Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 28, 2014

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 17C/205/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2313227712
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2014:2313227712.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci

navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom 851 02 Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803,
zast.: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom 851 02 Bratislava, Pajštúnska 5, proti
odporcovi: H. Y., nar. X. X. XXXX, trvale bytom XXX XX Š. -S., C. XXXX/XX, t. č. na neznámom mieste,
zastúpený opatrovníčkou C. F., zamestnankyňou tunajšieho súdu, za účasti vedľajšieho účastníka na
strane odporcu: Občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom
811 02 Bratislava, Šafárikovo nám. č. 7, zast.: JUDr. Bohdan Jakubis, advokát so sídlom 811 09
Bratislava, Dobrovičova 13, o zaplatenie 330,86 eura s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojim písomným podaním, doručeným tunajšiemu súdu dňa 22. 10. 2013 domáhal,
aby súd odporcu zaviazal na zaplatenie istiny vo výške 330,86 eura s príslušenstvom. Svoj návrh
odôvodnil tým, že dňa 10. 10. 2007 uzatvorila Slovenská sporiteľňa, a.s., s odporcom zmluvu číslo
XXXXXXXXXX na poskytnutie peňažných prostriedkov. Zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky
podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka a zákona číslo
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

Dňa 8. 12. 2011 uzatvorila Slovenská sporiteľňa, a.s. ako postupca s navrhovateľom v tomto konaní ako

postupníkom zmluvu o postúpení pohľadávok.

Pohľadávka navrhovateľa ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky predstavovala sumu 395,88 eura,
ktorá pozostávala z istiny 330,86 eura, riadneho úroku 0,- eur, úroku z omeškania 65,02 eura a
ostatného príslušenstva a poplatkov vo výške 0,- eur. Sumu 65,02 eura predstavujúcu úrok z omeškania
si navrhovateľ v tomto konaní neuplatnil. Navrhovateľ si popri uplatnenej istine uplatnil aj úroky z
omeškaniapodľa§517ods.2Občianskehozákonníkapočnúcdňom9.12.2011,t.j.dňomnasledujúcim
po dni účinnosti postúpenia pohľadávky, respektíve po dni splatnosti úveru pokiaľ nastala až po
postúpení.

Odporca po postúpení pohľadávky neuhradil žiadnu sumu. Dlžná suma predstavuje sumu vo výške

330,86 eura z titulu neuhradenej istiny úveru. Úroky z omeškania si navrhovateľ uplatnil vo výške 9,25
% ročne zo sumy 330,86 eura od 9. 12. 2011 zo zaplatenia.Súdu sa nepodarilo zistiť, kde sa odporca zdržiava, preto mu postupom podľa § 29 ods. 2 a 6 O.s.p.
ustanovil pre konanie opatrovníka na zastupovanie jeho záujmov.

Písomným podaním zo dňa 20.10.2014 do konania vstúpil vedľajší účastník Občianske združenie

Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov zastúpeným advokátom JUDr. Bohdanom Jakubisom. Zároveň
si uplatnil náhradu trov konania.

Podľa § 101 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä
tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú
na pokyny súdu.

Ustanovenie ukladá účastníkovi tzv. povinnosť tvrdenia. Táto povinnosť však nie je súdom vynútiteľná.

Vzhľadom k tomu, že sa jedná o spotrebiteľský vzťah, súd je povinný skúmať uzatvorenú zmluvu
a chrániť práva spotrebiteľa, navyše sa jedná o návrhové konanie a navrhovateľ nesie dôkazné
bremeno (bremeno tvrdenia aj bremeno dôkazu). Keďže navrhovateľ je v konaní zastúpený advokátskou
kanceláriou, je nutné konštatovať, že advokátska kancelária musí poznať právo a súd z tohto faktu
vychádza, musí poznať, aké náležitosti musí obsahovať návrh a rovnako musí vedieť, že k návrhu je

potrebné doložiť všetky listinné dôkazy na preukázanie tvrdení uvedených v návrhu. Preto súd nemôže
vyzývať (s poukazom na § 101, § 120 O.s.p. a dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti
účastníkovkonania)účastníkakonanianapreukázaniesvojichtvrdení,aprisvojomrozhodovanívmerite
veci vychádza z toho, čo účastník v konaní preukáže a to ku dňu, kedy rozhoduje. Tu súd poukazuje aj
na to, že na dôkazy predložené po vyhlásení rozsudku nie je možné prihliadať.

V prejednávanej veci súd postupoval s poukazom na § 115a ods. 2 O.s.p. a v zmysle zásady účelnosti,
hospodárnosti konania a ochrany práv druhého účastníka konania vo veci rozhodol.

Súd sa oboznámil s obsahom spisu a listinnými dôkazmi v ňom založených - Zmluva o bežnom účte
s VÚB, a.s., všeobecné obchodné podmienky VÚB, a.s., oznámenie o postúpení pohľadávky zo 4. 1.
2012, zmluva o postúpení pohľadávok uzatvorená s VÚB, a.s. a zistil nasledovný skutkový a právny

stav veci:

Navrhovateľ podal návrh tak, ako bol vyššie popísaný.

Právny zástupca navrhovateľa súdu k návrhu doložil ako listinný dôkaz Zmluvu o bežnom účte číslo zo
dňa 10. 10. 2007. Na základe tejto predloženej zmluvy súd potom dospel k záveru, že predložená zmluva
nie je úverovou zmluvou tak, ako to navrhovateľ uviedol v návrhu. Predmetom zmluvy o bežnom účte

bolo zriadenie účtu VÚB, a.s. v prospech odporcu, v mene SKK. Zo zmluvy nevyplývajú žiadne skutkové
okolnosti tak, ako to navrhovateľ popísal vo svojom návrhu. Ani z ostatných predložených listinných
dôkazov nebolo možné dospieť k záveru, že právny predchodca navrhovateľa poskytol odporcovi úver,
súd tak nemohol preskúmať zmluvný vzťah, ktorý mal údajne vzniknúť medzi právnym predchodcom
navrhovateľa - Slovenskou sporiteľnou, a.s. a odporcom, nakoľko z doložených listinných dôkazov

nie sú jasné žiadne zmluvné podmienky, ktoré by oprávňovali právneho predchodcu navrhovateľa, či
navrhovateľa vymáhať žalovanú sumu. Nie je jasné, či bol úver poskytnutý a následne ani, či zmluva
obsahovala všetky náležitosti podľa zákona 258/2001 Z.z., najmä splatnosť úveru, počet splátok,
ich splatnosť, výška a periodicita, dohodnutý úrok, RPMN, nebolo jasné, či si účastníci zmluvného
vzťahu dohodli iné poplatky, prípadne zmluvnú pokutu, súd preto nemohol zmluvu preskúmať s

poukazom na ustanovenia o ochrane spotrebiteľa, súd nemohol preskúmať, či zmluva neobsahovala
neprijateľné zmluvné podmienky v neprospech spotrebiteľa, preto musel návrh zamietnuť, nakoľko
nevedel jednoznačne z podaného návrhu a priložených listinných dôkazov preskúmať, a tým aj v
rozsudku riadne odôvodniť, výšku žalovanej sumy a najmä súd nemal za preukázaný vznik zmluvného
vzťahu. Toto dôkazné bremeno nie je možné presunúť na odporcu, nakoľko bremeno dôkazu a bremeno

tvrdenianesiejednoznačnenavrhovateľpripodanísvojhonávrhu,ktorýsimusíbyťvedomý,ževprípadeneunesenia dôkazného bremena je jediným logickým výsledkom rozhodnutia súdu zamietnutie jeho
návrhu.

Prenesenie dôkazného bremena na odporcu by bolo porušením ustanovenia § 101 O.s.p., ktoré

ukladá účastníkovi tzv. povinnosť tvrdenia. Táto povinnosť však nie je súdom vynútiteľná. V záujme
hospodárnosti a rýchlosti konania sa umožňuje súdu, aby na pojednávaní prejednal vec v neprítomnosti
účastníka. (S poukazom na nález Ústavného súdu SR pod číslom konania I. ÚS 38/2013 - 50 zo dňa 24.
10. 2013 súd konštatuje, že k odňatiu možnosti konať pred súdom nedochádza ani údajným porušením
zásady kontradiktórnosti ako základnej súčasti práva na spravodlivý proces. Táto zásada znamená, že

obom stranám konania musí byť daná možnosť zoznámiť sa so stanoviskami a dôkazmi predloženými
súdu s cieľom ovplyvniť jeho rozhodnutie - či už protistranou alebo na konaní nezúčastneným subjektom,
od ktorého si prípadne súd takéto vyjadrenie alebo dôkaz môže vyžiadať - a vyjadriť sa k nim (porovnaj
Kmec, J., Kosař, D., Kratochvíl, J., Bobek, M. Evropská úmluva o lidských právech. Komentář. 1.
Vydání. Praha : C. H. Beck, 2012, s. 740). Kontradiktórnosť je prenos dôkazného bremena zo súdu
na účastníkov sporu, resp. rokovací spôsob súdneho procesu. Právo na kontradiktórny proces nemá

absolútny charakter a jeho rozsah sa môže líšiť najmä v závislosti na zvláštnostiach daného konania.)

Navrhovateľ nepredložil zmluvu o úvere, ale len zmluvu o zriadení bežného účtu, dokonca u iného
bankového subjektu, ako sa uvádza v návrhu, nepreukázal, že odporcovi bol poskytnutý úver, v akej
výške a za akých podmienok a koľko a kedy odporca z celého pokynutého úveru už uhradil.

Navyše v konaní navrhovateľ nepreukázal ani to, že je aktívne legitimovaný na uplatnenie pohľadávky,

ktorá mu mala byť postúpená zo Slovenskej sporiteľne, nakoľko k návrhu doložil zmluvu o postúpení
uzatvorenú s VÚB, a.s.

Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, ako to vyplýva z enunciátu rozhodnutia.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal
vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva

proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Ustanovenie § 142 vyjadruje zásadu zodpovednosti za výsledok sporového konania. To znamená, že
účastník, ktorý mal v sporovom konaní plný úspech (resp. úspech vo väčšej časti), má právo na náhradu
všetkých (pomerných) trov konania. Náhrada je obmedzená na náhradu všetkých trov vynaložených na
účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Keďže odporca bol v konaní plne úspešný, mal by právo na

náhradutrovkonania,avšakichnáhradusipredsúdomneuplatnil,žiadnetrovykonaniamuaninevznikli,
preto mu ich náhradu súd nepriznal.

Čo sa týka náhrady trov konania vedľajšieho účastníka, súd poukazuje na nasledovné zdôvodnenie.

Podľa § 93 ods. 1 až 4 O.s.p., (1) Ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi
zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod,

neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

(2) Ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická
osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu (zákon č. 250/2007 Z.z.
o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v
znení neskorších predpisov).

(3) Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú
prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh.(4) V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba.
Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení
všetkých okolností.

Podľa § 137 O.s.p., Trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane
súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára
za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby,
ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho
hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., Ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov

konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Zákon priznáva odmenu za zastupovanie zástupcovi len vtedy, ak ide o advokáta. Podrobnosti
ustanovuje vyhláška č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb. V zmysle citovanej vyhlášky advokátovi patrí za zastupovanie odmena, náhrada hotových
výdavkov, ktorými sú najmä súdne poplatky a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a

výdavky za znalecké posudky, preklady a odpisy a ďalej mu patrí i náhrada za stratu času.

Nahrádzajú sa len účelne vynaložené trovy konania. Vedľajší účastník je právnická osoba, ktorej
predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 250/2007 Z.z. o
ochranespotrebiteľaaozmenezákonaSlovenskejnárodnejradyč.372/1990Zb.opriestupkochvznení
neskorších predpisov. Súd nespochybňuje právo vedľajšieho účastníka dať sa zastúpiť advokátom,

avšak súd je toho názoru, že v danom prípade nie je možné priznať náhradu trov konania za zastúpenie
s poukazom na to, že sa nejedná o účelne vynaložené trovy konania, keďže vedľajší účastník má za cieľ
poskytovať ochranu spotrebiteľom poskytovaním poradenstva a aktívnej procesnej účasti v konaniach
pred orgánmi štátnej správy a pred súdmi vstupovaním do týchto konaní na strane spotrebiteľov a teda
musí poznať právo a musí vedieť riadne aj pred súdom hájiť záujmy spotrebiteľov. Preto nie je účelne

vynaložiť ďalšie trovy na zastupovanie advokátom. Z uvedeného dôvodu súd na základe svojej úvahy
nepriznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania za právne zastúpenie. Vedľajší účastník sa k
návrhu ani nevyjadril, nevykonal žiadne úkony, preto mu žiadne trovy konania ani nemohli vzniknúť a
už vôbec nie účelne vynaložené trovy konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia
cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť
s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý
účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.