Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 25, 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/264/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3511204458
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3511204458.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudkýň
JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v právnej veci navrhovateľa Y. proti odporkyni D.
o zaplatenie 1.578,23 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa a odporkyne proti rozsudku
Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 20. februára 2012, č.k. 11C/214/2011-27, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Žiadny z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd svojím rozsudkom uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 1.021,94 Eur s 0,024
%-ným úrokom z omeškania denne zo sumy 124,75 Eur od 30.06.2009 do zaplatenia a od splatnosti
jednotlivých mesačných splátok vo výške 28,95 Eur za obdobie od 30.07.2009 až od 30.01.2012
do zaplatenia a vo zvyšnej časti návrh zamietol. Odporkyni uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi
náhradu trov konania vo výške 28,35 Eur. Súčasne uložil odporkyni istinu s príslušenstvom zaplatiť
navrhovateľovi v pravidelných mesačných splátkach po 30 Eur mesačne, splatných vždy do 25. dňa v

mesiaci s tým, že splátky sa započítajú najskôr na úhradu istiny a následne na úhradu úroku z omeškania
a náhradu trov konania, omeškanie so zaplatením čo i len jednej splátky má za následok zročnosť
celého dlhu. Zo zhodných tvrdení účastníkov, ako aj zo zmluvy o úvere bolo zistené, že navrhovateľ ako
podnikateľ poskytujúci úvery poskytol odporkyni ako fyzickej osobe nepodnikateľovi úver 995,82 Eur,
ktorý sa odporkyňa zaviala splácať v pravidelných mesačných splátkach (72 splátok do 08/2013)
po 28,95 Eur so splatnosťou k 30. dňu v mesiaci, počnúc 30.09.2007. Ku dňu rozhodnutia okresného
súdu bolo splatných celkovo 53 splátok. Odporkyňa si povinnosť splácania úveru riadne neplnila a zo

splátkového kalendára vyplýva, že do rozhodnutia súdu zaplatila iba 512,15 Eur. Poslednú
úhradu na splátku úveru vykonala 28.02.2009. Výzvou zo dňa 29.6.2009 žiadal navrhovateľ odporkyňu
o zaplatenie 1.583,23 Eur a uviedol, že pre omeškanie splátok úveru mu vznikol nárok splatenie
celého poskytnutého úveru, ako aj zmluvnej pokuty vo výške ušlého úroku, čo spolu predstavuje
práve uvedenú sumu. Z vykonaného dokazovania bolo okresným súdom zistené, že medzi účastníkmi
existoval právny vzťah zo zmluvy o úvere. Nebolo sporné, že odporkyňa úver riadne nesplácala a vznikol

jej voči navrhovateľovi dlh. V konaní však nebolo preukázané, že výška dlhu predstavuje žalovanú istinu.
Navrhovateľ tvrdil, že úver pre jeho neplnenie zosplatnil. To znamená, že v dôsledku oneskorenia so
zaplatením dvoch splátok, alebo jednej po dobu viac ako tri mesiace (ako to predpokladá Hlava 7. § 3
písm. a) úverových zmluvných podmienok) vzniklo navrhovateľovi právo požadovať zaplatenie celého
nezaplateného zostatku poskytnutého úveru naraz. I keď je zrejmé, že podmienky pre zosplatnenie
úveru boli naplnené, predstavuje výška nároku zo zosplatnenia iba nezaplatený zostatok poskytnutej
istiny a nie aj celý úrok, ktorý by sa navrhovateľovi dostal pri riadnom splácaní úveru. V návrhu

požadovaná istina 1.578,23 Eur je však súčtom nezaplatenej istiny spolu s nezaplatenýmúrokom za celé predpokladané obdobie trvania úverového vzťahu. V dôsledku zosplatnenia
však nárok v takejto výške nevznikol a dôvodná by mohla byť iba časť pripadajúca na nezaplatenú istinu.
Pre úspešné uplatnenie práv zo zosplatnenia by však bolo nevyhnutné, aby bola výška nezplatenej

istiny preukázaná. Pretože navrhovateľ nepreukázal a dokonca ani len netvrdil, aká časť požadovanej
istiny pripadá na zosplatnenú istinu úveru, nebolo možné priznať práva vyplývajúce zo zosplatnenia,
ale iba práva vyplývajúce z prostého neplnenia úverovej zmluvy, ktoré bolo navrhovateľom jednoznačne
tvrdené a preukázané, teda práva na postupné zaplatenie jednotlivých splátok. V čase rozhodnutia tak
bolo splatných 53 splátok, čo pri výške splátky 28,95 Eur predstavuje 1.534,09 Eur. Táto suma mala

byť teda do rozhodnutia zaplatená. Zaplatených však bolo celkovo iba 512,15 Eur a nezaplatený zvyšok
predstavuje priznaných 1.021,94 Eur. V časti istiny, prevyšujúcej túto sumu, potom súd žalobu zamietol,
pretože zosplatnením nevznikol nárok aj na zvyšok dovtedy nezaplateného úroku a pre nepreukázanie
výšky zostatku nesplatenej istiny nebolo možné priznať práva zo zosplatnenia. Vychádzajúc z prostého
neplnenia úverovej zmluvy potom omeškanie vznikalo až od splatnosti jednotlivých splátok a iba
v rozsahu jednotlivých splátok, ktorý úrok z omeškania okresný súd navrhovateľovi priznal. Vo zvyšku

tohto nároku súd návrh zamietol, pretože nebolo preukázané, že by výška dlhu odporkyne bola 1.578,23
Eur, a ani to, aká suma pripadá na zosplatnenú istinu, kedy by došlo v rozsahu zosplatnenej istiny k
jednorazovému vzniku omeškania, ako ho uplatnil navrhovateľ. Čo sa týka výšky úroku z omeškania,
táto bola uplatnená v dovolenom rozsahu. Pre úplnosť okresný súd uviedol, že z výzvy na zaplatenie
sa javí, že navrhovateľom požadovaná istina 1.578,23 Eur je tvorená aj zmluvnou pokutou, ktorej výška

zodpovedá podľa dohody účastníkov výške ušlého úroku. Navrhovateľ však v návrhu právo zo zmluvnej
pokuty netvrdil, a teda neuplatnil. Tvrdenia navrhovateľa sa týkali iba neplatenia splátok úveru (čo bolo
i preukázané a priznané) a zosplatnenia úveru, kde však nebola už preukázaná výška zosplatnenej
istiny. Zdôraznil, že súd môže rozhodovať iba v medziach návrhu, a preto sa prípadným nárokom zo
zmluvnej pokuty nezaoberal a zaoberať ani nemohol. Prekročil by totiž medze návrhu. Vzhľadom na

nízky príjem odporkyne (358 Eur mesačne) a objektívny výpadok príjmu v dôsledku úmrtia jej manžela,
povolil okresný súd odporkyni splácanie dlhu v splátkach po 30 Eur mesačne, počnúc právoplatnosťou
rozsudku. Jednorazová splatnosť dlhu by pri príjme odporkyne viedla jednoznačne k nesplneniu si
uloženej povinnosti. Pokiaľ však odporkyňa nezaplatí včas čo i len jednu splátku dlhu, stane sa splatný
celý dlh naraz. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 497, § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, §

559 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., §
160 ods. 1 O.s.p. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého, ak mal
účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí. Navrhovateľ bol čo do istiny
úspešný v časti 65 % (priznaných 1.021,94 Eur / žiadaných 1.578,23 Eur) a odporkyňa v
časti 35 % (zamietnutých 556,29 Eur / žiadaných 1.578,23 Eur). Navrhovateľovi preto patrí náhrada 30

% (65 % - 35 %) trov konania. Celkové trovy konania navrhovateľa pozostávajú zo súdneho poplatku
94,50 Eur, z čoho 30 % predstavuje 28,35 Eur.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie navrhovateľ a odporkyňa.

Navrhovateľsapodanýmodvolanímdomáhal,abyodvolacísúdrozsudoksúduprvéhostupňavovýroku,
ktorým bol jeho návrh v časti zamietol, zmenil tak, že jeho návrhu v celom rozsahu vyhovie. Uplatnil

odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. (súd na základe vykonaných dôkazov dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam). Vyjadril presvedčenie, že spolu s nárokom na zosplatnenú istinu
má nárok aj na zosplatnený úrok. Nesúhlasil so záverom súdu prvého stupňa, že
nepreukázal, aká časť požadovanej istiny pripadá na zosplatnenú istinu úveru, pretože
spolu s návrhom na vydanie platobného výmeru doručil súdu splátkový kalendár, z ktorého bolo zrejmé,

aká časť dlhu po zosplatnení úveru dňa 29.06.2009 tvorila zosplatnenú istinu, t. j. suma 852,43 Eur
a aká je výška zosplatneného úroku 624,02 Eur. Poukázal na úverové podmienky, ktoré v Hlave 7. §
6 upravujú povinnosť uhradiť spolu s úverom aj ušlý úrok v prípade, že príde k zosplatneniu úveru, t.
j. úrok, ktorý by bol pri riadnom splácaním započítaný v mesačných splátkach. Na základe úverovej
zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.08.2007 poskytol odporcovi úver, ktorý sa odporca zaviazal splácať

formou pravidelných mesačných splátok. V zmysle úverových podmienok v jednotlivých splátkach je
zahrnutá príslušná časť úverovej istiny, úroky, poplatok za vedenie úverového účtu, prípadne úhrada
za poistenie, ktorú je klient podľa úverovej zmluvy a úverových podmienok povinný platiť, ak z údajov
na lícnej strane nevyplýva inak. V zmysle uvedeného bol odporca ako dlžník povinný platiť úroky
z poskytnutého úveru do doby, kedy mu bol úver poskytnutý až do jeho úplného zaplatenia. Podľa

štandardnéhovýkladu,podávanéhosúdnoupraxou,úrokyzomeškaniaapoplatokzomeškaniasúpodľa§ 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky, ktorou sa v zmysle tohto ustanovenia
v nadväznosti na definíciu záväzkového vzťahu v § 488 Občianskeho zákonníka rozumie peňažné
plnenie, na ktoré ma veriteľ právo podľa hlavného záväzkového vzťahu, ku ktorého zmene dochádza

priamo zo zákona práve až omeškaním dlžníka. Úrokový záväzkový vzťah je vzťahom akcesorickým,
ktorého vznik je podmienený platným záväzkovým vzťahom hlavným. Splnením hlavného záväzku
zaniká aj akcesorický záväzok úrokový, pretrváva povinnosť zaplatiť už dospelé úroky.

Odporkyňa sa podaným odvolaním domáhala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil
ohľadne splatnosti jej dlhu voči navrhovateľovi tak, že jej uloží povinnosť dlh zaplatiť v splátkach po

20 Eur mesačne. Vytýkala súdu prvého stupňa, že nedostatočne posúdil jej finančnú situáciu, keď pri
určovaní splátky vychádzal z jej príjmu 386 Eur, z ktorého sa prevádzajú zrážky na poistné a pripoistenie
k dôchodku, stravné, čo predstavuje výplatu na jej účet okolo 290 Eur - 300 Eur. Z tejto sumy uhrádza
náklady na bývanie, stravu, cestovné a lieky, pričom v domácnosti žije jej nezamestnaný syn, ktorý
nepoberá žiadnu podporu, pretože nedovŕšil vek 25 rokov. Zdôraznila, že je vdova a po zosnulom
manželovi nemá nárok na vdovský dôchodok.

Navrhovateľ k odvolaniu odporkyne navrhol, aby mu súd priznal plnenie zo strany odporkyne bez
splátok.Prípadnésplátkydlhuzvážiažvexekučnomkonanípozistenískutočnýchmajetkovýchpomerov
odporkyne.

Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa, súdiac podľa obsahu jej
podania, navrhla aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa, pokiaľ ide o priznanú výšku plnenia

navrhovateľovi, ako vecne správny potvrdil. Uviedla, že ďalšia čiastka vo výške 500 Eur, ktorú
navrhovateľ od nej požaduje, by znamenala, že pri riadnom splácaní úveru by sa tento navýšil o 100 %.
Žiadala o objektívne rozhodnutie v danej veci.

Krajský súd preskúmal vec v rozsahu podaných odvolaní a ich dôvodov podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a
dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť

podľa § 219 ods. 1 O.s.p. Rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.

Rozsudokokresnéhosúdunebolodvolanímnapadnutývčasti,vktorejbolaodporkyniuloženápovinnosť
zaplatiť navrhovateľovi 1.021,94 Eur s príslušenstvom. V tejto časti rozsudok okresného súdu nadobudol
právoplatnosť, krajský súd sa ho svojím rozhodnutím nedotýkal (§ 206 O.s.p.).

Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní vznesené

navrhovateľom a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa.
Odvolacie námietky navrhovateľa vo veci samej nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Ani
v odvolacom konaní totiž neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné
rozhodnutie vo veci. Z daného titulu odvolací súd si osvojil dôvody napadnutého rozsudku, pokiaľ ide o
jeho výrok, ktorým bol v časti návrh navrhovateľa zamietnutý a v podrobnostiach na ne v zmysle § 219

ods. 2 O.s.p. odkazuje. Na doplnenie správnosti dôvodov rozhodnutia súdu prvého
stupňa odvolací súd dodáva nasledovné:

Odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa možno v zmysle ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odôvodniť len
okolnosťami uvedenými v citovanom zákonnom ustanovení pod písm. a) až f). V prejednávanej veci
navrhovateľ v podanom odvolaní vytýka súdu prvého stupňa nesprávne hodnotenie dôkazov (odvolací

dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.).

Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. spočíva predovšetkým v nesprávnom
postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom potom je, že súd berie
do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne, že
neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne

skutkovézisteniamôžubyťajvýsledkomlogickýchrozporovprihodnotenídôkazovsosobitnýmzreteľomna závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu
vo vykonanom dokazovaní, je potreba považovať taký výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý
nezodpovedá postupu podľa ust. § 132 O.s.p. Podľa citovaného zákonného ustanovenia hodnotí súd

dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti,
pričom prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Nesprávne
hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť prvostupňovému súdu v prípade, ak by zobral do úvahy
skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani
inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými

dôkazmipreukázané,aleboakhodnoteniedôkazovodporujeust.§132až§135O.s.p.Týmtoodvolacím
dôvodom možno napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, na ktorého
nesprávnosť je možné usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu v tomto
smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.

Súd prvého stupňa návrh navrhovateľa zamietol z dôvodu, že tento nepreukázal a dokonca ani netvrdil,
aká časť požadovanej istiny pripadá na zosplatnenú istinu úveru. Nebolo mu teda možné priznať

práva vyplývajúce zo zosplatnenia, ale iba práva vyplývajúce z prostého neplnenia úverovej zmluvy,
ktoré bolo navrhovateľom jednoznačne tvrdené a preukázané, a teda práva na postupné zaplatenie
jednotlivých splátok. V časti prevyšujúce túto sumu súd návrh zamietol, pretože zosplatnením nevznikol
nárok aj na zvyšok dovtedy nezaplateného úroku a pre nepreukázanie výšky zostatku nesplatenej istiny
nebolo možné priznať práva zo zosplatnenia. Za dôvodný považoval iba nárok na postupné zaplatenie

jednotlivých splátok, splatných do rozhodnutia súdu. Zdôraznil, že navrhovateľ právo zo
zmluvnej pokuty netvrdil a ani neuplatnil.

Navrhovateľ podaným odvolaním vytýkal súdu prvého stupňa, že mu nebol priznaný nárok v celom
rozsahu vrátane úroku, na ktorý by mu vznikol nárok, ak by bol úver riadne splácaný v dohodnutých
splátkach s tým, že poukazoval na Hlavu 7 § 6 úverových zmluvných podmienok.

Z úverových zmluvných podmienok spoločnosti Y., ktoré sú súčasťou úverovej zmluvy, a to z Hlavy 7
§ 6 vyplýva, že v prípade vzniku akejkoľvek zo skutočnosti uvedenej pod písm. a), b), c)
§ 3 tejto Hlavy, ak je jej dôsledkom vznik povinnosti klienta uhradiť spoločnosti celý poskytnutý úver,
je klient povinný uhradiť spoločnosti súčasne s úverom aj zmluvnú pokutu vo výške ušlého úroku, čiže
čiastku, na ktorú by spoločnosti vznikol z titulu úveru nárok, ak by bol úver riadne splácaný

v dohodnutých splátkach. Podľa § 3 Hlavy 7 klient je povinný celý čerpaný úver splatiť na
požiadanie spoločnosti v prípade, že: a) klient sa oneskoril s platením aspoň dvoch splátok, alebo sa
oneskoril s platením jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, b) klient uviedol v návrhu nepravdivé
údaje, c) klient porušil niektorú z ďalších povinností vyplývajúcu z úverovej zmluvy.

V danej veci sa navrhovateľ domáhal od odporkyne zaplatenie sumy 1.583,23 Eur s príslušenstvom,

pričom svoj návrh špecifikoval výlučne tým, že došlo medzi účastníkmi k uzatvoreniu úverovej zmluvy
č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 995,82 Eur, ktoré
odporkyňa sa zaviazala zaplatiť v 72 mesačných splátkach po 28,95 Eur, spolu teda 2.084,40
Eur. Uviedol, že dňa 29.06.2009 zaslal výzvu k splateniu celého dlhu vo výške 1.583,23 Eur, z ktorého
odporkyňazaplatilasumu5Eur.Ksvojmunávrhupripojilvýpiszobchodnéhoregistra,fotokópiuúverovej

zmluvy o úverových zmluvných podmienkach, prehľad o čerpaní a splácaní úveru a výzvu k úhrade dlhu.
Žiadnym spôsobom svoj nárok nešpecifikoval. Na pojednávaní dňa 20.02.2012 sa navrhovateľ, ktorému
bolo riadne predvolanie na pojednávanie doručené, nezúčastnil, svoju neúčasť ospravedlnil a žiadal o
rozhodnutie v danej veci bez jeho prítomnosti.

Pokiaľ súd prvého stupňa svoj rozsudok vo výroku, ktorým návrh navrhovateľa vo zvyšnej časti

zamietol odôvodnil tým, že navrhovateľ nepreukázal a dokonca ani netvrdil, aká časť požadovanej istiny
pripadá na zosplatnenú istinu úveru, preto mu nebolo možné priznať práva vyplývajúce zo zosplatnenia,
ale iba práva vyplývajúce z prostého neplnenia úverovej zmluvy, ktoré bolo navrhovateľom jednoznačne
tvrdené a preukázané, a teda práva na postupné zaplatenie jednotlivých splátok a na tom závere,
že zmluvnú pokutu navrhovateľ vôbec neuplatnil, ani nešpecifikoval, odvolací súd sa s jeho názorom

stotožňuje. Nie je totiž možné prenášať na súd povinnosť uloženú navrhovateľovi v § 79 ods. 1 O.s.p.(návrh na začatie konania musí obsahovať ... pravdivé popísanie rozhodujúcich skutočností, ...
musí byť zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha) a ukladať súdu, aby na základe predložených listín
sám špecifikoval nárok navrhovateľa. Súd prvého stupňa vychádzal pri svojom rozhodovaní z návrhu na

začatie konania, v ktorom navrhovateľ uplatnil svoj nárok na zaplatenie sumy 1.578,23 Eur s
príslušenstvom, z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise a z výpovede odporkyne, ktorá
sa na pojednávaní zúčastnila. Dôkazy, vykonané v konaní, vyhodnotil v súlade s ustanovením § 132 až
§ 135 O.s.p., jeho skutkové zistenia i právne posúdenie danej veci zodpovedá obsahu spisu, nie je
možné so závermi súdu prvého stupňa preto polemizovať a nie je možné mu vytknúť žiadne pochybenie.

Pokiaľ navrhovateľ poukazoval vo svojom odvolaní predovšetkým na znenie Hlavy 7 § 6 úverových
podmienok, odvolací súd zdôrazňuje, že uvedená zmluvná podmienka bola opakovane súdmi vyhlásená
za neprijateľnú zmluvnú podmienku (napr. konanie vedené na Krajskom súde v Trenčíne pod
sp. zn. 4Co/375/2012, Okresný súd Partizánske, č.k. 5C/121/2011-45 zo dňa 01.08.2012).
Súdna prax ohľadne tejto zmluvnej podmienky ustálila, že pre prípad predčasnej splatnosti úveru ide o
dojednanie o zmluvnej pokute, na ktorom právnom závere nič nemení ani skutočnosť, že

výška zmluvnej pokuty zodpovedá ušlému úroku z titulu predčasného splatenia úveru. Pri posudzovaní,
či sa v rámci spotrebiteľskej zmluvy nejedná o neprijateľnú podmienku, je nevyhnutné vychádzať z
toho, že ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza
z predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom
postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať so

všeobecnými formulárovými klauzulami, alebo ju odmietnuť. Z pozície ochrany spotrebiteľa na plnenia
cieľom EÚ vo sfére vysokého záujmu na ochrane spotrebiteľa je potrebné takúto podmienku vyhlásiť
za neplatnú. Zmluvnú pokutu ani v danom prípade nie je možné považovať za individuálne vyjednanú,
pretože ako úverová zmluva, tak aj zmluvné podmienky sú typickými štandardnými formulárovými
listinami, ktoré podliehajú súdnej kontrole. Dohodnutá zmluvná pokuta je preto podľa súčasnej súdnej

praxepovažovanázaneprijateľnú,lebobolavopredzostranynavrhovateľanaformulovanábezmožnosti
ovplyvnenia zo strany spotrebiteľa. Pre záver o neprijateľnosti zmluvnej podmienky sú potom irelevantné
tvrdenia navrhovateľa uvádzané v odvolaní, že odporkyňa uzavrela úverovú zmluvu dobrovoľne a mala
možnosť sa s úverovými podmienkami oboznámiť.

Záverom odvolací súd poukazuje, že z úradnej činnosti Krajského súdu v Trenčíne je známe, že už v

konaní vedenom na tunajšom súde, sp. zn. 4Co/375/2012, navrhovateľ dôvodil, že zmluvnú podmienku
uvedenú v Hlave 7 § 6 úverových zmluvných podmienok nepoužíva, a že ju zo svojich zmlúv odstránil,
ktorá skutočnosť však nebola preukázaná.

Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v navrhovateľom napadnutej časti ako
vecne správny podľa § 219 ods. 1, ods. 2 O.s.p. potvrdil a ďalej sa zaoberal odvolaním odporkyne,

týkajúcom sa splatnosti dlhu voči navrhovateľovi.

Ust. § 160 ods. 1 O.s.p. upravuje lehotu, v ktorej je potrebné splniť povinnosť uloženú v rozsudku. Ide
o zákonnú lehotu, ktorá je 3 dni a začína plynúť od právoplatnosti rozsudku. Zákonná úprava paričnej
lehoty však pripúšťa výnimku, keď za určitých okolností môže súd určiť lehotu dlhšiu alebo určiť, že
peňažné plnenie sa môže vykonať v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí. Hľadiskami

pre úvahu súdu, či má odporcovi, ktorému platobnú povinnosť určil, priznať výhodu splátok, bude
najmä výška priznaného plnenia, platobná schopnosť odporcu, teda pomery povinného, ale aj hľadisko
ochrany oprávneného (navrhovateľa), teda, či prípadné zdržanie v plnení súdom ustanovenej povinnosti
v splátkach nebude vzhľadom na jeho pomery príliš ťaživé. Závisí preto od okolností konkrétneho
prípadu, či návrhu na určenie dlhšej lehoty splatnosti alebo na zaplatení dlhu v splátkach vyhovie.

V danej veci súd prvého stupňa umožnil odporkyni zaplatenie jej pohľadávky voči navrhovateľovi v
splátkach po 30 Eur mesačne z dôvodu, že prihliadol na jej nízky príjem a objektívny výpadok príjmu
v dôsledku úmrtia jej manžela s tým, že jednorazová splatnosť dlhu by pri príjme odporkyne viedla
jednoznačne k nesplneniu uloženej povinnosti. Vychádzal z tvrdení odporkyne, že je zamestnaná s
príjmom 358 Eur mesačne, z ktorého platí DDS 7,63 Eur mesačne, dôchodkové pripoistenie 52 Eur

mesačne, náklady na domácnosť 28 Eur mesačne na elektriku, plyn, spláca dlh v Orange 68 Eurmesačne, platí Magio 27 Eur mesačne, pričom pomáha i synovi, ktorý má 24 rokov a je nezamestnaný a
žijesňouvspoločnejdomácnosti.Odporkyňasadomáhalanazníženísplátoknasumu20Eurmesačne.

Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa vzhľadom na výšku plnenia 1.021,94 Eur, a

teda aj ochranu samotnej odporkyne dospel k záveru, že nie je možné určiť splátky dlhu nižšou sumou
tak, ako sa domáhala odporkyňa. Treba uviesť, že sociálna situácia odporkyne nie je jediným kritériom
pre určenie výšky splátok, je potrebné tiež prihliadnuť na skutočnosť, že odporkyňa svoju
povinnosť voči navrhovateľovi neplní od roku 2009, je potrebné zohľadniť výšku dlhu, ktorý presahuje
1.021,94 Eur a pri povolení zaplatenia v splátkach po 30 Eur mesačne odporkyňa len istinu bude splácať

viac ako 34 mesiacov. Ďalším znížením splátok v zmysle návrhu odporkyne (20 Eur mesačne) by sa
dĺžka splácania jej dlhu predĺžila, ktorú skutočnosť odvolací súd posúdil ako absolútne neprimerané
zvýhodnenie úspešného navrhovateľa. Odvolací súd nemohol prihliadnuť na iné dlhy odporkyne, ktoré
má voči tretím osobám (Orange, Magio, a pod.), ako ani na skutočnosť, že žije v spoločnej domácnosti
so synom, ktorý nie je zamestnaný a má XX rokov, zákonnú vyživovaciu povinnosť k nemu nemá.

Z týchto dôvodov krajský súd rozsudok okresného súdu, aj pokiaľ ide o splatnosť peňažného plnenia zo

strany odporkyne, ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1, § 151 ods. 1 a § 142
ods. 2 O.s.p. tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, pričom je
potrebné zdôrazniť, že žiadny z nich si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil.

Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .