Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 11, 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/72/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2213212083
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Mačej

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2213212083.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu Mgr. Jozefa Mačeja a sudkýň JUDr. Kataríny

Slováčekovej a JUDr. Zlatice Javorovej v právnej veci žalobkyne: CETELEM SLOVENSKO, a.
s., Bratislava, Panenská 7, IČO: 35787783, zast. advokátkou: JUDr. Helena Strachotová, Martin,
Hviezdoslavova 7, proti žalovanému: J. T., nar. XX. H. XXXX, bytom, T., T. XXXX/XX, o 1.143,42 eur
a príslušenstvo, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda z 30. júla 2013
č. k. 8C/202/2013-34 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti vo veci samej p
o t v r d z u j e .

V časti o trovách konania napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa r u š í a vec mu vracia na ďalšie

konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 999 eur
spolu s úrokom z omeškania 5,5% ročne od 30.6.2013 do zaplatenia, do troch dní odo dňa právoplatnosti
rozsudku, vo zvyšku žalobu žalobkyne zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil vo veci samej podľa § 1
ods. 1, § 2 písm. a/, § 3 ods. 1, ods. 2, § 4 ods. 1, ods. 2 písm. d/, g/ a i/, ods. 3 ZoSÚ (zákona č. 258/2001
Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy), § 3 ods. 1, § 52,
§ 53 ods. 2, ods. 3 a ods. 4 písm. k/, ods. 5, § 54, § 517 ods. 2, § 544, § 566 ods. 2 O. z. (zákona č.
40/1964 Zb. v znení platnom a účinnom od 1. 3. 2010 - Občianskeho zákonníka), § 3 ods. 1 nariadenia

vlády SR č. 586/2008 v znení účinnom od 1.2.2013. Žalobkyňou uplatňovaný nárok vychádza zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 999 eur. Dohodnuté boli
splátky po 49,65 eur mesačne v počte 35 splátok s tým, že žalovaný zaplatí celkovo 1.737,75 eur.
Zmluva obsahuje údaj o RPMN, o ročnej úrokovej sadzbe, o priemernej hodnote RPMN aj mesačné
splátky. V zmluve však nie je uvedená adresa predajcu, u ktorého môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu
alebo podať sťažnosť. V zmluve nie je uvedené, kde možno podať reklamáciu alebo sťažnosť. Chýba aj
údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, výška, počet a termíny splátok istiny, splátok úrokov,

splátok iných poplatkov. V zmluve, ani vo všeobecných obchodných podmienkach sa neuvádza, že ich
súčasťou je aj splátkový kalendár, nie je v nich uvedené, že žalovaný potvrdil prevzatie splátkového
kalendára. Ide o formulárovú zmluvu, pričom žalobkyňa nepreukázala, že obchodné podmienky boli
žalovaným individuálne dojednané. Súd prvého stupňa považoval tiež za preukázané, že žalovaný
nedodržal zmluvné povinnosti, lebo poskytnutý úver v dohodnutých mesačných splátkach neuhrádzal. S
plnením a vrátením sa dostal do omeškania. Do omeškania sa však dostal až 30.6.2013, nie 1.1.2010.
Žalobkyňanepreukázala,žebyžalovanémuriadnedoručilaodstúpenieodzmluvyajsvýzvounaúhradu,

z pripojenej doručenky totiž vyplýva, že na doručovacej adrese bol žalovaný ako adresát neznámy.
Žaloba bola žalovanému doručená 28.6.2013, nasledujúci deň mal žalovaný dlh uhradiť, a preto až30.6.2013 sa mohol dostať do omeškania s plnením dlhu. Od tohto dátumu je povinný zaplatiť žalobkyni
aj úroky z omeškania, ale len vo výške zákonom dovolenej, t. j. 5,5%, a nie 9% ročne. Vo zvyšku žaloby
nebolo žalobe žalobkyne vyhovené, a preto súd prvého stupňa žalobu v časti o zaplatenie 244,42 eur

spolu s úrokom z omeškania 9% ročne zo sumy 232,51 eur od 1.1.2010 do zaplatenia a s úrokom z
omeškania 9% ročne zo sumy 999 eur od 1.1.2010 do 29.6.2013 a 3,5% ročne zo sumy 999 eur od
30.6.2013 do zaplatenia zamietol. Keďže zmluva neobsahuje všetky požadované náležitosti, súd prvého
stupňa považoval úver za bezúročný a bez poplatkov. O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa
podľa § 142 ods. 2 O. s. p. (zákona č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení - Občianskeho

súdneho poriadku), keďže žalobkyňa mala vo veci úspech len čiastočný a úspech a neúspech oboch
účastníkov konania bol rovnaký.

Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie len žalobkyňa a to len čo do zamietajúcej časti vo
veci samej a v časti o trovách konania s návrhom na jeho zmenu v napadnutej časti vyhovením
žalobe aj v takejto časti. Alternatívne navrhla zrušenie rozsudku v napadnutej časti a vrátenie veci
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Mala za to, že súd prvého stupňa vec nesprávne skutkovo i

právne posúdil, podľa žalobkyne zmluva a všeobecné obchodné podmienky obsahujú všetky zákonné
podmienky a nárok je dôvodný v plnom rozsahu. Zmluva obsahuje dátum splatnosti prvej splátky, t. j.
15. júl 2009, pričom súčasne je na tom istom mieste uvedený tiež počet mesačných splátok číslom 35.
Bola toho názoru, že k dátumu konečnej splatnosti úveru je možné dospieť jednoduchým výpočtom,
resp. výkladom, keď v prípade dohodnutia začiatku splatnosti úveru dňom 15. júla 2009 je možné pri

dohodnutom počte mesačných splátok 35 dospieť k záveru, že dátum konečnej splatnosti úveru bol
dohodnutý. Dátum konečnej splatnosti úveru bol tak v úverovej zmluve, aj keď nepriamo uvedený,
a žalovaný si mohol pomocou poskytnutých údajov na úverovej zmluve termín splatnosti poslednej
mesačnej splátky jednoducho vypočítať. Mala tiež za to, že vyhovela podmienkam stanoveným ZoSÚ
a má tak nárok na zaplatenie ako úrokov, tak i poplatkov účtovaných v súlade so zmluvou o úvere. Čo

sa týka náležitosti podľa § 4 ods. 1 písm. g/ zákona č. 258/2001 Z. z., žalobkyňa nesúhlasí s názorom
súdu prvého stupňa, pretože k nemu dospel na základe reštriktívneho výkladu, ktorý v danom prípade
nemá oporu ani v právnych predpisoch, ani pri použití obecných právnych princípov. V úverovej zmluve
je tiež uvedené, že úver bude splatený vo forme mesačných splátok splatných k 15. dňu v mesiaci,
počnúc dňom 15. júla 2009 vo výške 49,65 eur. Žalovaný nezačal predmetný úver ani len splácať,

preto žalobkyňa 9.11.2009 od úverovej zmluvy odstúpila a uplatnila si dlžnú sumu evidovanú ku dňu
odstúpenia od zmluvy.

Žalovaný odvolací návrh nepodal.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) po zistení, že odvolanie podala včas
oprávnená osoba - účastníčka konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O. s. p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému

je tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O. s. p.) postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce
v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie
žalobkyne nie je dôvodné, pretože rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné potvrdiť (§ 219 ods. 1 a
2 O. s. p.). Rozsudok odvolacieho súdu bol verejne vyhlásený dňa 11. novembra 2014 (§ 156 ods. 1

O. s. p.), pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli v lehote
najmenej 5 dní pred vyhlásením (§ 156 ods. 3 O. s. p.).

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 8C/202/2013 je zaplatenie
1.143,42 eur s príslušenstvom. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a
rozhodnutia súdu prvého stupňa v časti, v ktorej bola žaloba žalobkyne zamietnutá.

Podľa ust. § 4 ods. 2 písm. g/ a i/ zákona č. 258/2001 ZoSÚ), zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí musí obsahovať i konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, výšku, počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.Podľa ust. § 4 ods. 3 rovnakého zákona pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o
spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a/ poskytnutý spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b/ dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o

spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a/, b/, d/ až j/, k/ a l/, poskytnutý
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa § 35 ods. 2 O. z. právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového
vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s
jazykovým prejavom.

Z predmetnej zmluvy účastníčok z jej časti B) označenej „KLASICKÝ ÚVER“ vyplýva výška úveru 999,00

eur, celkové náklady 738,75 eur, počet mesačných splátok 35, výška mesačných splátok 49,65 eur,
súčet mesačných splátok 1.737,75 eur, ročná úroková sadzba 39%. 1 splátka najskôr do 15. júla 2009,
termín splatnosti 15. deň v mesiaci, RPMN 50,36%, priemerná hodnota RPMN pre zodpovedajúci typ
spotr. úveru na trhu SR 40,61%, spôsob splácania poštovou poukážkou.

