Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, September 9, 2014

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 19CbZm/7/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114213378
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Brniaková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5114213378.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Martinou Brniakovou, v právnej veci žalobcu: CD

Consulting s.r.o., so sídlom K Červenému dvoru 3269/25a, Strašnice, 130 00 Praha 3, Česká republika,
IČO:26429705,právnezastúpeného:FridrichPaľko,s.r.o.,sosídlomGrösslingova4,81109Bratislava,
IČO: 36 864 421, proti žalovanému: S. H., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. E. XXXX/XX, XXX XX Ž., štátna
občianka SR, o zaplatenie pohľadávky vyplývajúcej zo zmenky, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 22,71 EUR, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta .

Žalovanému súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou na súde dňa 17.04.2014 žalobca navrhol, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie
zmenkovéhoúrokuvovýške0,25%dennezdlžnejsumyzadobuomeškaniavymedzenúnavrhovateľom
od 1.11.2010 do 14.11.2012, vyčísleného žalobcom spolu v sume 2.113,20 EUR, 6% ročného úroku
z dlžnej sumy za dobu omeškania od 20.12.2010 do 14.11.2012, vyčísleného žalobcom spolu v sume
128,54 EUR, zmenkovej odmeny vo výške 1/3 percenta zmenkovej sumy, t.j. 4,40 EUR a na náhradu
trov konania, pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku a náhrady trov právneho zastúpenia.

Na odôvodnenie svojej žaloby uviedol tvrdenia, podľa obsahu ktorých je majiteľom vlastnej vista zmenky,
ktorú nadobudol indosáciou a ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky. Zmenka bola
vystavená žalovaným dňa 28.4.2010 na zmenkovú sumu 1.320,57 EUR, pričom žalovaný sa zaviazal aj
k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 1.11.2010. Indosovaná zmenka je vistazmenka
opatrená doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Ako platobné miesto bolo
určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ
doposiaľ zaplatil 1.595,87 EUR. Z toho na zmenkovú sumu uhradil 1.320,57 EUR a na úroky uhradil

275,30 EUR. Úhrady vykonané na úroky žalobca najskôr započítaval na úrok v sadzbe 0,25 % denne, a
to na úrok najskôr vyčíslený a po uhradení celého úroku v sadzbe 0,25 % denne započítaval platby na
úrok v sadzbe 6 % ročne, a to na úrok najskôr vyčíslený. Žalobca navrhol, aby súd zrealizované úhrady
na úroky od vyčíslených úrokov odpočítal. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou bez protestu,
indosant nenechal predloženie zmenky zistiť verejnou listinou. Podľa tvrdenia žalobcu disponuje
len originálom zmenky a nemá informácie o akýchkoľvek iných potencionálne existujúcich vzťahoch
žalovaného a predchádzajúceho majiteľa zmenky.

Žalobca uplatnil svoj nárok na tlačive návrhu na uplatnenie pohľadávky podľa článku 4 ods. 1 kapitoly I
Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu.Podľa článku 2 ods. 1 kapitoly I, oddielu 1 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a
výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach: Osoby s bydliskom na území členského štátu

sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto štátu.

Podľa článku 2 ods. 1 kapitoly I Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007,
ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej ako „Nariadenie
č. 861/2007“): Toto nariadenie sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach pri cezhraničných

sporoch bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu, v ktorých hodnota pohľadávky v čase doručenia
tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky príslušnému súdu alebo tribunálu nepresahuje 2000 EUR bez
akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov. Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné ani správne veci ani
na zodpovednosť štátu za konanie alebo nečinnosť pri výkone štátnej moci ("acta jure imperii").

Podľa článku 3 ods. 1 kapitoly I Nariadenia č. 861/2007: Na účely tohto nariadenia je cezhraničným

sporom taký spor, v ktorom má aspoň jedna zo strán bydlisko alebo obvyklý pobyt v členskom štáte inom
ako v členskom štáte súdu alebo tribunálu konajúceho vo veci.

Žalobca je zahraničná právnická osoba so sídlom v Českej republike a žalovaný je fyzická osoba s
bydliskom na území Slovenskej republiky. Vzhľadom na to, že žalovaný má pobyt na území Slovenskej

republiky, tunajší súd mohol s poukazom na článok 2 ods. 1 kapitoly I, oddielu 1 Nariadenia Rady
(ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a v obchodných veciach
skonštatovať právomoc na prejednanie a rozhodnutie tohto sporu. Keďže účastníci konania sú z dvoch
rôznych štátov Európskej únie, pričom žalobca je subjekt so sídlom mimo územia Slovenskej republiky,
táto vec zodpovedá aj definícii cezhraničného sporu podľa článku 3 ods. 1 kapitoly I Nariadenia

č. 861/2007. Zároveň predmet tohto konania patrí do rozsahu pôsobnosti Nariadenia č. 861/2007,
nakoľko žalobcom uplatnená pohľadávka spĺňa požiadavku stanovenú v článku 2 ods. 1 kapitoly I tohto
nariadenia.

Žalobcom uplatnený nárok posudzoval súd podľa slovenského hmotného práva, a to v súlade s Čl. I,

§ 92 ods. 1 zákona č. 191/1950 Sb. - Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov, podľa
ktorého forma zmenkového vyhlásenia sa spravuje právom štátu, v ktorom bolo vyhlásenie urobené,
v spojení s Čl. I, § 93 ods. 1 a 2 tohto zákona, podľa ktorých účinky záväzných vyhlásení prijímateľa
cudzej zmenky a vystaviteľa vlastnej zmenky sa spravujú právom platobného miesta, účinky ostatných
zmenkových vyhlásení sa spravujú právom štátu, v ktorom boli urobené.

Podľa článku 4 ods. 1 kapitoly II Nariadenia č. 861/2007: Navrhovateľ začne európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu vyplnením vzorového tlačiva A, ako je uvedené v prílohe I, a
jeho podaním na príslušný súd alebo tribunál osobne, poštou alebo akýmkoľvek iným komunikačným
prostriedkom, ako je fax alebo elektronická pošta, ktorý je prijateľný pre členský štát, v ktorom sa konanie

začína. Tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky obsahuje opis dôkazov, ktoré podporujú pohľadávku,
a prípadne sa k nemu pripoja akékoľvek príslušné podporné dokumenty.

Podľa článku 5 ods. 1 kapitoly II Nariadenia č. 861/2007: Európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu je písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné

alebo ak o to požiada niektorá zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa
domnieva, že vzhľadom na okolnosti prípadu ústne pojednávanie zjavne nie je potrebné pre spravodlivé
vedenie konania. Dôvody odmietnutia sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o
odmietnutí takejto žiadosti nemožno samostatne podať opravný prostriedok.

Podľa článku 5 ods. 2 kapitoly II Nariadenia č. 861/2007: Po doručení správne vyplneného tlačiva
návrhu na uplatnenie pohľadávky súd alebo tribunál vyplní časť I vzorového tlačiva C na odpoveď, ako je
uvedené v prílohe III. Kópia tlačiva na návrhu na uplatnenie pohľadávky a v prípade potreby podporných
dokumentov spolu s vyplneným tlačivom na odpoveď sa doručí odporcovi v súlade s článkom 13. Tieto
dokumenty sa odošlú do 14 dní od doručenia správne vyplneného tlačiva na uplatnenie pohľadávky.

Podľa článku 5 ods. 3 kapitoly II Nariadenia č. 861/2007: Odporca odpovie do 30 dní po doručení tlačiva
návrhu na uplatnenie pohľadávky a tlačiva na odpoveď tak, že vyplní časť II vzorového tlačiva C naodpoveď,pričomvprípadepotrebyposkytnevšetkypríslušnépodpornédokumenty,azašlehospäťsúdu
alebo tribunálu, alebo akýmkoľvek iným vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď.

Súd postupom podľa článku 5 ods. 2 kapitoly II Nariadenia č. 861/2007 vyplnil časť I vzorového
tlačiva C na odpoveď a toto doručil žalovanému spolu s vyhotovenou fotokópiou návrhu žalobcu s
prílohami a s fotokópiou zmenky. Na základe týchto písomností doručil žalovaný súdu vyplnené tlačivo
na odpoveď, v ktorom uviedol, že uplatnenú pohľadávku neakceptuje, nakoľko poskytnuté peňažné
prostriedky vo výške 600 EUR spolu s poplatkom z omeškania vo výške 576 EUR (spolu 1.176 EUR)

uhradil dňa 15.11.2012. Vo svojej odpovedi zároveň poukázal na uznesenie Okresného súdu Žilina,
ktorým bola zamietnutá žiadosť súdneho exekútora na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a na
uznesenie Krajského súdu v Žiline, ktorým bolo toto uznesenie potvrdené. V tejto súvislosti upriamil
pozornosť na § 4 ods. 6 Zákona o spotrebiteľských úveroch, účinného od 1.1.2008, podľa ktorého
sa v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby zakazuje splniť dlh zmenkou
alebo šekom, na § 53 ods. 1, 2 a 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, podľa ktorého spotrebiteľské

zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a na § 54 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Vychádzajúc z odôvodnenia spomenutého uznesenia Okresného súdu Žilina
žalovaný uviedol, že zmluvu o úvere zo dňa 28.4.2010, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo

výške 600 EUR a dohodnutý poplatok vo výške 576 EUR, vyhodnotil súd ako spotrebiteľskú zmluvu a
zároveň že výkon práv oprávneného podľa rozhodcovskej doložky považuje za nezlučiteľný s dobrými
mravmi a normami na ochranu spotrebiteľa. Obe rozhodnutia žalovaný k tlačivu C pripojil. Nariadenie
ústneho pojednávania žalovaný nežiadal.

Odpoveď žalovaného zaslal súd žalobcovi, ktorý sa k podaniu žalovaného vyjadril podaním zo dňa
1.8.2014. V tomto podaní poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo 3/2008 zo dňa
22.10.2008, podľa ktorého „z povahy zmenky ako abstraktného a nesporného záväzku vyplýva, že
majiteľ zmenky nemusí pri jej predložení k zaplateniu, prípadne vymáhaniu, preukazovať, že mu odporca
(povinný) zmenkovú sumu aj skutočne dlhuje.“ Zároveň poukázal aj na rozsudok Najvyššie súdu ČR zo

dňa 22.8.2002, sp. zn. 25 Cdo 1839/2000, podľa ktorého „zmenka je v právnej teórii obvykle definovaná
ako dlžnícky dokonalý cenný papier, ktorým za predpokladu splnenia prísnych formálnych náležitostí
vzniká priamy, bezpodmienečný, nesporný a abstraktný záväzok určitej osoby zaplatiť majiteľovi zmenky
v určitom mieste a čase stanovenú peňažnú čiastku.“ Uviedol, že má k dispozícii len indosovanú
zmenku, podpísanú žalovaným a inými listinami nedisponuje. Na doplnenie zdôraznil, že vo svojom

návrhu uplatnil nárok zo zmenky, a preto predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový
právny vzťah. Pritom zmenka je listinný cenný papier, ktorý inkorporuje v listine ako takej samo právo
žalobcu. Zmenku súdu predložil, jedná sa o platnú zmenku, voči ktorej forme a obsahu neboli vznesené
námietky a ktorou dokázal svoje právo na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Ako majiteľ
zmenky, ktorú indosoval, nie je účastníkom spotrebiteľského vzťahu. Žalobca taktiež s poukazom na

Čl. I, § 17 Zákona zmenkového a šekového, podľa ktorého kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť
majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým
majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka, uviedol, že
žalovaný vo všeobecnosti nie je oprávnený vznášať voči majiteľovi zmenky tzv. kauzálne námietky, ktoré
vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Podľa neho žalovaný, ktorý by vzniesol voči

majiteľovi zmenky kauzálne námietky, musel by znášať dôkazné bremeno na preukázanie jeho tvrdení.
Záverom žalobca spomenul uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 43CoZm/10/2013 zo
dňa 21.11.2013, z odôvodnenia ktorého citoval časti potvrdzujúce jeho argumentáciu obsiahnutú vo
vyjadrení.

