Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, November 5, 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/682/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812223738
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3812223738.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a členov JUDr.

Gabriely Janákovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o
Bratislava, Pajštúnska č. 5, IČO: 35724803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o Bratislava, Pajštúnska č. 5,
IČO: 36613843, proti odporcovi: Y. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z., L. XX/XX, za účasti vedľajšieho
účastníka na strane odporcu: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, IČO: 42476778, so
sídlom Prešov, Legionárska 5, odporca a vedľajší účastník zast. JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom
so sídlom v Lučenci, Ul. J. Kráľa č. 5/A, o zaplatenie 2.221,72 Eur s príslušenstvom, na odvolanie
navrhovateľaprotirozsudkuOkresnéhosúduPrievidzazodňa27.marca2013,č.k.6C/11/2013-70,takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku o trovách konania m e n í takto:

I. Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania 331,99 eur, k
rukám JUDr. Andreja Cifru, advokáta, do troch dní.

II. Odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

V zostávajúcej časti rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov
odvolacieho konania v sume 99,10 Eur, k rukám jeho právneho zástupcu, do troch dní.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal proti odporcovi
zaplatenia istiny v sume 2 221,72 Eur s úrokom z omeškania 9,25 % ročne zo sumy 2 017,41 Eur
od11.12.2011 do zaplatenia. Uviedol, že navrhovateľ návrh zdôvodnil tým, že jeho právny predchodca
uzavrel s odporcom zmluvu o splátkovom úvere, ktorou sa odporca zaviazal uhrádzať poskytnuté

finančné prostriedky v pravidelných mesačných splátkach riadne a včas. Odporca neplnil splátky v
stanovených termínoch, čím sa dostal do omeškania a ku dňu postúpenia pohľadávky dlhoval sumu
2 221,72 eur, ktorá pozostáva z istiny 2 017,41 eur, riadneho úroku 21,66 eur, úroku z omeškania
179,66 eur a ostatného príslušenstva 2,99 eur. Odporca uznal vyššie uvedený záväzok v Dohode o
uznaní záväzku. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je potrebné
zamietnuť. Právny vzťah medzi účastníkmi považoval jednoznačne za spotrebiteľský vzťah. Vzhľadom
k tomu, že odporca a vedľajší účastník v konaní vzniesli námietku premlčania uplatneného nároku,

zaoberal sa najskôr otázkou, či nárok navrhovateľa je premlčaný alebo nie je. Zistil, že v zmluve o
prenájmeneboladohodnutákonečnásplatnosťúveru.Vkonaníbolopreukázané,žeodporcadlh splácalpravidelne až do roku 2008, keď z postúpenia pohľadávky vyplýva, že ku dňu postúpenia pohľadávky
bol v omeškaní s počtom dní 1236. I keď navrhovateľ v návrhu na začatie konania tvrdil, že postupca
od zmluvy odstúpil, uvedené odstúpenie od zmluvy k návrhu pripojené nebolo, toto nepredložil právny

zástupca navrhovateľa ani na výzvu súdu a vzhľadom k tomu, že odporca nepotvrdil, že odstúpenie
od zmluvy zo strany banky ani vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru mu bolo doručené, vychádzal zo
záveru, že Slovenská sporiteľňa a.s. od zmluvy neodstúpila ani nevyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru.
Z uvedeného potom vyplýva, že pokiaľ pri riadnom splácaní úveru mal odporca splácať mesačné splátky,
dochádzalo k premlčaniu jednotlivých mesačných splátok samostatne u každej splátky. Keďže splatnosť

všetkých omeškaných splátok nastala najneskôr 28.6.2008 (niektoré už v roku 2007), navrhovateľovi
uplynula trojročná premlčacia doba najneskôr 28.6.2011. Návrh na začatie konania bol podaný na súde
dňa 30.11.2012, teda po uplynutí trojročnej objektívnej premlčacej lehoty. Pokiaľ navrhovateľ predložil
do spisu dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, podpísanú odporcom, vyslovil
názor, že týmto nedošlo k účinnému uznaniu záväzku s následkami predĺženia premlčacej lehoty na
dobu 10 rokov. Vychádzajúc zo skutkových okolností, za akých odporca podpisoval uvedenú listinu,

