Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, November 11, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12Co/126/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8513207053
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tóth

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8513207053.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.RomanaTóthaačlenovsenátuJUDr.

Jozefa Škraba a JUDr. Gabriely Világiovej v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom
Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, proti odporkyni: Slovenskej republike - Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní navrhovateľa proti
rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa zo dňa 29. 7. 2014 č.k. 6C/282/2013 - 68, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok súdu prvého stupňa.

N e p r i z n á v a odporkyni náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Stará Ľubovňa rozsudkom č.k. 6C/282/2013 - 68 žalobu zamietol. Súd náhradu trov
konania účastníkom nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že žalobou z 27. 9. 2012 sa
navrhovateľ domáhal zaplatenia náhrady majetkovej škody 175,- Eur a nemajetkovej ujmy 442,56 Eur
titulom porušenia povinnosti exekučným súdom - Okresným súdom Vranov nad Topľou vo veci sp. zn.
7Er/551/2005, vedenej navrhovateľom ako oprávneného proti povinnému H. T., kde súd nerozhodol o
zmene súdneho exekútora do 30 dní, ako to upravuje § 44 ods. 8 Exekučného poriadku č. 233/1995 Z.z.
Z nesprávneho úradného postupu si uplatňuje majetkovú škodu na vynaložených nákladoch spojených s

činnosťou navrhovateľa v čiastke 175,- Eur, ktorá pozostáva zo 70,- Eur nákladov na správu pohľadávky
prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov informačného systému, 40,- Eur za udržiavanie
a správu informačného systému, 50,- Eur na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym
exekútorom, ako aj ďalších 15,- Eur ako výdavky spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na
exekučnom súde a poštovné a telekomunikačné výdaje. Táto suma by nezaťažila oprávneného, ak by
exekučný súd postupoval správne a dodržiaval by zákonom stanovenú lehotu.

Keďže exekučný súd bol bezdôvodne nečinný viac ako 258 dní uplatňuje si nemajetkovú ujmu 442,56
Eur, čo zodpovedá praxi Ústavného súdu SR, ktorý priznáva za jeden mesiac omeškania s rozhodnutím
súdu náhradu 55,32 Eur. Nesprávny úradný postup exekučného súdu spočíval v nesústredenej činnosti
takej intenzity, ktorá mala za následok zbytočné prieťahy v konaní spojené so zásahom do majetkových
práv navrhovateľa, pričom neskorým ukončením procedúry zmeny súdneho exekútora nastalo riziko
zániku povinného, riziko zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, či riziko insolvencie
povinného. Nie je možné opomenúť, že nezákonným zásahom do práv navrhovateľa došlo u riadiacich

členov navrhovateľa a jeho majiteľov k pocitu frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v
právo a rovnosť spoločnosti a tiež to spôsobilo zánik plánovaných podnikateľských aktivít navrhovateľa,
stratu zisku a ovplyvnenie ďalších podnikateľských postupov navrhovateľa, čím spôsobil neistotu v
plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať.Odporkyňa s návrhom nesúhlasila. Samotné podanie navrhovateľa je zmätočné, pričom tento odkazuje
na exekučný spis, čím v skutočnosti prenáša dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné

bremeno je na navrhovateľovi. Naviac nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody. Nie je jasné, z
akého titulu sa domáha náhrady škody, či z titulu nesprávneho úradného postupu z dôvodu prieťahov
alebo z dôvodu nerozhodnutia v zákonom stanovenej lehote. Dňa 23. 4. 2012 odporkyni boli doručené
prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, pričom už 27. 9. 2012 boli podané
na súd žaloby, t.j. pred uplynutím 6-mesačnej lehoty zo zákona na predbežné prerokovanie podaných

žiadosti, čím došlo k zmareniu akýchkoľvek možností predbežne prerokovať nárok na náhradu škody
na príslušnom orgáne.

Exekučný poriadok č. 233/1995 Z.z. v § 44 ods. 9 rieši otázku zmeny súdneho exekútora. Ak súd
nerozhodne v 30-dňovej lehote a navrhovateľ ako oprávnený nevyužil účinný prostriedok nápravy,
nepodal sťažnosť, potom zanedbal svoju preventívnu povinnosť, keďže si nepočínal tak, aby nedošlo

ku škode na jeho majetku (§ 415 Občianskeho zákonníka č.40/1964 Zb.).

Ak by aj súd nerozhodol v zákonnej lehote, tak oprávnenému v exekučnom konaní nemohla vzniknúť
škoda, pretože v exekúcii do svojej zámeny mal pokračovať pôvodný súdny exekútor poverený na
vykonanie exekúcie.

Navrhovateľ nepreukázal ani vznik a ani výšku škody, pričom náklady na správu informačného systému
by navrhovateľovi vznikli tak či tak, bez ohľadu na tvrdené prieťahy, pričom sám navrhovateľa je
spoločnosť, ktorá sa zaoberá spotrebiteľskými úvermi a využíva k svojej činnosti informačný systém,
ktorý mu poskytuje prehľad o poskytnutých úveroch. Požadovanie paušálnej sumy za veľmi všeobecne

uvedené činnosti je podľa odporkyne nesprávne a účelové. Skutočnú škodu je potrebné dokázať
listinami, resp. skutočnosťami. Inak je preskúmanie nároku znemožnené.

Prinemajetkovejujme442,56EurvzhľadomnarozhodnutieÚstavnéhosúduSR,ktorýpriznávazajeden
rok prieťahu čiastku 663,88 Eur, odvolávka na rozhodnutie Ústavného súdu SR nevyvoláva automatické

priznanie nemajetkovej ujmy. Tú navrhovateľ musí preukázať vznik nemajetkovej ujmy, ako aj to, že je
mu potrebné poskytnúť náhradu v peniazoch. Odporkyňa navrhuje zamietnuť žalobu.

Z vykonaného dokazovania súd mal preukázané, že navrhovateľ ako oprávnený viedol na Okresnom
súdeVranovnadTopľouexekúciupodsp.zn.7Er/551/2005,kedydňa8.12.2005boldoručenýsúdnemu

exekútorovi Mgr. Martinovi Petruškovi návrh na zmenu súdneho exekútora. O návrhu o zmene súdneho
exekútora exekučný súd rozhodol 31. 3. 2010.

Navrhovateľ v konaní vychádzal zo zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci, pričom podľa § 9 ods. 1 cit. zákona v znení účinnom do 31. 12. 2012 štát

zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa
považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
ustanovenej lehote, nečinnosť orgánov verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v
konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických
osôb. Podľa § 15 ods. 1 cit. zákona nárok na náhradu škody je potrebné vopred predbežne prerokovať

na základe písomnej žiadosti poškodeného s príslušným orgánom, ak príslušný orgán do 6 mesiacov
odo dňa prijatia žiadosti neuspokojí nárok, potom podľa § 16 ods. 1 cit. zákona môže podať návrh na
súd. Podľa § 17 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk a podľa ods. 2,
ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu
spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa nemajetková

ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Ust. § 44 ods. 8 Exekučného poriadku č. 233/1995 Z.z. umožňuje oprávnenému kedykoľvek v priebehu
exekučného konania, aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu
exekútora. Súd rozhodne o zmene súdneho exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na

zmenu súdneho exekútora. Podľa ods. 9 súd rozhodnutie o zmene exekútora podľa ods.8 zároveň s
vykonaním exekúcie poverí exekútora, ktorého navrhne oprávnený a vec mu postúpi spolu s exekučným
spisomsúdnehoexekútora,ktorýbolvykonanímexekúciepôvodnepoverený.Účinkypôvodnéhonávrhuoprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Trovy exekúcie pôvodného exekútora sa
vypočítajú tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.

Zákon definuje nesprávny úradný postup ako porušenie povinností orgánu verejnej moci urobiť úkon
alebo urobiť rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní, či iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov
fyzických a právnických osôb. Právo na náhradu škody má ten, komu bola takýmto postupom škoda
spôsobená. Navrhovateľ vyčíta nesprávny úradný postup Okresnému súdu Vranov nad Topľou, ktorý

ako exekučný súd nerozhodol o zmene súdneho exekútora v zákonnej 30-dňovej lehote, ale až po
258 dňoch. Navrhovateľ nepodal sťažnosť na prieťahy v konaní, pričom právo na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov je v kompetencii Ústavného súdu SR. To nepreskúmavajú všeobecné súdy v
konaniach o náhradu škody podľa zák. č. 514/2003 Z.z.

Aj keď predmetom konania o nároku navrhovateľa je skúmanie nesprávneho úradného postupu súdu

a tým vzniku škody, súd považuje za správne poukázať aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR vo
veci práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ale v tomto exekučnom konaní dĺžka
konania bola ovplyvnená aj správaním súdneho exekútora, ktorý na výzvu súdu včas nereagoval.
V priebehu času, kedy bol podaný návrh na zmenu súdneho exekútora nemohlo dôjsť ani k škode,
pretože pôvodný súdny exekútor mal podľa zákona vykonávať exekučné konanie do doby, kým nedôjde

k zámene súdneho exekútora. Keď sa navrhovateľ domáhal náhrady účelne vynaložených nákladov
spojených s činnosťou správy pohľadávky, tak je možné uhradiť len skutočnú škodu a ušlý zisk,
ktorý je navrhovateľ povinný preukázať. Navrhovateľ v konaní nepredložil ani neoznačil žiaden dôkaz
preukazujúci vznik majetkovej škody v konkrétnej veci, a to ani po výzve súdu. Bol síce doložený
znalecký posudok č. 1/2014, kde znalcom sú určené priemery nákladov na počet posudzovaných

konaní, ale v tomto prípade si navrhovateľ uplatnil majetkovú škodu vyčíslenú paušálne bez ohľadu
na okolnosti toho ktorého prípadu. Naviac si uplatňuje škodu viac ako 5-násobne vyššiu ako je určená
znaleckým posudkom. Paušálne vyčíslené administratívne výdavky nie sú skutočnou škodou. Jedná
sa o jednostranné tvrdenie navrhovateľa, ktoré nemajú oporu v predložených či označených dôkazoch.
Náklady na výkony zamestnancov sú bežnými nákladmi, s ktorými musí navrhovateľ počítať. Tieto

náklady nepostačujú na preukázanie výšky majetkovej škody. Podľa súdu navrhovateľ nepreukázal, či
mu vôbec vznikla škoda a v akej výške v konkrétnom prípade.

Pri nemajetkovej ujme nedodržanie zákonnej lehoty automaticky neznamená nárok na náhradu
nemajetkovej ujmy. Aj tu platí povinnosť preukázania nemajetkovej ujmy s povinnosťou uniesť dôkazné

bremeno. Podľa § 17 ods. 3 zák. č 514/2003 Z.z. je dôležité preukázanie následkov, ktoré vznikli
poškodenému v súkromnom živote a následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.
Navrhovateľ to vymedzuje ako ovplyvnenie podnikateľských postupov a neistotu v plánovaní jeho
ďalšíchrozhodnutí,ktorémoholprijať.Navrhovateľjuničímnekonkretizovalanepreukázal.Niejemožné
priznať nemajetkovú ujmu len na základe abstraktných tvrdení účastníka, pričom nemajetková ujma

nezávisí automaticky od konštatovania nedodržania zákonnej lehoty, ale aj od okolnosti jednotlivého
prípadu. Ak ani sám exekútor nedodržal lehotu na vyjadrenie a zaslanie spisu, nebolo možné objektívne
dodržať lehotu ani súdom. Nedodržanie lehoty nemohlo spôsobiť neistotu, alebo škodu či nemajetkovú
ujmu vzhľadom na spomínanú skutočnosť, že do rozhodnutia o návrhu oprávneného o zmene súdneho
exekútora má exekúciu vykonávať pôvodný exekútor. Je ťažko uveriteľné, aby podnikateľské plány

navrhovateľa boli závislé od rozhodnutia o zmene súdneho exekútora.

Keď navrhovateľ v konaní nepreukázal priamu príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom
a vzniknutou škodou, či zmenšenie majetku navrhovateľa v dôsledku nesprávneho úradného postupu,
súd návrh v celku ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania účastníkov bolo rozhodnuté podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p.. Neúspešný navrhovateľ
nemá právo na náhradu trov konania. Odporkyňa si náhradu trov konania nežiadala, preto úspešnej
odporkyni nebola priznaná náhrada trov konania.

