Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Trenčín

Judgement was issued by JUDr. Stanislava Marková

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/463/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3712207972
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3712207972.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členov JUDr.

Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v právnej veci navrhovateľa HK Púchov, s.r.o. so sídlom
Púchov, Športovcov 902, IČO: 36738492, zastúpeného Consilior Iuris s.r.o. Bratislava, Miletičova
23, IČO: 47231157 proti odporcovi HK Púchov, o.z., so sídlom Púchov, Športovcov 902/7, IČO:
42022860zastúpenémuJUDr.PavlomLoduhom,advokátomsosídlomPovažskáBystrica,Slovenských
partizánov 1131/51 o zaplatenie 78 020,- Eur s príslušenstvom na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 5. februára 2014 č. k. 8C/24/2013- 207 jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý nahradiť odporcovi trovy odvolacieho konania- trovy právneho zastúpenia
vo výške 704,75 Eur zaplatením advokátovi odporcu do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 5. februára 2014 č. k. 8C/24/2013-207 bol
zamietnutý návrh navrhovateľa proti odporcovi o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 78 020,-
eur . V odôvodnení okresný súd uviedol, že navrhovateľ ako podnájomník uzatvoril dňa 1.6.2007 zmluvu
o podnájme, predmetom ktorej podľa čl. II/ bol podnájom zimného štadióna a podľa čl. III/ účelom
tejto zmluvy bolo vytvorenie materiálno-technického zabezpečenia predmetu podnikania podnájomníka.

Podnájomník podľa zmluvy bol oprávnený užívať predmet podnájmu v súlade s jeho predmetom
podnikania pre účely výkonu amatérskej a profesionálnej športovej - hokejovej - činnosti so zameraním
na mládežnícky hokejový šport, ako aj vytvorenie podmienok pre verejné korčuľovanie obyvateľov
mesta Púchov a jeho okolia. Podnájomník bol zároveň oprávnený predmet podnájmu užívať aj pre iné
komerčné účely v rozsahu jeho podnikateľských oprávnení a v súlade s podmienkami dohodnutými
predmetnou zmluvou. V čl. VI/ bod 10 si účastníci podnájomnej zmluvy dohodli, že podnájomník
je povinný po celú dobu podnájmu poskytovať predmet podnájmu pre účely mládežníckej športovej

činnosti, a to tak pre tréningový proces ako aj pre súťažné stretnutia. Dodatkom č. 2 bol o.i. čl. VI/
zmluvyopodnájmedoplnenýobodč.24,podľaktoréhobolpodnájomníkpovinnýnajneskôrod1.1.2010
- 31.12.2020 poskytovať počas sezóny denne zdarma 6 hod. tréningu pre mládež v čase od 6,00 -
20,00 hod. Je teda zrejmé, že účastníci tohto zmluvného vzťahu bezplatné užívanie dohodli v prospech
tretej osoby, teda v prospech mládeže (čo sú deti do 18 rokov, rozhodne nie do 25 rokov, ako to tvrdil
konateľ navrhovateľa p. S., keďže dospelosť sa dosahuje 18. rokom veku) organizovanej u odporcu,
pričom je nesporné, že zmluvu ako aj dodatok č. 2/ podpisoval p. G. za podnájomcu, ktorý bol v

tom čase aj štatutárnym zástupcom odporcu. Znamená to teda, že nebolo potrebné prejavovať so
zmluvou a dodatkom ešte ďalší súhlas, tak ako je to uvádzané v ustanov. § 50 ods. 2 Občianskeho
zákonníka. Navrhovateľ v konaní poukazoval na to, že listom zo dňa 21.1.2011, ktorý obsahuje zápis
z rokovania medzi MŠK Púchov s.r.o. a navrhovateľom, ktoré bolo vyvolané výpoveďou podnájomnejzmluvy zo dňa 24.10.2011, došlo k zmene v tom, že už od 1.4.2011 neboli povinní žiakom odporcu
poskytovať ľadovú plochu s príslušenstvom zdarma tak, ak to bolo podľa dodatku č. 2/ a bodu 10 čl.
VI zmluvy o podnájme. Obaja štatutárni zástupcovia navrhovateľa t.j. V.. K. ako aj p. S. uviedli vo

svojich výpovediach, že bezplatnosť akceptovali, avšak len do 31.3.2011, pričom nerozporovali , že táto
bezplatnosť sa vzťahovala tak na tréningy ako aj na zápasy žiakov odporcu. Zápis z daného rokovania
je podľa navrhovateľa riadnym dodatkom k zmluve o podnájme, ktorý spôsobil, že dodatok č. 2 ohľadom
bezplatnosti užívania ľadovej plochy prestal platiť. Súd sa však s týmto názorom nestotožnil, pretože
uvedený zápis neobsahuje žiadne ustanovenie, že by bol dodatok č. 2/ zrušený. Súd sa stotožnil s

navrhovateľom , že daný zápis je možné považovať za dodatok k zmluve o podnájme, aj keď tak nie je
označený, avšak týka sa len obdobia do 31.3.2011, pričom tak, ako to vyplynulo z výpovede svedkov,
predovšetkým z výpovede Ing. H. a I.. I., C. I. C. a tiež z gramatickej formulácie tohto dodatku, jeho
cieľom bolo obmedzenie počtu hodín, ktoré mal navrhovateľ poskytovať zdarma, t.j. zo 6 hod. na 4 hod. a
toto obmedzenie malo platiť do 31.3.2011. Zabezpečenie nasledujúcej hokejovej sezóny t.j. 2011/ 2012
malo byť predmetom ďalších rokovaní, čo aj bolo, hoci bezvýsledne, keďže k dohode o nasledujúcej

hokejovej sezóne a využívania ľadovej plochy už nedošlo. Z dôvodu, že k ďalšej dohode nedošlo a
dodatok č. 2 nebol zrušený, súd dospel k názoru, že od 1.4.2011 opätovne platil, čo znamená, že
navrhovateľ bol povinný poskytovať bezplatne ľadovú plochu s príslušenstvom žiakom odporcu už v
počte 6 hod. Zo zhodnotenia vykonaných dôkazov súdu vyplynulo, že predmetný zápis bol urobený
predovšetkým v snahe zabezpečiť riadne dokončenie hokejovej sezóny 2010/2011, ktorej dokončenie

bolo ohrozené práve spormi vzniknutými medzi účastníkmi tohto konania. Je nesporné, že až do doby,
než navrhovateľ dostal prvú výpoveď z podnájmu, navrhovateľ akceptoval bezplatnosť, nikdy odporcovi,
hoci jeho žiaci ľadovú plochu s príslušenstvom využívali, neúčtoval a nepožadoval od neho zaplatenie
ceny za užívanie. Túto snahu mal navrhovateľ až pred začiatkom hokejovej sezóny 2011/2012, kedy
chcel dosiahnuť uzatvorenie zmluvy s odporcom, čo vyplýva z návrhu zmluvy o ďalšom podnájme

zo dňa 21.7.2011 ako aj z e-mailovej komunikácie medzi účastníkmi konania. Keďže súd dospel k
záveru, že dodatok č. 2/ k zmluve o podnájme nebol nikdy účastníkmi tohto dodatku a zmluvy o
podnájme zrušený, znamená to, že stále platil a keďže navrhovateľ potvrdil, že podľa tohto dodatku
pred dohodou, vyplývajúcou zo zápisu zo dňa 21.1.2011 aj poskytoval žiakom odporcu bezplatne
ľadovú plochu s príslušenstvom, je zrejmé, že keď nedošlo k inej dohode ohľadom ďalšieho obdobia,

je potrebné postupovať práve v súlade s Dodatkom č. 2 k zmluve o podnájme, teda aj v sezóne od
1.8.2011 do 19.2.2012, dokedy navrhovateľ požaduje odplatu. Súd preto návrh navrhovateľa zamietol
ako bezdôvodný. Navrhovateľ žaloval sumu titulom bezdôvodného obohatenia, ktorej výšku určil 100,-
eur/hod. Súd vzhľadom na zamietnutie jeho návrhu už nepovažoval za potrebné výšku skutočného
obohatenia, resp. všeobecnú trhovú cenu za hod. užívania ľadovej plochy, zisťovať a vykonávať v tomto

smere ďalšie dokazovanie, hoci požiadal príslušnú ZŠ, aby súdu poskytla prehľad počtu vyučovacích
hodín odučených v rámci športovej prípravy v školskom roku 2011 /2012, čo aj poskytla ( č.l. 188 spisu )
a súd ďalej nedokazoval rozdiely v počte hodín daných základnou školou a hodín, za ktoré navrhovateľ
požaduje odplatu. Z uvedeného dôvodu súd taktiež nevykonal navrhovateľom navrhované dôkazy, a
to výsluchy trénerov M. S., C. Y., M. K., N. C. a S. H., ktorí mali potvrdiť presný počet hodín, ktoré mali

využívať žiaci odporcu a za ktoré navrhovateľ žiadal vydať bezdôvodné obohatenie, pretože v danom
štádiu dokazovania sa to súdu javilo už ako bezpredmetné. Pre úplnosť súd dodáva, že sa nestotožňuje
snázoromodporcu,ževsporenieje pasívnelegitimovaný,keďžejetvorenýlendvomačlenmiažiacinie
sú členmi združenia, pretože odporca ako subjekt vznikol za účelom zabezpečenie hokejovej prípravy
žiakov, pričom na túto svoju činnosť musel mať možnosť užívať ľadovú plochu s prísl. a v prípade, že

by nemal možnosť ju využívať pre svojich žiakov bezplatne podľa dohody medzi MŠK Púchov s.r.o.
a navrhovateľom, bez zabezpečenia prístupu na ľad by nemohol viesť hokejové družstvá a trénovať
mládež, čo znamená, že len on by bol subjektom, ktorý by jednal o prenajímaní ľadovej plochy s tým, že
na náklady by používal prostriedky získané hlavne od rodičov detí. Pokiaľ by využíval ľadovú plochu
pre tréningy a zápasy detí, ktoré mal „v stave“ bez existencie dohody účastníkov zmluvy o podnájme, v

ktorej sú ustanovenia dohodnuté v jeho prospech, tak by sa rozhodne bezdôvodne obohatil a musel by
takéto obohatenie vydať, pretože on bol subjektom, ktorý vykonával činnosť v oblasti klubov. Vec právne
posúdil podľa § 50 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka , § 451 ods.
2 Občianskeho zákonníka. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. v
prospech odporcu, ktorý bol v konaní úspešný. Súd mu priznal náhradu trov konania titulom právneho

zastúpenia za 4 úkony právnej pomoci.

Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ včas odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok
okresného súdu a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie z dôvodov, že v konaní došlo k vadámuvedeným v § 221 ods. 1 písm. b) O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený

skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatňované
a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že
odporca nebol nikdy účastníkom podnájomnej zmluvy uzatvorenej medzi ním a MŠK Púchov s.r.o.
a ani sa preto nemohol domáhať resp. požadovať, aby mal možnosť zimný štadión užívať bezplatne
výlučne on. Navrhovateľ si svoju povinnosť poskytnúť 6 hodín pre mládež zdarma aj splnil, čo v konaní

preukázal. Nie je možné akceptovať názor súdu, ktorý si osvojil argumentáciu odporcu, že práve
odporca bol a je jediným zástupcom mládeže a že toto citované ustanovenie sa vzťahuje výlučne a
bezpodmienečne na odporcu Práve preto sa navrhovateľ s prenajímateľom dohodol uvedeným listom
zo dňa 21.01.2011. Z uvedeného listu- svojím obsahom dodatku je zrejmé, že od 01.04.2011 nie je
navrhovateľ povinný poskytovať nikomu žiadne hodiny zdarma. Z kontextu tejto dohody jednoznačne
vyplýva, že jej účelom bolo, aby navrhovateľ poskytol už nie mládeži šesť hodín tréningu zdarma, ale

sa výslovne dohodli, že navrhovateľ má poskytovať už iba priemerne 4 hodiny denne avšak výlučne
iba odporcovi a výlučne iba do 31.03.2011 a prípadná povinnosť navrhovateľa poskytnúť odporcovi aj
v sezóne 2011/2012 zdarma využívanie zimného štadióna bude vyriešená až na ďalších rokovaniach.
O tom sa však navrhovateľ a MŠK Púchov s.r.o. nikdy nedohodli. Počnúc 01.04.2011 teda preto
nemalžiadnupovinnosťposkytovaťodporcoviakoaniinejmládeživyužívaniezimnéhoštadiónazdarma.

Neobstojí preto právna argumentácia okresného súdu, že od 01.04.2011 opätovne platil Dodatok č.
2 a obživla povinnosť navrhovateľa poskytovať odporcovi 6 hodím zdarma. Dodatok č. 2 nikdy nebol
zrušený v celosti, zostala v platnosti časť týkajúca sa bodov 22 a 23 zmluvy o podnájme, čo vyplýva z
textu Listu zo dňa 21.01.2011, kde je v úvode uvedené, že zmluva o podnájme v znení jej dodatkov 1,
2 a 3 zostáva naďalej v platnosti za podmienok uvádzaných v tomto liste. Ak by bol názor okresného

súdu aj správny, bol by navrhovateľ povinný poskytnúť odporcovi zimný štadión zdarma výlučne na
účely tréningu a nie ja na účely konania majstrovských zápasov .Ďalej uviedol, že pod pojmom tréning si
nemožno predstavovať výlučne tréning hokejovej mládeže ale napr. aj tréning v krasokorčuľovaní, ktorá
trénovala zdarma na zimnom štadióne. Ustanovenie Dodatku č. 2 označil za neurčité a nezrozumiteľné
a z tohto dôvodu za absolútne neplatné, pretože nie je možné určiť akej mládeži a ké u tréningu sa

ustanovenie venuje. Ďalej uviedol, že z emailovej komunikácie medzi účastníkmi konania vyplýva, že
navrhovateľ požadoval od odporcu platby za užívanie zimného štadióna už v roku 2009. Naviac súd
nevykonal dôkazy navrhnuté navrhovateľom napriek tomu, že ich na ich predloženie vyzval. Súd sa
nezaoberal ani správou základnej školy a výsluchy svedkov považoval za bezpredmetné.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne vyjadril a navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť.
Uvádzal, že občianske združenie nemá žiadnych členov, ktorí by štadión mohli užívať. To, že právo na
užívanie vzniklo mládeži nepopiera ani sám navrhovateľ. Jeho poslaním ako občianskeho združenia
je podpora športových hokejových tried a preto mládež organizovanú v týchto triedach obhajoval a
bránil ich práva. Podpora mládeže v tomto prípade spočívala v zabezpečovaní trénerskej činnosti,

cestovného, stravného a pod. Žiaci, ktorým poskytoval podporu, neboli jeho členmi a ani neboli s ním
v žiadnom zmluvnom vzťahu. V súvislosti s tvrdením navrhovateľa, že ľadovú plochu mal poskytovať
bezodplatne na tréningy a nie na zápasy, poukazuje na účel zmluvy o združení zo dňa 11.05.2007,
ktorým je zabezpečovanie jednotnej a komplexnej prípravy hráča ľadového hokeja zmluvnými partnermi.
On ako právny subjekt nikdy ľadovú plochu neužíval, túto užívali žiaci 3. až 9. ročníka základnej

školy zaradení do hokejových tried, on poskytoval týmto triedam iba metodickú pomoc, teda žiadne
bezdôvodné obohatenie mu nevzniklo. Žiaci túto ľadovú plochu užívali na základe právneho dôvodu
( dodatok č. 2).

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa § 212 ods.

1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že
rozsudok okresného súdu je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdiť z týchto
dôvodov:

Podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa

ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v
rozpore s jazykovým prejavom.V danej veci predmet sporu spočíval predovšetkým vo výklade právnych úkonov- zmluvy o podnájme
a jej dodatkov uzatvorených medzi MŠK Púchov s.r.o. a navrhovateľom a právnym posúdením ich
účinkov vo vzťahu k odporcovi.

Odvolací súd sa stotožňuje s výkladom právnych úkonov MŠK Púchov s.r.o. a navrhovateľa, a to zmluvy
o podnájme najmä čl. VI. ods. 24 dodatku č. 2 k zmluve o podnájme a listu, ktorý obsahuje zápis
z rokovania medzi MŠK Púchov s.r.o. a navrhovateľom zo dňa 21.01.2011 a stotožňuje sa aj s ich
následným právnymposúdenímokresnýmsúdom.Odvolacísúdpovažujezasprávneprávneposúdenie

dotknutého čl. VI ods. 24 dodatku č. 2 k zmluve o podnájme ako zmluvy v prospech tretieho. Dohoda
v tomto odseku obsiahnutá má všetky znaky zmluvy v prospech tretieho uvedené v § 50 ods. 1, 2 a 3
Občianskeho zákonníka. Touto zmluvou sa dlžník (navrhovateľ) zaviazal druhej strane - veriteľovi (MŠK
Púchov s.r.o.), ktorý koná vo vlastnom mene, že bude plniť tretej osobe (mládeži), táto zmluva sa však
uzatvára bez účasti tretej osoby (mládeže).

K argumentu navrhovateľa o absolútnej neplatnosti tohto odseku z dôvodu neurčitosti tretieho subjektu,
ktorému má byť určené plnenie z prijatého záväzku, odvolací súd uvádza, že nie je potrebné, aby
v zmluve v prospech tretieho podľa § 50 Občianskeho zákonníka bola tretia osoba individuálne
určená; postačí, ak je určená dostatočne objektívnymi skutočnosťami, na základe ktorých ju možno
individualizovať (pozri rozsudok Nejvyššího soudu ČR 22 Cdo 2643/99)

Skutočnosťou, ktorá určuje osobu oprávnenú z danej zmluvy (čl. VI. ods. 24 dodatku č. 2 k zmluve o
podnájme), je, že sa jedná o mládež, a to športovú mládež. Pojem mládež je vysvetlená vo viacerých
všeobecne záväzných právnych predpisoch (napr. Trestný zákon) ako osoby mladšie ako osemnásť
rokov, osobitne je pojem športovej mládeže uvádzaný v metodických predpisoch napr. Slovenského

zväzu ľadového hokeja (pozri webstránka www.hockeyslovakia.sk), ktorý v rámci športovej prípravy
mládeže rozlišuje vekové kategórie od 6 do 18 rokov (predprípravka, prípravka, mladší žiaci, starší
žiaci a dorast). Výkladom podľa pravidiel určených v § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka (teda pri
rešpektovaní skutočnej slobodnej vôle toho, kto právny úkon urobil s prihliadnutím na účel právneho
úkonu) potom môžeme dospieť len k takému výkladu dotknutého článku, podľa ktorého navrhovateľ bol

povinný prenechať objekt zimného štadióna denne šesť hodín bezplatne pre športovú prípravu osôb
mladších ako 18 rokov.

K opakujúcim sa a hlavným argumentom navrhovateľa v odvolaní a síce, že pod pojmom mládež
si nemožno predstavovať výlučne hokejovú mládež, odvolací súd upriamuje pozornosť na preambulu

Dodatku č. 2 k zmluve o podnájme, ktorá vyjadruje motív a účel uzavretia predmetného dodatku vrátane
prijatia záväzku navrhovateľom. V preambule sa uvádza, že Dodatok č. 2 sa uzavrel na základe
zmluvnej podmienky v Zmluve o spolupráci medzi Slovenským zväzom ľadového hokeja a Mestom
Púchov v súvislosti s postúpením štátnej dotácie zo štátneho rozpočtu a následne na základe zmluvy o
poskytnutí finančných prostriedkov z dotácie medzi Mestom Púchov a MŠK Púchov s.r.o.. Dodatkom č. 2

sa dopĺňal čl. VI. zmluvy o podnájme aj o odsek 23, v zmysle ktorého je podnájomník povinný poskytnúť
bez finančnej náhrady využitie zimného štadióna pre potreby reprezentácie s konkrétnym uvedením
druhu športu, a to v ľadovom hokeji. Z uvedeného textu preambuly i doplneného odseku 23 čl. VI zmluvy
o podnájme je možné prirodzene a logicky dovodiť, že povinnosť poskytovať bezplatne zimný štadión
sa vzťahovala najmä na hokejovú mládež (dotáciu získaná Slovenským zväzom ľadového hokeja s

podmienkou, aby mesto zabezpečilo bezplatné užívanie ľadu mládeži), a keďže išlo o spoluprácu s
Mestom Púchov je celkom prirodzené, že uvedené právo mala predovšetkým púchovská hokejová
mládež. Táto skutočnosť vyplynula aj z výpovede svedkyne Ing. H. konateľky MŠK Púchov s.r.o. a z
výpovede svedkov M. D. a I.. I. I..

K ďalšiemu argumentu navrhovateľa v odvolaní, že nie je možné akceptovať názor súdu, že práve
odporca bol a je jediným zástupcom mládeže v zmysle sporného dodatku, odvolací súd uvádza, že
navrhovateľ doposiaľ nepreukázal ani netvrdil, že by bol v rozhodnom období, za ktoré požaduje
peňažnú náhradu, poskytoval objekt zimného štadióna inému hokejovému klubu venujúcemu sa
púchovskej hokejovej mládeži (okrem seba). Práve naopak z predložených a vykonaných dôkazov

a to z rozpisu využitia ľadu v spojení s prehľadom hodín spotrebovaných odporcom, ktorý predložil
a vypracoval navrhovateľ vyplýva, že zimný štadión bol poskytovaný hokejovým triedam vedeným
odporcom, až následne od 05.12.2011 začal navrhovateľ rozlišovať medzi 3, 4 hokejovými triedami
odporcu (o.z.) a hokejovými triedami pod jeho vedením (s.r.o.). Urobil tak napriek tomu, že v zmluveo združení uzavretej s odporcom (č.l.39), konkrétne v jej preambule si účastníci dohodli, že obaja
zabezpečujú vytvorenie podmienok pre športovú prípravu v oblasti hokeja, pričom si zároveň dohodli
vzájomné rozdelenie športovej prípravy mládeže, a to tak, že navrhovateľ sa bude venovať dorastu

(16-18 rokov) a odporca družstvám v kategórii starších žiakov (14-15 rokov), mladších žiakov (12-13
rokov) a prípravy (10-11 rokov). Z toho vyplýva, že navrhovateľ zo zmluvy o združení, ktorú uzavrel
a ktorá bola registrovaná aj na Slovenskom zväze ľadového hokeja, vedel (súhlasil), že odporca je
tým, ktorý zastupuje púchovskú hokejovú mládež do 16 rokov, čo zodpovedá hokejovým triedam 3.-9.
ročníka základnej školy. Táto skutočnosť vyplynula aj z výpovede svedkyne V.. H.. Odporca bol teda

predstaviteľom oprávnenej tretej osoby zo zmluvy o podnájme uzatvorenej medzi navrhovateľom a MŚK
Púchov, s.r.o.

Odvolací súd sa zároveň stotožňuje s právnym posúdením a výkladom právneho úkonu obsiahnutého
v liste zo dňa 21.01.2011, ako vykonal okresný súd. Aj podľa názoru odvolacieho súdu predmetným
listom, ktorý je svojím obsahom dohodou, nedošlo k zmene (novácii) podnájomnej zmluvy s takými

následkami, ako uvádza navrhovateľ (právo odporcu na bezplatné užívanie zimného štadióna len do
31.03.2011). Odvolací súd vychádzal z jazykového vyjadrenia prejavenej vôle za použitia logického,
komparatívneho (porovnávacieho) a historického výkladu. Predovšetkým si všimol, že v liste sa na
žiadnom mieste neuvádza, že účastníci sa dohodli na zmene zmluvy o podnájme napr. na jej doplnení a
už vôbec nie, že menia sporný čl. VI. ods. 24 dodatku č. 2 k zmluve o podnájme. V minulosti- pri prijímaní

dodatkov (č. 1, č.2 aj č. 3) k zmluve o podnájme však navrhovateľ a MŠK Púchov s.r.o. vždy výslovne
uviedli, že sa dohodli na zmene zmluvy a to buď tak, že sa mení konkrétny dotknutý článok zmluvy (viď
Dodatok č.1 „čl. V zmluvy sa mení nasledovne“), alebo sa dopĺňa o ďalšie odseky (viď Dodatok č. 2). V
liste zo dňa 21.01.2011 takéto slovné vyjadrenie vôle navrhovateľa a MŠK Púchov s.r.o. nie je uvedené.
Naopak v úvodnej časti listu je uvedené, že pôvodná zmluva o podnájme v znení jej dodatkov č. 1, 2 a

3 zostáva naďalej v platnosti. Preto je správny záver okresného súdu, že aj vo vzťahu k odporcovi (ako
oprávnenej tretej osobe) zostal po 31.03.2011 platný a účinný sporný článok čl. VI. ods. 24 dodatku č.
2 k zmluve o podnájme, ktorý sa predmetným listom- dohodou nezmenil.

Vychádzajúc z výpovede svedkov účelom prijatia tejto dohody bola potreba okamžitého vyriešenia

vzniknutého sporu (pochybností) medzi účastníkmi vzhľadom na dobu jeho vzniku (uprostred hokejovej
sezóny) konkretizovaním sporného čl. VI. ods. 24 len pre dané obdobie hokejovej sezóny, a to určením
oprávneného subjektu, konkrétnym vymedzením rozsahu, obsahu a náležitostí plnenia záväzku
navrhovateľa. To, že šlo o časovo obmedzenú dohodu, vyplýva z jej ohraničenia výslovne uvedeného
v texte (do 31.03.2011). Táto konkretizácia však nemala za cieľ zánik platnosti odseku 24 čl. VI.

dodatku č. 2 k zmluve o podnájme. Ten zostal naďalej v platnosti vo všeobecnom znení tak po dni
uzavretia predmetnej dohody 21.01.2011, ako aj po 31.03.2011. Účelom dohody zo dňa 21.01.2011
nebolo automatické vyčlenenie odporcu spomedzi subjektov, na ktoré sa ods. 24 dodatku č. 2 k
zmluve o podnájme vzťahuje. Nasledujúca veta a síce, že zabezpečenie hokejovej sezóny 2011/2012
bude predmetom ďalších rokovaní, odporcu k ničomu nezaväzovala (najmä nie k povinnosti prijať

návrh zmluvy navrhovateľa o ďalšom podnájme), napokon odporca nebol ani účastníkom predmetnej
dohody obsiahnutej v liste zo dňa 21.01.2011 uzavretej medzi MŠK Púchov s.r.o. a navrhovateľom. Pri
zachovaní výkladových zásad podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka ( t.j. najmä s rešpektovaním
skutočnej slobodnej vôle MŠK Púchov s r.o., keďže tento subjekt v predmetnom liste prejavoval vôľu
a navrhovateľ túto prejavenú vôľu len akceptoval, s prihliadnutím na účel právneho úkonu) nemožno

uvedenú vetu vykladať tak, že po 31.03.2011 musí odporca ako jediný z subjektov oprávnených zo
zmluvy v prospech tretieho platiť peňažnú náhradu za užívanie ľadu. Predmetom ďalších rokovaní
mohol byť aj inak stanovený rozsah alebo obsah bezodplatného plnenia.

K argumentu navrhovateľa o potrebe rozlišovať pojem“ tréning“ ( použitý v dodatku č. 2) a „zápas“,

odvolací súd uvádza, že všeobecné označenie tréningu ako plánovitého uskutočňovania programu
rôznych cvičení na zlepšenie výkonu športovca nevylučuje aj účasť na zápasoch. Takýto výklad zmluvy
o podnájme uviedol aj svedok I.. I. I..

Vzhľadom na uvedené skutočnosti je aj odvolací súd toho názoru, že po uvedenom dátume mal odporca

právo bezplatne využívať zimný štadión pre účely športovej prípravy mládeže.

Pokiaľ ide o námietku navrhovateľa, že súd nevykonal dôkazy ním navrhnuté, čím mu odňal možnosť
konať pred súdom, odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu sp.zn. I. ÚS 350/2008, vzmysle ktorého skutočnosť, že okresný súd neakceptoval návrh na vykonanie dokazovania, nemôže
sama osebe viesť k záveru o porušení práv účastníka. Zásah do základného práva na súdnu ochranu či
práv na spravodlivé súdne konanie by v tejto súvislosti podľa Ústavného súdu Slovenskej republiky bolo

možné konštatovať len vtedy, ak by záver všeobecného súdu o nevykonaní účastníkom navrhovaného
dôkazu bol zjavne neodôvodnený, chýbala by mu predchádzajúca racionálna úvaha konajúceho súdu
vychádzajúca z priebehu konania a stavu dokazovania v jeho rámci, či vtedy, ak by nevykonaním
navrhnutého dôkazu bol účastník postavený do podstatne nevýhodnejšej pozície ako druhá strana v
konaní. V danej veci okresný súd splnil svoju povinnosť podľa § 157 ods. 2 O.s.p. a v odôvodnení

rozhodnutia uviedol, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy. Nevykonanie navrhnutých dôkazov
na výšku nároku bolo vzhľadom na právne posúdenie základu nároku okresným súdom namieste a
dôvodné.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. S poukazom
na vyššie uvedené odvolací súd, súc viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, potvrdil napadnutý výrok

rozsudku okresného súdu tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 O.s.p. v spojení s § 142 ods. a § 151
ods. 1, 2 O.s.p. Z výsledku odvolacieho konania vyplýva, že odporca bol v odvolacom konaní úspešný,
a preto mu v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. patrí právo na náhradu trov tohto odvolacieho konania. Toto

právo si v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. uplatnil, preto odvolací súd rozhodol, že mu proti navrhovateľovi
priznáva náhradu trov odvolacieho konania, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia v zmysle
vyhlášky č. 655/2004 Z.z. - odmeny a náhrady hotových výdavkov advokáta za jeden úkon právnej
služby- vyjadrenie k odvolaniu vrátane 20% DPH spolu 704,75 Eur. Ich náhradu je navrhovateľ podľa §
149 ods. 1 O.s.p. povinný zaplatiť advokátovi odporcu. Lehota na plnenie bola určená v súlade s § 160

ods. 1 O.s.p. veta pred bodkočiarkou - 3 dni od právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.