stavbe. Výsluchom starostu obce bola preukázaná ústretovosť, ochota obce
(v prípade potreby) upraviť samotný vjazd na pozemok z predmetnej cestnej komunikácie v prospech

žalobkyne.

Je potrebné uviesť, že žalobkyňa nepreukázala žiadne oprávnenie vstupovať na predmetný sporný
pozemok žalovaných, a to ani vo vzťahu k svojim právnym predchodcom. Vykonaným dokazovaním
bolo preukázané, že akýkoľvek prechod cez predmetný sporný pozemok bol odvodený od súhlasu

žalovaných v 1. a 2. rade a ich právnych predchodcov. Ak žalobkyňa, prípadne právni predchodcovia,
využili uvedený prechod bez vedomia vlastníkov predmetného sporného pozemku (žalovaných a ich
právnych predchodcov) konali tak bez akéhokoľvek právneho základu, teda svojpomocne s cieľomzískať pohodlnejší prístup, čo však právny poriadok nechráni ani negarantuje. Z nepráva nemôže
vzniknúť právo. Prechody niektorých iných osôb v minulosti sa týkali prístupu k potoku mimo oplotenia.

Nemožno prehliadať ani stav susedských vzťahov v spornej lokalite preukázaný vykonaným
dokazovaním. Spolunažívanie právnych predchodcov žalobkyne a žalovaných v 1. a 2. rade ako aj ich
právnych predchodcov bolo súladne, odvíjajúce sa od pravidiel, ktoré vzišli zo stavebného konania.
Právni predchodcovia žalobkyne si boli vedomí rozhodnutia stavebného úradu, ktorý vymedzil prístup
k stavbe. Je preto logické, že svoj iný prechod, cez pozemok žalovaných, riešili vyžiadaním si súhlasu.

Z uvedeného skutkového stavu však žalobkyňa nemôže odvodzovať svoje právo, zasahujúce do
vlastníckeho práva žalovaných, ktorí sa dlhodobo venovali kultivácii predmetného sporného pozemku,
jeho vybudovania, s čím súviseli ďalšie náklady. Ohliadkou na mieste samom bol tiež preukázaný
nebezpečný charakter prístupu na predmetný sporný pozemok, a to odbočovaním do úzkej ulice, ktorá
vedie medzi domami k predmetnému spornému pozemku. Aj samotný priestor, vymedzený žalobkyňou v
žalobe, ktorý mal slúžiť na zriadenie práva cesty, nasvedčuje nebezpečenstvu kolízií v prípade prechodu

motorovými vozidlami, k čomu aj došlo (nesporná kolízia motorového vozidla, ktoré využilo prechod k
stavbe žalobkyne cez predmetný sporný pozemok a syna žalovaných v 1. a 2. rade). Nebolo možné
prehliadať ani skutočnosť, že žalovaní v 1. a 2. rade využívajú svoje nehnuteľnosti ako stavby určené
na trvalé bývanie, na rozdiel od žalobkyne, ktorá stavbu využíva na rekreačné účely.

Vo vzťahu k negatívnemu opisu pozemnej komunikácie na parcelnom č. KN-C 597 v obci Liptovské
Matiašovce, zo strany žalobkyne, je potrebné poukázať na protokol o výsledku kontroly Obvodného
úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie. Uvedenú komunikáciu úrad kvalifikoval ako v celej
jej dĺžke udržiavanú a zjazdnú v dostatočnej šírke umožňujúcej bezproblémový obojsmerný prejazd
vozidiel a to napriek nepriaznivým poveternostným podmienkam, veľkému množstvu nového snehu.

Za takto preukázaného skutkového stavbu by zaťaženie vlastníckeho práva žalovaných navrhovaným
vecným bremenom bolo v rozpore s Ústavou SR, medzinárodným dohovorom ako aj Občianskym
zákonníkom. Keďže žiadna z procesných strán nevzniesla dôkazné návrhy, súd preukázaný skutkový
stav subsumoval pod relevantné právne normy a žalobu zamietol. Listinou označenou ako potvrdenie o
užívanícestyzodňa28.10.1984,neboldanýdôvodsaďalejzaoberať,keďžebolasúčasťoustavebného

konania a stavebný úrad rozhodol s definitívnou platnosťou (rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a
vykonateľnosť).

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku
tak, že o trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej,

prihliadajúc na počet účastníkov konania, potrebu vyčíslenia trov vynaložených štátom, vrátane ohliadky
nehnuteľností realizovaný súdom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v

znení neskorších predpisov.