Proti rozsudku okresného súdu dal odvolanie navrhovateľ. Súd vo veci rozhodol na základe inšpirácie
novou právnou úpravou obsiahnutou v § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. Nie je možné, aby súd
interpretoval hmotné právo platné v čase vzniku právnej skutočnosti a založenia zodpovednostného
právneho vzťahu pomocou hmotného práva, ktoré sa stalo súčasťou právneho poriadku až po vznikuprávnej skutočnosti a po tom, čo už došlo k založeniu zodpovednostného právneho vzťahu. Súd svojim
rozhodnutím de iure a de facto aplikoval princíp priamej retroaktivity, čo je neprípustné. Súd nevysvetlil,
prečo zastáva názor, že účastníkovi nevznikol stav právnej neistoty. Právna neistota existuje vždy do

času, kým nedôjde ku konečnému rozhodnutiu. Zákonodarca vytvoril legitímnu sféru tolerancie trvania
právnej neistoty určením zákonnej lehoty. Exekučný súd však ignoroval túto legitímnu sféru, na čo
zo zákona nemal oprávnenie a posunul trvanie právnej neistoty do času, ktorý je z hľadiska ochrany
zákonného práva na spravodlivý súdny proces neakceptovateľný.

Súdny dvor EÚ opakovane uviedol, že zodpovednosť štátu za prieťahy v konaní vzniká aj vtedy, ak súdy
konajú náležite, ale dĺžka konania je ovplyvnená mimosúdnymi faktormi, napr. nárastom ekonomickej
trestnej činnosti, rozsahom nevybavenej súdnej agendy a pod. Štrasburský súd poukázal na to, že
Dohovor zaväzuje zmluvné štáty, aby organizovali svoj právny poriadok takým spôsobom, aby vyhovel
požiadavke čl. 6 ods. 1 zahrňujúc aj právo na rozhodnutie veci v primeranej lehote.

Navrhovateľ v konaní doložil znalecký posudok č. 1/2014 vypracovaný Znaleckým ústavom Ekonomickej
univerzity v Bratislave. Súd nevykonal dokazovanie oboznámením sa so znaleckým posudkom
Súčasťou znaleckého posudku sú prílohy s podrobným prehľadom o vynaložených mzdových
nákladoch, materiálnych nákladoch navrhovateľa.

Súd nerozhodol o návrhu na prerušenie konania z dôvodu podania prejudiciálnej otázky Ústavnému
súdu SR. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhuje zrušiť rozhodnutie súdu prvého stupňa a vec mu vrátiť
na opätovné prejednanie.

Odporkyňa sa k odvolaniu nevyjadrila.

Krajský súd prejednal vec v medziach, ktorých sa odvolateľ domáhal preskúmania napadnutého
rozhodnutia a zistil, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné potvrdiť ako vecne správny. Odvolací
súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.) a
k tomu dodáva:

Navrhovateľ v konaní uplatnil právo na náhradu škody a nemajetkovej ujmy, pretože v rozpore s §
44 ods. 8 Exekučného poriadku súd nerozhodol o zmene súdneho exekútora do 30 dní od doručenia
návrhu. Tým došlo k prieťahom v súdnom konaní a navrhovateľovi vznikla škoda a nemajetková ujma.
Svoj nárok opiera o § 3 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri

výkone verejnej moci, pretože štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu,
ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci, nezákonným rozhodnutím a
nesprávnym úradným postupom. Ust. § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. vymedzuje zodpovednosť štátu za
škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, pričom nesprávny úradný postup je definovaný ako
porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydanie rozhodnutia v zákonom stanovenej

lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný
nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Rozsah
náhrady škody je vymedzený v § 13 ods. 1 s tým, že uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, pričom
podľa § 17 ods. 2 zákona v prípade, keď samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným

postupom, uhrádza sa nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné nárok uspokojiť inak. V konaní
si navrhovateľ uplatňuje právo na náhradu škody v rozsahu 175,- Eur a nemajetkovú ujmu 442,56 Eur z
dôvodov porušenia povinnosti exekučným súdom - Okresným súdom vo Vranove nad Topľou pri vedení
exekúcie proti povinnému H. T.. Okresný súd Vranov nad Topľou uznesením z 31. 3. 2010 vyhovel
žiadosti oprávneného na zmenu súdneho exekútora a vykonaním exekúcie poveril JUDr. Rudolfa

