Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 29, 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/109/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112226167
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3112226167.3

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: J., s.r.o., so sídlom J. XX, L., IČO: 35 807 598,
právne zastúpený: O. J., s. r. o., so sídlom D. 4, L., IČO: 36 864 421, proti odporcovi: R. K. - H. R., so
sídlom B. X. XX, L., o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, na odvolanie navrhovateľa proti
uzneseniu Okresného súdu Trenčín č.k. 22C/360/2012 - 51 zo dňa 14. októbra 2013, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

V záhlaví identifikovaným uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa na prerušenie
konania. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil poukázaním na ust. § 109 ods. 1 písm. b), ods.
2 písm. c), § 15a ods. 1 a § 16 Občianskeho súdneho poriadku, keď v odôvodnení skonštatoval, že
postup podľa ust. § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. nie je v prejednávanej veci namieste. Zdôraznil, že
navrhovateľ nepreukázal, že sťažnosť na Ústavný súd SR skutočne podal, pretože kópia sťažnosti,

ktorú navrhovateľ priložil k návrhu na prerušenie konania, nepreukazuje, že sťažnosť na ústavnom
súde bola reálne podaná, pričom považoval za nutné podotknúť, že keby takáto sťažnosť podaná bola,
potom je namieste otázka, prečo navrhovateľ návrh na prerušenie konania podal až v deň nariadeného
pojednávania vo veci samej, o ktorom vedel viac ako 2 mesiace predtým (od 28.08.2013), a prečo
takýto návrh podal až 10 mesiacov po jej vyhotovení, keďže fotokópia sťažnosti na ústavný súd je
datovaná dňom 13.12.2012. Uvedené úvahy však podľa názoru súdu prvého stupňa nič nemenia

na tom, že nemal preukázané, že k reálnemu podaniu takejto sťažnosti aj došlo. V danej súvislosti
doplnil, že pokiaľ by aj navrhovateľ takúto sťažnosť podal, ani tak nie je takáto okolnosť sama o sebe
dôvodom na prerušenie konania. Vylúčenie sudcu (sudcov) okresného súdu totiž nie je prejudiciálnou
otázkou, ktorú nie je súd v tomto konaní oprávnený riešiť, nakoľko Občiansky súdny poriadok obsahuje
ustanovenia, ktoré upravujú postup okresného súdu v prípade, že účastník namieta nezaujatosť sudcu
resp.sudcovvkonaní.Nazákladeuvedenéhomalzato,žeO.s.p.obsahujevlastnúúpravupostupusúdu

v prípade, ak účastník namieta zaujatosť niektorého z jeho sudcov. Z uvedeného mu preto vyplynulo,
že bol oprávnený túto otázku riešiť, a to prostredníctvom svojho nadriadeného súdu, ktorý vo veci aj
právoplatne rozhodol, a preto aplikáciu ust. § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. označil za nedôvodnú. Ďalej
skúmal, či toto prípadné konanie pred ústavným súdom by mohlo byť konaním, ktoré môže mať význam
pre rozhodnutie vo veci samej. Po preskúmaní podania dospel k záveru, že navrhovateľ nepreukázal,
že prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu v tejto

veci. Takouto otázkou môže byť len rozhodnutie o skutočnosti, ktorá je objektívne spôsobilá mať vplyv
na rozhodnutie vo veci samej, pričom v danej veci rozhodnutie vo veci samej nie je objektívne závislé
od toho, či je sudca, ktorému bola vec pridelená, zo subjektívneho pohľadu navrhovateľa vylúčený
z prejednávania a rozhodovania takejto veci. Rozhodnutie vo veci samej totiž závisí len od otázok,
ktoré je súd oprávnený v konaní riešiť sám. Preto ani prípadné podanie sťažnosti navrhovateľa na
Ústavný súd Slovenskej republiky proti rozhodnutiu, ktorým sudca nebol vylúčený z prejednávania a

rozhodovania vo veci, nemôže byť dôvodom na prerušenie konania. Na základe uvedených dôvodov
návrh navrhovateľa na prerušenie konania zamietol. Na zdôraznenie nedôvodnosti prípadného podaniasťažnosti na ústavnom súde poukázal na skutočnosť, že spolu s touto sťažnosťou mal byť podľa tvrdení
navrhovateľa podaný aj návrh na odklad vykonateľnosti, ktorého výsledok však navrhovateľ nespomína
a o ktorom súd prvého stupňa nemá vedomosť, čím je opätovne samotným navrhovateľom potvrdené,

že samotné podanie sťažnosti na Ústavný súd SR ani právny poriadok a ani samotný navrhovateľ
nepovažujú za dôvod prerušenia základného konania, a preto bolo potrebné podať aj návrh na odklad
vykonateľnosti rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne, a kým o tomto návrhu nie je preukázateľne
rozhodnuté, namietané skutočnosti nemôžu byť dôvodom na nepokračovanie v konaní, teda dôvodom
na prerušenie konania, pretože by mohlo dôjsť k porušeniu práva na prejednanie veci bez zbytočných

prieťahov.

Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal, aby odvolací súd
zrušil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na opätovné prejednanie. Podanie
riadneho opravného prostriedku odôvodnil poukázaním na ust. § 205 ods. 2 písm. a), b), c) a f) O.s.p..
Uviedol, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné a preto musí byť zrušené. V danej súvislosti

argumentoval, že zo zásady spravodlivého súdneho konania vyplýva potreba, aby odôvodnenie
výroku súdneho rozhodnutia o otázke neprerušenia konania zodpovedalo požiadavke preukázania
skutočností vypovedajúcich o možnosti pokračovať v konaní a to mimo rozumných pochybností. Súd
musí posudzovať procesné návrhy účastníkov podľa ich obsahu. Vyjadril nesúhlas s tvrdením súdu
prvého stupňa, že návrh na prerušenie konania nepodporil žiadnymi listinami, keďže elektronicky na

zverejnenú adresu súdu prvého stupňa podal návrh na zrušenie pojednávania spolu s prílohou -
ústavnou sťažnosťou. Riadne a včas teda požiadal o prerušenie konania. Poukázal na to, že podľa ust.
§ 15 O.s.p. súd môže zatiaľ urobiť len také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad, ako aj na skutočnosť, že
uskutočnil podanie, z ktorého vyplýva, že sudcu, ktorému bola vec pridelená na prejednanie, je potrebné
z konania vylúčiť. Na podporu svojej argumentácie spomenul uznesenie Krajského súdu v Trnave č.k.

11NcC/46/2012 - 24 zo dňa 17. októbra 2012, pričom zdôraznil, že obdobne rozhodli odvolacie súdy
aj v ďalších päťdesiatich veciach. Rovnako poukázal na základné právo na prejednanie a rozhodnutie
veci nestranným súdom podľa Listiny základných práv a slobôd ako aj Ústavy SR. Uviedol preto, že
názor krajského súdu vo veci nestrannosti pre rozpor s rozhodovacou praxou iných krajských súdov,
Ústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu neobstojí. Preto podal ústavnú

sťažnosť pre porušovanie jeho práva na nestranný súd, ktorej výsledkom bude zrušenie rozhodnutia
krajského súdu. Označil za neprípustné, aby sa v konaní pokračovalo. Konanie by malo byť podľa jeho
názoru prerušené až do rozhodnutia Ústavného súdu v otázke nestrannosti súdu a osoby sudcu ako to
žiada navrhovateľ. Z doterajšej judikatúry Ústavného súdu vyvodil, že tvrdenie účastníka konania, podľa
ktorého v jeho veci nekoná zákonný sudca, treba považovať za námietku zaujatosti a to z objektívneho

pohľadu. Právo na nestranného sudcu je súčasťou práva na spravodlivý proces, ktoré je zaručené nielen
ústavou, ale aj Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Nestranný súd poskytuje
všetkým účastníkom konania rovnaké príležitosti pre uplatnenie všetkých práv, ktoré im zaručuje právny
poriadok, pokiaľ súd má právomoc o takomto práve rozhodnúť.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec preskúmal podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie
súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p., pričom

v náväznosti na ust. § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce
odôvodnenie súdu prvého stupňa, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.

Podľa ust. § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú
nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k

záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka vecí je v rozpore s ústavou, zákonom
alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v tom prípade postúpi návrh
Ústavnému súdu na zaujatie stanoviska.

Podľa ust. § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p., pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť,

ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak
súd dá na takéto konanie podnet.V prejednávanej veci je nepochybné, že navrhovateľ sa návrhom čo do veci samej domáha náhrady
škody voči odporcovi z titulu jeho zodpovednosti podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za
škodu spôsobenú pri výkone verejne moci.

Rovnako z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že vec bola pôvodne pridelená na prejednanie sudkyni
Mgr. H. V., o ktorej nezaujatosti na základe námietky zo strany navrhovateľa rozhodoval Krajský súd v
Trenčíneuznesenímzodňa17.októbra2012č.k.19NcC/179/2012-9,vktoromkonštatoval,žesudkyňa
Okresného súdu Trenčín Mgr. H. V. nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania danej veci. Neskôr

došlo v nadväznosti na odchod Mgr. H. V. k zmene zákonného sudcu, pričom táto vec bola pridelená
na prejednanie a rozhodnutie sudkyni JUDr. H. G.. O zaujatosti novej zákonnej sudkyne na základe
toho, že navrhovateľ trval na vznesenej námietke zaujatosti, rozhodol Krajský súd v Trenčíne uznesením
vo veci sp. zn. 5NcC/67/2014 tak, že sudkyňa Okresného súdu Trenčín JUDr. H. G. nie je vylúčená z
prejednávania a rozhodovania danej veci.

Z tohto teda vyplýva, že o námietke zaujatosti vznesenej voči pôvodnému, ako i novému zákonnému
sudcovi už nadriadený súd rozhodoval a na svojom názore nemá dôvod nič meniť. Preto neobstoja
námietky zo strany navrhovateľa v tom smere, že týmto postupom ako prvostupňového, tak odvolacieho
súdu boli porušené práva navrhovateľa na zákonného sudcu. Subjektívny názor navrhovateľa o
zaujatosti zákonného sudcu nič nemení na skutočnosti, že o takomto jeho návrhu už bolo Krajským

súdom v Trenčíne rozhodované, týmto rozhodnutím sú viazaní účastníci konania s tým, že obsahom
samotnej vznesenej námietky zaujatosti sa krajský súd zaoberal už vo svojom rozhodnutí založenom
v tomto konaní vedenom pod sp. zn. 19NcC/179/2012 a sp. zn. 5NcC/67/2014, preto navrhovateľova
žiadosť o prerušenie konania s poukazom na ust. § 109 ods. 1 písm. b) neobstojí, nakoľko o jeho
vznesených námietkach zaujatosti už bolo krajským súdom rozhodnuté a nejedná sa preto o otázku,

ktorú nie je v tomto konaní oprávnený krajský súd riešiť.

Čo sa týka prípadného dôvodu prerušenia konania podľa ust. § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p., odvolací
súd poukazuje na tú skutočnosť, že v tomto prípade sa jedná o možnosť tzv. fakultatívneho prerušenia
občianskeho súdneho konania, čo znamená, že súd v tomto prípade (na rozdiel od situácie upravenej v

ust. § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p., čo však nie je prejednávaný prípad prvá veta, kedy je povinný prerušiť
svoje konanie, lebo jeho rozhodnutie závisí od otázky, ktorú v tomto konaní nie je oprávnený riešiť),
nemusí (nie je povinný) konanie prerušiť ani vtedy, ak prebieha iné občianske súdne konanie, kde sa rieši
otázka, ktorá môže mať význam pre výsledok jeho konania. Podanie sťažnosti na ústavný súd pritom
predstavuje mimoriadny opravný prostriedok s tým, že konanie pred Ústavným súdom SR nespadá pod

definíciu konania tak, ako to má na mysli ust. § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p.. V tejto súvislosti odvolací
súd rovnako poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. I. ÚS 250/2013 - 10 zo dňa
30.04.2013, ktorým bola sťažnosť navrhovateľa v obdobných veciach odmietnutá a zároveň zdôrazňuje,
že ak súd v zmysle ust. § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. nepreruší konanie, neodníme týmto postupom
účastníkovi možnosť konať pred súdom v zmysle ust. § 237 písm. f) O.s.p. (R 34/2011, rozhodnutie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 185/2009).

Pokiaľ navrhovateľ poukazuje na iné názory iných krajských súdov v obdobných veciach, odvolací súd
zdôrazňuje, že takýmito inými rozhodnutiami Krajský súd v Trenčíne viazaný nie je.

Vo zvyšku odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na vecne správne odôvodnenie súdu prvého
stupňa, na ktoré v náväznosti na ust. § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje s tým, že čo sa týka samotnej
námietky zaujatosti voči pôvodnému, ako aj novému zákonnému sudcovi, ktorému bola vec pridelená
na rozhodnutie, odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie uznesení Krajského súdu
v Trenčíne sp. zn. 19NcC/179/2012 a sp. zn. 5NcC/67/2014, v rámci ktorých sa krajský súd zaoberal

vznesenou námietkou zaujatosti zo strany navrhovateľa voči sudcom Mgr. H. V. a JUDr. H. G., ktorým
bola vec pridelená na prejednanie a rozhodnutie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .