Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, October 3, 2014

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 24C/181/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113202920
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. René Milták

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2014:1113202920.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred samosudcom JUDr. René Miltákom v právnej veci

žalobcu: Slovenská advokátska komora, so sídlom Kolárska č. 4, 813 42 Bratislava, IČO: 30 795 141,
práv. zast.: Legium, s.r.o., Advokátska kancelária so sídlom v Bratislave, proti žalovanému: Z.. S. Ď., H..
XX.XX.XXXX, M. L. Č.. XXX, XXX XX Bratislava, Š. X. K., práv, zast.: Advokátska kancelária Bugala -
Ďurček, s.r.o., so sídlom v Bratislave, o zaplatenie 80,09 Eur takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v sume 104,65 Eur, v lehote troch
dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Žalobca sa na základe žalobného návrhu zo dňa 07.01.2013, ktorý bol doručený tunajšiemu súdu dňa

29.01.2013 domáhal zaplatenia sumy 80,09 Eur z titulu zaplatenia pokuty vo výške 79,66 Eur a úroku z
omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 16,60 Eur od 01.05.2008 do 20.08.2008. Žalobca je právnická
osoba, zriadená zákonom, ktorý vedie zoznam advokátov. Žalovaný je advokát, zapísaný v zozname
advokátov, vedenom žalobcom.

Žalobca svoj návrh odôvodnil tvrdením, podľa ktorého si žalovaný nesplnil svoju povinnosť, ktorá mu
vyplýva z členstva v Slovenskej advokátskej komore. Povinnosť spočívala v pravidelnej úhrade ročného
členského príspevku 199,16 Eur a v príspevku do sociálneho fondu v sume 16,60 Eur, to všetko
najneskôr do 30. apríla kalendárneho roka. Nakoľko si žalovaný ku dňu 30.04.2008 svoju povinnosť

nesplnil, žalobca ho listom zo dňa 28.07.2008 vyzval na úhradu vzniknutého nedoplatku:

- na príspevku na činnosť žalobcu za rok 2008 v sume 199,16 Eur,

- na príspevku do sociálneho fondu v sume 16,60 Eur,

- pokuty z omeškania v sume 79,66 Eur,

- a úroku z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 16,60 Eur a to od 01.05.2008 do 20.08.2008,
celkovo vo výške 0,43 Eur

Žalovaný na výzvu žalobcu reagoval úhradou zo dňa 20.08.2008, avšak iba v sume 199,16 Eur
(príspevok na činnosť SAK) plus 16,60 Eur (príspevok do sociálneho fondu). Žalovaný odmietol uhradiťpokutu a úrok z omeškania zo sumy, predstavujúcej príspevok do sociálneho fondu za obdobie od
01.05.2008 do 20.08.2008.

Podľa žalobcu, v prípade omeškania s úhradou členského príspevku zo strany žalovaného, mu vzniklo

právo na úhradu pokuty (§ 3 ods. 1 Uznesenia konferencie advokátov o príspevku na činnosť SAK zo
dňa 19.06.2004 - č.l. 13,14). V prípade omeškania príspevku do sociálneho fondu mu vznikol nárok na
úhradu príslušného úroku z omeškania (§ 4 ods. 4 Uznesenia konferencie advokátov o sociálnom fonde
zo dňa 16.06.2007 - č.l. 10).

II.

Súd vykonal dokazovanie v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie vo veci samej (§ 6, § 100 ods. 1

Obč. súd. por.) a to výsluchom právneho zástupcu žalobcu, výsluchom právneho zástupcu žalovaného
a oboznámením sa s obsahom listinných dôkazných prostriedkov, založených v súdnom spise. Z
vykonaného dokazovania boli súdu preukázané tieto skutočnosti:

Žalovaný zložil advokátsky sľub dňa 26.06.2001 a to do rúk predsedu Slovenskej advokátskej komory
(č.l. 8).

Podľa Uznesenia konferencie advokátov o príspevku na činnosť SAK zo dňa 19.06.2004 (č.l. 13,14),
ročný príspevok advokáta predstavuje 199,16 Eur (6 000,- Sk). Základný príspevok je na príslušný rok
splatný vopred, najneskôr do 30. apríla kalendárneho roka. V prípade nedodržania lehoty splatnosti,
zaplatíadvokát,ktorýjevomeškanípokutuvovýške10%príspevkuzakaždýzačatýmesiacomeškania,
maximálne do výšky 100%. Nezaplatenie príspevku v určených termínoch bez vážneho dôvodu,

predstavuje závažné poručenie povinností advokáta, čo je aj dôvodom na začatie disciplinárneho
konania, v prípade jeho neuhradenia do troch mesiacov od splatnosti príspevku.

Podľa Uznesenia konferencie advokátov o sociálnom fonde zo dňa 16.06.2007 (č.l. 10), ročný príspevok
advokáta na fond predstavuje 16,60 Eur (500,- Sk), pričom je splatný najneskôr 30. apríla príslušného
roka. Pri nedodržaní lehoty splatnosti, zaplatí advokát, ktorý je v omeškaní, úroky z omeškania podľa

Občianskeho zákonníka. Nezaplatenie príspevku v určených termínoch bez vážneho dôvodu,
predstavuje závažné poručenie povinností advokáta, čo je aj dôvodom na začatie disciplinárneho
konania, v prípade jeho neuhradenia do jedného mesiaca od splatnosti príspevku.

Z obsahu výzvy žalobcu č. 2008/Dr.Po/Va zo dňa 28.07.2008 (č.l. 5) vyplýva, že žalobca riadne vyzval
žalovaného na úhradu nedoplatku na príspevku na činnosť žalobcu za rok 2008 v sume 199,16 Eur,

na príspevku do sociálneho fondu v sume 16,60 Eur, pokuty z omeškania v sume 79,66 Eur a úroku
z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 16,60 Eur a to od 01.05.2008 do 20.08.2008, celkovo vo
výške 0,43 Eur.

Z výpisu účtu žalobcu (č.l. 6) vyplýva úhrada, ktorú žalovaný vykonal dňa 20.08.2008 v sume 500,- Sk
a v sume 6000,- Sk.

Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že v danom prípade sa nejedná o
súkromnoprávny vzťah medzi komorou a advokátom, ale o verejnoprávny vzťah s tým, že tento vzťah
má vertikálny charakter. Účastníci tohto vzťahu nemajú rovnaké postavenie. Komora z titulu svojho
postavenia môže ukladať svojim členom práva a povinnosti, čo je v prípade súkromnoprávnych
vzťahov vylúčené. Ak advokát nie je spokojný s rozhodnutím komory, má právo sa obrátiť na súd so

žalobou v rámci správneho súdnictva. Ak by medzi stranami bol súkromnoprávny vzťah, nespokojný
subjekt sa nemôže domáhať svojho práva v rámci správneho súdnictva, ale v rámci klasického
občianskeho súdneho konania. Vzťahy medzi komorou a advokátom sa subsidiárne spravujú trestným
poriadkom, a to v súvislosti s disciplinárnym konaním. Pokiaľ ide o otázku premlčania, zákon o
advokácii tento inštitút neupravuje. Existujú rozhodnutia Okresného súdu Bratislava V a Okresného súdu

Malacky, ktoré síce nie sú právoplatné, avšak v obdobných veciach poukázali na to, že právo komory na
zaplatenie nedoplatkov sa vôbec nepremlčuje. Ak by sa právo komory premlčalo, treba toto premlčanie
posudzovať podľa predpisov verejného práva. Vzhľadom na to, že zákon o advokácii lehotu
neupravuje, možno analogicky použiť predpisy daňového práva, ktoré upravujú všeobecnú šesťročnú
premlčaciu dobu. S uvedením na tieto skutočnosti, je potrebné vzťah medzi komorou a advokátomposudzovať ako vzťah verejnoprávny, vertikálny. Z tohto dôvodu bola žaloba podaná včas, pričom zo
strany žalobcu nedošlo k premlčaniu žalovaného nároku uplynutím premlčacej doby.

Žalovaný podaním zo dňa 25.06.2013 (č.l. 26-27) vzniesol námietku premlčania a

súčasne poukázal aj na rozpor s dobrými mravmi. Splatnosť žalovaného nároku nastala v roku 2008
(01.05.2008), teda žalobca si podľa všeobecnej trojročnej premlčacej doby (§ 101 OZ) mohol uplatniť
nárok na zaplatenie žalovanej sumy do 01.05.2011. Vzhľadom k tomu, že k doručeniu žaloby súdu došlo
aždňa29.01.2013,podľatvrdeniažalovanéhodošlokpremlčaniuprávažalobcunazaplateniežalovanej
sumy. Zo strany žalobcu a jeho právneho zástupcu nedošlo pred súdnym konaním k pokusu o zmierlivé

vyriešenie sporu, čo je v rozpore nielen s Advokátskym poriadkom (§ 15 ods. 1, ods. 2, ods. 5), ale aj v
rozpore s dobrými mravmi (§ 2 ods. 4 Advokátskeho poriadku). V súvislosti s týmto konaním absentuje
rozhodnutie o udelení pokuty a jej výpočet.

Právnyzástupcažalovanéhonapojednávaníuviedol,ževdanomprípadesižalobcavotázkepremlčania
vytvoril vlastnú právnu úpravu. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, podľa ktorého je členstvo v
komore povinné, nakoľko advokát môže do komory kedykoľvek vstúpiť a z nej aj vystúpiť. Aplikácia

daňového predpisu je v tomto prípade zo strany žalobcu čisto účelová. Keďže žalobca opiera svoj nárok
o zaplatenie pokuty a úroku z omeškania o ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce
záväzkovoprávne vzťahy, treba vzťah medzi účastníkmi chápať ako vzťah súkromnoprávny. Preto aj
uplynutiepremlčaniasaposudzujepodľavšeobecnejtrojročnejpremlčacejdoby,uvedenejvobčianskom
zákonníku. Žalovaný navrhol súd zamietnuť žalobu z dôvodu vznesenej námietky premlčania.

III.

K otázke charakteru právneho vzťahu medzi účastníkmi konania (t.j. či má charakter
verejnoprávneho vzťahu alebo súkromnoprávneho vzťahu alebo zmiešaného verejnoprávneho vzťahu
a súkromnoprávneho vzťahu):

Podľa § 66 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení

zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov
(ďalej len ,,Zákon o advokácii"), zriaďuje sa Slovenská advokátska komora (ďalej aj ,,Komora"). Komora
je samosprávna stavovská organizácia, ktorá združuje všetkých advokátov zapísaných v zozname
advokátov vedenom komorou. Komora je právnická osoba; jej sídlom je Bratislava.

