Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, October 30, 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10CoP/56/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113216506
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5113216506.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátevzloženízpredsedníčkysenátuJUDr.AmáliePaulerovej

a členov senátu JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu vo veci starostlivosti súdu o maloletého
Z. M., nar. XX.X.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom - Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
Žilina, maloletý bytom u matky, maloletého syna rodičov: matka - L. A., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom
R., D. XXXX/X, v zastúpení Advokátska kancelária Škamla, s.r.o., Makovického 15, otec -L. M., nar.
X.XX.XXXX, trvale bytom H. nad S., Dr. G. G. XXX/XXX, o zvýšenie výživného, na základe odvolania
otca proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 30P/172/2013-116 zo dňa 12.5.2014 takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok okresného súdu tak, že otec je p o v i n n ý platiť zvýšené výživné na maloletého

Z., nar. XX.X.XXXX v sume 45 eur mesačne počnúc od 1.5.2013 vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k
rukám matky.

Nedoplatok na výživnom za obdobie od 1.5.2013 do 30.4.2014 na maloletého Z., nar. XX.X.XXXX v
sume 216 eur p o v o ľ u j e otcovi splácať v splátkach po 20 eur mesačne spolu s bežným výživným
pod stratou výhody splátok nezaplatením čo i len jednej splátky k rukám matky.

Z a m i e t a vo zvyšku návrh matky.

Zároveň m e n í rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 15P/64/2009-28 zo dňa 10.11.2009 v časti
výživného na maloletého Z..

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zaviazal otca k povinnosti prispievať na výživu maloletého Z.
výživným vo výške 80 eur mesačne s účinnosťou od 1.5.2013, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám

matky. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 1.5.2013 do 31.5.2014 vo výške 689 eur povolil otcovi
splácať v mesačných splátkach po 30 eur k rukám matky spolu s bežným výživným, pod následkom
straty výhody splátok, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti súd
návrh matky o zvýšenie výživného zamietol. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov
konania. Okresný súd zmenil zároveň rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 15P/64/2009-28 zo dňa
10.11.2009 v časti výživného na maloletého Z..Vykonanýmdokazovanímokresnýsúdkonštatovalzmenupomerov(§78ods.1zákonaorodine),ktoráv
pomeroch účastníkov od doby pôvodnej úpravy výživného (rozsudkom OS Žilina č.k. 15P/64/2009-28 zo
dňa 10.11.2009 v sume 27 eur mesačne) nastala. V dobe pôvodnej súdnej úpravy otec sa pojednávania

nezúčastnil, matka výživné navrhovala v sume 27 eur mesačne, s touto výškou výživného otec súhlasil.
Matka mala ešte jednu vyživovaciu povinnosť k maloletej Z., otec ďalšie dve vyživovacie povinnosti k
R. a O.. Matka poberala dávky v hmotnej núdzi vo výške 12,95 eur mesačne a u otca príjem zistený
príjem nebol.

Hodnotením vykonaného dokazovania okresný súd mal preukázané, že matka je zamestnaná, jej príjem

predstavuje okolo 330 eur mesačne (čistý príjem), býva spoločne s maloletým dieťaťom a ďalšou dcérou
v 2-izbovom byte spolu s rodičmi a prispieva im na bývanie 70 eur.

Maloletý Z. navštevuje materskú škôlku, predškolskú triedu, matka za stravu uhradí mesačne 25 eur.
V súvislosti s výchovou syna má bežné výdavky napr. strava, ošatenie. Maloletý od septembra 2014
nastúpi do prvého ročníka.

Otec je nezamestnaný, evidovaný ako uchádzač o zamestnanie od 28.9.2010. Pred evidenciou bol

dobrovoľne nezamestnaný, poberal dávky v hmotnej núdzi. Podľa jeho výpovede, táto dávka bola
pozastavená, keďže neboli splnené podmienky na jej ďalšie vyplácanie. Otec tvrdil, že býva s rodičmi
a bratom. Jeho rodičia sú dôchodcovia a brat má príjem 180 eur (invalidný dôchodok). Má ďalšie 3
vyživovaciu povinnosti k dcére R., ktorá má 16 rokov, na túto dcéru bol zaviazaný platiť jej minimálne
výživné, k dcére W. a Z. (prebieha konanie o určenie výživného u súdu).

Okresný súd konštatuje nepochybnú skutočnosť a to, že od poslednej úpravy výživného v novembri
2009nastalazmenapomerovumaloletéhoZ..Aktuálnesuma27eurnedosahujeanivýškuminimálneho
výživného.

Pri zvýšení výživného okresný súd sa riadil svojou úvahou, výživné zvýšil na 80 eur mesačne s
účinnosťou od začiatku mesiaca, v ktorom podávala matka návrh na zvýšenie výživného, teda od

mája 2013. Podľa názoru okresného súdu takto určená výška výživného zodpovedá odôvodneným
potrebám maloletého ako i možnostiam a schopnostiam otca. Súd poznamenal, že v čase posledného
rozhodovania súdu sa vychádzalo i z tvrdenia matky o tom, že otec si plní vyživovaciu povinnosť aj
iným spôsobom, inými vecnými plneniami. V dobe aktuálneho rozhodovania už tomu tak nie je. Matka
tvrdí, že otec nad rámec výživného vyššie výživné nezasiela, zakúpi maloletému iba nejaké hračky

a ošatenie. Od posledného rozhodovania uplynuli viac ako 4 roky, je zrejmé, že výdavky na strane
maloletého Z. sa zvýšili aj s ohľadom na jeho vek, keďže podrástol, zvýšili sa výdavky na stravu,
ošatenie dieťaťa. Súd poukazuje na podanie trestného oznámenia matkou pre neplnenie si vyživovacej
povinnosti, pričom z predložených dokladov pre účely trestného konania - z uznesenia prokuratúry bolo
zistené, že otec sa sám vzdal zamestnania, zárobku, keďže prestal pracovať u zamestnávateľa Jofex,

s.r.o. Z úradného záznamu vyšetrovateľa OR PZ v Žiline vyplýva, že príjem otca podľa jeho vyjadrenia
je okolo 1 500 eur. I kolízny opatrovník potvrdil na pojednávaní, že otec sa pred ním vyjadril, že je v jeho
možnostiach zabezpečiť si príjem. Súd poukazuje i na tú okolnosť, že otec na pojednávaní poukazuje
na zdravotné problémy, pre ktoré nemôže pracovať. Pojednávanie súd preto odročil, aby mohol otec
preukázať aké má zdravotné problémy. Otec sa však na ďalší termín pojednávania nedostavil, svoju

neprítomnosť neospravedlnil. Uvedené jeho konanie súd vyhodnotil za účelové s následným záverom o
jeho možnostiach, schopnostiach plniť si vyživovaciu povinnosť voči svojím deťom a zamestnať sa. Za
prioritnú okolnosť okresný súd považoval pri určení výšky výživného potencionalitu príjmu otca, ktoré by
mohol dosahovať, keby svoje možnosti a schopnosti riadne využíval a vychádzajúc z potencionálneho
príjmu súd určil výživné, ktoré je potrebné na úhradu nevyhnutných výdavkov maloletého. Pritom

prihliadal na to, že otec má ďalšie tri vyživovacie povinnosti k dcére R. vo veku 16 rokov a vo veci
určenia výživného na W. a Z. prebieha konanie. Nedoplatok výživného za rozhodné obdobie od 1.5.2013
do 31.5.2014 vo výške 689 eur (13 mesiacov x 53 eur - rozdiel medzi naposledy určeným výživným a
zvýšeným výživným) súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 30 eur k rukám matky spolu
s bežným výživným, pod následkom straty výhody splátok nezaplatením čo i len jednej splátky.Vo zvyšnej časti, pokiaľ matka žiadala zvýšiť výživné na sumu 100 eur, jej návrh okresný súd zamietol.

O trovách konania rozhodoval súd podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. tak, že žiadnemu z jeho účastníkov
právo na náhradu trov konania nepriznal, keďže v súdenej veci ide o konanie, ktoré súd môže začať

i bez návrhu.

Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie otec, v odvolaní zvýraznil likvidačný
charakter určeného výživného a nedoplatku. Argumentoval tým, že žije v spoločnej domácnosti so
svojimi rodičmi, bratom a synom O., stará sa o brata V., invalidného dôchodcu a oboch rodičov, ktorí
sú dôchodcovia a poberatelia dôchodku. Otec je poberateľom výsluhového dôchodku v sume 600 eur,
matka starobného dôchodku vo výške približne 290 eur, brat V. poberá invalidný dôchodok v sume 180

eur, dospelý syn O. je zamestnaný, zarobí približne 750 eur. On je nezamestnaný, evidovaný na Úrade
práce v Žiline, poberá len dávku v hmotnej núdzi. Tieto dávky boli mu v čase 12/2013 pozastavené až
do 4/2014 z dôvodu prehodnotenia poberania dávky.

