Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 16, 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/4/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112204699
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3112204699.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice
Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej v právnej veci navrhovateľa N. C. A., s. r. o. so sídlom v K., O. č.
5, T. XX XXX XXX, zastúpeného Q. kanceláriou E. C., s.r.o. so sídlom v K., O. 5, proti odporkyni M. I.,
bytom J. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne J. na ochranu občana spotrebiteľa
I., so sídlom v O., Z. XX, T. XXX XX XXX, zastúpeného B.. T. Z., advokátom, so sídlom vo A., A.. I. XXX/

XX, o zaplatenie 241,57 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu
Trenčín zo dňa 10. septembra 2012, č.k. 14C/84/2012-53 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej a vo výroku o náhrade trov konania
vo vzťahu navrhovateľa a odporkyne p o t v r d z u j e.

Vo výroku o náhrade trov konania vo vzťahu navrhovateľa a vedľajšieho účastníka napadnutý rozsudok
z m e ň u j e tak, že navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov
odvolacieho konania - trov právneho zastúpenia vo výške 70,10 eur, na účet JUDr. T. Z.,

advokáta, č.ú. XXXXX-XXX/XXXX, VS: XXXXXXX, do troch dní.

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania - trov právneho
zastúpenia vo výške 35,27 eur na účet JUDr. T. Z., advokáta, č.ú. XXXXX-XXX/XXXX, VS: 2212124,
do troch dní.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa proti odporkyni
domáhal zaplatenia 241,57 eur s príslušenstvom. Odporkyni náhradu trov konania nepriznal.
Navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania vo výške 101,95

eur do 3 dni od právoplatnosti rozsudku. Vychádzal zo zistenia, že dňa 11.02.2005 uzavrela odporkyňa
s postupcom Slovenskou sporiteľnou, a.s. zmluvu č. XXXXXXXXX o vydaní a používaní platobnej karty,
kde mala dohodnutý limit 20.000,- Sk a platobnú kartu k účtu prevzala dňa 03.03.2005. Dňa 11.02.2005
bol uzavretý Dodatok č.1 k zmluve o vydaní a používaní platobnej karty, pričom sa dohodli na výške
kartového rámca 20.000,- Sk, premenlivej úrokovej sadzbe 17,50 % ročne, mesačnej splatnosti úrokov
k poslednému dňu v mesiaci, pričom konečná splatnosť kartového rámca bola 10.02.2006 za poplatok

za správu 0,25% z kartového rámca mesačne. Dňa 10.07.2006 Slovenská sporiteľňa, a.s. zaslala
odporkyni výpoveď zmluvy o vydaní a používaní platobnej karty podľa ust. čl.V bod 4 záverečných
ustanovení zmluvy o vydaní a používaní platobnej karty a bodu 7.6. všeobecných obchodnýchpodmienok vydaných bankou a domáhala sa zaplatenia dlhu 21.226,60 Sk. Zmluvou o postúpení
pohľadávky zo dňa 11.12.2006 od pôvodného veriteľa - spol. Slovenská sporiteľňa, a.s. so
sídlomvBratislave,Tomášikova č.48nadobudolpohľadávkuzozmluvyč.362667996navrhovateľ,

ktorý oznámil odporkyni postúpenie pohľadávky na neho listom zo dňa 19.12.2006, ktorý odporkyňa
prevzala do vlastných rúk dňa 04.01.2007. Pohľadávka odporkyne z tejto zmluvy predstavovala ku dňu
postúpenia dlhu sumu 25.353,10 Sk (838,25 eur), z čoho bola istina 21.350,70 Sk (708,72
eur). Uznaním dlhu sa zakladá vyvrátiteľná právna domnienka, že dlh v čase uznania trval. Na to, aby
uznanie dlhu malo tieto účinky, treba aby dlžník písomne uznal, že zaplatí svoj dlh, určený čo do dôvodu

a výšky. Domnienka existencie dlhu, založená uznaním dlhu je vyvrátiteľná, čo znamená, že aj dlžník,
ktorý uznal svoj dlh môže namietať, že dlh nevznikol, resp. že v čase uznania už netrval. Uznaný môže
byť aj premlčaný dlh, avšak takéto uznanie premlčaného dlhu zakladá právnu domnienku existencie
dlhu v čase uznania iba vtedy, ak dlžník, ktorý dlh uznal, vedel o jeho premlčaní. Ak dlžník o premlčaní
dlhu nevedel, či už pre omyl skutkový alebo právny (napr. nepoznal ustanovenia o premlčaní) nemá
jeho uznanie uvedené právne účinky Písomné uznanie dlhu podľa ust. § 558 Občianskeho zákonníka

