Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 23, 2014

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 9C/47/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814204723
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ružena Vašková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2014:8814204723.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Ruženou Vaškovou v právnej veci žalobcu: EOS

KSI Slovensko, s.r.o., Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
Údernícka 5, 851 01, Bratislava, proti žalovaným: 1. S. S., K.. X.X.XXXX, O. S. XXX/XX, XXX XX Z.
K. I., 2. G. S., K.. XX.X.XXXX, O. S. XXX/XX, XXX XX Z.Š. K. I., o zaplatenie sumy 434,40 eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Konanie voči žalovanej v 2. rade z a s t a v u j e.

Žalovaná v 1. rade j e p o v i n n á žalobcovi zaplatiť sumu 108,60 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 9 % ročne zo sumy 27,15 eur od 21.6.2011 do 20.9.2011, zo sumy 27,15 eur od 21.7.2011
do 20.9.2011, zo sumy 27,15 eur od 21.8.2011 do 20.9.2011, zo sumy 108,60 eur od 21.9.2011 do

zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a.

Žalovanej v 1. a 2. rade právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 2.6.2014 domáhal voči žalovaným zaplatenia sumy
434,40 eur spolu s úrokom z omeškania v sume 24,40 eur za obdobie od 21.6.2010 do 20.9.2011,
úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 434,40 eur od 21.9.2011 do zaplatenia a náhrady
trov konania. Podanie žaloby odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej
dňa 27.6.2012 medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s., a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu
pohľadávku voči žalovaným. Postupca a žalovaný uzatvorili dňa 16.10.2006 Zmluvu č. 561527443

(ďalej len „Zmluva“), ktorej súčasťou boli Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich
dodatkov (ďalej aj „VOP“). Na základe uvedenej Zmluvy Slovenská sporiteľňa, a.s. poskytla žalovanému
peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných
prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinnosti a ďalšie náležitosti sú upravené v Zmluve a
vo Všeobecných obchodných podmienkach. Uzatvorená zmluva obsahuje všetky podstatné náležitosti
zmluvy o úvere, pričom je táto zmluva absolútnym obchodom a právne vzťahy, ktoré vznikli pred
1.1.2008 sa riadia Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov konania. Poukázal, že

do 31.12.2007 sa ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách a neprijateľných podmienkach upravených
v §§ 52 až 54 Občianskeho zákonníka, vzťahovali len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné zmluvy
upravenév8.častiOZ,akoajnazmluvupodľa§55OZ.ZmluvaoúverebolaupravenálenvObchodnom
zákonníku a zákone o spotrebiteľských úveroch. V dôsledku toho sa na účastníkov zmluvy nevzťahovalapovinnosť uvedená v prechodnom ustanovení § 879§ ods. 3 OZ. Na daný vzťah je možné aplikovať
iba ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch. Ďalej uviedol, že do 31.12.2007 bolo prípustné
použitie OZ len podľa § 1 ods. 2 ObZ, t.j. v prípadoch, ak niektoré otázky nebolo možné riešiť podľa

Obchodného zákonníka. Právna dovolenosť, čo rozpor s dobrými mravmi môžu byť posudzované len
podľa právnych predpisov platných v čase uzavretia zmluvy. Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia
predmetnej pohľadávky predstavovala sumu 1 892,54 eur, ktorá pozostávala z istiny 1 469,29 eur,
riadneho úroku 18,77 eur , úroku z omeškania 404,48 v súlade s prílohou k zmluve o postúpení, kde
postupca deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná

bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Sumu 404,48
eur predstavujúcu úrok z omeškania si v tomto konaní neuplatňuje. Podľa zmluvy bol poskytnutý úver
vo výške 962,62 eur, ktorý mal byť splatený v mesačných splátkach vo výške 27,15 eur splatných k 20.
dňu v mesiaci. V tomto konaní si uplatňuje iba nárok na zaplatenie splátok splatných od 20.6.2010 do
20.6.2011 v celkovom počte 16 a celkovej výške 434,40 eur. Zároveň si v tomto konaní uplatňuje aj nárok
na úrok z omeškania počnúc dňom splatnosti každej splátky úveru samostatne Zo splátok splatných do