Podľa § 2 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Zákona o advokácii, advokát je ten, kto je zapísaný do zoznamu

advokátov, ktorý vedie komora. Advokát je pri poskytovaní právnych služieb nezávislý, je viazaný
všeobecne záväznými právnymi predpismi a v ich medziach príkazmi klienta. Advokátske povolanie je
slobodné povolanie, ktoré možno vykonávať len podľa tohto zákona. Advokácia nie je živnosťou (§ 3
ods. 1 písm. d), bod 3. zákona č. 455/1991 Zb.).

Podľa § 3 ods. 1 Zákona o advokácii, Komora zapíše do zoznamu advokátov na písomnú žiadosť do

dvoch mesiacov odo dňa jej doručenia toho, kto

a) je plne spôsobilý na právne úkony,

b) získal vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo na právnickej fakulte
vysokej školy v Slovenskej republike4) alebo má uznaný doklad o vysokoškolskom právnickom vzdelaní
druhého stupňa vydaný zahraničnou vysokou školou,

c) získal najmenej päťročnú prax ako advokátsky koncipient s minimálnymi obsahovými nárokmi podľa
§ 62a; priebeh praxe sa preukazuje výkazom praxe,

d) absolvoval vzdelávanie v rozsahu a za podmienok určených stavovským predpisom komory,

e) zložil advokátsku skúšku,

f) je bezúhonný a spoľahlivý,g) nemá právoplatne uložené disciplinárne opatrenie vyčiarknutie zo zoznamu advokátov alebo
disciplinárne opatrenie vyčiarknutie zo zoznamu koncipientov [§ 56 ods. 2 písm. e)],

h) nemá uložené disciplinárne opatrenie vyčiarknutie zo zoznamu komerčných právnikov, disciplinárne

opatrenie zbavenie notárskeho úradu, disciplinárne opatrenie zbavenie výkonu exekútorského úradu,
disciplinárne opatrenie zbavenie výkonu funkcie prokurátora alebo disciplinárne opatrenie odvolanie z
funkcie sudcu podľa osobitných predpisov, 5)

i) nie je v čase zápisu v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu okrem pedagogickej,
publikačnej, literárnej, vedeckej alebo umeleckej činnosti, činnosti člena poradného orgánu vlády

Slovenskej republiky alebo činnosti, ktorá nie je v rozpore s povahou a etickými princípmi advokátskeho
povolania; o rozpore pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu s povahou a etickými
princípmi advokátskeho povolania rozhoduje komora,

j) bezodkladne písomne oznámil komore adresu svojho sídla, preukázal komore samostatnú poistnú
zmluvu o poistení svojej zodpovednosti za škodu spôsobenú výkonom advokácie a oznámil komore
spôsob, akým bude vykonávať advokáciu, ako aj ďalšie skutočnosti nevyhnutné na vedenie zoznamu

advokátov, ktoré určí predpis komory,

k) zložil sľub podľa odseku 6.

Podľa § 18 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 Zákona o advokácii, advokát je povinný pri výkone advokácie
chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta a riadiť sa jeho pokynmi. Ak sú pokyny klienta v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi, nie je nimi viazaný. O tom klienta vhodným spôsobom poučí.

Advokát je povinný pri výkone advokácie postupovať s odbornou starostlivosťou, ktorou sa rozumie,
že koná čestne, svedomito, primeraným spôsobom a dôsledne využíva všetky právne prostriedky a
uplatňuje v záujme klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia považuje za prospešné. Pritom dbá na
účelnosť a hospodárnosť poskytovaných právnych služieb.

Advokát postupuje pri výkone advokácie tak, aby neznižoval dôstojnosť advokátskeho stavu. V záujme

toho je povinný dodržiavať pravidlá profesijnej etiky a iné pravidlá, ktoré určuje predpis komory.

Advokát je povinný v priebehu poskytovania právnej služby informovať klienta, ktorý je spotrebiteľom
právnej služby, o výške odmeny za úkon právnej služby ešte pred začatím tohto úkonu, inak mu odmena
nepatrí. To neplatí v prípade, ak je potrebné úkon právnej služby vykonať bezodkladne.

Podľa § 66 ods. 4 Zákona o advokácii, orgány komory sú

a) konferencia advokátov,

b) predsedníctvo komory, ktoré má 9 členov a 3 náhradníkov,

c) revízna komisia, ktorá má 9 členov a 3 náhradníkov,

d) disciplinárna komisia, ktorá má 31 členov a 10 náhradníkov.

e) odvolacia disciplinárna komisia, ktorá má desať členov a troch náhradníkov.

Podľa § 66 ods. 5 Zákona o advokácii, Komora v súlade s týmto zákonom vydáva predpisy komory.

Podľa § 69 ods. 1 Zákona o advokácii, Konferencia advokátov rozhoduje o všetkých základných
otázkach advokátov, najmä

a) volí a odvoláva členov predsedníctva komory a členov ostatných orgánov komory,

b) schvaľuje predpisy komory, ktorými sú najmä advokátsky poriadok, organizačný poriadok,

rokovací poriadok, volebný poriadok a disciplinárny poriadok,c) môže zrušiť alebo zmeniť rozhodnutie predsedníctva komory,

d) zriaďuje sociálny fond, prípadne iné fondy a schvaľuje pravidlá ich tvorby a zásady

použitia,

e) schvaľuje výšku náhrady za stratu času pri výkone funkcií v orgánoch komory.

Podľa § 18 ods. 2 Občianskeho zákonníka, právnickými osobami sú:

a) združenia fyzických alebo právnických osôb,

b) účelové združenia majetku,

c) jednotky územnej samosprávy,

d) iné subjekty, o ktorých to ustanovuje zákon.

K pojmu verejné správa - v súčasnosti sa prejavuje tendencia stotožňovať pojmy verejná správa a
štátna správa, avšak pojem verejnej správy má širší obsah ako pojem štátna správa. Verejnou správou
sa rozumie správa všetkých verejných vecí, teda správa ako taká vo verejnom záujme. Táto správa
sa realizuje ako prejav výkonnej moci v štáte. Pre túto výkonnú moc je charakteristické, že ide najmä
o verejnú moc, ktorou nedisponuje len štát, ale aj ďalšie neštátne subjekty, ktoré vykonávajú správu

verejných záležitostí. Verejná správa pozostáva z dvoch základných zložiek:

a) štátna správa,

b) samospráva

K pojmu samospráva - je jedným z dvoch článkov verejnej správy. Vo verejnej správe predstavuje
vnútorné pôsobenie a ovplyvňovanie spoločenského života prostriedkami, ktoré nemajú štátny

charakter. Rozlišujeme územnú a záujmovú samosprávu

1. územná samospráva - je organizačnou formou verejnej správy, v ktorej miestne spoločenstvo (t.j.
obec alebo vyšší územný celok) ako právnická osoba zabezpečuje riešenie od štátu odlišných úloh, ale
samotná realizácia týchto úloh sa rieši pod dozorom štátu. Pôsobnosť orgánov územnej samosprávy je
zverená týmto orgánom výlučne zákonom alebo na základe zákona.

2. záujmová samospráva - do tohto pojmu zaraďujeme všetky inštitúcie, ktoré svoju existenciu
odvodzujú od združovacieho práva a zároveň tie, ktoré spája konkrétny spoločenský záujem. Osobitnú
kategóriu záujmovej samosprávy, ktoré vykonávajú verejnoprávne funkcie predstavujú profesijné
združenia, ktoré vznikajú a pôsobia zo zákona, t.j. sú zriadené zákonom, zákon im zveruje určité
pôsobnosti na úseku verejnej správy a spravidla majú povinné členstvo,

na ktoré sa viaže výkon určitých povolaní. Takýmto profesijným združením je napríklad Slovenská
lekárska komora, Slovenská advokátska komora, atď. (pozri: http://www.e-pravo.sk/articles/view/11/
verejna-sprava-samosprava-a-statna-sprava).

Správne právo, administratívne právo alebo právo verejnej správy je osobitné odvetvie slovenského
verejného práva, ktoré zahŕňa verejnoprávne normy upravujúce organizáciu a činnosť verejnej správy,

vrátane administratívnoprávnych vzťahov, ktoré vznikajú medzi správnymi orgánmi a fyzickými osobami,
právnickými osobami a medzi správnymi orgánmi navzájom. Tieto vzťahy majú spravovací charakter a
zakladajú sa na nerovnosti subjektov, pričom správny orgán je vždy nadriadeným subjektom vzťahu.
Predmetom správneho práva je verejná správa, ktorej základnými zložkami sú štátna správa, územná
a záujmová samospráva a tzv. ostatná verejná správa, ktorú prevažne vykonávajú verejnoprávne

korporácie.

Súkromné právo alebo civilné právo je časť právneho poriadku, ktorá v európskom kontinentálnom
právnom systéme tradične zahŕňa: občianske právo, obchodné právo a rodinné
právo (v niektorých štátoch, aspoň sčasti, aj pracovné právo), medzinárodné súkromné právo. Opakomjeverejnéprávo.Normy,ktorétupatria,sú-narozdielodverejnéhopráva-založenénaprincíperovnosti
a nezávislosti, sú formulované ako dovolenia, charakterizuje ich zmluvný princíp a spory sa riešia z
iniciatívy zainteresovaných osôb.

Vychádzajúc zo zistených skutočností, dospel súd k záveru, že vzťah medzi žalobcom a žalovaným má
verejnoprávny charakter a to za nasledujúcich dôvodov:

1. žalobca ako subjekt záujmovej samosprávy bol zriadený Zákonom o advokácii, teda je to
samosprávna stavovská organizácia, ktorá združuje všetkých advokátov zapísaných v
zozname advokátov vedenom komorou,

2. existencia žalobcu je dôsledkom normotvornej činnosti Národnej rady Slovenskej republiky (žalobca

vznikol ,,zhora", podľa predpisov verejného práva), existencia žalobcu nie je dôsledkom akejsi dohody
viacerých fyzických osôb, ktorí vykonávajú advokáciu (žalobca nevznikol ,,zdola", podľa predpisov
súkromného práva),

3. vzťah medzi žalobcom a advokátom nevzniká na základe zmluvy v zmysle súkromného práva
(Občiansky zákonník, Obchodný zákonník, Zákonník práce), vzťah medzi nimi vzniká po splnení

podmienok zo strany kandidáta na výkon advokátskeho povolania (§ 3 ods. 1 Zákona o advokácii) a to
zápisom do zoznamu advokátov, ktorý vedie Komora (§ 66 ods. 2 Zákona o advokácii),

4. Zákon o advokácii umožňuje žalobcovi vo vzťahu k advokátom ukladať povinnosti napr. vydávaním
predpisov, obsahujúce konkrétne povinnosti advokátov (§ 66 ods. 5 Zákona o advokácii). Advokát je
povinný dodržiavať pravidlá profesijnej etiky a iné pravidlá, ktoré určuje predpis žalobcu (§ 18 ods. 3

druhej vety Zákona o advokácii).

5. Zákon o advokácii patrí systematicky do oblasti správneho práva, pre ktoré je charakteristické
to, že vzťahy medzi účastníkmi sa zakladajú na nerovnosti subjektov, pričom správny orgán je vždy
nadriadeným subjektom, na rozdiel od súkromného práva, v ktorom vzťahy medzi subjektmi sú založené
na princípe rovnosti a nezávislosti,

6. žalobca ako orgán verejnej správy nevystupuje vo vzťahu k advokátovi ako zmluvný partner, ale
ako správny orgán (subjekt záujmovej samosprávy), ktorému Zákon o advokácii umožnil vo vzťahu ku
všetkým advokátom, zapísaných do príslušného zoznamu, ukladať na základe predpisu, schváleného
orgánom žalobcu (t.j. Konferenciou advokátov) určité povinnosti, napr. prispievať na činnosť žalobcu,
resp. prispievať do sociálneho fondu, atď.

7. vzťah medzi žalobcom a advokátom môže byť založený aj na základe zmluvy (napr. kúpna
zmluva, zmluva o pôžičke, zmluva o úschove), teda medzi žalobcom a advokátom môže vzniknúť aj
občianskoprávny vzťah (napr. podľa § 588 a nasl. OZ), avšak vždy s prihliadnutím na predmet právneho
vzťahu (napr. úschova, pôžička, predaj hnuteľnej veci). Predmetom súkromnoprávneho vzťahu medzi
žalobcom a advokátom môže byť aj dohoda o poskytnutí príspevku na činnosť komory (§ 51 OZ),

avšak ako vyplýva zo žalobného návrhu, žalobca svoj nárok na zaplatenie sumy 80,09 Eur neopiera o
súkromnoprávnu dohodu, ale o Uznesenie konferencie advokátov o príspevku na činnosť SAK zo dňa
19.06.2004, a o Uznesenie konferencie advokátov o sociálnom fonde zo dňa 16.06.2007, ktoré Komora
schválila postupom, ustanoveným Zákonom o advokácii (§ 69 ods. 1 písm. b), a ktoré zaväzujú členom
advokátskej komory bez ohľadu na to, či sa s predmetnými uzneseniami stotožňujú alebo nestotožňujú,

8. pokiaľ ide o ust. § 18 ods. 2 písm. a) Občianskeho zákonníka a jeho aplikáciu na žalobcu, možno
konštatovať, že žalobca vykazuje znaky právnickej osoby ako združenia fyzických alebo právnických
osôb, avšak uvedené ustanovenie by malo význam jedine vtedy, ako by žalobca vznikol ,,zdola" ako
subjekt súkromného práva. Keďže je nepochybné, že žalobca vznikol v dôsledku Zákona o advokácii,
schváleného orgánom zákonodarnej moci, ust. § 18 ods. 2 písm. a) Občianskeho zákonníka je vo

vzťahu k Zákonu o advokácii a najmä k jeho ust. § 66 prakticky neaplikovateľné (žalobca
nevznikol ,,zdola") a to ani v prípade, ak by žalobca vstupoval do občianskoprávneho vzťahu podľa
ustanovení Občianskeho zákonníka. V tomto prípade by sa na žalobcu aplikovalo ust. § 18 ods. 2 písm.
d) OZ (žalobca vznikol na základe zákona).IV.

S poukazom na uvedené skutočnosti (existencia verejnoprávneho vzťahu medzi účastníkmi), súd
zisťoval existenciu právomoci konať a rozhodovať v tejto veci:

Podľa § 7 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Obč. súd. por., v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú
a rozhodujú spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných,
obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich
iné orgány.

V občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy
a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci a rozhodujú o súlade

všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy vo veciach územnej samosprávy so
zákonom a pri plnení úloh štátnej správy aj s nariadením vlády a so všeobecne záväznými právnymi
predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, pokiaľ ich podľa zákona
neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.

Iné veci prejednávajú a rozhodujú súdy v občianskom súdnom konaní, len ak to ustanovuje zákon.

Vzhľadom k tomu, že spor medzi žalobcom a žalovaným nie je sporom, vyplývajúcim z
občianskoprávneho, pracovného, rodinného, obchodného a hospodárskeho vzťahu (§ 7 ods. 1 O.s.p.),
súd vychádzajúc z ust. § 7 ods. 3 zisťoval, či Zákon o advokácii výslovne odkazuje účastníkov, aby v
prípade sporu z neuhradenia nedoplatkov, riešili svoje nároky v občianskom súdnom konaní (ako napr.
ust. § 25 ods. 4 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci).

Po preskúmaní Zákona o advokácii bolo zistené, že tento neobsahuje ustanovenie o možnosti
dotknutého subjektu riešiť svoj spor z neuhradenia nedoplatkov prostredníctvom súdneho konania (§
7 ods. 3 O.s.p.). Zákon o advokácii síce v ust. § 23 ods. 5 ustanovuje, že advokát nemá povinnosť
zachovávať mlčanlivosť v konaní pred súdom alebo iným orgánom, ak predmetom konania je spor medzi
ním a klientom alebo jeho právnym nástupcom, avšak toto ustanovenie nemožno z hľadiska určenia

právomoci súdu ohľadom žalobného nároku v tomto konaní aplikovať. Taktiež pokiaľ ide o ust. § 11 ods.
1, ods. 2, ods. 4, resp. ust. § 39 ods. 4, § 48 ods. 4 a § 80 Zákona o advokácii, tie výslovne umožňujú
dotknutému advokátovi, aby sa v rámci správneho súdnictva domáhal preskúmania rozhodnutia Komory
(§ 7 ods. 2 O.s.p.), a to pokiaľ ide o nezapísanie alebo vyčiarknutie zo zoznamu advokátov. Uvedené
ustanovenia však neumožňujú Komore domáhať sa svojho práva na zaplatenie príspevku v súdnom

konaní. Teda právomoc súdu riešiť spor ohľadom nedoplatkov nemôže založiť Uznesenie konferencie
advokátov, ale iba vždy zákon (§ 7 ods. 3 O.s.p.).

Podľa § 104 ods. 1 O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi
vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s

podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov, súd rozhoduje o tom, či vec predložená súdu patrí do právomoci súdu. Súd
nemôže vysloviť, že vec nepatrí do právomoci súdu, ak ju nemôže postúpiť na konanie a rozhodnutie
inému orgánu verejnej moci.

K porušeniu práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy dochádza vtedy, ak sa komukoľvek
odmietne možnosť domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a to takým spôsobom,
že súd odmietol konať a rozhodovať o podanom návrhu (žalobe) fyzickej alebo právnickej osoby (zastavil
konanie), hoci nebol žiaden orgán iný orgán právnej ochrany, ktorý by sa veci po tomto odmietnutí súdom
ujal (pozri Mazák J., Základy Občianskeho procesného práva, 2002, str. 45).

Pri skúmaní podmienok konania, súd zistil neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, spočívajúci
v nedostatku právomoci v zmysle § 7 ods. 1, ods. 3 O.s.p. a Zákona o advokácii, keďže
súdy nemajú právomoc riešiť spor, vzniknutý medzi Slovenskou advokátskou komorou a advokátom
v súvislosti s neuhradením členského príspevku na činnosť Komory, príspevku do sociálneho fondu.
resp. ďalších z tohto vzťahu vyplývajúcich nárokov (napr. pokuta, úrok z omeškania), nakoľko sa v tomtoprípade nejedná o súkromnoprávny vzťah v zmysle § 7 ods. 1 O.s.p. Zákon o advokácii taktiež výslovne
neumožňuje, aby sa spor medzi účastníkmi ohľadom nedoplatkov na príspevku riešil v súdnom konaní (§
7 ods. 3 O.s.p.). V prejednávanej veci nie je daná právomoc súdu, pričom súd nezistil príslušný subjekt,

do právomoci ktorého patrí rozhodnutie v tejto veci. Z ustanovenia § 2 ods. 3 zákona č.
757/2004 Z.z. vyplýva, že pokiaľ súd pri skúmaní procesných podmienok konania dospeje k záveru, že
nie je daná právomoc súdu na konanie a nie je daná ani právomoc iného orgánu na konanie
a rozhodnutie, potom nemôže konanie pre tento nedostatok zastaviť, okrem prípadu, že vec patrí do
právomoci cudzozemského orgánu (pozri R 82/2002 NS SR).

Súd teda zistil, že príslušný subjekt, do právomoci ktorého patrí rozhodnutie v tejto veci neexistuje, preto
vec patrí do právomoci tohto súdu.

V.

Občianske súdne konanie je ovládané zásadou iura novit curia (práva pozná súd). Účastníci konania
nie sú povinní uplatnený nárok, ani obranu proti nemu, právne kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia
veci je vecou súdu. Musia ale uviesť rozhodné skutočnosti, ktoré umožnia súdu, aby uplatnený nárok

alebo obranu proti nemu právne kvalifikoval. Súd tak skúma, či tvrdené skutočnosti možno podriadiť pod
hypotézu niektorej právnej normy tak, aby z dispozície tejto právnej normy bolo možné vyvodiť plnenie,
prípadne určiť, či tu žalobcom požadovaný právny vzťah alebo právo je alebo nie je alebo potvrdiť také
skutočnosti, ktoré bránia tomu, aby bolo žalobe vyhovené. Ak účastník uvedie rozhodujúce skutočnosti,
z ktorých vyvodzuje ním tvrdený nárok alebo obranu proti nemu, ale s týmito skutočnosťami spája

nesprávne právne následky, nie je súd viazaný právnym názorom účastníka a je povinný posúdiť vec
podľa tých právnych noriem, ktoré na tvrdený a súdom zistený skutkový stav dopadajú (pozri uznesenie
Najvyššieho súdu zo dňa 22. 09. 2010, sp. zn. 5 Cdo 196/2009).

Súd pri skúmaní nároku žalobcu zistil, že tento nárok predvída ust. § 66 ods. 5 Zákona o advokácii,
podľa ktorého Komora v súlade s týmto zákonom vydáva predpisy a taktiež ho predvída aj ust. § 69 ods.

1 cit. zákona, podľa ktorého Konferencia advokátov rozhoduje o všetkých základných otázkach
advokátov, najmä schvaľuje predpisy komory (§ 69 ods. 1 písm. b) a zriaďuje sociálny fond, prípadne
iné fondy a schvaľuje pravidlá ich tvorby a zásady použitia (§ 69 ods. 1 písm. d).

Žalobca, prostredníctvom svojho najvyššieho orgánu (Konferencia advokátov), dňa 19.06.2004 schválil
UzneseniekonferencieadvokátovopríspevkunačinnosťKomory,ktorýmurčilročnýpríspevokadvokáta

v sume 199,16 Eur (6 000,- Sk). Základný príspevok je na príslušný rok splatný vopred, najneskôr do 30.
apríla kalendárneho roka. V prípade nedodržania lehoty splatnosti, zaplatí advokát, ktorý je v omeškaní
pokutu vo výške 10 % príspevku za každý začatý mesiac omeškania, maximálne do výšky 100%.
Nezaplatenie príspevku v určených termínoch bez vážneho dôvodu, predstavuje závažné poručenie
povinností advokáta, čo je aj dôvodom na začatie disciplinárneho konania, v prípade jeho neuhradenia

do troch mesiacov od splatnosti príspevku.

Podľa Uznesenia konferencie advokátov o sociálnom fonde zo dňa 16.06.2007, ročný príspevok
advokáta na fond predstavuje 16,60 Eur (500,- Sk), pričom je splatný najneskôr 30. apríla príslušného
roka. Pri nedodržaní lehoty splatnosti, zaplatí advokát, ktorý je v omeškaní, úroky z omeškania
podľa Občianskeho zákonníka. Nezaplatenie príspevku v určených termínoch bez vážneho dôvodu,

predstavuje závažné poručenie povinností advokáta, čo je aj dôvodom na začatie disciplinárneho
konania, v prípade jeho neuhradenia do jedného mesiaca od splatnosti príspevku.

Žalobca na základe Zákona o advokácii a na základe vyššie uvedených uznesení, má právo vyžadovať
od svojich členov platenie príslušných príspevkov, taktiež má právo vyžadovať úhradu pokuty a
príslušného úroku z omeškania v prípade omeškania nedisciplinovaného advokáta. Naopak, advokát je

povinný rešpektovať znenie Zákona o advokácii a schválené uznesenia Komory, ktorými bola stanovená
výška príslušných príspevkov a stanovené pravidlá pri omeškaní s platbou príspevku. Súd v tomto nemal
žiadne pochybnosti.

Súdu však vznikla otázka, čo v prípade, ak sa advokát skutočne dostane do omeškania s úhradou
príslušného príspevku, na zaplatenie ktorého má žalobca nárok podľa Zákona o advokácii a podľa

predpisov, schválených žalobcom. Žalobca túto situáciu riešil podaním žaloby voči svojmu dlžníkovi.Občiansky súdny poriadok mu to nezakazuje, avšak Zákon o advokácii mu to neumožňuje, čo sa v
konečnom dôsledku prejavilo v ust. § 7 ods. 3 O.s.p. Súd nemal právomoc rozhodnúť vec, na druhej
strane, ak by súd vec nerozhodol, dopustil by sa odmietnutia spravodlivosti, nakoľko tu neexituje iný

subjekt, do právomoci ktorého patrí posúdenie otázky nároku žalobcu na zaplatenie žalovanej istiny.

V prípade absencie práva, teda v prípade existencie medzery v právnom poriadku, sudca nemôže
odmietnuť vo veci rozhodnúť pre neexistenciu zákonného ustanovenia, ktoré by sa vzťahovalo na
prejednávanú vec, došlo by tým k odmietnutiu spravodlivosti (denegatio iustitiae). Preto je povinný vo
svojomrozhodnutíchýbajúceprávo"dotvoriť"avtakomtoprípadenepochybnejemožnéhovoriťotvorbe

práva. V takomto prípade súd pri rozhodovaní nemá možnosť oprieť sa o konkrétne ustanovenie zákona,
ale môže použiť ustanovenia, upravujúce vzťahy obsahom a účelom najbližšie (analogia legis), prípadne
dokonca zásady, na ktorých spočíva zákon (analogia iuris). Aj takéto uplatňovanie zákona však musí
byť v súlade s Ústavou SR.

Podľa čl. 144 ods. 1 Ústavy SR sudcovia sú pri výkone funkcie nezávislí a pri rozhodovaní sú viazaní
ústavou, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a 5 a zákonom. V tomto

ustanovení sú vymedzené pramene práva, ktoré je povinný sudca rešpektovať.

Podľa § 41 ods. 2 písm. f) Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na
podklade vykonateľných rozhodnutí orgánov verejnej správy a územnej samosprávy vrátane blokov na
pokutu nezaplatenú na mieste.

Žalovaný voči nároku žalobcu vzniesol námietku premlčania a to podľa § 101 OZ (t.j. premlčanie nároku

žalobcu uplynutím všeobecnej trojročnej lehoty, ktorá v tomto prípade mala uplynúť dňa 01.05.2011),
súd sa však s touto námietkou nestotožnil a to z dvoch dôvodov: 1./ všeobecná trojročná lehota
sa týka premlčania nároku, ktorý vyplýva zo súkromnoprávnych vzťahov, čo sa o danom vzťahu
medzi účastníkmi nedá povedať, 2./ všeobecnú trojročnú lehotu vylučuje špeciálna premlčacia lehota,
ustanovená v § 110 ods. 1 OZ.

Pokiaľ ide o vzťah medzi účastníkmi konania, ktorý má verejnoprávny charakter, v prípade premlčania
nároku možno v tomto prípade aplikovať § 110 ods. 1 prvej vety OZ, podľa ktorého, ak bolo právo
priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa,
keď sa malo podľa rozhodnutia plniť.

Tým iným orgánom, ktorý mohol priznať právo na základe právoplatného rozhodnutia je práve žalobca,

teda Slovenská advokátska komora, avšak za splnenia podmienky, že zo strany žalobcu došlo k vydaniu
rozhodnutia o povinnosti zaplatiť žalovanú istinu, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť. Inými
slovami, v zmysle § 69 ods. 2 Zákona o advokácii, Slovenská advokátska komora,
prostredníctvom Konferencie advokátov rozhoduje aj o ďalších veciach určených predpismi komory a
môže si vyhradiť rozhodovanie o ďalších veciach. Predpisom komory na prijatie rozhodnutia o povinnosti

žalovaného zaplatiť 80,09 Eur je 1./ Uznesenie konferencie advokátov o príspevku na činnosť SAK
zo dňa 19.06.2004 a 2./ Uznesenie konferencie advokátov o sociálnom fonde zo dňa 16.06.2007.
Tieto predpisy poskytujú dostatočný podklad k tomu, aby žalobca prostredníctvom svojho najvyššieho
orgánu prijal rozhodnutie, ktoré by v konečnom dôsledkom mohlo byť aj exekučným titulom v prípade
neuhradenia pohľadávky zo strany žalovaného (§ 41 ods. 2 písm. f) Exekučného poriadku).

Uznesenie konferencie advokátov nie je samo sebe exekučným titulom, nakoľko sa vzťahuje na neurčitý
počet adresátov rovnakého druhu. Na to, aby sa žalobca úspešné domáhal zaplatenia dlžnej sumy,
je potrebné, aby v rozhodnutí presne špecifikoval osobu dlžníka a dlžnú sumu. Odôvodnene takéhoto
exekučného titulu by potom obsahovalo odkaz nielen na ustanovenia Zákona o advokácii, ale aj na
príslušné uznesenie Komory.

V tomto konaní nie je potrebná sudcovská tvorba práva, nakoľko súčasná práva úprava (najmä Zákon
o advokácii) poskytuje žalobcovi dostatočný právny priestor k tomu, aby sa domáhal svojho práva
voči svojim nedisciplinovaným členom pri platení príslušných príspevkov a to legálnym a legitímnym
postupom (t.j. vydaním rozhodnutia). Súd nemôže túto úlohu žalobcu nahradzovať v súdnom konaní.
Taktiež nebolo zo strany súdu zistené, že by žalobca využil svoje právo na vydanie rozhodnutia,

ktorým by bola uložená povinnosť žalovanému na zaplatenie žalovanej sumy. Žalobca súdu neozrejmil,prečo toto právo nevyužil. Výzvu žalobcu na zaplatenie príspevku, č. 2008/Dr.Po/Va zo dňa 28.07.2008
nemožno považovať za exekučný titul v zmysle § 41 ods. 2 písm. f) Exekučného poriadku.

Pokiaľ ide o obranu žalovaného, spočívajúcu v tvrdení o rozpore žalobného návrhu s dobrými mravmi,

súd s poukazom na ust. § 18 ods. 3 druhej vety Zákona o advokácii, vyhodnotil túto obranu ako účelovú a
neopodstatnenú. Žalovaný ako advokát je v zmysle uvedeného ustanovenia povinný dodržiavať pravidlá
profesijnej etiky a iné pravidlá, ktoré určuje predpis komory. Medzi ne patria aj pravidelná úhrada
príslušných príspevkov v zmysle uznesení, prijatých žalobcom. Súd nad rámec tohto
konania dodáva, že neuhradenie príspevkov zo strany žalovaného, zakladá žalobcovi nielen právo na

vydanie rozhodnutia a následného uspokojenia svojho nároku v exekučnom konaní, ale
je aj dôvodom na začatie disciplinárneho konania voči žalovanému (§ 3 ods. 3 Uznesenia konferencie
advokátov o príspevku na činnosť Slovenskej advokátskej komory zo dňa 19.06.2004, § 4 ods. 6
Uznesenia konferencie advokátov o sociálnom fonde zo dňa 16.06.2007), čoho dôsledkom môže byť
nielen pozastavenie výkonu advokácie (§ 8 ods. 3 Zákona o advokácii), ale aj vyčiarknutie z príslušného
zoznamu advokátov (§ 7 ods. 1 písm. f) Zákona o advokácii).

Keďže súd nezistil dôvod na vydanie rozhodnutia o povinnosti žalovaného zaplatiť sumu 80,09 Eur z
tituluzaplateniapokutyvovýške79,66Euraúrokuzomeškaniavovýške8,5%ročnezosumy16,60Eur
od 01.05.2008 do 20.08.2008, súd žalobu z vyššie uvedených dôvodov ako neopodstatnenú zamietol.

VI.

V zmysle § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov

potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Súd zistil, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, preto žalovanému, ako úspešnému účastníkovi
priznal náhradu trov, spočívajúcich v zaplatenom súdom poplatku vo výške 16,50 Eur a trov právneho
zastúpenia Advokátskou kanceláriou Bugala - Ďurček, s.r.o., ktorú si žalovaný uplatnil v súlade s § 10
ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a), c), d), § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č.

655/2004 Z. z. v platnom znení, za nasledujúce úkony právnej pomoci:

1. prevzatie a príprava zastúpenia dňa 24.06.2013 (16,60 € + 7,81 € režijný paušál + 20% DPH), teda
29,29 €,

2. podanie odporu dňa 25.06.2013 (16,60 € + 7,81 € režijný paušál + 20% DPH), teda 29,29 €,

3. účasť na pojednávaní dňa 03.10.2014 (16,60 € + 8,04 € režijný paušál + 20%

DPH), teda 29,57 €,

čo celkovo predstavuje 88,15 Eur, ktoré je žalobca povinný uhradiť na účet právneho zástupcu
žalovaného, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia Krajskému súdu v Bratislave, podaním na tunajšom súde, písomne,

v dvoch vyhotoveniach.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania možno rozšíriť len do uplynutia lehoty na
odvolanie.