Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 5, 2014

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 19C/77/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7711204225
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agáta Štefaničová

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2014:7711204225.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce, samosudkyňou JUDr. Agátou Štefaničovou, v právnej veci žalobcu E.

zastúpeného JUDr. Antonom Hencovským, advokátom, Františkánska 3, 040 01 Košice, proti žalovanej
Sociálnej poisťovni, so sídlom 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, o zaplatenie 24
810,36 Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o zaplatenie 1 226,69 EUR z a s t a v u j e.

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 20 174,91 EUR do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Súd návrh v časti o zaplatenie 771,70 EUR z a m i e t a.

IV. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania, ktorých výška bude uvedená v písomnom
vyhotovení rozsudku, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet jeho právneho zástupcu.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 28.3.2011 domáhal proti žalovanému zaplatenia 24 810,36
Eur. Návrh odôvodnil tým, že rozsudkom tunajšieho súdu sp.zn. 9C/1263/01 bolo dňa 26.6.2006

rozhodnuté v právnej veci žalobcu proti žalovanému Chemstro, a.s. Strážske za účasti vedľajšieho
účastníka na strane žalovaného Sociálnej poisťovne, ktorá v tomto konaní vystupuje ako žalobca o
náhradu škody na zdraví tak, že spoločnosť Chemstro, a.s. Strážske bola zaviazaná zaplatiť žalobcovi
odškodnenie na zdraví vo výške 2.985.937,50 Sk do 60 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia súdu.
Na základe podaných odvolaní zo strany účastníkov konania Krajský súd v Košiciach ako odvolací
súd zmenil rozsudok prvostupňového súdu tak, že zvýšil výšku priznaného odškodnenia na sumu
6.655.312,50 Sk, ktoré bol povinný Chemstro, a.s. Strážske zaplatiť do 5-tich dní od právoplatnosti

rozsudku. Rozhodnutie Krajského súdu nadobudlo právoplatnosť 23.6.2008 a stalo vykonateľným
29.6.2008. Rozsudok odvolacieho súdu napadol dovolaním žalovaný aj vedľajší účastník ( v tomto
konaní žalovaný), v ktorom žiadali, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil, a vec vrátil na
ďalšie konanie. Najvyšší súd dovolanie zamietol, a následne žalovaný ako vedľajší účastník pristúpil k
plneniu súdom uloženej povinnosti, a dňa 4.9.2009 došlo k pripísaniu náhrady škody na účet žalobcu.
Žalobca dňa 30.4.2010 zaslal žalovanému výzvu na zaplatenie, ktorého žiadal, aby ako nástupca práv a
povinností vzniknutých zo zákonného poistenia za škodu spôsobenú v dôsledku pracovného úrazu mu

zaplatil úroky z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 99 114,97 Eur od 15.7.2008 do zaplatenia,
t.j., za obdobie od nadobudnutia vykonateľnosti rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach, ktorým bol
žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu 220 915,90 Eur, do 4.9.2009 t.j., do pripísania splatnej
peňažnej pohľadávky na účet žalobcu. Nakoľko žalovaný napriek písomnej výzve odmieta uhradiťžalobcovi príslušenstvo splatnej pohľadávky, žalobca sa domáha zaplatenia úrokov z omeškania za
obdobieod30.6.2008do4.9.2009t.j.sumy24810,36Eur.Pasívnulegitimáciužalovanéhoakonástupcu
práv a povinnosti vzniknutých zo zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú v dôsledku

pracovného úrazu žalobcu potvrdil v skutkovo a právne totožnej veci, za účasti tých istých účastníkov
konania Okresný súd Michalovce v rozsudku zo dňa 19.12.2008, sp.zn. 10C/175/2008 na základe,
ktorého bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu 2.985.937,50 Sk s úrokom z omeškania
vo výške 8,5 % ročne od 30.6.2008 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Rozsudku časovo
predchádzalo vydanie platobného rozkazu 10Ro/324/2008, voči ktorému podal žalovaný odpor. Pasívnu

legitimáciu žalovaného analogicky podporuje aj právny názor obsiahnutý v rozsudku Najvyššieho súdu
SR 2 Cdo 202/2004. Žalobca zdôraznil, že žalovaný po zamietnutí dovolania pristúpil bez námietok k
plneniu rozsudku Krajského súdu v Košiciach, a to právoplatne uloženej povinnosti a dňa 4.9.2009 plnil
na účet žalobcu istinu vo výške 220 915,90 Eur. Vzhľadom na uvedené žalobcovi nie je známy dôvod,
pre ktorý by mu žalovaný nemal zároveň uhradiť aj vzniknuté úroky z omeškania. V dôsledku odmietnutia
žalovaného uhradiť žalobcovi súdom právoplatne a vykonateľne priznané odškodnenie riadne a včas,

domáha sa žalobca zaplatenia príslušenstva splatnej pohľadávky prostredníctvom súdu.

Po začatí pojednávania žalobca zobral návrh v časti istiny 2637,06 Eur späť. Žalovaná so späťvzatím
návrhu súhlasila, preto súd konanie podľa § 96 ods. 1,2 O.s.p. v tejto časti zastavil.

