Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, November 3, 2014

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 9P/86/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1612202957

Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adriana Šimková

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2014:1612202957.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky samosudkyňou Mgr. Adrianou Šimkovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté
dieťa: J. E., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Malacky, dieťa rodičov: matky S. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. J. XXX/XX, V., štátna občianka

SR a otec S. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. J. XXX, V., adresa na doručovanie: I. J. XX, V., štátny občan
SR, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, takto

r o z h o d o l :

Súd s c h v a ľ u j e dohodu rodičov o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu
takto:

„Maloletá J. sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej
majetok v bežných veciach, s účinnosťou od 01.11.2014.

Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. J. sumou 110 ,- eur mesačne, vždy do 15. dňa toho
ktorého mesiaca vopred k rukám matky, s účinnosťou od 01.11.2014.

Súd n e u p r a v u j e styk otca s mal. J..“

Súd konanie o návrhu na striedavú osobnú starostlivosť z a s t a v u j e.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 05.03.2012 sa matka domáhala úpravy výkonu rodičovských
práv a povinností k maloletému dieťaťu, tak že žiadala zveriť mal. J. do svojej osobnej starostlivosti a
otcovi určiť výživné v sume 100,- eur mesačne, s účinnosťou od 01.02.2012. Svoj návrh odôvodnila
tým, že otec opustil spoločnú domácnosť dňa 01.02.2012 a na mal. J. matke prispieva sumou 50,- eur

mesačne, táto suma je však pre potreby mal. dieťaťa nepostačujúca.

Otec sa k návrhu matky vyjadril písomne podaním doručeným súdu dňa 11.05.2012, pričom žiadal, aby
súd zveril mal. Ninu do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov.

Rodičia v priebehu konania medzi sebou uzatvorili rodičovskú dohodu v znení tak, ako je uvedená vo
výroku tohto rozhodnutia.Zástupca kolízneho opatrovníka navrhol súdu schváliť rodičovskú dohodu.

Súdvykonalvovecidokazovanievýsluchommatkyaotca,rodnýmlistommal.dieťaťa,správouSociálnej
poisťovne, správami ÚPSVaR Senica, správou kolízneho opatrovníka z prešetrenia pomerov, ostatnými

listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

Z výsluchu matky súd zistil, že matka uzatvorila nové manželstvo, z ktorého jej pribudla ďalšia
vyživovaciapovinnosťvočimal.S.,nar.XX.XX.XXXX.Matkajevsúčasnejdobenamaterskejdovolenke.
Matka spoločne s manželomom a obomi mal. deťmi žije v 3-izbovom byte, ktorý je v BSM manželov.
Náklady na byt sú vo výške cca. 200,- eur, ďalej splácajú hypotéku. Mal. J. navštevuje MŠ v V., je zdravá,
výchovné problémy nespôsobuje, spoplatnené záujmové krúžky nenavštevuje.

Z výsluchu otca súd zistil, že je zamestnaný v spoločnosti P. N., s.r.o., kde dosahuje priemerný mesačný
príjem cca. 700 eur mesačne. Otec má ďalšiu vyživovaciu povinnosť na mal. X., r. XXXX, na ktorú platí
súdom určené výživné v sume 100,- eur mesačne. Medzi ďalšie výdaje otca patrí prenájom za byt vo
výške 165,- eur mesačne.

Z oznámenia zamestnávateľa otca - P. N., s.r.o. mal súd preukázané, že otec dosahuje v roku 2014

priemerný čistý mesačný príjem vo výške 758,16,- eur.

Zo správy ÚPSVaR Malacky o prešetrení pomerov v domácnosti rodičov zo dňa 07.10.2014 súd zistil,
že mal. J. sa nachádza v starostlivosti svojej matky, pričom matka túto starostlivosť zabezpečuje riadne,
otec sa s mal. J. pravidelne stretáva, má s ňou vytvorený dobrý vzťah.

Podľa § 36 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení

neskorších predpisov (ďalej len ako „Zákon o rodine“) rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú,
môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú,
súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov
zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 24 ods. l Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého

dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno

nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa

odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia
úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 62 ods. l Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové

pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného

rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej
dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových
pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj
ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že

výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani
z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje
podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.