20.9.2011 si uplatňuje nárok na úrok z omeškania vo v sume 24,40 eur, ktorý je vyčíslený nasledovne:
9 % ročne zo sumy 27,15 eur od 21.6.2010 do 20.6.2011 vo výške 3,05 eur, zo sumy 27,15 eur od
21.7.2010 do 20.9.2011 vo výške 2,85 eur, zo sumy 27,15 eur od 21.8.2010 do 20.9.2011 vo výške 2,64
eur, zo sumy 27,15 eur od 21.9.2010 do 20.9.2011 vo výške 2,44 eur, zo sumy 27,15 eur od 21.10.2010
do 20.9.2011 vo výške 2,24 eur, zo sumy 27,15 eur od 21.11.2010 do 20.9.2011 vo výške 2,03 eur,

zo sumy 27,15 eur od 21.12.2010 do 20.9.2011 vo výške 1,83 eur, zo sumy 27,15 eur od 21.1.2011
do 20.9.2011 vo výške 1,62 eur, zo sumy 27,15 eur od 21.2.2011 do 20.9.2011 vo výške 1,41 eur,
zo sumy 27,15 eur od 21.3.2011 do 20.9.2011 vo výške 1,23 eur, zo sumy 27,15 eur od 21.4.2011 do
20.9.2011 vo výške 1,02 eur, zo sumy 27,15 eur od 21.5.2011 do 20.9.2011 vo výške 0,82 eur, zo sumy
27,15 eur od 21.6.2011 do 20.9.2011 vo výške 0,61 eur, zo sumy 27,15 eur od 21.7.2011 do 20.9.2011

vo výške 0,41 eur, zo sumy 27,15 eur od 21.8.2011 do 20.9.2011 vo výške 0,20 eur, zo sumy 434,40
eur od 21.9.2011 do zaplatenia.

Žalované v 1. a 2. rade sa k žalobe nevyjadrili.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a jej prílohami, a to Zmluvou o splátkovom
úvere, Všeobecnými obchodnými podmienkami, Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27.6.2012

medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. a žalobcom a prílohou č. 1 k tejto zmluve, Oznámením o postúpení
pohľadávky zo dňa 17.7.2012, pokusom o zmier zo dňa 9.5.2014, písomným vyjadrením žalobcu zo
dňa 16.10.2014 a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:

Pôvodný veriteľ Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalovaná v 1. rade ako dlžník uzavreli dňa 16.10.2006 v
súlade s ust. § 497 až 507 Obchodného zákonníka Zmluvu o splátkovom úvere č. 0561527443. Podľa

článku.I.zmluvy,predmetomzmluvyboloposkytnutiesplátkovéhoúverubankoudlžníkovivsume,mene
a za podmienok dohodnutých v tejto zmluve. Výška úveru bola 962,62 eur (29 000,-Sk), pevná úroková
sadzba do dňa konečnej splatnosti úveru bola dohodnutá vo výške 18,40 % ročne, splatnosť úveru bola
dohodnutá formou mesačných splátok vo výške 27,15 eur (818,- Sk) splatných k 20. dňu v mesiaci,
splatnosť prvej splátky bola dňa 20.11.2006 a konečná splatnosť úveru dňa 20.9.2011.

Podľa bodu 2. článku II. zmluvy, dlžník vyhlasuje, že sa oboznámil s VOP a Úverovými podmienkami,
súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Súčasne vyhlasuje, že sa oboznámil so sadzobníkom a
súhlasí s nim. Pre účely úverovej zmluvy sa VOP rozumejú Všeobecné obchodné podmienky vydané
Bankou s účinnosťou od 1.8.2002.

Ako vyplýva z bodu 3. článku II. zmluvy všetky právne vzťahy vyslovene neupravené v úverovej

zmluve sa budú riadiť príslušnými ustanoveniami VOP, ktoré sú súčasťou úverovej zmluvy, Obchodným
zákonníkom a ostatnými právnymi predpismi, a to v tomto poradí.

