Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, October 27, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Co/189/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7208214626
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7208214626.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň JUDr.

Anny Slovinskej a JUDr. Andriany Murínovej, v právnej veci žalobkyne I. H., F.. X.XX.XXXX, bývajúcej
v P., P. Č.. X, zastúpenej E.. H. H., advokátom so sídlom v P., B. Č.. XX, proti žalovaným: X. E.. E. G.,
nar. XX.X.XXXX, trvale bytom P., R. Č.. X, 2. C. J., F.. XX.XX.XXXX, naposledy bývajúcemu vo R. F.,
K.. X.E. Č.. XX, zastúpenému opatrovníčkou O. J., F.. XX.XX.XXXX, bývajúcou vo R. F., K.. X.E.Á. Č..
XX, zastúpenou D.. C. P., advokátom so sídlom vo R. F., E..S..Š. Č.. XXXX a 3. C.. O.. D. Š., B.., nar.
XX.X.XXXX, bývajúcemu v T., S. C. Č.. XX, o zaplatenie 6.638,78 eura s prísl., o odvolaní žalobkyne
proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 21.6.2012 č.k. 19C/72/2008-116 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa.

Žalobkyňa nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh žalobkyne a žalovaným v 1.-3.rade náhradu
trov konania nepriznal. Rozhodol tak o návrhu žalobkyne, ktorým sa domáhala, aby súd zaviazal
žalovaných spoločne a nerozdielne zaplatiť jej sumu 200.000,-Sk (6.638,78 eura) s 8,5% úrokom z
omeškania ročne od 5.6.2008 do zaplatenia a nahradiť jej všetky trovy konania.

Vnávrhužalobkyňauviedla,žežalovanýv1.radektorýzastupovalspoločnosť AGW,s.r.o.,uzatvorením
zmluvy o tichom spoločenstve dňa 19.12.2001 a vystavením listinných akcií bez ich krytia v príslušnej
nominálnej hodnote podviedol žalobkyňu a spôsobil jej škodu v žalovanej výške.

Vykonaným dokazovaním mal súd prvého stupňa preukázané, že žalobkyňa ako tichá spoločníčka
a spoločnosť I. J..S..Z.. J. J.C. R. P., Š. Č.. XX ako podnikateľ dňa 19.12.2001 uzavreli zmluvu o

tichom spoločenstve, na základe ktorej žalobkyňa poskytla podnikateľovi (J. I. J..S..Z..) peňažný vklad
vo výške 200.000,-Sk a zaviazala sa podieľať na jeho podnikaní. Zároveň sa podnikateľ zaviazal
vyplácať žalobkyni časť zisku, vyplývajúceho z jej podielu v zmysle zmluvy. Podľa článku III bod 1/
zmluvy tichý spoločník má podiel na zisku vo výške 39,2% ročne vypočítaný na základe výšky vkladu
tichého spoločníka. V článku III bod 2/ bolo ďalej dohodnuté, že tichý spoločník sa nebude podieľať na
prípadnej strate z podnikateľskej činnosti podnikateľa. V článku IV zmluvy účasť tichého spoločníka na
podnikaní podnikateľa zaniká dohodou zmluvných strán, výpoveďou tichého spoločníka ku dňu uplynutia

výpovednej lehoty, ukončením podnikania podnikateľa, jednostranným právnym úkonom - písomným
oznámením zo strany podnikateľa. Žalobkyňa a podnikateľ - spoločnosť I. J..S..Z.. súčasne toho istéhodňa uzavreli zmluvu o ručení za záväzok zo zmluvy o tichom spoločenstve prevodom práva, kde sa
dohodli, že dlžník (podnikateľ) na účel zabezpečenia splnenia svojho záväzku touto zmluvou prevádza
v prospech veriteľa (žalobkyne ) spolu 20 ks kmeňových listinných akcií na meno v menovitej hodnote

jednej akcie 10.000,-Sk, eminent I. J..S..Z.. a celková hodnota prevádzaných akcií bola 200.000,-
Sk. Dňa 7.2.2002 žalobkyňa dala podnikateľovi výpoveď zo zmluvy o tichom spoločenstve a dňa
24.9.2003 požiadala už spoločnosť I. I..J.. o odpredaj akcií v nominálnej hodnote 200.000,-Sk. Žalovaný
v 3.rade žiadal voči sebe žalobu zamietnuť v plnom rozsahu vzhľadom k tomu, že v dňoch 19.12.2001
resp. 28.2.2002 kedy mali mať vystavené listinné akcie bez krytia majetkom nebol už zamestnancom

spoločnosti I. J..S..Z.. a to od 30.4.2001.

