Decision was made at the court Okresný súd Pezinok
Judgement was issued by JUDr. Jana Ocelková
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Summary – Žalobou podanou na tunajší sud dňa 11 05 2012 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 620,86 € s príslušenstvom a náhrady trov konania.
Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 8C/186/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1712208070
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Ocelková
ECLI: ECLI:SK:OSPK:2014:1712208070.4
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Janou Ocelkovou v právnej veci žalobcu: V.
I., O..I.., K. X, XXX XX D., IČO: XX XXX XXX proti žalovanému: U. Z., nar. XX.XX.XXXX, K. X, XXX XX
N., o zaplatenie sumy 620,86 eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 288,92 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
9 % ročne z dlžnej sumy od 08.10.2010 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Súd žalobu v časti o zaplatenie sumy 154,- eur s príslušenstvom zamieta.
Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobou podanou na tunajší sud dňa 11.05.2012 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia
sumy 620,86 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Na zdôvodnenie svojho nároku uviedol,
že so žalovaným uzavrel dňa 29.09.2009 Zmluvu o pripojení č. O., ktorej neoddeliteľnou súčasťou
boli Všeobecné podmienky. V zmysle predmetnej zmluvy žalobca vypožičal žalovanému SIM kartu,
ktorá umožňovala využívať telekomunikačné služby. V zmysle uzavretého dodatku odpredal žalobca
žalovanému telekomunikačné zariadenia značky Q. Z. za kúpnu cenu 1 Eur. Žalobca ďalej uviedol, že
žalovaný riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb vyfakturovaných v období od 15.05.2010
- 15.07.2010, čím porušil zmluvné povinnosti. Pohľadávka žalobcu voči žalovanému ku dňu podania
žaloby pozostávala z neuhradených služieb vo výške 288,92 eur a z nároku na doplatenie zmluvnej
pokuty vo výške 331,94 eur, celkom spolu 620,86 eur.
Žalovaná vo svojom vyjadrení k návrhu na začatie konania uviedla, že s nárokom nesúhlasí, nakoľko z
uvedenej dlžnej časti za neuhradené služby po vzájomnej dohode s žalobcom splatila 4 splátky po 60
eur A z toho dôvodu žiada o prepočítanie dlžnej sumy za neuhradené služby.
Žalobca k vyjadreniu žalovaného uviedol, že žiada o pripustenie zmeny návrhu na začatie súdneho
konania v časti zmluvnej pokuty vo výške 331,94 eur z dôvodu, že ustanovenie Dodatku, v ktorom je
dohodnutá výška zmluvnej pokuty za mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie bolo v inom konaní
označené ako neprijateľná zmluvná podmienka Rozsudkom KS Prešov sp. zn. XCo/XX/XXXX.V súlade
s ust §53 a Občianskeho zákonníka je tak žalobca ako dodávateľ služby povinný zdržať sa používania
takejto podmienky. Uvedená zmluvná pokuta mala ako občianskoprávny inštitút v zmysle Dodatku
plniť funkciu paušalizovanej náhrady v prípade porušenia zmluvy tým, že žalobca si svoje povinnosti
poskytnúť zvýhodnené služby a mobilný telefón za akciovú cenu splnil, avšak žalovaný si svoju základnúpovinnosť neplnil. Žalobca uviedol, že škoda vo výške 154 eur predstavuje rozdiel medzi predajnou
cenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou, to znamená, že predstavuje škodu, ktorú žalovaný
spôsobil tým, že získal mobilný telefón za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tým, že podpisom
dodatku sa zaviazal používať služby a za tieto platiť po dobu viazanosti a následne porušil svoj základný
záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté
služby. Na základe uvedeného zobral žalobca v časti istiny 177,94 eur s spolu úrokom z omeškania vo
výške 9% ročne zo sumy 177,94 eur od 08.10.2010 do zaplatenia späť. Uznesením č.k. XC/XXX/XXXX-
XX zo dňa 26.09.2013 súd konanie v časti zastavil.
Podľa § 115a ods. 2 O.s.p., pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000 eur, od toho
okamihu ide o drobný spor.
Podľa § 156 ods. 3 O.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia
ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli
súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
Súd vykonal vo veci dokazovanie Zmluvou o pripojení zo dňa 29.09.2009, Dodatkom k Zmluve
o pripojení, faktúrami vystavenými žalobcom, všeobecnými podmienkami poskytovania verejných
telekomunikačných služieb, pokusom o pokonávku zo dňa 23.09.2009 a zistil nasledovný skutkový stav.
