Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 30, 2014

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 17C/149/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2313224623
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2014:2313224623.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci

navrhovateľa: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom 821 08 Bratislava, Karadžičova 8, IČO: 35 831
154, zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom 810 00 Bratislava, Karadžičova 8, P.O.Box
205, proti odporcovi: W. F., nar. X. X. XXXX, trvale bytom XXX XX Z., Ž. XXXX/XX, t.č. na neznámom
mieste, zastúpený opatrovníčkou H. W., zamestnankyňou tunajšieho súdu, o zaplatenie 178,72 eura s
prísl., takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 53,52 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9%
ročne zo súm:

- 43,79 eura od 6. 11. 2010 do zaplatenia,

- 4,95 eura od 6. 12. 2010 do zaplatenia,

- 4,78 eura od 6. 1. 2011 do zaplatenia,

a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd návrh zamieta.

Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 20. 9. 2013 domáhal vydania platobného
rozkazu, ktorým by súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 186,97 eura spolu s úrokom z omeškania
vo výške 9 % ročne a náhrady trov konania.

Podaním zo dňa 14. 2. 2014 navrhovateľ upravil petit návrhu tak, že žiadal priznať sumu vo výške 178,72
eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z jednotlivých dlžných súm.

Svoj návrh odôvodnil tým, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa (spoločnosť T- mobile

Slovensko, a.s., neskôr Slovak Telekom, a.s.) a odporcom bola dňa 9. 12. 2009 uzavretá Zmluva o
pripojení, na základe, ktorej bola odporcovi aktivovaná užívateľská SIM karta. K tejto zmluve bol dňa
9. 12. 2009 uzavretý dodatok, na základe ktorého bol odporcovi aktivovaný program služieb DATA SIM
MI Štart, s mesačným poplatkom podľa cenníka programov a služieb, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasťzmluvy. Dodatkom sa odporca zaviazal zotrvať v zmluvnom vzťahu po dobu 24 mesiacov a počas nej
si riadne a včas plniť zmluvné povinnosti. Pre prípad porušenia zmluvných povinností bola v dodatku
dojednaná zmluvná pokuta vo výške 248,95 eura.

Záväzkové vzťahy sa spravujú občianskym zákonníkom, okrem práv a povinností výslovne upravených
zákonom číslo 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách. Odporca prevzal ako neoddeliteľnú
súčasť zmlúv všeobecné zmienky poskytovania verejnej mobilnej telefónnej služby navrhovateľa a
cenník služieb, s ktorými sa odporca oboznámil pri uzavieraní zmlúv a dodatkov a ktoré sa zaviazal
dodržiavať.

Odporca si neplnil riadne svoje zmluvne dohodnuté povinnosti a neuhrádzal navrhovateľovi vystavené

faktúry za poskytnuté služby. Z dôvodu neplatenia za poskytnuté služby navrhovateľovi vznikla voči
odporcovi peňažná pohľadávka v žalovanej výške, ktorú odporca doposiaľ neuhradil napriek viacerým
výzvam. Žalovaná suma predstavuje poplatky za telekomunikačné služby. Úrok z omeškania si
navrhovateľ uplatňuje odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti jednotlivých faktúr. Žalovaná suma
pozostáva z týchto faktúr:

číslo XXXXXXXXXX, splatná 5. 3. 2010, na sumu 18,18 eura,

číslo XXXXXXXXXX, splatná 5. 4. 2010, na sumu 56,97 eura,

číslo XXXXXXXXXX, splatná 5. 5. 2010, na sumu 50,05 eura,

číslo XXXXXXXXXX, splatná 5. 11. 2010, na sumu 43,79 eura,

číslo XXXXXXXXXX, splatná 5. 12. 2010, na sumu 4,95 eura,

číslo XXXXXXXXXX, splatná 5. 1. 2011, na sumu 4,78 eura.

Dlžná suma z týchto faktúr predstavuje spolu 178,72 eura. Dlžná suma uhradená nebola, čím sa odporca
dostal do omeškania.

Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. ako
postupcom a navrhovateľom ako postupníkom dňa 3. 10. 2012, bola pohľadávka voči odporcovi z titulu

nezaplatených dlžných faktúr vo výške dlžnej istiny s príslušenstvom postúpená na navrhovateľa.

Uplatnený úrok z omeškania je v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia
vlády SR číslo 87/1995 Z.z.

Súdu sa nepodarilo zistiť, kde sa odporca zdržiava, preto mu postupom podľa § 29 ods. 2 6 O.s.p.
ustanovil opatrovníka pre zastupovanie jeho záujmov v konaní.

Súd dňa 20. 2. 2014 vydal vo veci platobný rozkaz pod č.k. XXC/XXX/XXXX - XX a to postupom podľa
§ 172 ods. 6 O.s.p., ktorý následne Uznesením pod č. k. XXC/XXX/XXXX - XX zo dňa 15. 8. 2014 zrušil
s poukazom na § 173 ods. 2 veta prvá O.s.p.

Súd ďalej vo veci konal podľa § 115 a ods. 2 O.s.p.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so Zmluvou o pripojení v znení Dodatku, faktúrami, zmluvou

o postúpení, a takto vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Navrhovateľ podal návrh tak, ako bol vyššie popísaný a odôvodnený.Právny predchodca navrhovateľ spoločnosť T-Mobile Slovensko, a.s. uzatvoril s odporcom v postavení
fyzickej osoby nepodnikateľa Zmluvu o pripojení tak, ako je to podrobne popísané v návrhu.

Za poskytnuté služby navrhovateľ vystavil a doručil odporcovi faktúry (uvedené vyššie), ktoré odporca

neuhradil, pričom na ich úhradu bol vyzvaný aj dodatočne.

Dňom 1.7.2010 došlo k zlúčeniu právneho predchodcu navrhovateľa a spoločnosti Slovak Telekom,
a.s. a táto spoločnosť sa stala univerzálnym právnym nástupcom spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s.,
ktorá ku dňu 30.6.2010 zanikla. Následne spoločnosť Slovak Telekom, a.s. postúpila pohľadávku na
navrhovateľa tak, ako je to uvedené v návrhu a vyššie v tomto odôvodnení.

Tým, že odporca neuhrádzal poskytované služby, porušil zmluvné povinnosti.

Podľa§43ods.1zák.č.610/2003Z.z.oelektronickýchkomunikáciách,účinnéhok9.12.2009,Zmluvou
o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej
verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa § 42 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/, b/, ods. 3 písm. a/, b/, ods. 4 písm. b/ cit. zák., (1)
Podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie

doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí
pri vyúčtovaní predplatených služieb.

(2) Účastník má právo na uzavretie zmluvy s podnikom, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku
1 písm. c/; poskytnutie verejnej služby v rozsahu dohodnutom v zmluve a za cenu podľa tarify.

(3) Podnik je povinný uzavrieť zmluvu o pripojení s každým záujemcom o poskytovanie verejnej služby,

ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c/; predkladať účastníkovi prehľadné a
zrozumiteľné vyúčtovanie poskytnutej služby, ak z povahy služby nevyplýva, že vyúčtovanie nie je
potrebné, a na požiadanie poskytovať podrobné údaje o jednotlivých odchádzajúcich volaniach.

(4) Účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify,
a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Navrhovateľova pohľadávka voči odporcovi teda pozostáva z neuhradených služieb vo výške 178,72
eura a zákonných úrokov z omeškania.

Tým, že odporca nezaplatil ani minimálnu časť z fakturovanej ceny za služby, porušil svoju zmluvnú a
zákonnú povinnosť.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi navrhovateľom a odporcom vznikol

záväzkovýprávnyvzťah,vrámciktoréhonavrhovateľsvojezáväzkysplnil,odporcapovinnosťplatiťcenu
poskytnutých služieb nesplnil. Navrhovateľovi tak v zmysle § 517 ods. 2 OZ vznikol nárok na zaplatenie
úrokov z omeškania vo výške podľa zákona.

Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Omeškanie dlžníka je najčastejším porušením záväzku, hoci z hľadiska realizácie záväzku nejde o
najzávažnejšie porušenie, a to z toho dôvodu, že ešte neznamená zmarenie záväzku. Ide tu o prípad,
keď záväzok síce nebol splnený v dobe splatnosti, ale splnenie obligačnej povinnosti nie je vylúčenéa predpokladá sa jej dodatočné splnenie. Je to samostatná forma nesplnenia v tom zmysle, že ide o
nesplnenie dočasné.

Omeškanie dlžníka sa nevzťahuje len na prípady nesplnenia záväzku včas, ale zahŕňa aj prípady, keď

síce záväzok bol splnený včas, ale toto plnenie nemá náležitosti riadneho plnenia, t. j. plnenie je vadné.
Na vadné plnenie sa teda hľadí ako na nesplnenie záväzku.

Odporca podľa listinných dôkazov je v omeškaní tým, že neplnil riadne a včas (dostal sa do omeškania
uplynutímčasuplneniapodľajednotlivýchfaktúr);omeškanietedaspočívavporušenízáväzkuvovzťahu
k času plnenia.

Podľa § 3 ods. 1 nar. vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho

zákonníka platného do 31. 1. 2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

Ku prvému dňu omeškania (t.j. prvý deň po splatnosti každej faktúry) bola základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky určená vo výške 1 % ročne, výška úrokov z omeškania je potom 9 % p.a.

Podľa § 100 ods. 1 a 2 veta prvá OZ, (1) Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

(2) Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva.

Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a

plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 122 ods. 2 OZ, koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý
sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak
nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň.

Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej

rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Účelom premlčania je pobádať oprávnený subjekt k tomu, aby pod sankciou premlčania uplatnil
svoje právo v ustanovených lehotách na príslušných orgánoch a aby tak donekonečna neodďaľoval
požiadavku splnenia od povinného subjektu. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych
vzťahoch, a to prípadne aj za cenu straty vynutiteľnosti práva. Premlčaním sa rozumie kvalifikované
uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok (súdnu vymáhateľnosť) možno odvrátiť námietkou. Premlčanie

je teda uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, že by právo
bolobývalovykonané,vdôsledkučohopovinnýsubjektmôžečeliťsúdnemuuplatneniuprávanámietkou
premlčania. Použitie tejto námietky má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva, t. j. zánik
jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému súdne priznať.
Táto zmena (oslabenie) pôvodného práva, vzniknutá premlčaním, spočíva v skutočnosti, že dlžník

môže po uplynutí premlčacej doby privodiť zánik vynutiteľnosti tohto subjektívneho práva tým, že sa s
úspechom premlčania dovolá pred príslušným orgánom. Premlčaním teda právo samo osebe nezaniká
(narozdielodpreklúzie),lensaoslabuje,atoprávevtejzložke,ktorápredstavujenárok.Avšakaninárokpremlčaním sám osebe nezaniká a oprávnený sa môže svojho premlčaného práva domáhať žalobou,
na základe ktorej dlžník môže byť na splnenie pohľadávky zaviazaný, ak sa premlčania nedovolá. Ak
však žalovaný vznesie námietku, nárok zaniká, ale subjektívne právo trvá ďalej vo forme naturálneho

(prirodzeného) záväzku (obligácie), čo znamená, že jeho uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné
splnenie zo strany povinného subjektu. Ale ak povinný premlčané právo splní, hoci o premlčaní ani
nevedel, nemôže plnené požadovať späť ako bezdôvodné obohatenie.

Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. súd musí prihliadať na premlčanie ex offo, teda naň prihliada v
spotrebiteľských vzťahoch aj bez námietky odporcu.

Súd sa môže zaoberať premlčaním bez toho, aby skúmal samotnú existenciu subjektívneho práva

veriteľa. Prax súdov v danom prípade uprednostňuje hľadisko procesnej ekonómie. Ak súd zistí, že
uplatnený nárok je premlčaný a dlžník vzniesol námietku premlčania (v danom spotrebiteľskom vzťahu
aj bez námietky), súd už bližšie neskúma existenciu subjektívneho práva veriteľa. Vychádza z toho, že
tak či tak by žaloba s uplatnenou premlčanou pohľadávkou bola v takom prípade zamietnutá.

Súd mal z predložených listinných dôkazov za preukázané, že návrh na súd bol podaný dňa 20. 9. 2013

v časti zaplatenia faktúr č. XXXXXXXXXX (splatná 5. 11. 2010, na sumu 43,79 eura), XXXXXXXXXX
(splatná 5. 12. 2010, na sumu 4,95 eura) a XXXXXXXXXX (splatná 5. 1. 2011, na sumu 4,78 eura).
Návrh bol následne rozšírený podaním zo dňa 14. 2. 2014 o zaplatenie sumy na základe faktúr č.
XXXXXXXXXX (splatná 5. 3. 2010, na sumu 18,18 eura), XXXXXXXXXX (splatná 5. 4. 2010, na sumu
56,97 eura) a XXXXXXXXXX (splatná 5. 5. 2010, na sumu 50,05 eura).

Z vykonaného dokazovania mal súd potom za preukázané, že prvé 3 faktúry, ktoré boli predmetom
pôvodne podaného návrhu, bol návrh podaný dôvodne, a preto súd navrhovateľovi priznal právo na
zaplatenie sumy vo výške 53,52 eura spolu aj s príslušenstvom. Súd však musí konštatovať, že
doplnenie návrhu zo dňa 14. 2. 2014 o faktúry pod číslom XXXXXXXXXX (splatná 5. 3. 2010, na sumu
18,18 eura), XXXXXXXXXX (splatná 5. 4. 2010, na sumu 56,97 eura) a XXXXXXXXXX (splatná 5. 5.

2010, na sumu 50,05 eura) bolo podané oneskorene, a preto súd v tejto časti návrh zamietol z dôvodu
premlčania. Keďže návrh bol dodatočne rozšírený až dňa 14. 2. 2014, potom z uvedeného vyplýva, že
splatnosť faktúr nastala dňa 5. 3. 2010, 5. 4. 2010 a 5. 5. 2010, čo znamená, že už dňa 6. 3. 2010,
6. 4. 2010 a 6. 5. 2010 sa mohol navrhovateľ domáhať na súde zaplatenia splatnej pohľadávky a teda
tieto 3 pohľadávky vyplývajúce z uvedených faktúr boli ku dňu 6. 3. 2013, 6. 4. 2013 a 6. 5. 2013

premlčané. Keďže súd musí na premlčanie v spotrebiteľských vzťahoch prihliadať ex offo, súd nemohol
tieto uplatnené sumy priznať a to ani s príslušenstvom.

Na podklade vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh je dôvodný v časti dlžnej sumy
vyplývajúcej z faktúr č. XXXXXXXXXX (splatná 5. 11. 2010, na sumu 43,79 eura), XXXXXXXXXX
(splatná 5. 12. 2010, na sumu 4,95 eura) a XXXXXXXXXX (splatná 5. 1. 2011, na sumu 4,78 eura) t.j. v

rozsahu priznanej sumy 53,52 eura s príslušenstvom a nedôvodný (z dôvodu premlčania) v časti dlžnej
sumy vyplývajúcej z faktúr č. XXXXXXXXXX (splatná 5. 3. 2010, na sumu 18,18 eura), XXXXXXXXXX
(splatná 5. 4. 2010, na sumu 56,97 eura) a XXXXXXXXXX (splatná 5. 5. 2010, na sumu 50,05 eura)
spolu s príslušenstvom, a preto súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

O trovách konania súd rozhodol súd v súlade s ustanovením § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal

účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny
z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Keďže navrhovateľ sa svojim návrhom domáhal zaplatenia sumy 178,72 eura s príslušenstvom a súd
mu priznal právo na zaplatenie sumy 53,52 eura s príslušenstvom, vyplýva, že odporca bol v konaní
úspešnejší a preto má právo na náhradu trov konania, ktoré mu v konaní vznikli. Odporcovi však žiadne

trovy konania nevznikli, preto mu ich náhradu súd nepriznal.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia cestou
podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť
s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý
účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví

kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.;

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci;

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností;

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.);

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.