Súd vec právne posúdil podľa ustanovení § 154 ods. 1, § 155 ods. 1, § 673 ods. 1, § 676 ods. 1,
a § 679 Obchodného zákonníka, ale aj podľa § 90 O.s.p. a dospel k záveru, že v tomto prípade
uzatvorením zmluvy o tichom spoločenstve medzi žalobkyňou a podnikateľom spoločnosťou I. I..J..
vznikol vzťah medzi týmito subjektmi a nie medzi žalobkyňou a žalovanými v 1. až 3.rade, ktorí boli
buď konateľmi, alebo zamestnancami podnikateľa. Taktiež vydaním akcií žalobkyni spoločnosťou I. I..J..

vznikol hmotnoprávny vzťah jedine medzi ňou a touto obchodnou spoločnosťou a nie medzi ňou a
žalovanými v 1. až 3.rade, preto títo ani nie sú subjektmi hmotnoprávnej povinnosti a v dôsledku toho
ani vecne pasívne legitimovaní v spore. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s tým,
že náhradu trov konania žalovaným nepriznal napriek tomu, že boli úspešní, keďže im žiadne trovy
nevznikli.

Proti rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa. Navrhla, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu
prvého stupňa tak, že zaviaže žalovaného v 1.rade E.. E. G. zaplatiť jej sumu 6.638,78 eura s
príslušenstvom a zaviaže ho aj k náhrade všetkých trov konania do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Odvolacie dôvody vymedzila v zmysle § 205 ods. 2 písm. c/, d/, e/, a f/ O.s.p. tak, že v konaní došlo k
vadámuvedenýmv§221ods.1O.s.p.,t.j.žesúdprvéhostupňadospelnazákladevykonanýchdôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam a tiež že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Poukázal na skutočnosť, že návrh podaný žalobkyňou označoval žalovaného
v 1.rade čo bolo konštatované aj v odôvodnení rozsudku, ako konateľa. Žalovaný v 1.rade teda ako
konateľ porušil svoje povinnosti uvedené v § 135 a § 135a Obchodného zákonníka ktoré mu vyplývali z
funkciekonateľa.Totoporušeniepovinnostimalobyťvsúdnomkonanípreukázanévykonanímlistinného

dôkazu, ktorým konkrétne bolo predloženie trestného spisu žalovaného v 1. rade, avšak tento dôkaz
vykonaný nebol. Preto je žalobkyňa toho názoru, že bola konaním žalovaného v 1.rade ako konateľa
uvedená v súlade s § 49a do omylu, najmä čo sa týka kvality predmetu plnenia v prípade zabezpečenia
splnenia svojho záväzku. Žalovaný v 1.rade musel mať o kvalite plnenia, ktorým boli akcie spoločnosti
I. I..J.., ktorej bol taktiež štatutárnym orgánom vedomosť a že vyvolal omyl úmyselne, lebo o ňom musel

vedieť. Z vyššie uvedených dôvodov považuje právny úkon za neplatný. V súlade s § 268 je žalovaný
v 1.rade ako konateľ spoločnosti povinný nahradiť škodu, ktorá týmto žalobkyni vznikla.

Žalovaní sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.

Odvolací súd prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., preskúmal
rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 22 ods. 1, 3 O.s.p.

a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. Verejné vyhlásenie rozsudku bolo v zmysle
§ 156 ods. 1 O.s.p. riadne oznámené.

Ako vyplýva z odvolania žalobkyne, podala ho z dôvodov uvedených v § 205 ods. 1 písm. c/, d/, e/,
f/ O.s.p..Odvolací dôvod v zmysle § 205 ods. 2 písm. c) O.s.p. znamená, že ak účastník navrhol dôkaz, ktorý bol
spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť pre rozhodnutie vo veci samej a súd ho nevykonal,
vzniká nedostatok v skutkových zisteniach, ktorý treba odstrániť.

Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. spočíva predovšetkým v nesprávnom
postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie
do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne
neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne
skutkovézisteniamôžubyťajvýsledkomlogickýchrozporovprihodnotenídôkazovsosobitnýmzreteľom
na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

Podľa § 205 ods. 2 písm. e) ak účastník oprávnene uplatní nové dôkazné prostriedky v súlade s §
205a ods. 1 písm. c) a d) a z týchto skutočností vyplynie skutkový stav, ktorý je v rozpore so zisteným
skutkovým stavom tvoriacim základ napadnutého rozhodnutia, je zrejmé, že súd prvého stupňa zistil
skutkový stav, ktorý ako základ rozhodnutia neobstojí.

Nesprávne posúdenie veci, ktoré navrhovateľ uplatnil ako odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods.

2 písm. f/ O.s.p. môže spočívať v tom, že súd prvého stupňa posúdil vec podľa nesprávneho
právneho predpisu, alebo , že správne použitý právny predpis nesprávne vyložil, prípadne ho na
zistený skutkový stav veci nesprávne aplikoval. K nesprávnemu právnemu posúdeniu môže dôjsť aj pri
použití zodpovedajúceho právneho predpisu, za predpokladu, že také ustanovenie je súdom prvého
stupňa nesprávne interpretované a interpretácia inak adekvátneho právneho predpisu by zapríčinila

nedostatočné zistenie skutkového stavu.

Odvolací súd konštatuje, že rozsudok súdu prvého stupňa napadnutý odvolaním vychádza z náležite
zisteného skutkového stavu je vecne správny a správne sú aj dôvody v rozsudku uvedené. Súd
prvého stupňa náležite a správne zistil skutkový stav veci, vykonal potrebné dokazovanie a preukázanie
skutkových tvrdení hodnotil v súlade s ust. § 132 O.s.p..

Podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa napadnutého odvolaním

žalobkyne a pre doplnenie dôvodov uvádza nasledovné:

Po preskúmaní napadnutého rozsudku v intenciách podaného odvolania dospel odvolací súd k záveru,
že postupu prvostupňového súdu v konaní, ani jeho rozhodnutiu nemožno vytknúť pochybenia
zakladajúce záver o naplnení niektorého z uplatňovaných dôvodov odvolania. Odvolaniu tiež nemožno
vytknúť nedostatočne zistenie skutkového stavu ani to, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z

vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli a nevyšli za konania najavo, že by
opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v
jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedal
tomu,čomalobyť zistenéspôsobomvyplývajúcimzustanovení§133-135O.s.p.,alebožebynazistený
skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenie, alebo použité zákonné ustanovenia nesprávneinterpretoval, prípadne že nevykonal navrhnuté dôkazné prostriedky a v dôsledku toho neúplne zistil
skutkový stav.

Podľa § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka nároky spoločnosti na náhradu škody voči konateľom môže

uplatniť vo svojom mene a na vlastný účet veriteľ spoločnosti, ak nemôže uspokojiť svoju pohľadávku z
majetku spoločnosti. Ustanovenia odsekov 1-3 sa použijú primerane. Nároky veriteľov spoločnosti voči
konateľovi nezanikajú, ak sa spoločnosť vzdá nárokov na náhradu škody, alebo s nimi uzatvorí dohodu
o urovnaní.

Podľa § 268 Obchodného zákonníka kto spôsobil neplatnosť právneho úkonu je povinný nahradiť škodu
osobe, ktorej bol právny úkon určený, ibaže táto osoba o neplatnosti právneho úkonu vedela. Pre

náhradu tejto škody platia obdobné ustanovenia o náhrade škode spôsobenej porušením zmluvnej
povinnosti (§ 373 a nasl.).

Zobsahuspisuodvolacísúdnezistil,žebysažalobkyňaboladomáhalaneplatnostiprávnehoúkonu,ako
to teraz dôvodí vo svojom odvolaní voči napadnutému rozsudku. Svoj nárok oprela o ustanovenie § 135
a § 135a Obchodného zákonníka, t.j. že žalovaný v 1. rade ako konateľ porušil svoje povinnosti konateľa.

Ani do vyhlásenia uznesenia na pojednávaní konanom dňa 21.6.2012 ktorým súd vyhlásil dokazovanie
za skončené, žalobkyňa nenavrhovala vykonať taký dôkaz, o ktorý sa teraz opiera vo svojom odvolaní
t.j. pripojenie trestného spisu.

Súd prvého stupňa správne rozhodol, ak žalobu voči všetkým trom žalovaným zamietol vzhľadom k
tomu, že nie je správna interpretácia žalobkyne v jej odvolaní, pokiaľ uvádza, že jej nárok je voči

žalovanému (už len v prvom rade) oprávnený v zmysle § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka. Podľa
ustanovenia § 135a ods. 1,2,3 ak konateľ porušil svoju povinnosť vykonávať túto funkciu s odbornou
starostlivosťouavsúladesozáujmamispoločnosti,jepovinnýnahradiťškodu,alespoločnosti,t.j.škodu,
ktorá spoločnosti vznikla tým, že

a/ poskytli plnenie spoločníkom v rozpore s týmto zákonom a

b/ nadobudli majetok v rozpore s § 59a.

Ažnárokyspoločnostinanáhraduškodyvočikonateľommôžeuplatniťvosvojommeneanavlastnýúčet
veriteľ spoločnosti, ak nemôže uspokojiť svoju pohľadávku z majetku spoločnosti. Žalobkyňa v konaní
vôbec nepreukázala, že by spoločnosť AGW mala voči žalovanému v 1.rade ako konateľovi nárok na
náhradu škody, ktorý by bol oprávnený.

Znamená to, že žalobkyňa si nemôže priamo voči konateľovi uplatňovať svoj nárok zo zmluvy o tichom
spoločenstve. Svoju pohľadávku predovšetkým si musí uplatniť z majetku spoločnosti a pokiaľ si ju
nebude môcť takto uspokojiť, jedine vtedy má nárok, pokiaľ by mala táto spoločnosť právo na náhradu
škody voči konateľovi, vo svojom mene a na vlastný účet ako veriteľka tejto spoločnosti.

Správny je preto záver súdu prvého stupňa, že v tomto spore nie je žalovaný v 1.rade vecne pasívne

legitimovaný a preto odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil.O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1, § 224 ods. 1, a § 151 ods. 1 O.s.p.
Žalovaní účastníci si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnili a žalobkyňa v odvolacom konaní
nebola úspešná.

TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§3ods.9zák.č.757/2004
Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.