Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 14, 2014

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12C/162/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114207492
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ivanko
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2014:6114207492.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudcom JUDr. Danielom Ivankom v právnej veci
navrhovateľa PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava 26, IČO: 35 792
752, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 810 11
Bratislava, IČO: 47 233 516, proti odporkyni A. Č., W.. XX. XX. XXXX, F. H.F. XXXX/XX, XXX XX F. F.,
štátna občianka Slovenskej republiky, o zaplatenie 236,71 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Návrh z a m i e t a .

Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Oznámením doručeným súdu dňa 23. 09. 2014 n e n a s t a l i účinky vzniku vedľajšieho účastníctva
na strane odporkyne.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 31. 03. 2014 domáhal voči odporkyni zaplatenia sumy
236,71 eura s príslušenstvom. Návrh odôvodnil tým, že dňa 28. 09. 2007 uzatvoril s odporkyňou zmluvu
o revolvingovom úvere č. 8200000551, na základe ktorej poskytol odporkyni úver vo výške 331,94 eura,
ktorý sa odporkyňa zaviazala splácať v 12 mesačných splátkach po 39,53 eura. Odporkyňa sa dostala
do omeškania s úhradou splátok úveru už pri splátke č. 21. Do uplatnenia práva navrhovateľa podľa
§ 565 Občianskeho zákonníka, t.j. do okamžitej splatnosti úveru uhradila odporkyňa len sumu 712,01
eura. Vzhľadom k tomu, že odporkyňa bola v omeškaní s úhradou splátky č. 22 o viac ako 3 mesiace,
navrhovateľ si uplatnil právo veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka, t.j. okamžitú splatnosť úveru.
Odporkyňa mala uhradiť sumu neuhradených splátok vo výške 236,71 eura dňa 25. 10. 2009. Túto sumu
neuhradila ani čiastočne. Na základe uvedeného sa navrhovateľ domáha zaviazania odporkyne zaplatiť
mu sumu vo výške 236,71 eura spolu s 9% ročným úrokom z omeškania od 25. 10. 2009 do zaplatenia
a náhrady trov konania.

Odporkyňa sa k podanému návrhu vyjadrila podaním doručeným súdu dňa 03. 09. 2014, v ktorom
uviedla, že v roku 2009 prišla o prácu, bola dlhodobo nezamestnaná a nezvládla splácať záväzky, je v
podnájme, ktorý nie je lacný už skoro 5 rokov, pracuje v zahraničí a zvládne splácať maximálne 50,00
eur mesačne. Z uvedených dôvodov požiadala o povolenie splátkového kalendára.

Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 14. 10. 2014, ktorého sa účastníci nezúčastnili. Súd podľa §
101 ods. 2 OSP pokračoval v konaní aj keď boli účastníci nečinní, prihliadol pritom na obsah spisu a
vykonané dôkazy, na základe ktorých zistil nasledovný skutkový stav:

Odporkyňa dňa 21. 09. 2007 v Brezne vyplnila časť údajov na listine označenej ako žiadosť o poskytnutie
revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere č. zmluvy (VS): 8200000551, a to v časti 2.
Dlžník - osobné údaje (vyplňte) a 5. - Údaje o požadovanom revolvingovom úvere v SK (vyplňte)
uvedenej listiny, v ktorej žiadala o poskytnutie čiastky úveru 10 000,00 Sk, splatnosť úveru 12 splátok,
splatnosť 20. deň v mesiaci, mesačná splátka vrátane úroku 1 191,00 Sk, zmluvná odmena 4 292,00
Sk, nominálna hodnota úveru 14 292,00 Sk, predpokladaná RPMN za úver 100,60 %, zmluvná odmena
za poskytnutie revolvingu 4 431,00 Sk, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 65,08
%. Navrhovateľ dňa 28. 09. 2007 v Bratislave vyplnil časť údajov na listine označenej ako žiadosť
o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere č. zmluvy (VS): 8200000551, a
to najmä v časti 6. - údaje o schválenom revolvingovom úvere v Sk (nevyplňujte) uvedenej listiny.
Navrhovateľ schválil žiadosť odporkyne o poskytnutí revolvingového úveru a poskytol jej čiastku úveru
10 000,00 Sk, splatnosť úveru 12 splátok, splatnosť 20. deň v mesiaci, mesačná splátka vrátane úroku
1 191,00 Sk, zmluvná odmena 4 292,00 Sk, RPMN za úver 107,27 %, zmluvná odmena za poskytnutie
revolvingu 4 431,00 Sk, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 65,08 %. Súčasťou listiny
označenej ako žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere č. zmluvy
(VS): 8200000551 boli aj zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI REAL
Slovakia spol. s r.o. a listina, oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - Zmluva o revolvingovom
úvere č. 8200000551 zo dňa 28. 09. 2007. Odporkyni bola poskytnutá čiastka úveru 331,94 eura (10
000,- Sk). Po jej poskytnutí uhradila odporkyňa navrhovateľovi podľa tvrdení navrhovateľom len sumu
712,01 eura.

Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov,
v znení neskorších predpisov, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, t.j. do 31. 12. 2007 (ďalej len
„zákon o spotrebiteľských úveroch“), na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej
platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu, inak je neplatná.

Podľa § 4 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí obsahuje najmä ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená,
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka, prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia
alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď,
ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu
navrhovanej zmluvy.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „OSP“), účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na
účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Navrhovateľ sa návrhom domáhal zaplatenia sumy 236,71 eura s príslušenstvom na základe uzatvorenej
zmluvy o revolvingovom úvere č. 8200000551. Uvedená zmluva bola uzatvorená za účinnosti
zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, preto sa na ňu vzťahujú ustanovenia zákona o
spotrebiteľských úveroch, Občianskeho a Obchodného zákonníka, keďže na jej základe boli odporkyni,
ktorá je fyzickou osobou nepodnikateľkou dočasne poskytnuté peňažné prostriedky vo forme úveru
navrhovateľom, ktorý poskytuje úvery v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti.

Na základe písomnej žiadosti odporkyne zo dňa 21. 09. 2007 jej bol poskytnutý úver vo výške 331,94
eura. V bode 5. žiadosti odporkyňa navrhla uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere vo výške úverového
limitu 10 000,00 Sk so splácaním v 12 mesačných splátkach po 1 191,00 Sk, pri predpokladanej
ročnej percentuálnej miere nákladov (ďalej len „RPMN“) za úver 100,60 % a predpokladaný RPMN
úveru po poskytnutí revolvingu 65,08 %. Navrhovateľ dňa 28. 09. 2007 schválil odporkyni poskytnutie
revolvingového úveru vo výške 331,94 eura (10 000,00 Sk), splatného v 12 mesačných splátkach po
1 191,00 Sk, pri RPMN 107,27 % a predpokladanej RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 65,08 %.
Ďalšie náležitosti predpokladané § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch boli uvedené v oznámení
veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - zmluva o revolvingovom úvere zo dňa 28. 09. 2007.

Z vykonaného dokazovania súd nemal podľa § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka preukázanú existenciu
dvoch platných vzájomných a obsahovo vzájomných prejavov vôle zmluvných strán v písomnej forme,
v ktorých by boli uvedené všetky náležitosti predpokladané § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských
úveroch. Listinu označenú ako žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom
úvere č. zmluvy (VS): 8200000551,“, v častiach 2. a 5. vyplnených odporkyňou dňa 21. 09. 2007, súd
právne posúdil ako návrh odporkyne na uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 43a ods. 1
Občianskeho zákonníka. Uvedenú listinu, najmä v časti 6. vyplnenú navrhovateľom dňa 28. 09. 2007 v
spojení s listinou zo dňa 28. 09. 2007 označenou ako oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi -
zmluva o revolvingovom úvere číslo 8200000551 súd právne posúdil ako odmietnutie návrhu odporkyne
navrhovateľom a nový návrh navrhovateľa na uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 44 ods.
2 Občianskeho zákonníka.

