Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 1, 2014

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 9P/98/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1713217769
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Lapšanská

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2014:1713217769.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v konaní pred samosudkyňou JUDr. Zuzanou Gajerovou, vo veci starostlivosti o

maloleté dieťa : W. Ľ. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom v Č.X., B. XXX/XX, zastúpený v konaní Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom v Pezinku, Moyzesova 2, dieťa rodičov : matky B. O., nar.
XX.XX.XXXX, bytom v Č., B. XXX/XX, zastúpenej Advokátskou kanceláriou JANČO, JAKUBČÁK A
PARTNERI, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Štúrova 13, otca Ľ. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom v O., W. Q.
XXXX, o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu , takto

r o z h o d o l :

Maloleté dieťa W. Ľ. W., nar. XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená
dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.

Otec dieťaťa Ľ. W., nar. XX.XX.XXXX je povinný prispievať na výživu maloletého W. Ľ. W., nar.
XX.XX.XXXX sumou 100 eur mesačne, vždy do 15. dňa kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky
maloletého dieťaťa, počnúc dňom 01.02.2011.
Zročné výživné za obdobie od 01.02.2011 do 01.10.2014 vo výške 4600 eur sa otcovi dieťaťa povoľuje
splácať v splátkach po 50 eur mesačne spolu s bežným výživným, pod hrozbou straty výhody splátok.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným súdu dňa 10.12.2013 sa matka maloletého W. Ľ. W. , nar. XX.XX.XXXX domáhala
úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu .

Návrh matka maloletého dieťaťa odôvodnila tým, že zo spoločnej domácnosti s otcom dieťaťa sa
odsťahovala v januári 2011. Otec dieťaťa na výživu maloletej neprispieva, všetky náklady na dieťa
zabezpečuje matka. Otec dieťaťa sa nijakým spôsobom nepodieľa na jeho výchove. Matka dieťaťa
je zamestnaná v spoločnosti K. O., O..U..L.., ako výrobný robotník. Stará sa o zdravotne postihnutú
dcéru O., nar. XX.XX.XXXX. Náklady na maloletého syna W. vyčíslila na sumu 130 eur, bez stravy a
výživových doplnkov. V návrhu žiadala matka dieťaťa priznať spätne výživné od januára 2011, odkedy
sa otec dieťaťa vôbec na jeho výžive nepodieľal. Opakovane ho žiadala a on jej vždy prisľúbil, že bude

výživné platiť. Matka dieťaťa navyše riešila bytovú otázku, sťahovala sa do iného okresu, musela si
hľadať prácu a zabezpečovať výživu dvoch maloletých detí. Výšku výživného navrhla na sumu 100 eur.
Otec maloletej sa pred ústnym pojednávaním k návrhu na začatie konania nevyjadril.
Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise : rodný list, dieťaťa, správa kolízneho
opatrovníka, vyčíslenie mesačných nákladov, potvrdenie o príjme a iné.
Vykonaným dokazovaním súd zistil nasledujúci skutkový stav.

Maloletý W. Ľ. W., nar. XX.XX.XXXX sa narodil v nemanželskom vzťahu , jeho rodičia nežijú v spoločnej
domácnosti od januára 2011. Otcovstvo k dieťaťu bolo určené súhlasným vyjadrením rodičov dieťaťa
pred príslušnou matrikou. Matka maloletého je zamestnaná na dobu neurčitú, ako výrobný robotník
s príjmom 627,80 eur mesačne. Náklady na dieťa vyčíslila matka na sumu 131,- eur a zahrnula tam :škôlku, stravu v škôlke, cestovanie do škôlky, hygienické potreby, oblečenie, hračky. Maloletý bol prijatý
do predškolského zariadenia od 03.9.2012.

Na pojednávaní matka maloletej uviedla, že celá ťarcha starostlivosti o maloletú je na nej, otec dieťaťa
na jeho výchovu a výživu ničím neprispieva, o dieťa sa nezaujíma. Ďalej uviedla, že žije v prenajatom
byte a náklady na bývanie predstavujú sumu 450 eur. V byte žije s dvoma deťmi. Finančne jej pomáhajú
rodičia a priateľ.
Právny zástupca matky dieťaťa uviedol, že predmetom konania je aj zverenie dieťaťa.

Otec maloletého dieťaťa na pojednávaní uviedol, že je nezamestnaný, nie je evidovaný na úrade práce,
nepoberá žiadne dávky. Suma 100 eur je pre neho privysoká. Nemá vzdelanie a nájsť si prácu je veľmi
ťažké. Občas pracuje pre kamaráta na stavbe, dostane 50 eur na deň.
Kolízny opatrovník uviedol, že určenie výživného považuje za opodstatnené, otec dieťaťa nemá fyzický
handicap, je nezamestnaný dobrovoľne. Návrh matky preto kolízny opatrovník plne podporuje.

Na ďalšie nariadené pojednávanie sa otec dieťaťa nedostavil, telefonoval na súd, že má zdravotné
problémy. Uviedol tiež , že potvrdenie od lekára doručí dodatočne, čo však už neurobil. Súd neuznal
ospravedlnenie otca dieťaťa a vec prejednal v jeho neprítomnosti. Tvrdenia otca dieťaťa o jeho
zhoršenom zdravotnom stave súd vyhodnotil ako účelové a ničím nepodložené.
Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú

povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
Podľa § 28 ods. 1 súčasťou rodičovských práv a povinností je najmä
a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa
b) zastupovanie maloletého dieťaťa
c) správa majetku maloletého dieťaťa

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd i vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 24 ods. 4 ZR súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného
z rodičov dbá o to, aby bolo rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k
obidvom rodičom a právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,

na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do
osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na
súde.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich možností a
majetkových pomerov. Dieťa má právo podielať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného( veta prvá ).
Podľa § 77 ods. 1 vety prvej a druhej ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho priznať len odo

dňa začatia súdneho konania.
Ustanovenie § 62 ods. 1 Zákona o rodine zabezpečuje deťom výživné od ich rodičov do toho času,
pokiaľ nie sú deti samy schopné sa živiť; nerozoznáva pritom deti maloleté a plnoleté a z hľadiska veku
detí tieto nároky nediferencuje. Podľa zákona o rodine sú podmienky nároku maloletého aj plnoletého
dieťaťa na výživné celkom rovnaké; vyživovacia povinnosť rodičov k deťom časovo končí vtedy, keď sú

samy schopné zarábať. Veková hranica 18 rokov je podľa právnej úpravy v zákone o rodine významná
z hľadiska procesnoprávneho; do plnoletosti dieťaťa možno konanie o určenie výživného začať aj bez
návrhu účastníka, kým po plnoletosti bude začaté len na návrh oprávneného.
Rozhodnutie súdu, ktorým bola rodičom určená výška výživného pre dieťa počas jeho maloletosti,
nestráca účinnosť ani po nadobudnutí plnoletosti dieťaťa. Nie je preto potrebné po nadobudnutí

plnoletosti dieťaťa podávať nový návrh na určenie výživného, ak podmienky pre trvanie vyživovacej
povinnosti ďalej trvajú vŕšení plnoletosti.
Schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ako aj odôvodnené potreby dieťaťa sú
v každom jednotlivom prípade odlišné, preto k nim treba pristupovať diferencovane. "Schopnosti amožnosti" rodičov má súd zhodnotiť zo všetkých relevantných hľadísk, najmä z hľadiska ich veku,
zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie, možnosti ich uplatnenia v danom regióne so zreteľom aj
na zistenú mieru nezamestnanosti a pod. "Majetkové pomery" rodičov treba zohľadňovať a posudzovať

nielen podľa vykazovaného príjmu, ktorý býva niekedy neúplný alebo skreslený, ale aj podľa celkovej
hodnoty nadobudnutého majetku (hnuteľných vecí, nehnuteľností, pohľadávok, cenných papierov, úspor
a pod.), ktorého prejavom môže byť napríklad aj nákladný spôsob života, ktorý môže upozorniť na ďalšie
nedoložené príjmy .
Zhrnúc vykonané dokazovanie súd ustálil, že rodičia dieťaťa sa nevedia na úprave rodičovských práv

a povinností dohodnúť. Spornou otázkou je najmä výška vyživovacej povinnosti otca dieťaťa. Matka sa
o dieťa stará od jeho narodenia, zabezpečovala celodennú starostlivosť o dieťa, preto zverenie dieťaťa
matke , súd považoval za najvhodnejšie riešenie, pričom s takýmto spôsobom zverenia dieťaťa súhlasil
i jeho otec a kolízny opatrovník.. Pokiaľ ide o zastupovanie dieťaťa a správu jeho majetku, súd toto
oprávnenie ponechal matke dieťaťa.
Spornou bola otázka výšky vyživovacej povinnosti od podania návrhu do 01.01.2011, ako aj určenie

mesačnej výšky bežného výživného.
Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom vyplýva zo zákona a platenie výživného má prednosť pred
akoukoľvek inou pohľadávkou. Každý človek musí zvážiť koľko záväzkov si na seba môže viazať a či
ich bude schopný plniť, pričom výživné na dieťa je prednostnou pohľadávkou. Náklady dieťaťa, ktoré
jeho matka vyčíslila sú skutočne nákladmi bežnými.

Je nesporné, že ak by stravná jednotka dieťaťa na 1 deň, predstavovala napr. 3 eurá ( čo je určite
viac ) tak by náklady na stravu dieťaťa mesačne predstavovali čiastku 90 eur. Okrem jedla však dieťa
potrebuje byť obliekané, musí mať hygienické potreby, hračky, knižky na osobný rozvoj. Dieťa musí mať
zabezpečené bývanie a náklady na bývanie, sú i nákladom maloletého dieťaťa. Ak otec dieťaťa tvrdí,
že náklady vyčíslené matkou sú neprimerané, je zrejmé, že nemá absolútne predstavu o tom, čo dieťa

potrebuje. Je skutočne nereálne myslieť si, že dieťaťu stačí poskytnúť 50 eur mesačne, nakoľko táto
čiastka nepostačuje ani na pokrytie 1/4 nákladov dieťaťa. Otec dieťaťa, ponechal matku s dieťaťom
bez akejkoľvek vyživovacej povinnosti a ohrozil tak výživu svojho dieťaťa, pričom celú zodpovednosť
prenechal matke dieťaťa, domnievajúc sa, že z tejto sumy má matka dieťaťa zabezpečiť potreby tak
svoje,akoajpotrebyichspoločnéhodieťaťa,kuktorémuzákonnúvyživovaciupovinnosťiotec. Výživné

pre dieťa je prednostnou pohľadávkou, to znamená, že rodič je povinný zabezpečiť plnenie vyživovacej
povinnosti na prvom mieste a až potom ďalšie potreby. V žiadnom prípade nemožno akceptovať, že je
dobrovoľne nezamestnaný, nie je evidovaný na úrade práce a nepoberá dávky.
Matka dieťaťu od jeho narodenia zabezpečovala dieťaťu celodennú osobnú starostlivosť, na čo súd
prihliadol. Otec dieťaťa je schopný pracovať, je zdravý, jeho pracovná schopnosť nie je ničím

obmedzená, zrejme však mu takýto spôsob života vyhovuje . Suma 100 eur mesačne je adekvátna jeho
pomerom, nakoľko ako uviedol, že si brigádnicky dokáže privyrobiť.
Súd určil vyživovaciu povinnosť otca od 01.02.2011, odkedy matka opustila spoločnú domácnosť s
otcom dieťaťa, nakoľko od tejto doby otec na výživu dieťaťa ničím neprispieva. Súd akceptoval dôvody
uvádzané matkou dieťaťa pre spätné priznanie výživného, ako dôvody hodné osobitného zreteľa.

Zročné výživné za obdobie od 01.02.2011 do 01.10.2014 súd určil na sumu 4600, eur, ktorú povolil otcovi
dieťaťa splácať v splátkach po 50 eur mesačne spolu s bežným výživným.
Styk otca s maloletou súd v tomto konaní neupravoval, nakoľko to účastníci konania nežiadali. v
súčasnosti už platí úpravu styku prijatá rozsudkom 13P 93/2013-165.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) , nakoľko ide o konanie, ktoré môže začať

i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Pezinok do 15 dní do doručenia tohto
rozsudku, písomne , v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p ) uviesť, proti ktorému

rozhodnutiusmeruje, vakomrozsahusanapáda,včomsatotorozhodnutiealebopostupsúdupovažuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti tomuto rozsudku možno odôvodniť len skutočnosťami uvedenými v § 205 ods. 2 písm
a) a f) O. s. p.
Rozsudok nie je možné napadnúť odvolaním, ak sa účastníci konania tohto práva písomne vzdali do

zápisnice o pojednávaní . ( § 207 ods. 1 O. s. p. ).