Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, November 3, 2014

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 10C/55/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412216142
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Hatala

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2014:4412216142.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Nových Zámkoch samosudcom Mgr. Mariánom Hatalom v právnej veci navrhovateľa:

ObecSvodín,Hlavnáulica1117/1,Svodín,IČO:00309281,právnezastúpený:Mgr.PeterNyúl,advokát,
AK Levice, kpt. Jaroša 4, proti odporcovi: P. R., nar. XX.X.XXXX, bytom Q., Z. cesta XXX/X o vypratanie
bytu, takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý vypratať byt v rodinnom dome pod súpisným číslom 661 v obci Svodín,
katastrálnom území Nemecký Svodín, vedenom na liste vlastníctva číslo 1, na parcele registra „C“,
evidovanej na katastrálnej mape číslo 417 zastavané plochy a nádvoria o výmere 747 m2, do troch dní
po právoplatnosti rozsudku.

Odporcajepovinný zaplatiťnavrhovateľovititulomnáhradytrovkonaniakrukám právnehozástupcu
navrhovateľa sumu 916,02 eur, ktoré pozostávajú zo súdneho poplatku za návrh vo výške 99,50 eur a
z trov právneho zastúpenia vo výške 816,52 eur, do troch dní po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojím návrhom domáhal voči odporcovi vypratania bytu v rodinnom dome pod súpisným
číslom 661 v obci Svodín, katastrálnom území Nemecký Svodín, vedenom na liste vlastníctva číslo
1, na parcele registra „C“, evidovanej na katastrálnej mape číslo 417 zastavané plochy a nádvoria o
výmere 747 m2 (ďalej aj sporný byt), keď poukázal na skutočnosti, v zmysle ktorých mala byť medzi

účastníkmiuzatvorenádňa30.01.2009zmluvaonájmespornéhobytuatonadobuurčitúdo31.12.2009,
keď dodatkom čl. 1 zo dňa 24.11.2009 mala byť doba nájmu predĺžená do 31.12.2010 a následne
od 01.01.2011 má odporca sporný byt užívať bez právneho dôvodu a to aj napriek tomu, že na jeho
vypratanie mal byť písomne vyzvaný. Navrhovateľ žiadal vypratanie bytu odporcom bez toho, aby
odporcovi bola priznaná bytová náhrada s poukazom na ustanovenie § 712a ods. 9 OZ a § 4 zákona
č. 189/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

Odporca s návrhom nesúhlasil. Navrhovateľ podľa neho nemal dôvod na nepredĺženie nájomnej
zmluvy, pretože nájom mal byť splácaný podľa dohovoru, poukázal ďalej na ustanovenie § 676 ods.
2 OZ podľa ktorého malo dôjsť zo zákona k obnoveniu nájmu, okrem toho v marci 2011 mu mal
prednosta navrhovateľa Ing. Zelenai prisľúbiť predĺženie nájomnej zmluvy, ak do zasadnutia obecného
zastupiteľstva uhradí polovicu dlžného nájomného. Podľa kalkulácie odporcu malo byť nájomné k aprílu
2012 preplatené o 167,70 eur a preto navrhovateľ nemal mať žiadny dôvod s nepredĺžením nájomnej
zmluvy. Poukázal na svoju zhoršenú sociálnu situáciu, keďže v spornom byte má s ním bývať bývalá

manželka Klára Urbanová a ich spoločné deti Emma, nar. 19.11.2011, Diana, nar. 30.09.1997 a Dávid,
nar. 19.07.1993. Dňa 19.08.2014 bolo súdu doručené podanie odporcu, ktorým žiadal o odročenie
pojednávania určeného na deň 20.08.2014 o 10:00 hod. z dôvodu, že v tom období mal odporca byťzamestnaný v Rakúsku, okrem toho mal prerábať svokrin dom, ktorý mal byť dokončený do októbra a
vtedy by sa tam mohol spolu s bývalou manželkou ako aj spoločnými deťmi presťahovať.

Na pojednávanie konané dňa 03.11.2014 sa odporca nedostavil, doručenie predvolania mal riadne
vykázané a preto súd pojednával v jeho neprítomnosti podľa § 101 ods. 2 O.s.p..

Súd vykonal dokazovanie výsluchom starostu navrhovateľa JUDr. Attilu Szásza, svedka Ing. Ladislava
Zelenaia, oboznámením pripojených správ a dokladov, zmluvy o nájme rodinného domu, jeho dodatku,

výzvy na vypratanie bytu, uznania práva dohody o ručení a dohody o zaplatení dlhu v splátkach, LV č.
1, kú Nemecký Svodín, odpovede na lustrácii v Registri obyvateľov, rodného listu, spisu tunajšieho súdu
9C209/2001 a ďalších a zistil tento skutkový a právny stav:

Manželstvo odporcu a Kláry Urbánovej, nar. 11.05.1970 bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu
v Nových Zámkoch 9C209/01-16 zo dňa 30.01.2002, právoplatný 04.03.2002 a ktorým zároveň bola

schválená a rodičovská dohoda, podľa ktorej sa v tej dobe maloleté deti Urbánové, Klára, nar.
17.03.1989, Dávi, nar. 19.07.1993, Diana, nar. 30.09.1997, zverili do výchovy matky a otcovi bola
uložená povinnosť platiť výživné na mal. Kláru 200,- Sk, na mal. Dávida 200,- Sk a na mal. Dianu 100,-
Sk mesačne, vždy do 15. dňa, toho ktorého mesiaca, k rukám matky, počnúc právoplatnosťou rozsudku
(spis tunajšieho súdu 9C201/2001). Z odpovede na lustráciu v registri obyvateľov zo dňa 03.06.2014 a z

vyžiadaného rodného listu maloletej Emmy Urbánovej, bolo zistené, že odporca má aj ďalšiu vyživovaciu
povinnosť k mal. Emme Urbánovej, nar. 19.11.2011..
Dňa 30.01.2009 bola medzi navrhovateľom ako prenajímateľom a odporcom ako nájomcom uzatvorená
zmluva o nájme rodinného domu (ďalej aj zmluva), podľa ktorej navrhovateľ prenechal za odplatu
odporcovi do dočasného užívania bytové priestory rodinného domu vedeného v katastri nehnuteľností

v obci Svodín, katastrálne územie Nemecký Svodín, na LV č. 1 parcela č. 417 zastavané plochy a
nádvoria o výmere 747 m2, rodinný dom so súp. č. 661 vo vlastníctve prenajímateľa v celosti, keď
spolu s nájomcom (odporcom) sú oprávnení rodinný dom užívať aj Klára Urbánová, nar. 1970, Dávid
Urbán, nar. 1993, Diana Urbánová, nar. 1997 a Klára Urbánová, nar. 1989 (článok I.). Nájom vznikol
dňom 01.02.2009 a zmluva bola uzatvorená na dobu určitú do 31.12.2009 ( článok II.). Nájomné bolo

dohodnuté sumou 16,60 eur mesačne, keď nezahŕňalo náklady spojené s užívaním. Nájomné bolo
splatné vždy vopred do 10. dňa, príslušného mesiaca (článok III.). Napokon podľa článku XI. ods.
2 účastníkmi bolo dohodnuté, že zmluva sa môže zrušiť alebo zmeniť len písomne. Dňa 24.11.2009
bol medzi účastníkmi uzatvorený dodatok č. 1 k zmluve, ktorým sa menil článok II. ods. 2 zmluvy
tak, že zmluva bola uzatvorená na dobu určitú do 31.12.2010 (zmluva, jej dodatok, výpoveď starostu

navrhovateľa JUDr. Szásza). Z postoja oboch účastníkov je zrejmé, že k ďalšiemu predĺženiu nájomného
vzťahu na základe písomného dodatku k zmluve už nedošlo.
Súd sa zmierlivým pôsobením na účastníkov snažil dosiahnuť doriešenie veci mimosúdnou cestou.
Účastnícitomubolinakloneníapretodňa23.10.2013bolmedzinavrhovateľomakoveriteľom,odporcom
ako dlžníkom a Klárou Urbánovou, nar. 1970 ako ručiteľkou v písomnej forme uzatvorený právny úkon -

uznanie práva, dohoda o ručení a dohoda o zaplatení dlhu v splátkach, podľa ktorého odporca vyhlásil,
že z dôvodu nezaplatenia nájomného a bezdôvodného obohatenia za obdobie užívania rodinného domu
do zániku nájmu bytu ku dňu podpísania dohody má voči veriteľovi dlh vo výške 1 408,05 eur bez úrokov
z omeškania (článok II.). Dlžník, teda odporca vyhlásil, že nedoplatky vznikli za obdobie od novembra
2008 až do septembra 2013 a podľa článku V. dohody sa odporca zaviazal dlh zaplatiť v 13 mesačných

splátkach po 100- eurách počnúc mesiacom november 2013. K dlhu odporcu voči navrhovateľovi
pristúpila podľa článku VI. dohody Klára Urbánová ručiteľským záväzkom. Starosta navrhovateľa v tejto
súvislosti upresnil, že pokiaľ by odporca dodržal podmienky uvedenej dohody, snažil by sa na obecnom
zastupiteľstve presadiť, aby medzi účastníkmi vznikol k spornému bytu v rodinnom dome nový nájomný
vzťah. V skutočnosti však odporca mal uhradiť len jednu splátku a aj to oneskorene, vo výške 100,-

eur, ďalšie splátky už realizované neboli a preto navrhovateľ upustil od zmierlivého doriešenia veci.
Navrhovateľ v priebehu celého konania deklaroval, že je výlučným vlastníkom bytu v rodinnom dome,
čo bolo napokon súdu aj preukázané z LV č. 1, katastrálne územie Nemecký Svodín. Vo veci vypočutý
svedok Ing. Ladislav Zelenai ako prednosta navrhovateľa charakterizoval odporcu ako osobu, ktorá je
pre navrhovateľa komplikovaná, pretože nedodržiava sľuby. Úlohou svedka bolo vypracovávať návrhy

nájomných zmlúv, dodatkov, pričom tomu bolo aj v prípade zmluvy zo dňa 30.01.2009 a jeho dodatku
zo dňa 24.11.2009. Následne oba právne úkony preveril právnik navrhovateľa a v konečnom dôsledku
uvedené právne úkony boli predložené obecnému zastupiteľstvu na schválenie a až potom na podpis
starostovi. Svedok jednoznačne poprel tvrdenie odporcu, že by mu mal prisľúbiť predĺženie nájomnéhovzťahu v prípade zaplatenia dlžného nájomného, pretože to nie je v kompetencii svedka. Napokon
svedok potvrdil vyjadrenie starostu navrhovateľa v tom, že v rámci zmierlivého riešenia veci na základe
písomnej dohody odporca zaplatil navrhovateľovi len jednu splátku 100,- eur a aj to oneskorene.

Listom zo dňa 27.04.2012 a adresovanom odporcovi právny zástupca navrhovateľa vyzval odporcu na
vypratanie sporného bytu do 10.05.2012 s tým, že v opačnom prípade vec bude riešená súdnou cestou.

Podľa § 126 ods. l OZ vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje. Najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

Podľa § 676 ods. 2 OZ ak nájomca užíva veci aj po skončení nájmu a prenajímateľ proti tomu nepodá
návrhnavydanievecialebonavypratanienehnuteľnostinasúdedo30dní,obnovujesanájomnázmluva
za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne. Nájom dojednaný na dobu dlhšiu ako rok
sa obnovuje vždy na rok, nájom dojednaný na kratšiu dobu sa obnovuje na túto dobu.

Podľa § 710 ods.2 OZ, ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas, zanikne tiež uplynutím tohto času.
Ustanovenie § 676 ods. 2 neplatí pre zánik nájmu bytu.

Podľa § 712a ods. 9 OZ, pri zániku nájmu dohodnutého na určitý čas nemá nájomca právo na bytovú
náhradu. Osobitný zákon (§ 4 zák. č. 189/1992 Zb.) môže ustanoviť, kedy aj v týchto prípadoch má

nájomca právo na bytovú náhradu.

Podľa § 4 Zák. č. 189/1992 Zb. o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a s bytovými
náhradami v znení neskorších predpisov, pri zániku nájmu dohodnutého na dobu určitú nájomca nemá
právo na bytovú náhradu, okrem prípadu, ak nájom bytu skončil pred uplynutím dohodnutej doby z

dôvodu, že byt bez zavinenia nájomcu nie je možné ďalej užívať alebo ak ide o služobný byt alebo o byt
osobitného určenia a nájomca pred jeho užívaním ukončil užívanie iného bytu.

Podľa § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými

mravmi.

Súdnu ochranu vlastníckeho práva k hnuteľným veciam i k nehnuteľnostiam poskytuje Občiansky
zákonník vlastníkom proti tomu, kto neoprávnene zasahuje do ich vlastníckeho práva, najmä umožňuje
domáhať sa vydania veci od toho, kto ju neprávom zadržuje. Základnou podmienkou úspechu

vlastníckejžalobyjepreukázanievlastníckehopráva(aktívnalegitimácia).Anipreukázanímvlastníckeho
práva nemusí byť nárok na ochranu opodstatnený, ak odporca má právo na užívanie veci alebo
na zasahovanie do vlastníckeho práva na základe platnej zmluvy, vecného bremena alebo iných
skutočností. Základným predpokladom úspešnosti žaloby na vydanie veci je, že sa vec neoprávnene
nachádza vo faktickej moci inej osoby než vlastníka.

Súd sa v konaní musí zaoberať a posudzovať vecnú legitimáciu účastníkov, tak na strane navrhovateľa,
ako aj na strane odporcu. Kto je účastníkom konania, určuje právo procesné. Naproti tomu vecnú
legitimáciu vymedzuje výlučne právo hmotné. Vecnou legitimáciou rozumieme stav vyplývajúci z
hmotného práva, podľa ktorého účastník konania je subjektom práva alebo povinnosti, ktorá je
predmetom konania. V dvojstranných právnych vzťahoch, v ktorých účastníci konania stoja so svojimi

návrhmi proti sebe, sa jedná o vecnú legitimáciu aktívnu (na strane navrhovateľa) alebo pasívnu (na
strane odporcu). Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že niekto, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom
hmotného práva alebo o ktorom navrhovateľ tvrdí, že je nositeľom hmotnej povinnosti, nie je nositeľom
hmotného práva alebo hmotnej povinnosti, o ktoré v konaní ide. Či ide o nedostatok vecnej legitimácie
sa ukáže vždy v samostatnom konaní.

Ak súd v prípade užívania nehnuteľnosti ( bytu alebo rodinného domu ) bez právneho dôvodu rozhodne,
že odporca je povinný citovanú nehnuteľnosť vypratať, nemožno použiť ustanovenie § 3 ods. 1 OZ tak,
aby povinnosť označenú nehnuteľnosť vypratať bola viazaná na zabezpečenie bytovej náhrady. Na jeho
základe nemožno totiž konštituovať dosiaľ neexistujúce právo a jemu zodpovedajúcu povinnosť.

V danom prípade súd dospel k záveru, že návrh je dôvodný. Vykonaným dokazovaním
a podrobne špecifikovaným v predchádzajúcej časti odôvodnenia bolo zistené, že nájomný vzťah medzi
navrhovateľom ako prenajímateľom a odporcom ako nájomcom vznikol na základe zmluvy o nájme
rodinného domu zo dňa 30.01.2009 v spojitosti s jeho dodatkom č. 1 zo dňa 24.11.2009, pričomzmluva bola uzatvorená na dobu určitú do 31.12.2010. Medzi účastníkmi nie je sporné, že odporca
sporný byt užíva naďalej, hoci ďalší písomný dodatok k zmluve medzi účastníkmi uzatvorený nebol.
Odporca sa v priebehu konania bránil tým, že prednosta navrhovateľa Ing. Ladislav Zelenai mu mal

ústne prisľúbiť predĺženie nájomného vzťahu, čo však označený svedok jednoznačne poprel. Doriešenie
veci zmierlivým spôsobom na podnet súdu zostalo v konečnom dôsledku bezvýsledné pre nedodržanie
dohodnutýchpodmienokzostranyodporcu.Zatohtostavusasúdmuselvysporiadaťstým,čisúsplnené
podmienky na vypratanie bytu a ak áno, či je možné priznať odporcovi bytovú náhradu a prípadne v
akej forme. Z ustanovenia § 126 ods. 1 OZ jednoznačne vyplýva, že vlastník veci sa môže domáhať

jej vydania a v prípade nehnuteľnosti vypratania od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. Výlučným
vlastníkom sporného bytu je navrhovateľ, čo potvrdzuje výpis z LV č. 1 katastrálne územie Nemecký
Svodín a tým je aj daná aktívna legitimácia navrhovateľa v konaní. Sporný byt naďalej obýva odporca,
čím je možné konštatovať jeho pasívnu legitimáciu v konaní. K otázke, či odporca sporný byt užíva
bez právneho dôvodu sa udáva nasledovné. Nájom sporného bytu bol dohodnutý do 31.12.2010 a to
na základe písomnej zmluvy o nájme rodinného domu v znení jeho dodatku. Obrana odporcu v tom,

že zo zákona došlo k obnoveniu nájomného vzťahu podľa § 676 ods. 2 OZ je nedôvodná a nemajúca
oporu v platnej legislatíve, pretože z ustanovenia § 710 ods. 2 OZ jednoznačne vyplýva, že ustanovenie
§ 676 ods. 2 OZ neplatí pre zánik nájmu bytu. Odporca v konaní žiadnym hodnoverným spôsobom
nepreukázal, že by v období od 01.01.2011 došlo medzi účastníkmi či už k predĺženiu pôvodného
nájomného vzťahu, prípadne k uzatvoreniu nového nájomného vzťahu na sporný byt v rodinnom dome a

preto má súd za to, že odporca byt užíva od 01.01.2011 bez právneho dôvodu. Pôvodný nájomný vzťah
bol dohodnutý na určitý čas do 31.12.2010, kedy dňom 31.12.2010 aj zanikol podľa § 710 ods. 2 OZ. Tým
je v konaní splnená podmienka na vypratanie bytu v tom, že odporca ho neprávom zadržuje, teda užíva
užbezprávnehodôvodu.Neušlopozornostisúdu,žeodporcasanenachádzaprávevnajlepšejsociálnej
situácii, pretože žije so svojou bývalou manželkou a štyrmi deťmi, z ktorých sú dve ešte maloleté. S

poukazom na ustanovenie § 3 ods. 1 OZ však odporcovi nebolo možné priznať bytovú náhradu, pretože
ako je konštatované vyššie, na základe dobrých mravov nemožno totiž konštituovať dosiaľ neexistujúce
právo a jemu zodpovedajúcu povinnosť. Odporca totiž nemá právo na bytovú náhradu podľa § 712a
ods. 9 OZ a ani podľa § 4 zákona čl. 189/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, pretože nájom bytu sa
neskončil pred uplynutím dohodnutej doby z dôvodu, že byt bez zavinenia nájomcu nie je možné ďalej

užívať, nejednalo sa v súdenej veci o služobný byt alebo o byt osobitného určenia, pri ktorom nájomca
pred jeho užívaním ukončil užívanie iného bytu.
Z vyššie uvedených dôvodov a citovaných ustanovení tak súd návrhu vyhovel v celom rozsahu, pretože
v konaní bola preukázaná aktívna legitimácia navrhovateľa, pasívna legitimácia odporcu, splnenie
predpokladov uvedených v § 126 ods. 1 OZ a to za situácie, keď odporcovi nie je možné priznať bytovú

náhradu z dôvodov podrobne uvedených v predchádzajúcej časti odôvodnenia.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. l O.s.p. a navrhovateľovi úspešnému v konaní priznal
plnú náhradu trov konania. Trovy konania navrhovateľa pozostávajú zo súdneho poplatku za návrh vo
výške 99,50 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 816,52 eur za 5 celých úkonov právnej služby:

príprava a prevzatie veci, podanie návrhu, účasť na pojednávaniach dňa 19.02.2014, 03.06.2014,
03.11.2014 a za 1 štvrtinový úkon (účasť na pojednávaní dňa 18.09.2013, ktoré pojednávanie bolo
hneď odročené). Hodnota l celého úkonu právnej služby predstavuje 58,69 eur (za rok 2012), 60,07
eur (za rok 2013) a 61,87 eur (za rok 2014) podľa § 11 ods. l, písmeno a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení od 1.6.2010 (ďalej aj

citovanej vyhlášky). Hodnota l štvrtinového úkonu právnej služby predstavuje 15,01 eur ( § 14 ods.
5 písmeno b) citovanej vyhlášky). Súčasťou trov právneho zastúpenia je aj režijný paušál 2 x 7,63 eur +
1 x 7,81 eur + 3 x 8,04 eur. Podľa § l7 ods. l citovanej vyhlášky bola navrhovateľovi priznaná náhrada
za stratu času za čas strávený cestou na pojednávania v dňoch 18.09.2013, 19.02.2014, 03.06.2014 a
03.11.2014 na trase Levice - Nové Zámky a späť, keď náhrada za stratu času za l pol hodinu tvorí suma

13,01 eur (za rok 2013), 13,40 eur (za rok 2014). Pri každej z uvedených ciest bola priznaná náhrada
za stratu času po 4 polhodiny, čo znamená za deň 18.09.2013 52,04 eur (13,01 eur x 4 polhodiny), pri
každom z dní 19.02.2014, 03.06.2014 a 03.11.2014 po 53,60 eur (13,40 eur x 4 polhodiny). Napokon
podľa § l5 písm. a) k § l6 ods. 4 citovanej vyhlášky bola navrhovateľovi priznaná aj náhrada za cestovné
na trase Levice - Nové Zámky a späť (v dňoch 18.09.2013, 19.02.2014, 03.06.2014 a 03.11.2014).

Právny zástupca navrhovateľa cestoval v uvedených dňoch motorovým vozidlom BMW, ktorého
priemerná spotreba je 5,2l PHM na 100 km, čo bolo zistené z veľkého technického preukazu. Základná
náhrada podľa § 7 ods. 2 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách /ďalej len citovaného
zákona/, tvorí pri každom z uvedených dní suma 19,39 eur (106 km krát 0,183 eur/km). Náhrada zaspotrebované pohonné hmoty podľa § 7 ods. 4 písm. a) citovaného zákona tvoria pri jednotlivých dňoch
nasledovné sumy: za deň 18.09.2013 7,77 eur (106 km x 5,2l/100km x 1,41eur/l), za deň 19.02.2014
7,49 eur (106 km x 5,2l/100km x 1,36 eur/l), za deň 03.06.2014 7,79 eur (106 km x 5,2l/100km x 1,36 eur/

l), za deň 03.11.2014 7,49 eur (106 km x 5,2l/100km x 1,361eur/l). Súčet odmeny, režijného paušálu,
náhrady za stratu času a cestovných náhrad vo výške 680,43 eur bola navýšená o 20 % DPH na
výsledných 816,52 eur (§ 18 ods. 3 citovanej vyhlášky). K trovám konania sa záverom poznamenáva, že
za tri úkony právnej služby za rok 2014 bolo pri každom z nich priznaných 60,07 eur, hoci správna výška
je 61,87 eur, no navrhovateľ požadoval menej a preto mu trovy konania boli priznané v požadovanej

výške.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.

Podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku
alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní
došlo k vadám uvedeným v §221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávnerozhodnutievoveci,c)súdprvéhostupňaneúplnezistilskutkovýstavveci,pretoženevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a
O.s.p.), f)rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.