Podľa bodu 4. článku II. zmluvy zmluvné strany sa dohodli, že ich vzájomné právne vzťahy sa budú,
podľa § 262 Obchodného zákonníka spravovať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka.V zmysle Článku 7., bod 7.2.4.Všeobecných obchodných podmienok ( ďalej len ,,VOP“), banka poskytne
splátkový úver, t. j. peňažné prostriedky do výšky určenej v zmluve o úvere a po splnení podmienok
uvedených v zmluve o úvere a to takým spôsobom, že pripíše peňažné prostriedky v prospech účtu

uvedeného v základných podmienkach zmluvy o úvere. Vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov
a úrokov sa uskutoční formou splátok klienta.

AkovyplývazČlánku7.,body7.3.2.,7.3.3.VOP,pohľadávkuzúveru,ktorásaskladázistiny,jejsúčastia
príslušenstva spláca Klient pravidelnými splátkami, periodicitou dohodnutou v základných podmienkach
zmluvy o úvere. Splátka je uhradená včas, ak je pripísaná na účet banky najneskôr v deň splatnosti
splátky a banka má možnosť poukázanou sumou nakladať.

Podľa Článku 7, bod 7.4.2. VOP, úver sa úročí denne odo dňa poskytnutia úveru do dňa
predchádzajúceho dňu splatenia úveru. Klient je povinný zaplatiť banke úroky z úveru v posledný deň
každého úrokového obdobia, t. j. časového obdobia dohodnutého v zmluve o úvere resp. spôsobom
v nej dohodnutým, počas ktorého sú Bankou účtované úroky, na konci ktorého sú úroky splatné a po
ktorom môže nasledovať ďalšie úrokové obdobie.

Podľa predloženej Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0900/2012/CE zo dňa 27.6.2012 spolu s jej
prílohou, kde je uvedené meno a priezvisko, rodné číslo žalovanej v 1. rade, spolu s číslom úverového
účtuadátumomuzavretiazmluvy,došlokpostúpeniupohľadávkyzpostupcu-Slovenskásporiteľňa,a.s.
na postupníka - žalobcu, čím je preukázaná aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní. Podľa prílohy
č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok zostatok pohľadávky bol vo výške 1 892,54 eur.

Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 17.7.2012 Slovenská sporiteľňa, a.s. žalovanej v 1. rade
oznámila, že pohľadávku z uzavretej úverovej zmluvy postúpila žalobcovi a že uvedený záväzok je
možné od okamihu doručenia tohto oznámenia uhradiť výlučne plnením postupníkovi.

Právny zástupca žalobcu listom zo dňa 9.5.2014 označeným ako Pokus o zmier, vyzval žalované v 1.
a 2. rade na uhradenie pohľadávky spolu v sume 2 897,61 eur, pozostávajúcej z neuhradeného úveru

vo výške 1 488,06 eur, zmluvného/zákonného úroku vo výške 855,07 eur, úroku z omeškania vo výške
126,26 eur, zmluvného úroku vo výške 278,25 eur a dlžníkom uznaných nákladov inkasného konania
vo výške 150,- eur.

Žalobca v písomnom podaní zo dňa 16.10.2014 uviedol, že v zmysle § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku berie návrh na začatie konania späť v časti uplatneného nároku voči žalovanej v 2. rade. V

ostatnej časti trvá na podanej žalobe.

Podľa § 261 ods. 3, písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka platného a účinného v
rozhodnom období ( ďalej len ,,Obchodný zákonník“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o
úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke

dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§
682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708)
a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

V zmysle § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonomalebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie

prípustnej výške.

Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v
splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

Z § 504 Obchodného zákonníka vyplýva, že dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v
dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v

čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky,
úveru alebo v inej právnej forme.

V zmysle § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy

poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

Podľa § 6 ods. 3 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa platného a účinného v rozhodnom
období, predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi

sa na účely tohto zákona rozumie konanie, ktoré

a) je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z
pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby,

b) môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti,
zvyklosti a praxe a pri ktorom sa využíva najmä omyl, lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných

strán a porušovanie zmluvnej slobody.

