Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, September 23, 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/637/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3111202907
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3111202907.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Ľubice Bajzovej a členiek JUDr.
Stanislavy Markovej a JUDr. Romana Hargaša v právnej veci navrhovateľa: A. G., bytom F., R. 6, t.č.
S. na výkon trestu odňatia slobody a Ústav na výkon väzby M., proti odporkyniam: 1/ Y. E., bytom F., L.
U. XXXX/X, 2/ C.. E. A., bytom R., R. XX, obom zastúpeným advokátskou kanceláriou LEGAL GROUP,
s.r.o., Bratislava, Námestie Martina Benku 15, IČO: 47 237 589, v konaní o zaplatenie 829.847,97 Eur

s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa a na odvolanie odporkýň 1/, 2/, proti rozsudku Okresného
súdu Trenčín zo dňa 11. júla 2013, č. k. 21C/13/2012-148, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej p o t v r d z u j e .

Rozsudok súdu prvého stupňa v časti náhrady trov konania z r u š u j e a čo do tejto časti v r
a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozsudkom súd prvého stupňa zamietol navrhovateľom

uplatnený nárok na zaplatenie sumy 829.847,97 eur s príslušenstvom.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa domáhal, aby súd zaviazal odporkyne
k zaplateniu sumy 829.847,97 eur, a to na tom základe, že s ich právnym predchodcom D.. I.
E. uzatvoril kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol predaj pozemku, za ktorý mu vyplatil kúpnu cenu
25 miliónov Sk a následne mu právny predchodca odporkýň prisľúbil zaplatiť 450.000 Sk, ak od

tejto kúpnej zmluvy odstúpi a veci sa vrátia do pôvodného stavu. Napriek tomu, že on podmienky
dohody, uzatvorenej s predchodcom odporkýň dodržal, tento mu nielenže nevrátil zaplatenú kúpnu
cenu, ale ani nezaplatil sľúbených 450.000 Sk. Odporkyne žiadali návrh navrhovateľa zamietnuť v
celom rozsahu. Nespochybnili, že navrhovateľom uvádzanou kúpnou zmluvou skutočne ich právny
predchodca previedol do vlastníctva odporcu nehnuteľnosť a to pozemok v Senci, avšak kúpnu cenu
25 miliónov Sk nikdy navrhovateľ ako kupujúci, predávajúcemu nezaplatil. V krátkom čase účastníci
tejto kúpnej zmluvy od nej odstúpili, konkrétne dňa 12.07.2006, predávajúcemu však nevznikla

povinnosť kúpnu cenu vrátiť, nakoľko k jej zaplateniu navrhovateľom nikdy nedošlo. Tiež poukázali na
to, že v konaní Okresného súdu Trenčín, č.k. 1T/27/2008 bol navrhovateľ uznaný vinným zo spáchania
obzvlášť závažného zločinu vraždy ich právneho predchodcu D.. E., pričom tomuto skutku predchádzala
slovná hádka, predmetom ktorej bolo zaplatenie 450 tis. Sk, preto aj z týchto okolností odvodzovali,
že navrhovateľ voči D.. E. pohľadávku XX mil. Sk nikdy nemal. Pokiaľ ide o sumu 450 tis. Sk, táto
čiastkabolamotívomzločinu,spáchanéhonavrhovateľomnaichblízkompríbuznom,manželoviaotcovi,

nepovažujú preto za etické akékoľvek jej vymáhanie. V priebehu konania odporkyne 1/, 2/ tiež vzniesli
námietku premlčania oboch uplatnených nárokov, teda tak nároku na zaplatenie 25 mil. Sk, ako aj na
zaplatenie 450 tis. Sk.Vykonaným dokazovaním súd prvého stupňa zistil, že dňa 25.04.2006 uzatvorili D.. I. E. ako predávajúci
a navrhovateľ ako kupujúci kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol predaj pozemku parc. č. XXXX/X o

výmere XX.XXX m2, v k. ú. E., zapísaného na LV č. XXXX, a to za dohodnutú kúpnu cenu 25 mil.
Sk. Vklad zmluvy bol príslušnou správou katastra povolený v konaní V-XXXX/XX. Dňa 12.07.2006 sa
účastníci zmluvy dohodli, že od tejto zmluvy odstúpia, v rovnaký deň tiež požiadali Správu katastra
Senec o zaznamenanie tejto zmeny do evidencie nehnuteľností. Z LV č. XXXX, pre k. ú. Senec zo dňa
30.08.2006 vyplýva, že D.. I. E. je v tom čase už vedený ako výlučný vlastník pozemku parc. č. XXXX/

X, v časti o titule nadobudnutia sa uvádza R I XXXX/XX a dohoda o odstúpení od kúpnej zmluvy. Dňa
12.07.2006 podpísal D.. I. E. písomné prehlásenie, ktorým sa zaviazal zaplatiť navrhovateľovi sumu 450
tis. Sk v deň, keď bude v dôsledku odstúpenia od zmluvy opätovne zapísaný na príslušný list vlastníctva,
ako vlastník parc. č. XXXX/X. V konaní Okresného súdu Trenčín č. 1T/27/2008, bol rozsudkom zo
dňa 16.7.2008 navrhovateľ uznaný vinným, že v presne nezistenom čase vo večerných hodinách dňa
25.9.2007 v katastrálnom území obce Hoština, časť Skalnaté, na lesnej ceste po predchádzajúcej ostrej

slovnejhádkeprebiehajúcejvosobnommotorovomvozidlezn.Peugeot406,evidenčnéčíslo2ZXXXXX,
MPZ "CZ", predmetom ktorej bolo vyplatenie peňazí v sume 450.000,- Sk D.. I. E. v prospech A. G. na
základenotárskyoverenéhoprehláseniaD..I.E.zodňa12.7.2006,vúmyslezískaťmajetkovýprospech,
po vystúpení z vozidla fyzicky napadol D.. I. E. tak, že ho niekoľkokrát uderil päsťou a kopol do oblasti
hlavy a následne nožom s pravdepodobnou dĺžkou čepele asi 10 cm 24-krát bodol do oblasti hrudníka,

krku, chrbta a brucha, čím mu spôsobil mnohopočetné bodné a bodnorezné poranenia krku, hrudníka,
chrbta, brucha s bodnými poraneniami srdca, pľúc, pečene a obličky, ktoré zranenia spôsobili úrazovo
krvácavý šok a boli bezprostrednou príčinou smrti D.. I. E., následne telo nebohého odtiahol do blízkeho
lesného porastu a z miesta činu zobral všetky osobné veci poškodeného D.. I. E. a pomocou platobnej
karty H. Y. č. XX XX XXXX XXXX XXXX, vedenej na meno D.. I. E. vybral postupne v mestách Břeclav,