Podľa článku 7 ods. 1 kapitoly II Nariadenia č. 861/2007: Do 30 dní od doručenia odpovede odporcu
alebo navrhovateľa v lehotách ustanovených v článku 5 ods. 3 alebo 6 súd alebo tribunál vydá rozsudok
alebo:
a) v rámci stanovenej lehoty, ktorá nesmie presiahnuť 30 dní, si vyžiada od strán ďalšie podrobnosti
týkajúce sa pohľadávky;

b) vykoná dôkazy v súlade s článkom 9 alebo
c) predvolá strany na pojednávanie, ktoré sa uskutoční do 30 dní od predvolania.Podľa článku 7 ods. 3 kapitoly II Nariadenia č. 861/2007: Ak sa súdu alebo tribunálu nedoručí odpoveď
dotknutej strany v lehote ustanovenej v článku 5 ods. 3 alebo 6, súd alebo tribunál vydá rozsudok o
pohľadávke alebo protipohľadávke.

Podľa článku 12 ods. 1 kapitoly II Nariadenia č. 861/2007: Súd alebo tribunál nevyžaduje od strán, aby
vykonali akékoľvek právne posúdenie pohľadávky.

Podľa článku 19 kapitoly II Nariadenia č. 861/2007: Pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske

konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa
konanie vedie.

Súd považuje za potrebné uviesť, že európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je v
zásade písomné a súd nariaďuje ústne pojednávanie len vtedy, keď to považuje za potrebné (s cieľom
preskúmania nároku, ak nie je určitý alebo sú pochybnosti o oprávnenosti tohto nároku), alebo ak o

to požiada niektorá zo strán (napr. žalovaný v rámci svojej obrany proti žalovanej pohľadávke, ktorú
vznesie na tlačive C v rámci odpovede, alebo akýmkoľvek iným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo
na odpoveď). V tomto konaní ani žalobca ani žalovaný nariadenie ústneho pojednávania nepožadovali,
pričom tunajší súd nariadenie ústneho pojednávania nepovažoval za potrebné, keďže žalobca uplatnený
nárok dostatočným spôsobom preukázal - predloženým originálom zmenky.

V nadväznosti na uvedené posúdil súd nárok žalobcu bez nariadenia pojednávania, pričom vo veci
rozhodolpostupompodľačlánku7ods.3kapitolyII Nariadeniač.861/2007rozsudkom,ktorýbolverejne
vyhlásený dňa 9.9.2014. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bol súdom v súlade s ustanovením
§ 156 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku zverejnený na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke

súdu. Žalobca ani žalovaný sa verejného vyhlásenia rozsudku nezúčastnili.

Súd sa oboznámil s predloženou zmenkou a celým spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový
stav:

Žalovaný ako vystaviteľ vystavil dňa 28.4.2010 v Žiline zmenku na zmenkovú sumu 1.320,57 EUR, ktorú
sumu spolu so zmenkovým úrokom 0,25 % denne od 1.11.2010 sa zaviazal zaplatiť pri predložení na rad
POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598. Zmenka je splatná v Bratislave
a bola vystavená s doložkou „bez protestu“. Podľa zápisu na zmenke na platenie sa mala predložiť v
lehote 4 rokov od vystavenia. Zmenka obsahuje bydlisko vystaviteľa (žalovaného) a jeho rodné číslo

spolu s podpisom. Na rube zmenky je obsiahnutý nasledovný text: Namiesto nás na rad CD Consulting,
s.r.o., K Červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha, Česká republika, IČO: 264 29 705. Jedná sa o
rubopis, ktorý je podpísaný konateľom obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., Z. P..

Podľa Čl. I, § 5 ods. 1 zákona č. 191/1950 Sb. - Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov

(ďalej ako „Zákon zmenkový a šekový“): Vo zmenke zročnej na videnie alebo na určitý čas po videní
môževystaviteľustanoviťzúrokovaniezmenkovejsumy.Vinejzmenkeplatítátodoložkazanenapísanú.

Podľa Čl. I, § 5 ods. 2 Zákona zmenkového a šekového: Úrokovú mieru treba udať vo zmenke; ak chýba
tento údaj, platí úroková doložka za nenapísanú.

Podľa Čl. I, § 5 ods. 3 Zákona zmenkového a šekového: Úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky,
pokiaľ nie je určený deň iný.

Podľa Čl. I, § 11 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového: Každú zmenku, i keď nebola vystavená na

rad, možno previesť indosamentom (rubopisom).

Podľa Čl. I, § 13 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového: Indosament treba napísať na zmenku alebo
na list s ňou spojený. Musí ho podpísať indosant (kto zmenku rubopisom prevádza).

Podľa Čl. I, § 14 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového: Indosamentom sa prevádzajú všetky práva
zo zmenky.Podľa Čl. I, § 16 ods. 1 veta prvá Zákona zmenkového a šekového: O tom, kto má zmenku v rukách,
platí, že je oprávneným majiteľom, ak preukáže svoje právo nepretržitým radom indosamentov, a to aj
vtedy, ak posledný z nich je blankoindosament.

Podľa Čl. I, § 17 Zákona zmenkového a šekového: Kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi
námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom,
okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

Podľa Čl. I, § 33 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového: Zmenku možno vystaviť: na videnie, na určitý
čas po videní, na určitý čas po dáte vystavenia, na určitý deň.

Podľa Čl. I, § 33 ods. 2 Zákona zmenkového a šekového: Zmenky s iným časom zročnosti alebo s
postupnou zročnosťou sú neplatné.

Podľa Čl. I, § 34 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového: Zmenka na videnie je zročná pri predložení.
Musí byť predložená na platenie do jedného roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť
alebo určiť lehotu dlhšiu. Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť.

Podľa Čl. I, § 48 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového: Majiteľ môže postihom žiadať:

1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané;
2. šesťpercentné úroky odo dňa zročnosti;
3. trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy;
4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

Podľa Čl. I, § 75 Zákona zmenkového a šekového: Vlastná zmenka obsahuje:
1. označenie, že ide o zmenku pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto
listina spísaná,
2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu,
3. údaj zročnosti,

4. údaj miesta, kde sa má platiť,
5. meno toho komu, alebo na rad koho sa má platiť,
6. dátum a miesto vystavenia zmenky,
7. podpis vystaviteľa.

PodľaČl.I,§76ods.2Zákonazmenkovéhoašekového:Ovlastnejzmenke,vktorejnietúdajazročnosti,
platí, že je zročná na videnie.

Podľa Čl. I, § 77 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového: Pokiaľ to neodporuje povahe vlastnej zmenky,
platia pre ňu ustanovenia dané pre cudziu zmenku o indosamente, zročnosti, platení, postihu pre

neplatenie, platenie pre česť, odpisoch, zmenách, premlčaní, dňoch pracovného pokoja, počítaní lehôt
a zákazu dní odkladu.

Podľa Čl. I, § 78 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového: Vystaviteľ vlastnej zmenky je zaviazaný
rovnako ako prijímateľ cudzej zmenky.

Podľa § 495 Občianskeho zákonníka: Platnosti záväzku nebráni, ak nie je vyjadrený dôvod, na základe
ktorého je dlžník povinný plniť. Veriteľ je však povinný preukázať dôvod záväzku, s výnimkou cenných
papierovhromadnevydanýchaleboinýchcennýchpapierov,prektoréjezákonomustanovené,ževeriteľ
túto povinnosť nemá.

Podľa § 566 ods. 1 Občianskeho zákonníka: Veriteľ je povinný prijať aj čiastočné plnenie, ak to
neodporuje dohode alebo povahe pohľadávky.

Podľa § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka: Pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka

započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak.

Žalobca uplatnil v tomto konaní práva vyplývajúce z vlastnej zmenky vystavenej žalovaným, ktorú
vo fotokópii predložil spolu so žalobou (originál je uložený v trezore tunajšieho súdu). Zmenka bolavystavená žalovaným na rad subjektu POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598. Zmenka bola prevedená
nedatovaným indosamentom na rad indosatára CD Consulting s.r.o., IČO: 264 29 705, K červenému
dvoru 3269/25a, 130 00 Praha, Česká republika (žalobca). V zmysle Čl. I, § 14 ods. 1 Zákona

zmenkového a šekového indosamentom tak došlo k prevodu všetkých práv zo zmenky na žalobcu.
Žalobca je preto v konaní aktívne vecne legitimovaným subjektom na uplatnenie nárokov vyplývajúcich
zo zmenky voči žalovanému ako vystaviteľovi vlastnej zmenky.

Žalovaným vystavená zmenka, predložená v tomto konaní, je zmenka vystavená na videnie (tzv.

vistazmenka). Uvedené vyplýva z textu zmenkového vyhlásenia žalovaného, ktorý sa zaviazal
zmenkovú sumu zaplatiť pri predložení. Takáto zmenka je podľa Čl. I, § 34 ods. 1 Zákona zmenkového a
šekového splatná pri predložení. Toto ustanovenie týkajúce sa vistazmeniek zároveň stanovuje zákonnú
lehotu na ich predloženie, a to do jedného roku odo dňa vystavenia, pokiaľ nie je vystaviteľom určená
dlhšia lehota. Žalovaný v tejto veci lehotu na predloženie zmenky predĺžil, keď určil, že zmenku možno
predložiť na platenie v lehote 4 rokov odo dňa jej vystavenia.

Zmenka obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti vlastnej zmenky v zmysle Čl. I, § 75 Zákona
zmenkového a šekového. Jedná sa teda o platnú zmenku, z ktorej vznikol žalovanému záväzok voči
majiteľovi zmenky zaplatiť mu zmenkovú sumu spolu s postihovými právami podľa Čl. I., § 48 ods. 1
Zákona zmenkového a šekového. Žalobca v návrhu na uplatnenie pohľadávky uviedol, že požaduje 6

% ročný úrok zo zmenkovej sumy od 20.12.2010, na základe ktorého údaja možno s poukazom na
Čl. I, § 34 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového a Čl. I, § 48 ods. 1 bod 2 Zákona zmenkového a
šekového skonštatovať, že v tento deň bola zmenka predložená žalovanému na platenie a že tento deň
bol zároveň dňom splatnosti zmenky. Vzhľadom na to, že zmenka obsahuje doložku bez protestu, majiteľ
zmenky nebol povinný skutočnosť nezaplatenia zmenky pri jej predložení overiť vo forme verejnej listiny

- protestom. Súd tak považoval za preukázané, že dňom predloženia zmenky, t.j. 20.12.2010 vznikla
žalovanému povinnosť plniť zmenkové nároky, pričom v konaní nebolo sporné, že žalovaný v tento deň
svoj záväzok zo zmenky riadne nesplnil.

Žalovaný v rámci svojej obrany voči nároku uplatnenému žalobcom poukázal na skutočnosť, že právny

vzťah stojaci za vystavenou zmenkou, založený zmluvou o úvere, má spotrebiteľskú povahu. Zároveň
uviedol, že finančné prostriedky, ktoré mu boli poskytnuté v sume 600 EUR, vrátil spolu s poplatkom
z omeškania v sume 576 EUR. Svoje tvrdenia dokladoval uznesením Okresného súdu Žilina č.k.
33Er/4438/2012-11zodňa18.10.2012a uznesenímKrajskéhosúduvŽilinesp.zn.9CoE/3/2013zodňa
31.1.2013, ktorým bolo uznesenie prvostupňového súdu potvrdené. Okrem uvedeného predložil súdu

aj svoje vyjadrenie k odvolaniu voči uzneseniu Okresného súdu Žilina č.k. 33Er/4438/2012-11 zo dňa
18.10.2012, datované dňa 17.12.2012, v ktorom bolo uvedené, že istinu 600 EUR spolu s poplatkom z
omeškania vo výške 576 EUR, spolu v sume 1.176 EUR, žalovaný dňa 15.11.2012 uhradil.

Z predloženého rozhodnutia exekučného oddelenia tunajšieho súdu, ktorým bola zamietnutá žiadosť

súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci oprávneného - POHOTOVOSŤ,
s.r.o., IČO: 35 807 598, proti povinnému, ktorý je v tomto konaní označený ako žalovaný, vyplýva,
že oprávnený sa domáhal vykonania exekúcie na podklade rozhodcovského rozsudku, ktorým bola
povinnému uložená povinnosť zaplatiť sumu 1.320,57 EUR spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25
% denne zo sumy 1.320,57 EUR od 1.11.2010 do zaplatenia, úrok vo výške 6 % ročne zo sumy 1.320,57

EUR od 20.12.2010 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania. Uvedený rozhodcovský
rozsudok bol vydaný na základe zmenky vystavenej dňa 28.4.2010, vystavenej povinným. Súd na
základe tohto exekučného titulu poverenie na vykonanie exekúcie nevydal, nakoľko hlavný kauzálny
vzťah stojaci za zmenkou posúdil ako spotrebiteľský, v nadväznosti na ktorú skutočnosť považoval
dojednanie rozhodcovskej doložky v úverovej (spotrebiteľskej) zmluve za neprijateľnú podmienku

brániacu tomu, aby bol na jej základe rozhodcovský rozsudok vydaný. Výkon práv oprávneného podľa
tejto rozhodcovskej doložky považoval súd za nezlučiteľný s dobrými mravmi a normami na ochranu
spotrebiteľa.

Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení

zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení platnom
ku dňu 28.4.2010 (ďalej ako „Zákon o spotrebiteľských úveroch“): Na účely tohto zákona sa
rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.Podľa § 2 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch: Zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva,
ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje

poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch: Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol
poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 4 ods. 6 Zákona o spotrebiteľských úveroch: V súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa
alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku
alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu
zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného
spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku

prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju
dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa
zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

Podľa § 4 ods. 7 Zákona o spotrebiteľských úveroch: Veriteľ zodpovedá za škodu vzniknutú

spotrebiteľovi porušením odseku 6 veriteľom.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka: Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka: Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka: Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné zmluvné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka: Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka: Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú
neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka: Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže

vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.

Podľa § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku: Účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj
iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Napriek tomu, že súd je rovnako ako žalovaný názoru, že žalovaný má v tomto konaní postavenie
spotrebiteľa, keďže súdu je z jeho úradnej činnosti známe, že remitent - spoločnosť POHOTOVOSŤ,
s.r.o. vyvíja podnikateľskú činnosť v oblasti poskytovania spotrebiteľských úverov, pričom žalovaný -

vystaviteľ zmenky je fyzickou osobou nepodnikateľom, obrana žalovaného nie je spôsobilá spochybniť
oprávnenosť nároku žalobcu. Súd by mohol posudzovať právny vzťah medzi žalovaným a remitentom
- POHOTOVOSŤ, s.r.o., len za splnenia podmienky obsiahnutej v Čl. I, § 17 Zákona zmenkového a
šekového, t.j. keby žalovaný preukázal, že žalobca pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodužalovaného. Uvedené však žalovaný nielenže nepreukázal, ale ani netvrdil, pričom z obsahu spisu
nie je možné konanie indosatára (žalobcu) na škodu spotrebiteľa vyvodiť. Preto skutočnosti uvádzané
žalovanýmtýkajúcesaúverovéhovzťahumedzinímaremitentomnemoholsúdvyhodnotiťakokauzálne

námietky a následne na ich základe nemohol ani posudzovať platnosť ustanovení zmluvy o úvere, ktorú
mala predmetná zmenka zabezpečovať. Námietku, že žalovaný dlh splnil, a to dňa 15.11.2012, nemohol
súd považovať za relevantnú námietku vzhľadom na jej neurčitosť, nakoľko tvrdenia žalovaného
ohľadom úhrady dlhu v sume 1.176 EUR (600 EUR + 576 EUR) nekorešpondovali s tvrdeniami žalobcu,
podľa ktorého žalovaný uhradil celkovo sumu 1.595,87 EUR a taktiež z dôvodu, že realizáciu tejto platby

žalovaný nepreukázal. Navyše žalobca si v tomto konaní uplatnil právo na plnenie zo zmenky, avšak
z obsahu námietky úhrady dlhu je zrejmé, že žalovaný namietal, že plnil dlh z úverovej zmluvy, avšak
nenamietal, že plnil na základe predloženej zmenky.

Žalobca si v tomto konaní uplatnil právo na zaplatenie peňažných prostriedkov ako nárok zo zmenky
- abstraktného cenného papiera, ktorý žalovaný podpísal a ktorý pôvodný majiteľ previedol rubopisom

na žalovaného. V takomto prípade je skúmanie kauzálneho vzťahu, z ktorého zmenka vznikla, značne
obmedzené (v prípade prevodu zmenky rubopisom možno vzniesť kauzálne námietky tákajúce sa
vzťahu pôvodného majiteľa zmenky a dlžníka len v zmysle Čl. I, § 17 Zákona zmenkového a šekového,
teda dlžník musí najskôr preukázať, že nový majiteľ zmenky konal pri nadobúdaní zmenky vedome na
škodu dlžníka- žalovaného).

Z povahy zmenky ako abstraktného cenného papiera, prísne oddeleného od kauzálneho dôvodu
vystavenia zmenky vyplýva, že žalobca ako majiteľ zmenky nemusí pri predložení ani pri vymáhaní
zmenkypreukazovaťpovinnosťžalovanéhozaplatiťdlhzozmenky.Zmenkajeabstraktnýmanesporným
záväzkom, pri ktorom nie je významné, prečo bola zmenka vystavená, a preto pokiaľ pri vystavení

zmenky boli dodržané prísne formálne pravidlá predpísané zákonom a obsah zmenky spĺňa náležitosti
ustanovené zákonom, má jej majiteľ nepochybné právo na jej zaplatenie, a to bez ohľadu na dôvody,
pre ktoré bola zmenka vystavená. Vystavenie platnej zmenky predstavuje pre dlžníka vznik záväzku,
ktorým bezpodmienečne sľubuje zaplatenie zmenkovej sumy tomu, kto bude pri predložení zmenky
jej majiteľom. Tým zároveň berie na seba riziko, že v prípade, ak pôvodný majiteľ zmenky túto

postúpi ďalšiemu majiteľovi, prípadne nepretržitému radu ďalších majiteľov (indosatárov), dlžník ostáva
zaviazaný svojím pôvodným dlžníckym záväzkom voči tej osobe, ktorá je posledným majiteľom
zmenky. Dôsledkom abstraktnosti a nespornosti záväzku zo zmenky je prekážka prenesenia kauzálnych
námietok na ďalšieho nadobúdateľa zmenky, pričom táto prekážka môže byť prelomená len v prípade,
že dlžník zo zmenky preukáže, že nový majiteľ nadobudol zmenku nepoctivo, napr. ak preukáže, že ju