Posudzujúc práve citované ustanovenie zmluvy za použitia výkladu v zmysle § 35 ods. 2 O. z. a § 4

ods. 2 písm. g/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy
účastníčok, odvolací súd dospel k rovnakému záveru ako súd prvého stupňa a to že predmetná zmluva o
spotrebiteľskomúvereneobsahujezákonompredpísanúnáležitosť-konečnúsplatnosťspotrebiteľského
úveru, keď v uvedenom ustanovení sa nenachádza žiaden údaj, ktorý by sa dal považovať za označenie
konečnej splatnosti úveru (je tu určená iba splatnosť prvej splátky a počet splátok). S poukazom na

znenie príslušného zákonného ustanovenia nepostačuje a nie je rozhodujúce, že z obsahu zmluvy o
spotrebiteľskom úvere je možné dátum konečnej splatnosti vypočítať, keďže zákonodarca tu výslovne
vyžaduje, aby zmluva obsahovala konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, čo v danom prípade
splnené nebolo. V zmluve o spotrebiteľskom úvere nemusí byť nutne uvedený iba konkrétny dátum
konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, keď konečná splatnosť môže byť v zmluve určená i iným

spôsobom ako uvedením dátumu, avšak takým, ktorým je nesporne a jednoznačne určiteľný dátum
splatnosti poslednej mesačnej splátky. V predmetnej zmluve ale údaj o konečnej splatnosti úveru nie je
uvedený žiadnym spôsobom. Ak by súd prijal argumentáciu odvolateľa, že konečná splatnosť úveru sa
dá vypočítať, tak potom údaj o konečnej splatnosti úveru by nemusel byť obsiahnutý v žiadnej zmluve o
spotrebiteľskom úvere, pretože ak sa v nej uvedú základné náležitosti iba podľa písm. i/ zákona, dátum

konečnej splatnosti úveru je vypočítateľný vždy.

Zjavne nespochybniteľným bol aj ten záver súdu prvého stupňa, podľa ktorého úverová zmluva
neobsahovala ani určenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, hoci to
vyžadoval § 4 ods. 2 písm. i/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.

Primárnemu účelu právnej úpravy normami spotrebiteľského práva (ktorým je zrozumiteľnosť pre

spotrebiteľa a ochrana tohto - z povahy veci slabšieho - účastníka právneho vzťahu) zodpovedá len taký
výklad ustanovenia § 4 ods. 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z. z. (pred jeho novelizáciou zákonom č.
568/2007 Z. z., čo ale rovnako je použiteľným aj na písmeno i/ ustanovenia počnúc 1. januárom 2008),
ktorý každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami „suma“ (dnes „výška“), „počet“ a „termíny splátok“
viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru majúceho sa v konečnom dôsledku

zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež k prípadným iným poplatkom. Naplneniu uvedeného
účelu preto nemôže učiniť zadosť zmluva neobsahujúca aj vyčíslenie čiastkových súm reprezentujúcich
jednotlivé čiastkové položky, čo je navzdory odchylnosti takejto úpravy spotrebiteľských úverov od
úpravy úverov všeobecne práve dôkazom zvýšenej pozornosti venovanej ochrane spotrebiteľa (ktorý
by pri rozhodovaní sa, či zmluvu uzavrie, nemal byť zavádzaný ani problematickými údajmi, z ktorých

nemusí byť schopný vyvodiť, aké bude skutočné navýšenie sumy reálne mu poskytnutej a teda i celková
cena, za ktorú si požičiava a ktorú takto bude povinný veriteľovi vrátiť).

Keďže potom s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, v zmysle citovaného ust. § 4 ods. 3 zákona
č. 258/2001 Z. z. je nevyhnutné poskytnutý úver považovať za bezúročný a bez poplatkov, v konaní bolonesporne preukázané, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 999 eur, tento dosiaľ neuhradil
žiadnu splátku, preto bolo dôvodným žalobu v časti smerujúcej k zaplateniu dlžných úrokov, poplatkov
a poistného v sume 144,42 eur zamietnuť.

V rámci spotrebiteľských zmlúv dojednania zakladajúce zmluvnú pokutu alebo iné obdobne
znevýhodňujúce ustanovenia zásadne nemôžu byť súčasťou tzv. všeobecných obchodných podmienok,
ale iba spotrebiteľskej zmluvy samotnej, teda listiny, na ktorej spotrebiteľ pripojuje svoj podpis (nález
Ústavného súdu Českej republiky z 11. novembra 2013 sp. zn. I. ÚS 3512/11).