Senica a Bratislava finančnú hotovosť 84.000,- Sk a 25.000,- CZK, ktoré použil pre vlastnú potrebu, čím
spáchal obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1,2 písm. b), e) Trestného zákona s poukazom
na § 138 písm. c) Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 23 rokov
nepodmienečne. Počas výsluchu v trestnom konaní navrhovateľ okrem iného uviedol, že došlo medzi
ním a D.. E. ku konfliktu, nakoľko tento mu sľúbil vyplatiť 500 tis. Sk, keď predá pozemok v Senci, resp.

keď sa prepíše tento pozemok späť na neho, ktorý sľub ale nesplnil. Navrhovateľ v priebehu konania
zotrval na tom, že neb. PhDr. E. mu doteraz nezaplatil čiastku 829.847,97 Eur (25 mil. Sk + 450 tis. Sk)
a predložil súdu čestné prehlásenie zo dňa 3.12.2012, kde písomne jeho brat N. G. potvrdzuje, že bol
pri tom, keď jeho brat, teda navrhovateľ, zaplatil nebohému D.. E. 24 mil. Sk v hotovosti, konkrétne v
eurách tiež v slovenských a českých korunách a to dňa 2.6.2006. Z osvedčenia o dedičstve zo dňa

21.10.2008, č.k. 17D 297/2007-149 bolo zistené, že po poručiteľovi D.. I. E., zomrelom 26.9.2007, sú
dedičkami zo zákona manželka poručiteľka teda odporkyňa 1/ a dcéra poručiteľa teda odporkyňa 2/.

Súd prvého stupňa na danú vec aplikoval ustanovenia § 101, § 107 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka,
s odkazom na ktoré v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že s poukazom na odporkyňami vznesenú

námietku premlčania, sa predovšetkým zaoberal jej dôvodnosťou a keďže dospel k záveru, že táto
bola vznesená dôvodne, návrh v celom rozsahu zamietol. K zaplateniu nárokovanej sumy 450 tis.
Sk, ako pravdepodobnej odmeny za odstúpenie od zmluvy, dňa 30.8.2006 bol preukázateľne nebohý
D.. E. vedený po odstúpení od zmluvy opätovne ako vlastník parc. č. XXXX/X (LV XXXX, k. ú. Senec
zo dňa 30.8.2006). Všeobecná 3-ročná premlčacia doba potom uplynula 30.8.2009, návrh bol podaný

až 7.2.2011, teda po jej uplynutí. Pre nárok na vrátenie zaplatenej kúpnej ceny 25 mil. Sk rovnako v
zmysle § 107 ods. 1,2 Obč. zákonníka už uplynula premlčacia doba, a to aj 3-ročnej, počítajúcej sa
od 30.8.2006. K tomuto nároku naviac dodal, že navrhovateľ nepreukázal prakticky žiadnym spôsobom,
že by sumu 25 mil. Sk skutočne D.. E. zaplatil. Pri viacerých výsluchoch v trestnom konaní túto sumu
nikdy nespomenul, dôvodom konfliktov bola iba suma 450 tis. Sk, preto je dôvodné pochybovať, že by

vôbec niekedy tento mal takúto sumu k dispozícii, čestné prehlásenie brata navrhovateľa už z dôvodu
príbuzenského vzťahu, aj jeho obsahu, nepovažoval za vierohodný dôkaz. Keďže ale k rozhodnutiu vo
veci postačovala vznesená námietka premlčania, túto skutočnosť podrobnejšie neskúmal. Odporkyne
bolivoveciúspešnýmiúčastníčkami,súdimpretopriznalpodľa§142ods.1O.s.p.náhradutrovkonania,
ktoréimvzniklititulomtrovprávnehozastúpeniaza4úkonyprávnejpomociprihodnotezaúkon2.086,53

Eur (prevzatie a príprava zastúpenia, odpor proti platobnému rozkazu, účasť na pojednávaní 1.10.2012
a 11.7.2013), k tomu 4x režijný paušál celkom s DPH 36,31 Eur (2 x 7,41 Eur, 1 x 7,63 Eur, 1 x 7,81
Eur). V súvislosti s účasťou na dvoch pojednávaniach bola priznaná aj náhrada za stratu času za 2 x158 minút, celkom 78,06 Eur a náhrada cestovného - hotových výdavkov 22,49 Eur. Úkony právnej
služby vrátane DPH predstavovali tak sumu 10.015,34 Eur, celkom boli trovy 10.251,44 Eur.

Rozsudok okresného súdu v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadol navrhovateľ a žiadal
odvolací súd o jeho zrušenie, prípadne o jeho zmenu tak, že odporkyne 1/, 2/ budú zaviazané zaplatiť
mu uplatnenú dlžnú sumu v celom rozsahu. Uviedol, že náhradu trov konania si neuplatňuje. Namietal,
že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, čím uplatnil dôvod odvolania uvedený v ust. § 205
ods. 2 písm. f) O.s.p., pretože podľa jeho názoru, ním uplatnený nárok v tomto konaní nie je premlčaný,

pretože premlčacia doba sa počíta až od úmrtia poručiteľa alebo od prihlásenia tejto pohľadávky z jeho
strany do dedičstva po D.. E.. Keďže si túto svoju pohľadávku v dedičskom konaní uplatnil, nemohla
premlčacia doba uplynúť. Tiež namietal záver súdu prvého stupňa v tom zmysle, že nepreukázal
zaplatenie kúpnej ceny, teda že súd prvého stupňa v tomto smere dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, čím uplatnil dôvod odvolania, uvedený v ust. § 205 ods.
2 písm. d) O.s.p. Uviedol, že dôveroval iba svojmu bratovi, z ktorého dôvodu nechcel, aby bol pri

tomto prítomný niekto iný, pričom to, že táto suma bola vyplatená v hotovosti v rôznej mene, si vymienil
výslovne právny predchodca odporkýň. Skutočnosť, že jeho brat nebol predvolaný na súd ako svedok,
považoval za rozpornú so zákonom. Uviedol, že právny predchodca odporkýň sa bezdôvodne na jeho
úkor obohatil a odporkyne mu účelovo nechcú vrátiť to, čo mu tento dlhoval a na vyplatení čoho
sa dohodli. Poukázal tiež na to, že už v priebehu prípravného konania uvádzal, že mu predchodca

odporkýň dlhuje uvedenú sumu, teda že mu nevrátil ním zaplatenú kúpnu cenu 25 miliónov Sk, čo však
podľa jeho tvrdenia vyšetrovateľ nedal do zápisnice, čím pochybil rovnako tak, ako aj prokuratúra a
celé vyšetrovanie v uvedenej veci, bolo vedené podľa neho účelovo proti nemu, aby túto sumu nemuseli
vrátiť. Rovnako poukazoval aj na nesprávnosť záverov trestného konania, pretože v ňom podľa jeho
názoru nebolo preukázané, že usmrtil právneho predchodcu odporkýň, čo má dokazovať aj znalecký

posudok, v súvislosti s čím podal aj návrh na obnovu trestného konania. Odporkyne 1/,2/ mu nemôžu
podľa jeho názoru odpustiť, že mal vedomosť o osobných vzťahoch D.. E. s niektorými sudcami a o
týchto aj hovoril. Kúpnu cenu si čiastočne požičal od svojich rodičov a čiastočne ich mal zapožičané
od tretej osoby, jej nevrátením mu takto vznikol dlh, rodičia preto museli založiť svoj byt. V konečnom
dôsledku považoval zákonnú sudkyňu, ktorá vo veci konala a rozhodla za zaujatú pre podozrenie, že v

prospech odporkýň rozhodla z dôvodu uplatenia. Súčasne namietal všetkých sudcov prvostupňového
súdu z dôvodu, že niektorí z nich sa poznali osobne s právnym predchodcom odporkýň a tiež všetkých
sudcov odvolacieho súdu, keďže má dôvodnú obavu, ovplyvňovania ich rozhodovania o jeho odvolaní,
pretože na odvolacom súde pracuje sudca N. E., ktorý berie úplatky a manžel sudkyne okresného súdu
Y. T., D. T., čím uplatnil dôvod odvolania uvedený v ust. § 205 ods. 2 písm. a) v spojitosti s ust. § 221

ods. 1 písm. g) O.s.p.

Odporkyne 1/, 2/ nevyužili svoju zákonnú možnosť písomne sa vyjadriť k podanému odvolaniu.

Rozhodnutie prvostupňového súdu v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadli aj odporkyne

1/, 2/, a to čo do časti, v ktorej rozhodoval súd prvého stupňa o náhrade trov konania a žiadali
odvolací súd o jeho zmenu čo do tejto časti tak, že okrem náhrady trov konania z titulu trov právneho
zastúpenia, na ktoré navrhovateľa vzhľadom na jeho neúspech v konaní zaviazal súd prvého stupňa
v prospech odporkýň žiadali, aby bol tento zaviazaný nahradiť ešte odporkyni 1/ trovy konania vo
výške 1.611,50 eur a odporkyni 2/ trovy konania vo výške 3.817,50 eur ako náhradu za nimi zaplatený

súdny poplatok z odporu podaného proti vydanému platobnému rozkazu v priebehu prvostupňového
konania. Poukazovali na to, že už v písomne podanom odpore zo dňa 26.09.2011 vzniesli návrh, aby
navrhovateľ bol zaviazaný k náhrade trov konania vrátane trov právneho zastúpenia, pričom trovy
právneho zastúpenia vyčíslili podaním zo dňa 11.07.2013, zaslaného súdu dňa 12.07.2013, avšak
trovy vzniknuté im z titulu zaplateného súdneho poplatku napriek tomu, že z obsahu spisu vyplývajú,

im priznané neboli.

Navrhovateľ nevyužil svoju zákonnú možnosť písomne sa vyjadriť k podanému odvolaniu.

Krajský súd preskúmal vec v intenciách ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že rozsudok súdu prvého

stupňa vo veci samej je vecne správny, a preto je potrebné čo do tejto časti ho podľa ust. § 219 ods.
1 O.s.p. potvrdiť a v časti náhrady trov konania za použitia § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušiť a čo
do tejto časti za použitia ods. 2 citovaného ustanovenia vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.O odvolaniach navrhovateľa a odporkýň rozhodol bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa
ust. § 214 ods. 2 O.s.p.

Rozsudok súdu prvého stupňa čo do veci samej vychádza zo správnych skutkových zistení, na ktoré
boli aplikované správne právne predpisy. Je odôvodnený v súlade s kritériami uvedenými v ust. § 157
ods. 2 O.s.p., je správny a úplný, preto podľa § 219 ods. 2 O.s.p. sa odvolací súd s jeho odôvodnením
čo do tejto časti stotožňuje.

Zároveň však považuje za potrebné k dôvodom odvolania navrhovateľa uviesť nasledovné:

Ako vyplýva z obsahu odvolania navrhovateľa, jeho odvolacia námietka smeruje prioritne voči právnemu
posúdeniu veci zo strany prvostupňového súdu, teda namieta, že rozhodnutie okresného súdu spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.). Právnym posúdením veci je
činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení tento vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav,

aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený
skutkový stav; dochádza k nej vtedy ak súd použije iný právny predpis ako mal správne použiť, alebo
aplikuje správny právny predpis, nesprávne ho však interpretuje.

V preskúmavanej veci z obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil, že právny predchodca odporkýň

PhDr. I. E. ako predávajúci a navrhovateľ ako kupujúci uzatvorili dňa 25.04.2006 kúpnu zmluvu,
predmetom ktorej bol predaj nehnuteľnosti, a to pozemku parc. č. KNC XXXX/X o výmere 21.683 m2 v
k. ú. Senec, zapísanej na LV č. XXXX za dohodnutú kúpnu cenu 25 miliónov Sk, ktorá kúpna cena, ako
vyplýva z článku 2 kúpnej zmluvy, mala byť podľa dohody zmluvných strán zaplatená tak, že kupujúci
prvú časť vo výške jeden milión Sk mal zaplatiť v hotovosti pri podpise zmluvy do rúk predávajúceho

a zvyšok kúpnej ceny vo výške 24 miliónov Sk, mal zaplatiť predávajúcemu v hotovosti na základe
preukázania sa listom vlastníctva, vydaným na právne úkony, na ktorom bude kupujúci už uvedený
ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti. Zaplatenie kúpnej ceny v plnej výške preukazoval navrhovateľ
v konaní predložením čestného prehlásenia zo dňa 03.12.2012, v zmysle ktorého jeho brat N. G.
písomne potvrdil, že bol pri tom, keď navrhovateľ, teda jeho brat, zaplatil poručiteľovi E. 24 miliónov

Sk v hotovosti, konkrétne v eurách, slovenských a českých korunách, a to dňa 02.06.2006. Odporkyne
zaplatenie kúpnej ceny zo strany navrhovateľa ich právnemu predchodcovi spochybňovali. Vklad tejto
kúpnej kúpnej zmluvy bol povolený Správou katastra Senec pod V XXXX/XXXX, na základe čoho, ako
vyplýva z výpisu z LV zo dňa 11.05.2006 bol navrhovateľ zapísaný na LV č. XXXX, ako výlučný vlastník
tejto nehnuteľnosti v spoluvlastníckom podiele 1/1. Účastníci kúpnej zmluvy dňa 12.07.2006 uzatvorili

písomne dohodu od odstúpení od tejto kúpnej zmluvy a tiež v tento deň aj požiadali Správu katastra
Senec o zaznamenanie tejto zmeny do evidencie nehnuteľností. Z LV č. XXXX v k. ú. Senec zo dňa
30.08.2006 vyplýva, že právny predchodca odporkýň D.. I. E. v tomto čase, teda v deň vyhotovenia
výpisu, bol vedený ako výlučný vlastník nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom kúpnej zmluvy, pričom na
LV sa ako titul nadobudnutia tejto nehnuteľnosti uvádza dohoda o odstúpení od kúpnej zmluvy. Dňa

12.07.2006 podpísal právny predchodca odporkýň PhDr. E. písomné prehlásenie, ktorým sa zaviazal
zaplatiť navrhovateľovi 450.000,- Sk v deň, keď tento bude v dôsledku odstúpenia od zmluvy opätovne
zapísaný na príslušný list vlastníctva ako vlastník nehnuteľnosti, a to parcely č. KNC XXXX/X v k. ú.
Senec.

Ďalej z obsahu spisového materiálu vyplýva, že v konaní Okresného súdu Trenčín č. 1T/27/2008,
rozsudkom zo dňa 16.7.2008 bol navrhovateľ uznaný vinným, že v presne nezistenom čase vo
večerných hodinách dňa 25.9.2007 v katastrálnom území obce Hoština, časť Skalnaté, na lesnej ceste
po predchádzajúcej ostrej slovnej hádke prebiehajúcej v osobnom motorovom vozidle zn. Peugeot XXX,
evidenčné číslo 2Z XXXXX, MPZ "CZ", predmetom ktorej bolo vyplatenie peňazí v sume 450.000,- Sk

PhDr. I. E. v prospech A. G., na základe notársky overeného prehlásenia D.. I. E. zo dňa 12.7.2006, v
úmyslezískaťmajetkovýprospech,povystúpenízvozidlafyzickynapadolD..I.E.tak,žehoniekoľkokrát
uderil päsťou a kopol do oblasti hlavy a následne nožom s pravdepodobnou dĺžkou čepele asi 10 cm
24-krát bodol do oblasti hrudníka, krku, chrbta a brucha, čím mu spôsobil mnohopočetné bodné a
bodnorezné poranenia krku, hrudníka, chrbta, brucha s bodnými poraneniami srdca, pľúc, pečene a

obličky, ktoré zranenia spôsobili úrazovo krvácavý šok a boli bezprostrednou príčinou smrti D.. I. E.,
následne telo nebohého odtiahol do blízkeho lesného porastu a z miesta činu zobral všetky osobné
veci poškodeného D.. I. E. a pomocou platobnej karty H. Y. č. XX XX XXXX XXXX XXXX, vedenej na
meno D.. I. E. vybral postupne v mestách Břeclav, Senica a Bratislava finančnú hotovosť 84.000,- Ska 25.000,- CZK, ktoré použil pre vlastnú potrebu, čím spáchal obzvlášť závažný zločin vraždy podľa §
145 ods. 1,2 písm. b), e) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. c) Trestného zákona, za čo mu
bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 23 rokov nepodmienečne.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Trenčín č.k. 17D/297/2007 odvolací súd zistil, že zákonnými
dedičkami po poručiteľovi D.. I. E., sú jeho manželka, v tomto konaní v procesnom postavení odporkyne
1/ a dcéra poručiteľa, v tomto konaní v procesnom postavení odporkyne 2/. V priebehu dedičského
konania si navrhovateľ listom doručeným vec prejednávajúcemu notárovi C.. H. G., Notársky úrad so

sídlom Bánovce nad Bebravou uplatnil do dedičstva po poručiteľovi D.. E. svoju pohľadávku v celkovej
výške 25.450 000,- Sk, ktorú špecifikoval zhodne ako nárok uplatnený v tomto konaní. Listom zo dňa
10.01.2008 mu notár oznámil potvrdenie prijatia jeho pohľadávky do dedičského konania po poručiteľovi
a súčasne ho upozornil na to, že je potrebné si túto voči dedičom uplatniť cestou súdu. Dedičské
konanie bolo ukončené osvedčením o dedičstve, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 06.11.2008.

Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občiansko právnych vzťahov, aby v
primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli
po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje
dlhodobému trvaniu práv a im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom stanovená

premlčacia doba a oprávnená osoba v nej stanoveným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo
nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania a tak spôsobiť stav, že sa
oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať na súde svojho práva. Dôvodné vznesenie námietky
premlčania v občianskom súdnom konaní má totiž za následok, že súd nemôže oprávnenej osobe
právo (nárok) priznať (§ 100 ods. 1 tretia veta Občianskeho zákonníka). Pritom zásada hospodárnosti

konaniamusíviesťkonajúcisúdktomu,abyprednostneposúdilvkonanívznesenúnámietkupremlčania
vzhľadom k tomu, že v prípade jej oprávnenosti takýto postup vedie k rýchlemu vydaniu rozhodnutia
vo veci samej, bez potreby vykonávania ďalších dôkazov na zistenie napr. výšky bezdôvodného
obohatenia, škody a podobne (viď napr. R 29/1983).

Podľa ust. § 107 ods. 1 O.s.p. právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za
dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho
úkor obohatil. Podľa ods. 2 cit. ust. najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu
došlo. Ak sú účastníci neplatnej, alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej

dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie
namietať (ods.3).

Špeciálna úprava uvedená v ustanovení § 107 OZ platí teda pre premlčanie práva na vydanie
bezdôvodného obohatenia a zakotvuje kombinovanú premlčaciu dobu t.j. subjektívnu premlčaciu dobu

(kratšiu) , ktorá je dvojročná, upravenú v prvom odseku tohto ustanovenia a v druhom odseku dlhšiu
trojročnú, resp. v prípade bezdôvodného obohatenia vzniknutého úmyselným konaním desaťročnú, teda
objektívnu. Obidve tieto doby, začínajú a plynú nezávisle na sebe a ich vzájomný vzťah je taký, že ak
skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí a to aj v prípade ak druhá ešte plynie. Dôsledkom účinne,
teda dôvodne vznesenej námietky premlčania je, že právo nemožno priznať.

V preskúmavanej veci zo skutkových zistení vyplynulo, že účastníci kúpnej zmluvy, a to navrhovateľ
ako kupujúci a právny predchodca odporkýň PhDr. E. ako predávajúci uzatvorili kúpnu zmluvu,
predmetom ktorej bola nehnuteľnosť, a to pozemok v k. ú. Senec, na základe povolenia vkladu ktorej,
bol navrhovateľ zapísaný ako výlučný vlastník tejto nehnuteľnosti. V dôsledku zmluvnými stranami

uzatvorenej dohody o odstúpení od zmluvy došlo k zrušeniu tejto zmluvy následkom čoho zmluvným
stranám , vychádzajúc z ust. § 457 Občianskeho zákonníka vznikla reštitučná povinnosť vrátiť si
vzájomne poskytnuté plnenia, čo je vyjadrením jedného zo základných dôsledkov takto vzniknutého
bezdôvodného obohatenia. Nárok navrhovateľa na vrátenie ním tvrdenej zaplatenej kúpnej ceny
právnemu predchodcovi odporkýň v celkovej výške 25 miliónov Sk, je teda nepochybne potrebné

po právnej stránke posúdiť ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorého právny dôvod
dodatočne odpadol (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka), ktorý dopadá na prípady, keď v okamihu
poskytnutia plnenia existuje právny dôvod plnenia, ale následne, v dôsledku ďalšej právnej skutočnostistratil svoje právne účinky, ako je tomu aj v preskúmavanej veci, keď záväzkový vzťah zanikol v
dôsledku zrušenia zmluvy.

Bezdôvodné obohatenie získané plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, vzniká okamžikom, kedy
odpadol právny dôvod už poskytnutého plnenia.

Počiatok subjektívnej premlčacej doby pre uplatnenie práva na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia sa viaže k skutočnosti, ktorou je vedomosť oprávneného o tom, že na jeho úkor došlo

k bezdôvodnému obohateniu a kto sa obohatil. Za rozhodujúci pre začiatok plynutia subjektívnej
premlčacej doby pre uplatnenie práv na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, v zmysle ust.
§ 107 ods. 1 OZ, treba považovať deň, kedy sa oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvie o
tom, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto ho získal, nie je pritom rozhodujúce,
že oprávnený mal možnosť dozvedieť sa potrebné skutočnosti už skôr. Inak povedané, pre začiatok
plynutia subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia sa

vyžaduje skutočná (preukázaná), nie len predpokladaná vedomosť oprávneného, pretože na domnienky
v tomto smere tu nie je priestor. O vzniku bezdôvodného obohatenia sa oprávnený dozvie vtedy, keď sa
preukázateľne dozvie skutočnosti, na základe ktorých si môže urobiť úsudok o vzniku bezdôvodného
obohatenia a jeho výške.

Pre stanovenie počiatku plynutia objektívnej premlčacej doby v zmysle ust. § 107 ods. 2 Občianskeho
zákonníka je rozhodujúci okamžik, kedy bezdôvodné obohatenie vzniklo.

Navrhovateľom tvrdená zaplatená kúpna cena, by sa tak stala bezdôvodným obohatením vo chvíli, kedy
odpadol právny dôvod, na základe ktorého navrhovateľ právnemu predchodcovi odporcov plnil, za
ktorý okamih je v tomto prípade potrebné považovať deň uzatvorenia dohody medzi účastníkmi zmluvy
( 12.7.2006), v zmysle ktorej došlo k zrušeniu zmluvy (ktorá bola v rovnaký deň doručená aj príslušnému

katastrálnemu úradu na vykonanie zápisu zmeny vlastníctva), kedy preukázateľne mal navrhovateľ
vedomosť o tom, že odpadol právny dôvod, na základe ktorého kúpnu cenu zaplatil (podľa jeho tvrdení
to bolo dňa 2.6.2006), v dôsledku ktorej by na jeho strane vzniklo právo na bezdôvodné obohatenie
vo finančnom vyjadrení predstavujúce výšku zaplatenej kúpnej ceny, ako aj o tom, že to bol neb. D..
E., ktorému ako tvrdil kúpnu cenu zaplatil, čím sa stal subjektom, ktorý sa bezdôvodne na jeho úkor

obohatil. Subjektívna, teda dvojročná premlčacia doba tak začala plynúť dňom 12.7.2006 a uplynula
dňom 12.7.2008. Pokiaľ by však aj súd pri počiatku plynutia subjektívnej lehoty vychádzal z dátumu
30.8.2006,(teda z dátumu priaznivejšieho pre navrhovateľa), kedy podľa navrhovateľom predloženého
výpisu z LV tento zistil, že v dôsledku zápisu dohody o odstúpení od zmluvy je neb. D.. E. opätovne
zapísaný na LV ako vlastník nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom kúpnej zmluvy, aj v takomto prípade,

keďže nárok na súde uplatnil až dňa 7.2.2011, je tento nepochybne uplatnený po uplynutí dvojročnej
subjektívnej premlčacej doby.

Počiatok plynutia objektívnej premlčacej doby v zmysle ust. § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka v
ktorej možno uplatniť právo na vydanie bezdôvodného obohatenia a predísť tak nepriaznivým účinkom

premlčania je viazané na moment vzniku bezdôvodného obohatenia. Objektívna premlčacia doba
nemôže začať plynúť neskôr ako subjektívna. K vzniku bezdôvodného obohatenia v tomto prípade
došlo dňom odstúpenia od kúpnej zmluvy, čím odpadol právny dôvod plnenia z titulu zaplatenia kúpnej
ceny v zmysle zmluvy, čo bolo dňom 12.7.2006. Správne uviedol prvostupňový súd, že pokiaľ by aj
bral do úvahy plynutie trojročnej lehoty, počiatok plynutia ktorej by odvodzoval odo dňa 30.08.2006,

kedy ako vyplýva z listu vlastníctva preukázateľne už v dôsledku odstúpenia od zmluvy bol opätovne
D.. E. teda pôvodný predávajúci zapísaný ako výlučný vlastník dotknutých nehnuteľností, aj v takom
prípade by právo navrhovateľa v čase jeho uplatnenia na súde bolo premlčané. Avšak vzhľadom
k vzájomnému vzťahu oboch premlčacích dôb rozhodujúce je, že k premlčaniu došlo už uplynutím
subjektívnej premlčacej doby, bez ohľadu na to, že v čase skončenia je plynutia, objektívna premlčacia

doba ešte neuplynula.Vzhľadom k tomu, že odporkyne 1/, 2/ sa v priebehu prvostupňového konania premlčania dôvodne
dovolali, nebolo možné navrhovateľovi ním uplatnený nárok mu čo do tejto časti priznať, a nevyhnutne
to muselo viesť k jeho zamietnutiu súdom prvého stupňa.

Podľa názoru odvolacieho súdu do úvahy neprichádzala ani aplikácia ust. § 107 ods. 3 Občianskeho
zákonníka, ktorá sa týka prípadov vzájomných synalagmatických záväzkov vydania bezdôvodného
obohatenia zo zrušenej zmluvy (§ 457 Občianskeho zákonníka), podmienkou aplikácie ktorého
je, že na jednej strane stojí právo, ktoré sa premlčí, napríklad právo na peňažné plnenie a na

druhej strane nepremlčateľné právo, t.j. právo vlastnícke. Uvedené ustanovenie vylučuje vznik
neprípustnej nevyváženosti, ktorá by mohla vzniknúť typicky pri kúpnej zmluve, keď vydanie veci pre
nepremlčateľnosť vlastníckeho práva nie je ohrozená uplynutím doby, zatiaľ čo právo na vydanie
peňažného protiplnenia premlčaniu podlieha. Pretože nemožno opomenúť, že v prípade, keď pre
neplatnosť alebo zrušenie kúpnej zmluvy, podáva návrh na vydanie bezdôvodného obohatenia vlastník
veci, nejde len o žalobu na vydanie bezdôvodného obohatenia, ale súčasne aj žalobu vlastnícku

a právo vlastnícke sa vzhľadom na ust. § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka nepremlčuje. V
preskúmavanej veci síce, v dôsledku odstúpenia od kúpnej zmluvy jej účastníkmi, im prvotne vznikol
vzájomný synalagmatický záväzok vydania bezdôvodného obohatenia zo zrušenej zmluvy, keďže v
tom čase skutočne na strane navrhovateľa bola existencia práva, podliehajúceho premlčaniu na
vydanie bezdôvodného obohatenia z titulu zaplatenej kúpnej ceny a na strane druhej vlastnícke právo

neb. D.. E., ktoré je nepremlčateľné. Avšak v dôsledku toho, že po odstúpení od zmluvy, doručením
dohody odstúpenie obsahujúcej na príslušný kataster nehnuteľností, preukázateľne minimálne už
dňa 30.08.2006 bol právny predchodca odporkýň D.. E. vedený znovu ako výlučný vlastník dotknutej
nehnuteľnosti v k. ú. Senec, ktorá skutočnosť mala za následok zánik synalagmatického záväzku,
pretože následkom toho už pôvodný predávajúci , nedisponoval žiadnym nepremlčateľným právom

vo vzťahu k odporcovi, vyplývajúcim mu z ich hmotnoprávneho vzťahu a zostala len existencia práva
na strane navrhovateľa na vydanie bezdôvodného obohatenia vzniknutého v súvislosti s prípadným
vrátením kúpnej ceny. Keďže ust. § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka možno uplatniť jedine v
prípadoch pretrvávajúcej existencie proti sebe vzájomne stojacich práv , teda práva vlastníckeho, ktoré
je nepremlčateľné, oproti inému právu, ktoré premlčaniu podlieha, jeho aplikácia v preskúmavanej

veci do úvahy neprichádzala. Preto aj z tohto hľadiska súd prvého stupňa postupoval správne, keď na
vznesenú námietku premlčania prihliadol, neaplikujúc ust. § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka.

Ako nedôvodné, vyhodnotil odvolací súd aj námietky navrhovateľa, spočívajúce v tom, že podľa jeho
názoru premlčacia doba v tomto prípade začala plynúť až smrťou poručiteľa, resp. okamihom, kedy si

uplatnil pohľadávku na vrátenie kúpnej ceny v dedičskom konaní.

Je pravdou, že hoci už raz začala plynúť premlčacia doba, neznamená to bez ďalšieho, že musí
vždy dobehnúť až do konca. V priebehu plnynutia premlčacej doby, môže nastať taká skutočnosť, s
ktorou je spojené buď prerušenie premlčacej doby, alebo spočívanie. V prípade spočívania premlčacej

doby (§ 111 Občianskeho zákonníka) dochádza k tomu, že premlčacia doba, ktorá začala plynúť skôr
v minulosti, pred svojím skončením v dôsledku určitej právnej skutočnosti plynúť prestane, aby po
odpadnutí prekážky, mohla pokračovať plynúť až do svojho skončenia. Občiansky zákonník vychádza
v ust. § 111 Občianskeho zákonníka zo zásady, že premlčacia doba právneho predchodcu, slúži aj
na prospech právneho nástupcu (accesio - temporis), čo znamená, že ak premlčacia doba ohľadne

konkrétneho dlhu medzi veriteľom a dlžníkom už začala plynúť, zmena v ich osobách, nemá vplyv
na plynutie premlčacej doby. Právo dovolať sa premlčania nie je viazané na určitého dlžníka, ale sa
týka dlhu samotného. V prípade, že dôjde k zmene osoby dlžníka, napríklad smrťou, ako je tomu v
preskúmavanej veci, nemá teda táto skutočnosť vplyv na plynutie premlčacej doby, ktorá začala plynúť
medzi pôvodným veriteľom a pôvodným dlžníkom. Nový dlžník, alebo veriteľ sa môžu premlčania dlhu

dovolať len za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu, ako ich právni predchodcovia. Právny
nástupca subjektu určitého práva, alebo povinnosti preberá toto právo alebo povinnosť v stave, v
akom sa tieto nachádzali v okamihu zmeny subjektov a je pritom nerozhodné, z akého dôvodu k
tejto zmene subjektov došlo. K zmene subjektov môže v praxi dôjsť napr. z dôvodu dedenia, o
ktorý prípad ide aj v preskúmavanej veci (§ 460 Občianskeho zákonníka). Aj pri zmene subjektov

v dôsledku nadobudnutia dedičstva, sa právnemu nástupcovi započítava tá časť premlčacej doby,
ktorá uplynula už jeho právnemu predchodcovi. Rovnako nedošlo k spočívaniu premlčacej doby, z
hľadiska uplatnenia nároku navrhovateľom v dedičskom konaní po poručiteľovi PhDr. E.. Spočívanie
premlčacej doby upravené v ust. § 112 Občianskeho zákonníka spočíva v tom, že premlčacia doba oduplatnenia práva na súde, alebo na inom príslušnom orgáne po dobu konania za podmienok v ust.
§ 112 Občianskeho zákonníka prestáva plynúť. Bez vplyvu na plynutie premlčacej doby v zmysle
uvedeného zákonného ustanovenia, je však zaradenie pohľadávky alebo dlhu poručiteľa do súpisu

aktív a pasív dedičstva notárom, ako súdnym komisárom v konaní o dedičstve, ako aj oznámenie
pohľadávky veriteľom v konaní o dedičstve. V týchto prípadoch totiž nejde o uplatnenie práva podľa ust.
§ 112 O.s.p., pretože o práve, ktorého sa premlčanie týka, nie je tu autoritatívne rozhodované.

Bez právneho významu sú aj odvolacie námietky navrhovateľa smerujúce voči pochybnostiam

vysloveným súdom prvého stupňa, týkajúcim sa vierohodnosti jeho tvrdení o zaplatení kúpnej ceny
z jeho strany neb. D.. E.. Keďže odporkyne sa v konaní dovolávali premlčania, správne postupoval
súd prvého stupňa kedˇsa prioritne zaoberal dôvodnosťou tejto námietky a vzhľadom k záveru o jej
opodstatnenosti návrh zamietol. Neúspech navrhovateľa v tomto konaní teda súd odvodil od uplynutia
lehoty na uplatnenie jeho subjektívneho práva, bez toho aby bližšie skúmal, či ním uplatnené právo
existuje, dokazovanie ktorej skutočnosti (aj prostredníctvom výsluchu navrhovateľom žiadaného svedka

jeho brata), by bolo za tejto situácie nehospodárne, nadbytočné a akékoľvek skutkové zistenia v
tomto smere, by nemohli za existencie účinne vznesenej námietky premlčania privodiť v prospech
navrhovateľa priaznivejšie rozhodnutie vo veci ním uplatneného nároku. Pokiaľ aj súd prvého stupňa
vyslovil pochybnosti o existencii práva na strane navrhovateľa, tieto nemajú vplyv na správnosť
napadnutého rozhodnutia.

Rovnako správne, z dôvodu premlčania zamietol súd prvého stupňa aj nárok navrhovateľa na
zaplatenie sumy 450.000,- Sk, účastníkmi kúpnej zmluvy dohodnutej pre prípad, že navrhovateľ od
kúpnej zmluvy odstúpi, vznik ktorej skutočnosti v konaní sporný nebol. Pôvodný predávajúci D.. E. sa
zaviazal túto čiastku navrhovateľovi zaplatiť v deň, keď bude v dôsledku odstúpenia od zmluvy opätovne

zapísaný na príslušný list vlastníctva, ako vlastník parcely č. L. XXXX/X. I keď v priebehu konania
nebolo jednoznačne zistené, ktorým dňom k spätnému zápisu vlastníctva v prospech pôvodného
predávajúceho prišlo, nespochybniteľne, vychádzajúc z predloženého výpisu z LV už dňa 30.08.2006,
bol nebohý D.. E. po odstúpení od zmluvy, ako vlastník dotknutej nehnuteľnosti na príslušnom
LV zapísaný, pričom tento neskorší okamih z hľadiska plynutia premlčacej doby je jednoznačne na

prospech navrhovateľa, vychádzajúc z ktorého sa táto pohľadávka stala minimálne týmto dňom splatnou
a nasledujúcim dňom t.j. 31.8.2006 začala navrhovateľovi plynúť všeobecná trojročná premlčacia
doba upravená v ust. § 101 Občianskeho zákonníka, ktorá uplynula takmer dva roky predtým, ako si
navrhovateľ aj toto svoje právo na súde uplatnil.

Z uvedených skutočností teda vyplýva, že súd prvého stupňa zo skutkových zistení vyvodil správne
závery a vec aj správne právne posúdil, v dôsledku čoho sú v tomto smere uplatnené odvolacie námietky
navrhovateľa jednoznačne nedôvodné.

V konečnom dôsledku odvolací súd podrobil preskúmaniu aj navrhovateľom tvrdenú vadu konania

vyplývajúcu z ust. § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. g) O.s.p., spočívajúcu v
tom, že vo veci rozhodujúca sudkyňa je zaujatá, z čoho vyplýva odvolací dôvod v zmysle ktorého vo
veci mal rozhodovať nie nestranný, ale zaujatý sudca.

V ustanovení § 14 O.s.p. sú upravené podmienky, ktorých splnenie má za následok, že sudca

je vylúčený z prejednania a rozhodovania veci. Predmetný dôvod odvolania sa však výslovne
obmedzuje len na rozhodovanie vylúčeného sudcu. Námietka navrhovateľa, že napadnuté rozhodnutie
prvostupňového súdu vydal vylúčený, teda nestranný sudca, predstavuje odvolací dôvod podľa § 205
ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. g) O.s.p. Jej dôvodnosť posudzuje odvolací súd vždy
bez toho, aby bol pri tom viazaný tým, či prípadne otázku zaujatosti sudcu posúdil ešte pred vydaním

napadnutého rozhodnutia nadriadený súd (§ 16 O.s.p.).

Predpokladom skutočného uplatnenia zásady rovnosti účastníkov v konaní a zaistenie záruk správneho
a spravodlivého procesu je, aby v konaní konal a rozhodoval sudca nezaujatý, ktorý nie je v žiadnom
osobnom vzťahu k účastníkom, k jeho zástupcom a ktorý nie je v žiadnom smere zainteresovaný na

výsledku konania.

Podľa ust. § 14 ods. 1 O.s.p. sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom
na ich pomer k veci, k účastníkov alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti.I keď zákon v citovanom zákonnom ustanovení spája vylúčenie sudcov z prejednávania a rozhodovania
veci nielen so skutočne preukázanou zaujatosťou, ale tiež s pochybnosťou o ich nezaujatosti (viď tiež

zásady prijaté judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorých spravodlivosť nielen že
musí byť poskytovaná, ale musí sa tiež javiť, že je poskytovaná) nemožno prehliadať, že rozhodnutie
o vylúčení sudcu podľa § 14 ods. 1 O.s.p. predstavuje výnimku z významnej ústavnej zásady, že nikto
nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Vzhľadom
na to možno vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci len celkom výnimočne a

zo skutočne závažných dôvodov, ktoré mu zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom objektívne,
nezaujato a spravodlivo.

Z uvedeného vychádza judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá rozoznáva subjektívne
hľadisko nestrannosti sudcu, ktoré zahrňuje osobné presvedčenie a správanie sudcu vo veci, a
hľadisko objektívne, založené na existencii dostatočných záruk pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností

o zaujatosti sudcu. K vylúčeniu sudcov z prejednávania a rozhodovania veci môže preto dôjsť len vtedy,
keď ich vzťah k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom dosiahne takú intenzitu, že nebudú schopní
nezávisle a nestranne rozhodovať.

Vec prejednávajúca sudkyňa prvostupňového súdu JUDr. Tatiana Porubänová sa k obsahu vznesenej

námietky zaujatosti vyjadrila tak, že vo veci sa necíti byť zaujatá, účastníkov konania osobne nepozná,
k predmetu sporu nemá žiadny vzťah. Rovnako nepoznala ani poručiteľa nebohého D.. E., tvrdenia
navrhovateľa o jej pomere s ním a braní úplatkov sa nezakladajú na pravde.

V preskúmavanej veci navrhovateľ námietku zaujatosti odvodzuje od skutočnosti, že vec prejednávajúca

sudkyňa mala osobne poznať právneho predchodcu odporcov, vyslovil podozrenie o jej uplatení
odporkyňami, čím malo byť vlastne ovplyvnené aj rozhodnutie v tejto veci. Namietal tak jej zaujatosť
vzhľadom na jej pomer k účastníkom konania.

Odvolací súd preskúmal rozhodujúce skutočnosti a dospel k záveru, že o prípad, kedy by bolo potrebné

sudcu vylúčiť, resp. mať pochybnosti o jeho nestrannosti , v preskúmavanej veci nejde. Pre vylúčenie
sudcu, resp. záver o jeho zaujatosti, nie je postačujúca samotná domnienka účastníka o jeho možnej
neobjektívnosti. Zaujatosť konkrétneho sudcu musí vyplývať z objektívnych okolností, podmieňujúcich
jeho vzťah k predmetu konania, alebo k jeho účastníkom, alebo k zástupcom. Tvrdenie navrhovateľa o
tom, že by sudcovia mohli byť ovplyvňovaní v rozhodovacej činnosti úplatkami alebo osobnými pomermi

na priebeh a výsledok konania vyjadruje iba subjektívny názor navrhovateľa. Z obsahu spisu vrátane
vyjadrenia zákonnej sudkyne, ktorá vo veci rozhodla, nemožno vyvodiť žiadny objektívne existujúci
zákonný dôvod pre jej vylúčenie, resp. pre záver, že vo veci rozhodovala zaujatá sudkyňa, pretože za
toto nemožno považovať samotné tvrdenie navrhovateľa o tom, že by mohla byť prípadne ovplyvňovaná
v rozhodovacej činnosti úplatkami, alebo osobnými pomermi. Keďže teda v preskúmavanej veci neboli

splnené zákonné predpoklady pre záver o spôsobilosti existencie skutočností, ktoré by mohli ovplyvniť
nestranné rozhodnutie, odvolací súd dospel k záveru o nedôvodnosti aj v tomto smere uplatnenej
námietky v odvolaní navrhovateľa. S poukazom na záver o neexistencii zákonných predpokladov pre
vylúčenie zákonnej sudkyne z tejto veci, o ďalších sudcoch súdu prvého stupňa už nebol dôvod
rozhodovať, pretože tým nie sú splnené podmienky, za ktorých možno o námietke na vylúčenie ďalších

sudcov súdu prvého stupňa (ktorým vec pridelená nebola) konať.

O námietke zaujatosti vznesenej navrhovateľom proti sudcom Krajského súdu Trenčín, rozhodol
Najvyšší súd SR uznesením č.k.1Nc 57/2013 zo dňa 13.11.2013 tak, že sudcovia senátu 6Co Krajského
súdu v Trenčíne, ktorý vo veci bude rozhodovať a to JUDr. Stanislava Marková, JUDr. Ľubica Bajzová

a JUDr. Roman Hargaš, nie sú vylúčení z prejednania a rozhodnutia tejto veci.

S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti preto odvolací súd, vyhodnotiac odvolanie
navrhovateľa ako nedôvodné, za použitia ust. § 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa vo veci
samej ako vecne správny, za použitia ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Obsahom písomných vyjadrení navrhovateľa doručených odvolaciemu súdu dňa 25.9.2014 a dňa
23.10.2014 sa odvolací súd nezaoberal, pretože tieto mu boli doručené až potom, ako tento vo veci
rozhodol.Preskúmajúc obsah odvolania odporkýň proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa v časti, týkajúcej sa
náhrady trov prvostupňového konania, však odvolací súd dospel k záveru o jeho dôvodnosti, a preto čo
do tejto časti napadnuté rozhodnutie za použitia § 221 ods. 1 písm. h) a f) O.s.p. zrušil a za použitia

odseku 2 cit. ustanovenia vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, a to s poukazom na skutočnosť,
že tu neboli zákonné dôvody pre jeho potvrdenie (§ 219 ods. 1 O.s.p.) ani pre jeho zmenu (§ 220
O.s.p.) a to z nasledovných dôvodov:

Napadnutým rozhodnutím súd prvého stupňa zaviazal navrhovateľa nahradiť odporkyniam trovy

konania vzniknuté im z titulu trov právneho zastúpenia. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia však
nemožno zistiť, akým spôsobom súd prvého stupňa posudzoval aj ďalšie trovy, ktoré odporkyniam v
konaní vznikli, a to v súvislosti so súdnymi poplatkami, ktoré mali tieto zaplatiť za podaný odpor proti
vydanému platobnému rozkazu v tomto konaní. Správne poukazuje právny zástupca odporkýň na to,
že už v ich odpore zo dňa 26.09.2011, podanému proti platobnému rozkazu, vydanému v konaní pod
č. 55Ro/142/2011-38, vzniesli návrh, aby bol navrhovateľ zaviazaný k náhrade trov ich konania, vrátane

trov právneho zastúpenia. Vychádzajúc z ust. § 151 ods. 1, 2 O.s.p. je tu povinnosť účastníka v
lehote stanovenej zákonom vyčísliť trovy konania, ktoré žiada nahradiť, pričom v prípade, ak ich v
stanovenej lehote nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania, vyplývajúcich mu zo spisu ku dňu
vyhlásenia rozhodnutia, s výnimkou trov právneho zastúpenia, z čoho teda vyplýva, že aj keby si
účastníkvlehotestanovenejzákonom,trovyprávnehozastúpenianevyčíslil,nezbavujetosúdpovinnosti

rozhodnúť o trovách konania toho ktorého účastníka, ktoré mu vyplývajú zo spisu. Trovy vzniknuté z
titulu zaplatených súdnych poplatkov, nepochybne predstavujú trovy konania. Na č.l. 51 sa nachádza
uznesenie zo dňa 31.10.2011, ktorým bolo uložené odporkyni 1/ zaplatiť súdny poplatok za podaný
odpor vo výške 1.611,50 eur a na č.l. 52 uznesenie zo dňa 31.10.2011, ktorým bolo uložené odporkyni
2/ zaplatiť súdny poplatok za podaný odpor vo výške 3.817,50 eur. Pokiaľ ide o preskúmanie tvrdení

odporkýňozaplatenítýchtosúdnychpoplatkov,zobsahuspisu možnozistiťjedineto,žedňa09.11.2011
bola zložená platba vyrubeného súdneho poplatku zo strany odporkyne 1/. To, či vôbec, kedy a v akej
výške bol zaplatený vyrubený súdny poplatok zo strany odporkyne 2/ z obsahu spisu zistiť nemožno,
i keď v podanom odvolaní jej právny zástupca tvrdí, že táto súdny poplatok zaplatila. Zo spisu len
vyplýva, že tento bol daný na vymáhanie, skutočnosť či však bol aj vymožený, nebola odvolaciemu súdu

v čase jeho rozhodovania známa.

Z uvedeného dôvodu bude preto potrebné, aby prvostupňový súd túto skutočnosť došetril a vychádzajúc
z výsledkov zistení aj takto vzniknuté trovy konania (v prípade preukázania ich vzniku), právne posúdil
a komplexne o trovách tak prvostupňového, ako aj vychádzajúc z ust. § 224 ods. 3 O.s.p. odvolacieho

konania, následne rozhodol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.