Otec poukazoval na prebiehajúce konanie o trestnom oznámení matky pre zanedbanie vyživovacej
povinnosti vedenej pod sp. zn. ČVS:ORP-1079/2/OVK-ZA-2013 zo dňa 31.1.2014. Za nepravdivé

označil zistenia vyšetrovateľa PZ Žilina v tomto trestnom konaní. Nesúhlasil so zistením, že podľa
vyšetrovateľa PZ on pracuje pravdepodobne v stavebnej firme a má príjem 1.500 eur. Ide o nepodložené
tvrdenie ako dôkazový materiál, zistenia, ktoré uviedol vyšetrovateľ nie sú objektívne, keďže v čase,
keď sa dostavil na výsluch bol nezamestnaný, evidovaný na Úrade práce Žilina bez príjmu, nemajetný.
Navyše má zhoršený zdravotný stav, musí absolvovať niektoré vyšetrenia potvrdzujúce jeho tvrdenia

o zdravotnom stave. Ak súd prihliadol na skutočnosť, že prišiel na výsluch v značkovom oblečení ako
dôkaz, tak ide o rozhodnutie diskriminačné u ľudí, ktorí majú oblečené oblečenie, kde je akákoľvek
známa odevná značka. Za absurdné a účelové tvrdenie považuje zistenie vyšetrovateľa PZ, že používa
bielu dodávku a má sa živiť stavebnými prácami. On nie je držiteľom uvedenej dodávky. Obdobne
za nepravdivé označil tvrdenie vyšetrovateľa o tom, že zarobí 1.500 eur, vyšetrovateľovi on osobne

povedal, že je bez príjmu, ale celkový príjem do rodiny je cca 1.500 eur, ak započíta všetky príjmy členov
rodiny. Vyšetrovateľ to asi zle pochopil, mal asi dojem, že to je jeho príjem. Rozhodnutie okresného
súdu považuje za nesprávne z dôvodu nedostatočného posúdenia faktov. Preto sa domáhal zvýšeného
výživného na maloletého Z. iba na 35 eur mesačne, žiadal, aby súd prihliadol na jeho terajší príjem v
sume 62,50 eur, ako i na to, že momentálne má podanú žiadosť o opatrovateľský príspevok na svojho

brata. Okrem sociálnych dávok iný príjem nemá.

Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení navrhoval rozhodnutie okresného súdu potvrdiť.

Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu osobitne zvýraznila, že súd pri rozhodovaní vychádzal aj z
výpovede odporcu, kolízneho opatrovníka a z listinných dôkazov, ktoré boli predložené. Čo sa týka
spochybňovania zistení vyšetrovateľa PZ Žilina, ktoré uviedol v trestnom konaní v ČVS: ORP-1079/2/

OVK-ZA-2013, poznamenala matka, že vyšetrovateľ PZ je orgánom činným v trestnom konaní a ako
taký je povinný postupovať v zmysle zákona. Dôkazy obstarajú z úradnej povinnosti, o dôvodnosti
záveru vyšetrovateľa svedčí i fakt, že na otca bola podaná Okresnou prokuratúrou v Žiline obžaloba
pre prečin zanedbania povinnej výživy a následne bol Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 36T/73/2014
zo dňa 30.5.2014 vydaný trestný rozkaz, ktorým odporca bol uznaný vinným z prečinu zanedbania

povinnej výživy podľa § 207 ods. 1,3 písm. a/ Trestného zákona. O svojej schopnosti zarobiť si
peniaze mimo oficiálnych zdrojov sa vyjadril odporca nielen pred vyšetrovateľom PZ Žilina, ale i pred
kolíznym opatrovníkom, ktorý túto skutočnosť uviedol na pojednávaní 12.5.2014. Matka má dôvodné
podozrenie o zatajovaní príjmov odporcom, aby sa vyhol exekúciám, ktoré sú proti nemu vedené a aby
dosiahol určenie vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom v čo najnižšej výške. Matka poukazuje

na prebiehajúce konanie vedené u OS Žilina pod sp. zn. 37P/21/2013 o určenie rodičovských práv a
povinností otca k jeho ďalším dvom maloletým deťom. Z obsahu spisu vyplýva, že brat odporcu, ktorý má
závažné zdravotné problémy (amputovaná noha), o ktorého sa otec podľa svojich vyjadrení stará už 2 až
3 roky, aktívne vykonáva svoju živnosť, z ktorej mal príjmy v roku 2012 vo výške 6.900 eur, a v roku 2013
vo výške 5.657,30 eur. Matka vyslovila podozrenie, že živnosť svojho brata V. otec dieťaťa zneužíva tým,

že svoje peniaze fakturuje na túto živnosť, aby zatajil svoje príjmy. Žiadala preto potvrdenie rozsudku.Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 10 ods.1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal na to oprávnený
účastník (§ 201 prvá veta O.s.p.) v zákonom stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal vec
v rozsahu i z dôvodov daných v ustanovení § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a aplikáciou postupu podľa

§ 156 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 211 ods. 2 a § 214 ods. 2 O.s.p. rozsudok okresného súdu zmenil
podľa § 220 O.s.p.

Krajský súd vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa, odlišný záver prijal krajský
súd v úvahách o výške zvýšeného výživného.

V konaní bolo preukázané, že pôvodná úprava výšky výživného na maloletého Z. sa uskutočnila v
rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 15P/64/2009-28 zo dňa 10.11.2009 v sume 27 eur mesačne.

V dobe uvedenej úpravy okresný súd nedisponoval konkrétnymi údajmi, ktoré by špecifikovali či už
zamestnávateľa, resp. príjem a výdaje otca. Súd vychádzal jedine z toho, že v dobe pôvodnej úpravy
matka bola poberateľkou dávky v hmotnej núdzi vo výške 12,95 eur, otec mal okrem maloletého ešte
ďalšie dve vyživovacie povinnosti, matka okrem maloletého má ešte jednu vyživovaciu povinnosť k
maloletej Z.. Ako je zrejmé rodičia v pôvodnom konaní uzatvorili rodičovskú dohodu.

Bola preto sťažená situácia pri porovnaní okolností podstatných pri právnom posúdení zmeny výšky
výživného.

Zhodne ako okresný súd i krajský súd konštatuje, že od doby pôvodnej úpravy nastala zmena v
pomeroch ako to vyžaduje zákon o rodine v ustanovení § 78 ods. 1. Matke sa zvýšil príjem, v dobe
pôvodnej úpravy bola poberateľkou dávky v hmotnej núdzi, v dobe rozhodovania okresného súdu bola

zamestnaná s čistým mesačným príjmom približne okolo 330 eur mesačne. Zmena v jej vyživovacích
povinnostiach zistená nebola. Maloletý Z. vyrástol, v dôsledku jeho biologického vývinu preukázateľne
sú spojené vyššie náklady či už na stravu, ošatenie. Od septembra 2014 má nastúpiť do prvého ročníka.
Zmenená situácia nastala v odôvodnených potrebách Z. i tým, že navštevuje predškolské zariadenie, čo
preukazuje zvýšenie nákladov oproti minulosti. Nejaké mimoriadne náklady, ktoré by matka na výchovu

maloletého vynaložila v súvislosti so zhoršeným zdravotným stavom preukázané v konaní nebolo. Matka
tieto okolnosti ani netvrdila.

Otec v dobe pôvodnej úpravy mal vyživovaciu povinnosť celkom k štyrom deťom, i v dobe rozhodovania
súdu prvého stupňa o zmenenej výške výživného jeho vyživovacia povinnosť k štyrom maloletým deťom
(vrátane maloletého Z.) trvá. U otca bolo veľmi obťažne ustáliť rozhodujúci príjem, z ktorého by mohol

súd vychádzať pri zvýšení výživného. Treba jednoznačne uzavrieť, že pôvodná výška výživného určená
súdom v sume 27 eur ne- odzrkadľuje zmenené pomery najmä u maloletého, odôvodnené potreby
dieťaťa si vyžadujú vyššie výživné. Stanovenie výšky výživného je však limitované mantinelmi možnosti
a schopnosti povinného rodiča. V súdenej veci bola sťažená dôkazová situácia tým, že nebolo možné
odraziť sa od konkrétnej výšky príjmu otca, ktorá by bola zisťovaná v dobe pôvodnej úpravy. Zrejme

sa tomu stalo preto, že rodičia o výške výživného uzavreli rodičovskú dohodu. Je jednoznačné, že
v dobe podania tohto návrhu matkou, otec bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, aj v
dobe pred zaevidovaním sa do evidencie nezamestnaných bol dlhodobo dobrovoľne nezamestnaný
bez poberania akýchkoľvek dávok, jeho zamestnania ( zistené súdom prvého stupňa po podaní návrhu
na začatie konania o zvýšenie výživného ) boli krátkodobé, nemali dlhodobý charakter, trvali skutočne

minimálnu dobu. V aktuálnej dobe rozhodovania otec je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie,
poberá i sociálne dávky, avšak podľa názoru odvolacieho súdu je potrebné pri posudzovaní výšky
výživného vychádzať z princípu tzv. potencionality príjmu, ktorý by otec mohol dosiahnuť, ak by bol
zamestnaný u svojho posledného zamestnávateľa a to u spoločnosti Jofex, s.r.o. Spišská Nová Ves.
Krajský súd ustálil, že ak by otec u tohto zamestnávateľa hoc dosiahol príjem zodpovedajúci príjmu

minimálnej mesačnej mzdy, z uvedeného príjmu by bolo v jeho možnostiach a schopnostiach prispievať
v prospech dieťaťa výživným v sume 45 eur mesačne, uvedenú výšku výživného krajský súd stanovil
od 1.5.2013, t.j. od prvého dňa mesiaca, v ktorom matka podala u súdu návrh o zvýšenie výživného. Aj
za situácie, žeby odôvodnené potreby maloletého si vyžadovali vyššie výživné (o tom krajský súd ani
nepochybuje), nebolo by však v možnostiach a schopnostiach otca z konštatovaného potencionálneho

mesačného príjmu prispievať vyššou sumou. Bolo potrebné zohľadniť aj tú okolnosť, že otec mávyživovaciu povinnosť k 16 ročnej dcére a k ďalším dvom maloletým deťom. Je zjavný benevolentný
prístup otca k plneniu vyživovacej povinnosti, svedčí o tom jeho dobrovoľná nezamestnanosť, ďalej i
okolnosť, že matka maloletého Z. podala návrh na začatie trestného konania voči nemu pre neplnenie

si vyživovacej povinnosti, keď otec voči Z. neplní ani svoju základnú vyživovaciu povinnosť v sume
27 eur mesačne stanovenú v zmysle pôvodnej súdnej úpravy. Záver súdu prvého stupňa vychádzajúci
z vyjadrenia otca pred vyšetrovateľom v trestnom konaní o údajnej výške mesačného príjmu 1 500
eur mesačne si odvolací súd osvojiť nemohol. V prebiehajúcom konaní o zvýšenie výživného neboli
zistené také relevantné dôkazy, ktoré by bezpochyby preukázali, žeby otec mal a mohol mať čistý

mesačný príjem v sume 1.500 eur mesačne. Otec v aktuálnom konaní zvýraznil, že suma 1.500 eur
mesačne je príjmom príslušníkov rodiny s ktorými žije v spoločnej domácnosti, pozostávajúci z dôchodku
rodičov a brata. Ani z dôkazov v štádiu vyšetrovania zanedbania povinnej vyživovacej povinnosti otca
nevyplynula skutočnosť o tom, že otec dosahoval ( mal ) príjem v rozhodnej dobe v sume 1.500 eur
mesačne vychádzajúci z relevantných dokladov od jednotlivých zamestnávateľov, resp. že by sa vzdal
príjmu v takejto sume z výkonu zamestnania, prípadne inej pracovnej činnosti. Preto odvolaciemu súdu

neostalo nič iné, než vychádzať pri určení výšky výživného z tzv. potencionálneho mesačného príjmu,
ktorý by otec mohol dosahovať, ak by pracoval u svojho posledného zamestnávateľa Jofex s.r.o. vo
výške minimálnej mesačnej mzdy. Uvedené okolnosti boli dôvodom pre čiastočnú akceptáciu odvolania
otca maloletého a zvýšenia výživného zo sumy 27 eur mesačne na 45 eur mesačne počnúc od 1.5.2013
a zamietnutia návrhu matky vo zvyšku žiadaného výživného. Nedoplatok na zvýšenom výživnom za

obdobie od 1.5.2013 do 30.4.2014 v sume 216 eur povolil krajský súd otcovi splácať v splátkach po 20
eur spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok nezaplatením čo i len jednej splátky k rukám
matky.

O trovách konania (prvostupňové a odvolacie) rozhodoval krajský súd aplikáciou postupu podľa § 224
ods. 2 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo

na ich náhradu, keďže predmetom konania bola vec starostlivosti súdu o maloleté deti, v ktorom bolo
možné konanie začať i bez návrhu.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie prípustné n i e j e .