Decision was made at the court Okresný súd Nitra
Judgement was issued by JUDr. Martina Líšková
Judgement form – Rozhodnutie
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 8C/159/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4614205968
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Líšková
ECLI: ECLI:SK:OSTO:2014:4614205968.3
Rozhodnutie
Okresný súd Topoľčany, sudkyňou JUDr. Martinou Líškovou, v právnej veci žalobcu: SPP - distribúcia,
a. s., Mlynské nivy 44/b, 825 11 Bratislava, IČO: 35 910 739, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom,
advokátom, Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, proti žalovanej: Y. Š., nar. XX.XX.XXXX, Y. XXX XX Y.
XXX, zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Slávik a partneri, s. r. o., M. R. Štefánika 3, 955 01
Topoľčany, IČO: 36 861 375, o zaplatenie 5.352,81 eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanej náhradu trov konania pozostávajúcu z náhrady
trov právneho zastúpenia v sume 954,86 eur k rukám právneho zástupcu žalovanej do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobca sa žalobou zo dňa 19.06.2014, došlou tunajšiemu súdu dňa 07.07.2014, domáhal od žalovanej
zaplatenia sumy 5.352,81 eur s 8,75 % ročným úrokom z omeškania od 04.08.2012 do zaplatenia,
titulom neuhradenej faktúry č. 9000140410 splatnej dňa 03.08.2012, ktorou žalobca vyúčtoval žalovanej
náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu na odbernom mieste Y. XXX v
období od 18.08.2011 do 11.07.2012. Oprávnenosť vystavenej neuhradenej
faktúry žalobca zdôvodnil tým, že žalobca, ako vlastník a prevádzkovateľ plynárenskej distribučnej
siete, vykonal na odbernom mieste Y. XXX, t. j. v mieste bydliska žalovanej, kontrolu meradla
dodávky zemného plynu. Vykonanou kontrolou bolo zistené porušenie plomby na počítadle, čo bolo
potvrdené aj znaleckým posudkom č. 126/PL-2012 znalca M.. E. O.. Overovacia značka meradla nebola
vytvorená čeľusťami plombovacích klieští používaných na zabezpečenie plynomerov v spoločnosti, čo
nezodpovedá originalite pôvodnej značky. Z dôvodu porušenia plomby na počítadle sa
odber zemného plynu žalovanou za obdobie od 18.08.2011 do 11.07.2012 na odbernom
mieste Y. XXX považuje za neoprávnený v zmysle v tom čase platného a účinného ustanovenia §
59 ods. 1 písm. d) zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov. Podľa
v tom čase platného a účinného ustanovenia § 59 ods. 3 zákona č. 656/2004 Z. z. o
energetike a o zmene niektorých zákonov v spojení s príslušnými ustanoveniami Vyhlášky Ministerstva
hospodárstva Slovenskej republiky č. 155/2005 Z. z. žalobca vyúčtoval žalovanej, ako odberateľke,
náhraduškodyspôsobnejneoprávnenýmodberomzemnéhoplynunaodbernommiesteY.XXXvobdobí
od 18.08.2011 do 11.07.2012 vo faktúre č. 9000140410 v sume 5.352,81 eur s lehotou
splatnosti do 03.08.2012. Keďže žalovaná v žalobcom poskytnutej lehote žalobcovi
vyúčtovanú cenu spotreby zemného plynu do dňa podania žaloby nezaplatila ani len čiastočne, je voči
žalobcovi v omeškaní so zaplatením sumy 5.352,81 eur s príslušenstvom. Súčasne si žalobca uplatnil
náhradu trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku za návrh na začatie
konania (žalobu) a v trovách právneho zastúpenia.V predmetnej veci bol vydaný Okresným súdom Topoľčany platobný rozkaz č. k. 6RO/611/2014-18 zo
dňa 05.08.2014. Z dôvodu podania odôvodneného odporu v zákonnej lehote žalovanou, bol platobný
rozkaz zrušený v plnom rozsahu v súlade s § 174 ods. 2 veta prvá zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“). Považujúc žalobu v celom rozsahu
za nedôvodnú, v odpore uviedla, že žalobcom vystavenú faktúru na náhradu škody spôsobenej
neoprávneným odberom neuznala a nezaplatila, pretože žiaden zásah do merača spotreby plynu
nevykonávala, či už ona sama alebo iná osoba, o ktorej by vedela. Z tohto dôvodu považuje vyčíslenie
škody za neoprávnené a celú vec za nedorozumenie. Upriamila pozornosť na to,
že žalobca v žalobe neuvádza žiadne skutočnosti preukazujúce, že mu akákoľvek škoda vznikla. Na
margo žalobcovho tvrdenia v liste, že bola poškodená plomba plynomeru podľa priloženého posudku,
uviedla, že považuje za nemožné, aby vedela zhodnotiť, aký plynomer jej bol namontovaný a či tento
spĺňa zákonné požiadavky a je riadne zaplombovaný. Poukázala na to, že aj znalec v posudku uvádza
len mieru pravdepodobnosti, že môže predpokladať, že bolo porušené zabezpečenie meradla proti
neoprávnenému zásahu a nahradené plombou so znakmi vytvorenými čeľusťami klieští, ktoré neboli
oprávnené na plombovanie meradla. S odkazom na ustanovenie § 51 ods. 2 zákona o energetike
argumentovala, že povinnosť zabezpečiť meradlo má prevádzkovateľ distribučnej siete. Mala za to, že
namontovaný merač je verejne prístupný, nachádza sa vo vonkajšom oplotení na rozhraní jej pozemku
a chodníka, a preto nemala možnosť zistiť akúkoľvek manipuláciu s plynomerom. Ďalej dôvodila, že
napriek uvedeným skutočnostiam, zákon o energetike v § 59 ods. 1 písm. d) definuje neoprávnený
odber ako odber meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, a
to ako objektívnu zodpovednosť odberateľa, a žalobcom predložený znalecký posudok stanovuje len
pravdepodobnosť, že bolo zabezpečenie poškodené, ale nie istotu. Následne ale tiež zákon č. 656/2004
Z.z.oenergetikev§59ods.2predpokladá,ženiekaždýneoprávnenýodberplynu,zaktorýsapovažuje
aj odber plynu s meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, má
za následok vznik škody, keď sa v ňom uvádza: „Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn (teda
aj plyn s meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie), je povinný prevádzkovateľovi uhradiť
skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla.“. Podľa názoru žalovanej, v žalobe a priložených dokladoch
však žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že mu skutočne akákoľvek škoda vznikla. Povinnosťou
žalobcu je preukázať, že mu skutočne škoda vznikla. Až po tomto preukázaní má nárok na náhradu
skutočne vzniknutej škody. Len v prípade, ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu (na základe
spoľahlivých a objektívnych podkladov), je žalobca oprávnený postupovať podľa § 59 ods. 3 zákona
č. 656/2004 Z. z. a vyhlášky č. 155/2005 Z. z. K vyhláške č. 155/2005 Z. z., ktorou sa
ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, žalovaná namietala, že v
tomto prípade jej aplikácia nie je na mieste, pretože táto je určená len na prípady nemožnosti vyčíslenia
skutočne vzniknutej škody a predpokladu, že škoda vznikla. Záverom označila za nelogické, aby ona,
ako 88-ročná (v tej dobe 86-ročná), robila akékoľvek zásahy na merači, keďže nie je v jej schopnostiach
žiadna manipulácia s plynomerom, či dokonca výmena plomby tak, ako jej to pripisuje žaloba. Podotkla
pritom, že všetky platby žalobcovi vždy riadne uhradila. Z týchto dôvodov žiadala žalobu zamietnuť a
žalobcu zaviazať na náhradu trov konania.
K odporu sa vyjadril žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním zo dňa
03.10.2014, doručeným súdu dňa 06.10.2014, v ktorom zároveň žiadal ospravedlniť jeho neúčasť na
pojednávaní a vyslovil súhlas s rozhodnutím vo veci bez jeho účasti. K skutkovému stavu uviedol,
že na odbernom mieste Y. XXX bolo zamestnancami žalobcu dňa 11.07.2012 zistené poškodenie
plynomeru pod č. XXXXXXX, X.: Y. C.-E.. Ako dôkaz predložil žalobca písomný zápis o vykonanej
kontrole odberného miesta. Z dôvodu zisteného podozrenia poškodenia plynomeru bol tento plynomer
demontovaný a predložený na odborné posúdenie. Znaleckým posudkom č. 126/PL-2012 znalca M..
E. O.Š. bolo potvrdené porušenie plomby na počítadle, konkrétne bolo zistené, že overovacia značka
meradla nebola vytvorená čeľusťami plombovacích klieští používaných na zabezpečenie plynomerov
v spoločnosti, čo nezodpovedá originalite pôvodnej značky a plynomer tak nevyhovuje technickým a
metrologickým požiadavkám v zmysle platnej právnej úpravy. K výhradám žalovanej o deklarovanom
predpoklade porušenia plynomeru v znaleckom posudku zdôraznil, že znalec sa v posudkovej časti
svojho znaleckého posudku jednoznačne vyjadril, že sporný odtlačok čeľuste plombovacích klieští
a kontrolný odtlačok neboli vyhotovené čeľusťami toho istého nástroja (čl. II, časť II.B. znaleckého
posudku). K ďalším námietkam žalovanej uviedol, že už samotné porušenie číselníka overovacej
značky na meradle a s tým súvisiaci odber zemného plynu meradlom, na ktorom bolo porušené
zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, je skutočnosťou, ktorú § 59 ods. 1 písm. d) zákona č.
656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov uvádza ako titul neoprávneného odberuplynu. Poukazujúc na rozhodovaciu činnosť NS SR a Krajského súdu v Trnave, tvrdil, že zodpovednosť
za škodu je pritom podľa tejto špecifikácie založená na objektívnom princípe. Podotkol, že žalobca,
ako vlastník a prevádzkovateľ distribučnej siete, si plní povinnosť v zmysle § 54 ods. 1 zákona č.
656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov úradným overovaním meradiel a ich
zabezpečovaním plombami v zákonom stanovených limitoch. Overovacia značka úradného overenia
zabezpečuje meradlo proti neoprávnenej manipulácii v zmysle § 59 ods. 1 písm. d) zákona č. 656/2004
Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov a má za cieľ zabrániť možnosti ovplyvniť alebo
zmeniť záznam údajov o reálnej spotrebe zemného plynu. V súlade s § 15 ods. 6 písm. d) zákona č.
142/2000 Z. z. o metrológii platnosť overenia určeného meradla zaniká, ak bola poškodená, zmenená,
odstránená alebo inak porušená overovacia značka alebo zabezpečovacia značka. Ďalej žalobca
dôvodil, že plynomer ako určené meradlo možno používať na určovanie ceny, len ak má platné overenie.
Mal za to, že v konaní predložením znaleckého posudku preukázal, že žalovaná odoberala zemný
plyn plynomerom, na ktorom bola poškodená overovacia značka, pričom takýto odber sa považuje za
neoprávnený podľa § 59 ods. 1 písm. d) zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene
niektorých zákonov. Skutočnosť, že žalovaná odoberala zemný plyn na danom odbernom mieste aj
pred dátumom začiatku neoprávneného odberu určeného k 19.08.2011 potvrdila v podanom odpore
sama žalovaná, keď uviedla, že všetky platby za užívanie zemného plynu riadne platila. K tomu žalobca
uviedol, že platby žalovaná neplatila žalobcovi, ale spoločnosti SPP, a. s., s ktorou mala uzavretú
zmluvu o dodávke zemného plynu. Podľa žalobcu, takýmto neoprávneným odberom mu vznikla škoda,
ktorá bola vypočítaná zákonným postupom podľa § 59 ods. 3 zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike
a o zmene niektorých zákonov a v súlade s vyhláškou č. 155/2005 Z. z. a vyúčtovaná vo faktúre č.
9000140410 v sume 5.352,81 eur vrátane náhrady nákladov zisťovania, ktorej zaplatenie je predmetom
tohto konania. Poukázal na to, že žalobca uplatnil voči žalovanej nárok na náhradu škody až po
potvrdenípoškodeniaoverovacejznačkynezávislýmznalcom.Odkazujúcnazákonometrológii,žalobca
argumentoval, že porušením overovacej značky (plomby) zaniká platnosť overenia určeného meradla
a stav spotreby, ktorý toto meradlo indikuje, je aj vzhľadom na možnú manipuláciu s počítadlom
nevieryhodný a jediný možný spôsob, ktorý má žalobca, ako prevádzkovateľ distribučnej siete, na
určenie množstva spotrebovaného odberu zemného plynu je ten, ktorý upravuje priamo vyhláška č.
155/2005 Z. z. Podľa nej sa množstvo neoprávneného odberu zemného plynu určí ako súčin dĺžky
neoprávneného odberu, t. j. obdobia od posledného odpočtu predchádzajúceho zisteniu neoprávneného
odberu (v tomto prípade od 19.08.2011 do zistenia neoprávneného odberu k 11.07.2012) najväčšieho
hodinového príkonu plynového spotrebiča a vyhláškou stanoveného denného počtu hodín používania
spotrebičov podľa § 1 ods. 2 písm. a) vyhlášky č. 155/2005 Z. z. Nakoľko je podľa žalobcu odber
zemného plynu žalovanou s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii v zmysle § 59
ods. 1 písm. d) zákona č. 656/2004 Z. z. považovaný za neoprávnený, trvá žalobca na podanej žalobe.
K vyjadreniu žalobcu k odporu podala žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu skutkové
a právne stanovisko zo dňa 02.10.2014, doručené súdu dňa 06.10.2014. Na ozrejmenie skutočností
uvedených už v jej odpore proti platobnému rozkazu, uviedla, že obdržala od žalobcu list zo dňa
17.07.2012 zn. DS/1099/2012 - vyfakturovanie škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného
plynu spolu s faktúrou č. 9000140410 zo dňa 20.07.2012 splatnou dňa 03.08.2012. Túto faktúru
neuznala a nezaplatila. Svoje námietky sformulovala do piatich bodov: 1. Žalobca nepreukázal, že
by mu vôbec nejaká škoda vznikla. K tejto námietke uviedla, že aký merač plynu a v akom stave
žalovaná dostala nemontovaný, v takom stave bol tento až do konca, kým ho žalobca z odberného
miesta odmontoval. Podľa nej je nelogické a proti ekonomickému rozumu, aby žalobkyňa robila
akékoľvek zásahy na merači. Spotreba na rodinnom dome nie je nijako zaujímavá, navyše merač
sa nachádza sa nachádza na rozhraní pozemku žalobkyne a verejnej plochy, takže pokiaľ by aj do
pripojenia k sieti a do merača niekto robil zásady, nemusela o nich ani vedieť. 2. Žalobca jednoznačne
nepreukázal,žedošlokneoprávnenémuodberuplynu,atedaknástupuobjektívnejzodpovednosti.Jeho
tvrdenie, že došlo k neoprávnenému odberu a vyvodenie objektívnej zodpovednosti sa opiera o závery
predloženého znaleckého posudku znalca Ing. E. O., pričom znalecký posudok takýto jednoznačný
záver nedáva, hovorí len o pravdepodobnosti, a navyše tento znalecký posudok bol vyhotovený
na objednávku žalobcu. 3. Žalobcom použitý znalec Ing. E. O. je znalcom v odbore strojárstvo,
odvetvie mechanické zabezpečovacie systémy a v odbore kriminalistika, odvetvie mechanoskopia, nie
je znalcom v odbore meracích systémov, metrológie a skúšobníctva. Žalovaná namietla tento postup
domnievajúc sa, že na vyslovenie jednoznačných záverov o tom, že bolo porušené zabezpečenie
proti neoprávnenej manipulácii, je príslušný Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR
poukazujúc na ustanovenia § 15 (overenie určeného meradla) a § 19 (používanie určených meradiel)zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii. 4. Žalovaná popiera tvrdenie žalobu o objektívnej zodpovednosti
argumentujúc, že z iných konaní vedených na Okresnom súde Topoľčany sp. zn. 7C/82/2014 a
5C/26/2014 vie, že pohyb meradiel u žalobcu po ich ociachovaní bol taký, že tieto sa nemontovali
k odberateľovi hneď, šli do regionálnych skladov žalobcu a až z nich sa postupne brali a montovali
jednotlivým odberateľom. Taktiež z nich vie, že žalobca si u meradiel, ktoré boli čerstvo ociachované,
nerobil žiadnu fotodokumentáciu, takže nevedel doložiť, s akými ciachmi to ktoré meradlo bolo skutočne
odberateľovi namontované. Teraz si už takúto fotodokumentáciu robí, to je však iba posledné obdobie.
Takéto niečo u žalobkyne dosiaľ netvrdil, nepreukazoval, že pri namontovaní merača u nej tam bola
takáto ciacha a táto sa odlišuje od ciachy, ktorú tam našiel pri demontáži. Rozdiel v tvare ciach
iba konštatuje a nijako nedokladá. Zastala názor, že základným dôkazom pre konštatovanie nástupu
objektívnej zodpovednosti je dôkaz, ktorým by žalobca jednoznačným spôsobom preukázal, aká bola
ciacha pri namontovaní plynomeru, aká bola pri demontáži plynomeru, a že tieto ciachy neboli totožné.
5. Pochybnosti žalovanej o správnosti postupu žalobcu označila žalovaná za ešte rozsiahlejšie pokiaľ
ide o právnu stránku veci, majúc za to, že postup žalobcu vykazuje znaky porušenia jej ústavných
práv. V tejto súvislosti uviedla, že na túto vec sa vzťahuje zákon č. 656/2004 Z. z. o energetike,
najmä jeho § 59 o neoprávnenom odbere plynu a vykonávacia vyhláška č. 155/2005 Z. z., vydaná
na základe zmocňujúceho ustanovenia § 59 ods. 3 zákona č. 656/2004 Z. z. Pripomenula, že oba
predpisy už dnes neplatia, boli nahradené od 01.09.2012 novým zákonom č. 251/2012 Z. z., resp.
od 01.01.2013 novou vyhláškou č. 449/2012 Z. z. Postup žalobcu pri vyčíslení škody vychádza z tej
úvahy,žeskutočnevzniknutúškodunemožnovyčísliťnazákladeobjektívnychaspoľahlivýchpodkladov,
preto treba použiť vyhlášku č. 155/2005 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody
spôsobenej neoprávneným odberom plynu. Objasnila, že toto zmocňujúce ustanovenie § 59 ods. 3
zákona č. 656/2004 Z. z. hovorí o nemožnosti vyčíslenia skutočne vzniknutej škody a zmocňuje
vecnepríslušnéministerstvo(vtedyMinisterstvohospodárstvaSR)vydaťvšeobecnezáväznýpredpisna
výpočet tejto škody. Zmocňujúce ustanovenie zákona hovorí iba o škode. Žalovaná poukázala na to, že
pojem škody je v našom práve ustálený a nevykazuje znaky rozpornosti. Keďže zákon č. 656/2004 Z. z.
neobsahuje definíciu škody, treba vychádzať zo všeobecnej definície škody tak, ako ju chápe občianskej
právo. Žaloba jej pritom vyčíslil náhradu škody za obdobie 19.08.2011 až 11.07.2012 sumou 5.092,26
eur (nezohľadnila uplatnené náklady, ako overenie plynomeru, opravu plynomeru..., t. j. sumu 260,55
eur) vychádzajúc zo spotreby 8.982,47 m3 plynu, t. j. z ceny plynu 0,56691 eur/m3. Na porovnanie,
aby mohla jednoduchšie vysvetliť, čo namieta, uviedla žalobkyňa jej spotreby plynu za predchádzajúce
obdobia (pritom upozornila, že ide o obdobie roka, vyčíslenie spotreby plynu titulom neoprávneného
odberu zahŕňa v sebe iba 11 mesiacov): obdobie 18.09.2008 až 18.08.2009 - spotreba 2.067 m3 (t. j.
21.858 kWh), cena plynu celková bez DPH 838,69 eur, t. j. 0,4058 eur/m3 bez DPH; obdobie 19.08.2009
až 18.08.2010 - spotreba 1.770 m3 (t. j. 18.755 kWh), cena plynu celková bez DPH 723,46 eur, t.
j. 0,4087 eur/m3 bez DPH. Poznamenala, že faktúru za obdobie 19.08.2010 až 18.08.2011 nenašla,
iba odpočtom a porovnaním koncového stavu plynomeru k 18.08.2010 a k 18.08.2011 sa dá zistiť, že
spotreba plynu v tomto období (ročná) bola 1.982 m3 (stav merača k 18.08.2010 bol 15.330 m3 a stav
merača k 19.08.2011 bol 17.312 m3). Žaloba jej vo faktúre za škodu spôsobnú neoprávneným odberom
plynu vyčíslil celkovú cenu plynu 5.092,26 eur za obdobie 19.08.2011 až 11.07.2012 - spotreba 8.982,47
m3 (t. j. 94.827,936 kWh), cena plynu celková 5.092,26 eur, t. j. 0,566914 eur/m3. Žalovaná zastala
názor, že zákonné splnomocnenie pre ministerstvo, dané v § 59 ods. 3 zákona č. 656/2004 Z. z.
sa vzťahuje iba na výpočet výšky škody, neobsahuje v sebe aj oprávnenie na udelenie sankcie, pokuty
alebo akéhokoľvek iného postihu. Spôsob výpočtu tejto škody by teda mal byť taký, aby všeobecne
vzaté, takto ustálená škoda približne konvertovala s tou sumou, o ktorej možno pri podrobnom skúmaní
skutkového stavu v konkrétnom prípade povedať, že je zrejme škodou, ktorá, bez ohľadu na spôsob
výpočtu vyhláškou, ale s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu, vznikla. Takýmito okolnosťami môžu
byť napríklad: história spotreby na tomto odbernom mieste, spôsob stavebnej úpravy objektu, ktorý
môže ovplyvniť spotrebu (vykurovaná nadstavba, prístavba, ktoré by zvýšili spotrebu alebo zateplenie,
efektívnejší kotol alebo zabudovanie krbu a pod., ktoré by znížili skutočnú spotrebu. Každá odchýlka
od takto ustálenej spotreby, najmä smerom hore, by mala byť náležite doložená skutkovými zisteniami,
inak by nešlo o ustálenie skutočnej škody, ale o druh sankcie. Žalovaná má za to, že spôsob výpočtu
škody žalobcom sa od týchto zásad diametrálne odchyľuje. Upriamila pozornosť na to, že za obdobie
11 mesiacov, po ktoré odber plynu posúdil ako neoprávnený, vyčíslil ho množstvom 8.982,47 m3, čo je
päťnásobok jej spotreby za obdobie odpočtu od 19.08.2009 do 18.08.2010. Cena plynu pritom vtedy
bola 0,4087 eur/m3 bez DPH (0,48639 eur/m3 s DPH), pričom vo svojom výpočte žalobca vyčísľuje
cenu plynu jednotkovou cenou 0,56691 eur/m3, čo je o 38,7% viac (pri zohľadnení DPH o 16,55% viac)
než cena plynu, za ktorý ho v poslednom období odoberala. Poznamenala, že dokonca aj za obdobie,ktoré nakoniec žalobca vyhodnotil ako obdobie neoprávneného odberu plynu (11 mesiacov), merač
plynu vykazoval spotrebu 1.496 m3. Stav merača k 18.08.2011 bol totiž 17.312 m3 a stav merača k
11.07.2012 bol 17.795 m3. Tento stav merača sa dá zistiť aj na výpočte škody vykonanej žalobcom, aj
na fotografii merača v znaleckom posudku Ing. O.. Posledné vyúčtovanie spotreby plynu je opravné v
dôsledku toho, že žalobca vyhodnotil odber ako neoprávnený. Podľa tvrdenia žalovanej, tento výpočet
urobený žalobcom, aj keby bol urobený podľa vyhlášky č. 155/2005 Z. z., vykazuje všetky znaky sankcie,
postihu za tvrdený neoprávnený odber, nie znak reparácie spôsobnej škody. Zároveň poukázala na to,
že v dokazovaní sa neobjavili žiadne skutočnosti, ktorý by svedčili tomu, že je dôvodné sa odchýliť od
výšky škody, ktorú by bolo správne a spravodlivé pri obvyklom chode vecí vyčísliť. Žalovaná označila
úpravu vyčíslenia obsiahnutú vo vyhláške č. 155/2005 Z. z., podľa ktorej postupoval aj žalobca, za
protiústavnú, rozpornú s čl. 4 ods. 1 a čl. 11 ods. 1 Listiny základných práva a slobôd, ako aj s čl. 123
Ústavy SR. Argumentovala, že samotná vyhláška č. 155/2005 Z. z. spôsobom, akým stanovuje výpočet
náhrady škody, porušuje rovnosť vlastníckeho práva a vo viacerých kritériách je výpočet, stanovený
vyhláškou vzdialený škode skutočnej, pričom v dôsledku objektívnej zodpovednosti označený škodca
má natoľko sťaženú možnosť obrany, že je na mieste hovoriť o porušení rovnosti vlastníckeho práva.
Mechanická aplikácia tejto vyhlášky spôsobuje, že výpočet škody je svojou výškou (či už spotreby alebo
finančnou) natoľko vzdialený skutočnosti, že tento výpočet treba označiť za sankciu, nie za reparáciu,
vzniknutej škody. Na toto však, podľa žalovanej, splnomocňujúce ustanovenie § 59 ods. 3 zákona č.
656/2004 Z. z. oprávnenie ministerstvu nedalo. Poznamenala, že v tomto konkrétnom prípade by vyšiel
výpočet škody za 11 mesiacov v množstve odobraného plynu päťnásobne vyšší než skutočná spotreba
žalovanej za bezprostredne prechádzajúce obdobie. A ak by urobila prepočet na porovnateľné obdobia
(t. j. na rok), potom tento nepomer medzi vyčíslením spotreby žalobcom za tvrdený neoprávnený odber a
bezprostrednepredchádzajúcouskutočnouškodoubyešteviacbildoočí.Neústavnosťspôsobuvýpočtu
náhrady škody tak, ako ho stanovuje vyhláška, je podľa názoru žalovanej zjavná aj zo spôsobu, akým
sa stanovuje cena takto odobratého plynu v § 1 ods. 1 vyhlášky č. 155/2005 Z. z., t. j. na hornej hranici
rozpätia platných taríf, resp. v najvyššej tarife. V tejto súvislosti dala do pozornosti súdu uznesenie
Ústavného súdu ČR sp. zn. Pl. ÚS 29/13 zo dňa 01.04.2014 riešiace svojou povahou identický problém.
Záverom žalovaná domnievajúc sa, že úprava obsiahnutá vo vyhláške č. 155/2005 Z. z. je v rozpore s
ustanoveniami čl. 4 ods. 1 a čl. 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a s čl. 123 Ústavy SR, ako
aj s ustanovením § 59 ods. 3 zákona č. 656/2004 Z. z., navrhla v prípade, ak súd dôjde k záveru, že
došlo k neoprávnenému odberu plynu a mala by byť použitá vyhláška č. 155/2005 Z. z., aby konanie
podľa § 144 ods. 2 Ústavy SR prerušil a podal návrh na Ústavný súd SR na začatie konania na základe
čl. 125 ods. 1 Ústavy SR.
Právny zástupca žalovanej na pojednávaní uviedol, že za primárny považuje dôkaz o tom, či
tvrdená pozmenená plomba skutočne nie je totožnou s tou, ktorá sa na meradle nachádzala v dobe
jeho montovania na odberné miesto žalovanej. Len takýto dôkaz môže spôsobiť nástup objektívnej
zodpovednosti žalovanej. Takýto dôkaz dosiaľ produkovaný nebol, naopak poukázal na spisy tunajšieho
súdu sp. zn. 7C/82/2014 a 5C/26/2014, kde, okrem iného, boli vypočutí pracovníci žalobcu, ktorí robili
kontroly, v prvom prípade dokonca taktiež v Bojnej, a potvrdili, že pri namontovaní merača sa žiadna
dokumentácia v tom smere, aby bola zachytená podoba plomby, nikdy nerobila. Začali tak robiť až v
poslednom období, pričom od pracoviska, ktoré vykonávalo ciachovanie, meradlo šlo najskôr do skladov
žalobcu,ažpotompočasebolomontované.Navrholpretovykonaťdôkazyobsahomtýchtospisov.Urobil
záver, že nástup objektívnej zodpovednosti v tejto fáze preukázaný nebol, namietol znalecký posudok
znalca Ing. O. z dôvodov uvedených v písomnom vyjadrení a vzniesol aj právne námietky rozobrané v
písomnom vyjadrení zo dňa 02.10.2014. V stručnosti dodal, že zákon dáva oprávnenie ministerstvu na
stanovenie bližších podmienok odberu na výpočet škody vyhláškou. Nedáva oprávnenie na to, aby bola
v prípade neoprávneného odberu stanovená aj sankcia. Spôsob výpočtu podľa vyhlášky č. 155/2005
Z. z. však je taký, že oproti dovtedy ustálenej spotrebe za uplynulé roky, ktorú nikto nenapáda, výpočet
vychádza 5 až 8 krát vyšší. Kvalifikoval ho preto ako sankciu, nie ako výpočet náhrady škody, pretože zo
skutkových okolností na ustálenie takýchto násobkov nie sú žiadne podklady. Preto tento nižší právny
predpis podľa neho porušuje ústavné práva žalovanej, najmä čl. 4 a čl. 11 Listiny základných práva a
slobôd, ako aj čl. 123 Ústavy SR. To všetko v prípade, ak by sa tento predpis mal aplikovať, zatiaľ však
z uvedených dôvodov, nie je tohto názoru.
Žalobcapodanímzodňa28.10.2014,doručenýmsúdudňa29.10.2014,žiadalospravedlniťjehoneúčasť
napojednávaní,vyslovilsúhlassrozhodnutímvovecibezjehoúčasti,vyjadrilsakdoterajšiemupriebehu
sporu a doplnil žalobný návrh. Poznamenal, že už vo vyjadrení k odporu žalovanej uviedol, že nadanom odbernom mieste dochádzalo k odberu zemného plynu meradlom, na ktorom bola poškodená
a poručená overovacia značka tým, že nebola vytvorená čeľusťami plombovacích klieští používaných
na zabezpečenie plynomerov v spoločnosti, pričom takýto odber sa považuje za neoprávnený podľa §
59 ods. 1 písm. d) zákona č. 656/2004 Z. z. Nakoľko v prípade neoprávneného odberu zemného plynu
meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, čím podľa zákona
o metrológii zanikla platnosť overenia určeného meradla, nie je nikdy možné zistiť skutočne vzniknutú
škodu z dôvodu možnej manipulácie s číselníkom meradla, výška spôsobenej škody bola zistená platne
v súlade s vyhláškou č. 155/2005 Z. z. Žalobca uviedol, že postupoval v súlade s touto vyhláškou a
množstvo neoprávneného odberu zemného plynu určil ako súčin dĺžky neoprávneného odberu, t. j.
obdobia od posledného odpočtu predchádzajúceho zisteniu neoprávneného odberu (od 19.08.2011 do
zistenia neoprávneného odberu k 11.07.2012) najväčšieho hodinového príkonu plynového spotrebiča a
vyhláškou stanoveného denného počtu hodín používania spotrebičov podľa § 1 ods. 2 písm. a) vyhlášky
č. 155/2005 Z. z. Zároveň predložil vyhotovenú fotodokumentáciu meradla a spotrebičov v odbernom
mieste v čase zistenia podozrenia z neoprávneného odberu zemného plynu. K stavu overovacej značky
na meradle v čase jeho montáže na odbernom mieste zdôraznil, že k osadeniu overovacej značky na
meradle dochádza priamo u výrobcu meradla. Výrobca meradla jednoznačne potvrdil, že overovacia
značka na dotknutom meradle plynomeru pod č. 2154954, typ: Y. C.-E., na odbernom mieste Y. XXX, ako
bola prevedená a zdokumentovaná dňa 11.07.2012, t. j. v čase zistenia podozrenia z neoprávneného
odberu, nebola nikdy v takejto podobe výrobcom dodávaná. Nakoľko odber zemného plynu žalovanou
s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii je v zmysle § 59 ods. 1 písm. d) zákona
č. 656/2004 Z. z. považovaný za neoprávnený, žalobca na žalobe v spojení s predloženými dôkazmi a
vyjadreniami trvá v celom rozsahu. Zároveň si žalobca vyčíslil trovy konania.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu žalovanej, oboznámením sa s listinnými
dôkazmi predloženými účastníkmi konania tvoriacimi obsah súdneho spisu, najmä so žalobou, faktúrou
č. 9000140410 zo dňa 20.07.2012 splatnou dňa 03.08.2012 vystavenou na sumu 5.352,81 eur,
Výpočtomškodyspôsobenejneoprávnenýmodberomplynu-kategóriaobyvateľstvozodňa17.07.2012,
listom žalobcu adresovaným žalovanej - Vyfakturovanie škody spôsobenej neoprávneným odberom
zemného plynu zo dňa 17.07.2012, Zápisom zo dňa 11.07.2012 o neoprávnenom odbere zemného
plynu u odberateľa, Znaleckým posudkom znalca Ing. E. O. č. 126/PL-2012 zo dňa 13.06.2012,
platobným rozkazom Okresného súdu Topoľčany č. k. 6RO/611/2014-18 zo dňa 05.08.2014, Odporom
žalovanej proti platobnému rozkazu zo dňa 14.08.2014, Vyjadrením žalobcu k odporu žalovanej zo dňa
03.10.2014, doručeným súdu dňa 06.10.2014, Skutkovým a právnym stanoviskom žalovanej zo dňa
02.10.2014, doručeným súdu dňa 06.10.2014 a jeho prílohami: vyúčtovaním spotreby plynu za obdobie
18.09.2008-18.08.2009,vyúčtovanímspotrebyplynuzaobdobie19.08.2009-18.08.2010,vyúčtovaním
spotreby plynu za obdobie 19.08.2011 - 18.08.2012, Vyjadrením žalobcu, doplnením žalobného návrhu
zo dňa 28.10.2014, doručeným súdu dňa 29.10.2014 a jeho prílohou: fotodokumentáciu meradla a
spotrebičov v odbernom mieste v čase zistenia podozrenia z neoprávneného odberu zemného plynu,
oboznámením sa s obsahom spisov Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 7C/82/2014 a 5C/26/2014, z
ktorých zistil nasledovný skutkový a právny stav:
Žalovaná je odberateľkou zemného plynu na odbernom mieste Y. XXX, Y., pričom dňa 11.07.2012
zamestnanci žalobcu vykonávali u žalovanej náhodnú kontrolu plynomeru a podľa zápisu vyhotoveného
pri kontrole plynomeru žalovanej vzniklo u nich podozrenie na pozmenenie overovacej - zabezpečovacej
značky meradla, a z toho dôvodu meradlo (plynomer) odmontovali a bolo zaslané znalcovi Ing. E. O.
na preskúmanie. Podľa znaleckého posudku č.126/PL-2012 zo dňa 13.07.2012 znalca Ing. E. O. mu
bol predložený plynomer s výrobným číslom 2154954-0B9-05-I, z ktorého demontoval plombu a zistil,
že na tejto sa nachádza označenie „06 M41 - M41“ a tieto odtlačky na plombe porovnal s kontrolnými
odtlačkami plombovacích klieští, ktoré od zástupcu žalobcu prevzal dňa 22.6.2012 a na ktorých sa
nachádzajú označenia „06 M41 - M41“. Optickým skúmaním označení zistil obsahovú zhodu, tvarovú
a rozmerovú nezhodu sporných kontrolných odtlačkov, a podľa záveru znaleckého posudku je možné
predpokladať, že pôvodné zabezpečenie meradla bolo nahradené plombou so znakmi vytvorenými
čeľusťami klieští, ktoré neboli oprávnené na plombovanie meradla, a preto vzhľadom na zistené
skutočnosti je možné predpokladať, že pôvodné zabezpečenie meradla výrobcom bolo odstránené
a nahradené zabezpečením, ktoré bolo označené znakmi, ktoré sú nezhodné so znakmi označenia
výrobcu a tieto neboli vytvorené kliešťami oprávnenými na zabezpečenie meradla.Následne žalobca uskutočnil výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu u žalovanej a
výšku škody stanovil na sumu 5.352,81 eur, z čoho suma 5.092,26 eur predstavuje škodu spôsobenú
neoprávneným odberom zemného plynu za obdobie od 19.08.2011 do 11.07.2012 a
suma 260,55 eur predstavuje ostatné náklady spojené so zaisťovaním neoprávneného
odberu zemného plynu. Žalobca vyfakturoval žalovanej faktúrou č. 9000140410 zo dňa 20.07.2012,
splatnoudňa03.08.2012,náhradutejtoškodyvsume 5.352,81eur.Žalovanáuvedenúfaktúružalobcovi
neuhradila.
Z predložených vyúčtovacích faktúr SPP, a. s., Mlynské nivy 44/a, 825 11 Bratislava, IČO: 35 815 256,
vyplýva, že v období od 18.09.2008 do 18.08.2009 bola spotreba 2.067 m3, v období od 19.08.2009 do
18.08.2010 bola spotreba 1.770 m3. Napriek tomu, že vyúčtovaciu faktúru za obdobie od 19.08.2010 do
18.08.2011 žalovaná nepredložila, nakoľko ju nenašla, dá sa odpočtom a porovnaním koncového stavu
plynomeru k 18.08.2010 a k 18.08.2011 zistiť, že spotreba plynu v tomto období (ročná) bola 1.982 m3
(stav merača k 18.08.2010 bol 15.330 m3 a stav merača k 19.08.2011 bol 17.312 m3). Z vyúčtovacej
faktúry za obdobie od 19.08.2011 do 18.08.2012 si SPP, a. s., účtovala len 13 m3, nakoľko toto obdobie
bolo zahrnuté do spornej faktúry za neoprávnený odber plynu. Z tejto vyúčtovacej faktúry však vyplýva,
že dňa 19.08.2011 bol stav plynomeru 17.312 m3 a dňa 11.07.2012 pri kontrole a výmene plynomeru
bol stav plynomeru 18.795 m3 (uvedené v zápise zo dňa 11.07.2012), to znamená, že za toto obdobie
(11 mesiacov) žalovaná spotrebovala 1.483 m3 plynu.
Podľa § 420 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Občiansky zákonník“), každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).
Podľa § 96 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov
účinnom od 01.09.2012, konania začaté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa
doterajších predpisov. Konanie dokončí orgán príslušný na konanie v čase, keď sa konanie začalo.
Podľa § 51 ods. 2 zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov účinnom do
31.08.2012 (ďalej len „zákon č. 656/2004 Z. z.“), prevádzkovateľ distribučnej siete je povinný zabezpečiť
potrebné zapojenie a udržiavanie určeného meradla plynu a prijať nevyhnutné opatrenia potrebné na
zabránenie neoprávnenej manipulácii s určeným meradlom.
Podľa § 51 ods. 4 zákona č. 656/2004 Z. z., odberateľ plynu je povinný umožniť prevádzkovateľovi
distribučnej siete kontrolu odberného plynového zariadenia a určeného meradla v termíne dohodnutom
s prevádzkovateľom distribučnej siete.
Podľa § 59 ods.1 písm. d) zákona č. 656/2004 Z. z., neoprávneným odberom plynu je odber bez
určeného meradla alebo s meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete, alebo na
ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii.
Podľa § 59 ods. 2 zákona č. 656/2004 Z. z., odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný
uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi
distribučnej siete škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť
spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi
distribučnej siete.
Podľa § 59 ods. 3 zákona č. 656/2004 Z. z., ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe
objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným
odberom plynu, ktorý ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
Podľa § 1 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 155/2005
Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu (ďalej len
„vyhláška č. 155/2005 Z. z.“), škoda spôsobená neoprávneným odberom plynu sa vypočíta ako súčin
množstva neoprávnene odobratého plynu určeného podľa odseku 2 a sadzby za 1 m3 plynu, ktorá jea) v prípade neoprávneného odberu plynu pre domácnosti cenníkovou cenou pre odberateľov plynu v
domácnosti v najvyššej tarife.
Podľa § 1 ods. 4 vyhlášky č. 155/2005 Z. z., ak nemožno presne určiť dobu trvania neoprávneného
odberu plynu, odber plynu sa účtuje odo dňa posledného odpočtu meradla do dňa zistenia
neoprávneného odberu plynu.
Podľa § 9 ods. 4, 5 zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii, metrologická kontrola počas používania
určených meradiel je následné overenie určených meradiel (ďalej len „následné overenie“). Metrologickú
kontrolu vykonáva ústav a vo vymedzenom rozsahu aj organizácia určená úradom (ďalej len „určená
organizácia“) a podnikatelia alebo iné právnické osoby, ktoré boli rozhodnutím úradu autorizované podľa
§ 24 (ďalej len „autorizovaná osoba“).
Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii, autorizácia je udelenie oprávnenia
podnikateľovi alebo inej právnickej osobe na výkon overovania určených meradiel alebo úradného
merania. Autorizáciu udeľuje úrad na základe písomnej žiadosti podnikateľa alebo inej právnickej osoby.
Po vykonanom dokazovaní a zhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti,
s prihliadnutím na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci, mal súd za
preukázané, že žaloba na zaplatenie sumy 5.352,81 eur s príslušenstvom z titulu
náhrady škody spôsobenej žalobcovi neoprávneným odberom zemného plynu žalovanou za obdobie od
19.08.2011 do 11.07.2012 nie je dôvodná, a preto ju súd zamietol.
Je nesporné, že žalovaná odoberala zemný plyn na odbernom mieste Y. XXX, Y., a pri kontrole
meradla zamestnancami žalobcu dňa 11.07.2012 vzniklo podozrenie na pozmenenie overovacej a
zabezpečovacej značky meradla, v dôsledku čoho bolo uvedené meradlo demontované a predložené
znalcovi, ktorý vo svojom znaleckom posudku vyslovil predpoklad, že pôvodné zabezpečenie meradla
výrobcom bolo odstránené a nahradené zabezpečením, ktoré bolo označené znakmi, ktoré sú nezhodné
so znakmi označenia výrobcu a tieto neboli vytvorené kliešťami oprávnenými na zabezpečenie meradla.
Na základe tohto záveru znaleckého posudku žalobca vyčíslil škodu podľa vyhlášky č. 155/2005 Z. z.,
ktorá mu mala vzniknúť v dôsledku neoprávneného odberu zemného plynu zo strany žalovanej. Súd
sa stotožnil s námietkou žalovanej, že v danom prípade nemal meradlo posudzovať znalec Ing. E. O.,
ktorý je znalcom v odbore kriminalistika, odvetvie mechanoskopia (nie je znalcom v odbore meracích
systémov, metrológie a skúšobníctva), nakoľko v zmysle § 15 zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii,
overenie určeného meradla vykonáva Slovenský meteorologický ústav (SMÚ), určená organizácia alebo
autorizovaný osoba, pričom podľa § 23 autorizácia je udelenie oprávnenia podnikateľovi alebo inej
právnickej osobe na výkon overovania určených meradiel alebo úradného merania. Autorizáciu udeľuje
úrad na základe písomnej žiadosti podnikateľa alebo inej právnickej osoby. V súdenej veci žaloba
nepreukázal súdu, či znalec Ing. E. O. je takouto autorizovanou osobou. Preto bolo povinnosťou žalobcu
predložiťurčenémeradlonametrologickúkontroluSMÚ,apotomnazákladevýsledkukontrolyurčeného
meradla by bolo možné objektívne posúdiť, či sa v konkrétnom prípade jedná o neoprávnený odber
podľa ustanovenia § 59 ods. 1 písm. d) zákona č. 656/2004 Z. z. Zo žalobcom predloženého znaleckého
posudku vyplýva, že znalec Ing. E. O. skúmal iba to, či ide o originálnu plombu, ale absentuje v
ňom skúmanie aj ďalších skutočností týkajúcich sa toho, či bolo možné olovenú plombu vymeniť bez
poškodenia alebo zanechania ďalších znakov na telese plynomeru a pod. Je na mieste konštatovanie,
že znalecký posudok preto nebol spracovaný komplexne, nakoľko nie je z neho zistiteľné, či naozaj
došlo k zásahu do číselníka. Zo znaleckého posudku možno zistiť iba to, že existuje predpoklad
zamenenia zabezpečovacej značky na meradle a jeho nahradenie iným zabezpečením, ale z tohto
posudku nie je možné jednoznačným spôsobom vyvodiť záver, že v dôsledku porušenia zabezpečenia
na meradle došlo na strane žalovanej ku vzniku škody, a to či už neoprávnenou manipuláciou so
samotným meradlom, prípadne iným spôsobom. Žalobca vo svojom vyjadrení sa k odporu k výhradám
žalovanej o deklarovanom predpoklade porušenia plynomeru v znaleckom posudku uviedol, že znalec
sa v posudkovej časti svojho znaleckého posudku jednoznačne vyjadril, že sporný odtlačok čeľuste
plombovacích klieští a kontrolný odtlačok neboli vyhotovené čeľusťami toho istého nástroja (čl. II, časť
II.B. znaleckého posudku). Súd ozrejmuje, že toto tvrdenie žalobcu je síce pravdivé, avšak žalobca
si vybral len v jeho prospech svedčiacu časť znaleckého posudku, a to čl. II, časť II.B. znaleckého
posudku, ktorá pritom ani netvorí záver znaleckého posudku (záverom je len jeho III. časť), v ktorom
znalec uviedol: „Na základe zistených skutočností môžem jednoznačne potvrdiť, že sporné odtlačkyčeľustí plombovacích klieští a kontrolné odtlačky neboli vytvorené čeľusťami toho istého nástroja.“, ale
zámerne opomenul poukázať aj na záver znaleckého posudku, nesvedčiaci v jeho prospech, a to na
III. časť znaleckého posudku, kde na prvú otázku položenú zadávateľom (žalobcom) znejúcu: „Či bola
falšovaná plomba na počítadle meradla, nakoľko sa plomba nejaví ako originál, ktorou meradlo opatruje
výrobca?“, znalec odpovedal: „Vzhľadom na zistené skutočnosti môžem predpokladať, že pôvodné
zabezpečenie meradla bolo nahradené plombou so znakmi vytvorenými čeľusťami klieští, ktoré neboli
oprávnené na plombovanie meradla.“. Z citovanej položenej otázky žalobcu znalcovi a zo znalcovej
odpovede na ňu je zrejmé, že ani sám žalobca si neboli istý, či plomba bola falšovaná, keď v zadaní
otázky uviedol, že sa mu „nejaví“ ako originál; a túto jeho neistotu nevyvrátil ani znalec, keď v odpovedi
na túto otázku uviedol, že iba: „...môžem predpokladať, že pôvodné zabezpečenie meradla bolo
nahradené plombou so znakmi vytvorenými čeľusťami klieští, ktoré neboli oprávnené na plombovanie
meradla.“.).TakistožalobcazámerneopomenulpoukázalajnaďalšízáverIII.častiznaleckéhoposudku,
nesvedčiaci v jeho prospech, kde na tretiu otázku položenú zadávateľom (žalobcom) znejúcu: „Bolo
porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii?“, znalec odpovedal: „Vzhľadom na zistené
skutočnosti môžem predpokladať, že pôvodné zabezpečenie meradla bolo odstránené a nahradené
zabezpečením, ktoré bolo označené znakmi, ktoré sú nezhodné zo znakmi označenia výrobcu a
tieto neboli vytvorené kliešťami oprávnenými na zabezpečenie meradla.“, z čoho je zjavný znova iba
predpoklad znalca, nie jednoznačný záver. Odhliadnuc od uvedeného, podstatnou je však skutočnosť,
že znalecký posudok vyhotovovala osoba, ktorá na to nebola oprávnená. Navyše, kontrola odberného
miesta nebola vykonaná v súlade s ustanovením § 51 ods. 4 zákona č. 656/2004 Z. z., pretože kontrola
sa uskutočnila bez predošlej dohody medzi žalobcom, ako prevádzkovateľom distribučnej siete, a
žalovanou, ako odberateľkou, keď zamestnanci žalobcu svojvoľne zisťovali zabezpečenie meradla bez
predchádzajúceho upozornenia odberateľky.
Súd ďalej poukazuje na to, že i v prípade, ak by bol preukázaný bez pochybností neoprávnený odber
plynu, čo v tomto prípade nebolo, žalobca mal v prvom rade postupovať podľa § 59 ods. 3 zákona č.
656/2004 Z. z., podľa ktorého je najskôr potrebné vyčísliť škodu na základe objektívnych a spoľahlivých
podkladov, a až keď to nie je možné, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným
odberom plynu, ktorý stanovuje vyhláška č. 155/2005 Z. z. Zákonná úprava zodpovednosti za škodu
podľa ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka predpokladá pre vznik zodpovednosti za škodu
porušenie právnej povinnosti, existenciu škody, príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a
škodou a zavinené konanie. Z iných predpokladov nemôže vychádzať ani zákon č. 656/2004 Z. z., ktorý
len v prípade nemožnosti vyčíslenia škody odkazuje na citovanú vyhlášku. Keďže je daná objektívna
zodpovednosť za škodu vzniknutú neoprávneným odberom plynu, nie je potrebné preukazovať, či
k poškodeniu došlo zavinením žalovanej, avšak je potrebné preukázať, že žalovaná týmto konaním
spôsobila žalobcovi škodu a medzi jej konaním a vzniknutou škodou musí byť daná príčinná súvislosť.
Žaloba škodu ihneď vyčísloval v zmysle vyhlášky č. 155/2005 Z. z.. Zhodne s tvrdením žalovanej súd
konštatuje, že vyčíslenie škody v zmysle uvedenej vyhlášky pôsobí ako sankcia, a nie ako náhrada
škody, keď takéto vyčíslenie škody niekoľkonásobne prekračuje skutočnú spotrebu, ktorú je pritom
možné určiť napríklad podľa priemeru spotreby zemného plynu žalovanou za posledné roky. V tejto
súvislosti nemohla zostať bez povšimnutia súdu i tá skutočnosť, že žalovaná je takto sankcionovaná
v dôsledku zákonom stanovenej objektívnej zodpovednosti, pričom na druhej strane jej zákon ukladá
povinnosť mať plynomer na verejne dostupnom mieste, čím vzniká absurdná situácia, keď odberateľka
zemného plynu (žalovaná) zodpovedá za plynomer, ktorý musí byť na verejne prístupnom mieste a ku
ktorému má prístup ktokoľvek.
Žalobca tvrdil, že takýmto neoprávneným odberom zemného plynu žalovanou mu vznikla škoda, ktorá
bola vypočítaná zákonným postupom podľa § 59 ods. 3 zákona č. 656/2004 Z. z. a v súlade s vyhláškou
č.155/2005Z.z.,avyúčtovanávofaktúreč.9000140410vsume5.352,81eurvrátanenáhradynákladov
zisťovania, ktorej zaplatenie je predmetom tohto konania. Súd poukazuje na to, že žalobca tvrdí, že mu
vznikla škoda odkazujúc na ustanovenie § 59 ods. 3 zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene
niektorých, neberúc do úvahy existenciu ustanovenia § 59 ods. 2 citovaného zákona, ktoré predpokladá,
že nie každý neoprávnený odber plynu, za ktorý sa považuje aj odber plynu s meradlom, na ktorom
bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, má za následok vznik škody, keď sa v ňom
uvádza:„Odberateľ,ktorýneoprávneneodoberalplyn(tedaajplynsmeradlom,naktoromboloporušené
zabezpečenie), je povinný prevádzkovateľovi uhradiť skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla.“. Súhlasne
s názorom žalovanej i súd konštatuje, že v žalobe počas konania žiadnym spôsobom nepreukázal, že
mu skutočne akákoľvek škoda vznikla. Povinnosťou žalobcu bolo preukázať, že mu skutočne škodavznikla. Až po tomto preukázaní by mal nárok na náhradu skutočne vzniknutej škody. Len v prípade,
ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu (na základe spoľahlivých a objektívnych podkladov), je
žalobca oprávnený postupovať podľa § 59 ods. 3 zákona č. 656/2004 Z. z. a vyhlášky č. 155/2005
Z. z.). Ďalej žalobca vo svojom písomnom vyjadrení taktiež poukázal na to, že uplatnil voči žalovanej
nárok na náhradu škody až po potvrdení poškodenia overovacej značky nezávislým znalcom. S týmto
jeho názorom nemožno súhlasiť, nakoľko sa nejednalo o potvrdenie poškodenia overovacej značky,
keďže znalec deklaroval len predpoklad jej poškodenia, a diskutabilným sa javí aj žalobcovo označenie
znalca za nezávislého, keďže z úradnej činnosti má súd za preukázané, že vo všetkých obdobných
právnych veciach si dal žalobca vyhotoviť znalecký posudok len znalcovi M.. E. O., a zo všetkých ním
vyhotovených znaleckých posudkov vyplývajú totožné závery. Navyše súd má taktiež zo svojej úradnej
činnosti, za dostatočne preukázané, že tento znalec nebol oprávnený na vyhotovovanie predmetných
znaleckých posudkov, z dôvodov uvádzaných vyššie.
V konaní taktiež nebolo preukázané, že by bol odber zemného plynu žalovanou pred zistením
poškodenia plomby v období od predchádzajúcej kontroly výrazne odlišný (výrazne vyšší alebo
nižší) ako odber zemného plynu v predchádzajúcich, či v nasledujúcich, obdobiach. Zo žalovanou
predloženýchdôkazov-vyúčtovacíchfaktúrdodaniazemnéhoplynuspoločnosťouSPP,a.s.,Bratislava,
vyplýva, že v období od 18.09.2008 do 18.08.2009 bola spotreba zemného plynu žalovanou 2.067
m3, v období od 19.08.2009 do 18.08.2010 bola spotreba zemného plynu žalovanou 1.770 m3.
Napriek tomu, že vyúčtovaciu faktúru za obdobie od 19.08.2010 do 18.08.2011 žalovaná nepredložila
z dôvodu jej nenájdenia, dá sa odpočtom a porovnaním koncového stavu plynomeru k 18.08.2010 a k
18.08.2011 zistiť, že spotreba plynu v tomto období (ročná) bola 1.982 m3 (stav merača k 18.08.2010
bol 15.330 m3 a stav merača k 19.08.2011 bol 17.312 m3). Z vyúčtovacej faktúry za obdobie od
19.08.2011 do 18.08.2012 si SPP, a. s., Bratislava, vyúčtovala spotrebu zemného plynu žalovanou len
13 m3, nakoľko toto obdobie bolo zahrnuté do spornej faktúry za neoprávnený odber zemného plynu.
Avšak i z tejto vyúčtovacej faktúry vyplýva, že dňa 19.08.2011 bol stav plynomeru 17.312 m3 a dňa
11.07.2012 pri kontrole a výmene plynomeru bol stav plynomeru 18.795 m3 (čo je zaznamenané v
Zápise zo dňa 11.07.2012 o neoprávnenom odbere zemného plynu u odberateľa), z čoho je dostačujúco
zistiteľné, že za toto obdobie 11 mesiacov žalovaná spotrebovala 1.483 m3 plynu, čo možno kvalifikovať
ako porovnateľnú (nie výrazne nižšiu) spotrebu zemného plynu žalovanou v porovnaní s ostatnými
obdobiami. Uvedené svedčí o tom, že žalovaná nemohla robiť zásah do telesa plynomeru, pretože
logicky vzaté, ak by k nejakému zásahu do telesa plynomeru došlo, musel by sa takýto zásah prejaviť vo
výrazne klesajúcej spotrebe zemného plynu, čo v tomto prípade preukázané nebolo. Aj z toho dôvodu
by žalobcovi nemohla byť zo stany žalovanej spôsobená žiadna škoda.
NavyšezdôkazovobsiahnutýchvspisochOkresnéhosúduTopoľčanysp.zn.7C/82/2014a5C/26/2014,
s ktorými sa súd v rámci dokazovania v tejto súdenej veci oboznámil, vyplýva, že žalobca nemá k
dispozícii dokumentáciu, ktorá by hodnoverne preukazovala, aká plomba bola osadená na meradle na
danom odbernom mieste. V priebehu týchto súdnych konaní boli, okrem iného, vypočutí zamestnanci
žalobcu, ktorí vykonávali kontroly, v prvom prípade dokonca taktiež v obci Y., a ktorí potvrdili, že pri
namontovaní merača sa žiadna dokumentácia v tom smere, aby bola zachytená podoba plomby, nikdy
nerobila. Začali tak robiť až v poslednom období, pričom od pracoviska, ktoré vykonávalo ciachovanie,
meradlo šlo najskôr do skladov žalobcu, až potom po čase bolo montované. Najzásadnejším dôkazom
v danej veci je pritom dôkaz svedčiaci o tom, či tvrdená pozmenená plomba skutočne nie je totožnou s
tou, ktorá sa na dotknutom meradle nachádzala v dobe jeho montovania na odberné miesto žalovanej,
pretože iba takýto dôkaz by bol spôsobilým na vyvodenie a uplatnenie objektívnej zodpovednosti
žalovanej. Súd však konštatuje, že takýto dôkaz v konaní nebol žalobcom predložený, napriek tomu, že
žalobca bol súdom riadne poučený podľa § 120 ods. 1 a 4 OSP.
Súd pokladá za žiaduce poukázať taktiež na samotné správanie žalovanej, ktorá pri vykonávaní kontroly
na odbernom mieste spolupracovala so zamestnancami žalobcu, umožnila im prístup do domu, z
čoho tiež vyplýva, že nemala dôvod sa obávať, že by sa zistila nejaká neoprávnená manipulácia s
plynomerom.
Keďže z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žaloba v konaní nepreukázal, že by skutočne došlo
k neoprávnenému odberu zemného plynu žalovanou, a v súvislosti s tým mu vznikla škoda, súd jeho
žalobu zamietol vyhodnotiac ju ako nedôvodnú.O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1, § 149 ods. 1, § 151 ods. 1 veta prvá a § 151
ods. 8 OSP.
Podľa § 142 ods. 1 OSP, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa§149ods.1OSP,akadvokátzastupovalúčastníka,ktorémubolaprisúdenánáhradatrovkonania,
je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Podľa § 151 ods. 1 OSP, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Podľa § 151 ods. 8 OSP, vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho
zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa citovaného ustanovenia § 142 ods. 1 OSP tak, že žalovanej,
ktorá mala vo veci plný úspech, priznal náhradu trov potrebných na účelné bránenie práva proti
žalobcovi, ktorý vo veci úspech nemal, v celkovej sume 954,86 eur. Túto celkovú náhradu trov konania
(954,86 eur) súd, v súlade s požiadavkou stanovenou v citovanom ustanovení § 151 ods. 8 OSP, vyjadril
vo výroku rozsudku o náhrade trov konania tak, že uviedol, že trovy konania predstavujú trovy právneho
zastúpenia v sume 954,86 eur, na ktorých náhradu právnemu zástupcovi žalovanej zaviazal žalobcu v
zmysle citovaného ustanovenia § 149 ods. 1 OSP do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Lehotu na
plnenie súd určil v súlade s ustanovením § 160 ods. 1 veta prvá pred bodkočiarkou OSP, podľa ktorého,
ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalovaná podala návrh na náhradu trov konania v súlade s citovaným ustanovením § 151 ods. 1
veta prvá OSP už v odpore proti platobnému rozkazu zo dňa 14.08.2014, a v súlade s ustanovením § 151
ods. 2 veta druhá OSP si trovy konania vyčíslila najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto
rozhodnutia, a to podaním zo dňa 03.11.2014. Ňou vyčíslené trovy konania pozostávajú z náhrady trov
právneho zastúpenia v sume 954,86 eur za štyri úkony právnej služby: 1. prevzatie a príprava zastúpenia
vrátane prvej porady s klientom dňa 14.08.2014, 2. písomné podanie na súd týkajúce sa veci smej -
odpor proti platobnému rozkazu dňa 14.08.2014, 3. písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej -
skutkové a právne stanovisko dňa 02.10.2014, 4. účasť na pojednávaní dňa 07.10.2014; tzn.
odmena v sume 763,56 eur (4 úkony právnej služby x 190,89 eur ako odmena za jeden úkon právnej
služby) + režijný paušál za štyri úkony právnej služby v sume 32,16 eur (4 x 8,04 eur á jeden úkon
právnej služby) + 20% DPH v sume 159,14 eur (20% z odmeny 763,56 eur a režijného paušálu 32,16
eur, t. j. 20% zo sumy 795,72 eur).
Súddôslednýmpreskúmanímžalovanouvyčíslenejnáhradytrovkonaniazistil,žežalovanásivyúčtovala
náhradu trov právneho zastúpenia v súlade s ustanoveniami Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb účinnej v rozhodnom čase, t. j. v
čase realizácie jednotlivých úkonov právnej služby (ďalej len „Vyhláška MS SR č. 655/2004 Z. z.“).
Žalovanej vznikol v rámci náhrady trov právneho zastúpenia nárok na odmenu v sume 763,56 eur za
štyri úkony právnej služby /ďalej len „ÚPS“/ (1. prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s
klientom dňa 14.08.2014 v sume 190,89 eur podľa § 13a ods. 1 písm. a/ v spojení s § 10 ods. 1 Vyhlášky
MS SR č. 655/2004 Z. z., 2. písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej - podanie odporu proti
platobnému rozkazu dňa 14.08.2014 v sume 190,89 eur podľa § 13a ods. 1 písm. c/ v spojení s § 10
ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z., 3. písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej - skutkové
a právne stanovisko dňa 02.10.2014, doručené súdu dňa 06.10.2014, v sume 190,89 eur podľa § 13a
ods. 1 písm. c/ v spojení s § 10 ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z., ktoré možno podľa jeho
obsahu skôr subsumovať pod ustanovenie § 13a ods. 1 písm. e/ - vypracovanie právneho rozboru veci
v spojení s § 10 ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. a 4. účasť na konaní pred súdom - účasť na
pojednávaní konanom dňa 07.10.2014 v sume 190,89 eur podľa § 13a ods. 1 písm. d/ v spojení s § 10
ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z.) + režijný paušál v sume 32,16 eur za štyri realizované ÚPS v
roku 2014 /4 ÚPS á 8,04 eur/ podľa § 16 ods. 3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z.) + 20% DPH v sume
159,14 eur zo sumy 795,72 eur (z odmeny 763,56 eur + režijných paušálov 32,16 eur) podľa § 18 ods.3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z.; tzn. žalovanej vznikol nárok na náhradu trov právneho zastúpenia
v sume 954,86 eur (odmena 763,56 eur + režijné paušály 32,16 eur + DPH 159,14 eur).
Celkovo vznikol žalovanej nárok na náhradu trov konania v sume 954,86 eur pozostávajúci z náhrady
trov právneho zastúpenia v sume 954,86 eur, na ktorej zaplatenie súd zaviazal neúspešného žalobcu k
rukám právneho zástupcu žalovanej do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Záverom súd ozrejmuje, že nerozhodoval o písomnej žiadosti žalovanej o oslobodenie od súdnych
poplatkov doručenej súdu dňa 06.10.2014, pretože na žalovanú sa vzťahuje osobné oslobodenie od
súdneho poplatku podľa § 4 ods. 2 písm. za) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku
za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, písomne, v dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom Okresného súdu Topoľčany, na Krajský
súd v Nitre.
Podľa § 205 ods. 1 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 OSP, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 OSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 251 ods. 1 OSP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.