Decision was made at the court Krajský súd Žilina
Judgement was issued by JUDr. Amália Paulerová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Zmeňujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10CoP/62/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112234712
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5112234712.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátevzloženízpredsedníčkysenátuJUDr.AmáliePaulerovej
a členov senátu JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu v právnej veci navrhovateľky - K. K., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom U., Z. XXXX/XX, v zastúpení - JUDr. Irena Šurinová, advokátka so sídlom
U.. H. XX, proti odporcovi - F. K., nar. X.X.XXXX, trvale bytom R. - P., P. XXX/X, t.č. bytom na adrese
C. V. XX, U., o určenie manželského výživného, na základe odvolania navrhovateľky proti rozsudku
Okresného súdu Žilina č. k. 30P/429/2012 - 174 zo dňa 16.4.2014 takto
r o z h o d o l :
M e n í rozsudok okresného súdu tak, že:
- odporca je p o v i n n ý platiť navrhovateľke výživné v sume 280 eur mesačne od 3.10.2012 do
31.5.2013
- nedoplatok na výživnom v sume 291,87 eur za obdobie od 3.10.2012 do 31.5.2013 je odporca p o
v i n n ý navrhovateľke zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku z a m i e t a návrh navrhovateľky.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom okresný súd vyhovel návrhu navrhovateľky iba čiastočne a uložil odporcovi
povinnosť platiť jej výživné vo výške 200 eur mesačne od 3.10.2012 ( odo dňa podania návrhu ) do
30.5.2013, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k jej rukám. Odporcovi nedoplatok na výživnom neurčil,
vo zvyšnej časti, čo do výšky požadovaného výživného a čo do trvania vyživovacej povinnosti odporcu
aj po 30.5.2013, súd návrh navrhovateľky zamietol. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu
trov konania.
Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že účastníci sú manželia, manželstvo uzavreli 6.11.2010
v Žiline. Ich manželstvo je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Žilina zv. 48, ročník 2010,
strana 187, por. č. 423. Manželstvo je bezdetné, ani jeden z nich ku dňu rozhodnutia súdu návrh o
rozvod manželstva nepodal. Účastníci konania nežijú v spoločnej domácnosti, obaja potvrdili nezhody a
nedorozumenia. Odporca spoločnú domácnosť definitívne opustil v marci 2012. Predbežným opatrením
- uznesením OS Žilina č.k. 30P/429/2012-52 zo dňa 30.1.2013 v spojení s uznesením Krajského súdu
v Žiline č.k. 10CoP/41/2013 zo dňa 10.5.2013 odporca bol zaviazaný k povinnosti platiť navrhovateľke
výživné vo výške 33 eur mesačne.
Okresný súd vychádzajúc z § 18, 19 ods. 1, § 71 ods. 1,2 , § 75 ods. 1,2 zákona o rodine konštatoval
čiastočnú opodstatnenosť návrhu. Za dôvodný vyhodnotil návrh o určenie výživného v období od
3.10.2012 do 30.5.2013 vo výške 200 eur mesačne. V označenom tzv. rozhodnom období odporca malz trvalého pracovného pomeru u spoločnosti Bohémia Okno a.s. čistý mesačný príjem 7.190 Kč, založil
26.6.2013 spoločnosť Avinex, s.r.o, táto spoločnosť v daňovom priznaní za rok 2013 vykazuje výsledok
hospodárenia 4 437 eur, záväzky 6 750 eur. Z výsluchu odporcu pre súd vyplynulo, že je zamestnaný
aj v spoločnosti Miverob, s.r.o. s príjmom 150 eur mesačne, pritom na pojednávaní vo svojom výsluchu
uviedol, že jeho príjem u tejto spoločnosti je 300 eur mesačne. Navrhovateľka v roku 2012 pracovala
u ExiCon, s.r.o. so sídlom Žilina s čistým mesačným príjmom 52,25 eur, v roku 2013 28 eur mesačne
(pracovala na základe dohody o pracovnej činnosti), v roku 2012 z pracovnej činnosti MK Media, s.r.o.
mala čistý mesačný príjem 72 eur a v roku 2013 82 eur. Navrhovateľka od 14.4.2011 je vedená ako
uchádzačka o zamestnanie, od 11.2.2014 sa jej vyplácajú dávky v hmotnej núdzi v sume 64,40 eur. Od
5.2.2013 bola v evidencii ambulantnej psychiatrickej starostlivosti. Má vyživovaciu povinnosť k maloletej
dcére, pochádzajúcej zo zväzku s iným mužom, výživné na dcéru od októbra 2013 je určené sumou 150
eur (predtým bolo 300 eur mesačne). Z výsluchu navrhovateľky vyplynulo, že od júna 2013 má priateľa,
je Belgičan, ona bola manželovi neverná, avšak podľa jej vedomosti aj odporca bol neverný jej.
Okresný súd posudzoval otázku nároku na manželské výživné po právnej stránke, prioritne z pohľadu
ustanovenia § 71 zákona o rodine a vychádzajúc zo zistených a preukázaných pomerov účastníkov
(aplikujúc i svoju úvahu) považoval výšku výživného 200 eur mesačne od podania návrhu, od
3.10.2012 do 30.05.2013 za zodpovedajúcu tak odôvodneným potrebám navrhovateľky, možnostiam
a schopnostiam odporcu pri zachovaní princípu rovnakej životnej úrovne účastníkov (manželov) v
rozhodnom období. Navyše v dotknutom období navrhovateľka mala psychické problémy, navštevovala
psychiatra, bola evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie a pracovala len na dohodu o vykonaní
práce, na rozdiel od odporcu, ktorý mal mesačný príjem 7.200 Kč a 300 eur. Zároveň odporca má
možnosť i schopnosť výživné v tejto určenej sume navrhovateľke uhradzovať. Okresný súd poznamenal,
že síce navrhovateľka zabezpečovala vo vymedzenom období starostlivosť len o svoju domácnosť,
manželstvo neplnilo žiadnu zo svojich funkcií, na druhej strane však súd prihliadal na to, že v danom
období mala navrhovateľka zdravotné problémy, avšak podľa oznámenia lekára od apríla 2013 už na
lekárske kontroly nechodí.
Podľa názoru okresného súdu v ďalšom období teda od júna 2013 bolo by v rozpore s dobrými mravmi
zaviazať odporcu prispievať na výživu navrhovateľky výživným, keďže sama navrhovateľka uviedla, že
od júna 2013 má priateľa a bola odporcovi neverná. Je jednoznačné, že účastníci nežijú v spoločnej
domácnosti, navrhovateľka nezabezpečuje spoločnú domácnosť s dieťaťom, ktoré by pochádzalo z
manželstva. Manželstvo neplní žiadne svoje funkcie. Okresný súd poukazuje na ustanovenie § 18
zákona o rodine, ktoré zakotvuje povinnosť manželov, okrem iného, byť si verní. Pritom nevera zo strany
navrhovateľky je porušením manželských povinností a jej konanie je rozporné s dobrými mravmi.
V riešenom období odporca navrhovateľke poskytoval finančné plnenie, po podaní návrhu uhradil dňa
26.11.2012 - 300 eur, 7.5.2013 - 200 eur, 15.5.2013 - 200 eur, 14.6.2013 - 30 eur, 30.8.2013 - 200 eur,
v decembri 2013 k jej rukám poskytol sumu 300 eur, vo februári 2014 zaplatil 400 eur a v marci 2014 -
300 eur, čo potvrdila aj navrhovateľka. V rozhodnom období, od podania návrhu, odporca uhradil sumu
1.930 eur. Nedoplatok za obdobie od 3.10.2012 do 31.5.2013 predstavuje sumu 1.587,05 eur. Keďže
odporca zaplatil navrhovateľke viac než mal za dotknuté obdobie, nedoplatok mu nevznikol.
Pri konštatácii čiastočného úspechu účastníkov konania, okresný súd postupoval podľa
§ 142 ods. 2 O. s. p., a žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal a napokon ani jeden z
účastníkov si náhradu trov neuplatnil (§ 151 ods. 1 Os.p.).
Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podala odvolanie navrhovateľka. Domáhala sa zmeny
rozsudku, v rámci tejto zmeny žiadala uložiť odporcovi povinnosť platiť jej výživné vo výške 280 eur
mesačne vždy do 15.tého dňa v mesiaci vopred, s účinnosťou od podania návrhu.
Poukazovala v odvolaní, že nedorozumenia v ich manželstve vznikali už na začiatku z dôvodu, že
väčšina spoločných výdajov v domácnosti hradila ona, starala sa o domácnosť a odporca sa staral o
výdaje bývalej manželky a už dospelých detí z predošlého manželstva. Ich nezhodám predchádzali iné
dôvody najmä fakt, že ona nebola schopná sama hradiť väčšinu nákladov na domácnosť, pomáhali jej
rodičia, ktorí časom tiež odmietli naďalej pomáhať, nakoľko sú obaja dôchodcovia a vedeli, že odporca
má spoločnosť, z ktorej príjmami sa mohol podieľať na chode spoločnej domácnosti. Navyše okrem
výdajov na domácnosť má aj vyživovaciu povinnosť k maloletej dcére, na ktorú otec dieťaťa jej platívýživné nepravidelne, dlhuje jej sumu 2.000 eur, ona musela potreby svojej maloletej dcéry uhradzovať
výlučne sama.
Odporca býval po celý čas manželstva v byte jej rodičov, do spoločnej domácnosti nepriniesol nič.
Nepredstavil ju svojim rodičom, nikto z jeho rodiny nevedel, že sa oženil. Nedorozumenia, ktoré medzi
nimi z týchto dôvodov vznikali, odporca vyriešil vždy odchodom zo spoločnej domácnosti s návratom po
určitej dobe 2 - 3 týždne, niekedy mesiac. V danom období neprispieval žiadnou sumou.
Odporca vytváral novú firmu zo spoločnosti Exprof, s.r.o., vytvoril spoločnosť Miverob, s.r.o. a
ako spoločníka zapísal svoju dcéru z predchádzajúceho manželstva. Poukazovala na hospodárenie
spoločnosti Exprof, s.r.o. v roku 2009. Ďalej poukazovala na to, že do svojej novovytvorenej spoločnosti
zamestnal odporca svoju bývalú manželku, dcéru z predošlého manželstva, pričom jej vyčítal, že ona
nemá prácu na trvalý pracovný pomer. Odporca s jej návrhom, aby pracovali v spoločnosti spoločne,
nesúhlasil. Tvrdil, že spoločnosť Miverob, s.r.o. je výlučne jeho a jeho dcéry z predošlého manželstva.
V roku 2011 sa zamestnal v spoločnosti Bohemia Okno Vsetín, od tohto obdobia sa podieľa na chode
domácnosti vyššou sumou ale iba niekoľko mesiacov, pretože z domácnosti odchádzal po každom
nedorozumení. Prenajal si apartmán, aby bol bližšie k svojej bývalej rodine a k svojej spoločnosti. Zo
spoločnej domácnosti viackrát odišiel, naposledy definitívne v septembri 2012, potom ako ju fyzicky
napadol pred jej 9 ročnou dcérou, čo v rozsudku ani nebolo uvedené. Jej zdravotný a psychický stav
sa zhoršoval, v novembri 2012 skolabovala prvý krát. Napísal jej, že chce rozvod, pretože už má život
s niekým iným bez nej. Toto jej spôsobilo ďalší psychický kolaps, bola bez finančných prostriedkov,
nesplácala leasing na auto ani byt, bola preto nútená podať návrh na manželské výživné. Liečila sa aj v
psychiatrickej ambulancii, užívala lieky. V tom čase odporca mal v spoločnosti Bohémia Okno Vsetín a v
spoločnosti Miverob s.r.o. príjem cca 30.000 Kč. Potom ako sa dozvedel, že podala návrh na manželské
výživné, poskytol jej v januári 2013 300 eur.
V rozsudku sa uvádza, že ona - navrhovateľka má priateľa. Jedná sa o priateľa, ktorý žije v Belgicku.
Pomáhal jej psychicky, písala s ním určitú dobu po tom, čo jej odporca oznámil, že už má iný vzťah.
Priateľ z Belgicka ju po niekoľkých mesiacoch dopisovania pozval na návštevu do Belgicka, bola tam
iba dva krát, inak sú len v písomnom kontakte. Odporca mal dlhšiu dobu vzťah, no rozviesť sa zatiaľ
nechcel. Jej priateľstvo nemožno považovať za rozpor s dobrými mravmi. Uvedený priateľ jej pomáha
psychicky sa vyrovnať s konaním jej manžela.
Zo skutkových zistení príjmu ohľadne príjmu odporcu je viac než jasné, že je v schopnostiach a
možnostiach odporcu prispievať výživným vyššou sumou. Navyše od podania návrhu na manželské
výživné sa jej pomery zmenili tým, že v konaní 30P/51/2012 bolo znížené výživné na jej maloletú dcéru,
v práci, kde pracovala na dohodu 5 dní v týždni, z dôvodu menšieho rozsahu činnosti pracuje už len 3
dni v týždni na 1-2 hodiny, bola teda nútená požiadať o dávky v hmotnej núdzi a príspevok na bývanie.
Jej životná úroveň klesla a je v rovine hmotnej núdze. Dlhšiu dobu si aktívne hľadá prácu, nakoľko
je skoro bez príjmu a dávka v hmotnej núdzi nepokryje ani časť nákladov na domácnosť. Stále užíva
lieky. Príjem odporcu vždy bol minimálne cca 30.000 Kč a nie 300 eur. Navyše ďalšie príjmy má zo
spoločnosti Miverob, s.r.o. a Avinex - obe sú jeho firmy. Navrhovateľka cituje v odvolaní i ustanovenie §
71 zák. o rodine, odvoláva sa na základné princípy vzájomnej vyživovacej povinnosti manželov. Podľa jej
názoru platenie výživného medzi manželmi má zabrániť tomu, aby v prípade oddeleného hospodárenia
manželov nevznikla disproporcia v ich celkovej životnej úrovni. Žiadala návrhu vyhovieť, určiť výživné
vo výške 280 eur mesačne.
Odporca písomné vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľky nepredložil.
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 10 ods.1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal na to oprávnený
účastník (§ 201 prvá veta O.s.p.) v zákonom stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal vec v
rozsahu i z dôvodov daných v ustanovení § 212 ods. 1 O.s.p. a aplikáciou postupu podľa 156 ods. 3 v
spojení s § 211 ods. 2 a § 214 ods. 2 O.s.p. rozsudok okresného súdu zmenil podľa § 220 O.s.p.
Prioritne odvolací súd zvýrazňuje, že pri svojom rozhodnutí vychádzal zo skutkového stavu zisteného
súdom prvého stupňa.
Preskúmanímspisuzistil,ženavrhovateľkapodanýmnávrhomdňa3.10.2012sadomáhalauOkresného
súdu Žilina určenia manželského výživného v sume 500 eur mesačne počnúc 1.10.2012.
Vykonaným dokazovaním je jednoznačne preukázané, že navrhovateľka a odporca nežijú spolu, ide
pritom o oddelené spolužitie trvalého charakteru, ktoré možno už datovať definitívne od októbra 2012.I keď sú účastníci manželia, nevedú spoločnú domácnosť, obaja si vedú svoj samostatný život,
preukázateľne ich manželstvo neplní ani jednu zo svojich funkcií.
Ako vyplýva z vykonaného dokazovania, navrhovateľka túto skutočnosť potvrdzuje nielen vo svojom
výsluchu, ale aj v odvolacej argumentácii, manželstvo účastníkov od začiatku bolo problematické,
prevládali od začiatku manželstva nezhody, neuspokojivé vzťahy - manželské, materiálne, nedokázali
vyriešiť základné otázky súvisiace s hospodárením v spolužití. Uvedené nevyriešené a nevysporiadané
vzťahy potom následne vyvolali ďalšie napätie u manželov, ktoré vyústili do opakovaných odchodov
odporcu zo spoločnej domácnosti a vyústili aj do psychickej indispozície navrhovateľky, ktoré si
vyžadovali i ambulantnú zdravotnú starostlivosť. Treba konštatovať, že na ukončení spolužitia sa pričinili
obaja manželia. Nemožno konštatovať zavinenie iba jedného z manželov na ukončení spolužitia.
Uvedený záver je skutkovo i právne významný pri ustálení otázky nároku na manželské výživné.
Manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na
návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká.
Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o spoločnú
domácnosť (§ 71 ods. 1 zákona o rodine).
Podľa názoru odvolacieho súdu požiadavky označeného ustanovenia zákona o rodine súd prvého
stupňa správne premietol do riešeného prípadu. Preukázateľne účastníci nežijú spolu, nevedú spoločnú
domácnosť (pre obojstranné vzájomné rozpory), nemožno konštatovať, žeby sa navrhovateľka starala
o spoločnú domácnosť, navyše nestará sa ani o domácnosť, v ktorej by vychovávala spoločné
maloleté dieťa, resp. dieťa, ktoré pochádza zo zväzku s odporcom. Za tejto situácie bol pritom
rozhodujúci argument uvádzaný súdom prvého stupňa vzťahujúci sa na rozhodné obdobie, ktoré je
datované od 3.10.2012 a to, že navrhovateľka mala príjem minimálny, dá sa povedať iba symbolický,
bola vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie, mala zdravotné problémy, nahromadené a
nevyriešené otázky súvisiace s ekonomickým spolužitím, resp. spojené s odchodmi zo spoločnej
domácnosti odporcu psychicky nezvládla, ochorela, bola odkázaná na odbornú zdravotnú starostlivosť.
Uvedené citlivé otázky správne sa odzrkadlili pri právnom posúdení veci, a to v danosti nároku na
manželské výživné navrhovateľky od odporcu. V ďalšom bolo osobitne významné vyhodnotiť výšku
vyživovacej povinnosti z pohľadu dvoch kritérií, a to z hľadiska odôvodnených potrieb navrhovateľky
a z hľadiska možnosti a schopnosti odporcu poskytovať výživné. Pokiaľ zákon o rodine pri určení
manželského výživného vychádza z princípu rovnakej hmotnej a kultúrnej úrovne života oboch
manželov, neznamená to automatickú rovnosť príjmu, ako sa mylne domnieva navrhovateľka. Pri
hodnotení úrovne hmotných a kultúrnych potrieb je prioritná otázka zabezpečenia tzv. slušnej
štandardnej životnej úrovne aj druhého manžela, ktorý v dôsledku ukončenia spolužitia, resp. z
iných dôvodov neplnenia vyživovacej povinnosti druhého manžela, zostal v ekonomicky nepriaznivej
situácii. V dotknutom období, teda od 3.10.2012 navrhovateľka disponovala minimálnymi príjmami,
ktoré dosahovala z dohody o pracovnej činnosti. Jednalo sa o zanedbateľný príjem, na druhej strane
odporca disponoval príjmom z pracovnej činnosti, jednak z trvalého pracovného pomeru, ako aj z
podnikateľskej aktivity v spoločnostiach, ktoré nepochybne i podľa výsluchu odporcu boli spoločnosti
fungujúce. Odporca pritom už vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom nemal. Vzhľadom na príjmové
možnosti a schopnosti odporcu, podľa názoru odvolacieho súdu v období od 3.10.2012 mohol odporca
v prospech navrhovateľky uhradzovať výživné v sume 280 eur mesačne (teda v takej výške, ako to
navrhovateľka v odvolaní žiadala). Označená suma výživného primerane zodpovedala odôvodneným
potrebám navrhovateľky s pripočítaním i mesačných príjmov, ktoré dosahovala. Pokiaľ navrhovateľka
argumentuje svojou situáciou, že má vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu, ktoré s ňou žije
v spoločnej domácnosti a že dieťa vychováva zo svojho príjmu, pri právnom posúdení táto okolnosť
podstatný význam nemá, keďže maloletá dcéra nepochádza z partnerského zväzku s odporcom,
odporca k tejto maloletej dcére navrhovateľky zákonnú vyživovaciu povinnosť nemá. Z tohto dôvodu
uvedený odvolací argument nemohol byť vyhodnotený v prospech navrhovateľky. Navyše navrhovateľka
v odvolaní požadovala určenie manželského výživného sumou 280 eur mesačne a odvolací súd v celom
rozsahu akceptoval odvolací petit navrhovateľky v otázke výživného, nemohol prekročiť odvolací návrh,
navyše na prekročenie určenej výšky výživného 280 eur ani nebol podstatný dôvod. Odvolací súd v
žiadnom prípade nespochybňuje nedorozumenia, nezrovnalosti a názorové rozdiely, ktoré v manželstve
účastníkov od začiatku uzavretia existovali, snahu navrhovateľky sporné otázky riešiť, ďalej okolnosť,
že odporca nemal záujem resp. väčšie porozumenie problémy s navrhovateľkou urovnať. Všetky
nahromadené ekonomické problémy vyústili svojim rozmerom do ukončenia spolužitia účastníkov.Odvolacie argumentácie navrhovateľky, ktoré sa viažu k nedoriešeným ekonomickým vzťahom budú
dôležité pri posudzovaní dôvodu rozvratu manželských vzťahov (hĺbky tohto rozvratu) v prípade, ak sa
účastníci rozhodnú ukončiť manželstvo rozvodom.
Ďalšia podstatná odvolacia argumentácia je námietka navrhovateľky ohľadne nadviazania priateľského
vzťahu s iným mužom. Krajský súd zvýrazňuje, že manželia sú povinní byť si verní a ani oddelené
spolužitie ešte neznamená, že by manželia nemali túto zákonnú povinnosť počas trvania manželstva
rešpektovať. Navrhovateľka nedodržala povinnosť manželskej vernosti, nadviazala známosť s iným
mužom, nejedná sa o bežnú známosť, sama vo svojom výsluchu prehlásila, že odporcovi bola neverná.
Za tejto situácie by potom bolo v rozpore s dobrými mravmi (vychádzajúc z rozhodovacej praxe súdov
v obdobných veciach) priznať navrhovateľke manželské výživné aj v dobe od júna 2013. Navrhovateľka
síce argumentuje, že jej bol neverný i odporca, nebolo však v konaní preukázané, žeby sa tak skutočne
stalo. Uvedené tvrdenie navrhovateľky zostalo len v rovine nepreukázaných tvrdení. Za tejto situácie
potom vymedzenie rozhodného obdobia nároku navrhovateľky na manželské výživné od 3.10.2012
do 31.5.2013 súdom prvého stupňa bolo dôvodné. Krajský súd vzhľadom na konštatované možnosti,
schopnosti a odôvodnené potreby navrhovateľky úvahou odlišnou ako súd prvého stupňa v otázke výšky
určeného výživného, sa priklonil k odvolaciemu návrhu navrhovateľky, že v rozhodnom období ( od
3.10.2012 do 31.5.2013 ) bolo v možnosti a schopnosti odporcu jej prispievať sumou 280 eur mesačne.
Je preukázané v konaní, že za dotknuté obdobie odporca navrhovateľke prispel celkovou sumou 1.930
eur, jeho povinnosťou bolo pri platbe výživného 280 eur mesačne zaplatiť výživné: za október 2012 v
sume 261,87 eur - 29 dní x 9,03 eur a za mesiace november 2012 až do 31.5.2013 výživné po 7 x 280
eur = 1.960 eur, teda 2.221,87 eur. Odporca tým, že zaplatil za dotknuté obdobie sumu 1.930 eur, dlhuje
navrhovateľke titulom nedoplatku na určenom manželskom výživnom sumu 291,87 eur a má povinnosť
túto sumu jej zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku návrh navrhovateľky ako nedôvodný krajský súd zamietol.
Keďže ani jeden z účastníkov v konaní plný úspech nemal, rozhodovanie o trovách konania
(prvostupňové i odvolacie) krajský súd vyvodil z ustanovenia § 224 ods. 2 v spojení s § 142 ods. 2 O.s.p.,
a na tomto základe žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal.
Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie prípustné n i e j e .
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.