má podľa ust. § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka za následok že plynutie pôvodnej premlčacej doby
sa preruší a začne plynúť nová 10-ročná premlčacia doba. Z pripojených listinných dokladov je zrejmé,
že odporkyni bol zrušený účet ešte právnym predchodcom navrhovateľa ku dňu 12.12.2006 a ku dňu
postúpenia pohľadávky dňa 11.12.2006 už bol jej dlh z vyššie uvedenej zmluvy vymáhateľný na súde.
Od 7/2006 začala bežať všeobecná 3-ročná premlčacia doba (k zrušeniu zmluvy nedošlo odstúpením,

ale výpoveďou, ktorá nadobudla účinky jej doručením v 7/2006) a táto skončila v 7/2009. Keď odporkyňa
dňa 07.06.2010 podpísala z podnetu navrhovateľa dohodu o uznaní záväzku, uznávala dlh, ktorý bol v
tom čase už premlčaný, o čom odporkyňa nemala vedomosť. Z obsahu výpovede odporkyne v
konaní pred súdom je zrejmé, že táto vôbec nevedela, čo znamená premlčanie, ani aké má premlčanie
právne následky. Z týchto dôvodov mal súd prvého stupňa za to, že uznanie dlhu nemá zamýšľané

právne účinky a považoval odporkyňou vznesenú námietku premlčania v konaní pred
súdom za dôvodnú. Podpisom formulárovej dohody si odporkyňa zhoršila svoje zmluvné postavenie
a uzavretie tejto dohody jej spôsobilo značnú ujmu, čo je v rozpore s ust. § 54 ods. 1 Občianskeho
zákonníka platného v čase uzavretia uznania dlhu. Iniciatíva k uzavretiu takejto dohody
nikdy nevychádzala od spotrebiteľa. Súd sa stotožnil s názorom vedľajšieho účastníka, že okolnosti,

za ktorých navrhovateľ uzavrel s odporkyňou formulárovú dohodu o uzavretí splátkového kalendára a
uznaní záväzku (po vynútenej návšteve splnomocnenej osoby navrhovateľa s vysvetlením, že ide iba o
dohodu o splátkach dlhu) je potrebné považovať za nekalú obchodnú praktiku a posudzovať podľa ust.
§ 8 ods.4 Zákona o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z. z. Súdnu ochranu nemožno poskytovať právu,
ktoré je uplatňované po použití nekalej obchodnej praktiky a je v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1

Občianskeho zákonníka), aj preto súd žalobu zamietol. Právne svoje rozhodnutie ďalej odôvodnil ust. §
269 ods. 2 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 588, § 100 ods. 1, 2, § 101 Obč. zák. O náhrade
trov konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnej odporkyni náhradu trov konania
nepriznal, lebo si ich neuplatnila. O náhrade trov vedľajšieho účastníka súd rozhodol podľa ust. § 142
ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov konania spočívajúcu v

trovách právneho zastúpenia za 2 úkony právnej pomoci po 34,85 eur/úkon ( počítaný z ceny predmetu
sporu 489,95, (241,57 eur + 248,38 eur a 15,53 eur úroku z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy
108,71 eur od 15.10.2010 do 16.04.2012) za prípravu a prevzatie veci dňa 16.04.2012, vyjadrenie z
28.05.2012 + 2x 7,63 eur paušál + 20% DPH podľa ust. § 10 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. a/, b/, § 16 ods.
3, § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb, spolu 101,95 eur.

Protitomutorozsudkupodalvzákonnejlehoteodvolanienavrhovateľ.Navrholhozmeniťtak,žeodvolací
súd jeho návrhu vyhovie, resp. zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uplatnil si
náhradu trov odvolacieho konania vo výške 35,06 eur. V odvolaní namietal,
že dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku spĺňa všetky náležitosti, ktoré zákon

vyžaduje pre platnosť uznania dlhu zo strany dlžníka, teda má písomnú formu, vyplýva z nej dôvod
vzniku pohľadávky, výška pohľadávky a prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť. Zároveň odporkyňa potvrdila
vedomosť o premlčaní dlhu a následkoch s tým spojených. V tejto súvislosti poukázal
na čl. 3 bod 3.4 Dohody, v ktorej je jednoznačne zrozumiteľne a jasne uvedené: "dlžník vyhlasuje, že
má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch". V danom prípade došlo k nespochybniteľnému

uznaniu dlhu, pričom na to, aby nastali právne účinky spojené s uznaním práva podľa § 110 ods. 1 druhá
veta Občianskeho zákonníka zákon nevyžaduje, aby dlžník mal v čase uznania vedomosť o premlčanídlhu. Nesúhlasil so zamietnutím žalobného návrhu z dôvodu premlčania, nakoľko je zrejmé, že ak by
aj odporkyňa v čase uznania dlhu nevedela o jeho premlčaní, právny účinok spojený s uznaním práva,
ktorý predpokladá § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka, t. j. prerušenie plynutia pôvodnej

premlčacej doby a začiatok plynutia novej desaťročnej premlčacej doby, v takomto prípade nastupuje.
Obsah dohody nie je tak rozsiahly, aby sa s ním odporkyňa nemala možnosť oboznámiť a okrem toho
odporkyňa dohodu podpisovala vo svojom bydlisku, teda mala možnosť dohodu si v pokoji prečítať
a v prípade, ak mal záujem uzatvoriť dohodu s takýmto obsahom, vysloviť s ňou svoj súhlas svojím
podpisom, resp. odmietnuť ju a nepodpísať, ak s jej obsahom nesúhlasila. Ďalej uviedol, že dohodou

dochádza k zmene v obsahu záväzku zmluvných strán, ktorá spočíva v tom, že odporcovi je umožnené
splácaťzáväzokvsplátkach.Zastávalnázor,žeodporkyňapotom,čosaoboznámilasobsahomdohody,
svojím podpisom svoj existujúci záväzok uznala a vyjadrila svoju vedomosť s premlčaním pohľadávky.
Odporkyňa nebola k podpisu dohody žiadnym spôsobom donútená, uzatvorením predmetnej dohody
taktiež nedochádza k zhoršeniu postavenia odporkyne ako spotrebiteľa, ale práve naopak navrhovateľ
poskytol odporkyni možnosť plniť už existujúci splatný záväzok, s plnením ktorého sa odporkyňa dostala

do omeškania, v splátkach, pričom odporkyňa zároveň uhradila štyri splátky. Navrhovateľ nesúhlasil
ani s rozhodnutím súdu prvého stupňa, ktorým bol zaviazaný na úhradu trov právneho zastúpenia
vedľajšieho účastníka. Zastával názor, že združenie na ochranu spotrebiteľa musí byť sám z podstaty
svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konania v spotrebiteľských veciach.
Združenia na ochranu spotrebiteľa podľa § 25 zákona č. 250/2007 Z. z. majú pritom možnosť využívať

aj určenú podporu ministerstva. Tieto právne závery ustálil aj Krajský súd v Bratislave vo svojom
rozhodnutísp.zn.5Co/26/2012,akoajvrozhodnutísp.zn.3Cob/259/2011,ktorývobdobnýchprípadoch
nepriznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov právneho zastúpenia. Ako vyplýva z
dôvodovej správy k zákonu č. 384/2008 Z. z., cieľom novelizácie Občianskeho súdneho poriadku bolo
posilniť ochranu spotrebiteľa v sporoch vyplývajúcich zo spotrebiteľských zmlúv a umožniť širšiu

ochranuosobám,naochranuktorýchsúzriaďovanérôzneprávnickéosoby,najmäzdruženianaochranu
spotrebiteľov. Navrhovateľ má za to, že úmyslom zákonodarcu bolo umožniť kvalifikovanú ochranu
spotrebiteľa priamo na ten účel zriadeným subjektom, ktoré budú spôsobilé poskytnúť spotrebiteľovi
kvalifikovanú pomoc, a ktoré budú v danej oblasti aj materiálne aj personálne vybavené a odborne
kompetentné. Navrhovateľ má z vlastných skúseností vedomosť, že združenie vstupuje do množstva

konaníbezohľadunastavkonaniaavôľuodporcu,atooznámenímovstupezdruženiadokonania,ktoré
obsahuje žiadosť o zaslanie žaloby a návrh na priznanie trov konania. Z uvedeného je zrejmé, že pred
zaslaním oznámenia o vstupe do konania združenie nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade.
Vedľajší účastník viaceré procesné podania nadbytočne opakuje bez uvedenia nových, významných
skutočností vzťahujúcich sa na predmet sporu. Rovnaký právny názor vyjadril aj Krajský súd v Košiciach

