Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 16, 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/756/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614202574
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5614202574.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jána Burika a členov senátu

JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Ladislava Mejstríka, v právnej veci navrhovateľa PRIVATdebt s.r.o., so
sídlom Železničná 4/A, Hlohovec, IČO: 45 322 571, zastúpeného JUDr. Vladimírom Sidorom, advokátom
so sídlom v Q., X. Y. X proti odporcovi C. S., nar. X. X. XXXX, bytom N. T. XXX, v konaní o zaplatenie 3
498,92 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu v Liptovskom
Mikuláši, č.k. 4C/105/2014-49 zo dňa 22. 7. 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd v Liptovskom Mikuláši zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa

domáhal voči odporcovi uhradenia sumy 3 498,92 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,75 % ročne
od 21. 2. 2013.

Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 101, § 103 Občianskeho zákonníka, keď prihliadol na vznesenú
námietku premlčania zo strany odporcu. Trojročná premlčacia doba na uplatnenie nároku začala plynúť
po odstúpení pôvodného veriteľa zo dňa 2. 6. 2009, pričom návrh na súd bol podaný až 20. 3. 2014, t.j.
pouplynutípremlčacejdoby.Odporcadňa3.1.2013uzavrelsnavrhovateľomdohoduouznanízáväzku,
v ktorej prehlásil odporca, že má vedomosť o premlčaní a jeho následkoch, ale súd i napriek tomu
dospel k záveru, že takáto dohoda je neplatným právnym úkonom pre jeho rozpor s dobrými mravmi.

Navrhovateľ inicioval uzavretie dohody a dal odporcovi podpísať ním vopred pripravený formulár, kde
okrem dvojstranného právneho úkonu vo forme dohody o splátkach vložil aj jednostranný právny úkon
uznania záväzku s úmyslom zlepšiť si svoju pozíciu pri vymáhaní dlhu. Jedná sa o nekalú obchodnú
praktiku, ktorá nemôže požívať podľa názoru prvostupňového súdu právnu ochranu.

Pri rozhodovaní o trovách konania súd vychádzal z ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a nepriznal odporcovi ako
úspešnému účastníkovi náhradu trov konania, keďže tento si trovy neuplatnil.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie prostredníctvom svojho právneho zástupcu, v zákonom
stanovenej lehote, navrhovateľ. Žiadal napadnutý rozsudok prvostupňového súdu zmeniť, jeho návrhu

v celom rozsahu vyhovieť alternatívne zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie
dôvodiac tým, že medzi účastníkmi bola zákonným spôsobom uzatvorená dohoda o uznaní dlhu, a to
stručne, jednoducho a nie sú v nej skryté žiadne ustanovenia na rozdiel od konaní, na ktoré poukazuje
prvostupňový súd v dôvodoch svojho rozhodnutia. Aj keď si je vedomý, že v rámci spotrebiteľskýchvzťahov je potrebné zo strany súdu mnohokrát postupovať tak, že sú výraznejším spôsobom chránené
práva spotrebiteľa, súd by ale nemal v rámci svojej rozhodovacej činnosti ako nezávislý orgán, ktorý
má rozhodovať nestranne, uplatňovať ochranu práv jedného subjektu, zvlášť v prípade ak je zrejmé, že

ide o jednoznačný subjekt, ktorý svojím konaním postupuje neoprávnene a spôsobuje vedome škodu
druhému subjektu. V prejednávanej veci to bol odporca, ktorý porušil svoje povinnosti, postupoval
nezákonne, a preto by nemal požívať ochranu. Akýkoľvek úkon vykonaný zo strany spotrebiteľa by pri
výklade ako ho formuloval prvostupňový súd, bolo možné považovať za neplatný.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a postupom

bez nariadenia pojednávania (§ 214 O.s.p.) rozhodnutie prvostupňového súdu podľa ust. § 219 O.s.p.
ako vecne správne potvrdil.

Pokiaľišlooskutkovézistenia,vyhodnotenierozhodujúcichskutočnostíaprávneposúdenieveci,vtomto
smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto
prípade nie je potrebné opakovať (§ 219 ods. 2 O.s.p.), keďže ani zo strany navrhovateľa v priebehu
odvolacieho konania neboli tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal prvostupňový súd v

dôvodoch svojho rozhodnutia.

Tak ako to napokon správne konštatuje i prvostupňový súd v dôvodoch svojho rozhodnutia, z tzv.
formulárovej zmluvy o uzavretí splátkového kalendára, ktorej súčasťou bola i dohoda o uznaní záväzku
a rozhodcovská doložka, nemohol mať odporca vedomosť o premlčaní nároku navrhovateľa, keďže
táto skutočnosť nie je uvedená v odseku „uznanie dlhu“, ale je spomenutá len jednou vetou potom čo

mala byť medzi účastníkmi dohodnutá výška splátok (bod 3.1, táto skutočnosť napokon vyplynula i z
následného správania odporcu, keď na pojednávaní pred súdom využil svoje právo a vzniesol námietku
premlčania), a preto ani odvolaciemu súdu neprislúchalo vyhodnotiť vykonané dokazovanie inak, než
ho vyhodnotil súd prvého stupňa v dôvodoch napadnutého rozhodnutia.

Ak navrhovateľ v ďalšom poukazoval na to, že to bol práve odporca, ktorý svojím konaním porušil

zmluvné povinnosti, tu je potrebné zdôrazniť, že pri úprave premlčania nároku zákonná úprava vychádza
vždy z porušenia povinnosti jednej z procesných strán (pri premlčaní predpokladá existenciu nároku),
ale na druhej strane dáva oprávnenej strane dostatočný časový priestor na uplatnenie svojich nárokov
(v tomto prípade 3 roky), čo je i v záujme zachovania právnej istoty v občianskoprávnych vzťahoch.

O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. s použitím ust. § 224 ods. 1

O.s.p. a nepriznal odporcovi náhradu trov odvolacieho konania, aj keď mal v odvolacom konaní úspech,
lebo si žiadne trovy neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.