nadobudol len preto, aby zbavil žalovaného ako dlžníka možnosti vzniesť voči pôvodnému majiteľovi
- remitentovi kauzálne námietky (pravidlo obsiahnuté v Čl. I, § 17 Zákona zmenkového a šekového).
Toto pravidlo slúži na ochranu zmenkového dlžníka pred nepoctivým nadobúdateľom zmenky, a to bez
ohľadu na to, či dlžník je alebo nie je spotrebiteľom a nemôže ho prelomiť ani pravidlo spotrebiteľského
práva, že pri vyhodnotení právneho vzťahu ako spotrebiteľského preskúmava súd neprijateľné zmluvné

podmienky ex offo.

Vzhľadom na uvedené súd podľa Čl. I, § 17 Zákona zmenkového a šekového nebol oprávnený
skúmať spotrebiteľský vzťah, ktorý zmenka pôvodne mala podľa tvrdenia žalovaného zabezpečovať
a posudzovať podmienky tohto vzťahu. Preto súd po tom, čo preskúmal zmenku a zistil, že zmenka

podpísaná žalovaným je platná, že obsahuje všetky náležitosti vlastnej zmenky upravené v Čl. I, §
75 Zákona zmenkového a šekového, a že o jej pravosti niet pochybností, posudzoval nárok žalobcu
podľa ustanovení Zákona zmenkového a šekového a pre absenciu relevantných námietok žalovaného,
opierajúc sa o Čl. I, § 17 Zákona zmenkového a šekového, nevyhodnocoval prípadnú nekalú povahu
zmluvných podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere, z ktorej zmenka vznikla. Rovnako tak sa súd

nemohol zaoberať ani skutočnosťou, či vyplnenie zmenkovej sumy nebolo v rozpore s § 4 ods. 6 Zákona
o spotrebiteľských úveroch. Pokiaľ by súd však takéto porušenie zákona aj zistil, toto porušenie by
oprávňovalo žalovaného len na to, aby si mohol voči poskytovateľovi úveru, ktorý ani nie je účastníkom
tohto konania, uplatniť náhradu škody. Na platnosť zmenky by však uvedená skutočnosť vplyv nemala.

Podľa tvrdenia žalobcu obsiahnutého v žalobe, žalovaný zaplatil do dňa podania žaloby viacerými
platbami sumu 1.595,87 EUR. Na tvrdenie žalovaného týkajúceho sa úhrady jeho dlhu spolu v sume
1.176 EUR súd neprihliadal, keďže žalovaný túto úhradu nepreukázal a zároveň neobjasnil, o akú platbu
sajednaloaakýmspôsobommalabyťzrealizovaná.Pretosúdvychádzalztvrdeniažalobcu,žežalovanýuhradil 1.595,87 EUR. Tým bola uhradená celá zmenková suma 1.320,57 EUR a okrem toho zaplatil
275,30 EUR. Keďže žalovaný uhradil celú zmenkovú sumu až 14.11.2012 (do tohto dňa si žalobca
uplatnilnároknaúroky),tedapodnisplatnostizmenky,žalobcamalprávonaúroky aprávonazaplatenie

odmeny vo výške 1/3 percenta zmenkovej sumy, t.j. 4,40 EUR.

Čo sa týka úroku vo výške 6 % ročne, ktorý žalobca počítal zo zmenkovej sumy, resp. z jej nezaplatenej
časti, a to odo dňa splatnosti zmenky až do dňa zaplatenia celej zmenkovej sumy, zohľadniac vykonané
platby zo strany žalovaného, na tieto mal žalobca právo v celom uplatnenom rozsahu, teda v sume

128,54 EUR.

Úroku vo výške 0,25 % denne sa žalobca touto žalobou domáhal od 1.11.2010 až do 14.11.2012, teda
do dňa zaplatenia celej zmenkovej sumy. Nakoľko sa jedná o zmenku splatnú na videnie, pričom táto
úroková miera 0,25 % denne je uvedená priamo na zmenke, v zmysle Čl. I, § 5 Zákona zmenkového
a šekového sa úročenie zmenkovej sumy v tomto prípade umožňuje. Z ustanovenia Čl. I, § 5 Zákona

zmenkového a šekového vyplýva, že úrok sa počíta odo dňa vystavenia zmenky, okrem prípadu, kedy
je na zmenke určený iný deň. V predloženej zmenke sa stanovilo, že úrok 0,25 % denne sa počíta
od 1.11.2010. Možno preto skonštatovať, že žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie úroku 0,25 % denne
z nezaplatenej zmenkovej sumy od 1.11.2010.

Čl. I, § 5 Zákona zmenkového a šekového pripúšťa úročenie zmenkovej sumy úrokovou mierou
uvedenou na zmenke len pri zmenkách splatných na videnie alebo určitý čas po videní. Ak by bol
uvedený úrok na zmenkách vystavených s iným časom zročnosti, úroková doložka by bola považovaná
za nenapísanú a nevyvolala by žiadne zmenkovoprávne účinky. Uvedené však neznamená, že len
zmenková suma uvedená na vistazmenke môže byť úrokovaná. V prípade zmeniek splatných v určitý

deň alebo určitý čas po vystavení Zákon zmenkový a šekový predpokladá, že úroky, pokiaľ boli
dohodnuté, sú zahrnuté v zmenkovej sume, nakoľko veriteľ aj dlžník si mohli úroky ku dňu splatnosti
zmenky vyčísliť a tieto pripočítať k istine, keďže dátum splatnosti im bol v čase vystavenia zmenky
známy. Pri zmenkách splatných na videnie alebo určitý čas po videní takýto postup nie je možný, nakoľko
v čase vystavenia zmenky nie je deň zročnosti známy (stanovený) a je závislý od konania majiteľa

zmenky. Preto zákon dáva možnosť, aby pri týchto zmenkách bolo úročenie zmenkovej sumy uvedené
na zmenkovej listine.