V návrhu odporkyne na uzavretie zmluvy boli uvedené náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa
§ 4 ods. 2 písm. a) a f) zákona o spotrebiteľských úveroch, keď bola uvedená výška úveru, celková
čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, počet a termíny splátok. Náležitosť podľa § 4 ods. 2 písm.
g) zákona o spotrebiteľských úveroch uvedená nebola, keď ročná percentuálna miera nákladov bola
uvedená len ako predpokladaná. Ostané náležitosti v žiadosti odporkyne zo dňa 21. 09. 2007 uvedené
neboli. Náležitosť podľa § 4 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch bola navrhovateľom
uvedená až po vyplnení časti údajov dňa 28. 09. 2007 aj to iba pri RPMN za schválený úver, pri revolvingu
bola uvedená RPMN len ako predpokladaná. Až v schválení žiadosti navrhovateľom zo dňa 28. 09.
2007, zmluvných dojednaniach zmluvy o revolvingovom úvere a v oznámení veriteľa o schválení úveru
dlžníkovi, boli ku zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedené aj ďalšie náležitosti požadované § 4 ods. 2
zákona o spotrebiteľských úveroch. Schválenie úveru navrhovateľom zo dňa 28. 09. 2007 už odporkyňa
navrhovateľovi nepotvrdila, návrh navrhovateľa v rozsahu požadovaných náležitostí ustanovením §
4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch odporkyňa písomne nepotvrdila, čím nebola splnená
podmienka dodržania písomnej formy uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Nakoľko návrh odporkyne na uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 21. 09. 2007 neobsahuje
údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov a tento uvádza iba ako predpokladaný, návrh navrhovateľa
na uzavretie zmluvy o spotrebiteľských úveroch zo dňa 28. 09. 2007 nie je bez výhradne prijatý
odporkyňou písomnou formou, odporkyni poskytnutý úver navrhovateľom sa podľa § 4 ods. 1 v spojení
s § 4 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa tvrdení navrhovateľa odporkyňa uhradila navrhovateľovi počas trvania zmluvy o spotrebiteľskom
úvere spolu 712,01 eura. Nakoľko sa poskytnutý úver navrhovateľa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, odporkyňa čerpaný úver vo výške 331,94 eura bola povinná v uvedenej výške splatiť.
Nakoľko odporkyňa uhradila navrhovateľovi viac ako bola povinná plniť, súd návrh v celom rozsahu ako
nedôvodný zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 151 OSP. V konaní úspešná
odporkyňa nepodala návrh na náhradu trov konania. V konaní neúspešný navrhovateľ návrh na náhradu
trov konania podal. Súd preto o trovách konania rozhodol tak, že v konaní neúspešnému navrhovateľovi
uplatnenú náhradu trov konania nepriznal.

Dňa 23. 09. 2014 bolo súdu doručené podanie JUDr. Bohdana Jakubisa, advokáta so sídlom
Dobrovičova 13, 811 09 Bratislava, ktorým oznámil v mene občianskeho združenia Všeobecná
ochrana práv spotrebiteľov súdu vstup vedľajšieho účastníka do konania podľa § 93 ods. 2 OSP na
strane odporkyne. Vzhľadom na nariadený termín pojednáva súd oboznámil účastníkov o podaní na
pojednávaní, na ktorom sa pre neprítomnosť navrhovateľ nevyjadril, a odporkyňa nevyjadrila, neudelila,
súhlas so vstupom vedľajšieho účastníka do konania na jej strane.

Podľa § 93 ods. 2 OSP, ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Podľa § 93 ods. 3 OSP, do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z
účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na
návrh.

Podľa § 93 ods. 4 OSP, v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná
však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi
ich súd po uvážení všetkých okolností.

Podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku a tiež v súlade s názormi prezentovanými v odbornej
literatúre (viď Jaroslav Krajčo a kol., Občiansky súdny poriadok - Komentár, I. diel, str. 380, Eurounion,
2010) predpokladmi účasti vedľajšieho účastníka v konaní sú: a) výzva účastníka konania alebo
podnet vedľajšieho účastníka konania, b) uvedenie na strane ktorého účastníka bude vedľajší účastník
vystupovať, c) preukázanie právneho záujmu vedľajšieho účastníka na výsledku sporu (ak nejde o
prípad, v ktorom tento záujem vyplýva z osobitného zákona - k tomu viď tiež ďalej), d) rozhodnutie súdu
o prípustnosti vedľajšieho účastníka (ak účastník konania vznesie námietku neprípustnosti vedľajšieho
účastníctva), e) súhlas vedľajšieho účastníka, ak jeho vstup navrhol účastník konania, f) súhlas
(hlavného) účastníka konania, na strane ktorého má vedľajší účastník vystupovať, ak podnet na vstup
dal sám vedľajší účastník.

Vedľajší účastník môže do konania vstúpiť buď z vlastnej iniciatívy alebo iniciatívy účastníka konania.
Ak účastník konania navrhne, aby určitý subjekt vstúpil do konania ako vedľajší účastník, súd oboznámi
s uvedeným návrhom tento subjekt a vyzve ho, aby sa k nemu vyjadril a oznámil, či vstupuje do
konania ako vedľajší účastník. Pokiaľ označený subjekt urobí procesný úkon prejavujúci jeho vôľu
vstúpiť do konania, stáva sa vedľajším účastníkom vo chvíli, keď súdu dôjde jeho písomné oznámenie
alebo keď svoj úkon urobí ústne do súdnej zápisnice; k vzniku vedľajšieho účastníctva sa nevyžaduje
rozhodnutie súdu. Pokiaľ účastníkom navrhnutý subjekt neprejaví vôľu vstúpiť do konania v procesnej
pozícii vedľajšieho účastníka, nevzniká jeho vedľajšie účastníctvo; nikoho totiž nemožno nútiť, aby sa
stal vedľajším účastníkom konania.

Súd z vlastnej iniciatívy neskúma, či je vedľajšie účastníctvo prípustné, alebo neprípustné; o
(ne)prípustnosti vedľajšieho účastníctva rozhoduje, ak niektorý z účastníkov namietne neprípustnosť
vstupu vedľajšieho účastníka do konania. Aj vtedy, keď vstup do konania iniciuje samotný vedľajší
účastník, majú účastníci právo vyjadriť sa k jeho úkonu, ktorým prejavil, že vstupuje do konania, a
prípadne namietať neprípustnosť tohto vstupu.

V prípadoch, na ktoré dopadá ustanovenie § 93 ods. 2 OSP zákon nestanovuje ako podmienku účasti
tretej osoby na konaní skutočnosť, že táto osoba má záujem na výsledku konania. Legitimácia na vstup
vedľajšieho účastníka do konania, ktorá je inak vyvodzovaná z jeho právneho záujmu na výsledku sporu
(§ 93 ods. 1 OSP), tu vyplýva priamo zo zákona. V prípade takejto právnickej osoby je pre jej procesné
postavenie vedľajšieho účastníka nevyhnutné, aby predmetom jeho činnosti bola ochrana práv, o ktoré
v konaní ide. Občiansky súdny poriadok v poznámke k uvedenému ustanoveniu odkazuje na niektoré
osobitné predpisy, ktoré naznačujú, aké právnické osoby môžu byť v postavení vedľajšieho účastníka.
Jedným z takých osobitných predpisov, je tiež zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene
zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktoré
bolo účinné do 31. decembra 2012 (ďalej len „zákon č. 250/2007 Z.z.“). V zmysle § 25 ods. 1 písm. a/
zákona č. 250/2007 Z.z. môže právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa podať
návrh na začatie konania na správnom orgáne alebo na súde vo veci ochrany práv spotrebiteľov alebo
môže byť účastníkom konania, ak sú takéto ciele hlavnou náplňou jeho činnosti.

V prípadoch, na ktoré sa vzťahuje ustanovenie § 93 ods. 2 OSP, je podstatnou podmienkou vedľajšieho
účastníctva v konaní súhlas (hlavného) účastníka, na strane ktorého vedľajší účastník chce vystupovať
(viď vyššie podaný výpočet predpokladov vedľajšieho účastníctva, konkrétne písm. f). Potreba súhlasu
účastníka, ktorý má byť v konaní podporovaný vedľajším účastníkom, vyplýva zo samej podstaty a
účelu vedľajšieho účastníctva. Z ustanovenia § 93 OSP nemožno žiadnym spôsobom vyvodiť, že by
vedľajší účastník mohol v konaní vystupovať bez vyjadrenia súhlasu „ním podporovaného“ účastníka.
Je vylúčené, aby účastník konania bol pred súdom podporovaný niekým, účasť ktorého v konaní si
neželá. To, že niekto chce v konaní pred súdom podporovať (hlavného) účastníka konania v procesnom
postavení vedľajšieho účastníka, automaticky neznamená, že ním poskytovaná procesná pomoc je
hlavnému účastníkovi vítaná, že mu vyhovuje a že s ňou musí za každých okolností súhlasiť. To v
plnej miere platí aj vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi, na ktorého sa vzťahuje § 93 ods. 2 OSP. Účel
procesnej pomoci v sporovom konaní, ktorú má vedľajší účastník poskytovať (hlavnému) účastníkovi
konania, môže byť naplnený, len ak účastník, na strane ktorého chce vedľajší účastník vystupovať,
s vedľajším účastníctvom súhlasí. I keď sa určitý subjekt stáva vedľajším účastníkom už v momente,
keď súdu dôjde jeho procesný úkon obsahujúci prejav vôle vstúpiť do konania v procesnom postavení
vedľajšieho účastníka, má bezpochyby účastník konania, ktorého chce vedľajší účastník v konaní
podporovať, procesné právo vyjadriť svoj súhlas ale aj nesúhlas s jeho vstupom do konania. Treba
mať totiž na pamäti, že v dôsledku rovnakých procesných práv a povinností môže vedľajší účastník
v procesnom zmysle (i keď len do určitej miery) zasahovať do priebehu konania a ovplyvňovať ho.
Napríklad rovnakými právami a povinnosťami vedľajšieho účastníka v konaní v zmysle § 93 ods. 3 OSP
treba rozumieť práva a povinnosti procesnej povahy, napr. priznanie náhrady trov konania, uloženie
povinnosti hradiť trovy konania (uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 32 Odo 480/2005
zo dňa 28. 04.2005). Vedľajší účastník môže svojim konaním priamo ovplyvniť výšku náhrady trov
konania aj v neprospech ním podporovaného účastníka, na strane ktorého vystupuje. Účastník konania
má preto právo udelením svojho (ne)súhlasu zabrániť tomu, aby pred súdom na jeho strane v pozícii
vedľajšieho účastníka podľa § 93 ods. 2 OSP konal ten, koho účasť v konaní si neželá. Povahe a
účelu občianskeho súdneho sporového konania by sa jednoznačne priečil vstup vedľajšie účastníka do
konania na strane účastníka konania, ktorý by bol tomuto účastníkovi podľa § 93 ods. 2 OSP nanútený
(z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 188/2012 zo dňa 05. 02. 2013).

Odporkyňa nevyjadrila súdu svoj súhlas so vstupom vedľajšieho účastníka do konania na jej strane.
Jej nečinnosť, alebo mlčanie, nie je možné zo žiadneho ustanovenia právneho poriadku posúdiť ako
jej súhlas s vystupovaním vedľajšieho účastníka na jej strane. Pokiaľ preto nevyjadrí svoj súhlas,
oznámenie občianskeho združenia o vstupe do konania nemá právnu relevanciu. Povahe a účelu
občianskeho súdneho sporového konania by sa priečil vstup takéhoto vedľajšieho účastníka do konania,
ktorý by bol spotrebiteľovi nanútený. Súd tiež uvádza, že súd nemá preukázanú právnu subjektivitu
subjektu „Občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV“, jeho sídlo, IČO,
ani predmet činnosti a z týchto dôvodov ho považuje súd za absolútne neúčinné, preto ani nebol
dôvod vyzývať JUDr. Bohdana Jakubisa na odstraňovanie vád podania, pokiaľ odporkyňa súhlas na
vystupovanie uvedeného subjektu na jej strane neudelila.

So zreteľom na uvedené, pri absencii výslovnej právnej úpravy, ako postupovať v prípade, ak
oznámením tretej osoby súdu, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník, nenastanú účinky vzniku
vedľajšieho účastníctva, považoval súd za potrebné deklaratórne rozhodnúť tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozhodnutia (podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
6Cdo/207/2011 zo dňa 10. 10. 2012).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia,
písomne v troch vyhotoveniach na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť
s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník
dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy ,ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri
odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže sa oprávnený domáhať
jeho núteného výkonu v exekučnom konaní a exekúcii.

v Banskej Bystrici dňa 14. 10. 2014