Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, October 13, 2014

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 9P/2/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1614200354
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adriana Šimková
ECLI: ECLI:SK:OSMA:2014:1614200354.2

Rozhodnutie

Okresný súd Malacky samosudkyňou Mgr. Adrianou Šimkovou v právnej veci navrhovateľky: B.. E. E.,
rod. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XXX, XXX XX Q. proti odporcovi: B.. G. E., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom N. XXX, XXX XX Q. o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom:
K. E., nar. XX.XX.XXXX a G. E., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom ako rodičia, deti zastúpené kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky, takto

r o z h o d o l :

Súd manželstvo B.. E. E., rod. H. a B.. G. E., uzavreté dňa XX.XX.XXXX v R. B.., zapísané v knihe
manželstiev matričného úradu R. B.., vo zväzku V., ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom
XXX r o z v á d z a.

Súd s ch v a ľ u j e dohodu rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom
na čas po rozvode takto :

Na čas po rozvode sa z v e r u j ú mal. K. a mal. G. do osobnej starostlivosti navrhovateľky, pričom

zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok budú obaja rodičia.

Odporca je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. K. sumou 200,- eur mesačne a na mal. G. sumou 170,-
eur mesačne vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľky právoplatnosťou
tohto rozsudku.

Otec je oprávnený stýkať sa s mal. deťmi nasledovne:

- každý párny týždeň v roku od piatka 18:00 hod. do nedele 19:00 hod., s tým, že pokiaľ bude pripadať
štátny sviatok na piatok, je oprávnený prevziať deti už vo štvrtok o 18:00 hod. a pokiaľ pripadne štátny

sviatok na pondelok, deti odovzdá až v pondelok o 19:00 hod.,

- každú stredu od 17:00 hod. do 19:00 hod.,

- počas letných prázdnin od 1.8. od 18:00 hod. do 1.9. 19:00 hod.,

- počas jarných prázdnin otec deti prevezme každý párny rok deň pred začatím prázdnin o 19:00 hod.
a odovzdá v koniec jarných prázdnin v nedeľu o 19:00 hod.,

- v čase Vianočných sviatkov každý párny rok od 23.12. 18:00 hod. do 25.12. 13:00 hod., každý nepárny

rok od 25.12. 13:00 hod. do 27.12. 19:00 hod.,

s tým, že otec mal. deti prevezme a odovzdá v čase určenom v mieste bydliska matky.

Matka je povinná mal. deti na styk s otcom riadne a včas pripraviť a otcovi v mieste bydliska odovzdať.Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 15.01.2014 bol na Okresný súd Malacky doručený návrh navrhovateľky na rozvod manželstva a

na úpravu rodičovských práv a povinností k mal. deťom na čas po rozvode. Navrhovateľka žiadala
zveriť mal. deti po rozvode do osobnej starostlivosti a odporcovi určiť výživné na mal. K. vo výške 250,-
eur mesačne a na mal. G. vo výške 200,- eur mesačne. Navrhovateľka žiadala upraviť styk odporcu s
maloletými deťmi tak, že odporca je oprávnený stýkať sa s mal. deťmi K. a G. každý párny týždeň tak,
že si prevezme obidve mal. deti od matky v bydlisku matky, a to v sobotu o 09:00 hod. a obidve mal.
deti odovzdá v nedeľu do 17:00 hod. matke v bydlisku matky. Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila tým,

že ich manželstvo bolo uzavreté po trojročnej známosti z obojstrannej citovej náklonnosti. Manželia od
vzniku manželstva najskôr bývali v spoločnej domácnosti v trojizbovom byte v Q.. Po šiestich rokoch,
od roku 2005, po vykonanej stavebnej rekonštrukcii rodinného domu získali samostatný rodinný dom
v Q., na ulici N. XXX. Navrhovateľka ďalej uviedla, že v posledných rokoch pociťovala, že odporca
stále častejšie prichádza do spoločnej domácnosti v neskorších nočných hodinách a komunikácia

medzi manželmi a deťmi už nebola taká častá, príjemná a otvorená ako v predchádzajúcom období.
Medzi manželmi začali vznikať vážne nedorozumenia, ktoré sa stále prehlbovali. Vzájomný vzťah medzi
manželmi sa častým odcudzovaním a pobytom odporcu mimo spoločnej domácnosti zhoršil, vznikalo
a pretrváva ovzdušie napätosti z neriešených vzájomných nedorozumení, čo sa prehĺbilo do krízy v
manželstve. Vznikali často hádky medzi manželmi, aj pred deťmi a odporca sa aj preto začal spoločnej

domácnosti vyhýbať. Po rozhovore s odporcom sa navrhovateľka dozvedela o jeho blízkom vzťahu s
inou ženou. Túto situáciu sa navrhovateľka snažila riešiť tak, že navrhla odporcovi, aby tento vzťah s
inou ženou ukončil alebo aby sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti. Odporca sa neodsťahoval, ostal
bývať v spoločnej domácnosti a uistil navrhovateľku, že mimomanželský vzťah s inou ženou ukončí.
Po určitej dobe sa však odporca znovu vrátil svojím správaním sa a chovaním voči navrhovateľke

do predchádzajúceho krízového stavu a pokračovala nevera odporcu. U navrhovateľky sa prehĺbila k
odporcovi nedôvera, vznikali hlbšie a vážnejšie nedorozumenia, manželia prestali mať o seba záujem.
Navrhovateľka vidí hlavnú príčinu rozvratu a rozpadu manželstva v rozdielnosti názorov, v odcudzení
sa jeden druhému, v únave ich manželského spolužitia, v nevere odporcu i vo vysokom pracovnom
nasadení oboch manželov. Na základe uvedených skutočností považuje navrhovateľka ich manželstvo

za rozvrátené, neplniace si funkcie, ktoré by malo plniť a tento rozvrat je nezvratný.

Odporca sa k návrhu písomne vyjadril podaním doručeným súdu dňa 28.01.2014, v ktorom uviedol, že
tak ako manželka pociťovala vzájomné odcudzenie, tak toto pociťoval dlhodobo aj odporca. Hádky sa
vyostrili v posledných dvoch rokoch, keď odporca oznámil manželke, že plánuje budúcnosť s inou ženou
a rozvod manželstva. Vzťah s inou ženou však nie je podľa odporcu príčinou rozpadu manželstva. Je

to práve dlhodobý nezáujem zo strany navrhovateľky a neriešenie tohto stavu. Vzťah s inou ženou je
až následok neriešenia vzniknutej situácie. Vzájomná nedôvera medzi manželmi sa prehĺbila natoľko,
že manželia prestali mať o seba záujem. Odporca vo svojom vyjadrení ďalej uviedol, že súhlasí s
rozvodom manželstva a so zverením oboch synov do osobnej starostlivosti navrhovateľky, nesúhlasí
však s navrhnutou výškou výživného pre deti a s dohodnutým termínom stretávania sa so synmi po

rozvode manželstva.

Navrhovateľka aj odporca na pojednávaní zhodne uviedli, že nemajú záujem na zachovaní manželstva,
považujú manželstvo za trvalo rozvrátené a obidvaja trvali na rozvode manželstva. V priebehu konania
uzavreli navrhovateľka s odporcom rodičovskú dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností
k mal. deťom na čas po rozvode.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom navrhovateľky, odporcu, zástupcu kolízneho opatrovníka,
rodným listom, sobášnym listom, správami Sociálnej poisťovne, potvrdeniami o príjmoch a výdajoch
účastníkov, rozpisom príjmov a výdajov účastníkov, správami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny a
zistil tento skutkový stav:Účastníci uzatvorili manželstvo dňa XX.XX.XXXX v R.. Posledné spoločné bydlisko manželov je v obci
Q.. Z manželstva pochádzajú dve maloleté deti.

Z výsluchu navrhovateľky súd zistil, že navrhovateľka trvá na rozvode manželstva, a to z dôvodov,

ktoré podrobne rozpísala v návrhu na rozvod manželstva. Navrhovateľka uviedla, že za hlavnú príčinu
rozvratu manželstva považuje rozdielnosť pováh manželov a neveru zo strany odporcu. S odporcom
aj naďalej býva v jednej domácnosti. Od roku 2010 jej odporca posiela zhruba polovicu sumy tvoriacej
náklady na domácnosť a z tohto navrhovateľka uhrádza celý chod domácnosti. Navrhovateľka uviedla,
že nemá záujem na obnovení manželského spolužitia s odporcom, a to najmä z dôvodu nevery odporcu,

ktorá bola dlhodobého charakteru. Navrhovateľka zároveň uviedla, že odporca stratil jej dôveru, v
minulosti bola navrhovateľka schopná odporcovi odpustiť, ale nakoľko vzťah s inou ženou z jeho strany
pretrvával, tento pokus stroskotal. Navrhovateľka má za to, že manželstvo si neplní žiaden zo svojich
spoločenských účelov. Ďalej uviedla, že maloletý syn K. v súčasnej dobe navštevuje 8. ročník ZŠ v Q.,
náklady spojené so štúdiom sa pohybujú na úrovni 10 - 15 eur mesačne. Je zdravý, výchovné problémy
nespôsobuje. Maloletý syn G. navštevuje 3. ročník ZŠ v Q., náklady spojené so štúdiom sú vo výške 10

- 15 eur mesačne. Je taktiež zdravý a výchovné problémy nespôsobuje. Navrhovateľka je zamestnaná
v spoločnosti H., spol. s.r.o., kde dosahuje priemerný mesačný príjem vo výške cca 1 500,- eur netto.

Z výsluchu odporcu súd zistil, že sa pripája k návrhu na rozvod manželstva, nakoľko má za to, že
nie je možné toto manželstvo zachrániť. Pripája sa aj k príčinám rozpadu manželstva, ktoré uviedla
navrhovateľka. Je pravdou, že sa dopustil nevery. Tento vzťah pretrváva aj naďalej, odporca ho vníma

ako perspektívny a aj z uvedeného dôvodu má odporca za to, že obnova manželského spolužitia nie je
možná. Odporca je zamestnaný od 24.07.2014 v spoločnosti A., a.s., kde dosahuje príjem cca 1 250,-
eur mesačne.

Zástupca kolízneho opatrovníka navrhol v prípade, že súd rozvedie manželstvo účastníkov, schváliť
dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k mal. deťom, nakoľko je táto v záujme mal.

detí, primeraná veku a potrebám mal. detí.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky zo dňa 07.10.2014 súd zistil, že starostlivosť
o mal. synov zabezpečujú rodičia spoločne. O domácnosť sa tiež starajú spolu. Navrhovateľka aj
odporca prispievajú na účet, z ktorého realizujú chod domácnosti. Účty platia na polovicu. Nákupy
realizuje matka. Všetci spolu bývajú v staršom rodinnom dome, ktorý si prerobili. Rodinný dom zdedila

navrhovateľka. Navrhovateľka sa vyjadrila, že nechce, aby rozvodom trpeli deti, aj keď udalosťami v
rodine sú poznačené. Navrhovateľka uviedla, že odporca má s deťmi dobrý vzťah, učí ich plávať, venuje
sa im, chodia na výlety, dovolenky. Deti boli v lete v tábore pri mori.

Z oznámenia bývalého zamestnávateľa odporcu - H. Y. s.r.o. mal súd preukázané, že odporca mal v
roku 2013 priemerný čistý mesačný príjem vo výške 1 612,50,- eur a v roku 2014 za obdobie január -

február 2014 mal priemerný čistý mesačný príjem vo výške 1 595,91,- eur. Od 01.04.2014 do 23.07.2014
bol odporca evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky ako uchádzač o zamestnanie
a v tomto období mu boli vyplatené dávky v nezamestnanosti v celkovej výške 3 229,- eur. Z oznámenia
súčasného zamestnávateľa odporcu - A., a.s. mal súd preukázané, že odporca mal v roku 2014 za
obdobie júl - august 2014 priemerný čistý mesačný príjem vo výške 781,92,- eur

Z oznámenia zamestnávateľa navrhovateľky - H. SK, spol. s.r.o. mal súd preukázané, že navrhovateľka
mala v roku 2013 priemerný čistý mesačný príjem vo výške 1 802,76,- eur a v roku 2014 za sledované
obdobie január - august 2014 mala priemerný čistý mesačný príjem vo výške 1 892,27,- eur.

Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o
rodine“), súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi

tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno
očakávať obnovenie manželského spolužitia.Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi
manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne
na záujem maloletých detí.

Podľa§23ods.3Zákonaorodine,súdpriposudzovanímieryrozvratuvzťahovmedzimanželmiprihliada
na porušenie povinnosti manželov podľa § 18 a 19.

Podľa § 24 ods. l Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,

prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o
osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.
Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať,

či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno
nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu

k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej
starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené
do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo
maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o
maloletom dieťati domáhať na súde.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa
odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia

úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 62 ods. l Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného

zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného
rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej

dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových
pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj
ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že
výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

Podľa§63ods.2Zákonaorodine,urodiča,ktorýmápríjmyzinejnežzávislejčinnostipodliehajúcejdani

z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje
podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.

Podľa § 63 ods. 3 Zákona o rodine, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené
potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného

sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval
na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo dieťa zverené
do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas
súdu.

Podľa § 75 ods. l Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. l Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú

zročné vždy mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. l Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Z výsledkov vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci vyvodil súd ten právny záver,

že návrh na rozvod manželstva bol podaný dôvodne. V konaní bolo preukázané, že vzťahy medzi
manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel, čím
mal súd preukázanú existenciu kvalifikovaného stupňa rozvratu vzťahov medzi manželmi (ako jediný
hmotnoprávny dôvod rozvodu manželstva), ktorý je vážny a trvalý a pre účastníkov nie je nádej na
opätovné obnovenie spolužitia. Manželstvo účastníkov neplní svoj spoločenský účel a ani jeden z nich

nemá záujem o obnovu manželského spolužitia. Manželia stále bývajú v spoločnej domácnosti, avšak
odporca má v súčasnosti mimomanželský vzťah. Manželstvo si neplní ani jednu zo svojich základných
funkcií. Nie je tu teda ani predpoklad, že by účastníci mohli v budúcnosti obnoviť spolužitie v súlade s
jeho spoločenským účelom, nakoľko navrhovateľka ani odporca nemajú o uvedené záujem. Vzhľadomna tieto skutočnosti súd manželstvo účastníkov rozviedol. Hlavnú príčinu rozvratu manželstva súd videl
v rozdielnych názoroch na spolužitie, v nevere odporcu a s tým súvisiace citové odcudzenie sa.

V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletých detí, súd upraví výkon ich

rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode. Vzhľadom k tomu, že rodičia v
priebehu konania uzavreli rodičovskú dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k mal.
deťom, súd túto preskúmal a má za to, že je v záujme detí, a preto ju schválil. Na základe uvedenej
dohody boli mal. deti zverené do osobnej starostlivosti navrhovateľky s tým, že zastupovať maloleté
deti a spravovať ich majetok budú obaja rodičia. Odporca bude povinný prispievať na mal. K. sumou

200,- eur mesačne a na mal. G. sumou 170,- eur mesačne. Súd pri rozhodovaní o výživnom prihliadol
na odôvodnené potreby maloletých detí, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov.
Matka mal. detí pracuje v spoločnosti H., spol. s.r.o. a dosahuje priemerný mesačný príjem vo výške
cca 1 500,- eur. Otec je zamestnaný v spoločnosti A., a.s., kde dosahuje priemerný mesačný príjem
vo výške cca 1 250,- eur. Maloletý K. navštevuje 8. ročník ZŠ v Q., je zdravý, výchovné problémy
nespôsobuje. Maloletý Matej navštevuje 3. ročník ZŠ v Q., je zdravý, výchovné problémy nespôsobuje.

Náklady spojené so štúdiom predstavujú sumu vo výške 10 - 15 eur mesačne na každé maloleté dieťa.
V rozsudku súd zároveň upravil styk odporcu s mal. deťmi, tak, ako bola úprava styku predložená súdu
v rámci rodičovskej dohody.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 144 O.s.p., podľa ktorého účastníci nemajú
právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo

je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti
prípadu alebo pomery účastníkov.

Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie len odporca, a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia,

cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Bratislave, trojmo. Navrhovateľka a kolízny opatrovník
nemôžu podať odvolanie proti tomuto rozsudku, nakoľko sa tohto práva vzdali po vyhlásení rozsudku,
jeho odôvodnení a po poučení o opravnom prostriedku a náležitostiach odvolania (§ 207 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať

označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho
robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený

skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok
konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi

preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny
nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.)

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§27 ods. 1 Zákona o rodine)