vrozhodnutísp.zn.6Co/141/2012.Navrhovateľzároveňpoukázalnato,žeuvedenúčinnosťbymalobyť
schopné účelne zabezpečiť aj samotné združenie. Paušálny vstup združenia zastúpeného advokátom
do konaní, v ktorých pre vstup nebol žiadny dôvod, iba zbytočne navyšuje trovy konania a navodzujem
dojem, že účelom vstupu nebola ochrana práv spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov v
podobe náhrady trov právneho zastúpenia. Obdobný právny názor vyslovil aj Krajský súd v Banskej

Bystrici v rozhodnutí sp. zn. 17Co/91/2012. V zmysle uvedeného navrhovateľ zastával názor, že trovy
vedľajšieho účastníka nie sú trovami účelne vynaloženými na uplatňovanie alebo bránenie práva, čo
je dôvodom hodným osobitného zreteľa podľa ust. § 150 O.s.p.. Súd by nepriznaním náhrady trov
konania vedľajšiemu účastníkov neporušil právo na právnu pomoc a rovnosť účastníkov konaní podľa
čl. 47 ods. 2,3 Ústavy SR, čo vyvodil o.i. z nálezu Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS 78/03. V súvislosti

s poukazovaním vedľajšieho účastníka na ust. § 137 O.s.p., na ustanovenia Charty základných práv
EÚ ako aj na rozhodnutia Súdneho dvora EÚ navrhovateľ uviedol, že združenie odporcu v konaní
nezastupuje. V dôsledku uvedeného nemožno pri zdôvodňovaní nároku na náhradu
trov konania podľa navrhovateľa argumentovať ust. § 137 O.s.p., keďže toto priznáva náhradu hotových
výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, teda

najmäCentrumprávnejpomoci.ObdobnýprávnynázorvyjadrilKrajskýsúd vPrešovevrozhodnutí,
sp.zn.13Co/40/2012.Ztýchtodôvodovnavrhovateľpovažovalprávnezastúpenievedľajšiehoúčastníka
v predmetnom konaní za nadbytočné, účelové a nehospodárne.

Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadrila.

Vedľajší účastník v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhol napadnutý rozsudok súdu

prvého stupňa v celom rozsahu potvrdiť ako vecne správny a zároveň si uplatnil právo na náhradutrov odvolacieho konania za jeden úkon právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu spolu s príslušným
režijným paušálom) vo výške 53,18 eur. Uviedol, že navrhovateľom predložená dohoda o uzavretí
splátkového kalendára a uznaní záväzku je formulár, ktorý vopred pripravil veriteľ pre dlžníka, prípadne

osobu pristupujúcu k záväzku a dlžník nemá žiadnym spôsobom možnosť ovplyvniť jeho obsah.
Takto predformulovaná dohoda predstavuje neprijateľné zmluvné podmienky, a to predĺženie premlčacej
lehoty formou uznania dlhu a rozhodcovskú doložku. Ich právny význam a dôsledky sú pre väčšinu
spotrebiteľov neznámymi kategóriami. Ako neprijateľné sú obe zmluvné podmienky obsiahnuté vo
formulári z 07.06.2010 absolútne neplatné. Prehlásenie dlžníka o vedomosti premlčania dlhu je

sofistikovane „skryté“ do dohody o splátkach v bode 3, pričom by malo byť súčasťou uznania záväzku v
bode 2 dohody. K neprijateľnosti zmluvnej podmienky predlžujúcej premlčaciu lehotu v spotrebiteľských
zmluvách na desať rokov, poukázal na rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn.
10C/47/2010 z 20.01.2011, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 17Co/167/2011
z 23.11.2011. Je nelogické a vylúčené, aby spotrebiteľ, ak by mal vedomosť o stave veci, mal záujem
na uznaní záväzku a predlžení premlčacej lehoty. Uzatvorenie takejto dohody je v rozpore s dobrými

mravmi v zmysle § 4 ods. 8 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov,
pretože pri uzatváraní dohody neboli dodržané princípy dobromyseľnosti, čestnosti a žalobcom boli
využité omyl a lesť v snahe dosiahnuť uznanie premlčaného záväzku. Citované ustanovenie je jedinou
explicitnou definíciou dobrých mravov v našom právnom poriadku. Uviedol, že podpisom formulárovej
dohodysispotrebiteľzhoršilsvojezmluvnépostavenieauzatvorenietejtodohodyprivodilospotrebiteľovi

značnú ujmu, čo je v rozpore s ust. § 54 ods. 1 Obč. zák. Iniciatíva k uzatvoreniu takejto dohody
nikdy nevychádza od spotrebiteľa. Okolnosti, za ktorých žalobca uzatvára so spotrebiteľmi formulárové
dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku (po vynútenej návšteve splnomocnenej
osoby žalobcu s vysvetlením, že ide iba o dohodu o splátkach dlhu), je potrebné považovať za
nekalú obchodnú praktiku a posudzovať ju najmä podľa ust. § 8 ods. 4 ZOS. Nemožno poskytnúť

súdnu ochranu právu, ktoré je uplatňované po použití nekalej obchodnej praktiky a je v rozpore s
dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Obč. zák.). Pokiaľ ide o napadnutý výrok rozsudku súdu prvého stupňa,
ktorým bol navrhovateľ zaviazaný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov
právneho zastúpenia, mal vedľajší účastník za to, že súd prvého stupňa pri priznaní náhrady trov
konania postupoval v súlade s legislatívou Európskej únie, judikatúrou Súdneho dvora EÚ, v súlade s

vnútroštátnou právnou úpravou, ustálenou súdnou praxou i slovenskou právnou teóriou. O dôvodnosti
priznania trov vedľajšieho účastníka svedčí podľa jeho názoru aj novelizované znenie ust. § 137
O.s.p., ktoré bolo s účinnosťou od 01.01.2012 doplnené zákonom č. 332/2011 Z.z. a medzi trovy
konania zaradilo aj náhradu výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa
osobitného predpisu. V danej súvislosti poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ z 22. decembra

2010 vo veci C-279/09 Deutsche Energiehandels- und Beratungsgesellchaft mbH (DEB) proti Spolkovej
republike Nemecko, podľa ktorého sa zásada účinnej súdnej ochrany, ako je stanovená v čl. 47 Charty
základných práv EÚ, má vykladať v tom zmysle, že nie je vylúčené, aby sa jej dovolávali právnické
osoby a pomoc poskytnutá na základe tejto zásady môže zahŕňať najmä oslobodenie od platenia trov
konania alebo zastupovanie advokátom. V zmysle uvedeného Krajský súd v Prešove svojim

uznesením č. k. 3Co/131/2011 - 85 zo dňa 13. januára 2012 zmenil uznesenie súdu prvého stupňa
a ustanovil vedľajšiemu účastníkovi - právnickej osobe zameranej na ochranu spotrebiteľa advokáta
konštatujúc, že nie je možné neodôvodnene a bez akýchkoľvek logických súvislostí podmieňovať
spôsobilosť občianskeho združenia na vykonávanie predmetu svojej činnosti odbornosťou v odbore
právo. Odmietnutie práva nemajetného združenia na plnú náhradu trov konania by podľa vedľajšieho

účastníka de facto znamenalo nemožnosť reálnej ochrany spotrebiteľov na súdoch. Účelnosť trov
vynaložených na právnu pomoc možno odvodiť z čl. 47 ods. 2 Ústavy, právo účastníka na náhradu
trov konania v úspešnom súdnom spore vyplýva z nálezov Ústavného súdu SR, napr. II.ÚS 78/03,
II.ÚS 31/04, II.ÚS 56/05, IV. ÚS 147/08, II.ÚS 122/09. Poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 5Cdo 71/2010, uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k. 9Co/59/2012-69 zo dňa 30.