Ako vyplýva z § 23a ods. 1. a 2. zákona o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa

osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka platného a účinného v rozhodnom
období ( ďalej len ,, Občiansky zákonník“), spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo
alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými
stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne

ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

V zmysle § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Z § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka je zrejmé, že spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka).V zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou

sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

V zmysle § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou
prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa§517ods.1Občianskehozákonníka, akdlžníkktorýsvojdlhriadneavčasnesplní,jevomeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods.1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná

úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to
pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka,
v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas

celého tohto polroka je dvojnásobok úrokovej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku.

Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania
sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Žalobca písomným podaním zo dňa 16.10.2014 zobral žalobu vo vzťahu k žalovanej v 2. rade v celom
rozsahu späť.

Podľa § 96 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len ,,O.s.p.“),
navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh
vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo
pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu
manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia
návrhu ( § 96 ods. 3 O.s.p.).

Keďže žalobca zobral svoju žalobu voči žalovanej v 2. rade v celom rozsahu späť pred začatím

pojednávania vo veci samej, súd konanie podľa citovaného ustanovenia voči žalovanej v 2. rade zastavil.Súd ďalej na základe vykonaného dokazovania a ním zisteného skutkového stavu veci vyhodnotil
zmluvný vzťah medzi účastníkmi ako vzťah založený na základe spotrebiteľskej zmluvy, ktorá bola
uzavretá dňa 16.10.2006, teda za účinnosti Občianskeho zákonníka v takom znení, že v ustanovení §

52 ods. 1 definoval spotrebiteľskú zmluvu ako kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo alebo inú odplatnú zmluvu
upravenú v ôsmej časti tohto zákona a zmluvu podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane
dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom
vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Súd zistil, že podľa dojednania účastníkov zmluvy sa predmetné právne vzťahy mali riadiť príslušnými

ustanoveniami Obchodného zákonníka. Ide však o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka tak ako ich súd citoval vyššie, pretože ju uzatváral právny predchodca žalobcu
ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy bol daný žalobcom bez možnosti
žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa
príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka.

Na uvedený právny vzťah je tiež potrebné aplikovať zákon č. 634/1992 Z. z. o ochrane spotrebiteľa

účinný v čase uzavretia zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 23a ods. 1, ods. 2, podľa ktorého
spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka,
ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch,
a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Nepochybne predmetná zmluva je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane

spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle
smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách

Obchodný zákonník aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských zmlúv nevylučuje, ani komplexne
neupravuje osobitným spôsobom. Jedná sa o kogentné ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré je
nevyhnutné v skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať, pričom nie je relevantné či ide o

relatívne obchodný záväzkový vzťah, absolútny obchodný záväzkový vzťah alebo fakultatívny obchodný
záväzkový vzťah.

Právna ochrana spotrebiteľa je jednou z priorít oblastí záujmu nielen práva Európskej únie ale aj nášho
právneho poriadku. Nie je prípustné, aby sa kogentné normy určené na ochranu spotrebiteľa obchádzali
zvolením iného zákona, ktorý primárne nie je určený na úpravu či realizáciu spotrebiteľských vzťahov,

t.j. vzťahov, ktoré vznikajú pri nákupe tovarov a poskytovaní služieb spotrebiteľom, ktorí nekonajú pri
uzatváranízmluvyvrámcisvojejpodnikateľskejčiinejzárobkovejčinnosti.ZvolenierežimuObchodného
zákonníka nie je prípustné v prípadoch tzv. typových spotrebiteľských zmlúv, keď z celého kontextu
uzatvorenej zmluvy je zrejmé, že sa uzatvára v zmysle Obchodného zákonníka len preto, aby sa
vylúčili právne normy určené na ochranu spotrebiteľa. Nie je ani prípustné, aby dvom spotrebiteľom v

porovnateľnej situácii neboli garantované rovnaké právne prostriedky a ochrana len s ohľadom na to,
dodávateľ zvolí režim iného zákona. Aj pri zmluvách uzatváraných v zmysle Obchodného zákonníka
je potrebné pri realizácii či aplikácii práva postupovať podľa ustanovení o spotrebiteľských zmluvách v
Občianskom zákonníku či osobitných právnych predpisoch ako napr. zákon o spotrebiteľských úveroch,
zákon o ochrane spotrebiteľa.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v

právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,
že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivýmprístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné

na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. Aj keď predmetná zmluva je zmluvou, ktorá
vykazuje známky absolútneho obchodu a je potrebné ju posúdiť podľa Obchodného zákonníka, je
zároveň zmluvou spotrebiteľskou, a potom normy obchodného práva sú použiteľné len vtedy, ak
neodporujú úprave spotrebiteľských vzťahov podľa Občianskeho zákonníka a vykonávacích predpisov,
ktoré ustanovenia majú prednosť pred aplikáciou Obchodného zákonníka.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd teda za preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou v

1. rade ako dlžníkom bola uzavretá úverová zmluva, v zmysle ktorej žalobca poskytol žalovanej úver vo
výške 962,62 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať v dohodnutých mesačných splátkach. Konečná
splatnosť úveru nastala dňa 20.9.2011, pričom žalobca si uplatňuje nárok na zaplatenie 16 splátok po
27,15 eur splatných od 20.6.2010 do 20.9.2011.

Podľa § 100 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone

ustanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia

doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným
celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Podľa § 111 Občianskeho zákonníka, zmena v osobe veriteľa nemá alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie
premlčacej doby.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 1.5.2014, orgán

rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Zákonom č. 102/2014 Z.z. ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb

na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov
predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov, bola s ohľadom na potreby aplikačnej
praxe jednoznačne ustanovená povinnosť ex offo postupu orgánov dozoru a orgánov posudzujúcich
nároky zo spotrebiteľskej zmluvy skúmať a vyhodnocovať prekážky uplatnenia práva predávajúceho
voči spotrebiteľovi. Jednou z takých prekážok je aj uplynutie premlčacej doby na ktorú je súd povinný z

úradnej moci v prípade spotrebiteľskej zmluvy prihliadať.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že nárok žalobcu na zaplatenie pohľadávky je iba
čiastočne dôvodný. Tak ako je vyššie uvedené, na základe zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru
bol žalovanej poskytnutý úver, ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť v 59 splátkach vo výške 27,15 eur
splatných k 20. dňu príslušného kalendárneho mesiaca. Splatnosť prvej splátky bola dňa 20.11.2006

a poslednej dňa 20.9.2011. Nakoľko žalovaná mala peňažný záväzok žalobcovi plniť v splátkach, pri
každej jednej splátke začala plynúť premlčacia doba samostatne a to odo dňa zročnosti každej jednej
splátky. Pri všeobecnej trojročnej premlčacej lehote, keď žalobca podal žalobný návrh dňa 2.6.2014 a
splatnosti jednotlivých splátok k 20. dňu príslušného kalendárneho mesiaca, všetky nesplatené splátkysplatné pred dňom 2.6.2011 sú teda premlčané. Žalobcovi teda vznikol nárok iba na zaplatenie splátok
splatných v období od 20.6.2011 do 20.9.2011, t.j. nárok na zaplatenia 4 splátok.

Pokiaľ ide o aplikáciu všeobecnej trojročnej premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka a nie

štvorročnej podľa Obchodného zákonníka na daný vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, súd považuje
za potrebné poukázať na to, že prednosť majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú
súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení §52 až §54
Občianskeho zákonníka. Dualistický systém záväzkového práva (dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava
premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy a pod.) v našom právnom poriadku síce dlhodobo

funguje, avšak niet rozumného dôvodu na skonštatovanie, že na premlčanie v spotrebiteľsko-právnej,
a teda typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi
podnikateľmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a
je pre nepodnikateľov výhodnejšia.

Nakoľko si žalobca v rámci nároku na zaplatenia nesplatenej časti úveru pozostávajúcej z jednotlivých
splátok uplatnil aj nárok na zaplatenie úroku z úveru, a jedná sa o spotrebiteľský vzťah, v danom prípade

sa preto súd zaoberal výškou sadzby úroku z úveru, ktorá bola medzi účastníkmi záväzkového vzťahu
dohodnutá vo výške 18,40 % ročne.

