Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 8, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/446/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7512210966
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Čabaiová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7512210966.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudkýň

Mgr. Angeliky Sopoligovej a JUDr. Evy Feťkovej vo veci žalobcu A. S. W., s.r.o., V. X, O., IČO: 35 724
803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovaným: 1/ U.
R., nar. XX.X.XXXX, bytom P. XXX, zast. JUDr. Matúšom Lemešom, advokátom, Nerudova 14, Košice
a 2/ Ľ. J.Č., nar. XX.X.XXXX, bytom U. XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaných G.
K. R. R. W. Z., so sídlom v V.A., K.. J. X, IČO 42 176 778, zast. JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom,
ul. Sov. hrdinov 163/66, Svidník, o zaplatenie 5.968,24 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku
18C/163/2012-87 z 25.6.2013 Okresného súdu Košice - okolie

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby a vo výroku o trovách konania medzi žalobcom
a žalovanou v 1. rade.

Žalovanej v 1. rade sa prisudzuje náhrada trov odvolacieho konania vo výške 208,66 €, a žalobca je
povinný ju zaplatiť JUDr. Matúšovi Lemešovi, advokátovi, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vedľajšiemu účastníkovi sa prisudzuje náhrada trov odvolacieho konania vo výške 250,39 €, a žalobca

je povinný ju zaplatiť JUDr. Igorovi Šafránkovi, advokátovi, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom žalobu o zaplatenie 5.968,24 € s prísl. zamietol. Žalobcovi uložil
povinnosť nahradiť žalovanej v 1. rade trovy konania na účet jej právneho zástupcu v sume 625,98 €,
do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. V právnom vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade a v
právnom vzťahu medzi žalobcom a vedľajším účastníkom náhradu trov konania účastníkom nepriznal.

Po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že zámer žalobcu dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky
podpísaním dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku dňa 21.1.2011 (ďalej len

„dohoda“) je potrebné vyhodnotiť ako nekalú obchodnú praktiku. Súd prvého stupňa uviedol, že pri
podpísaní dohody, ktorá bezprostredne nadväzuje na spotrebiteľskú zmluvu, boli naplnené zákonné
znaky inštitútu o nekalej obchodnej praktike, a to nedostatok odbornej starostlivosti na strane žalobcu
a využitie takej obchodnej praktiky zo strany žalobcu, ktoré podstatne narušilo ekonomické správanie
sa žalovanej ako priemerného spotrebiteľa. Umiestnenie textu o vedomosti premlčaného dlhu v bode
3 dohody označenej ako „Forma splatenia záväzku“ nasvedčuje tomu, že zo strany žalobcu došlo
k porušeniu odbornej starostlivosti vo vzťahu k spotrebiteľovi, ktorá predpokladá osobitnú schopnosť

a starostlivosť, ktorú možno rozumne očakávať od dodávateľa pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi,
zodpovedajúcej čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho
oblasti činnosti. Uviedol, že je síce možné uznať aj premlčaný dlh, ale takéto uznanie vyžaduje
jednoznačné preukázanie tej skutočnosti, že osoba, ktorá takýto dlh uznáva, má vedomosť o tom, žedlh je premlčaný, čo samozrejme predpokladá, že vie aj to, čo je obsahom pojmu premlčanie. Bolo na
žalobcovi, aby v konaní preukázal, že žalovaná skutočne vedela, že uznáva premlčaný dlh. Žalovaná
uviedla, že nie je si vedomá, aby podpísala listinu, ktorá by spôsobila predĺženie premlčacej lehoty v

čase podpisovania a o pojme „premlčanie“ nemala žiadne vedomosti. Zároveň súd poukázal aj na
tú skutočnosť, že dohoda uzavretá dňa 21.1.2011, je vopred žalobcom vypracovaný štandardizovaný
formulár, v ktorom je ním zakomponovaná aj formulácia o uznaní premlčaného dlhu. Nebolo v konaní
žalobcom preukázané, že ide o individuálne, v tomto konkrétnom prípade so žalovanou dojednané
ustanovenie. Toto ustanovenie o uznaní vzhľadom na nepreukázanie vedomosti žalovanej o tom, že

dlh je premlčaný, je v jej neprospech a je neprijateľnou podmienkou. Dohoda o uzavretí splátkového
kalendára a o uznaní záväzku v časti uznania premlčaného dlhu ako nekalá obchodná praktika a
neprijateľná podmienka je neplatná, preto námietka premlčania vnesená žalovanými je dôvodná.
Vychádzajúc z ust. § 2 písm. u) a r), § 4 ods. 8, § 7 ods. 1 až 3 a § 8 ods. 3 a 4 zák.č. 250/2007 Z.z. o
ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzavretia zmluvy, § 100 ods. 1,2 veta prvá a § 101 Občianskeho
zákonníka (ďalej len „OZ“), vzhľadom na námietku premlčania uplatnenú žalovanými žalobu zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalovanej v 1. rade priznal náhradu
trov právneho zastúpenia v sume 625,98 eur (3 x 200,85 € + 3 x 7,81 € paušálnu náhradu hotových
výdavkov) podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb v znení neskorších predpisov. V konaní úspešný žalovaný v 2. rade by mal nárok na náhradu
trov konania, ale v konaní mu žiadne preukázateľné trovy nevznikli, neúspešný žalobca nemá právo na

náhradu trov konania, preto súd rozhodol, že v právnom vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade
účastníkom náhradu trov konania nepriznáva. Súd prvého stupňa nepriznal ani vedľajšiemu účastníkovi
na strane žalovaných náhradu trov konania z dôvodu, že jeho vstup do konania nepovažoval za účelný
vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná v 1. rade sa dala zastúpiť advokátom, ktorý na pojednávaní
prehlásil, že vedľajší účastník v konaní nie je potrebný, keďže on sám vie dostatočne hájiť záujmy svojej

klientky a vzniesol námietku premlčania. Žalovaný v 2. rade sám vzniesol námietku premlčania, pričom
uviedol, že nevie, čo znamená vstup vedľajšieho účastníka, ktorý ho žiadnym spôsobom nekontaktoval.
Ztýchtodôvodovmalsúdprvéhostupňazato,žeprípadnétrovykonaniavzniknutéprávnymzastúpením
vedľajšieho účastníka nemožno pokladať za účelne vynaložené.

Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca a navrhol, aby odvolací súd rozsudok v
napadnutom rozsahu podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, že vyhovie návrhu žalobcu voči žalovanej v 1.
rade, resp. aby rozsudok podľa § 221 ods. 1 a 3 O.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil nesprávnym právnym posúdením veci a nedostatočným zistením
skutkového stavu súdom prvého stupňa (§ 205 ods. 2 písm. f) a d) O.s.p.). Žalobca namietal, že žalovaná

v dohode potvrdila vedomosť o premlčaní dlhu a následkoch s tým spojených. Obsahom dohody je
uznanie dlhu zo strany žalovanej ako právny inštitút zakotvený v Občianskom zákonníku, pričom jeho
následkom je prerušenie plynutia premlčacej doby. To znamená, že doba, ktorá dovtedy uplynula, sa
stala právne bezvýznamnou a začne plynúť nová 10 ročná premlčacia doba, a to priamo zo zákona.
Žalobcanamietal,žezákonnevyžaduje,abymaldlžníkvčaseuznaniaprávapodľa§110OZvedomosťo

premlčaní dlhu. Uznanie práva podľa jeho názoru nemožno stotožňovať s inštitútom uznania dlhu podľa
§ 558 OZ. Vzhľadom na uvedené skutočnosti s poukazom na znenie dohody, v ktorej žalovaná potvrdila
svoju vedomosť o premlčaní dlhu, v danom prípade nastali účinky predpokladané ust. § 558 OZ, a to
že záväzok uznaný žalovanou čo do dôvodu a výšky v čase uznania trval. Zamietnutie žaloby súdom
prvého stupňa preto podľa neho znamená porušenie zásady rovnosti účastníkov a vedie k neprimeranej

ochrane spotrebiteľa a k úplnému zbaveniu jeho zodpovednosti. Ak by aj žalovaná v čase uznania dlhu
nevedela o jeho premlčaní, právny účinok spojený s uznaním práva, ktorý predpokladá § 110 ods. 1 OZ
v takomto prípade nastupuje. Svoj názor opieral aj o judikatúru Najvyššieho súdu ČR. Podľa žalobcu
obsah dohody nie je rozsiahly a žalovaná dohodu podpisovala vo svojom bydlisku, teda mala možnosť
si dohodu prečítať a prípadne ju nepodpísať. Podľa žalobcu na dohodu sa nevzťahujú ustanovenia o

neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Žalovaná nebola k podpisu dohody žiadnym
spôsobom nútená, uzavretím dohody nedošlo k zhoršeniu jej postavenia, ale práve naopak, žalobca jej
poskytol možnosť plniť už existujúci splatný záväzok, s plnením ktorého sa ale dostala do omeškania v
splátkach. Rovnako nesúhlasil ani s priznaním trov právneho zastúpenia žalovanej v 1. rade.

Žalovaná v 1. rade (ďalej aj „žalovaná“) vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že sa v celom rozsahu
stotožňuje s napadnutým rozsudkom, nakoľko ho považuje za zákonný a jeho závery sú dostatočne
odôvodnené. Niet žiadnych pochýb o tom, že by nikdy nesúhlasila s uzatvorením dohody, ak by si
uvedomovala právne následky, ktoré chcel docieliť žalobca. Poukázala na svoju ťažkú sociálnu situáciu,a je len ťažko predstaviteľné, že by mohla mať záujem uzatvoriť dohodu s úmyslom nefigurovať
v databáze neplatičov a zlepšiť si v budúcnosti postavenie pri žiadosti o úver. Taktiež je málo
pravdepodobná úvaha, že by chcela svoj záväzok uhradiť a preto uvítala možnosť jeho úhrady v

splátkach, keďže samotná dohoda výšku splátok vôbec neuvádza. Poukázala na ust. § 2, § 3 ods.
2 a 3, § 4 ods. 8 a § 53 ods. OZ a konštatovala, že súd prvého stupňa správne vyhodnotil dohodu
ako absolútne neplatnú, nakoľko je výsledkom nekalej obchodnej praktiky a jej obsah sa prieči dobrým
mravom. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok v celom rozsahu potvrdil a zaviazal žalobcu na úhradu jej
trov odvolacieho konania vo výške 208,66 € (za 1 úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu žalobcu

vo výške 200,85 € podľa ust. § 14 ods. 1 písm. b) vyhl. 655/2004 Z.z. a paušálna náhrada hotových
výdavkov vo výške 7,81 € podľa ust. § 16 ods. 3 vyhl. 655/2004 Z.z.) na účet jej právneho zástupcu
v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p.

Vedľajší účastník na strane žalovaných (ďalej len „VU“) vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že ide o
masové uplatňovanie premlčaných pohľadávok na všetkých okresných súdoch v Slovenskej republike

za účelom nárastu úrokov a trov právneho zastúpenia, ktoré sa spolieha na to, že priemerný spotrebiteľ
nepozná pojem premlčanie. Tri roky sú dostatočnou dobou na platné uzavretie splátkového kalendára
so spotrebiteľom a následné prípadné uplatnenie nároku na súde. Uviedol, že nemožno poskytnúť
súdnu ochranu právu, ktoré je uplatňované po použití nekalej obchodnej praktiky a je v rozpore s
dobrými mravmi. Poukázal pritom na viacero rozhodnutí krajských súdov a príslušných ustanovení

zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Pri uzatváraní predmetnej dohody ide zo strany žalobcu
jednoznačne o nekalú obchodnú praktiku, kedy pod zámienkou splátok, jediným cieľom žalobcu je
dosiahnuť predĺženie premlčacej doby. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne
správny potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania na účet právneho zástupcu vo výške
250,36 €.

Odvolací súd prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), miesto
a čas verejného vyhlásenia rozsudku včas oznámil na úradnej tabuli súdu v súlade s § 211 ods. 2 a
§ 156 ods. 3 O.s.p. a po prejedaní veci v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a z hľadísk
uplatnených odvolacích dôvodov rozsudok podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil,

stotožňujúc sa s jeho správnymi dôvodmi.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Právne argumenty žalobcu uvedené v odvolaní nemôžu spochybniť vecnú správnosť napadnutého
rozsudku.

Odvolací súd praktiku žalobcu, pri ktorej spojil do jednej listiny dohodu o uzavretí splátkového

kalendára a uznanie záväzku, hodnotí ako nekalú obchodnú praktiku s ohľadom na nedostatok odbornej
starostlivosti na strane dodávateľa, ako aj potencionálne riziko, že takéto správanie narušuje alebo môže
narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo k poskytnutej službe.

Podľa § 558 Občianskeho zákonníka ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj

výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny
následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Uznanie dlhu ako jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi zakladá vyvrátiteľnú právnu
domnienku, že v čase uznania dlh existoval. Tento právny úkon okrem všeobecných náležitostí pre

právne úkony (§ 34 a nasl. OZ) musí mať písomnú formu, musí byť z neho zrejmý dôvod (kauza) vzniku
pohľadávky, musí v ňom byť presne určená výška pohľadávky a napokon musí obsahovať aj prísľub
dlžníka tento dlh zaplatiť.

Uznaním dlhu nevzniká nový záväzok. Na základe neho však dochádza k zastaveniu plynutia pôvodnej

premlčacejdobyanamiestonejododňa,keďdošlokuznaniu,začneplynúťnovádesaťročnápremlčacia
doba (§ 110 ods. 1). V prípade sporu veriteľ nemusí dokazovať, že v čase uznania dlh existoval, ani jeho
výšku. Dlžník, ktorý by namietal, že dlh v čase uznania neexistoval, alebo že zanikol napríklad splnením
alebo inak, by to však musel preukázať.Uznať možno aj premlčaný dlh. Uznávací prejav dlžníka bude mať právne účinky len vtedy, ak dlžník
vedel, že dlh je premlčaný.

Aj podľa názoru odvolacieho súdu žalobca dohodou o uzavretí splátkového kalendára vnútil žalovanej
aj uznanie záväzku. Ak chcela žalovaná získať povolenie splátok, musela podpísať listinu, na ktorej
bolo zároveň uvedené, že uznáva čo do právneho dôvodu a výšky záväzok voči veriteľovi, ktorý vznikol
na základe zmluvy uzatvorenej s pôvodným veriteľom (Slovenská sporiteľňa). Uznanie záväzku bolo

uvedené v bode 2 dohody a forma splatenia záväzku (povolenie splátok) v bode 3 dohody, pričom
vyhlásenie dlžníka o tom, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch bolo uvedené v bode
3 dohody, teda v časti dohody o splátkach, a nie v časti uznania záväzku, ku ktorému by sa vyhlásenie
o premlčaní malo viazať. Podľa názoru odvolacieho súdu malo byť uznanie dlhu dohodnuté s dlžníkom
na samostatnej listine, nakoľko podpis takejto dohody podľa § 558 OZ má úplne iné a pre spotrebiteľa
oveľa závažnejšie dôsledky ako dohoda o splátkach dlhu. Spotrebiteľ teda nemal žiadnu možnosť

dohodu o uznaní záväzku z listiny vylúčiť ani obmedziť jej účinok. Rovnako žalovaná svojím podpisom
vyjadrila súhlas aj s rozhodcovskou doložkou formulovanou v bode 4 dohody o uzavretí splátkového
kalendára, ktorú nemala možnosť individuálne dojednať a bola jej vnútená spolu s dohodou o uzavretí
splátkového kalendára. Vzhľadom na uvedené súd prvého stupňa správne prihliadol na námietku
premlčania uplatnenú žalovaným a jeho rozhodnutie vychádza zo správnej právnej úvahy. Z uvedených

dôvodov bol napadnutý rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne
správny potvrdený.

Súd prvého stupňa o náhrade trov konania v prejednávanej veci vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanou
v 1. rade správne rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., ktoré správne aj aplikoval na daný prípad.

Žalobca v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by spochybňovali aplikáciu ust. § 142 ods. 1
O.s.p. na daný prípad a odôvodňovali iné rozhodnutie o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a
žalovanou, preto odvolanie podané žalobcom nemožno považovať za opodstatnené. Úspešný účastník
sporu má legitímne právo aj na náhradu trov konania, čo sa týka aj trov, ktoré mu vznikli v súvislosti

s jeho právnym zastúpením v konaní. Takto vynaložené náklady (trovy právneho zastúpenia) sa vo
všeobecnosti považujú za účelne vynaložené trovy v súdnom konaní. V danom prípade aj podľa názoru
odvolacieho súdu úkony právnej služby zást. žalovanej boli vykonané účelne. Súd prvého stupňa preto
postupoval správne, pokiaľ priznal žalovanej náhradu trov konania, a správne ustálil aj výšku náhrady
trov konania v súlade s vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb v znení neskorších predpisov, a preto bol rozsudok aj v napadnutom výroku o trovách
konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanou v 1. rade ako vecne správne potvrdený (§ 219 ods.
1 O.s.p.).

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.

a keďže žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Žalovaná v 1. rade mala v odvolacom konaní úspech, preto jej bola priznaná náhrada trov odvolacieho
konania (§ 224 ods. 1, § 142 ods. 1, § 151 ods. 1 prvá veta O.s.p.), pozostávajúcich z odmeny za
poskytnutú právnu službu - vyjadrenie k odvolaniu (§ 13a ods. 1 písm. c) vyhl. č. 655/2004 Z.z. o

odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov),
ktoré je účelne vynaloženým úkonom právnej služby. Odmena patrí vo výške základnej sadzby tarifnej
odmeny 200,85 € v súlade s § 13a ods. 1 písm. c) cit. vyhl., a k tomu bola priznaná paušálna náhrada
hotových výdavkov v sume 7,81 €. Spolu náhrada trov odvolacieho konania predstavuje sumu vo výške
208,66 €, ktorú je žalobca povinný zaplatiť advokátovi JUDr. Matúšovi Lemešovi, v súlade s § 149 ods.

1 O.s.p.

Vedľajší účastník mal v odvolacom konaní taktiež úspech, preto mu bola priznaná náhrada trov
odvolacieho konania (§ 224 ods. 1, § 142 ods. 1, § 151 ods. 1 prvá veta O.s.p.), pozostávajúcich z
odmenyzaposkytnutúprávnuslužbu-vyjadreniekodvolaniu(§13aods.1písm.c)vyhl.č.655/2004Z.z.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov),
ktoré je účelne vynaloženým úkonom právnej služby. Odmena patrí vo výške základnej sadzby tarifnej
odmeny 200,85 € v súlade s § 13a ods. 1 písm. c) cit. vyhl., a k tomu bola priznaná paušálna náhrada
hotových výdavkov v sume 7,81 €. Zástupca vedľajšieho účastníka preukázal, že je platcom DPH, pretomu bola priznaná aj 20 % DPH, t.j. 41,73 €, spolu náhrada trov odvolacieho konania vo výške 250,39 €,
ktorú je žalobca povinný zaplatiť advokátovi JUDr. Igorovi Šafrankovi, v súlade s § 149 ods. 1 O.s.p.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom
od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.