Rozsudok – Starostlivosť o maloletých… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, November 3, 2014

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 10P/47/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212224956
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Uličná

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2014:1212224956.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci starostlivosti o

maloletého P. M., nar. X. X. XXXX, bytom ako matka, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, dieťa rodičov: Q. Q., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom F.
XXX, E. D. P.Š., t. č. bytom X., I. XX a E. S., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom W.-Q., O. XXXX/XX, t. č. na
neznámom mieste, zastúpeného opatrovníkom W. Q. P. Č., o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto

r o z h o d o l :

M e n í s a rozsudok Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 4. 2. 2010, č. k. 28P/400/2009-18, v časti
o bežnom výživnom tak, že otec j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého P. M., nar. X. X.
XXXX, zvýšeným výživným v sume 120 eur mesačne, vždy do 15-teho dňa príslušného kalendárneho

mesiaca vopred, k rukám matky dieťaťa, od 1. 9. 2012.

Zameškané zvýšené výživné na maloletého P. M., nar. X. X. XXXX, za obdobie od 1. 9. 2012 do 31. 10.
2014 vo výške 1040 eur súd p o v o ľ u j e otcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške
30 eur, spolu s bežným výživným, k rukám matky maloletého dieťaťa, počnúc mesiacom nasledujúcim
po právoplatnosti rozsudku, pričom omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého
plnenia.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania, doručeným Okresnému súdu Bratislava III. dňa 27. 8. 2012, postúpeným
Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 8. 7. 2013, sa matka maloletého P. M. domáhala zvýšenia

výživného na sumu 200 eur mesačne. V návrhu uviedla, že maloletý od septembra začína chodiť
do školy. Ona poberá materské. Pri výsluchu pred dožiadaným súdom matka maloletého uviedla, že
navrhuje zvýšiť výživné na sumu 150 eur mesačne, od 1. 9. 2012.

Opatrovník otca pri informatívnom výsluchu uviedol, že o pobyte otca nemá žiadnu vedomosť. Poverená
pracovníčka opatrovníka býva na rovnakej adrese ako starí rodičia maloletého, preto má vedomosť, že
otec sa v mieste bydliska svojich rodičov nezdržiava. Výdavky na maloletého sa bezpochyby zvýšili v
súvislosti s nástupom do školy, avšak suma, navrhovaná matkou, je privysoká. Matka má aj druhé dieťa,
z návrhu však nie je zrejmé, či žije s otcom dieťaťa v spoločnej domácnosti.

Kolízny opatrovník maloletého navrhol návrhu na zvýšenie výživného vyhovieť, nakoľko zvýšenie

výživného je v záujme maloletého dieťaťa. Výšku výživného ponechal na úvahe súdu.V súlade s ustanovením § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku súd vykonal súdne pojednávanie
v neprítomnosti matky a opatrovníka otca, ktorým bolo predvolanie na súdne pojednávanie riadne a
včas doručené. Matka svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnila finančnými dôvodmi a pojednávanie

odročiť nežiadala. Opatrovník otca svoju neúčasť ospravedlnil a súhlasil s vykonaním súdneho
pojednávania v jeho neprítomnosti. Súd preto vo veci konal a rozhodol v ich neprítomnosti, prihliadajúc
na obsah spisu a vykonané dôkazy.

Matka maloletého pri výsluchu pred dožiadaným súdom uviedla, že návrh na zvýšenie výživného
si podala z dôvodu nástupu maloletého do základnej školy. Aktuálne je maloletý žiakom 3. triedy

základnej školy. Býva v spoločnej domácnosti s manželom a ďalším maloletým dieťaťom. Bývajú v byte,
ktorý majú v nájme, pričom mesačné náklady na bývanie, vrátane energií, predstavujú 480 eur. Jej
manžel je momentálne práceneschopný a poberá nemocenské vo výške 220 eur mesačne, inak poberá
príjem vo výške 500 eur mesačne v čistom. Do februára 2014 bol nezamestnaný a poberal dávky v
nezamestnanosti vo výške 340 eur mesačne. Jej manžel má ešte ďalšiu vyživovaciu povinnosť, kde je
výživné určené na 50 eur mesačne. Ona je v súčasnosti na rodičovskej dovolenke a poberá rodičovský

príspevok. Na maloletého poberá náhradné výživné vo výške 80 eur mesačne. Je zamestnaná aj v
obchodnej spoločnosti W., X.. H.. E.. a súčasne jej trvá aj pracovný pomer v Č.B. E. W., Y.. X.. Majetok
nevlastní. Od roku 2011 do mája 2013 bývala v T. A. Q., kde výdavky na bývanie predstavovali 350
eur mesačne. Po narodení maloletej dcéry sa presťahovali do väčšieho bytu, kde výdavky predstavovali
450 eur mesačne. Od mája 2013 bývali v nájomnom obecnom byte v F., kde výdavky na bývanie

predstavovali spolu 425 eur mesačne. Okrem výdavkov na bývanie im aktuálne vznikajú aj výdavky
na internet vo výške 30 eur mesačne. Na maloletú dcéru vznikajú výdavky na plienky. Taktiež uhrádza
splátky úveru, ktorý použili na kúpu zariadenia do bytu. Maloletý 1. ročník absolvoval v Základnej
škole v T. A. Q., kde výdavok na stravu bol 35 eur mesačne, na školský klub detí 25 eur mesačne.
Následne navštevoval Základnú školu v D. U., kde výdavky predstavovali na stravu 35 eur mesačne a

na školský klub detí 10 eur mesačne. Do školy dochádzal autobusom, nakoľko v obci nebola základná
škola.Odfebruára2014nastúpildoZákladnejškolyvX..Zatiaľsavškolenestravoval,aninenavštevoval
školský klub detí. V súvislosti s nástupom maloletého do 1. triedy vznikli zvýšené výdavky, a to na
školské pomôcky vo výške približne 250 eur. Maloletý je sledovaný v alergologickej ambulancii, má
diagnostikované ADHD, navštevuje psychológa v Bratislave. Záujmovej činnosti sa nevenuje.

Okrem výsluchu matky súd vykonal vo veci dokazovanie aj listinnými dôkazmi, a to lustráciou rodičov v
databáze Sociálnej poisťovne, potvrdeniami o príjmoch matky, potvrdeniami o príjmoch otca, správami
Úradov práce, soc. vecí a rodiny Liptovský Mikuláš a Bratislava, listinnými dôkazmi preukazujúcimi
výdavky matky a obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava II., sp. zn. 28P/400/2009,
zistiac nasledovný skutkový stav:

Naposledy bolo o výživnom na maloletého P. M. rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Bratislava II.
zo dňa 4. 2. 2010, č. k. 28P/400/2009-18, ktorým bola schválená dohoda rodičov o zvýšení výživného na
sumu 80 eur mesačne, od 1. 3. 2010. V čase rozhodovania súdu bola matka s maloletým na predĺženej
rodičovskej dovolenke a poberala rodičovský príspevok a prídavky na dieťa spolu vo výške 184,90 eura
mesačne. Mala 1 vyživovaciu povinnosť. Otec bol v tom čase nezamestnaný.

Matka maloletého je od 1. 7. 2009 zamestnaná v Č. E. W., Y.. X.., pričom od 7. 12. 2012 je na
rodičovskej dovolenke. Za rok 2012 jej bola vyplatená len náhrada mzdy vo výške 1100,41 eura. V
mesiaci september 2014 jej bola vyplatená odmena pri príležitosti výročia zamestnávateľa vo výške 221
eur. V období od 10. 2. 2012 do 6. 12. 2012 jej bolo vyplatené nemocenské, ošetrovné a materské spolu
vo výške 2846,70 eura. Od 26. 5. 2014, na dobu určitú do 30. 11. 2014, je zamestnaná v obchodnej

spoločnosti W., X.. H.. E.. kde jej priemerný čistý mesačný príjem, zisťovaný za obdobie od júna (za celé
kalendárne mesiace) predstavuje 408,03 eura. Od 28. 11. 2013 do 30. 11. 2013 a od 5. 12. 2013 do
31. 12. 2013 vykonávala prácu na základe dohody o vykonaní práce v obchodnej spoločnosti G. X., X..
H.. E.., pričom jej bol vyplatený priemerný mesačný príjem vo výške 68 eur. V období od 16. 9. 2011
do 14. 3. 2012 bola zamestnaná v obchodnej spoločnosti S. X. X., Y.. X.. V roku 2013 jej bol vyplácaný

rodičovský príspevok vo výške 199,60 eura, aktuálne vo výške 203,20 eura. Dňa X. X. XXXX jej pribudla
vyživovacia povinnosť k maloletej Q. Q., má teda 2 vyživovacie povinnosti.Otec maloletého bol v období od 29. 5. 2012 do 17. 7. 2012 zamestnaný u zamestnávateľa X. I., X..
H.. E.., na základe dohody o pracovnej činnosti, uzavretej na dobu neurčitú. Odpracoval iba jeden
deň, za ktorý mu bol vyplatený príjem 16,20 eura. Ďalšie pracovné zmeny nenastúpil a neuviedol ani

žiadny dôvod absencie, preto s ním bola dohoda skončená. Nie je evidovaný v evidencii uchádzačov
o zamestnanie, ani v minulosti v evidencii evidovaný nebol a nie je poberateľom, ani v minulosti nebol
a nepožiadal o dávky v hmotnej núdzi.

Podľa § 163 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o
priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu
možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové

pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť

rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa§78ods.1Zákonaorodine,dohodyasúdnerozhodnutiaovýživnommožnozmeniť,aksazmenia

pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 2 písm. c) zák. č. 601/2003 Z. z. o životnom minime, v znení účinnom od 1. 7. 2013, za životné
minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú spoločne, sa považuje suma
alebo úhrn súm 90,42 eura mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa alebo o nezaopatrené dieťa.

V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd návrhu matky čiastočne vyhovel, nakoľko v časti,

uvedenej vo výroku rozsudku, mal preukázanú jeho dôvodnosť. Z vykonaného dokazovania mal súd
preukázanú podstatnú zmenu pomerov na strane maloletého dieťaťa v čase od podania návrhu, v
súvislosti s jeho nástupom do školy. S uvedenou skutočnosťou nepochybne súvisí zvýšenie výdavkov na
výživu dieťaťa. Maloletý sa stravoval v škole, navštevoval školskú družinu. Už samotná uplynutá doba od
predchádzajúceho rozhodnutia, t. j. 2 roky, odôvodňovala zvýšenie výživného, keďže so skutočnosťou,

že dieťa je vekovo staršie, súvisí aj nárast výdavkov na jeho výživu. V súčasnosti je maloletý žiakom
3. triedy základnej školy. Na maloletého pritom vznikajú nielen výdavky na stravu, ošatenie, ale aj
na školské pomôcky, zdravotnú starostlivosť (maloletý je alergik, navštevuje psychológa). Na strane
matky sa od posledného rozhodnutia zmenili pomery, keďže jej pribudla vyživovacia povinnosť. Príjmové
pomery sa jej však, oproti naposledy posudzovanému stavu, zlepšili až od 26. 5. 2014, kedy začala

pracovať v obchodnej spoločnosti W., X.. H.. E... Dovtedy však poberala len rodičovský príspevok a 2
mesiaceminimálnypríjemzdohodyovykonanípráce.Aktuálnepomeryotcasúdvkonanízistenénemal,
z dôvodu jeho neznámeho pobytu. Preto súd pri vyhodnocovaní schopností a možností otca prihliadol
k jeho predpokladanému príjmu, ktorý mohol dosahovať u posledného zamestnávateľa, ktorého máevidovaného v Sociálnej poisťovni, a to obchodnej spoločnosti X. I., X.. H.. E... V uvedenej obchodnej
spoločnosti otec pracoval na základe dohody o pracovnej činnosti, pričom za jeden deň mu bol vyplatený
príjem vo výške 16,20 eura, čo pri 20-dňovom mesiaci predstavuje 324 eur. Uvedená suma približne

zodpovedá výške minimálnej mzdy. Zamestnávateľ s otcom ukončil pracovnoprávny vzťah z dôvodu
absencie, keďže otec na pracovnú zmenu nenastúpil. Preto si otec svoju situáciu zapríčinil sám,
keďže sa vzdal príjmu bez vážneho dôvodu. Súd, navyše, prihliadol aj ku skutočnosti, že otec nie
je evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie, nepožiadal si ani o dávky v hmotnej núdzi, z
čoho vyplýva, že k plneniu si vyživovacej povinnosti sa stavia nezodpovedne, nevyužil ani zákonné

možnosti na poskytovanie dávky v hmotnej núdzi a prácu si aktívne nehľadá, o čom svedčí skutočnosť,
že nie je evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Súd mal za to, že predpokladaný príjem
otca, ktorý mohol dosahovať u posledného zamestnávateľa (prípadne ak by sa zamestnal vo výške
minimálnej mzdy), by mu umožňoval platiť výživné vo výške 120 eur mesačne. Preto mu uložil povinnosť
prispievať na výživu maloletého zvýšeným výživným v sume 120 eur mesačne, od 1. 9. 2012. Súd nemal
preukázané, že by bolo aktuálne v schopnostiach a možnostiach otca prispievať na výživu maloletého

matkou navrhovaným výživným, t. j. 150 eur mesačne. Zameškané zvýšené výživné vzniklo za obdobie
od 1. 9. 2012 do 31. 10. 2014 vo výške 1040 eur (rozdiel medzi zvýšeným výživným a doposiaľ určeným
výživným, čo činí 40 eur x 26 mesiacov). Vzhľadom k predpokladanému príjmu otca súd povolil otcovi
splácať zameškané výživné v splátkach po 30 eur mesačne. Keďže výživa maloletého za obdobie, za
ktoré vzniklo zameškané výživné, už bola zabezpečená, povolením splácania dlhu v splátkach nedôjde

k ujme na právach maloletého.

Podľa § 146 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku, žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s citovaným zákonným ustanovením tak, že ich náhradu
účastníkom konania nepriznal, nakoľko konanie bolo možné začať aj bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o p o d a ť odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku
prostredníctvom Okresného súdu Liptovský Mikuláš na Krajský súd v Žiline v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa Zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
neskorších predpisov.