keď tento preukázateľne jej obsah nepoznal a pri podpise uznania záväzku nevedel, či tento je alebo
nie je premlčaný a navrhovateľ mal vopred pripravené znenie vyhlásenia odporcu o uznaní záväzku,
hodnotil takéto konanie ako konanie v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa, pretože navrhovateľ využitím mylných informácií dosiahol uznanie dlhu v
záujme predĺženia premlčacej doby, pričom úmyslom navrhovateľa bolo zabezpečiť si pre seba právne

isté postavenie na úkor nevedomosti odporcu ako spotrebiteľa. Takéto konanie považoval za nekalú
obchodnú praktiku v zmysle § 8 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z., ako aj za konanie rozporné s dobrými
mravmi v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a predmetný úkon za neplatný v zmysle § 39
Občianskeho zákonníka. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že vedľajšiemu
účastníkovi konania a odporcovi, ktorí boli zastúpení tým istým právnym zástupcom, priznal náhradu

trov konania vedľajšieho účastníka v sume 198,20 eur a spoločné trovy odporcu a vedľajšieho účastníka
v sume 133,79 eur.

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie
navrhovateľ, ktorý navrhol jeho zmenu, prípadne zrušenie a vrátenie veci okresnému súdu na
ďalšie konanie. Súdu prvého stupňa vyčítal nesprávne právne posúdenie veci a nedostatočné

zistenie skutkového stavu. V odvolaní citoval ust. § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 558
Občianskeho zákonníka. Zotrval na svojom stanovisku, že odporca podpísal dňa 27.3.2012 dohodu
o uzavretí splátkového kalendára a uznanie záväzku, prostredníctvom ktorej uznal svoj záväzok voči
navrhovateľovi vzniknutý zo zmluvy o splátkovom úvere, čo do dôvodu a výšky a zaviazal sa splniť
svoj záväzok. Vyslovil názor, že predmetná dohoda spĺňa všetky náležitosti, ktoré zákon vyžaduje

pre platnosť uznania dlhu zo strany dlžníka, teda má písomnú formu, vyplýva z nej dôvod vzniku
pohľadávky, výška pohľadávky a prísľub dlžníka. Zároveň odporca potvrdil vedomosť o premlčaní dlhu
a následkoch s tým spojenými. Došlo preto k nespochybniteľnému uznaniu dlhu, pričom na to, aby
nastali právne účinky spojené s uznaním práva podľa § 110 ods. 1 druhá veta zákon nevyžaduje,
aby dlžník mal v čase uznania vedomosť o premlčaní dlhu, keďže uznanie práva podľa § 110 ods.

1 druhá veta Občianskeho zákonníka nemožno stotožňovať s inštitútom uznania dlhu podľa § 558
Občianskeho zákonníka, čo potvrdzujú aj odlišné právne dôsledky, ktoré s nimi zákon spája. Súdu
prvého stupňa vyčítal, že sa stotožnil s jednostranným nepreukázaným vyjadrením, že odporca o
premlčaní dlhu a o následkoch premlčania nemal vedomosť, napriek tomu, že navrhovateľ predložil
dôkaz o uznaní. Odporca bol už dlhodobo v omeškaní, a preto jeho konanie nemožno považovať

za morálne a čestné, v dôsledku čoho nemožno súhlasiť s tým, aby takémuto konaniu bola zo strany
súdu poskytnutá ochrana. Predmetnou dohodou došlo k zmene obsahu záväzku zmluvných strán,
ktorá spočíva v tom, že odporcovi je umožnené splácať záväzok v splátkach, a teda dochádza k
zmene v spôsobe plnenia záväzku, pričom navrhovateľ ako postupník nemá postavenie dodávateľa v
zmysle spotrebiteľskej zmluvy. Z toho potom vyplýva, že ustanovenie dohody o tom, že odporca uznáva

svoj záväzok, nemohlo byť odporcovi vnútené ako neprijateľná podmienka v spotrebiteľskej zmluve
a na dohodu sa nevzťahujú ustanovenia o neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
Odporca po tom, čo sa oboznámil s obsahom dohody, svojím podpisom svoj existujúci záväzok uznal a
vyjadril svoju vedomosť s premlčaním pohľadávky, pričom k podpisu dohody nebol žiadnym spôsobom
donútený a jej uzavretím nedochádza k zhoršeniu postavenia odporcu ako spotrebiteľa. Ďalej nesúhlasil,

aby bol zaviazaný na úhradu trov právneho zastúpenia odporcu aj vedľajšieho účastníka, pretože
odporcasizvolilsvojhoprávnehozástupcuažpotom,akodokonaniavstúpilvedľajšíúčastníkzastúpenýtým istým právnym zástupcom, pričom ich vyjadrenia sú v zásade rovnaké. Ďalej namietal, že vedľajší
účastník ako združenie na ochranu spotrebiteľa musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný
poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.