apríla 2012, uznesenie Krajského súdu v Nitre č. k. 9Co/172/2012 - 137 zo dňa 23. augusta 2012,
uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 15Co/92/2012-69 zo dňa 10.
mája 2012, uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č. k. 17Co/220/2012 - 104 zo dňa 18. júla 2012 a
ďalšie. Argumentáciu navrhovateľa, že vedľajší účastník - združenie na ochranu spotrebiteľa - musí byť
schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských

veciach, považoval za zjavne účelovú, nelogickú až absurdnú. Vedľajší účastník je pripravený dôsledne
presadzovať a chrániť oprávnené záujmy spotrebiteľov aj v súdnych konaniach, a to
vystupovaním proti dodávateľom na základe princípu "rovnosti zbraní" - vrátene možnosti zastúpenia
vedľajšieho účastníka advokátmi, čím navrhovateľ získava rovnocenného partnera v riešení právnychotázok, pretože priemerný spotrebiteľ sa nedokáže náležite brániť a v dôsledku svojej neinformovanosti,
prípadne nedostatku prostriedkov na právne zastúpenie, rezignuje. Keďže v danej právnej veci sú
uplatňované nároky proti spotrebiteľovi, je potrebné použiť normy spotrebiteľského práva aj výkladové

pravidlá ich aplikácie. V rámci spotrebiteľského práva pozitívny zásah štátu, ktorý je realizovaný
spotrebiteľskou právnou úpravou, kompenzuje nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Pri
ochrane spotrebiteľa musí zohrať úlohu aj súdna moc aplikačnou praxou, a to aj v otázke rozhodovania
o trovách konania subjektov, ktoré vystupujú na ochranu spotrebiteľa.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§

212 ods. 1, § 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa
vo veci samej nie je dôvodné a vo výroku o náhrade trov konania vo vzťahu navrhovateľ a
vedľajší účastník je čiastočne dôvodné.

Navrhovateľ ako odvolací dôvod namietal, že súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav veci
a nesprávne právne posúdenie.

Odvolací súd podrobne preskúmal rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní navrhovateľom vznesené

a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa vo veci samej. Z
daného titulu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia vo veci samej, v celom rozsahu na
ne poukazuje v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku dodáva:

Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 11.02.2005 uzavrela odporkyňa s postupcom Slovenskou sporiteľnou,
a.s. zmluvu č. 362667996 o vydaní a používaní platobnej karty, kde mala dohodnutý limit 20.000,-

Sk a platobnú kartu k účtu prevzala dňa 03.03.2005. Dňa 11.02.2005 bol uzavretý Dodatok č.1 k
zmluve o vydaní a používaní platobnej karty, pričom sa dohodli na výške kartového rámca 20.000,- Sk,
premenlivej úrokovej sadzbe 17,50 % ročne, mesačnej splatnosti úrokov k poslednému dňu v mesiaci,
pričom konečná splatnosť kartového rámca bola 10.02.2006 za poplatok za správu 0,25 % z kartového
rámca mesačne. Dňa 10.07.2006 Slovenská sporiteľňa, a.s. zaslala odporkyni výpoveď zmluvy o

vydaní apoužívaníplatobnejkartypodľaust.čl.Vbod4záverečnýchustanovenízmluvyovydaní
a používaní platobnej karty a bodu 7.6. všeobecných obchodných podmienok vydaných bankou a
domáhala sa zaplatenia dlhu 21.226,60 Sk. Odporkyni bol zrušený účet ešte právnym predchodcom
navrhovateľa ku dňu 12.12.2006 a ku dňu postúpenia pohľadávky dňa 11.12.2006 už bol jej dlh z vyššie
uvedenej zmluvy vymáhateľný na súde. Od 7/2006 začala bežať všeobecná 3-ročná premlčacia doba (k

zrušeniu zmluvy nedošlo odstúpením, ale výpoveďou, ktorá nadobudla účinky jej doručením v 7/2006)
a táto skončila v 7/2009. Keď odporkyňa dňa 07.06.2010 podpísala z podnetu navrhovateľa dohodu o
uznaní záväzku, uznávala dlh, ktorý bol v tom čase už premlčaný, o čom odporkyňa nemala vedomosť.

K dohode o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku súdna prax už zaujala stanovisko, že pri
uzatváraní týchto dohôd zo strany navrhovateľa došlo k nekalej obchodnej praktike. Je nepochybné, že

právny vzťah medzi účastníkmi je vzťah so spotrebiteľskej zmluvy, a preto je potrebné aj na tento právny
úkon aplikovať ustanovenia, ktoré spravujú vzťahy spotrebiteľského charakteru. Súdna prax vychádza
zo stanoviska, že dohoda o splátkach je typicky formulárovým ošetrením vzniknutého stavu, kedy sa
na podpis spotrebiteľovi predkladá zdanlivo výhodný formulár o splátkach. Aj v danom prípade dohodu
o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku predloženú navrhovateľom, treba považovať za

formulárový dokument, ktorý má zdanlivo pôsobiť ako ústupok navrhovateľa vo forme povolenia splátok
dlhu,avšakjehocieľomjedosiahnutieuznaniazáväzkuatýmpredĺženiepremlčacejlehotynauplatnenie
nároku, ako aj dosiahnutie súhlasu s rozhodcovskou doložkou. Z textu dohody je zrejmé, že ide o
formulár, ktorý navrhovateľ používa vo vzťahu k neurčitému počtu dlžníkov. Možno konštatovať, že ak
dlžník podpisuje takúto dohodu, nerobí to z dôvodu, aby uznal svoj záväzok, ale aby dosiahol splátky

svojho dlhu. Uznanie záväzku je cieľ sledovaný predovšetkým veriteľom a nie dlžníkom a keďže ide o
predformulovanétlačivo,dlžníkpriuzatváranídohodyosplátkachnemôžejehoobsahovplyvniť.Dohodu
o uzavretí splátkového kalendára a uznaní dlhu, v ktorej je uvedené, že má vedomosť o premlčaní
dlhu a jeho následkoch, je považovaná za rozpornú s dobrými mravmi. Text dohody je podpísaný
na dopredu navrhovateľom pripravený formulár, vytlačený drobným písmom, ktorého obsah nemôže

spotrebiteľovplyvniť.Zároveňjevždypotrebnéprihliadnuťajnaokolnosti,zaktorýchtakýtoúkonvznikol.Dohoda týkajúca sa uznania dlhu nebola iniciovaná odporkyňou, ako spotrebiteľom, ktorá jej uzavretím
nič nezískala, ale naopak zhoršila jej postavenie. Vychádzajúc zo zásady ochrany spotrebiteľa ako
slabšej zmluvnej strany je umiestnenie textu o vedomosti premlčaného dlhu do bodu 3 dohody obsahovo

označené ako „forma splatenia záväzku“ zavádzajúce, a preto napĺňa kritériá nekalej obchodnej praktiky.
Správne preto súd prvého stupňa návrh navrhovateľa zamietol, keď aj odvolací súd sa stotožňuje s jeho
právnym záverom, že súdnou ochranou nemožno poskytovať právu, ktoré je uplatňované po použití
nekalej obchodnej praktiky a je v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Odvolanie navrhovateľa proti rozsudku súdu prvého stupňa vo veci samej bolo teda zjavne

neopodstatnené.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej a vo výroku o
náhrade trov konania vo vzťahu navrhovateľ a odporkyňa potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne
správny.

Pokiaľ sa týka výroku napadnutého rozsudku o náhrade trov konania vo vzťahu navrhovateľ a vedľajší
účastník bolo potrebné napadnutý rozsudok podľa § 220 O.s.p. zmeniť z týchto dôvodov:

Povinnosť nahradiť trovy konania sa spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci (§ 142 O.s.p.).
Ak však súd zastavuje konanie, pri rozhodovaní o náhrade trov konania zisťuje, či niektorý z účastníkov
konania zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Zastavenie konania po späťvzatí návrhu, ku ktorému
došlopresprávanieodporcu,pričomnávrhbolpodanýdôvodne,zakladáprávonavrhovateľananáhradu
trov zastaveného konania.

V predmetnej veci sa navrhovateľ podaným návrhom voči odporkyni domáhal zaplatenia 241,57 eur s
príslušenstvom a náhrady trov konania.

Čo sa týka náhrady trov konania vo vzťahu navrhovateľ k vedľajšiemu účastníkovi, súd prvého stupňa
o trovách konania rozhodol správne podľa § 142 ods. 1 O.s.p., nesprávne však vychádzal z hodnoty
sporu 489,95 eur, do ktorej započítal aj príslušenstvo pohľadávky.

Podľanázoruodvolaciehosúdunáhradatrovprvostupňového konaniavedľajšiehoúčastníka pozostáva
z náhrady trov právneho zastúpenia v celkovej výške 70,10 eur. V danej veci sa navrhovateľ podaným
návrhom proti odporcovi domáhal zaplatenia 241,57 eur s príslušenstvom, preto základná
sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby sa určuje len z istiny /nie z príslušenstva/ a podľa
ust. § 10 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb, účinnej do 30.06.2013 predstavuje 21,58 eur. Právny zástupca vedľajšieho účastníka
vykonal 2 úkony právnej služby, a to príprava a prevzatie zastúpenia zo dňa 16.04.2012 (§ 14 ods.
1 písm. a/ cit. vyhlášky ) a vyjadrenie k žalobnému návrhu zo dňa 28.06.202 (§ 14 ods. 1 písm. b/ cit.
vyhlášky), za ktoré mu patrí tarifná odmena v celkovej výške 43,16 eur ( 2 x 21,58 eur). Podľa ust. § 16
ods. 3 cit. vyhlášky patrí právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka aj náhrada výdavkov na miestne

telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške 2 x 7,63 Eur ( za rok 2012 ) , spolu
vo výške 15,26 eur. Vzhľadom k tomu, že právny zástupca vedľajšieho účastníka je platiteľom dane z
pridanej hodnoty, zvýšila sa odmena a náhrady vo výške 58,42 eur podľa § 18 ods. 3 cit. vyhlášky o
20 % DPH, t.j. o sumu 11,68 eur. Trovy právneho zastúpenia v konaní pred súdom prvého
stupňa tak spolu predstavujú sumu vo výške 70,10 eur. Pokiaľ sa týka odvolacích námietok odvolateľa

o neúčelnosti vynaložených trov konania vedľajšiemu účastníkovi, odvolací súd tieto nepovažoval za
dôvodné. Vedľajší účastník má právo na náhradu trov konania ako rovnocenný účastník konania,
pretože sa ide o konanie, do ktorého vstúpil v záujme ochrany spotrebiteľov (odporcov), čím mu v
prípade úspechu nemožno uprieť právo na náhradu trov konania, keďže bol zastúpený právnym
zástupcom. Z obsahu spisu mal odvolací súd preukázané, že vedľajší účastník do konania zákonným

spôsobom vstúpil, právny zástupca zastúpenie riadne prevzal, vo veci podal vyjadrenie k návrhu na
začatie konania, v ktorom vzniesol námietku premlčania, a preto niet dôvodu na nepriznanie náhradytrov právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi. V konaní vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi nebol
dôvod na aplikáciu ust. § 150 O.s.p., podľa ktorého, ak sú dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí
súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať, ako to v odvolaní navrhovateľ navrhol.

Pre aplikáciu tohto zákonného ustanovenia sa vyžaduje, aby sa jednalo o celkom výnimočný prípad.
Okolnosti uvádzané navrhovateľom, že združenie svoje podania nadbytočne opakuje bez uvedenia
nových skutočností vzťahujúcich sa na predmet sporu a pre paušálny vstup vedľajšieho účastníka
do konania nebol žiadny dôvod, nemajú taký znak výnimočnosti, aby tento mohol byť relevantným
dôvodom pre navrhovateľom požadované využitie moderačného práva súdu. Vedľajší účastník tak, ako

ktorákoľvek fyzická alebo právnická osoba, disponuje právom zvoliť si advokáta, ktorý ho bude v konaní
zastupovať, v dôsledku čoho odvolací súd považuje vedľajším účastníkom uplatnené trovy právneho
zastúpenia za účelne vynaložené. Skutočnosť, či sa vedľajší účastník v konaní nechá právne zastúpiť,
je na voľbe samotného vedľajšieho účastníka, keďže ide o jeho právo vyplývajúce o.i. z článku 47
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Pokiaľ niektoré odvolacie súdy rozhodujú iným spôsobom, takýmto
rozhodovaním iných odvolacích súdov v prejednávanej veci Krajský súd v Trenčíne viazaný nie je.

Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa ust. § 220 O.s.p. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
vo výroku o náhrade trov konania vo vzťahu navrhovateľa a vedľajšieho účastníka zmenil tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods.
1 O.s.p.

Úspešnej odporkyni nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko odporkyňa takýto
návrh podľa § 151 ods. 1 O.s.p. nepodala.

Úspešnému vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne v odvolacom konaní bola priznaná náhrada
trov odvolacieho konania podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p. vo výške 35,05 eur.
Trovy vedľajšieho účastníka spočívajú v trovách právneho zastúpenia, a to za jeden úkon právnej služby

po 21,58 eur - vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 28.02.2013 vychádzajúc z hodnoty predmetu odvolacieho
konania 241,57 eur + 1x režijný paušál 7,81 eur, spolu 29,39 eur + 20 % DPH zo sumy 29,39 eur = 5,88
eur, spolu náhrada trov odvolacieho konania predstavuje 35,27 eur.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .