Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 29, 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/152/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3108201313
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3108201313.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudkýň
JUDr. Beáty Čupkovej a Mgr. Zuzany Holúbkovej v právnej veci navrhovateľov 1) T. 2) R. 3) F. 4) Y.,
zastúpení T. proti odporcovi I., zastúpenému L., o určenie vlastníctva, na odvolanie navrhovateľa 1) proti
rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 3. januára 2012, č.k. 11C/18/2008-164, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd svojím rozsudkom zamietol návrh navrhovateľov zo dňa 16.01.2008, ktorým sa domáhali
určenia, že sú podielovými spoluvlastníkmi parcely č. XXXX/X - orná pôda o výmere 597 m2 a parcely
č. XXXX/X - orná pôda o výmere 451 m2, evidovaných Správou katastra v A. na LV č. XXXX, k.ú. A.
A., každý v podiele 1-ina k celku. Okresný súd mal v konaní za preukázané, že navrhovatelia majú na
určovacom návrhu, ktorým sa domáhajú určenia vlastníckeho práva, naliehavý právny záujem v zmysle
ustanovenia § 80 písm. c) O.s.p. Existuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi navrhovateľmi
a odporcom, ktorý je ohrozením ich právneho postavenia, a ktorý možno týmto právnym prostriedkom

odstrániť, z čoho vyplýva, že naliehavý právny záujem na navrhovanom určení je
daný. Z vykonaného dokazovania okresný súd zistil, že výlučným vlastníkom nehnuteľností, ktoré súd
predmetomtohtokonania,jeodporca.Predmetnénehnuteľnosti(pôvodneparceluč.XXXXvk.ú.A.A.)si
dal právny predchodca odporcu osvedčiť formou notárskej zápisnice za splnenia zákonom stanovených
podmienok a predpokladov podľa zákona č. 293/1992 Zb. U. N. (právny predchodca odporcu) ako
osoba, ktorá mala pozemok v držbe, označil v návrhu na vydanie osvedčenia skutočnosti preukazujúce

spôsob získania nehnuteľnosti, právnych predchodcov, doložil vyjadrenie starostu obce A. A., kde sa
pozemok nachádza o okolnostiach dôležitých pre vydanie osvedčenia a čestné vyhlásenie
dvoch vo veci nezaujatých osôb znalých miestnych pomerov (teda osôb, ktoré mali v obci trvalý pobyt)
k spôsobu získania nehnuteľnosti, potvrdzujúce, že je držiteľom nehnuteľnosti. V dôsledku toho tento
získal postavenie oprávneného držiteľa tejto nehnuteľnosti (osvedčenie notára vydané v zmysle druhej
časti zákona č. 293/1992 Zb. o úprave niektorých vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam
účinnej do 30.11.2000), pričom toto osvedčenie bolo v katastri nehnuteľností zaregistrované pod Z XXX/

XX. Námietkyprotivydaniuosvedčenia,anižaloba ourčenie,ženastraneodporcu,resp.jehoprávneho
predchodcu nie sú splnené podmienky na vydanie osvedčenia o držbe v zmysle zákona č. 293/92 Zb.,
resp. žaloba o určenie vlastníckeho práva v priebehu 10 rokov od vydania osvedčenia notárkou, podané
neboli. Preto v zmysle citovaných zákonných ustanovení sa po uplynutí 10 rokov od vydania osvedčenia
právnypredchodcaodporcustalvlastníkomnehnuteľností,ktoréneskôrjehodedičiadarovacouzmluvou
darovali odporcovi. Zákonom stanovená 10-ročná lehota je dostatočná z hľadiska uplatnenia si práv

proti osobe, ktorej bolo v zmysle zákona č. 293/92 Zb. vydané osvedčenie, a ktorá do uplynutia
10 rokov od vydania osvedčenia má postavenie iba oprávneného držiteľa. Zo strany navrhovateľov,
resp. iných osôb nebolo v konaní preukázané, že v lehote 10 rokov od vydania osvedčenia právnypredchodca odporcu postavenie oprávneného držiteľa stratil, resp. bolo mu odňaté na základe súdneho
rozhodnutia. Zo zákona sa tak stal vlastníkom zapísanej nehnuteľnosti na základe vydržania. Na
základe uvedených skutočností okresný súd mal za to, že vlastníctvo právneho predchodcu odporcu

k predmetnej nehnuteľnosti nebolo spochybnené právne relevantnými skutočnosťami a odporca tak
následne vlastníctvo k sporným parcelám právne dôvodne nadobudol. V súlade s týmito závermi ďalšie
navrhované dokazovanie nevykonal a ani námietky, týkajúce sa dobromyseľnosti držiteľa, spôsobilosti
predmetu vydržania nemohol akceptovať. Námietky navrhovateľov v tom zmysle, že zákonom č.
393/2000 Z. z. bol takýto spôsob vydržania zrušený, okresný súd neakceptoval, nakoľko osvedčenia

podľazákonač.293/1992Zb.,vydanépred01.12.2000,zostalivplatnosti.Ztýchtodôvodovokresnýsúd
návrh navrhovateľov ako nedôvodný zamietol. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 80 písm.
c)O.s.p.,§132ods.1Občianskehozákonníka,§1písm.a),§2ods.1,ods.2,ods.3zákonač.293/1992
Zb. O náhrade trov konania rozhodol s poukazom na ust. § 151 ods. 3 O.s.p. tak, že o trovách konania
bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným uznesením.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie navrhovateľ 1) a domáhal sa, aby

odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uplatnil odvolací
dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. b), písm. d), písm. f) O.s.p. K tvrdeniu odporcu, že k vydržaniu
vlastníckehoprávakspornýmnehnuteľnostiamdošlo nazákladedržbyjehoprávnychpredchodcov
podľa osvedčenia o vydržaní, uviedol, že do oprávnenej držby sporných nehnuteľností
mala vstúpiť právna predchodkyňa odporcu v roku 1968, kedy ich mala odkúpiť od pôvodných

vlastníkov, pričom k vyhotoveniu riadnej kúpno-predajnej zmluvy, ani k jej registrácii nedošlo. Darovacia
zmluva medzi právnymi predchodcami odporcu v roku 1981 mala byť tiež neformálna a nemohla byť
podkladom pre riadny prechod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Uviedol, že za domnelý
právny titul nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním nemožno považovať ústnu dohodu medzi
vlastníkom a držiteľom, nakoľko dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať na všetky právne skutočnosti,

ktoré majú za následok nadobudnutie veci alebo práva, ktorá je predmetom držby, teda aj na existenciu
písomnejzmluvyoprevodenehnuteľností.Držbanehnuteľností,ktorásaopieraoústnuzmluvu,nemôže
viesť k vydržaniu. Ak nie je daná dobrá viera držiteľa nehnuteľností od počiatku, logicky nemôže byť
daná ani neskôr. Preto nemôže obstáť záver súdu prvého stupňa, že sporné nehnuteľnosti si dal
osvedčiť právny predchodca odporcu formou notárskej zápisnice za splnenia zákonom stanovených

podmienok a predpokladov. Poukázal na skutočnosť, že súd mal v spise návrh na vydanie osvedčenia,
ako aj osvedčenie, z ktorých je zrejmé, že nikdy nedošlo k vyhotoveniu písomných zmlúv o prevode
vlastníckeho práva a taktiež predmet vydržania - orná pôda nebol spôsobilým predmetom vydržania.
Nakoľko nemohol právny predchodca odporcu nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním dotknutých
nehnuteľností, tieto nemohli byť ani predmetom dedenia po takomto predchodcovi a následne ani

predmetom darovania odporcovi v zmysle zásady, že nik nemôže previesť na druhého viac práv, ako
ktorými disponuje. Vytýkal súdu prvého stupňa, že sa nevysporiadal s tvrdeniami navrhovateľov a z
jeho odôvodnenia nie je zrejmé, prečo považuje v takomto prípade notársku zápisnicu o vydržaní za
relevantnú. V tejto časti považoval jeho rozhodnutie za nepreskúmateľné a nekorešpondujúce s jeho
výrokom.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa
ako vecne správny potvrdiť. Nesúhlasil s názorom navrhovateľa 1), že k uzatvoreniu riadnej kúpnej
zmluvy v roku 1968 nedošlo. Uviedol, že podľa § 47 Občianskeho zákonníka, platného v roku 1968,
ak sa účastníci v predpísanej forme zhodli na obsahu zmluvy a k jej vzniku treba ešte
rozhodnutie príslušného orgánu, sú svojimi prejavmi viazaní až do tohto rozhodnutia. Z dôkazov,

predložených v spise, vyplýva, že takýto súhlas príslušného orgánu bol udelený. Nedostatok zápisu v
katastrinehnuteľnostítejtozmluvypripisujetomu,žepaniF.R.-T.potom,čozdedilapozemok po
otcovi, si toto dedičstvo tiež nedala zapísať a následne nebolo možné zapísať kúpnu zmluvu z roku
1968. Týmto nedostatkom pripisuje vzniknutý chaotický stav zápisov sporných nehnuteľností, ktorý však
nemožno pričítať na jeho vrub a už vôbec nie je možné dôvodiť, že on alebo jeho právni predchodcovia

boli v ich držbe nedobromyseľní. Mal za to, že súd prvého stupňa sa dostatočne vysporiadal so všetkými
predloženými tak skutkovými, ako aj právnymi argumentmi v tomto konaní a dospel k správnemu záveru.Krajský súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v rozsahu podaného odvolania a jeho dôvodov a
dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny
potvrdiť. Rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.

Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní navrhovateľom
1) vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa.
Odvolacie námietky navrhovateľa 1) vo veci samej sú totožné s námietkami, ktoré uplatnil pred súdom
prvého stupňa a tieto nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Ani v odvolacom konaní totiž
neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Z

daného titulu odvolací súd si osvojil dôvody napadnutého rozsudku a v podrobnostiach na ne v zmysle §
219 ods. 2 O.s.p. odkazuje. Na doplnenie správnosti dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolací
súd dodáva nasledovné:

V preskúmavanej veci bolo zo skutkového hľadiska zistené, že dňa 25.05.1993 bolo vo forme notárskej
zápisnice č. N X/XX, N XX/XX, vydané notárkou T.. S. C. osvedčenie podľa § 2 ods. 1 zákona č. 293/92
Zb. o oprávnenej držbe pozemkov v k.ú. A. A., vložka č. XXX, parcela č. XXXX

- roľa U. vo výmere 1.028 m2, a to právnym predchodcom odporcu U. N.. Na základe
tohto osvedčenia bol v katastri nehnuteľností ku dňu 25.05.1993 zapísaný U. N. ako vlastník sporných
pozemkov. Po dobu 10 rokov od uvedeného zápisu neuplatnili navrhovatelia vlastnícke právo k týmto
nehnuteľnostiam. Od smrti oprávneného držiteľa U. N. na základe výsledkov dedičského konania po
ňom (8D/1243/98, Dnot 180/98) boli v katastri nehnuteľností ako vlastníci sporných

nehnuteľností zapísané J. N., manželka poručiteľa a F. N., matka poručiteľa v rovnakom pomere 1-ica.
Na základe darovacej zmluvy zo dňa 17.07.2000 (vklad vlastníckeho práva povolený pod V XXXX/XX)
je ako výlučný vlastník sporných nehnuteľností evidovaný odporca od 28.05.2001.

Ust. § 2 ods. 1 zákona č. 293/1992 Zb. v znení účinnom do 30.11.2000 umožňovalo, aby na základe
notárskeho osvedčenia o držbe (vydaného za podmienok stanovených zákonom) sa v evidencii (v

katastri nehnuteľností) nehnuteľností zapísal za vlastníka nehnuteľnosti ten, kto bol uvedený v tomto
osvedčení. Podľa odseku 2 tohto zákonného ustanovenia, ak do desiatich rokov od zápisu neuplatní v
konaní na súde alebo v konaní o pozemkových úpravách vlastnícke právo iná osoba, stáva sa zapísaná
osoba vlastníkom na základe vydržania. Zároveň v zmysle § 2 ods. 3 uvedeného zákona
zapísaná osoba nadobudla postavenie oprávneného držiteľa, a to po dobu 10 rokov od zápisu, pričom

toto ustanovenie odkazovalo na § 129 a nasl. Občianskeho zákonníka (o držbe a oprávnenej držbe).

Podľa ustálenej súdnej praxe a judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napríklad 6Cdo
47/2012) ustanovenie § 2 ods. 2 zákona č. 293/1992 Zb. bolo vo vzťahu k
§ 134 Občianskeho zákonníka špeciálnou úpravou, ktorá umožňovala vydržanie ako originálny spôsob
nadobudnutia vlastníckeho práva za jednoduchších podmienok, než aké stanovovala všeobecná

úprava. Vydržanie vlastníckeho práva podľa § 2 ods. 2 zákona č. 293/1992 Zb. vyžadovalo
splnenie podmienok, a to, že išlo o osobu zapísanú v katastri nehnuteľností za vlastníka na základe
notárskeho osvedčenia o držbe, a že do 10 rokov od zápisu tejto osoby neuplatnila vlastnícke
právo k nehnuteľnosti v konaní na súde, alebo v konaní o pozemkových úpravách iná osoba. Zrušenie
uvedenéhoustanoveniak30.11.2000,t.j.po8rokocha6mesiacochodjehoúčinnostimalozanásledok,

že u žiadnej osoby, zapísanej v katastri nehnuteľností za vlastníka na základe notárskeho osvedčenia o
držbe, nemohlo dôjsť k zavŕšeniu podmienok vydržania podľa tejto špeciálnej úpravy (pre
neuplynutie 10-ročnej doby plynúcej odo dňa zápisu za vlastníka).

Tým však nebola u takejto osoby dotknutá možnosť vydržania vlastníckeho práva splnením podmienok
vydržania, vyplývajúcich z § 134 Občianskeho zákonníka. Týmito podmienkami boli po a) spôsobilý

predmet vydržania, b) oprávnená držba a c) nepretržité trvanie oprávnenej držby po dobu 10 rokov, ak
išlo o nehnuteľnosť. Podmienka oprávnenej držby bola u osoby zapísanej v katastri nehnuteľností za
vlastníka na základe notárskeho osvedčenia o držbe splnená bez ďalšieho. Takáto osoba nadobudla
postavenie oprávneného držiteľa, zaručené po dobu desiatich rokov odo dňa zápisu do katastra.
Zrušenie ustanovení, na základe ktorých takéto postavenie získala, nemalo na vznik a trvanie práva

oprávnenej držby žiaden vplyv.Oprávnená držba je v právnom poriadku Slovenskej republiky koncipovaná ako subjektívne právo a
zároveň ako právny vzťah, ktorého obsah je vymedzený v § 130 Občianskeho zákonníka. Z ustanovenia
§ 854 Občianskeho zákonníka, prípadne aj z ďalších prechodných ustanovení tohto predpisu vyplýva

základná intertemporálna zásada súkromného práva, v zmysle ktorej sa novou právnou úpravou
spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred účinnosťou tejto úpravy, no vznik právnych
vzťahov a nároky z nich vzniknuté sa posudzujú podľa právnych predpisov platných v čase ich vzniku.
Táto zásada, zakazujúca tzv. pravú retroaktivitu, je analogicky použiteľná aj pre interpretáciu účinkov
zákona č. 393/2000 Z. z., ktorými boli zrušené ust. § 2 až § 9 zákona č. 293/1992 Zb. Jej

uplatnenie znamená, že vznik práva a oprávnenej držby, zaručeného na dobu 10 rokov, resp. právneho
vzťahu oprávnenej držby, treba posudzovať podľa ust. § 2 ods. 3 zákona č. 293/1992 Zb. platného v
čase vzniku tohto práva, resp. právneho vzťahu. Zrušenie uvedeného ustanovenia nič nezmenilo na
vzniku práva oprávnenej držby, ktoré osoba, zapísaná za vlastníka, nadobudla zápisom do katastra na
základe notárskeho osvedčenia o držbe, a to na dobu 10 rokov. Nemalo vplyv ani na
existenciu oprávnenej držby. Účinnosťou zákona č. 393/2000 Z. z. oprávnená držba osoby zapísanej

v katastri nehnuteľností za vlastníka ako riadne nadobudnuté právo, resp. právny vzťah, nezanikla. Iný
výklad, ktorý by takýto následok pripúšťal, by bol ústavne nesúladný, pretože by neprípustne odnímal
už existujúce právo a odporoval by tak základnému princípu právneho štátu, a to princípu právnej istoty
a v ňom obsiahnutým zásadám dôvery v platné právo a ochrany nadobudnutých práv.

V prejednávanej veci právny predchodca odporcu bol zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník

sporných pozemkov na základe osvedčenia o ich držbe odo dňa 25.05.1993, čím nadobudol právne
postavenie oprávneného držiteľa zo zákona. Preto v konaní jeho právny nástupca - odporca nebol
povinný tvrdiť, a teda ani preukazovať nadobudnutie oprávnenej držby v čase predchádzajúcom tomuto
zápisu (dokazovanie na túto okolnosť by bolo nadbytočné). Keďže účinnosťou zákona č. 393/2000 Z.
z. sa na právnom postavení oprávneného držiteľa (právni predchodcovia odporcu a ani odporcu) nič

nezmenilo a neboli zistené žiadne skutočnosti, v dôsledku ktorých by v dobe 10 rokov (plynúcej odo
dňa jeho zápisu do katastra) došlo k prerušeniu vydržacej doby pre stratu dobromyseľnosti, a tým aj
oprávnenej držby (navrhovatelia takéto skutočnosti ani netvrdili), odporca splnil podmienky vydržania
vlastníckeho práva k pozemkom podľa § 134 Občianskeho zákonníka. Uplynutím doby 10 rokov, t. j.
dňom 25.05.2003 sa odporca stal výlučným vlastníkom sporných nehnuteľností, pričom zároveň zaniklo

vlastnícke, resp. spoluvlastnícke právo dovtedajších vlastníkov.

V danom súdnom konaní nebolo dôvodné skúmať otázku dobromyseľnosti právnych predchodcov
odporcu v súvislosti s vydaním osvedčenia o oprávnenej držbe.

Z týchto dôvodov krajský súd rozsudok okresného súdu ako vecne správy potvrdil.

O trovách celého konania rozhodne podľa § 224 ods. 4, § 151 ods. 3 O.s.p. súd prvého stupňa.

Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .