Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 28, 2014

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12C/113/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114214624
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ivanko
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2014:6114214624.1

Rozhodnutie

Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudcom JUDr. Danielom Ivankom v právnej veci
navrhovateľa BL Telecom collection, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 47 150 513,
zastúpeného SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o. so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711,
proti odporcovi E. B., X.. XX. XX. XXXX, L. J. M. XX, XXX XX L. L., štátny občan Slovenskej republiky,
o zaplatenie 654,27 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Konanie o zaplatenie 587,57 eura a úroku z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 587,57 eura od
18. 10. 2011 do zaplatenia z a s t a v u j e .

Navrhovateľovi v r a c i a zaplatený súdny poplatok vo výške 22,50 eura prostredníctvom Daňového
úradu Bratislava.

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 66,70 eura s úrokom z omeškania vo výške 9,5 %
ročne zo sumy 23,40 eura od 18. 07. 2011 do zaplatenia s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne

zo sumy 23,40 eura od 18. 08. 2011 do zaplatenia s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy
19,90 eura od 18. 09. 2011 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 16,50 eura za zaplatený
súdny poplatok zástupcovi navrhovateľa do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Navrhovateľovi náhradu trov konania za zastúpenie advokátom n e p r i z n á v a .

Oznámením doručeným súdu dňa 22. 10. 2014 n e n a s t a l i účinky vzniku vedľajšieho účastníctva
na strane odporcu.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 30. 06. 2014 domáhal voči odporcovi zaplatenia
sumy 654,27 eura s príslušenstvom. Návrh odôvodnil tým, že s právnym predchodcom navrhovateľa
spoločnosťou Slovak Telekom a.s. uzatvoril dňa 24. 06. 2013 zmluvu o postúpení pohľadávky, na
základe ktorej bola pohľadávka voči odporcovi postúpená navrhovateľovi. Odporca ako záujemca
uzatvoril s právnym predchodcom navrhovateľa ako poskytovateľom podľa § 43 zákona č. 610/2003
Z.z. zmluvu o pripojení, predmetom ktorej bolo poskytovanie elektronickej komunikačnej služby právnym

predchodcom navrhovateľa odporcovi, ktorý sa zaviazal zaplatiť za poskytnuté služby odplatu. Právny
predchodcanavrhovateľariadneposkytovalodporcovivyššieuvedenéslužbyaichcenuvyčíslilvzmysle
zmluvy a aktuálneho cenníka faktúrami s vyznačeným zúčtovacím obdobím a splatnosťou nasledovne:
faktúra č. 4728912108 splatná dňa 17. 07. 2011 znejúca na sumu 23,40 eura, faktúra č. 7730919031
splatná dňa 17. 09. 2011 znejúca na sumu vo výške 19,90 eura, faktúra č. 3729915545 splatná dňa
17. 08. 2011 znejúca na sumu vo výške 23,40 eura, faktúra č. 8731919929 splatná dňa 17. 10. 2011

znejúca na sumu vo výške 587,57 eura. Nakoľko odporca vystavené faktúry neuhradil, domáha sanavrhovateľ podaným návrhom zaviazania odporcu zaplatiť mu sumu vo výške 654,27 eura spolu s
úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 23,40 eura od 18. 07. 2011 do zaplatenia, spolu s
úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 23,40 eura od 18. 08. 2011 do zaplatenia, spolu s

úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 19,90 eura od 18. 09. 2011 do zaplatenia a úrokom
z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 587,57 eura od 18. 10. 2011 do zaplatenia a náhrady trov
konania. Podaním doručeným súdu dňa 23. 10. 2014 vzal navrhovateľ späť návrh v časti o zaplatenie
zmluvnej pokuty vo výške 587,57 eura s príslušenstvom, požiadal o vrátenie súdneho poplatku a trovy
konania si uplatnil vo výške 16,50 eura za zaplatený súdny poplatok a vo výške 59,14 eura za trovy

zastúpenia advokátom.

Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 28. 10. 2014, ktorého sa účastníci nezúčastnili. Súd podľa §
101 ods. 2 OSP pokračoval v konaní, aj keď boli účastníci nečinní, prihliadol pritom na obsah spisu a
vykonané dôkazy, na základe ktorých zistil nasledovný skutkový stav: Právny predchodca navrhovateľa,
Slovak Telekom, a.s., IČO: 35 763 469, uzatvoril s odporcom dňa 23. 04. 2010 zmluvu o poskytovaní
služby a nájme KZ 9903150748, ktorej predmetom bol záväzok právneho predchodcu navrhovateľa

prenechať nájomcovi do užívania uvedené KZ, Magio Sat - Klasik a záväzok odporcu mesačne platiť
cenu nájmu KZ (nájomné) podľa platného cenníka. Na základe poskytnutých služieb vystavil právny
predchodca navrhovateľa odporcovi faktúry a to na sumy 23,40 eura, 23,40 eura, 19,90 eura a 587,57
eura, ktoré odporca v lehotách splatnosti neuhradil.

Podľa § 96 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej

len „OSP“), navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom.
Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto
časti zastaví.

Podľa § 96 ods. 3 OSP, nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu
návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť

manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení
konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.

Nakoľko navrhovateľ vzal návrh v časti o zaplatenie 587,57 eura a úroku z omeškania vo výške 9,5
% ročne zo sumy 587,57 eura od 18. 10. 2011 do zaplatenie späť pred otvorením pojednávania, súd
konanie v tejto časti podľa § 96 ods. 1 OSP zastavil.

Podľa § 11 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZSP“), poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania,
podaním odvolania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa podanie vrátane odvolania
a dovolania odmietlo alebo ak sa návrh, odvolanie alebo dovolanie vzali späť pred prvým pojednávaním
bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz alebo rozkaz na plnenie. Ak sa návrh na začatie konania

o rozvode manželstva vzal späť po prvom pojednávaní na príslušnom stupni súdov, vráti sa polovica
všetkých zaplatených poplatkov. V konaní o preskúmaní rozhodnutia orgánu verejnej správy sa poplatok
vráti, ak sa návrh na začatie konania vzal späť pred prejednaním veci alebo ak bolo konanie zastavené
z dôvodu, že účastník nebol v konaní riadne zastúpený.

Podľa § 11 ods. 4 ZSP, okrem poplatku v rozvodovom konaní a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku

1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1%, najmenej však 6,70 eura. Ak sa návrh
vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.

Navrhovateľ uhradil súdny poplatok za podanie návrhu vo výške 39,00 eur, a to zložením na účet
Okresného súdu Banská Bystrica dňa 04. 08. 2014. Nakoľko navrhovateľ vzal návrh späť v časti o
zaplatenie 587,57 eura, súd podľa § 11 ods. 3 v spojení s § 11 ods. 4 ZSP vrátil zaplatený súdny poplatok

vo výške 22,50 eura prostredníctvom Daňového úradu Bratislava, príslušného podľa sídla navrhovateľa.Podľa § 51 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Občiansky zákonník“), účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva
však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „nariadenie“), ak záväzkový vzťah vznikol pred 1.
februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za
dobu omeškania po 31. januári 2013.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31. 1. 2013, výška úrokov z omeškania

je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 142 ods. 1 OSP, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Z vykonaného dokazovania má súd preukázané, že právny predchodca navrhovateľa, Slovak Telekom

a.s., IČO: 35 763 469, uzatvoril s odporcom dňa 23. 04. 2010 zmluvu o poskytovaní služby a nájme
KZ Magio Sat klasik č. 9903150748, ktorú súd posúdil ako nepomenovanú spotrebiteľskú zmluvu
uzatvorenú podľa Občianskeho zákonníka. Právny predchodca navrhovateľa sa v zmluve zaviazal
odporcovi prenechať do užívania koncové zariadenie Magio Sat - Klasik a odporca sa zaviazal platiť
právnemu predchodcu navrhovateľa cenu nájmu za koncové zariadenie podľa platného cenníka.

Odporca nezaplatil cenu za poskytnuté služby - pravidelné poplatky Magio box bez HDD nájom, ktoré
právny predchodca navrhovateľa vyúčtoval odporcovi faktúrou číslo 4728912108, za obdobie od 01.
06. 2011 do 30. 06. 2011, vo výške 23,40 eura s dátumom splatnosti do 17. 07. 2011, faktúrou číslo
3729915545, za obdobie od 01. 07. 2011 do 31. 07. 2011 vo výške 23,40 eura s dátumom splatnosti
do 17. 08. 2011 a faktúrou č. 7730919031, za obdobie od 01. 08. 2011 do 31. 08. 2011, na sumu 19,90

eura s dátumom splatnosti do 17. 09. 2011.

Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 24. 06. 2013 bola pohľadávka voči odporcovi pod referenčným
č. 1197905601 právnym predchodcom navrhovateľa podstúpená navrhovateľovi.

Nakoľko odporca vystavené faktúry za poskytnuté služby právnemu predchodcovi navrhovateľa ani
navrhovateľovi v plnej výške neuhradil, súd zaviazal odporcu na zaplatenie dlžnej sumy 66,70 eura

navrhovateľovi.

Z dôvodu omeškania odporcu s plnením peňažného dlhu vzniklo navrhovateľovi podľa § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka právo na zaplatenie úrokov z omeškania podľa predpisov Občianskeho práva.
Výšku úrokovej sadzby stanovuje § 3 ods. 1 nariadenia, a to v znení účinnom do 31. 03. 2013, nakoľko
zmluvný vzťah vznikol pred týmto dňom, a to navýšením ôsmich percentuálnych bodov nad úrokovú

sadzbu stavenú Európskou centrálnou bankou. Odporcovi bola preto uložená povinnosť zaplatiť z dlžnej
sumy 23,40 eura úrok z omeškania vo výške 9,5 % od 18. 07. 2011 do zaplatenia (deň nasledujúci po
splatnosti faktúry), z dlžnej sumy 23,40 eura úrok z omeškania vo výške 9,5% od 18. 08. 2011 (deňnasledujúci po splatnosti faktúry) do zaplatenia a z dlžnej sumy 19,90 eura úrok z omeškania vo výške
9,5% od 18. 09. 2011 do zaplatenia, keďže omeškanie s plnením dlhu doposiaľ trvá.

Nakoľko navrhovateľ mal v konaní plný úspech (po čiastočnom späťvzatí návrhu), vznikol mu podľa §

142 ods. 1 O.s.p. nárok na náhradu trov konania, ktorú si uplatnil vo výške 16,50 eura za zaplatený
súdny poplatok a vo výške 59,14 eura za trovy zastúpenia advokátom. Trovy konania potrebné na účelné
uplatňovania práva sa však nemôže posudzovať ako celok, aj keď účastník má právo na náhradu trov
konania, pretože každý úkon alebo každé plnenie treba posudzovať samostatne.

Súd navrhovateľovi nepriznal trovy zastúpenia advokátom (spoločnosť s ručením obmedzeným
založená na účel výkonu advokácie), nakoľko tieto neboli účelne vynaložené na uplatňovanie práva.

Navrhovateľ nenadobudol pohľadávku pri výkone vlastnej podnikateľskej činnosti ako dôsledok
neplnenia povinností svojich zmluvných partnerov, ale za odplatu zmluvou o postúpení pohľadávok
od pôvodného veriteľa (právny predchodca navrhovateľa) dlžníka (odporcu). Už z uvedeného možno
usudzovať, že navrhovateľ má nevyhnutné predpoklady na to, aby postúpenú pohľadávku uplatnil na
súde bez potreby osobitného zastúpenia advokátom. Z výpisov z obchodného registra súd ďalej zistil,

že jediným spoločníkom navrhovateľa je spoločnosť BL Consulting, s.r.o., IČO: 35 821 132 a jediným
konateľom je JUDr. Peter Štrpka. Jediný spoločník navrhovateľa, spoločnosť BL Consulting, s.r.o., IČO:
35 821 132, má dvoch spoločníkov JUDr. Davida Soukeníka a JUDr. Petra Štrpku, ktorí sú zároveň
aj konateľmi. Zástupca navrhovateľa, spoločnosť SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., IČO: 36 862 711,
má dvoch spoločníkov JUDr. Davida Soukeníka a JUDr. Petra Štrpku, ktorí sú zároveň aj konateľmi.

Zo vzájomného majetkového prepojenia vyplýva, že spoločníkmi a konateľmi spoločníka navrhovateľa
a spoločníkmi a konateľmi zástupcu navrhovateľa sú tie isté osoby. Navrhovateľ si konateľom JUDr.
Petrom Štrpkom za zástupcu vybral spoločnosť, v ktorej je on sám jedným z dvoch konateľov (aj
spoločníkov). Zastúpenie navrhovateľa zástupcom, v ktorom je jeden z dvoch spoločníkov a konateľov
osoba JUDr. Peter Štrpka (advokát), ktorá je zároveň jediným konateľom navrhovateľa, nie potrebné na

účelné uplatnenie práva. Konateľ navrhovateľa JUDr. Peter Štrpka je zároveň aj konateľom (advokátom)
zástupcu, teda má nevyhnutné predpoklady, aj právne, na konanie v mene navrhovateľa. V rámci
argumentácie týkajúcej sa náhrady trov konania zastúpenia advokátom v danom prípade, súd poukazuje
aj na nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. sp. zn. I. ÚS 988/2012 zo dňa 25. 07. 2012, podľa
ktorého typový spôsob uplatnenia pohľadávky je dôkazom toho, že účelom právneho zastúpenia nie

je poskytovanie právnej pomoci, ale parazitovanie na drobných pohľadávkach voči občanom, ktoré sú
umelo navyšované do nezmyselnej výšky za účelom zabezpečenia ľahkého zárobku. Takéto správanie
je zneužitím práva na zastúpenie advokátom, resp. dokonca procesnou šikanou, a preto takéto trovy
konania nemožno priznať, hoci bol účastník vo veci samej úspešný. Trovy zastúpenia advokátom v
prípade, ak konateľom navrhovateľa, ktorý uplatnenú pohľadávku nadobudol odplatným prevodom, je

advokát, ktorý je zároveň konateľom zástupcu navrhovateľa, nepovažuje súd za účelne vynaložené, a
preto ich podľa § 142 ods. 1 OSP navrhovateľovi nepriznal.

Z uvedených dôvodov súd zaviazal odporcu len na náhradu trov konania vo výške 16,50 eura za
navrhovateľom uhradený súdny poplatok a náhradu trov za zastúpenie advokátom nepriznal.

Dňa22.10.2014bolosúdudoručenépodanieJUDr.PatrikaPodhorského,advokátasosídlomZámocká

36, 811 01 Bratislava, ktorým oznámil v mene občianskeho združenia Všeobecná ochrana práv
spotrebiteľov súdu vstup vedľajšieho účastníka do konania podľa § 93 ods. 2 OSP na strane odporcu.
Vzhľadom na nariadený termín pojednáva súd oboznámil účastníkov o podaní na pojednávaní, na
ktorom sa pre neprítomnosť navrhovateľ nevyjadril, a odporca nevyjadril, neudelil, súhlas so vstupom
vedľajšieho účastníka do konania na jeho strane.

Podľa § 93 ods. 2 OSP, ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.Podľa § 93 ods. 3 OSP, do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z
účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na
návrh.

Podľa § 93 ods. 4 OSP, v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná
však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi
ich súd po uvážení všetkých okolností.

Podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku a tiež v súlade s názormi prezentovanými v odbornej
literatúre (viď Jaroslav Krajčo a kol., Občiansky súdny poriadok - Komentár, I. diel, str. 380, Eurounion,
2010) predpokladmi účasti vedľajšieho účastníka v konaní sú: a) výzva účastníka konania alebo

podnet vedľajšieho účastníka konania, b) uvedenie na strane ktorého účastníka bude vedľajší účastník
vystupovať, c) preukázanie právneho záujmu vedľajšieho účastníka na výsledku sporu (ak nejde o
prípad, v ktorom tento záujem vyplýva z osobitného zákona - k tomu viď tiež ďalej), d) rozhodnutie súdu
o prípustnosti vedľajšieho účastníka (ak účastník konania vznesie námietku neprípustnosti vedľajšieho
účastníctva), e) súhlas vedľajšieho účastníka, ak jeho vstup navrhol účastník konania, f) súhlas

(hlavného) účastníka konania, na strane ktorého má vedľajší účastník vystupovať, ak podnet na vstup
dal sám vedľajší účastník.

Vedľajší účastník môže do konania vstúpiť buď z vlastnej iniciatívy alebo iniciatívy účastníka konania.
Ak účastník konania navrhne, aby určitý subjekt vstúpil do konania ako vedľajší účastník, súd oboznámi
s uvedeným návrhom tento subjekt a vyzve ho, aby sa k nemu vyjadril a oznámil, či vstupuje do

konania ako vedľajší účastník. Pokiaľ označený subjekt urobí procesný úkon prejavujúci jeho vôľu
vstúpiť do konania, stáva sa vedľajším účastníkom vo chvíli, keď súdu dôjde jeho písomné oznámenie
alebo keď svoj úkon urobí ústne do súdnej zápisnice; k vzniku vedľajšieho účastníctva sa nevyžaduje
rozhodnutie súdu. Pokiaľ účastníkom navrhnutý subjekt neprejaví vôľu vstúpiť do konania v procesnej
pozícii vedľajšieho účastníka, nevzniká jeho vedľajšie účastníctvo; nikoho totiž nemožno nútiť, aby sa

stal vedľajším účastníkom konania.

Súd z vlastnej iniciatívy neskúma, či je vedľajšie účastníctvo prípustné, alebo neprípustné; o
(ne)prípustnosti vedľajšieho účastníctva rozhoduje, ak niektorý z účastníkov namietne neprípustnosť
vstupu vedľajšieho účastníka do konania. Aj vtedy, keď vstup do konania iniciuje samotný vedľajší
účastník, majú účastníci právo vyjadriť sa k jeho úkonu, ktorým prejavil, že vstupuje do konania, a

prípadne namietať neprípustnosť tohto vstupu.

V prípadoch, na ktoré dopadá ustanovenie § 93 ods. 2 OSP zákon nestanovuje ako podmienku účasti
tretej osoby na konaní skutočnosť, že táto osoba má záujem na výsledku konania. Legitimácia na vstup
vedľajšieho účastníka do konania, ktorá je inak vyvodzovaná z jeho právneho záujmu na výsledku sporu
(§ 93 ods. 1 OSP), tu vyplýva priamo zo zákona. V prípade takejto právnickej osoby je pre jej procesné

postavenie vedľajšieho účastníka nevyhnutné, aby predmetom jeho činnosti bola ochrana práv, o ktoré
v konaní ide. Občiansky súdny poriadok v poznámke k uvedenému ustanoveniu odkazuje na niektoré
osobitné predpisy, ktoré naznačujú, aké právnické osoby môžu byť v postavení vedľajšieho účastníka.
Jedným z takých osobitných predpisov, je tiež zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene
zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktoré

bolo účinné do 31. decembra 2012 (ďalej len „zákon č. 250/2007 Z.z.“). V zmysle § 25 ods. 1 písm. a/
zákona č. 250/2007 Z.z. môže právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa podať
návrh na začatie konania na správnom orgáne alebo na súde vo veci ochrany práv spotrebiteľov alebo
môže byť účastníkom konania, ak sú takéto ciele hlavnou náplňou jeho činnosti.

V prípadoch, na ktoré sa vzťahuje ustanovenie § 93 ods. 2 OSP, je podstatnou podmienkou vedľajšieho

účastníctva v konaní súhlas (hlavného) účastníka, na strane ktorého vedľajší účastník chce vystupovať
(viď vyššie podaný výpočet predpokladov vedľajšieho účastníctva, konkrétne písm. f). Potreba súhlasu
účastníka, ktorý má byť v konaní podporovaný vedľajším účastníkom, vyplýva zo samej podstaty a
účelu vedľajšieho účastníctva. Z ustanovenia § 93 OSP nemožno žiadnym spôsobom vyvodiť, že byvedľajší účastník mohol v konaní vystupovať bez vyjadrenia súhlasu „ním podporovaného“ účastníka.
Je vylúčené, aby účastník konania bol pred súdom podporovaný niekým, účasť ktorého v konaní si
neželá. To, že niekto chce v konaní pred súdom podporovať (hlavného) účastníka konania v procesnom

postavení vedľajšieho účastníka, automaticky neznamená, že ním poskytovaná procesná pomoc je
hlavnému účastníkovi vítaná, že mu vyhovuje a že s ňou musí za každých okolností súhlasiť. To v
plnej miere platí aj vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi, na ktorého sa vzťahuje § 93 ods. 2 OSP. Účel
procesnej pomoci v sporovom konaní, ktorú má vedľajší účastník poskytovať (hlavnému) účastníkovi
konania, môže byť naplnený, len ak účastník, na strane ktorého chce vedľajší účastník vystupovať,

s vedľajším účastníctvom súhlasí. I keď sa určitý subjekt stáva vedľajším účastníkom už v momente,
keď súdu dôjde jeho procesný úkon obsahujúci prejav vôle vstúpiť do konania v procesnom postavení
vedľajšieho účastníka, má bezpochyby účastník konania, ktorého chce vedľajší účastník v konaní
podporovať, procesné právo vyjadriť svoj súhlas ale aj nesúhlas s jeho vstupom do konania. Treba
mať totiž na pamäti, že v dôsledku rovnakých procesných práv a povinností môže vedľajší účastník
v procesnom zmysle (i keď len do určitej miery) zasahovať do priebehu konania a ovplyvňovať ho.

Napríklad rovnakými právami a povinnosťami vedľajšieho účastníka v konaní v zmysle § 93 ods. 3 OSP
treba rozumieť práva a povinnosti procesnej povahy, napr. priznanie náhrady trov konania, uloženie
povinnosti hradiť trovy konania (uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 32 Odo 480/2005
zo dňa 28. 04.2005). Vedľajší účastník môže svojim konaním priamo ovplyvniť výšku náhrady trov
konania aj v neprospech ním podporovaného účastníka, na strane ktorého vystupuje. Účastník konania

má preto právo udelením svojho (ne)súhlasu zabrániť tomu, aby pred súdom na jeho strane v pozícii
vedľajšieho účastníka podľa § 93 ods. 2 OSP konal ten, koho účasť v konaní si neželá. Povahe a
účelu občianskeho súdneho sporového konania by sa jednoznačne priečil vstup vedľajšie účastníka do
konania na strane účastníka konania, ktorý by bol tomuto účastníkovi podľa § 93 ods. 2 OSP nanútený
(z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 188/2012 zo dňa 05. 02. 2013).

Odporca nevyjadril súdu svoj súhlas so vstupom vedľajšieho účastníka do konania na jeho strane. Jeho
nečinnosť, alebo mlčanie, nie je možné zo žiadneho ustanovenia právneho poriadku posúdiť ako jeho
súhlas s vystupovaním vedľajšieho účastníka na jeho strane. Pokiaľ preto nevyjadrí účastník, na koho
strane má vedľajší účastník vystupovať svoj súhlas, oznámenie občianskeho združenia o vstupe do
konania nemá právnu relevanciu. Povahe a účelu občianskeho súdneho sporového konania by sa priečil

vstup takéhoto vedľajšieho účastníka do konania, ktorý by bol spotrebiteľovi nanútený. Súd tiež uvádza,
že súd nemá preukázanú právnu subjektivitu subjektu „Občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA
PRÁV SPOTREBITEĽOV“, jeho sídlo, IČO, ani predmet činnosti a z týchto dôvodov ho považuje súd za
absolútne neúčinné, preto ani nebol dôvod vyzývať JUDr. Patrika Podhorského na odstraňovanie vád
podania, pokiaľ odporca súhlas na vystupovanie uvedeného subjektu na jeho strane neudelil.

So zreteľom na uvedené, pri absencii výslovnej právnej úpravy, ako postupovať v prípade, ak
oznámením tretej osoby súdu, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník, nenastanú účinky vzniku
vedľajšieho účastníctva, považoval súd za potrebné deklaratórne rozhodnúť tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozhodnutia (podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
6Cdo/207/2011 zo dňa 10. 10. 2012).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia,
písomne v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť
s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník
dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, žea) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy ,ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri

odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže sa oprávnený domáhať
jeho núteného výkonu v exekučnom konaní.

v Banskej Bystrici dňa 28. 10. 2014