Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 22, 2014

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 6P/123/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2714203381
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Šimek
ECLI: ECLI:SK:OSSI:2014:2714203381.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica samosudcom JUDr. Ivanom Šimekom vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti:
Y. E. Š., nar. XX.XX.XXXX, F. Š., nar. XX.XX.XXXX, Š. Š., nar. XX.XX.XXXX, všetky bytom ako matka,
deti zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Senici, deti rodičov:
matka Ž. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXXX/XX, XXX XX P. a otec A. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom
H. XXX, F. o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom takto

r o z h o d o l :

Súd z v e r u j e maloleté deti Y. E., F. a Š. do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať
a spravovať ich majetok v bežných veciach právoplatnosťou tohto rozsudku.

Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. Y. E. R. 50,- eur mesačne, mal. F. sumou 50,- eur
mesačne, mal. Š. sumou 50,- eur mesačne, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám
matky, právoplatnosťou tohto rozsudku.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka maloletých detí podala na tunajší súd dňa 04.06.2014 návrh na úpravu rodičovských práv a
povinností k maloletým deťom. Matka žiadala zveriť mal. deti do svojej osobnej starostlivosti a otcovi určiť
výživné na každé mal. dieťa v sume 50,- eur mesačne s účinnosťou od právoplatnosti rozhodnutia. Svoj
návrh matka odôvodnila tým, že s otcom maloletých detí žili v spoločnej domácnosti do 15.11.2013. S
otcom si prestali rozumieť, mali rozdielne názory na život. Otec sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti.

Otec sa k návrhu písomne nevyjadril.

Na pojednávaní matka uviedla, že sa s otcom mal. detí dohodli na úprave rodičovských práv a povinností
k mal. deťom tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Úpravu styku žiadali neupravovať.
Budú sa vedieť medzi sebou dohodnúť.

Otec telefonicky potvrdil súdu, že s návrhom matky súhlasí.

Kolízny opatrovník navrhol súdu dohodu rodičov o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností
k mal. deťom schváliť.

Otec sa na pojednávanie nedostavil, predvolanie na pojednávanie mu bolo doručené riadne a včas,
požiadal o ospravedlnenie. Otec telefonicky potvrdil súdu, že súhlasí s tým, aby sa pojednávanie
vykonalo a rozhodlo bez jeho prítomnosti, nežiadal o odročenie pojednávania, vzhľadom k tomu, že sa
s matkou dohodli. Keďže boli splnené podmienky dané v § 101 ods. 2 O.s.p., súd vec prejednal v jeho
neprítomnosti, prihliadol pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, zástupcu kolízneho opatrovníka, rodnými listami, správami
ÚPSVaR a Sociálnej poisťovne, potvrdeniami o príjmoch, správou z prešetrenia pomerov a zistil tento
skutkový stav veci:

Z výsluchu matky súd zistil, že mal. deti pochádzajú z ich partnerského vzťahu. V spoločnej domácnosti s
otcom detí nežijú asi 1 rok. Matka s deťmi momentálne býva v jednoizbovom byte, ktorý je v jej osobnom
vlastníctve. Matka je momentálne na materskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok vo výške
254,- eur mesačne a rodinné prídavky vo výške 69,30 eur mesačne. Matka zabezpečuje celodennú
starostlivosť o maloleté deti. Všetky tri deti sú zdravé, výdaje sú bežné ako oblečenie, stravovanie,
hygiena. Otec detí býva u svojich rodičov. Väčšinu času však trávi v zahraničí nakoľko je vodič kamiónu.
Otec má okrem mal. Y., F. a Š. ďalšie dve vyživovacie povinnosti a to k mal. E. H. a mal. H. H., ktoré
ešte navštevujú školu. Otec má ešte plnoletého syna A. H., tento má 19 rokov a pracuje. Otec má teda
celkom 5 vyživovacích povinností.

Z písomnej správy z prešetrenia pomerov Úradu práce sociálnych vecí a rodiny v Senici zo dňa
02.10.2014 mal súd preukázané, že rodičia mal. detí nežijú v spoločnej domácnosti. Starostlivosť o mal.
deti zabezpečuje matka. Matka býva s maloletými deťmi v 1 - izbovom byte, ktorý je v jej vlastníctve.
Domácnosť je dobre udržiavaná a kompletne vybavená. Deti sú v celodennej starostlivosti matky. Deti
sú zdravé. Otec sa o deti zaujíma. Na výživu prispieva sumou 50,- eur na každé dieťa. Otec má ešte
dve vyživovacie povinnosti. Šetrením pomerov neboli zistené žiadne nedostatky v starostlivosti matky
o mal. deti. ÚPSVaR navrhol zveriť mal. deti do osobnej starostlivosti matky, styk neupravovať a určiť
vyživovaciu povinnosť otca podľa jeho možností a schopností a vzhľadom k opodstatneným potrebám
maloletých.

Zo správ ÚPSVaR Senica súd zistil, že matka poberá prídavok na tri mal. deti v celkovej sume 70,56 eur
mesačne a rodičovský príspevok vo výške 254,- eur mesačne. Matka ani otec nie sú poberateľmi dávky
a príspevkov pomoci v hmotnej núdzi. Matka ani otec nie sú evidovaní ako uchádzači o zamestnanie.

Zo správy Sociálnej poisťovne mal súd preukázané, že matka za posledných 12 mesiacov nepoberala
žiadne dávky vyplácané Sociálnou poisťovňou. Otec za posledných 12 mesiacov poberal nemocenské
za mesiace 9/2013, 10/2013 a 04/2014 celkom vo výške 364,60 eur, iné dávky vyplácané Sociálnou
poisťovňou nepoberal.

Z oznámenia zamestnávateľa otca, súd zistil, že otec pracuje v spoločnosti L. R. R..K..S.. od 14.10.2013,
kde jeho čistá mzda je vo výške 347,54 eur mesačne a cestovné náhrady vo výške 1.170,- eur mesačne.

Podľa § 36 ods. 1 Zák. č.36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení
neskorších predpisov (ďalej len ako „Zákon o rodine“) rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú,
môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú,
súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov
zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 24 ods. l Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 2 zákona o rodine ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o
osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.
Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať,
či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Podľa § 24 ods. 3 zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno
nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Podľa § 24 ods. 4 zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa
odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia
úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 62 ods. l Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o
rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý
rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu
povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté
dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri
určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, súd prihliadne aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa §
62 ods. 5 Zákona o rodine pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča
súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. l Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 ods. l Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. l Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. l Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho
výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.

Z výsledkov vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci vyvodil súd ten právny záver,
že v zmysle § 36 ods. 1 Zákona o rodine bol návrh matky na úpravu práv a povinností rodičov k maloletým
deťom podaný dôvodne, a to vzhľadom na tú skutočnosť, že rodičia nežijú spolu v spoločnej domácnosti.
Rodičia sa v priebehu konania na úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu
dohodli. Otec telefonicky potvrdil súdu, že so zverením mal. detí do osobnej starostlivosti matky súhlasí,
súhlasí taktiež s výškou výživného 50,- eur na každé dieťa a styk neupravovať. Pri rozhodovaní súdu o
úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom súd prihliadal na záujem maloletých detí a dospel
k záveru, že bude v záujme maloletých, ak budú zverené do osobnej starostlivosti matky, t.j. toho rodiča,
ktorý im už v súčasnosti zabezpečuje celodennú starostlivosť. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal
aj zo správ z prešetrenia pomerov Úradu práce sociálnych vecí a rodiny, kde šetrením neboli zistené
žiadne nedostatky pri výchove a starostlivosti o maloleté deti matkou. Súd je toho názoru, že zverením
maloletých detí do osobnej starostlivosti matky im budú zabezpečené podmienky a predpoklady na ich
riadny vývoj, výchovu a celkovú starostlivosť, a preto súd zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti
matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach.

Súd má súčasne v zmysle § 24 ods. 1 Zákona o rodine povinnosť určiť, ako má rodič, ktorému nebolo
maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu. Rodičia sa dohodli na výške
výživného tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Súd pri rozhodovaní o výživnom prihliadol na odôvodnené potreby oprávnených, ako aj schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinných. Matka je na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský
príspevok vo výške 254,- eur mesačne a rodinné prídavky vo výške 70,56 eur mesačne. Matka
má 3 vyživovacie povinnosti. Otec je zamestnaný v spoločnosti L. R. R..K..S.. od 14.10.2013, kde
jeho čistá mzda je vo výške 347,54 eur mesačne a poberá tiež cestovné náhrady vo výške 1.170,-
eur mesačne. Otec prispieva na výživu mal. detí sumou 50,- eur na každé dieťa zvlášť. Súd tiež
prihliadol na skutočnosť, že otec má celkom 5 vyživovacích povinností. Mal. deti sú zdravé, sú v
celodennej starostlivosti matky. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností má súd zato, že
je v schopnostiach a možnostiach otca prispievať na výživu maloletých detí výživným v sume 50,-
eur mesačne na každé dieťa zvlášť a že takto určená výška výživného zodpovedá ako možnostiam a
schopnostiam povinného, tak aj odôvodneným potrebám maloletých detí s prihliadnutím na ich vek.

Rodičia úpravu styku s maloletými deťmi žiadali neupraviť, súd preto v zmysle § 25 ods. 2 vety za
bodkočiarkou Zákona o rodine, styk rodiča s maloletým dieťaťom neupravil.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal
právo na náhradu trov konania, vzhľadom k tomu, že konanie sa mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie len otec, a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo. Ostatní účastníci konania sa po vyhlásení
rozsudku vzdali práva podať odvolanie.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať

označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho
robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený
skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok
konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny
nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.)