Z internetovej stránky NBS súd preveroval úrokové miery podobného úveru v bankách a zistil, že pri
spotrebiteľskom úvere so splatnosťou od 1 do 5 rokov v októbri 2006 činil 13,22 % p.a.

Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť

dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté
úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009).

Súd sa zaoberal výškou dohodnutého úroku z úveru, keď prepočtom v zmysle všeobecných podmienok
pri istine úveru 962,62 eur, počte mesačných splátok 59 a výške splátok 27,15 eur mesačne, mala

žalovaná na úroku k úveru do dňa konečnej splatnosti úveru zaplatiť sumu 639,23 eur a zistil, že žalobca
si voči žalovanej uplatnil nárok na úrok z úveru iba vo výške 13,51 % ročne. Z toho je zrejmé, že
uplatnený ročný úrok z úveru žalobcom je zhruba rovnaný ako bola priemerná úroková miera z úverov
poskytovaných v tomto období bankami. Takto uplatnený nárok na úrok z úveru neodporuje predpisom
o ochrane spotrebiteľa a preto súd požadovaný nárok na úrok z úveru, tak ako ho žalobca uplatnil, pri

mesačnej výške úrokovej sadzby 13,51 %, považoval za primeraný.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd považoval za dôvodný a preukázaný iba nárok žalobcu na zaplatenie
4 nepremlčaných splátok, t.j. nárok na zaplatenie sumy 108,60 eur ( 4 x 27,15 eur), v tejto časti žalobe
vyhovel a čo do zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Žalovaná v 1. rade tým že riadne a včas nezaplatila jednotlivé splátky úveru v lehotách ich splatnosti,

dostala sa s plnením peňažného záväzku do omeškania a žalobcovi vznikol nárok na úrok z omeškania.
Splatnosť jednotlivých splátok bola dohodnutá k 20. príslušného kalendárneho mesiaca a žalovaná sa
teda dostala do omeškania dňom nasledujúcim po dni splatnosti jednotlivých splátok. Výška zákonného
úroku v období od 20.6.2011 do 20.9.2011 bola 9 % ročne ( 8 % + 1 %). Preto žalobcovi súd priznal aj
nárok na úrok z omeškania vo výške 9 % ročne z jednotlivých dlžných súm tak, ako je to uvedené vo

výrokovej časti tohto rozhodnutia a čo do zvyšku žalobu v tejto časti zamietol.

Podľa § 142 ods. 2 zákona O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov
konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.Podľa § 146 ods. 2 O.s.p. , ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre spávanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

Podľa § 137 O.s.p., trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane
súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára
za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby,
ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho
hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa § 151 ods. 1,2 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník
v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu
ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem
trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v

takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

V danej právnej veci súd žalobu v časti o zaplatenie sumy 325,80 s prísl. zamietol a žalobe vyhovel
v časti o zaplatenie sumy 108,60 eur s prísl. Vzhľadom na uvedené žalobca bol v konaní úspešný v
rozsahu 25 % a žalovaná v 1. rade v rozsahu 75 %. Žalovaná v 1. rade bola v konaní teda úspešnejšia a

preto jej vznikol nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50 % ( 75 % - 25 %). Nakoľko si žalovaná v 1.
rade nárok na náhradu trov konania neuplatnila a ani zo súdneho spisu jej žiadny nárok na ich náhradu
nevyplýva, súd žalovanej v 1. rade právo na náhradu trov konania nepriznal.

Voči žalovanej v 2. rade žalobca zobral žalobu v celom rozsahu späť a to bez uvedenia dôvodu a preto
v tejto časti z procesného hľadiska žalobca zavinil zastavenie konania. Žalovanej v 2. rade tak vznikol

nárok na náhradu trov konania podľa § 146 ods. 2 O.s.p. Žalovaná v 2. rade si nárok na náhradu trov
konania neuplatnil a ani zo súdneho spisu jej žiaden nárok na náhradu trov konania nevyplýva. Súd
preto žalovanej v 2. rade nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.