Vedľajší účastník navrhol rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť. Zotrval na dovtedajších
stanoviskách a citoval rozsudky Krajského súdu Prešov, Košice a Nitra, ako aj Banská Bystrica, týkajúce
sa obdobných vecí.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného súdu je
potrebné vo výroku o trovách konania podľa § 2202 O.s.p. zmeniť a v zostávajúcej časti podľa § 219

ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdiť. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 214
ods. 2 O.s.p., podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu.

V prejednávanej veci vyplýva zo spisu, že odporca bol dlžníkom W. W., U..W.., a to na základe zmluvy
o splátkovom úvere zo dňa 14.12.2006 č. 372841185. Navrhovateľ na základe zmluvy o postúpení
pohľadávky zo dňa 28.9.2011 nadobudol pohľadávku, pričom nárok sa stal splatným najneskôr

28.6.2008.

Medzi účastníkmi bola uzavretá dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku dňa
27.3.2012, ktorou odporca uznal čo do právneho dôvodu a výšky záväzok voči navrhovateľovi, ktorý
vznikol na základe zmluvy uzatvorenej s pôvodným veriteľom, pričom dlžná suma pozostáva z istiny
2017,41 Eur a nákladov na inkasné konanie vo výške 150 Eur.

Rozsudok alebo uznesenie, ktorým sa končí konanie vo veci samej, možno v zmysle ust. § 205 ods. 2
O.s.p. odôvodniť len okolnosťami uvedenými pod písmenami a/ - f/ citovaného zákonného ustanovenia.

Navrhovateľ vo svojom odvolaní výslovne neoznačuje ani jeden z tam uvedených dôvodov na odvolanie,
avšak uvádza, že podáva odvolanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci (dôvod na
odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.) a nedostatočného zistenia skutkového stavu (dôvod na

odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).

Dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. je daný v prípade, ak účastník konania navrhol
dôkaz, ktorý by bol spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť pre rozhodnutie vo veci samej a
súd ho nevykonal, čím vzniká nedostatok v skutkových zisteniach, ktorý treba odstrániť.

V prejednávanej veci navrhovateľ neuvádza v odvolaní žiadne okolnosti, z ktorých by bolo možné

vyvodiť, že navrhol dôkaz spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť pre rozhodnutie vo veci
samej, pričom by nebol súdom prvého stupňa vykonaný. Táto okolnosť nevyplýva ani z obsahu zápisnice
o pojednávaní súdu prvého stupňa.

Dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. nebol preto uplatnený opodstatnene.

Dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. je podľa súdnej praxe daný v prípade mylnej

aplikácie a výkladu právnej normy na zistený skutkový stav alebo použitie právnej normy, ktorú na
skutkový stav vôbec nemožno použiť.

Vzhľadomnaobranuodporcuavedľajšiehoúčastníkanastraneodporcu,súdprvéhostupňasadôvodne
zaoberal charakterom uplatnenej pohľadávky a túto posúdil ako nárok zo spotrebiteľskej zmluvy. Právnyvzťah medzi účastníkmi je vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, preto je potrebné na tento právny vzťah
aplikovať ustanovenia, ktoré spravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru. Tieto ustanovenia je
potrebné aplikovať aj na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu, teda

aj na právny úkon uznania dlhu, na ktorej skutočnosti nič nemení postúpenie pohľadávky na iný subjekt.

V predmetnej veci, pokiaľ sa jedná o premlčanie, dochádzalo k premlčaniu jednotlivých mesačných
splátok samostatne u každej splátky, pričom súd prvého stupňa správne aplikoval premlčaciu dobu
podľa Občianskeho zákonníka, ktorá je trojročná. Keďže z vykonaného dokazovania vyplynulo, že
splatnosť všetkých omeškaných splátok nastala najneskôr 28.6.2008, navrhovateľovi uplynula trojročná

premlčacia doba najneskôr 28.6.2011. Návrh vo veci samej bol podaný dňa 30.11.2012, t.j. po uplynutí
trojročnej premlčacej lehoty, preto námietka premlčania bola vznesená oprávnene.

Pokiaľ sa jedná o uznanie dlhu, súdna prax vychádza zo stanoviska, že dohoda o splátkach je
typickým formulárovým ošetrením vzniknutého stavu, kedy sa na podpis spotrebiteľovi predkladá
zdanlivo výhodný formulár o splátkach s podsunutou rozhodcovskou klauzulou. Pri vyhodnocovaní
praktikyveriteľasúdprihliadanaúroveňpriemernéhospotrebiteľa(SmernicaRadyaEP2005/29,bod18

preambuly), kedy hrozí nebezpečenstvo, že takýto spotrebiteľ podpíše dokument sledujúc dosiahnutie
splátok. V skutočnosti ide podľa citovanej Smernice o nekalú obchodnú praktiku a nie o odbornú
starostlivosť dodávateľa v záujme zvýšenia kvality života ľudí. Aj v danom prípade dohodu o uzavretí
splátkového kalendára a uznaní záväzku treba považovať za formulárový dokument, ktorý má zdanlivo
pôsobiť ako ústupok navrhovateľa vo forme povolenia splátok dlhu, avšak jeho cieľom je dosiahnutie

uznania záväzku a tým predĺženie premlčacej lehoty na uplatnenie nároku, ako aj dosiahnutie súhlasu
s rozhodcovskou doložkou. Z jej textu je zrejmé, že ide o formulár, ktorý navrhovateľ používa vo vzťahu
k neurčitému počtu dlžníkov. Na základe prípadov z praxe možno konštatovať, že ak dlžník podpisuje
takútodohodu,nerobítozdôvodu,abyuznalsvojzáväzok,aleabydosiaholsplátkysvojhodlhu.Uznanie
záväzku je cieľ sledovaný predovšetkým veriteľom a nie dlžníkom a keďže ide o predformulované tlačivo,

dlžník pri uzatváraní dohody o splátkach nemôže jeho obsah ovplyvniť.

Takáto dohoda je považovaná v praxi súdov Slovenskej republiky za rozpornú s dobrými mravmi.
Text dohody je podpísaný na dopredu navrhovateľom pripravený formulár, vytlačený drobným písmom,
ktorého obsah nemôže druhá strana ovplyvniť. Zároveň je vždy potrebné prihliadnuť aj na okolnosti,
za ktorých takýto úkon vznikol. Dohoda, týkajúca sa uznania dlhu, nebola iniciovaná odporcom ako

spotrebiteľom, ktorý jej uzavretím nič nezískal, ale naopak zhoršil svoje postavenie.

Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa pre účel zákona o ochrane spotrebiteľa rozumie aj konanie,
ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia
z pravidiel morálky, uznávanej pri predaji výrobku alebo poskytovaní služby, alebo môže privodiť
ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe a výraznú nerovnosť

zmluvných strán, ako aj porušovanie zmluvnej slobody.

V prejednávanej veci k dobrovoľnému rozhodnutiu zo znalosti veci zo strany dlžníka uznať premlčaný
dlh nedošlo, ale naopak navrhovateľ v snahe reparovať pochybenie svojho právneho predchodcu,
spočívajúce v nepodaní návrhu na začatie konania pred uplynutím premlčacej doby a vyhnúť sa tak
možnej námietke premlčania a zamietnutiu žaloby inkorporoval do dohody o splátkach vyhlásenie o

uznaní dlhu bez podania vysvetlenia dlžníkovi.

Za daných okolností preto súd prvého stupňa postupoval správne, keď prihliadol na námietku premlčania
vznesenú odporcom a vedľajším účastníkom konania a návrh na začatie konania zamietol podľa § 100
ods.1Občianskehozákonníka,podľaktoréhosaprávopremlčí,aksanevykonalovdobevtomtozákone
ustanovenej.

Krajský súd preto rozsudok okresného súdu vo veci samej potvrdil.Pokiaľ sa jedná o priznané trovy, súd prvého stupňa správne rozhodol tak, že odporcovi a vedľajšiemu
účastníkovi na strane odporcu patrí podľa § 142 ods. 1 O.s.p. náhrada trov konania pozostávajúca
z trov právneho zastúpenia. V danom prípade sú však vedľajší účastník a odporcovia zastúpený tým

istým právnym zástupcom, preto je namieste namietané hľadisko účelnosti trov konania, ktoré bolo
potrebné posudzovať osobitne pri odporcovi a osobitne pri vedľajšom účastníkovi. Je totiž potrebné
mať na zreteli, že tieto subjekty vystupujú v konaní samostatne, každý sám za seba. V prípade
vedľajšieho účastníka, odvolací súd preskúmaním napadnutého rozhodnutia zistil, že súd prvého
stupňa opodstatnene považoval trovy vedľajšieho účastníka za účelne vynaložené na uplatňovanie

alebo bránenie práva. Ustanovenie § 93 ods. 2 O.s.p. umožňuje, aby ako vedľajší účastník sa popri
navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastnila občianskeho súdneho konania aj právnická osoba, ktorej
predmetomčinnostijeochranaprávpodľaosobitnéhopredpisu.Súčinnosťouod15.októbra2008zákon
zaviedol druhú skupinu subjektov, ktoré môžu vystupovať ako vedľajší účastníci v konaní. K tejto tzv.
druhej skupine subjektov vedľajšieho účastníctva, na rozdiel od prvej skupiny vedľajšieho účastníctva,
v ktorej musí ísť o hmotnoprávny záujem vedľajšieho účastníka na výsledku konania, sa hmotnoprávny

záujem na výsledku konania neskúma. Legitimáciu na vstup vedľajšieho účastníka do konania dáva
samotný zákon, keď ako vedľajší účastník vystupuje právnická osoba. Sú to aj prípady sporov o ochrane
spotrebiteľa, keď na strane spotrebiteľa môže vystupovať právnická osoba, ktorej predmetom činnosti
je ochrana spotrebiteľských práv podľa zákona č. 505/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Do konania
môže v zmysle ust. § 93 ods. 3 O.s.p. vstúpiť buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého

z účastníkov, urobenú prostredníctvom súdu. Podľa odseku 4 citovaného zákonného ustanovenia má
vedľajší účastník v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, avšak koná iba sám za seba.
VychádzajúczvýkladuÚstavyazákonaoochranespotrebiteľovotom,žesúčasťouochranyspotrebiteľa
v konaní pred súdom je aj účasť vedľajšieho účastníka opodstatňuje záver, že združenie spotrebiteľov,
keď uplatní základné právo na súdnu ochranu, má zásadne právo aj na náhradu trov konania, ktoré

súvisia s právnou pomocou poskytovanou advokátom. Takáto náhrada by mohla byť nepriznaná len v
prípade, ak niektoré úkony právnej pomoci spočívajúcej v zastúpení advokátom, boli zbytočné, resp.
neúčelné, ale táto náhrada nemôže byť nepriznaná len na základe toho, že združenie spotrebiteľov sa
dalo v konaní pred súdmi zastúpiť advokátom. Súd prvého stupňa preto v danej veci správne uzavrel,
že navrhovateľ je v zmysle § 142 ods. 1 veta prvá O.s.p. povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na

strane odporcu náhradu trov konania.

Vovzťahukodporcovivšakužodvolacísúdotázkuúčelnostinímvynaloženýchtrovkonaniaposúdilinak.
Konanie začalo podaním návrhu dňa 30.11.2012. Vedľajší účastník vstúpil do konania dňa 14.1.2013
od počiatku zastúpený právnym zástupcom a následne podal vo veci samej vyjadrenie doručené súdu
prvého stupňa dňa 13.02.2013. Po týchto úkonoch odporca udelili dňa 27.03.2013 všeobecnú plnú

moc na zastupovanie rovnakému právneho zástupcovi JUDr. Andrejovi Cifrovi, ktorý v konaní háji aj
záujmy vedľajšieho účastníka. Z uvedeného je zrejmé, že za situácie, kedy už na strane odporcu
vystupovalo na ochranu jeho práv spotrebiteľské združenie zastúpené advokátom, si odporca zvolil
advokáta, teda využil kvalifikovanú právnu pomoc. Odporca si tak zvolil advokáta za situácie, kedy
mal právnu pomoc advokáta už zabezpečenú prostredníctvom vedľajšieho účastníka vystupujúceho

v konaní na jeho podporu. Keďže odporca požadoval náhradu trov právneho zastúpenia, je zrejmé,
že sa svojmu advokátovi zaviazal za poskytnutú právnu pomoc zaplatiť. Pritom sa však odporcovi
identickejprávnejpomocidostávalosprostredkovanecezvedľajšiehoúčastníkaaodporcasataksvojmu
právnemu zástupcovi zaviazal zaplatiť za službu, ktorej obsah sa odporcovi už dostal inou cestou.
Pokiaľ sa teda odporca zaviazal zaplatiť za právnu pomoc, ktorej identický obsah mu bol na jeho

podporu poskytovaný prostredníctvom vedľajšieho účastníka, boli tieto trovy odporcu neúčelné. Postup
odporcu, ktorí si volia platenú právnu pomoc v situácii, kedy sa mu identická služba dostáva bezplatne
prostredníctvom vedľajšieho účastníka je z pohľadu odporcu ekonomicky iracionálny, a tak sa javí, že v
danej situácii nie je účelom právneho zastúpenia odporcu poskytnutie právnej pomoci, pretože tá sa mu
už dostala, ale iba násobenie trov právneho zastúpenia za tú istú službu prostredníctvom zvyšovania

počtu zastúpených v tom istom konaní. V konaní, kde na strane účastníka vystupuje ako vedľajší
účastník združenie na ochranu spotrebiteľa a účastník i združenie využívajú platenú právnu pomoc
advokáta s identickým obsahom, sú účelne vynaložené trovy právneho zastúpenia len na strane toho,
komu bola právna pomoc v konaní poskytnutá skôr. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnuté
rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti, v ktorej bola odporcovi priznaná náhrada trov konania zmenil

podľa ust. § 220 O.s.p. tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznal pre ich neúčelnosť (§ 142 ods.
1 O.s.p.).Rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti náhrady trov konania nebolo vecne správne a odvolací súd
ho preto zmenil tak, že vo veci samej neúspešnému navrhovateľovi uložil povinnosť náhrady účelne
vynaložených trov vedľajšieho účastníka vystupujúceho na strane úspešného odporcu (ust. § 142 ods.

1 O.s.p.).

Náhrada trov konania vedľajšieho účastníka pozostáva z náhrady trov právneho zastúpenia v celkovej
výške 331,99 eur. Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal zaplatenia sumy 2221,72 eur s
príslušenstvom, preto základná sadzba tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby sa určuje len z istiny
a podľa ustanovenia § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb, účinnej v čase vykonania úkonov právnych služieb, predstavuje 91,29

eur. Právny zástupca vedľajšieho účastníka vykonal tri úkony právnej služby, a to príprava a prevzatie
zastúpenia (§ 14 ods. 1 písm. a/ citovanej vyhlášky) , vyjadrenie k žalobnému návrhu (§ 14 ods.
1 písm. b/ citovanej vyhlášky) a zastupovanie na pojednávaní dňa 27.3.2012 (§14 ods. 1 písm. c/
citovanej vyhlášky) za ktoré mu patrí tarifná odmena v celkovej výške 273,87 eur. Podľa § 16 ods. 3
citovanej vyhlášky patrí právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka aj náhrada výdavkov na miestne

telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške 3 x 7,81 eur, spolu 23,43 eur. Podľa § 15 písm.
a/ citovanej vyhlášky patrí právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka aj náhrada cestovného a náhrada
za stratu času uplatnené v 1/5 z dôvodu, že sa v uvedenom termíne zúčastnil ďaľších pojednávaní na
OS Prievidza, v sume 34,69 eur. Trovy právneho zastúpenia v konaní pred súdom prvého stupňa tak
spolu predstavujú sumu 331,99 eur.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 3O.s.p. tak, že vedľajšiemu
účastníkovi na strane odporcu, ktorý bol v odvolacom konaní neúspešný len v pomerne nepatrnej časti,
priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania spočívajúcu v odmene za právne zastúpenie podľa § 10
ods. 1 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z., za 1 úkon právnej služby: vyjadrenie k odvolaniu v sume 91,29 Eur
+ režijný paušál 7,81 Eur, spolu v sume 99,10 Eur.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .