Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, October 23, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10Co/42/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8212209941
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamo

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8212209941.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Šama a sudcov JUDr.

Jozefa Škraba a JUDr. Romana Tótha v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova ul.
25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, proti
žalovanému: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné
námestie 13, Bratislava, o náhradu škody, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov
č.k. 1C/242/2012 - 46 zo dňa 22. 10. 2013 , jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti
zamietnutá.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že vec v časti o zaplatenie majetkovej škody

v sume 125,- eur a nemajetkovej ujmy v sume 1.045,- eur vo vzťahu k exekúcii vedenej žalobcom voči
povinnej D. B. vylúčil na samostatné konanie a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol s tým, že o trovách
rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. V dôvodoch tohto rozhodnutia uviedol, že uznesením
Okresného súdu Svidník, č.k. 3C 333/2012-7 zo dňa 10. 10. 2012 súd spojil na spoločné konanie
veci vedené na uvedenom súde pod sp. zn. 3C/333/2012, 3C/334/2012, 3C/335/2012 a 3C/ 336/2012
s tým, že sa ďalej budú viesť pod sp. zn. 3C/333/2012. Uznesením Krajského súdu v Prešove č.k.
17Nc/71/2012-10 zo dňa 18. 10. 2012 boli sudcovia Okresného súdu Svidník vylúčení z prejednávania

a rozhodovania vo veci sp. zn. 3C/333/2012 a vec bola prikázala na prejednanie Okresnému súdu
Bardejov s tým, že na tomto súde sa vec vedie pod sp. zn. 1C/242/2012. Žalobca sa podanými návrhmi
na začatie konania doručenými súdu dňa 27.09.2012 domáhal náhrady majetkovej škody v sume 125,-
eur (teda 4 x po 125,- eur) a nemajetkovej ujmy v 1. prípade v sume 330,- eur, v 2. prípade v sume 275,-
eur, v 3. prípade v sume 330,- eur a v 4. prípade v sume 1.045,- eur vo vzťahu k namietaným prieťahom v
exekučnýchkonaniach vedenýchnímakooprávnenýmprotipovinným -1.C.J.podsp.zn.EX11169/08,
2. Z. P. pod sp. zn. EX 2467/09, 3. O. P. pod sp. zn. EX 11192/08 a 4. D. B. pod sp. zn. EX 9225/2010.

Návrh odôvodnil poukazom na skutočnosť, že je slovenskou právnickou osobou, ktorá vykonáva na
základe registrácie podnikateľskú činnosť v prevažujúcej miere a v oblasti poskytovania krátkodobých
úverov. V súlade s pravidlami riadneho hospodárenia ako oprávnený subjekt veriteľ zo Zmluvy o úvere
navrhol písomným podaním súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu, a to z dôvodu nerešpektovania
zmluvných dojednaní a zákonných ustanovení zo strany dlžníka. Exekúciu žalobca navrhol vykonať pre
svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho :
- zo zmluvy o úvere číslo 8402295, kde bol dlžník, povinný J. C., nar. X. X.XXXX (EX 11169/2008),

- zo zmluvy o úvere číslo 8403028, kde bola dlžník, povinná D. B., nar. X. X.XXXX (EX 9225/2010) -
poznámka vylúčená vec na samostatné konanie,
- zo zmluvy o úvere číslo 8402317, kde bol dlžník, povinný Z. P., nar. X. X.XXXX ( EX 2467/09),
- zo zmluvy o úvere číslo 8640257, kde bola dlžníkom, povinná O. P., nar. X. X.. XXXX (EX 11192/08).Súdny exekútor v snahe postupovať pri nútenom vymáhaní pohľadávky žalobcu efektívne a účinne,
predložil návrh žalobcu na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom miestne a vecne príslušnému

Okresnému súdu Svidník a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spísanú súdnym exekútorom prijal na ďalšie
konanie, čím došlo k zákonnému založeniu jeho povinnosti zaoberať sa danou žiadosťou a rozhodnúť
o nej v rámci priznanej právomoci, a to v zákonom ustanovenej dobe. Vzhľadom k zmenám právnej
úpravy procesného postupu exekučného súdu vo veci rozhodovania o udelení poverenia na vykonanie

exekúcie a vplyvu tejto úpravy na práva a právom chránené záujmy žalobca považoval za nutné uviesť,
že podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku platného od 1. 6. 2011, súd skúma žiadosť
o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o
exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zák. č. 231/1999
Z. z. Zákona o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd
nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie

alebo exekučného titulu so zákonom do 15 dní od doručenia žiadosti, písomne poverí exekútora, aby
vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie uznesením zamietne s tým, že proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
V zmysle zákonného ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku platného od 1. 6. 2010 do 31. 5.

2011, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie
a exekučný titul s tým, že ak nezistí rozpor v žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom do 15 dní od doručenia
žiadosti, písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí ak ide o exekučný titul
podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor v žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so

zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne s tým, že proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. V
exekučnomkonanívedenompodľatýchtoprocesnýchpravidielsarobilrozdielmedziexekučnýmititulmi.
Povinnosťexekučnéhosúdurozhodnúťožiadostisúdnehoexekútoraoudeleniepoverenianavykonanie
exekúcie do 15 dní od doručenia tejto žiadosti nebola založená vo vzťahu k notárskym zápisniciam a

vykonateľným rozhodnutiam rozhodcovských komisii a zmierov nimi schválenými. Žalobca upozorňuje,
že disponuje exekučnými titulmi, ktorými sú rozsudky stáleho rozhodcovského súdu v zmysle zákona
č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a teda nejde o rozhodnutia rozhodcovskej komisie, ale
rozsudky rozhodcovského súdu. V exekučnom konaní vedenom podľa týchto procesných pravidiel je
založená povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia tejto žiadosti, ak je exekučným titulom vykonateľné
rozhodnutierozhodcovskéhosúdu.Žalobcapoukázaltaktiežnaznenie§44ods.2Exekučnéhoporiadku
platného od 1. 2. 2002 do 31. 5. 2010, v zmysle ktorého súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak nezistí rozpor žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu

so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby exekúciu vykonal. Ak zistí
rozpor v žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením zamietne. V exekučnom konaní vedenom podľa uvedených procesných
pravidiel sa nerobil rozdiel medzi exekučnými titulmi, a preto exekučný súd mal zákonnú povinnosť
rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od

doručenia tejto žiadosti bez ohľadu na to, aký exekučný titul bol predložený. Exekučný súd napriek
tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala takú
spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas
potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia takto :
1. až dňa 22. 1. 2009 vo veci povinného J. C. (EX 11169/2008), omeškanie viac ako 6 mesiacov,

2. až dňa 4. 6. 2009 vo veci povinného Z. P. (EX 2467/09), omeškanie viac ako 5 mesiacov
3. až dňa 19. 1. 2009 vo veci povinného O. P. (EX 11192/08), omeškanie viac ako 6 mesiacov
4. až dňa 4. 10. 2011 vo veci povinného D. B. (EX 9225/2010), omeškanie viac ako 19 mesiacov.

V predmetnom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať

nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o žiadosti o udelenia poverenia
na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Nečinnosť okresného súdu nie je ničím
ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného obdobia nevykonával vo veci také úkony, ktoré mali
smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa žalobca v predmetnej veci počas súdneho konanianachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného v článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
Poškodený sa dozvedel o všetkých okolnostiach skutkového deja, ktorý vyústil do spôsobenej škody
po doručení upovedomenia o začatí exekúcie. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného

súdu si uplatnil náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v peniazoch. E. škoda predstavovala
účelne vynaložené náklady - správa a vymáhanie pohľadávok v období od doručenia žiadosti o udelenie
poverenia po jeho rozhodnutie o nej - správa pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov
zamestnanca pomocou informačného systému - 70,- eur, na udržanie a správu informačného systému
40,- eur a administratívne náklady spojené s urgenciou, publikačnými nákladmi 15,- eur, spolu 125,-

eur (v každej exekúcii). Táto suma by ho nezaťažila, ak by súd postupoval správne. Presnú škodu by
bolo možné vyčísliť len s ťažkosťami, preto ju paušalizoval. Zároveň si uplatnil aj náhradu nemajetkovej
ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na súdnu ochranu zaručeného čl.
48 ods. 2 Ústavy SR a práva na spravodlivý súdny proces zaručeného článkom 6 ods. 1 Európskeho
dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočných zadosťučinením vzhľadom
na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Nesprávny úradný postup bol takej intenzity, že

spôsobil zbytočné prieťahy spojené so zásahom do jeho majetkových práv. Márnym plynutím času boli
reálne ohrozené legitímne očakávania poškodeného, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu
jeho pohľadávky a taktiež došlo k vyvolaniu nasledovných rizík:
- neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k zániku povinného;
- neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s

povinným;
- neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k insolvencii povinného.
Náhradu nemajetkovej ujmy žalobca vníma ako spravodlivú satisfakciu za konkrétne porušenie jeho
zákonných nárokov a základných práv. Žalobca uviedol aj ďalšie dôvody na podporu svojej žiadosti
o náhradu nemajetkovej ujmy, a to neexistenciu akéhokoľvek účinného vnútroštátneho prostriedku

nápravy spôsobilého reštituovať vniknutú situáciu, resp. vyvolaný zásah do zákonných nárokov a
základných práv žalobcu v spojení s absolútnou nemožnosťou vrátenia strateného času, vyvolala
u žalobcu, resp. u členov riadiacich orgánov spoločnosti, ako aj u jej majiteľov pocit frustrácie,
úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti; úplne zbytočné a
právne nezdôvodniteľné časové omeškanie v rozhodovaní exekučného súdu spôsobilo v súvislosti

s vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít
žalobcu, ako aj zánik už vytvorených podnikateľský plánov, vyvolaná strata zisku z realizovaného
obchodu spôsobila hospodársku stratu na strane žalobcu, ale aj na strane jeho majiteľov; nezákonným
zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu a spôsobila neistotu v
plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Potreba náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ

v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej
satisfakcie za porušenie základných práv a princípov právneho štátu. Pri určovaní primeranej náhrady
nemajetkovej ujmy žalobca vychádzal z doktríny prijatej Ústavným súdom SR, podľa ktorej, ak ide o
zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, že každý rok poznačený prieťahmi sa vzťahuje
satisfakcia vo výške 20.000,- Sk, teda cca 660,- eur. Primeranú náhradu nemajetkovej ujmy si žalobca

uplatnil za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania,
porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný
zákonom, stratu dôvery v právo a spravodlivé riešenie vecí a vyvolanie rizík ohrozujúcich vymoženie
pohľadávky spôsobenej v priamej súčinnosti s nesprávnym úradným postupom exekučného súdu.
Uplatnil si sumu po 55,- eur za každý mesiac prieťahov - omeškania exekučného súdu podľa doktríny

Ústavného súdu SR. Poukázal na vysoký počet dní nečinnosti exekučného súdu. Ďalej dodal, že podľa
§ 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. písomnou žiadosťou požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody. Žalovaný však do podania žaloby na žiadosť pozitívne nereagoval, preto je
nutné deklarovať porušenie práva žalobcu na súdnu ochranu zaručeného článkom 46 ods. 1 Ústavy SR
a práva na spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 6 ods. 1

Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, pretože súdna ochrana nebola
poskytnutá v zákonom predpokladanej kvalite.

Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Poukázal na zmätočnosť samotného návrhu, v ktorom sa vyskytujú
viaceré nedostatky, napr. že žalobca nedokázal uviesť ani len spisovú značku príslušného exekučného

konania, pod ktorou je vedené na súde, v návrhu chýbajú relevantné údaje ako dátum doručenia
podania na súd a dátum, kedy sa žalobca dozvedel o vzniku škody. Vo všeobecnosti namietal, že
žalobca nepriložil ani jeden relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval existenciu predmetného exekučného
konania, vznik skutočnej škody, nemajetkovej ujmy, atď.. Žalobca síce uviedol časť dôkazov, najmäodkázal na exekučný spis, ale v skutočnosti prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že
dôkazné bremeno má znášať sám. Poukázal aj na to, že nie je jasný titul nároku na náhradu škody.
Žalobca uvádza rozhodnutie o zamietnutí žiadosti na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, čo by

sa mohlo vysvetliť ako namietanie nezákonného rozhodnutia, ale zároveň namieta nesprávny úradný
postupvpodobeprieťahov.Ztaktoformulovanejžalobyniejejednoznačnejasné,nazákladeakéhotitulu
si žalobca uplatňuje škodu, keďže v žalobe sa tieto tituly prelínajú a žalobca neuvádza, z ktorého titulu
si nárok uplatňuje. Nie je zrejmé, či si žalobca uplatňuje nárok z titulu nesprávneho úradného postupu
z dôvodu prieťahov, z dôvodu rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia alebo z dôvodu

nerozhodnutia v zákonom stanovenej lehote. Čo sa týka uvádzaných prieťahov v konaní, v prvom rade
žalovaný poznamenal, že žalobca neuvádza kroky, ktoré podnikol na odstránenie neželaného stavu.
Neuviedol, ani po vyžiadanej súčinnosti v rámci predbežného prerokovania zo strany žalovanej, či využil
možnosť podania sťažnosti na zbytočné prieťahy v príslušnom konaní predsedovi okresného súdu, resp.
možnosť podania ústavnej sťažnosti. Judikatúra Ústavného súdu SR, konkrétne v náleze z 3. 5. 2011,
č. k. III. ÚS 69/2011-25 taktiež poukazuje na skutočnosť, že sťažovateľ má predovšetkým postupovať

v zmysle zásady vigilantibus iura scripta sunt. To, že tak žalobca nekonal, je možné pripísať iba jemu.
V druhom rade má za to, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať
prieťahy v konaní súdu, túto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR. Žalovaný poukázal
tiež na to, že dňa 23. 4. 2012 mu boli doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody zo dňa 23. 4. 2012. Vzhľadom na skutočnosť, že už dňa 27. 9. 2012 bola okresnému

súdu doručená predmetná žaloba vo veci, je zrejmé, že žalobca ju nepodal po uplynutí 6-mesačnej
lehoty, ale skôr. Poukázal na znenie § 15 ods. 1, § 16 ods. 4, zák. č. 514/2003 Z.z.. Z ustanovení
tohto zákona vyplýva, že poškodený sa práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci
môže domáhať na súde až po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti o predbežné
prerokovanienárokunanáhraduškody.Má zato,žeideopredčasneuplatnenýnároknasúde.Poukázal

na to, že napriek opakovaným výzvam na doplnenie žiadostí, ktoré adresoval žalobcovi po doručení
prvotných žiadostí o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody mu bola doručená všeobecná
odpoveď,kdežalobcanepreukázalpožadovanéskutočnosti,nedoplnilžiadanéinformácie,dátumy,kedy
sa žalobca dozvedel o škode, doklady preukazujúce vyčíslenú majetkovú škodu, skutočnosť, či boli
podávané sťažnosti predsedovi súdu na prieťahy. Žalobca neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné

prerokovanie podaných žiadostí a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na
náhradu škody, o ktorého prerokovanie sám požiadal, preto nárok žalobcu nepovažoval za predbežne
prerokovaný. Žalovaný ďalej uviedol, že zák. č. 514/2003 Z. z. ustanovuje podmienky, pri splnení ktorých
štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci, a to nezákonné
rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup,

vznik škody a príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom
a vzniknutou škodou. Konštatoval, že pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené všetky tri
podmienky súčasne. K nesprávnemu úradnému postupu - rozhodnutiu o žiadosti o vydanie poverenia
po 15-dňovej lehote poukázal na to, že prax ukázala, že lehota na poverenie exekútora je výraznou
prekážkou toho, aby mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom je

notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok, najmä v prípadoch existencie dôvodov podľa § 45
ods. 1 písm. c) zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Poukázal na množstvo nezákonných
exekúcií. Urýchlené konanie v takýchto prípadoch by viedlo k nedostatočnému a nekvalitnému
posúdeniu prípadu. Zmluvné podmienky je možné skúmať aj v exekučnom konaní (rozsudok Súdneho
dvora EÚ C - 40/08). Uvedené vyslovil aj Ústavný súd SR vo svojom rozhodnutí IV. ÚS 60/2011, rovnako

Najvyšší súd SR a rovnako aj samotný žalobca uvádza v žalobe znenie ust. § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku účinného od 1. 6. 2011. Z tohto ustanovenia jednoznačne vyplýva skutočnosť, že 15-dňová
lehota na vydanie poverenia neplatí pri rozhodnutí rozhodcovského súdu ako exekučnom titule. Znenie
Exekučného poriadku účinného od 1. 6. 2011 znamená, že akýkoľvek nárok žalobcu vychádzajúci z
nesprávneho úradného postupu v podobe nerozhodnutia v 15-dňovej lehote v namietaných exekučných

konaniach začatých po uvedenom dátume nemá žiadnu oporu v zákone. Pred 1. 6. 2011 § 41 ods. 2
písm. d) Exekučného poriadku znel „vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených“. V samotnej dôvodovej správe, je k novelizovanému ust. § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného
poriadku uvedené, že správnosť aplikácie dotknutého ustanovenia na rozhodcovský rozsudok ako
exekučný titul osvedčila svojim autentickým výkladom aj Národná rada Slovenskej republiky ako

zákonodarný zbor SR. Skutočnosť, že sa do formulácie vložili slová „rozhodnutí rozhodcovských súdov“,
predstavovala len explicitnejšie ujasnenie litery zákona, aby sa predišlo mylným interpretáciám tohto
ustanovenia. Argumentácia žalobcu je v interpretácii toho, čo zamýšľal zákonodarca, nefundovaná a
nepravdivá a § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku sa správne aplikoval na rozhodcovské rozsudkyaj pred 1. 6. 2011. Ďalej žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že vo všeobecnosti je treba poukázať na
judikatúru Ústavného súdu SR, a to rozhodnutie sp. zn. I. ÚS 16/02, ktoré konštatuje, že „Pri posúdení,
či došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v

čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd prihliada síce na lehoty, ktoré sú uvedené v ústave alebo v zákone, ale
ich nedodržanie nepovažuje automaticky za porušenie uvedeného základného práva, pretože aj v týchto
prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48
ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na lehoty uvedené
v zákone. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž ani v týchto prípadoch postup dotknutého

štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať
ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy SR (I. ÚS 63/00).“ Z uvedeného vyplýva, že samotné
nedodržanie zákonom stanovenej lehoty, neznamená automaticky prieťahy v konaní. Zo skutkových
okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, je zrejmé,
že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úvahu najmä s
ohľadom na to, že tieto sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv. K

existencii prieťahov v konaní žalovaný poukázal aj na znenie § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. v znení
účinnom od 1. 1. 2013, v zmysle ktorého súd konajúci o náhrade škody môže pri posudzovaní nároku
na náhradu škody vychádzať z existencie prieťahov v súdnom konaní len v prípade, ak by tieto boli
konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie
vybavenia sťažnosti na prieťahy, v právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom konaní, ktorým

sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v
súdnom konaní, právoplatnom rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že
bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo v právoplatnom rozhodnutí
Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd SR konštatoval, že sa porušilo právo
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Žalovaný uviedol, že žalobca nepreukázal, aby podal

sťažnosť na prieťahy , resp. žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti, žeby existovalo právoplatné
rozhodnutie vydané v disciplinárnom konaní, právoplatné rozhodnutie ESĽP či právoplatné rozhodnutie
ÚstavnéhosúduSR,ktorýmibybolokonštatovanéporušenieprávanaprerokovanievecibezzbytočných
prieťahov. Keďže Ústavný súd SR skúma porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov a finančné zadosťučinenie priznáva bez skúmania, či bol nárok uplatnený aj podľa zák. č.

514/2003 Z.z. je zrejmé, že všeobecný súd nemôže konštatovať prieťahy v konaní a priznať za ne
nemajetkovú ujmu. Súčasne namietal aj premlčanie uplatnených nárokov. Pokiaľ ide o škodu uplatnenú
žalobcom, zdôraznil, že pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody podľa zák. č. 514/2003 Z.z.
je nevyhnutné preukázal existenciu škody. Podľa názoru žalovaného žalobca nepreukázal existenciu
škody a nároky, ktoré uplatňuje je možné považovať za hypotetické. Uplatnená škoda je vyčíslená

na základe paušalizácie reálnych vecných nákladov, ktoré spočívajú v administratívnych výdajoch,
funkčných výdajoch, mzdových výdajoch, výdajoch spojených so stratou času zamestnanca, a to
bez ohľadu na dĺžku trvania prieťahov. Škoda ho zaťažila v období od doručenia žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie do rozhodnutia o nej, vyčíslil ju prostredníctvom pracovných výkonov
zamestnanca pomocou informačného systému, nákladov na udržiavanie, správu systému, spracovanie

textov, publikačné výdaje, poštovné, pričom žalobca neuviedol, či sa domáha skutočnej škody alebo
ušlého zisku. Žalobca v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno. Paušalizácia vecných nákladov
neznamená zmenšenie majetku poškodeného, ani ušlý zisk, preto nie je možné sa domáhať ich náhrady
podľa citovaného zákona. Žalobca by musel preukazovať vznik škody pri každej pohľadávke. Žalobca
ako spoločnosť, ktorá sa zaoberá spotrebiteľskými úvermi, využíva informačný systém, ktorý poskytuje

prehľad úverov a tento využíva nielen počas doby deklarovaných prieťahov, ale aj pred tým a aj po
tomto období, na správu pohľadávok, ktoré boli predmetom exekúcie, ale aj takých, pri ktorých exekúcie
neprebehli.Ichuplatneniepretopovažovalžalovanýzaúčelové.Žalobcasavžalobedomáhalajnáhrady
nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 660,- eur (výška, ktorú priznal Ústavný súd SR za prieťahy
za rok) podľa toho, ako dlho trvalo domnelé omeškanie, pričom má byť spravodlivou satisfakciou za

utrpený zásah do základných práv a bude kompenzovať každé porušenie práva na súdnu ochranu,
ktoréžalobcauplatňovaljednotlivopodanímvšetkýchnávrhovnazačatieobčianskehosúdnehokonania.
Poukázal na ust. § 17 ods. 2, 3 zák. č. 514/2003 Z.z. a na to, že finančné zadosťučinenie nie je
automatické a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu zo strany súdu. Priznanie 660,- eur za každý
rok prieťahov je nesprávna úvaha, pretože Ústavný súd SR pri rozhodovaní o prieťahoch vychádza aj z

významu sporu pre žalobcu, prihliada sa, či sťažnosť predsedovi súdu viedla k náprave a pokiaľ žalobca
tento prostriedok nevyužil, je neprijateľné, aby sa priznávala náhrada nemajetkovej ujmy podľa ním
udávaných nálezov Ústavného súdu SR, najmä ak predseda súdu nemohol zjednať prípadnú nápravu.
Vzniknemajetkovejujmyuprávnickýchosôbafyzickýchosôbjeodlišný,pocityčlenovriadiacichorgánovspoločnosti v podobe frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery sú irelevantné, keďže náhradu si uplatňuje
právnická osoba. Samotná judikatúra poukazuje na tento aspekt v rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp.
zn. 30Cdo/675/2011,

kdejeuvedenéžeodškodnenieprávnickejosobyzanemajetkovúujmuspôsobenúprípadnýmiprieťahmi
v konaní nie je možné vzťahovať na fyzické osoby, ktoré sa na činnosti právnickej osoby nejakým
spôsobom zúčastnili, lebo im nevzniká ujma priamo. Žalobca uvádza aj zánik podnikateľských aktivít a
podnikateľských plánov, ale tieto nie sú bližšie konkretizované. Žalobca nespresnil v čom a ako situácia
ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy a opomína, že pri uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej

ujmy je potrebné preukázať, že konštatovanie porušenia práva nie je dostačujúcim zadosťučinením.
Z tohto dôvodu žalovaný nemal za preukázaný vznik nemajetkovej ujmy, ako ani to, že by sa mala
poskytovať jej náhrada v peniazoch. Žalovaný poukázal na potrebu zohľadnenia ust. § 3 ods. 1
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práva a povinnosti vyplývajúcich z občiansko-právnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie
byť v rozpore s dobrými mravmi. V tejto súvislosti nie je možné opomenúť povahu a predmet konaní,

v ktorých malo k nesprávnemu úradnému postupu dôjsť, a to pri zohľadnení povahy podnikateľskej
činnosti žalobcu a v povedomí, ktoré je okolo žalobcu v spojení s touto podnikateľskou činnosťou
vytvorené. V posledných rokoch všetky zložky štátnej moci zamerali svoju pozornosť na ochranu
spotrebiteľských práv, pričom je všeobecne známe, že potrebu ochrany práv spotrebiteľov podmienila
najmä činnosť žalobcu na trhu spotrebiteľských úverov. Práve uplatňovanie rôznych pohľadávok z titulu

spotrebiteľských úverov je predmetom exekučných konaní, ktoré žalobca inicioval a v ktorých malo
dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu. V tejto súvislosti upozornil a ako prílohu žalovaný predložil
list Európskej komisie, Generálneho riaditeľstva pre spravodlivosť pod č. JUST/A3/RM/kb D(2010) ]
1360 adresovaný stálemu predstaviteľovi Slovenskej republiky pri Európskej únii, v ktorom Európska
komisia poukázala na to, že v súvislosti s podnikateľskými praktikami žalobcu dostala sťažnosti od

slovenských spotrebiteľov, ako aj sťažnosť od slovenského združenia na ochranu spotrebiteľov, pričom
útvary Komisie sa o týchto praktikách dozvedeli aj prostredníctvom návrhu na začatie prejudiciálneho
konania, ktorý podľa článku 267 ZFEÚ podal Krajský súd v Prešove. Je zrejmé, že žalobca a
jeho praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne, boli predmetom záujmu Európskej komisie, súdy
konštatovali porušovanie práv spotrebiteľa a v konečnom dôsledku práve podnikateľská činnosť žalobcu

podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľov na všetkých úrovniach štátnej moci. Žalobca
je vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky, zneužívajúc slabé finančné a právne
vedomie nízkopríjmových osôb. Súdna moc musí pozornejšie skúmať akékoľvek podanie žalobcu,
najmä v prípade návrhov na vykonanie exekúcie, kde zvyčajne nastáva zvýšené riziko ohrozenia
alebo porušenia práva spotrebiteľa. Uvedené má vplyv aj na otázku posúdenia nesprávneho úradného

postupu, kedy súdy v prípade návrhov žalobcu na vykonanie exekúcie musia opatrne zvažovať, či
sa poverenie vydá alebo nevydá, s čím je spojená vyššia časová náročnosť vykonania procesného
úkonu súdom. Vzhľadom na uvedené žalovaný považuje konanie žalobcu za konanie v rozpore s
dobrými mravmi, pokiaľ si tento uplatňuje náhradu škody voči štátu, keďže uplatnená náhrada škoda
mu mala vzniknúť práve pri spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej aktivite. Už aj samotné

konštatovanie porušenia práv žalobcu musí byť považované za dostačujúce a vylučuje to priznanie
nároku na náhradu nemajetkovej ujmy. Zastáva však názor, že žalobca nepreukázal podmienky
vzniku zodpovednosti štátu za škodu, súlad postupu žalobcu s dobrými mravmi, ako aj nedostatočnosť
konštatovania porušenia práva. Pokiaľ ide o ďalšiu podmienku uplatnenia náhrady škody podľa zák. č.
514/2003 Z. z., a to existenciu príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom, prípadne

nezákonným rozhodnutím a vznikom škody, vychádzajúc zo základnej charakteristiky príčinnej súvislosti
ako priameho a bezprostredného a
bezprostredného vzťahu príčiny a následku, žalovaný uviedol, že nemožno tvrdiť, že žalobcovi vznikla
škoda postupom okresného súdu. Z dôvodu nepreukázania základných zákonných podmienok, ktoré
sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z. žalovaný považoval žalobu za

právne neopodstatnenú a žiadal ju zamietnuť.

Podaním zo dňa 17. 10. 2013 Okresný súd Svidník súdu oznámil, že spis sp. zn. 6Er /539/2010 (povinný
D. B., EX 9225/2010) nemôže byť predložený, nakoľko vo veci je podané odvolanie a spis bol predložený
odvolaciemu súdu. Zo spisu Okresného súdu Svidník, sp. zn. 4Er/52/2009 bolo zistené, že išlo o

exekučné konanie vo veci oprávneného - žalobcu proti povinnému C. J. pod sp. zn. EX11169/08
o vymoženie 34.345,- Sk s prísl. na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu - Slovenská rozhodcovská, a.s. zo dňa 5. 8. 2008, sp. zn. SR 06876/08.
Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dňa 6. 12. 2008. Súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutýpožiadal súd o udelenie poverenia žiadosťou zo dňa 29. 12. 2008 doručenou súdu dňa 9. 1. 2009. Dňa
22. 1. 2009 bol súdny exekútor JUDr. Krutý súdom poverený na vykonanie exekúcie..

Zo spisu Okresného súdu Svidník, sp. zn. 4Er/254/2009 bolo zistené, že išlo o exekučné konanie
vo veci oprávneného - žalobcu proti povinnému Z. P. pod sp. zn. EX 2467/09 o vymoženie 413,26
eur s prísl. na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu -
Slovenská rozhodcovská, a.s. zo dňa 13. 1. 2009, sp. zn. SR 13406/08. Oprávnený podal návrh na
vykonanie exekúcie dňa 5. 5. 2009. Súdny exekútor požiadal súd o udelenie poverenia žiadosťou zo

dňa 18. 5. 2009, doručenou súdu dňa 3. 6. 2009 a dňa 4. 6. 2009 bol súdny exekútor poverený na
vykonanie exekúcie.

Zo spisu Okresného súdu Svidník, sp. zn. 2Er/47/2009 bolo zistené, že išlo o exekučné konanie vo veci
oprávneného - žalobcu proti povinnej O. P. pod sp. zn. EX 11192/08 o vymoženie 26.600,- Sk s prísl.
na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu - Slovenská

rozhodcovská, a.s. zo dňa 9. 9. 2008, sp. zn. SR 08435/08. Oprávnený podal návrh na vykonanie
exekúcie dňa 6. 12. 2008. Súdny exekútor požiadal súd o udelenie poverenia žiadosťou zo dňa 29.
12. 2008, doručenou súdu dňa 9. 1. 2009 a dňa 19. 1. 2009 bol súdny exekútor súdom poverený na
vykonanie exekúcie.

Ďalej súd v odôvodnení svojho rozhodnutia citoval ust. § 5 ods. 1, 3, ust. § 6 ods. 1, 2, ust. § 9 ods. 1, 2,
4 zák. č. 514/2003 Z.z. účinného od 1. 1. 2009 so zmenami účinnými od 1. 1. 2013, ust. § 4 ods. 1 písm.
a) citovaného zákona, ust. § 15 a § 16 citovaného zákona, ust. § 17 ods. 1 až 3, 5 citovaného zákona,
ust. § 19 ods. 1, ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, ust. § 112 O.s.p.. Vzhľadom na to, že súdu
nemohol byť predložený spis Okresného súdu Svidník sp. zn. sp. zn. 6Er/539/2010, súd v zmysle ust.

112 ods. 2 O.s.p. vec v časti o zaplatenie majetkovej ujmy v sume 125,- eur a nemajetkovej ujmy v sume
1.045,- eur vo vzťahu k exekúcií vedenej žalobcom voči povinnej D. B. vylúčil na samostatné konanie.
Ďalej sa zaoberal dôvodnosťou zostávajúcich uplatnených nárokov vyplývajúcich z exekúcii vedených
voči O. P. pod sp. zn. EX 11192/08 o vymoženie 26.600,- Sk s prísl., Z. P. pod sp. zn. EX 2467/09 o
vymoženie 413,26 eur s prísl. a

J. C. pod sp. zn. EX 11169/08 o vymoženie 34.345,- Sk s prísl.. Uviedol, že sa žalobca domáha
náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v zmysle ustanovení zák. č. 514/2003 Z.z. dôvodiac,
že súd nepoveril súdneho exekútora na vykonanie exekúcie v lehote 15 dní od doručenia jeho
žiadostí o udelenie poverenia, teda v rozpore § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Týmto konaním
súdu nesprávnym úradným postupom mu mala byť spôsobená škoda, ktorú si uplatnil aj návrhom

na predbežné prerokovanie nároku podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona pred príslušným orgánom
konajúcim za štát - Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky. Súd vychádzal z toho, že návrh
na predbežné prejednanie nároku podaný bol, lehota šiestich mesiacov už uplynula márne, aj keď návrh
na súd bol podaný pred jej uplynutím. Žalobca namietal niekoľko mesačné zbytočné prieťahy v konaní,
avšak ako vyplynulo z predložených exekučných spisov Okresného súdu Svidník, v prejednávaných

exekučnýchveciach bolsúdnyexekútor poverený navykonanieexekúcie vzákonnej15-dňovejlehote
oddoručeniažiadosti. Čododátumuvydaniapoverenísúdzistildátumyichvydaniatotožnestvrdeniami
žalobcu, teda zo strany súdu nedošlo k porušeniu zákonnej lehoty na udelenie poverenia ani k žiadnym
zbytočným prieťahom v konaní, v dôsledku čoho by došlo k porušeniu práv žalobcu vyplývajúcich z
Ústavy SR. Vzhľadom na uvedené sú tvrdenia žalobcu ohľadne dĺžky konania pred súdom o vydanie

poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi v rozpore so zisteným skutkovým stavom. Zo
strany súdu nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu tak, ako to má na mysli ust. § 9 zák. č. 514/2003
Z.z.. a preto sa súd nezaoberal ďalšími námietkami účastníkov konania a návrh žalobcu v prevyšujúcej
časti zamietol, teda vo vzťahu k nárokom uplatnených žalobcom vyplývajúcich z exekúcii vedených proti
O. P., Z. P. a J. C.. V závere uviedol, že aj napriek zisteným skutočnostiam, ak by súd teoreticky pripustil,

že došlo v rámci exekučných konaní k namietaným prieťahom, súd by žalobcovi by nemohol uplatnené
nároky priznať, a to z dôvodov, že ani v jednom prípade nepreukázal predpoklady vzniku zodpovednosti
štátu za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci, a to:
1. nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup,
2. vznik škody

3. príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a
vzniknutou škodou, ktorú vôbec neodôvodnil a ktorá ani nebola zistená.Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca a navrhol tento zrušiť a vec vrátiť súdu prvého
stupňa na opätovne prejednanie. Odvolanie podal z dôvodu, že v konaní došlo k vadám uvedeným v
§ 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., teda že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať

pred súdom, že v konaní došlo k vadám podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p., t.j. že súd prvého stupňa
nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne
zistil skutkový stav a ďalej, že súd neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Pokiaľ ide o aplikáciu novej právnej úpravy uvedenej v
§ 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. žalobca zásadne namietal skutočnosť, že súd rozhodol v merite veci na

základeinšpirácienovouprávnouúpravouobsiahnutouvust.§9ods.2zák.č.514/2003Z.z..Vprávnom
štáte a osobitne v spravodlivom súdnom konaní nie je možné, aby súd interpretoval hmotné právo platné
v čase vzniku právnej skutočnosti a založenia zodpovednostného právneho vzťahu pomocou hmotného
práva, ktoré sa stalo súčasťou
právnehoporiadkuažpovznikuprávnejskutočnostiapotom,čouždošlokzaloženiuzodpovednostného
právneho vzťahu. Ak súd založil svoje rozhodnutie na takejto neprípustnej interpretácii, dopustil sa

nesústredného postupu, ktorý má dôsledok v nesprávnosti súdneho rozhodnutia. V odvolaní uviedol,
že súd vytvára konštrukciu, podľa ktorej je nárok na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy
anulovaný značnou nedôveryhodnosťou údajov. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že súd nemôže
založiť odôvodnenie o zániku nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
na nedôveryhodnosti údajov. Platné právo nepozná zánik právneho nároku nedôveryhodnosťou údajov.

Žaloba nemal k dispozícii súdny spis exekučného súdu a tak mohol niektoré skutočnosti len usudzovať,
a to podľa sekundárnych prejavov. V otázke trvania stavu právnej neistoty poukázal na to, že súd vôbec
nevysvetlil, prečo zastáva názor, že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty. Právna neistota existuje
vždy do času, kým nedôjde ku konečnému rozhodnutiu. V danom prípade zákonodarca vytvoril legitímnu
sféru tolerancie trvania právnej neistoty určením zákonnej lehoty. Exekučný súd však ignoroval túto

legitímnu sféru na čo zo zákona nemal oprávnenie a posunul trvanie právnej neistoty do času, ktorý je
z hľadiska ochrany základného práva na spravodlivý súdny proces neakceptovateľný. Ďalšie odvolacie
námietky sa týkali zamietnutia návrhu na vykonanie znaleckého dokazovania, úvahy súdu dĺžke a
obmedzenostisúdulehotounarozhodnutieaďalšianámietkasatýkalanesúhlasužalobcusovznesenou
námietkou premlčania.

Žalovaný sa na odvolanie žalobcu nevyjadril.

Odvolací súd v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. prejednal vec v medziach, ktorých sa odvolateľ domáhal jej
preskúmania a rozhodol podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania.

Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa náležite zistil skutkový stav a vyvodil z neho aj
správny právny záver. Odvolací súd zdôrazňuje, že odvolacie námietky sa netýkajú dôvodu, pre ktorý
súd návrh žalobcu zamietol. Súd prvého stupňa nárok žalobcu zamietol z dôvodov, že ani v jednom
exekučnom spise nedošlo k porušeniu povinnosti súdu v zmysle § 44 ods.2 O.s.p., pretože v každom

z uvedených exekučných spisov došlo k rozhodnutiu v stanovenej zákonnej lehote. Zaoberať sa teda
odvolacími námietkami, ktoré nesúvisia s dôvodom, pre ktorý návrh žalobcu bol zamietnutý je v tomto
prípade irelevantné. Napriek tomu odvolací súd považuje za dôležité, pokiaľ ide o ust. § 9 zák. č.
514/2003Z.z.účinnéhood1.1.2013zdôrazniť,žeprinepravejretroaktivite zákonodarcauznávaprávne
skutočnosti, na základe ktorých podľa predchádzajúcej právnej normy došlo k vzniku určitých právnych

vzťahov. O nepravú retroaktivitu môže ísť napriek tomu, že zákonodarca prípadne novým právnym
predpisom zároveň s účinnosťou do budúcna prinesie určité zmeny aj tých práv alebo povinností, ktoré
vznikli za platnosti skoršieho zákona. Nepravá retroaktivita teda nebráni zákonodarcovi novou právnou
úpravou vstúpiť aj do tých právnych vzťahov, ktoré vznikli na základe skôr prijatej právnej normy a
meniť ich režim. Za prípustné sa považuje, pokiaľ nová právna úprava uznávajúc práva a povinností

nadobudnuté podľa spoločného právneho predpisu zavádza do budúcna nový režim a mechanizmus
uplatnenia týchto práv alebo pokiaľ právam nadobudnutým za skoršej právnej úpravy priznáva odo dňa
účinnosti neskoršej právnej úpravy nový obsah. V konečnom dôsledku nepôsobí nepravá retroaktivita
do minulosti. Akceptuje stav, ktorý nastal za skôr a účinnej právnej úpravy, tento stav ale rieši
až v čase účinnosti novej právnej úpravy. Aplikácia ust. § 9 zák. č. 514/2003 Z.z. účinného od 1. 1. 2013

na prípadnú existenciu prieťahov v súdnom konaní neznamená, že by toto ustanovenie negovalo túto
existenciu prieťahov v súdnom konaní, len tomuto pojmu priznáva nový obsah, teda uznáva práva a
povinností nadobudnuté podľa skoršieho právneho predpisu, ale zavádza nový režim a mechanizmus
uplatnenia týchto práv.K otázke trvania stavu právnej neistoty odvolací súd zdôrazňuje, že podstatou, účelom a cieľom
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a

tiež práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods.1 Dohovoru, je odstránenie
stavu právnej neistoty, pričom k vytvoreniu stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným
rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý
znamená nastolenie právnej istoty inak, ako právoplatným rozhodnutím súdu. Ako už odvolací súd
konštatoval vyššie, ani v jednom z uvedených exekučných konaní nedošlo k porušeniu ust. § 44 ods.2

Exekučného poriadku, ktoré porušenie práve v žalobách žalobca tvrdil.

Odvolací súd z týchto dôvodov podľa § 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne
správny potvrdil a v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. aj vo svojom rozhodnutí poukazuje na vecne správne
dôvody rozsudku súdu prvého stupňa.

V odvolacom konaní žalovanému trovy nevznikli, preto mu ich náhrada priznaná nebola napriek tomu,
že v ňom bol úspešný (§ 224 ods. 1 a ust. § 142 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomu rozsudku nie je odvolanie prípustné.