Čl. I, § 5 ods. 3 Zákona zmenkového a šekového vymedzuje dobu úročenia vistazmenky odo dňa
vystavenia zmenky alebo od iného dňa na zmenke uvedeného, výslovne však nestanovuje, dokedy

možno úroky požadovať, pričom uvedené priamo nevyplýva ani z Čl. I, § 48 ods. 1 bodu 1 Zákona
zmenkového a šekového. Žalobca ohraničil dobu, za ktorú požaduje zaplatenie úroku v sadzbe 0,25 %
denne dňom uvedeným na zmenke a dňom úplného zaplatenia zmenkovej sumy. Podľa názoru súdu
však tieto úroky možno uplatňovať len do okamihu splatnosti zmenky, nakoľko po splatnosti zmenky
je pôvodný zmenkový záväzok nahradený záväzkom postihovým, vyplývajúcim z ustanovenia Čl. I, §

48 Zákona zmenkového šekového. Pri splatnosti zmenky tak môže oprávnený zo zmenky požadovať
len čiastku zmenkovej sumy zvýšenú o úroky uvedené na zmenke za dobu od vystavenia zmenky
(prípadne od iného dátumu uvedeného na zmenke) do splatnosti zmenky. Po splatnosti zmenky môže
navyše požadovať zmenkový zákonom stanovený úrok vo výške 6 % ročne, a to až do zaplatenia
zmenkovej sumy. Súbežné uplatnenie úroku uvedeného na zmenke a zákonného úroku by bezdôvodne

zvýhodňovalo úročené zmenky (t.j. zmenky s vyznačenou úrokovou sadzbou), čo nemá oporu v zákone
a bolo by v rozpore s účelom sledovaným ustanovením § 5 Zákona zmenkového a šekového ( obdobne
KarolKizlink,JánSpišiak:Zmenkovéprávo,Komentár,Heureka2005,RadimChalupa:Zákonsměnečný
a šekový: Komentář, I. díl (směnky), vyd. Praha : Linde 2006, str. 63, rozhodnutie Vrchního soudu
v Olomouci, sp. zn. 4Cmo/214/2002 zo dňa 16.10.2003 ). Všetky postihové nároky po splatnosti

zmenky, ktoré môže požadovať majiteľ zmenky v prípade nezaplatenia zmenky pri splatnosti, vymedzuje
ustanovenie Čl. I, § 48 Zákona zmenkového a šekového ako maximum práv a ich rozširovanie je
neprípustné. Jedná sa o postihové práva, ktoré je potrebné odlíšiť od úrokovania zmenky, ktoré zákon
výnimočne pripúšťa len v prípade vistazmeniek vzhľadom na neistý okamih splatnosti zmenky, kedy úrok
nemožno vopred zahrnúť do zmenkovej sumy.

Zohľadniac tieto úvahy mal žalobca nárok na úrok vo výške 0,25 % denne zo zmenkovej sumy len odo
dňa určeného na zmenke do dňa jej splatnosti, t.j. od 1.11.2010 do 20.12.2010, čo podľa prepočtu súdu
predstavuje 165,07 EUR.Celkovo bol žalovaný podľa názoru súdu povinný zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu 1.320,57 EUR,
úrok vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.320,57 EUR od 1.11.2010 do 20.12.2010, t.j. 165,07 EUR, úrok

vo výške 6 % ročne počítaný z dlžnej časti zmenkovej sumy odo dňa zročnosti zmenky až do zaplatenia
zmenkovej sumy, vyčíslený na 128,54 EUR a zmenkovú odmenu 4,40 EUR. Spolu tak mal žalovaný
uhradiť žalobcovi na základe zmenky predloženej v tomto konaní 1.618,58 EUR. Podľa tvrdenia žalobcu
mu pritom do dňa uplatnenia žaloby na súde zaplatil spolu 1.595,87 EUR. Preto mohol súd priznať
žalobcovi len právo na zaplatenie sumy 22,71 EUR, čo je suma zodpovedajúca súčtu priznaných úrokov

vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.320,57 EUR od 1.11.2010 do 20.12.2010 ( čo predstavuje sumu
165,07 EUR) a úrokov vo výške 6 % ročne v sume vyčíslenej žalobcom v tlačive návrhu na uplatnenie
pohľadávky (spolu v sume 128,54 EUR), znížená o sumu 275,30 EUR, ktorú sumu žalovaný uhradil nad
zmenkovú sumu, zvýšená o sumu 4,40 EUR (zmenková odmena). Vo zvyšnej časti posúdil súd žalobu
za nedôvodnú a žalobu v tejto časti zamietol. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že pri čiastočnom
plnení dlhu je dlžník oprávnený určiť spôsob započítania vykonanej úhrady. V prípade, že tak neučiní,

ako je tomu v tejto veci, platí zákonná úprava podľa § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle
ktorého zákonného ustanovenia sa pri čiastočnom plnení započítava úhrada najprv na istinu a potom
na úroky.

O trovách konania rozhodol súd podľa článku 16 kapitoly II Nariadenia č. 861/2007, v zmysle ktorého

trovy konania znáša strana, ktorá nemala v konaní úspech, v spojení s ustanovením § 142 ods. 3
Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný,
môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak
rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa
základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

V tomto prípade mal žalobca úspech len celkom nepatrný, keďže súd žalobu z prevažnej časti zamietol
(žalobca sa návrhom domáhal priznania práva na zaplatenie sumy 1.970,84 EUR / 0,25% denný úrok
v sume 2.113,29 EUR, 6% úrok ročne v sume 128,50 EUR, 4,40 EUR ako zmenková odmena po
odpočítaní zaplatenej sumy 275,30 EUR/ pričom súd nevyhovel jeho žalobu v rozsahu 1.948,13 EUR /

1.970,84 EUR mínus 22,71 EUR/ ). Preto súd aplikoval pri rozhodovaní o náhrade trov konania popri
článku16kapitolyII Nariadeniač.861/2007ajustanovenie§142ods.3Občianskehosúdnehoporiadku.
V nadväznosti na uvedené je žalobca povinný znášať všetky trovy konania žalovaného. Nakoľko však
žalovaný v rámci svojej odpovede na návrh žalobcu výslovne uviedol, že náhradu trov konania nežiada,
rozhodol súd o trovách konania tak, že žalovanému právo na náhradu trov konania v súlade s jeho

návrhom nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia,
dvojmo, na Okresnom súde Žilina.

V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí
byť podpísané a datované. Ďalej je potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa domáha.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník

nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a Občianskeho súdneho poriadku),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie,
môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu

(zákon č. 233/1995 Z.z. v znení zmien a doplnkov).

Odvolanie nemôže podať účastník, ktorý sa práva na podanie odvolania výslovne vzdal.

Podľa článku 15 ods. 1 kapitoly II Nariadenia č. 861/2007, rozsudok je vykonateľný bez ohľadu na

akýkoľvek možný opravný prostriedok. Nevyžaduje sa zloženie záruky.

Podľačlánku18ods.1kapitolyII Nariadeniač.861/2007,odporcajeoprávnenýpožiadaťopreskúmanie
rozsudkuvydanéhoveurópskomkonanívoveciachsnízkouhodnotousporupríslušnýsúdalebotribunál
členského štátu, v ktorom bol rozsudok vydaný, ak:
a) i) tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky alebo predvolanie na ústne pojednávanie bolo doručené

spôsobom bez potvrdenia o doručení do vlastných rúk, ako stanovuje článok 14 nariadenia (ES) č.
805/2004, a
ii) doručenie sa bez zavinenia na jeho strane neuskutočnilo v dostatočnom predstihu, aby si mohol
pripraviť obhajobu, alebo
b) odporcovi zabránila vo vznesení námietky voči pohľadávke vyššia moc alebo výnimočné okolnosti

bez zavinenia na jeho strane za predpokladu,
že koná bez zbytočného odkladu.

Podľa článku 18 ods. 2 kapitoly II Nariadenia č. 861/2007, ak súd alebo tribunál zamietne preskúmanie
na základe toho, že sa neuplatňuje žiaden z dôvodov uvedených v odseku 1, rozsudok zostáva

v platnosti. Ak súd alebo tribunál rozhodne, že preskúmanie je odôvodnené jedným z dôvodov
ustanovených v odseku 1, rozsudok vydaný v európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu
je neplatný.

Podľa článku 21 ods. 1 kapitoly III Nariadenia č. 861/2007, bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia tejto

kapitoly, sa vykonávacie konanie riadi právom členského štátu výkonu. Rozsudok vydaný v európskom
konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa vykonáva za tých istých podmienok ako rozsudok vydaný
v členskom štáte výkonu.

Podľa článku 21 ods. 2 kapitoly III Nariadenia č. 861/2007, strana, ktorá požaduje výkon, predloží:

a) kópiu rozsudku, ktorá spĺňa potrebné podmienky potrebné na preukázanie jeho pravosti, a
b) kópiu tlačiva uvedeného v článku 20 ods. 2 a v prípade potreby jeho preklad do úradného jazyka
členského štátu výkonu alebo ak je v tomto členskom štáte niekoľko úradných jazykov, do úradného
jazyka alebo jedného z úradných jazykov konania súdu alebo tribunálu v mieste, v ktorom sa o výkon
žiada, v súlade s právom tohto členského štátu, alebo do iného jazyka, ktorý členský štát výkonu uviedol

ako prijateľný. Každý členský štát môže uviesť iný úradný jazyk alebo úradné jazyky inštitúcií Európskej
únie ako vlastný, ktorý môže akceptovať v konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Obsah tlačiva D
prekladá osoba, ktorá je kvalifikovaná na prekladanie v jednom z členských štátov.

Podľa článku 21 ods. 3 kapitoly III Nariadenia č. 861/2007, od strany, ktorá požaduje výkon rozsudku

vydaného v európskom konaní s nízkou hodnotou sporu v inom členskom štáte, sa nevyžaduje, aby
mala:
a) oprávneného zástupcu alebo
b) poštovú adresu v členskom štáte výkonu inú, ako je adresa súdneho exekútora príslušného na výkon
rozsudku.

Podľa článku 21 ods. 4 kapitoly III Nariadenia č. 861/2007, od strany, ktorá v jednom členskom štáte
žiada o výkon rozsudku vydaného v európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu v inom
členskom štáte, sa nevyžaduje žiadna záruka, kaucia ani vklad akéhokoľvek druhu z dôvodu, že je
cudzím štátnym príslušníkom alebo že nemá bydlisko alebo pobyt v členskom štáte výkonu.

Podľa článku 22 ods. 1 kapitoly III Nariadenia č. 861/2007, výkon sa na návrh odporcu príslušným
súdom alebo tribunálom v členskom štáte výkonu zamietne, ak je rozsudok vydaný v európskom konanívo veciach s nízkou hodnotou sporu nezlučiteľný s predošlým rozsudkom vydaným v ktoromkoľvek
členskom štáte alebo v tretej krajine za predpokladu, že:
a) sa predošlý rozsudok týkal toho istého predmetu sporu medzi tými istými stranami;

b) bol predošlý rozsudok vydaný v členskom štáte výkonu alebo spĺňa podmienky potrebné na jeho
uznanie v členskom štáte výkonu a
c) nezlučiteľnosť nebola a nemohla byť vznesená ako námietka v konaní súdu alebo tribunálu v
členskom štáte, ktorý vydal rozsudok v európskom konaní s nízkou hodnotou sporu.

Podľa článku 22 ods. 2 kapitoly III Nariadenia č. 861/2007, v členskom štáte výkonu sa za žiadnych
okolností nesmie skúmať vecná stránka rozsudku vydaného v európskom konaní s nízkou hodnotou
sporu.

Podľa článku 23 kapitoly III Nariadenia č. 861/2007, ak jedna strana napadla rozsudok vydaný v
európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu alebo ak je takéto napadnutie stále možné,

alebo ak strana podala návrh na preskúmanie v zmysle článku 18, príslušný súd alebo tribunál, alebo
iný orgán v členskom štáte výkonu môže na návrh strany, proti ktorej sa výkon žiada:
a) obmedziť vykonávacie konanie na ochranné opatrenia;
b) podmieniť výkon poskytnutím takej záruky, akú stanoví, alebo
c) za výnimočných okolností vykonávacie konanie prerušiť.