Žalovaný s návrhom nesúhlasil. Uviedol, že Sociálna poisťovňa sa nedostala do omeškania s
úhradou nárokov žalobcu, pretože právoplatnými rozhodnutiami súdov bol k náhrade škody zaviazaný

zamestnávateľ žalobcu, t.j. Chemstro, a.s. Strážske a Sociálna poisťovňa nemohla bez ďalších úkonov
a dodržania riadneho zákonného postupu pristúpiť k vyplateniu nárokov žalobcovi. Poukázala na
to, že Sociálna poisťovňa ako správkyňa verejných financií môže uhrádzať nároky poistencov, o
ktorých rozhodujú súdu iba na základe ich právoplatných rozhodnutí, a pokiaľ Sociálna poisťovňa má
pochybnosť, napr. o výške požadovanej náhrady je povinná využiť všetky možnosti, ktoré poskytuje

právny poriadok SR vrátane dovolania, čo v prípade nároku na náhradu škody žalobcu z pracovného
úrazu aj urobila. Ďalej poukázala na ustanovenie § 44a ods. 2 Zákona č. 284/1994 Z.z., podľa
ktorého zamestnávateľ má právo, aby pri vzniku poistnej udalosti Sociálna poisťovňa za neho hradila
preukázané nároky na náhradu škody na zdraví spôsobenej pracovným úrazom. Ďalej na ustanovenie
§ 44b ods. 1,2 citovaného zákona s tým, že ak zamestnávateľ uhradil zamestnancovi škodu, má právo

aby Sociálna poisťovňa uhradila ním nahradenú škodu, až do výšky akej bol povinný nahradiť škodu
tomuto zamestnancovi. Toto ustanovenie potvrdzuje povinnosť zamestnávateľa nahradiť zamestnancovi
škodu vzniknutú v dôsledku pracovného úrazu a zároveň z neho vyplýva, že Sociálna poisťovňa
nahradí zamestnancovi škody na zdraví, ktorá bola spôsobená pracovným úrazom až potom, keď ju
neuhradí zamestnávateľ a zamestnávateľ o úhradu tejto škody požiada. Ustanovenie § 44b citovaného

zákona sa výslovne odvoláva na § 44a ods. 2 zákona, ktoré zakotvuje právo zamestnávateľa a nie
právo zamestnanca. Žalovaná ďalej uviedla, že vykonala množstvo úkonov týkajúcich sa vyplatenia
náhrady škody, konkrétne citovala list právnemu zástupcovi žalobcovi o postupoch Sociálnej povinnosti
v súvislosti s náhradou škody podľa zákona 274/1994 Z.z., v ktorom zároveň uvádza, že Sociálna
poisťovňa písomne vyzvala zamestnávateľa žalobcu na poskytnutie súčinnosti v súvislosti s výplatou

nárokov podľa rozhodnutí príslušných súdov, a zároveň právneho zástupcu upozornila na skutočnosť, že
spoločnosti Chemstro, a.s. Strážske bola uložená lehota na poskytnutie súčinnosti s tým, že nečinnosť
spoločnosti bude považovaná za súhlas k vyplateniu nárokov žalobcovi podľa súdnych rozhodnutí.
Zároveň Sociálna poisťovňa žiadala o zaslanie čestného vyhlásenia žalobcu o tom, že mu náhrada
škody určená rozhodnutiami súdov nebola zamestnávateľom uhradená, a v prípade ak tak bude urobené

v budúcnosti, bude o tom okamžite informovať Sociálnu poisťovňu, a odmietne prevziať náhradu s
poukazom na to, že mu náhrada už bola vyplatená Sociálnou poisťovňou. Z čestného prehlásenia
žalobcu z 21.8.2009 vyplýva, že mu bolo v rámci exekučného konania uhradených 17 405,32 Eur, čo
potvrdilo správnosť postupu Sociálnej poisťovne, pretože v prípade ak by tak poisťovňa nepostupovala,
došlo by k duplicitnej úhrade v tej sume, ktorá už bola žalobcovi poukázaná v exekučnom konaní. Ďalej

žalovaná poukázala na znenie § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka s tým, že tento sankčný inštitút sa
aplikuje na právne vzťahy, ktoré vznikli medzi účastníkmi v oblasti súkromného majetkového práva, kde
je možné jeden subjekt záväzkového vzťahu označovať za veriteľa a druhý za dlžníka, pričom obidvaja
majú rovnaký postavenie. Sociálna poisťovňa sa nedostala do postavenia dlžníka, a preto podľa jej
názoru nevznikla povinnosť zradiť úroky z omeškania.Súd rozsudkom zo dňa 13.3.2013 návrh žalobcu zamietol s poukazom na ustanovenia § 1a, §3ods.
2 písm. c), § 44 ods. 2, § 44b ods. 1,2, § 44e ods. 5 zák. č. 274/1994 Z.z. s odvolaním sa na ust.
§ 259 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. Prvostupňový súd zamietnutie návrhu odôvodnil tým, že zákon. č.

274/1994 Z.z. upravoval právne vzťahy zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a
z toho vyplývajúce práva zamestnávateľa pri vzniku poistnej udalosti. Ide teda o vzťah zamestnávateľ -
sociálna poisťovňa a nie zamestnanec - sociálna poisťovňa. Podľa názoru súdu zákon jasne určoval, že
právo z úrazového poistenia patrilo zamestnávateľovi a nie zamestnancovi, pretože podľa ustanovenia
§ 44 ods. 2 zamestnávateľ má právo, aby pri vzniku poistnej udalosti poisťovňa zaň hradila preukázané

nároky na náhradu škody na zdraví spôsobenej pracovným úrazom, ku ktorému došlo počas trvania
poistenia zodpovednosti za škodu a chorobou z povolania, ktorá bola prvý raz preukázaná počas
poistenia zodpovednosti za škodu. Súd ďalej poukázal, že povinnosť nahradiť žalobcovi škodu bola
rozhodnutím súdu uložená zamestnávateľovi žalobcu a nie poisťovni, preto ak zamestnávateľ žalobcu
neplnil podľa právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu, dostal sa do omeškania s plnením
peňažného záväzku, a teda zamestnávateľ je povinný uhradiť žalobcovi úroky z omeškania.

Na odvolanie žalobcu odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v jeho zamietajúcej časti pre
nesprávny právny záver súdu prvého stupňa o nedostatku pasívnej legitimácie žalovanej v konaní a
v dôsledku toho o nároku aj nesprávne rozhodol. Poukázal na rozhodnutie NS SR č. 4Cdo/131/2010
zo dňa 17.2.2010 a uviedol, že sa s právnym záverom najvyššieho súdu v tomto rozhodnutí zhoduje.
Súd prvého stupňa nárok žalobcu nesprávne právne posúdil, ak správny právny predpis nesprávne

aplikoval na skutkový stav. Z ust. § 44a ods. 2 citovaného zákona č. 242/2001 Z.z. totiž vyplýva
priama zákonná povinnosť Sociálnej poisťovne uhradiť preukázané nároky na náhradu škody na zdraví
spôsobenej pracovným úrazom priamo poškodenému. Pokiaľ teda R. J. nepostupovala v súlade s touto
jej zákonnoupovinnosťou,dostalasadoomeškaniasplnenímpeňažnéhonároku.Skutočnosť,žetakáto
jej povinnosť je tzv. náhradovým vzťahom nadväzujúcim na primárny vzťah, ktorým je zodpovednosť

zamestnávateľa na uvedenom závere nič nemení. Úhrada uvedenej škody poškodenému žalobcovi jeho
zamestnávateľombymalazanásledokvznikbezdôvodnéhoobohateniaR.J.S.naúkorzamestnávateľa.

Po rozhodnutí odvolacieho súdu žalobca podaním zo dňa 17.10.2014 zobral návrh v časti o zaplatenie
1226,69 Eur späť, pretože táto suma tvorí rozdiel medzi vyčíslením úrokov z omeškania vo výške
22.173,30Eurpočiastočnomspäťvzatížaloby zodňa29.12.2012avýpočtomúrokovzomeškaniapodľa

tohto podania - sumy 20.946,61 Eur a ktorá zohľadňuje rôzne dátum pripísania jednotlivých čiastok,
ktoré v súhrne predstavujú sumu 17.405,32 Eur vymoženú v exekučnom konaní.

Žalovaná s čiastočným späťvzatím do výšky 1226,69 Eur súhlasila, preto súd konanie v tejto časti podľa
§ 96 ods. 1,2 O.s.p. zastavil. Predmetom konania tak zostal nárok žalobcu na zaplatenie 20.946,61 Eur.

Po vykonanom dokazovaní súd zistil tento skutkový stav:

Rozsudkom Okresného súdu Michalovce č.k. 9C/1263/2011-404 zo dňa 26.júna 2006 bola žalobcovi E.
priznaná náhrada škody 2.985.397,50 Sk z dôvodu pracovného úrazu a boli mu priznané trovy konania
vo výške 871, 24 Eur. Žalovaným v tomto konaní bol Chemstro, a.s. Strážske ako zamestnávateľ žalobcu
za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného, a to Sociálnej poisťovne v Bratislave. Krajský súd
v Košiciach zmenil rozsudok prvostupňového súdu v konaní 2 Co 490/2006 zo dňa 24.4.2008 tak, že

priznal náhradu škody v sume 6 655 312,50 Sk, ktorú bol povinný žalovaný Chemstro, a.s. Strážske
zaplatiť do 5 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie Krajského súdu nadobudlo právoplatnosť
23.6.2008 a vykonateľnosť 29.6.2008. Odvolací súd samostatným uznesením rozhodol aj o trovách
konania a to tak, že v rozhodnutí 2Co 490/2006 zo dňa 27.mája 2008 priznal žalobcovi aj trovy konania
v sume 1 542 892,50 Sk, ktoré bol povinný žalovaný ako zamestnávateľ žalobcu zaplatiť do 15 dní

od právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu. Proti rozhodnutiu, ktorým bola priznaná žalobcovi
náhrada škody titulom pracovného úrazu podal vedľajší účastník Sociálna poisťovňa dovolanie, ktoré
bolo rozsudkom Najvyššieho súdu 5 Cdo 20/2009 zamietnuté, a v časti odmietnuté, rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť 8.7.2009. Po rozhodnutí dovolacieho súdu Sociálna poisťovňa pristúpila k
plneniu náhrady škody priznanej právoplatnými rozhodnutiami súdov, a dňa 4.9.2009 poukázala plnenie

na účet žalobcu.Z exekučných konaní tunajšieho súdu 18Er/209/2008 a 12Er/323/2008 bolo zistené, že voči povinnému
Chemstro, a.s. Strážske sa viedli exekučné konania na vykonanie exekúcie, a to v prípade konania
18Er/309/2008 (Ex 1660/2008) na sumu týkajúcu sa náhrady škody z pracovného úrazu vo výške 6

655 312,50 Sk a v prípade konanie 12Er/323/2008 (Ex 1667/2008) sa proti povinnému Chemstro,
a.s. Strážske viedlo konanie týkajúce sa vymáhania trov konania právoplatne priznaných v konaní
9C/1263/2001 tunajšieho súdu.

V rámci konania 18Er/309/2008 sa podľa správy súdneho exekútora vymohlo dňa 3.9.2008 2 323,57
EUR, 11.9.2008 - 4 315,21 EUR, 6.11.2008 -7 302,66 EUR, 1.12.2008- 663,88 EUR, 3.3.2009 -100,00
EUR, 12.3.2009 2 700,00 EUR. Celkovo bolo na náhradu škody na zdraví vymožených v exekučnom

konaní 17 405,32 EUR.

Dňa 4.9.2009 uhradila Sociálna poisťovňa žalobcovi zvyšok priznaného nároku v sume 203 510, 58 Eur.

Žalobca vo svojom komplexnom písomnom stanovisku zo dňa 6.3.2013 zotrval na tom, že žalovaný
nárok je voči Sociálnej poisťovni daný, pretože pri povinnosti žalovanej poskytnúť úroky z omeškania
žalobca postupoval v súlade s rozsudkom Najvyššieho súdu SR č.k. 2 Cbo 202/2004 ale ja v

súlade s rozsudkom Najvyššieho súdu SR č.k. 4Cd 860/2007, keď primárne pri uplatnení základných
nárokov označil ako žalovaného zamestnávateľa, a až po odmietnutí žalovanej plniť svoju zákonnú
povinnosť uhradiť žalobcovi súdom právoplatne priznané odškodnenie v celom rozsahu, označil
Sociálnu poisťovňu ako žalovanú v samotnej žalobe na plnenie jej povinnosti vyplatiť za poisteného
zamestnávateľa náhradu škody. Legitímnemu postupu žalobcu pri domáhaní sa svojich nárokov

neodporujeanipredloženýrozsudokKrajskéhosúduvKošiciach1Co/58/2009astanoviskoNajvyššieho
súdu SR Cpj 9/2006. Žalovanou vyznačená časť odôvodnená rozsudku Krajského súdu v Košiciach
1Co/58/2009„ajnaúčelyposkytovaniaúrazovýchdávokjevšakzamestnanecoznačenýakopoškodený
( § 83 zákona ) čo vlastne znamená jeho postavenie v zodpovednostnom vzťahu so zamestnávateľom“,
nemá na viac podľa názoru žalobcu žiadny vecný súvis s nárokom uplatňovaným v predmetnom

konaní,t.j.nárokomnasplneniepovinnostižalovanejvyplatiťzapoistenéhozamestnávateľaprávoplatne
priznané odškodnenie, a to v súvislosti s prechodom uhradzovacej povinnosti zo zamestnávateľa na
žalovanú v zmysle § 44a ods. 2 spojený s § 44b ods. 1 Zákona č. 274/1994 Z.z., o Sociálnej povinnosti
v znení neskorších predpisov. Tak isto namietol účelovo vyňatý text zo stanoviska Cpj 9/2006 zo
strany žalovanej kde je uvedené, že Sociálnu poisťovňu nemožno považovať za právnu nástupkyňu

zamestnávateľov, pretože citovaný text nie je súčasťou prijatého stanoviska Občianskoprávneho a
správneho kolégia Najvyššieho súdu a je obsiahnutý v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR z 26.1.2006
4Cdo/183/2005, ktoré viedlo práve k prijatiu zjednocujúceho stanoviska. Toto stanovisko navyše
rieši problematiku, ktorá vôbec nesúvisí s prejednávanou vecou, pretože ide o otázku právomoci
všeobecných súdov rozhodovať o nárokoch na náhradu škody pred 1.1.2004. V kontextu rozhodnutia

izolovaná veta zjavne súvisí s prijatím zákona č. 641/2003 Z.z., o sociálnom poistení a nahradením
zákonného poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škody pri pracovnom úraze a chorobe z
povolania úrazovým poistením. Žalobca sa znovu odvolával na znenie ustanovenie § 44a ods. 2 a
44b ods. 1 Zákona č. 274/1994 Z.z.. o sociálnej poisťovni, a vzhľadom na možnosť rôznych spôsobov
výkladu citovaných ustanovení dáva do pozornosti súdu Ústavným súdom SR formulovanú zásadu

prednosti ústavne komforného výkladu práva. V súlade s prezentovanou zásadou ústavne komforného
výkladu by mal súd interpretovať § 44a ods. 2 spojený s § 44b ods. 1 Zákona č. 274/1994 Z.z.,
spôsobom, ktorý poskytne žalobcovi plnohodnotnejšiu garanciu zachovania jeho legitímneho práva na
ochranu vlastníctva v článku 20 Ústavy SR. Ďalej nesúhlasil s tvrdením žalovanej, že späťvzatie žaloby
a následne zastavenie konania Krajským súdom v časti úrokov z omeškania tvorí prekážku rozsúdenej

veci, pretože je v rozpore s ustálenou judikatúrou všeobecných súdov.