Žalobca uzavrel so žalovaným Zmluvu o pripojení dňa 29.09.2009, č. O., ten istý deň uzatvorili Dodatok
k Zmluve o pripojení.
Žalovaný riadne a včas nezaplatil žalobcovi cenu za poskytnutie služieb za obdobie 15.5.2010 -
15.7.2010, čím porušil zmluvné povinnosti v zmysle vyššie uvedených zmlúv. Žalobca preto pokusom o
pokonávku zo dňa 23.09.2009 oznámil žalovanému sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a
vyzval ho na ich úhradu v dodatočnej lehote. Žalovaný na pokus o pokonávku nereagoval ani čiastočnou
úhradou.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzatvorenia dodatkov k zmluvám (ďalej len
„Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby
zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.
Podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keďoprávnenému účastníkovi porušením povinností nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 545a Občianskeho zákonníka, neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s
prihliadnutím na hodnotu a výzvam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať
náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne
aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah
vzniknutej škody.
Podľa § 488 Občianskeho zákonníka je záväzkovým vzťahom právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká
právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť plniť záväzok.
Podľa § 491 ods. 1 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom
upravených, môžu však vznikať aj z iných zmlúv zákonom neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv
obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.
Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvou o pripojení sa
podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti
a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podľa § 42 ods. 1 písm. a) zákona č. 610/2003 Z.z. podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú
verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od
posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka je výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Z pohľadu právnej kvalifikácie ide o zmluvu a dodatok k nej uzavretú v zmysle § 43 zákona č. 610/2003
Z. z. v znení neskorších predpisov a zároveň o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Z priložených faktúr vzťahujúcich sa k zmluve o pripojení a jej dodatku je preukázané, že
žalovaný svoju základnú povinnosť zo zmlúv, a to riadne a včas platiť za cenu poskytovaných služieb
nesplnil a preto sa v tejto časti žalobca dôvodne domáhal súdnej ochrany.
Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný porušil svoju povinnosť platiť za poskytnuté služby, na ktorú sa
v zmluve zaviazal, súd žalobe žalobcu čiastočne vyhovel a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu
288,92 eur za neuhradené služby. Žalobca žiadal priznať úroky z omeškania v súlade s nariadením vlády
SR č. 87/1995 Z.z., a preto súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu spolu s 9 %
ročným úrokom z omeškania od 08.10.2010, kedy žalovanému uplynula lehota na dodatočné plnenie
v súlade so Všeobecnými podmienkami čl. 11 bod 11.14 a to počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí
lehoty na dodatočné plnenie v pokuse o pokonávku t.j. 8.10.2010.
Pokiaľ ide o nárok na zaplatenie sumy 154 eur označenej ako náhrada škody, súd uvádza, že žalobca po
tom, ako sú mu zamietané žaloby o zaplatenie zmluvnej pokuty bolo vyhlásené za neprípustné pre jeho
neprijateľnosť, vzhľadom na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. XCo XX/XXXX je tu daná
podľa § 53a Občianskeho zákonníka povinnosti žalobcu zdržať sa ďalšieho uplatňovania nárokov nazaplatenie týchto zmluvných pokút, je daná viazanosť ostatných súdov vyhlásením zmluvnej pokuty za
neprijateľnú,pristúpilkzmenesvojejprocesnejaktivitytak,žeužnepožadujezaplateniezmluvnejpokuty,
ale náhradu škody vo výške rovnajúcej sa rozdielu medzi predajnou cenou odpredaného mobilného
telefónu a jeho akciovou cenou. V prejednávanej veci je tento rozdiel 154 eur považuje žalobca za škodu
vzniknutú porušením povinností žalovaného.
Žalobca poukazuje na článok III bod 3.7 dodatku, podľa ktorého „účastník vyhlasuje, že si je vedomý,
že mobilný telefónny je mu predávaný za cenu uvedenú v článku 1 bode 1.2 dodatku, ktorej výška
sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou mobilného telefónu a v zmysle tohto dodatku
poskytnutou zľavou zo spotrebiteľskej ceny len z toho dôvodu, že sa účastník zaviazal užívať služby
poskytované mu prostredníctvom SIM karty v zmysle ustanovení tohto dodatku po dobu dohodnutú v
tomto dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku (konkrétne záväzkov uvedených v článku 2 v bode
2.2, 2.3 alebo 2.4) vzhľadom na výšku zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu, ako aj prípadný
obsah prílohy č. 1 dodatku, by spôsobilo, že podniku vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo
spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu)“.
Zo skutkového vymedzenia nároku žalobcu na náhradu škody vyplýva, že tohto sa domáha dôvodu
porušenia povinnosti žalovaného zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním po dobu minimálne 24 mesiacov.
Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať podľa § 420
ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej
zodpovednosti je:
1. protiprávny úkon,
2. spôsobenie škody,
3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou,
4. zavinenie.
Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných
záväzkových povinností (zmluvná alebo záväzková zodpovednosť) a môže tiež vzniknúť z porušenia
iných zákonom uložených povinností (mimozáväzková zodpovednosť). Pre vznik zodpovednosti za
škodu je nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených predpokladov. Pri neexistencii
čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná.
V prejednávanej veci žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal splnenie prvého predpokladu,
atoprotiprávnyúkonžalovaného.Vychádzajúczoskutkovéhovymedzeniažaloby,žalobcanepreukázal,
že žalovaný v zmluvnom vzťahu nezotrval po dobu dvadsiatich štyroch mesiacov. Pri tomto závere
súd vychádzal z toho, že spôsob ukončenia zmluvy o pripojení je uvedený v článku 4 (Doba platnosti
a ukončenie zmluvy) Všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických komunikačných
služieb, ktoré sú súčasťou zmluvy. Podľa bodu 4.1 týchto všeobecných podmienok platnosť zmluvy
zaniká a) dohodou zmluvných strán, b) odstúpením od zmluvy, c) výpoveďou zmluvy, d) smrťou alebo
zánikom účastníka.
Podľa článku 2 bodu 2.1 Všeobecných podmienok (Zmluva o pripojení. Aktivácia služieb) - spoločnosť
poskytuje služby na základe zmluvy uzatvorenej v písomnej podobe. Podľa článku 2 bodu 2.6
Všeobecných podmienok je zmluva uzatvorená dňom jej podpísania.
V tejto súvislosti súd poukazuje na § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého písomne uzavretá
dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne. V prejednávanej veci žalobca písomné ukončenie
písomne uzavretej zmluvy o pripojení nepreukázal. Vzhľadom na uvedené je nutné konštatovať, že
platné ukončenie zmluvy so žalovaným preukázané nebolo, čím nie je daný prvý predpoklad vzniku
občianskoprávnej zodpovednosti.Pokiaľ sa jedná o druhý predpoklad vzniku občianskoprávnej zodpovednosti - vznik škody, k tomu súdu
poukazuje na § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého sa uhrádza skutočná škoda a to,
čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Občiansky zákonník nedefinuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá
nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j.
peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí,
ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení
majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby
došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu. Ušlým ziskom je ujma spočívajúca v tom, že u
poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo
očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí.
Podľa tvrdenia žalobcu škoda mu vznikla ako rozdiel medzi trhovou cenou mobilného telefónu a jeho
akciovou cenou. Aj keby bol splnený zo strany žalovaného predpoklad protiprávneho úkonu, k uvedenej
škode (napriek deklarácii uvedenej v bode 3.7 dodatku) by nedošlo. Podľa názoru súdu za škodu
nemožno považovať to, že v rámci ofenzívnej obchodnej politiky žalobcu, tento predáva mobilné telefóny
zanižšiuakoskutočnúcenu.Účelsledovanýžalobcombolomožnédosiahnuťinýmspôsobom(napríklad
podmienením právneho úkonu). Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenu mobilného telefónu tak nie
je následkom protiprávneho úkonu žalovaného, ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi žalobcom
a žalovaným. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany žalobcu deklarovaný prehodnotením
jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu so žalovaným vkladal. K
protiprávnemu zmenšeniu majetku žalobcu tak nedošlo, pretože tento za mobilný telefón obdržal
dojednanú kúpnu cenu.
Z vyššie uvedeným záverom je spojené zároveň nesplnenie tretieho predpokladu pre vznik
občianskoprávnej zodpovednosti, pretože v prípade preukázania zavineného nezotrvania žalovaného
v zmluvnom záväzku po určitú dobu, dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku žalobcu (ako uplatnenej
škody) by nebol tento protiprávny úkon, ale kúpna zmluva so žalovaným s obdržaním dojednanej kúpnej
ceny.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd žalobu v časti o zaplatenie sumy 154 eur s príslušenstvom
zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého k mal účastník vo veci
úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá
na náhradu trov právo.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiadny z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania.
Žalobou podanou na tunajší sud dňa 11.05.2012 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy
620,86 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresný súd Pezinok.V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej,
možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právního posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.).
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený
môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1
O.s.p.).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.