Odvolací súd má za to, že žalovaný ako spotrebiteľ nebol pred podpisom zmluvy, ktorá obsahovala
drobným písmom odkaz na všeobecné podmienky žalobkyne pre poskytnutie spotrebiteľského úveru

s danými všeobecnými obchodnými podmienkami oboznámený (opak zo spisu nevyplýva). V rámci
spotrebiteľských zmlúv dojednania o zmluvnej pokute zásadne nemôžu byť súčasťou tzv. všeobecných
obchodných podmienok, ale iba spotrebiteľskej zmluvy samotnej a aj v prejednávanej veci sa podpis
žalovaného nachádza na zmluve, avšak nenachádza sa na všeobecných podmienkach žalobkyne pre
poskytnutie spotrebiteľského úveru. Preto bolo dôvodným aj zamietnutie žaloby v časti smerujúcej k

zaplateniu zmluvnej pokuty za omeškanie so splácaním úveru..

Pri riadení sa všetkými opísanými úvahami tak odvolací súd mal za to, že v napadnutej zamietajúcej
časti vo veci samej súd prvého stupňa rozhodol vecne správne. Preto rozsudok v takejto časti podľa §
219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.

V časti o trovách konania však rozsudok nešlo považovať za správny a to najmä pre absenciu

konkrétnych dôvodov schopných presvedčiť práve o správnosti rozhodnutia spôsobom zvoleným v tejto
veci,prejavujúcusaiakojednazvariáciínapostupsúduodnímajúciúčastníkomkonaniareálnumožnosť
konať pred súdom.

Je totiž už tunajším súdom opakovane zdôrazňovanou skutočnosťou, že postupom súdu odnímajúcim
účastníkom možnosť konať pred súdom je i zásah do tej zložky práva na spravodlivé súdne

konanie, ktorou je právo účastníka na riadne odôvodnené súdne rozhodnutie (v uvedenej súv. por.
najmä rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. apríla 2006 sp. zn. 4 Cdo 171/2005), pričom práve o
prípad vypravenia rozhodnutia nie celkom náležitým odôvodnením šlo aj u tzv. náhradového výroku
napádaného rozsudku v tejto veci.

Východiskom pre uplatnenie prvej z možností ponúknutých ustanovením § 142 ods. 2 O. s. p. (alinea

prvá), teda pre priznanie len pomernej náhrady jednej strane sporu vždy musí byť najskôr ustanovenie
podielu jednotlivých v konaní uplatňovaných nárokov na celkovom predmete konania, následné zistenie,
v akom rozsahu bol ohľadne jednotlivých týchto nárokov účastník v konaní úspešný (resp. neúspešný)
a až v závislosti na takomto vyhodnotení situácie následne ustálenie ako toho, u ktorého z účastníkov je
namieste (a či vôbec) usudzovať na prevažný úspech, tak i toho, či mieru takéhoto prevažného úspechu

(alebo aj jeho protikladu v podobe neúspechu) možno aj vyjadriť. V prípade, že je pomer úspechu
a neúspechu účastníkov približne rovnaký (päťdesiatpercentný alebo blízky tomuto pomeru), môže súd
rozhodnúť o trovách konania tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Takto súd prvého stupňa vec neposudzoval, neurčoval mieru úspechu žalobkyne a mieru úspechu
žalovaného, resp. naopak. Nie je potom zrejmé, z čoho súd prvého stupňa pri rozhodovaní o náhrade

trov konania vychádzal.

Odvolaciemu súdu tak v záujme zachovania práva účastníkov na spravodlivý proces so všetkými jeho
atribútmi v oboch stupňoch súdov (vrátane prípadného vyporiadania sa aj s otázkou výšky trov
konania vzniknutých na tej-ktorej strane sporu) ani neostávalo iné, než rozsudok súdu prvého stupňa
v napadnutej časti trov konania podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a ods. 2 O. s. p. zrušiť a vec mu vrátiť na

ďalšie konanie.Povinnosťou súdu prvého stupňa tak bude v ďalšom konaní sa riadiť názorom odvolacieho súdu, ktorým
je podľa § 226 O. s. p. viazaný a opätovne o otázke ostávajúcej predmetom konania (trovy konania) aj po
tomtorozhodnutíodvolaciehosúdurozhodnúťažporiadnomzváženívšetkýchdoúvahyprichádzajúcich

možností a to s vypravením nového rozhodnutia aj náležitým odôvodnením (rešpektujúcim už vyššie
zmienené požiadavky).

Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona
č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.