Podľa § 65 ods. l Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 ods. l Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. l Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. l Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo

dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 96 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti
alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd
konanie v tejto časti zastaví.

Podľa § 96 ods. 2 O.s.p. súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov
nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.Podľa § 96 ods. 3 O.s.p. nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu
návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť
manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Z výsledkov vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci vyvodil súd ten právny záver,
že v zmysle § 36 ods. 1 Zákona o rodine bol návrh matky na úpravu práv a povinností rodičov k
maloletému dieťaťu podaný dôvodne, a to vzhľadom na tú skutočnosť, že rodičia nežijú spolu v spoločnej
domácnosti. Rodičia sa v priebehu konania na úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností k mal.
dieťaťu dohodli, pričom súd má za to, že dohoda je v záujme maloletého dieťaťa a preto ju schválil tak,
ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Pri rozhodovaní súdu o úprave práv a povinností rodičov

k maloletému dieťaťu súd prihliadal na záujem maloletého dieťaťa a dospel k záveru, že bude v záujme
maloletej, ak bude zverená do osobnej starostlivosti matky, t.j. toho rodiča, ktorý mu už v súčasnosti
zabezpečuje celodennú starostlivosť. Súd pri rozhodovaní o výživnom prihliadol na odôvodnené potreby
oprávneného mal. dieťaťa, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinných. Matka je na
rodičovskejdovolenke,poberárodičovskýpríspevok,ďalejpoberárodinnéprídavky nadvemal.deti.Má

ešte jednu vyživovaciu povinnosť k mal. S.. Maloletá J. navštevuje škôlku, je zdravým dieťaťom. Otec je
zamestnaný vo P. N., s.r.o. kde dosahuje v roku 2014 priemerný čistý mesačný príjem vo výške 758,16,-
eur.Súdlenpoznamenáva,žepodľazaužívanejsúdnejpraxevýživnémápredstavovaťpribližne25%až
30% z dosahovaného príjmu výživou povinnej osoby a táto suma má byť rozdelená medzi osoby výživou
oprávnené. Otec má dve vyživovacie povinnosti. Ak bude mal. J. prispievať dohodnutým výživným vo

výške 110,- eur mesačne, bude sa otec podieľať na výživnom pre mal. deti (ďalšia vyživovacia povinnosť
vo výške 100,- eur na mal. X.) celkom sumou tvoriacou približne 28 % z jeho čistého príjmu. Súd má za
to, že otec je s ohľadom na jeho súčasný príjem a pri zohľadnení, že otec má celkom dve vyživovacie
povinnosti, schopný platiť výživné na maloletého v uvedenej výške, pričom táto suma podľa názoru súdu
zodpovedá ako možnostiam a schopnostiam rodičov, tak aj odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa.

Rodičia úpravu styku s maloletým dieťaťom žiadali neupraviť, súd preto v zmysle § 25 ods. 2 Zákona
o rodine za bodkočiarkou, styk rodiča s maloletým dieťaťom neupravil. Vzhľadom k tomu, že rodičia
uzavreli rodičovskú dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu, súd túto
preskúmal a má za to, že je v záujme dieťaťa a preto ju schválil.

Keďže otec - navrhovateľ zároveň využil svoje dispozičné právo a vzal svoj návrh na zverenie mal.

dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti v celom rozsahu späť, súd konanie v tejto časti podľa § 96
ods. l, 3 O.s.p. zastavil.

Súd záverom dodáva, že podľa konštantnej súdnej judikatúry súd nemusí v odôvodnení svojho
rozhodnutia dať odpovede na úplne všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré
majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia

bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie
rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania
ktorú nastolil, je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov
konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne).
Preto súd svoje rozhodnutie založil na vyššie uvedených relevantných skutočnostiach.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal
právo na náhradu trov konania, vzhľadom k tomu, že konanie sa mohlo začať i bez návrhu.

Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie len otec, a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Bratislave, v troch vyhotoveniach. Matka a kolízny opatrovník
sa po vyhlásení rozsudku vzdali práva podať odvolanie.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho
robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého

stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok
konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny
nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.)