Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 22, 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/96/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2312230987
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2312230987.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudcov JUDr. Silvie

Hýbelovej a Mgr. Renáty Gavalcovej v právnej veci navrhovateľa: TELERVIS PLUS a.s., Staré Grunty
7, Bratislava, IČO: 35 717 769, zastúpený advokátom: JUDr. Alan Strelák, AK so sídlom Na Vŕšku 12,
Bratislava, proti odporcovi: Y. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. A. XX, o zaplatenie sumy 260,- eur s
príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 19. júna 2013, č.
k. 5C/16/2013-41, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti a v časti náhrady trov
konania p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa a v časti zaplatenia
sumy 260,- eur spolu s 9,5 % ročným úrokom z omeškania od 16.04.2011 do zaplatenia, keď vo zvyšnej
časti konanie zastavil a odporcovi nepriznal náhradu trov konania.

Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 4 ods. 1, § 4 ods. 2,3,4, § 25 ods. 1,2, § 52
ods. 1,2,3,4, § 53 ods. 1,2,3,4,5, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 96 ods. 1 O.s.p., § 142 ods.
1 a § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p., keď vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že vzhľadom k tomu, že
navrhovateľ využil svoje dispozičné právo a návrh v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 26,54 Eur
za každý začatý mesiac omeškania, začínajúc mesiacom apríl 2011 až do zaplatenia zobral späť, súd

konanievtejtočastizastavil.Vdanomprípadesajednáospotrebiteľskúzmluvu,kdeprijejuzatváraníbol
odporcavpostaveníspotrebiteľa. PodľaZmluvyospotrebiteľskomúvereč.220100941,odporcaobdržal
úver vo výške 500 Eur a mal zaplatiť celkový poplatok za správu úveru vo výške 345 Eur. Úver bol
poskytnutý za odplatu a úrok vo výške 20% z istiny za celú dobu splácania úveru (ďalej len poplatok za
správu úveru, ktorý zahŕňa ako odplatu, tak dohodnutý úrok), ktorý mal odporca splácať v 13 mesačných
splátkachpo65Eur,20dňavmesiacisuvedenímpriemernejRPMNkudňupodpisuzmluvyprisplatnosti
úveru na 13 mesiacov 48,66%. Súd zistil, že v zmluve nebola jasne a určite vymedzená sadzba úroku,

od ktorého sa mali odvíjať jednotlivé splátky. Bola len uvedená výška úroku 20%, pričom celá suma
budúcich úrokov ako výnosov bola zahrnutá v čiastke 345 Eur, ktorá bola označená ako celkový poplatok
za správu úveru. Takýmto postupom sa obchádzali jednotlivé ustanovenia z.č. 258/2001 Z.z. a ust.
§ 4 ods. 2 písm. i) z.č. 258/2001 Z.z. podľa ktorých zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Okrem toho, že zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny
splátok istiny a úrokov a iných poplatkov, je potrebné v zmysle § 4 ods. 2 písm. g) z.č. 258/2001 Z.z.,
aby obsahovala aj konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru. I keď zmluva obsahuje počet splátok azačiatok resp. mesiac prvej mesačnej splátky, vzhľadom k tomu, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu
a s ohľadom na spotrebiteľa a prehľadnosť a jasnosť podmienok zmluvy, v danej konkrétnej zmluve
absentuje termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Odporca ako spotrebiteľ nemá k dispozícii

splátkový kalendár, ktorý by mu prehľadne a jasne označoval jednotlivé splátky, to je ich splatnosť,
výšku, z čoho pozostávajú, teda výšku úrokov a poplatkov a ani konečnú splatnosť, preto súd je toho
názoru, že nebola splnená náležitosť podľa § 4 ods. 2 písm. g) a i) z.č. 258/2001 Z.z. a preto je potrebné
považovať úver za bezúročný a bez poplatkov podľa § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z.z. Súd mal zhodnou
výpoveďouúčastníkovpreukázané,žeodporcauhradilnavrhovateľovisumu585Eurapodľazmluvymal

okrem úveru vo výške 500 Eur, ktorú obdržal, zaplatiť navrhovateľovi celkový poplatok za správu úveru
345 Eur. Nakoľko vzhľadom na už vyššie uvedené súd považuje úver za bezúročný a bez poplatkov, a
vzhľadom k tomu, že odporca zaplatil úver, ktorý mu bol poskytnutý, súd návrh o zaplatenie sumy 260
Eur i s príslušenstvom zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 a § 146 ods. 2
veta prvá O.s.p., keď odporca mal úspech v konaní a rovnako i v súvislosti so zastavením konania v
časti, kde zobral návrh späť, nakoľko tak nebolo pre správanie sa odporcu, preto má právo na náhradu

trov konania. Vzhľadom k tomu, že si žiadne neuplatnil a z obsahu spisového materiálu mu žiadne
nevyplývajú, súd o trovách konania rozhodol spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, v ktorom uviedol, že súd
prvého stupňa nevyhovel jeho návrhu zaplatiť mu všetky trovy a náklady, ktoré mu vznikli, keď uviedol,
že mal pôžičku vo výške 100,- eur a vrátil im 585,- eur a preto žiada zaplatiť od navrhovateľa sumu

85,- eur. Ďalej uviedol, že žiada zaplatiť všetky trovy, ktoré mu vznikli s účasťou na pojednávaní v tomto
konaní, keď si musel zobrať dovolenku ako aj cestovné náklady.

Na kvalifikovanú výzvu Okresného súdu Galanta uznesením zo dňa 02. septembra 2013 č. k.
5C/16/2013-52, v ktorom bolo uvedené, aby odporca v lehote 10 dní doplnil svoje odvolanie o uvedenie,
v akom rozsahu rozhodnutie odvolaním napáda a či svojim odvolaním mieni napadnúť všetky tri výroky

rozhodnutia alebo len výrok o trovách konania, v čom toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa domáha, odporca reagoval podaním zo dňa 10.10.2013 doručeným súdu dňa
24.10.2013, v ktorom opakovane uviedol, že žiada, aby mu navrhovateľ zaplatil sumu 85,- eur a to sumu,
ktorú preplatil na pôžičke, ďalej aby mu bola zaplatená suma 2 x suma 100,- eur a taktiež žiada o
preplatenie sumy, čo bol 2 x uvoľnený z práce ako aj všetky cestovné náklady.

Navrhovateľ odvolací návrh nepodal, k odvolaniu odporcu sa nevyjadril.

KrajskýsúdvTrnaveakosúdodvolací(§10ods.1O.s.p)pozistení,žeodvolaniepodalavčasoprávnená
osoba - účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný
prostriedokprípustný(§201a§202O.s.p.),postupombeznariadeniapojednávania(§214ods.2O.s.p.)
preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a

dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné, pretože
napadnutý rozsudok je vecne správny.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 5C/16/2013 je návrh navrhovateľa,
ktorým sa domáha od odporcu zaplatenia sumy 260,- eur, úroku z omeškania zo sumy 260,- eur od
16.4.2011 až do zaplatenia, zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 26,54 eur za každý začatý mesiac

omeškania začínajúc mesiacom apríl 2011 až do zaplatenia a náhrady trov konania.

Premetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvého stupňa,
ktorým bol návrh navrhovateľa zamietnutý v časti istiny 265,- eur spolu s 9,5 % úrokom z omeškania od
16.4.2011 do zaplatenia a v závislom výroku o trovách konania.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého spisového materiálu dospel k záveru,

že súd prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na vyhlásenie rozsudku na základe
vykonaných dôkazov, dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvého
stupňa obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku, pričom v podrobnostiach na ne odkazuje (§
219 ods. 2 O.s.p.).

Keďže sa odvolací súd stotožňuje nielen s výrokom, ale aj s odôvodnením napadnutej časti rozsudku na
zdôraznenie jeho správnosti v súlade s ust. § 219 ods. 2 O.s.p. len ho doplňuje reagovaním na odvolanie
navrhovateľa.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s právnym názorom súdu prvého stupňa, že návrh
navrhovateľa v zamietajúcej časti nie je dôvodný. Odvolací súd nezistil, aby prvostupňový súd
porušil zásady vyplývajúce z ust. § 132 v súvislosti s hodnotením dôkazov. Skutkové zistenia

správne subsumoval pod aplikované právne predpisy a daný právny vzťah správne posúdil ako nárok
navrhovateľa na zaplatenie žalovanej istiny titulom uzavretej zmluvy o revolvingovom úvere v zmysle
Zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

Zákon o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľský úver definuje ako dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru

alebo v inej právnej forme. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa šíriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom (§ 2 písm. d/ cit. zákona). Zákon o spotrebiteľskom úvere
upravuje úverovú zmluvu v prípade, keď je úver poskytovaný spotrebiteľovi mimo jeho podnikateľskej
činnosti alebo povolania. Na právny vzťah založený medzi navrhovateľom a odporcom zmluvou o

úvere zo dňa 08.04.2010, od ktorej sa uplatnený nárok navrhovateľa odvíja, je nutné aplikovať
ustanovenia Zákona o spotrebiteľských úveroch a príslušné ustanovenia o spotrebiteľskom úvere
upravuje ustanovenie § 9 ods. 1 a 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Pod sankciou neplatnosti
stanovuje požiadavku písomnej formy, ktorá vyplýva z nutnosti nastolenia právnej istoty v zmluvných
vzťahoch. Okrem všeobecných náležitostí musí zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať náležitosti

uvedené v odseku 2 ustanovenia § 9 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Musí teda zahŕňať okrem iných
presne špecifikovaných náležitosti takejto zmluvy aj výšku, počet a termíny Občianskeho zákonníka
zaoberajúcesaproblematikouspotrebiteľskýchvzťahovaochranyprávspotrebiteľaatoajnapriektomu,
že zmluva o úvere bola uzavretá podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Z predloženej zmluvy o
úverejezrejmé,žesavpredmetnejvecijednáospotrebiteľskýúver,pretožesúnaplnenézákonnéznaky

spotrebiteľského úveru vyplývajúce z ustanovenia § 1 a § 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch, teda predpoklady vyžadované touto osobitnou právnou úpravou na to, aby sa vzťah medzi
veriteľom a dlžníkom podriadil právnemu režimu tohto zákona. Navrhovateľ vystupoval a konal ako
dodávateľ, lebo poskytoval služby, ktoré má v obchodnom registri zapísané ako predmet činnosti, čo je
skutočneznámazúdajovverejnedostupnýchvobchodnomregistri(www.orsr.sk).Odporcavzmluvnom

vzťahu vystupoval ako spotrebiteľ, lebo konal pre svoju osobnú potrebu, opak preukázaný nebol a
ani zo zmluvy nevyplýva. Predmetom zmluvného vzťahu bolo poskytnutie finančných prostriedkov
formou revolvingového úveru. V súhrne tohto je potom zrejmé, že ide o vzťah spotrebiteľský, zo
spotrebiteľskej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Preto sa musí riadiť zákonnými ustanoveniami zák. o
spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, zákonnými ustanoveniami zákona

o ochrane spotrebiteľa, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, ale aj zákonnými ustanoveniami
Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.03.2010 vzhľadom na prechodné ust. § 879l Obč. zák.
a skutočnosť, že navrhovateľ si nárok uplatnil na súde dňa 27.11.2012 t.j. až po dátume 01.03.2010.

Absenciu niektorej z náležitosti uvedenej v § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch zákon
nesankcionuje neplatnosťou. Súčasne však zákon pri absencii niektorých náležitosti taxatívne

vymedzených v ustanovení § 9 ods. 2 poskytuje spotrebiteľovi špecifickú ochranu. Ak nie je niektorý z
týchto údajov uvedený v zmluve, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov( §11
ods. 1 cit. zákona).

Z obsahu zmluvy a obchodných podmienok vyplýva, že text zmluvy bol vopred pripravený právnym
predchodcomnavrhovateľaakododávateľom.Onurčil,čovšetkovzmluvebudeuvedené,vakomznení,

a to aj čo sa týka obchodných podmienok. Obchodné podmienky sú vypracované pre vopred bližšieneurčeného dlžníka - spotrebiteľa. Spotrebiteľ, teda ani odporca sa na ich príprave nepodieľal a ani by
nemohol docieliť nejakú zásadnejšiu zmenu vopred pripravených podmienok. Navrhovateľ nepreukázal,
že by obchodné podmienky zmluvy boli odporcom individuálne vyjednané a preto obchodné podmienky

zmluvy nie je možné považovať za individuálne dojednané ako to vyplýva zo zák. o ochrane spotrebiteľa
a tiež zákonných ustanovení Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.03.2010. V tejto súvislosti
odvolací súd uvádza, že všeobecné zmluvné podmienky majú obsahovať len skutočnosti technického,
spresňujúceho, resp. vysvetľujúceho charakteru, nemôžu však obsahovať podstatné náležitosti zmluvy,
ktorou je aj dojednanie úroku za poskytnutý úver.

Podľa § 11 ods. 1 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch , ak zmluva o spotrebiteľskom úvere
neobsahuje náležitosti podľa zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2
písm. a) až k), r) a y), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Pri riadení sa zhora
citovanými ustanoveniami Zákona o spotrebiteľských úveroch zákon potom v prípade vecných výhrad
odvolateľa voči posúdeniu veci súdom prvého stupňa za správny treba považovať najmä ten záver
vyplývajúci z odôvodnenia napadnutého rozsudku, podľa ktorého údaje obsiahnuté v tzv. formulárovej

zmluve účastníkov z 8.4.2010 nezodpovedali požiadavkám kladeným na zmluvu o spotrebiteľskom
úvere práve v rámci takýchto ustanovení Zákona o spotrebiteľských úveroch zákon. Ak totiž zmluva
o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí (odkaz na § 43 O. z. - pozn. odvolacieho
súdu i priamo v zákonnom ustanovení) musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov; treba mať za to, že takéto náležitostí sú obligatórnymi (povinnými), s následkom

v podobe považovania poskytnutého úveru za úver bezúročný a bez poplatkov (v prípade absencie
uvedených náležitostí). Nemôže tak byť žiadnej pochybnosti o tom, že povinnými náležitosťami zmluvy
o spotrebiteľskom úvere podľa úpravy platnej v čase uzavretia zmluvy z prejednávanej veci bolo tiež
uvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Primárnemu účelu právnej
úpravy normami spotrebiteľského práva potom zodpovedá len taký výklad ustanovenia § 9 ods. 2 písm.

k/ Zákona o spotrebiteľských úveroch zákon, ktorý každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami
„výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ viaže ku každej z tam uvedených
zložiek spotrebiteľského úveru majúceho sa v konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako k istine, tak i k
úrokom a tiež k prípadným iným poplatkom. Naplneniu uvedeného účelu preto nemôže učiniť zadosť
zmluva neobsahujúca aj vyčíslenie výšky splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (u každej takejto

čiastkovej položky), čo je navzdory odchylnosti takejto (úpravy úročenia spotrebiteľských úverov od
úročenia úverov všeobecne) práve dôkazom zvýšenej pozornosti venovanej ochrane spotrebiteľa (ktorý
by takto nemal byť pri rozhodovaní sa, či zmluvu uzavrie, zavádzaný ani problematickým údajom o
úrokoch, z ktorého nebude schopný vyvodiť, aké bude skutočné navýšenie sumy reálne mu poskytnutej
a teda i celková cena, za ktorú si požičiava a ktorú takto bude povinný veriteľovi vrátiť). Čo sa týka údaja

o konečnej splatnosti úveru, v danom prípade správne súd prvého stupňa dospel k záveru, že tento
údaj zmluva neobsahuje, pretože na vyjadrenie konečnej splatnosti úveru tak ako to uvádza navrhovateľ
nepostačuje uvedenie “výšky splátok, počet splátok a termíny splátok, pretože zákon pod týmto údajom
vyžaduje presné určenie konečnej splatnosti úveru z ktorého má jednoznačne vyplývať ktorým dňom,
mesiacom a rokom nastane konečná splatnosť úveru.

Na základe uvedeného preto správne súd prvého stupňa dospel k záveru, že zmluva o spotrebiteľskom
úvere uzavretá účastníkmi konania dňa 8.4.2010 neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov a to z dôvodu absencie týchto údajov v samotnej zmluve o spotrebiteľskom
úvere podpísanej oboma účastníkmi zmluvného vzťahu, tak ako to vyžaduje ust. § 9 ods.2 zák. o
spotrebiteľských úveroch a preto je možné považovať poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov.

Na základe vyššie uvedených skutočností, preto správne súd prvého stupňa započítal uhradené splátky
odporcu v celkovej výške 585,- eur len na istinu poskytnutého úveru vo výške 500,- eur a návrh
navrhovateľa o zaplatenie sumy 260,- eur s prísl. ako nedôvodný zamietol.

Odvolacianámietkaodporcuvktorejuviedol,žežiadaodnavrhovateľazaplateniesumy85,-eur,nakoľko
túto sumu navrhovateľovi zaplatil naviac, nie je dôvodná, nakoľko z obsahu spisu v konaní pred súdom

prvého stupňa nevyplýva, žeby si odporca kvalifikovaným spôsobom uplatnil jej zaplatenie vzájomným
návrhom v zmysle ust. § 98 O.s.p. a pre odvolacie konanie toto ustanovenie v zmysle § 216 O.s.p.neplatí. Na základe uvedeného, je preto potrebné zo strany odporcu sa domáhať svojich nárokov voči
navrhovateľovi novou samostatnou žalobou.

Vzhľadom na uvedené, pokiaľ súd prvého stupňa rozsudkom zamietol návrh navrhovateľa v časti istiny

260,- eur s prísl. rozhodol vecne správne, a preto odvolací súd v súlade s ust. § 219 ods. 1 O.s.p.
rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdil, keď tento správne rozhodol i o náhrade trov
konania.

Čo sa týka odvolacej námietky odporcu v ktorej uviedol, že si uplatňuje náhradu cestovných výdavkov
a iných súdnych trov, ktoré mu v súvislosti s týmto konaním vznikli, odvolací súd konštatuje, že nie
je dôvodná. Z obsahu spisu totiž vyplýva, že odporcovi bolo dané poučenie o vyčíslení trov konania

v lehote 3 pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia v zmysle § 151 ods. 1,2 O.s.p. v Poučení pre
účastníka občianskeho súdneho konania ( č.l. 21-22), ktoré mu bolo doručené spolu s predvolaním na
termín pojednávania. Keďže odporca si aj napriek poučeniu zo strany súdu náhradu trov konania riadne
nevyčíslil, správne súd prvého stupňa mu túto náhradu trov konania nepriznal.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. §

142 ods. 1 O.s.p. a v odvolacom konaní úspešnému navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal, pretože si žiadne neuplatnil a taktiež nevyplývajú z obsahu spisu.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom 3 : 0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.