Krutého, ale okresný súd uznesením z 8. 4. 2013 čk. 7Er/551/2005 - 53 vyhlásil exekúciu v celom
rozsahu za neprípustnú a zastavil ju. Notárska zápisnica, ktorá bola titulom na vedenie exekúcie nebola
spôsobilým exekučným titulom, pretože plnomocenstvo udelené na spísanie notárskej zápisnice Mgr.
Tomášovi Kušnírovi bolo neúčinné, lebo záujmy zástupcu a zastúpeného boli v rozpore. Išlo o zjavné
porušenie zákona a keďže išlo o neplatné plnomocenstvo, nie je možné ho odvolať, pretože neplatný

právny úkon sa neodvoláva, pretože nemá žiadne účinky.

Čo sa týka náhrady škody 175,- Eur súvisiace s administratívnymi výdavkami správy pohľadávky, tak
tieto finančné náklady predstavujú tak či tak náklady navrhovateľa súvisiace so správou pohľadávkyod vzniku zmluvného vzťahu do prípadného uspokojenia takéhoto nároku dlžníkom. Navrhovateľ tieto
náklady vymedzuje za obdobie od zbytočného uplynutia lehoty medzi doručením návrhu na zmenu
súdneho exekútora do rozhodnutia o tejto zmene, pričom navrhovateľ nepreukázal, že táto čiastka ako

škoda mu vznikla práve v súvislosti s nevydaním rozhodnutia o zámene súdneho exekútora do 30
dní od obdŕžania návrhu na zmenu súdneho exekútora. Ak by súd prijal takúto úvahu navrhovateľa,
že za správu pohľadávky po dobu omeškania má navrhovateľ nárok na náhradu 175,- Eur, tak za
dobu od právoplatnosti notárskej zápisnice do doby podania návrhu na zmenu súdneho exekútora by
administratívne náklady vysoko prekročili hodnotu vymáhanej pohľadávky.

Navrhovateľ požaduje náhradu nemajetkovej ujmy v dôsledku nedodržania zákonnej lehoty o zámene
súdneho exekútora, pričom nemajetková ujma predstavuje finančné zadosťučinenie 442,56 Eur, čo
je 55,32 Eur za 1 mesiac omeškania, pretože Ústavný súd SR v rozhodnutí č.k. III.ÚS 301/05-38
pri prieťahu v konaní v trvaní 1 roka a 1 mesiaca priznal finančné zadosťučinenie 15.000,- Sk.
Podľa odvolacieho súdu prieťahy v inom súdnom konaní v trvaní 1 roka nemôžu byť podkladom na

obdobný postup, ako pri uplatnenom nároku navrhovateľa. Navrhovateľ ničím nezdôvodnil, že práve táto
nemajetková ujma mu vznikla v súvislosti s porušením práva a že samotné konštatovanie porušenia
práva nebude dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím.
Je potrebné prihliadnuť aj na to, ako dopadla exekučná vec, kde navrhovateľ vymáhal pohľadávku z
neplatnej notárskej zápisnice. Ak navrhovateľ ako oprávnený zavinil zastavenie exekúcie, pretože nemal

titul na vedenie exekúcie, kde notársku zápisnicu podpísala osoba s neplatným plnomocenstvom, tak
prípadné nedodržanie lehoty na zmenu súdneho exekútora postupom podľa § 44 ods. 8 Exekučného
poriadku nebola dôvodom na neúspech navrhovateľa v exekučnom konaní. Navrhovateľ ťažko preukáže
škodu z tvrdeného nesprávneho úradného postupu, ak sám navrhovateľ vymáhal pohľadávku v
exekučnom konaní bez právomocného a vykonateľného titulu. Neúspech navrhovateľa v exekučnom

konaní nemôže byť základom pre vymáhanie náhrady škody, kde nárok na priamu materiálnu škodu v
súvislosti s administratívnymi výdavkami za správu pohľadávky nemôžu byť ani podkladom na postup
podľa § 17 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z., teda ani na náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Ust. § 17 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z.z. vymedzuje kritéria výšky nemajetkovej
ujmy, medzi ktorými sa konštatuje aj závažnosť ujmy a okolnosti, za ktorých k ním došlo, či závažnosť

následkov, ktoré vznikli poškodenému. Navrhovateľ ako oprávnený viedol exekúciu bez platného titulu,
a to platnej notárskej zápisnice a tak sám navrhovateľ zapríčinil náklady súvisiace s vymáhaním
pohľadávkyvexekučnomkonaní,keďnemáanititulakopodmienkunavedenieexekúcie.Odvolacípreto
potvrdzuje rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne, pokiaľ návrh navrhovateľa na náhradu
škody a nemajetkovej ujmy zamietol.

Podľa § 212 ods. 1 O.s.p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pričom podľa
ods. 3 na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliadne odvolací súd len, ak mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci. Okresný súd správne konštatoval, že nepostačí samotné tvrdenie
navrhovateľa o tom, že mu vznikli náklady, ktoré vyčíslil bez predloženia dôkazov o vynaložení nákladov.

Naviac sa jedná o administratívne náklady, ktoré má navrhovateľ so správou pohľadávky a nemôže
ich uplatniť ako náhradu škody pre porušenie povinností súdu v exekučnom konaní. Administratívne
náklady nemôžu byť predmetom exekúcie, pretože exekúcia je vždy prisúdenú pohľadávka ako titul,
nie dodatočné náklady so správou tejto pohľadávky. Keď navrhovateľ uplatňuje nemajetkovú ujmu, pri
ktorej nepreukázal, že navrhovateľovi v dôsledku nesprávneho úradného postupu došlo k ohrozeniu

legitímnych očakávaní, že došlo k zániku povinného, k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu
s povinným, prípadnou insolventnosťou povinného, tak ide o hypotetické uvažovanie navrhovateľa
bez preukázania konkrétneho zásahu do sféry navrhovateľa. Súd nevidí dôvod na priznanie náhrady
škody či priznanie nemajetkovej ujmy na základe aplikácie Nálezu Ústavného súdu SR o priznaní
finančného zadosťučinenia zapríčiním prieťahov v súdnom konaní, keď naviac exekúcia bola vyhlásenia

za neprípustnú. Odvolací súd preto potvrdzuje rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne,
pokiaľ bol návrh zamietnutý.

Ak navrhovateľ v konaní poukazuje na znalecký posudok č. 1/2014, tak nejedná sa o znalecký posudok,
pretože dokazovanie znalcom nebolo nariadené súdom. Samotný znalecký posudok č. 1/2014 nie je

nevyhnutné považovať ako dôkaz, pričom údaje z tohto znaleckého posudku nie sú verifikovateľné
a znalec vychádzal len z údajov poskytovaných navrhovateľom. Tento znalecký posudok je aj tak
bez významu vzhľadom na to, že sám navrhovateľ si zapríčinil neúspech v exekučnom konaní, akviedol exekúciu na základe nevykonateľného titulu - platnej notárskej zápisnice podpísanej povereným
zástupcom dlžníka.

Čo sa týka námietky neprerušenia konania, pretože bola podaná ústavná sťažnosť, táto námietka
sa objavila len v odvolaní navrhovateľa. V návrhu na začatia konania boli požiadania na vydanie
medzitýmného rozsudku, že je daná zodpovednosť Slovenskej republiky za škodu.

Krajský súd potvrdzuje rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania. Neúspešný

navrhovateľ nemá právo na náhradu trov prvostupňového konania, pričom odporkyňa si náhradu trov
konania nežiadala, preto s poukazom na § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. súd mohol
rozhodnúť tak, že neúspešný navrhovateľ nemá právo na náhradu trov konania a úspešnej odporkyni
sa neprisudzuje náhrada trov, pretože si ich neuplatnila.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p..

Neúspešný navrhovateľ nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Odporkyni v odvolacom
konaní trovy nevznikli, resp. si ich nežiadala, preto odporkyni nebola priznaná náhrada trov odvolacieho
konania.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomu rozsudku nie je odvolanie prípustné.