Žalovaný vo svojom podaní zo dňa 31.1.2013 doplneným aj podaním zo dňa 20.10.2014 zotrval
na stanovisku, že Sociálna poisťovňa z hľadiska hmotného práva nikdy nebola a nie je nositeľkou
zodpovednosti za škody zdravia žalobcom pri práci. Na poukazovaný rozsudok žalobcu 2Cdo/202/2004
uviedla, že toto rozhodnutie riešilo zásadnú otázku pasívnej legitimácie poisťovne pri uplatnení práva

a povinnosti vyplývajúcich zo zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenou prevádzkou
motorovéhovozidla,aspredmetomkonaniavtejtovecinesúvisia.Naopakprávnaúpravazodpovednostiza škodu pre pracovný úraz a chorobu z povolania tak v súčasnom a predchádzajúcom Zákonníku
práce je konštruovaná ako objektívna zodpovednosť a za pracovný úraz, resp. chorobu z povolania
zodpovedal výlučne zamestnávateľ. Sociálna poisťovňa vstúpila do týchto pracovnoprávnych vzťahov

medzi zamestnávateľom a zamestnancom od 1.4.2002 na základe zákona č. 311/2001 Z.z., keď ako
vykonávateľ poistenia zodpovednosti zamestnávateľa zabezpečovala výplatu náhrady škody na zdraví
za poistením zamestnávateľov. Poistený zamestnávateľ mal na základe poistného vzťahu právo, aby
Sociálna poisťovňa pri vzniku poistnej udalosti za neho hradila preukázané nároky na náhradu škody
na zdraví spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, avšak plnenie za poisteného

zamestnávateľa sa vykonávalo výlučne na hmotnoprávnej báze aktuálne platného Zákonníka práce.
Od účinnosti zákona č. 461/2003 Z.z., t.j. od 1.1.2004 je Sociálna poisťovňa vykonávateľom sociálneho
poistenia, a v rámci neho aj úrazového poistenia. Poukázali na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 4Cdo
160/2007, v ktorom sa okrem iného riešila aj otázke právneho posúdenia, či je Sociálna poisťovňa
podľa § 44a ods. 1 a § 44b ods. 1 Zákona č. 274/1994 Z.z., v súdnych konaniach o náhradu škody
spôsobenej pracovným úrazom vecne, pasívne legitimovaná. Tak isto poukázali na rozsudok Krajského

súduvKošiciach1Co/58/2009anastanoviskoobčianskoprávnehoasprávnehokolégiač.k.Cpj9/2006.
Tak isto žalovaná poukázala na to, že v konaní 10C/175/2008 o zaplatenie 2 985 937,50 Sk žalobca
zobral žalobný návrh v časti istiny a úroku z omeškania späť ako sám uviedol z dôvodu finančného
plnenia v prospech žalobcu, ktorý je predmetom konania, a teda svoj návrh berie späť. Rozhodnutie
prvostupňového súdu spojený s rozsudkom Krajského súdu Košice nadobudlo právoplatnosť, preto tvorí

prekážku rozsúdenej veci v časti o zapletenie úroku z omeškania zo sumy 2 985 937,50 Sk.

Po vykonanom dokazovaní súd vec právne posúdil takto:

Podľa § 1a zák. č. 274/1994 Z.z., (ďalej len zákon), tento zákon upravuje aj právne vzťahy z poistenia
zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a pri chorobe z povolania 1) (ďalej
len "poistenie zodpovednosti za škodu") a vykonávanie poistenia zodpovednosti za škodu Sociálnou

poisťovňou.

Podľa § 3 ods. 2 písm. c) zákona, Sociálna poisťovňa zabezpečuje výplatu náhrady škody na zdraví
spôsobenej pracovným úrazom a chorobou z povolania (ďalej len "náhrada škody") podľa tohto zákona
a podľa osobitného predpisu, 1)

Podľa § 44a ods. 2 zákona, zamestnávateľ má právo, aby pri vzniku poistnej udalosti Sociálna poisťovňa

zaň hradila preukázané nároky na náhradu škody na zdraví spôsobenej pracovným úrazom, ku ktorému
došlo počas trvania poistenia zodpovednosti za škodu, a chorobou z povolania, ktorá bola prvý raz
preukázaná počas poistenia zodpovednosti za škodu.

Podľa§44bods.1 zákona,sociálnapoisťovňauhradínáhraduškodypodľa§44aods.2zamestnancovi,
u ktorého vznikla škoda na zdraví spôsobená pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, v

slovenských korunách.

Podľa § 44b ods. 2 zákona, ak zamestnávateľ uhradil zamestnancovi uvedenému v odseku 1 škodu
alebo jej časť podľa § 44a ods. 2, má právo, aby Sociálna poisťovňa uhradila ním nahradenú škodu, a
to až do výšky, v akej bol povinný nahradiť škodu tomuto zamestnancovi.

Podľa § 44d ods. 1 zákona, sociálna poisťovňa poskytne náhradu škody najneskôr do 15 dní od

skončenia zisťovania nevyhnutného na určenie rozsahu povinnosti plniť.

Podľa § 44d ods. 2 písm. b) zákona, zisťovanie nevyhnutné na určenie rozsahu povinnosti
Sociálnej poisťovne plniť je skončené, ak zamestnávateľ preukáže dôvody na čiastočné zbavenie sa
zodpovednostizaškoduasosúhlasomSociálnejpoisťovnealebosjejdodatočnýmschválenímdohodne
so zamestnancom uvedeným v § 44b ods. 1 výšku náhrady škody alebo ak je výška náhrady škody

určená vykonateľným rozhodnutím príslušného súdu.

Podľa § 44e ods. 5 zákona, zamestnávateľ v konaní o náhrade škody, ktorú má Sociálna poisťovňa
nahradiť, postupuje v súlade s pokynmi Sociálnej poisťovne, dohodne sa s ňou o tom, kto ho bude
v tomto konaní zastupovať. Ak zamestnávateľ bez súhlasu Sociálnej poisťovne nevznesie námietkupremlčania alebo ak sa zaviaže bez tohto súhlasu premlčanú pohľadávku uznať, Sociálna poisťovňa
nie je povinná plniť.

Podľa § 259 ods. 1 č. 461/2003, v konaniach o nárokoch na dávky a ich výplatu z nemocenského

poistenia, dôchodkového zabezpečenia, o nároku na úpravu dôchodku z dôvodu jediného zdroja príjmu,
o nárokoch na náhradu škody spôsobenú pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, o nároku
zamestnanca z pracovného pomeru, ktoré sa uspokojovali z garančného fondu (ďalej len "peňažná
náhrada") a o nároku na podporu v nezamestnanosti, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004, o ktorých
nebolo do tohto dňa právoplatne rozhodnuté, a o priznaní, odňatí alebo zmene sumy dávky, náhrady

škody spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania alebo podpory v nezamestnanosti
za obdobie pred 1. januárom 2004, aj keď o uvedenej dávke, náhrade škody, peňažnej náhrade alebo
podpore v nezamestnanosti už bolo právoplatne rozhodnuté, sa rozhodne podľa predpisov účinných do
31. decembra 2003 s odchýlkami ďalej ustanovenými.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Po vykonanom dokazovaní a po právnom názore vyslovenom v zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu,
ktorým je súd prvého stupňa viazaný, súd žalobe žalobcu do výšky 20 174,91 Eur vyhovel z týchto
dôvodov:

Žalobca si uplatnil proti žalovanej nárok na úroky z omeškania na tom základe, že žalovaná neplnila
náhradu škody, ktorá vznikla žalobcovi pri pracovnom úraze v lehote, ktorá bola stanovená v rozhodnutí
súdu, t.j. do 29.6.2008, ale urobila tak až 4.9.2009 potom, ako bolo zamietnuté jej dovolanie proti
rozsudku o náhrade škody. Žalobca svoj nárok právne odôvodnil ustanoveniami §§ 44a ods. 2, 44a ods.
3, 44a ods. 4 a 44b ods. 1 zák. č. 274/1994 Z.z.

Keďže u poškodeného pracovný úraz vznikol pred 1.1.2004, teda pred nadobudnutím účinnosti zákona
č. 461/2003 Z.z., podľa ustanovenia § 259 o nároku na náhradu škody spôsobenú pracovným úrazom,
ktorý vznikol pred 1. januárom 2004, o ktorom nebolo do tohto dňa právoplatne rozhodnuté, sa rozhodne
podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003. Týmito predpismi bol Zákonník práce a zák. č.
274/1994 Z.z. o sociálnej poisťovni v jeho znení do 31.12.2003.

Medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalobcovi bol priznaný nárok na náhradu škody 220.915,90 Eur
rozsudkom Krajského súdu v Košiciach a nebola sporná ani skutočnosť, že došlo k úhrade časti nároku
v rámci vykonávania exekúcie súdnym exekútorom v celkovej sume 17405,32 Eur. Nebola sporná
ani otázka, že zvyšok nároku 203.510,58 Eur uhradila žalovaná žalobcovi 4.9.2009. Žalovaná aj po
zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu zotrvala na právnom názore, že nie je v konaní vecne pasívne

legitimovaná.

Podstatným pre konanie bolo posúdenie otázky, či poškodený z pracovného úrazu má priamy nárok voči
Sociálnej poisťovni na plnenie z pracovného úrazu pred 1.1.2004, a analogicky potom aj na odvodené
nároky, akým by mali byť aj úroky z omeškania v prípade nedodržania lehoty splatnosti priznanej
náhrady škody. Zo zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že priamy nárok poškodeného

proti poisťovni je daný, preto súd nároku žalobcu vyhovel, pretože z ust. § 44a ods. 2 zákona č. 242/2001
Z.z. vyplýva priama zákonná povinnosť Sociálnej poisťovne uhradiť preukázané nároky na náhradu
škody na zdraví spôsobenej pracovným úrazom priamo poškodenému. Pokiaľ teda R. J. nepostupovala
v súlade s touto jej zákonnou povinnosťou, dostala sa do omeškania s plnením peňažného nároku.

Podľa ustanovenia § 44b ods. 1 zákona, sociálna poisťovňa uhradí náhradu škody podľa § 44a ods.

2 zamestnancovi, u ktorého vznikla škoda na zdraví spôsobená pracovným úrazom alebo chorobouz povolania, a to najneskôr do 15 dní od skončenia zisťovania nevyhnutného na určenie rozsahu
povinnostiplniť(§44dods.1).Zaskončeniezisťovanianevyhnutnéhonaurčenierozsahupovinnostiplniť
sa podľa § 44d ods. 2 psím. b) považuje ak je výška náhrady škody určená vykonateľným rozhodnutím

príslušného súdu.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že nárok žalobcu na náhradu škody na zdraví vo výške
220915,90 Eur bol priznaný rozsudkom Krajského súdu v Košiciach 2Co/490/2006 (OS Michalovce
9C/1263/2001), ktorý nadobudol právoplatnosť 23.6.2008 a vykonateľnosť 29.6.2008. Od 29.6.2008
začala Sociálnej poisťovni plynúť 15-dňová lehota na plnenie podľa § 44d ods. 1 zák. č. 274/1994 Z.z.

Lehota na plnenie uplynula 14.7.2008. Žalovaná plnila nárok priznaný rozhodnutím súdu 4.9.2009, preto
je od 15.7.2008 do 3.9.2008 v omeškaní s plnením náhrady škody žalobcovi. Požadovaná výška úrokov
z omeškania 8,5% ročne je v súlade s ustanovením § 3 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z. pretože
k prvému dňu omeškania 15.7.2008 bol úrok z omeškania vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby
( 2 x 4,25%).

Žalobca si uplatnil úroky z omeškania aj za obdobie od 30.6.2008 do 14.7.2008, na ktoré však nemá

právo, pretože v tej dobe žalovanej plynula lehota na plnenie podľa § 44d ods. 1 zák. č. 274/1994 Z.z. U
žalovanej nie je možné za omeškania považovať dobu po vykonateľnosti súdneho rozhodnutia, pretože
toto omeškanie zaväzuje zamestnávateľa žalobcu ako osoby povinnej z právoplatného rozhodnutia
súdu. Sociálna poisťovňa hradí za zamestnávateľa nároky na náhradu škody z pracovného úrazu podľa
osobitného zákona, preto pre ňu sú záväzné lehoty na plnenie v zmysle zák. č. 274/1994 Z.z., keďže

sama rozsudkom na plnenie zaviazaná nebola. Z uvedeného dôvodu súd nárok žalobcu na úroky
z omeškania za obdobie od 30.6.2008 do 14.7.2008, ktoré predstavujú 771,70 Eur ako nedôvodný
zamietol. Prepočet bol vykonaný v registrovej aplikácii súdu zo sumy prísudku 220.915,90 Eur vo výške
8,5% za obdobie od 30.6.2008 do 14.7.2008, pretože v tej dobe nedošlo ani k čiastočným úhradám či
už zo strany súdneho exekútora alebo žalovanej.

Nárok žalobcu tak pozostáva z úrokov z omeškania zo sumy 220.915,90 Eur za obdobie od 15.7.2008
do 3.9.2009 po zohľadnení úhrad súm vymožených súdnym exekútorom. Prepočet úrokov z omeškania
bol vykonaný v registrovej aplikácii súdu.

Za obdobie od 15.7.2008, keď sa dostala žalovaná do omeškania, do 2.9.2008 nedošlo k žiadnej úhrade
nároku žalobcu, preto úroky z omeškania zo sumy 220.915,90 Eur za obdobie od 15.7.2008 do 2.9.2008

predstavujú 2572,30 Eur.

Dňa 3.9.2008 súdny exekútor na účet žalobcu zaslal 2323,57 Eur, preto úroky z omeškania zo sumy
218592,33 Eur za obdobie od 3.9.2008 do 10.9.2008 predstavujú 407,24 Eur.

Dňa 11.9.2008 súdny exekútor na účet žalobcu zaslal 4315,21 Eur, preto úroky z omeškania zo sumy
214277,12 Eur za obdobie od 11.9.2008 do 5.11.2008 predstavujú 2794,41 Eur.

Dňa 6.11.2008 súdny exekútor uhradil žalobcovi 7302,66 Eur, preto úroky z omeškania zo sumy
206974,46 Eur za obdobie od 6.11.2008 do 30.11.2008 predstavujú 1204,98 Eur.

Dňa 1.12.2008 uhradil súdny exekútor žalobcovi sumu 663,88 Eur, preto úroky z omeškania zo sumy
206310,58 za obdobie od 1.12.2008 do 2.3.2009 predstavujú 4420,13 Eur.

Dňa 3.3.2009 uhradil exekútor žalobcovi 100,00 Eur, preto úroky z omeškania zo sumy 206210,58 za

obdobie od 3.3.2009 do 11.3.2009 predstavujú 432,19 Eur.

Dňa 12.3.2009 uhradil exekútor žalobcovi sumu 2700,00 Eur, preto úroky z omeškania za obdobie od
12.3.2009 do 4.9.2009, kedy zvyšný nárok žalobcu vo výške 203510,58 uhradila žalovaná, predstavujú
8388,53 Eur.

Spolu úroky z omeškania predstavujú 20.991,48 Eur. Žalobca si uplatnil 20.946,61 Eur, čo mohlo

byť zapríčinené rôznymi spôsobmi prepočtu úrokov z omeškania a súd z tohto uplatneného nároku
vychádzal. Po odpočítaní zamietajúcej časti 771,70 Eur tak nárok žalobcu na úroky z omeškania
predstavuje 20 174,91 Eur (20946,61 Eur - 771,70 Eur, ktoré súd zamietol).O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. tak, že ich priznal žalobcovi v plnej výške,
pretože neúspech mal len v nepatrnej časti. Pôvodne si žalobca uplatnil nárok 24 810,36 Eur, priznaných
bolo 20174,91 Eur, čo je neúspech približne 16%. Trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia

v sume 4264,36 Eur.

Žalobca si vyúčtoval odmenu za 12 úkonov právnej služby pri poskytovaní právnej pomoci vrátane
režijného paušálu, ďalej hotové výdavky a stratu času v celkovej sume 5616,76 Eur. Súd neuznal
žalobcovi tri úkony právnej služby, a to za čiastočné späťvzatie návrhu zo dňa 29.12.2012, pretože k
nemu došlo pre nesprávny výpočet výšky úrokov z omeškania, ďalej za čiastočné späťvzatie návrhu

dňa 13.10.2014, pretože v tomto prípade nezohľadnil žalobca pri výpočte úrokov z omeškania čiastočné
úhrady zo strany súdneho exekútora. Podľa názoru súdu tieto omyly žalobcu nemôžu byť na úkor
žalovanej strany. Súd tiež neuznal vyjadrenie zo dňa 3.9.2012, pretože podľa obsahu spisu toto podanie
obsahovalo právny názor žalobcu na vyrúbenie súdneho poplatku za podaný návrh, teda nešlo o
vyjadrenie k meritu veci.

Trovy právneho zastúpenia boli preto priznané takto:

Trovy právneho zastúpenia bol vypočítané podľa vyhlášky č. 655/2004 z hodnoty predmetu konania
20.174,91 Eur. Podľa § 10 ods. 1 vyhlášky je pri uvedenej hodnote konania jeden úkon právnej služby v
sume370,14Eur,štvrtinováodmenapredstavuje92,52Eur. Žalobcovivzmysle§14,resp.13avyhlášky
patrí odmena za 8 úkonov právnej služby po 370,14 Eur, a to za prevzatie zastúpenia, podanie návrhu na
súd, za účasť na pojednávaniach 3.9.2012, 10.12.2012, 13.3.2013, 8.10.2014 a 5.11.2014, za podanie

vo veci samej zo dňa 4.3.2013 a podanie odvolania 23.4.2013, spolu 2961,12 Eur a odmena vo výške
1 za pojednávanie dňa 3.9.2012, ktoré bolo odročené bez meritórneho prejednania veci v sume 92,54
Eur. Odmena za úkony právnej služby spolu predstavuje 3053,66 Eur. Ďalej mu patrí režijný paušál za
9 úkonov právnej služby vyššie špecifikovaných podľa ustanovenia § 16 ods. 3 vyhlášky, a to za rok
2011 - 2 x 7,41 Eur, spolu 14,82 Eur, za rok 2012 - 2 x 7,63 Eur, spolu 15,26 Eur, za rok 2013 3 x 7,81

Eur, spolu 23,43 Eur a za rok 2014 2 - 2 x 8,04 Eur, spolu 16,08 Eur. Režijný paušál spolu - 69,59 Eur.

Žalobcovi patrí aj náhrada cestovných výdavkov právneho zástupcu podľa § 15 psím. a) vyhlášky a
náhrada za stratu času podľa § 17 ods. 1 vyhlášky.

Cestovné predstavujú náklady za cesty na 5 pojednávaní na trase Košice - Michalovce a späť. Cena
jednosmernéholístkaKošice-Michalovce podľacenníkaZSSK,a.s.je3,90Eur.Náhradatakpredstavuje

39,00 Eur ( 5 x 3,90 x 2).

Náhrada za stratu času predstavuje náhradu za čas strávený na ceste Košice - Michalovce a späť za
účasť na 5 pojednávaniach. Cesta Košice - Michalovce trvá približne 1 hodinu 20 minút, čiže strata času
za jednu cestu sú 3 polhodiny. Strata času za cestu tam a späť na jedno pojednávanie tak predstavuje
6 polhodín. V roku 2012 sa žalobca zúčastnil dvoch pojednávaní, pričom náhrada za stratu času podľa

vyhlášky bola 12,71 Eur. Za účasť na 2 pojednávaniach patrí náhrada 12 x 12,71 Eur, spolu 152,52 Eur.
V roku 2013 sa žalobca zúčastnil jedného pojednávania, pričom náhrada podľa vyhlášky predstavovala
13,01 Eur. Za účasť na jednom pojednávaní patrí náhrada 6 x 13,01 Eur, spolu 78,06 Eur. V roku 2014
sa žalobca zúčastnil 2 pojednávaní, čo pri náhrade 13,40 Eur za polhodinu predstavuje 160,80 Eur (12
x 13,40 Eur). Strata času spolu - 391,38 Eur.

Trovy právneho zastúpenia tak predstavujú sumu 3553,63 Eur. Táto suma bola zvýšená o 20% DPH
podľa § 18 ods. 3 vyhlášky v sume 710,73 Eur na 4264,36 Eur.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde.

Ak povinnosť uložená v tomto rozhodnutí nebude splnená, môže sa oprávnená osoba svojho nároku

domáhať návrhom na vykonanie exekúcie.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť:

- proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

- v akom rozsahu sa napáda,

- v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny

- a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., to znamená, že sa rozhodlo vo veci,
ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť

účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej
istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal
návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,
ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým,

že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, sa rozhodlo
bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také
dôvody neexistovali,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

§ 42 ods. 3 O.s.p.

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné:

- ktorému súdu je určené

- kto ho robí

- ktorej veci sa týka

- čo sa podaním sleduje

- musí byť podpísané a datované

Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na

súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (položka 21 Sadzobníka súdnych poplatkov)