Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, July 28, 2014

Súd: Okresný súd Dolný Kubín
Spisová značka: 6C/58/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5414201575
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Plutinský

ECLI: ECLI:SK:OSDK:2014:5414201575.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dolný Kubín samosudcom JUDr. Rastislavom Plutisnkým v právnej veci žalobcu:

POHOTOVOSŤ s.r.o, IČO: 35 807 598, Pribinova 25, Bratislava, zast. Fridrich Paľko, s.r.o. IČO: 36
864 421, so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, proti žalovanej: Slovenská republika zast. Ministerstvom
spravodlivosti Slovenskej republiky v konaní o náhradu majetkovej škody 175,- eur a nemajetkovej ujmy
221,28 eur, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh z a m i e t a .

II. Odporcovi sa náhrada trov nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobný návrh s prílohami bol doručený na Okresný súd Dolný Kubín dňa 27.09.2012 a zaevidovaný

pod sp.zn. 5C/67/2012. Dňa 21.10.2013 bola vec postúpená na Okresný súd Námestovo, kde bola
zaevidovaná pod sp.zn. 7C/100/2013. Navrhovateľ vyslovil voči postúpeniu veci inému súdu námietku,
o ktorej odvolací Krajský súd v Žiline rozhodol uznesením č.k. 7Co/16/2014-55 tak, že na prejednanie a
rozhodnutie veci je miestne príslušný Okresný súd Dolný Kubín. Spisový materiál bol Okresnému súdu
doručený dňa 14.04.2014, kde sa vec vedie pod. sp. zn. 6C/58/2014.

Žalobca svojím návrhom žiadal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu majetkovú škodu 175,- EUR
a nemajetkovú ujmu 221,28 EUR a nahradiť trovy konania a trovy právneho zastúpenia. Tiež žiadal,
aby súd medzitýmnym rozsudkom určil, že Slovenská republika zast. Ministerstvom spravodlivosti
Slovenskej republiky, je zodpovedná za škodu, ktorá vznikla spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o, IČO:
35 807 598, Pribinova 25, Bratislava, nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Dolný Kubín,
pretože súd nerozhodol o návrhu oprávneného na zmenu exekútora v zákonnej lehote do 30 dní od
doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

Žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalobca, ako veriteľ, navrhol písomným podaním spísaným podľa
§ 38 a nasl. exekučného zákona súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu pre neplnenie záväzku
vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. 8230172 voči dlžníkovi U. Q., nar. XX.XX.XXXX. Exekútor vec
viedol pod sp. zn EX 10774/2009 (EX 1173/04). Napriek tomu, že v exekučnom konaní je založená
povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora do 30 dní

od doručenia návrhu na zmenu súdneho exekútora v danom prípade tomu tak nebolo, hoci navrhovateľ
spísal dňa 29.06.2009 a podal na exekučný súd postupom podľa ustanovenia § 44 ods. 8 EP súdu
návrh na zmenu exekútora. Žalobca sa o všetkých okolnostiach priebehu skutkového deja dozvedel po
doručení uznesenia exekučného súdu o zmene súdneho exekútora.Žalobca odôvodnil uplatnenie náhrady majetkovej škody z dôvodu nesprávneho úradného postupu

exekučného súdu tak, že mu ako poškodenému vznikla majetková škoda predstavujúca náhradu účelne
vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania
pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora
a rozhodnutím o ňom, kde poškodený vynaložil v tomto období na správu pohľadávky prostredníctvom
pracovných výkonov zamestnanca, pomocou informačného systému sumu 70,- EUR, na udržiavanie a

správu informačného systému sumu 40,- EUR, na administráciu listín a na komunikáciu s pôvodným
súdnym exekútorom sumu 50,- EUR, na administratívne spracovanie textov, urgencií adresovaných
exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučného
súdu, sumu na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na
exekučnom súde sumu 15,- EUR, celkove teda má za to, že vplyvom nesústredenej činnosti exekučného
súdu vynaložil márne sumu 175,- EUR. Výšku hmotnej škody stanovil na základe paušalizácie reálnych

vecných nákladov, pretože presnú škodu by bolo možné vyčísliť len s nepomernými ťažkosťami.

Žalobca odôvodnil uplatnenie nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie
porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonania exekúcie v zákonom

stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nie je
dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Márnym
plynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania poškodeného, že s právnym postupom súdu
dôjdekvymoženiujehopohľadávkyataktieždošlokvyvolaniunasledovnýchrizík-neskorýmukončením
procedúry exekučným súdom k zániku povinného, k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s

povinným, k insolvencii povinného. Výpočet nároku uskutočnil žaloba tak, že má za to, že primeraná je
suma 55,32 EUR za každý mesiac omeškania.

Podľa ust. § 15 ods.1/ z.č. 514/2003 z.z. žalobca písomnou žiadosťou požiadal žalovanú o predbežné

prerokovanie nároku. Do podania žaloby však žalovaná pozitívne nereagovala.

Žalovaná vo svojom vyjadrení zo dňa 04.07.2014 žiadala žalobu v celom rozsahu zamietnuť z dôvodu
nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady

škody v zmysle zákona č. 514/2003 z. z. Poukázala na zmätočnosť podania, zmätočne označený
povinný,odlišneuvedenédátumynarodenia,niesúuvedenésp.značkypríslušnýchexekučnýchkonaní,
ktoré sú vedené na súde, chýbajú relevantné údaje ako dátumy doručenia podaní na súd, resp.
kedy sa žalobca dozvedel o vzniku škody. Napriek tomu, že dôkazné bremeno má znášať žalobca,
prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd. Žalovaná poukázala, že v prípade, pokiaľ exekučný súd

nemohol a to aj z objektívnych dôvodov prípadne dodržať 30 dňovú lehotu, navrhovateľovi nič nebránilo
využiť účinný prostriedok nápravy napr. sťažnosť predsedovi súdu, čo však navrhovateľ neurobil, resp.
poukázala na to, že pôvodný súdny exekútor je povinný vykonávať úkony exekučného konania až do
času rozhodnutia súdu o zmene exekútora a nemohlo teda dôjsť k vzniku materiálnej škody. Ďalej
poukázala na skutočnosť, že aj v zmysle judikatúry Ústavného súdu má vnútroštátny súd povinnosť ex

offo preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky
rozhodcovského súdu vydaného bez účasti spotrebiteľa, preskúmať či rozhodcovské konania prebehlo
na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy, resp. v zmysle tejto judikatúry pri posúdení, či došlo alebo
nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, Ústavný súd prihliada síce
na lehoty uvedené v Ústave alebo v zákone, ale ich nedodržanie nepovažuje automaticky za porušenie

uvedenéhozákladnéhopráva,pretožeajvtýchtoprípadochsúrozhodujúcevšetkyokolnostivdanejveci
poukázala na to, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu
úvahu vzhľadom na to, že tieto sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských
zmlúv. Ďalej poukázala na to, že žalobca nepreukázal, že by podal sťažnosť na prieťahy, resp. že by
existovalo právoplatné rozhodnutie vydané v disciplinárnom konaní, resp. ESĽP či ÚS SR, ktoré by

konštatovalo porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Konštatovať existenciu
prieťahov môže len ÚS SR nie civilný súd v konaní o náhradu škody. Pokiaľ ide o preukázanie existencie
škody a jej výšku, nie je zrejmé, či predstavujú skutočnú škodu alebo ušlý zisk a žalobca by v tomto
konaní mal preukazovať dôkazy preukazujúcu škodu pri každej individuálnej pohľadávke. Požadovaťpaušálne sumy je nesprávne a účelové, požadované čiastky sú neprimerané. Pokiaľ ide o nemajetkovú
ujmu, poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je automatické, má podliehať podrobnému skúmaniu
a nie je taktiež možné vychádzať z paušálnej sumy, navyše keď žalobca nevyužil prostriedky vedúcej k

možnej náprave. Žalobu považuje v tejto časti taktiež za nekonkrétnu. Navyše poukazuje na to, že nie
je možné opomenúť povahu a predmet konaní v ktorých malo k nesprávnemu úradnému postupu dôjsť
a to pri zohľadnení povahy podnikateľskej činnosti žalobu a povedomí, ktoré je okolo žalobcu v spojení
s touto podnikateľskou činnosťou vytvorené. Poukazuje na to, že žalobca a jeho praktiky sú vnímané
verejnosťou negatívne, boli predmetom záujmu európskej komisie, súdy konštatovali porušovanie práv

spotrebiteľa v konečnom dôsledku práve podnikateľská činnosť žalobcu podnietila zvýšenú potrebu
ochrany práv spotrebiteľov na všetkých úrovniach štátnej moci.

Súd nariadil pojednávanie na deň 28.07.2014, kde pred pojednávaním dňa 24.07.2014 bolo súdu
doručené podanie žalobcu v ktorom žiadal nariadené pojednávanie zrušiť, pokiaľ nebude rozhodnuté

o otázke nestrannosti a o otázke zákonného sudcu a zároveň podal návrh na doplnenie znaleckého
dokazovania s tým, že zadal objednávku na pracovanie znaleckého posudku, ktorý vyčísli výšku
vzniknutej škody. V tejto súvislosti treba uviesť, že je zrejmé, že žalobca, resp. jeho právny zástupca
nemá prehľad o priebehu tohto konania, nakoľko Krajský súd v Žiline svojím uznesením 8Ncc/48/2012
zo dňa 30.11.2012 rozhodol o tom, že okrem iného konajúci sudca JUDr. Rastislav Plutinský nie je

vylúčený z prejednávania a rozhodovania tejto veci, resp. tento súd svojím uznesením 7Ncc/16/2014 zo
dňa 26.02.2014 rozhodol o tom, že na prejednanie a rozhodnutie veci je miestne príslušný Okresný súd
Dolný Kubín. Obe uznesenia boli riadne doručené právnemu zástupcovi žalobcu.

Súd vykonal v predmetnej veci dokazovanie listinnými dokladmi založenými v spise a pripojenou
fotokópiou exekučného spisu OS Námestovo 4Er/1312/2008, pričom zistil tento skutkový stav:

Súd sa oboznámil s exekučným spisom Okresného súdu Námestovo 4Er 1312/2008, kde žiadosť o

udelenie poverenia obdržal Okresný súd Dolný Kubín, kde sa vec pôvodne viedla (sp. zn. 5Er 582/2004),
dňa 08.11.2004 kde v ten istý deň bolo vydané poverenie a dňa 03.07.2009 bol Okresnému súdu
Námestovo doručený návrh na zmenu exekútora, kde na základe pokynu z 08.07.2009 bol robený dopyt
na exekútora ohľadne trov, kde opätovne bol súdny exekútor urgovaný na oznámenie či si uplatňuje
trovy exekúcie a v akej výške vzhľadom na žiadosť o zmenu súdneho exekútora dňa 10.08.2009,

kde po zaslaní podkladov exekútorom dňa 27.10.2009 bolo rozhodnuté o vyhovení návrhu na zmenu
exekútora a o exekučných trovách. Voči tomuto uzneseniu podala odvolanie JUDr. Lucia Žužová, súdna
exekútorka, kde KS Žilina toto uznesenie svojím uznesením sp. zn. 7CoE/18//2010 vo výroku o náhrade
trov exekúcie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Podľa zákona č.514/2003 Z.z. z 28. októbra 2003 o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov účinného ku dňu podania žaloby,
§ 3 ods.:

1/ Štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi
verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci

a) nezákonným rozhodnutím,

b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,

c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo

d) nesprávnym úradným postupom.

2/ Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

§ 9 ods..1/ Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup
sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v

zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné
prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a
právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej
radySlovenskejrepublikyprivýkonejejpôsobnostipodľačl.86písm.a)ad)ÚstavySlovenskejrepubliky
a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm.

b) Ústavy Slovenskej republiky.

2/ Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci
alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na
prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného

vdisciplinárnomkonaní,ktorýmsarozhodlootom,žesudcasadopustildisciplinárnehoprevinenia,ktoré
má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské
práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým
ÚstavnýsúdSlovenskejrepublikykonštatoval,žesaporušiloprávonaprerokovanievecibezzbytočných

prieťahov.

3/ Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného
príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej
správyspočívajúcehovporušenípovinnostiurobiťúkonalebovydaťrozhodnutievzákonomustanovenej

lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať
len z výsledkov vybavenia žiadosti o preskúmanie postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného
príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej
správy prokurátorom.

4/ Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým
postupom spôsobená škoda.

§ 17 ods..

1/ Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. 1a)

2) V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením
vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom,
uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

3/ Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,

b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,

c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,

d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

4/ Výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku 2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady
poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu

§ 18 ods..

1/ Náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v
konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení
alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a vkonaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola
vec postúpená inému orgánu.

2/ Náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli
v konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ak tieto trovy konania priamo súviseli s
nesprávnym úradným postupom.

3/ Súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové

výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta. Súčasťou trov konania
nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.

Po vykonanom dokazovaní, vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení zákona, súd návrh zamietol
ako neopodstatnený. V danom prípade je zrejmé, že ide o hromadnú formulárovú žalobu, kde žalobca sa
nepokúsil o individuálny prístup a preverenie každého svojho žalovaného nároku pred podaním žaloby

na súd. V danom prípade možno konštatovať, že dokonca ide o zneužitie práva podať súdnu žalobu.
Z exekučného spisu 4Er/1312/2008 totiž vyplýva, že návrhu na zmenu exekútora vyhovel uznesením
4Er/1312/2008-19 a lehotu nebolo možné objektívne dodržať, nakoľko bolo povinnosťou súdu vyžiadať
si podklady pre rozhodnutie o trovách konania, kde súd exekútora, ktorý na prvú výzvu súdu nereagoval,
na zaslanie podkladov preukázateľne urgoval a v zásade rozhodol v relatívne krátkej dobe. V danom

prípade, chýba základný predpoklad pre uplatnenie škody a to existencia nejakého nezákonného
rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu, resp. príčinná súvislosť medzi takýmto rozhodnutím
a vzniknutou škodou. Samotnou evidenciou pohľadávky v nejakom systéme žalobcu škoda vzniknúť
nemohla. Dlhšia lehota na rozhodnutie, ktorú potreboval súd bola objektívna vzhľadom na potrebu
zabezpečiť spis súdneho exekútora a urobiť iné úkony tak, aby naplnil svoju zákonnú povinnosť. Z tohto

pohľadu potom samozrejme každé rozhodnutie urobené v dlhšej lehote nemožno charakterizovať ako
prieťahy. Preto súd aj v tejto časti žalobu zamietol. V danom prípade vzhľadom na krátku lehotu prakticky
tri mesiace od žiadosti po rozhodnutie nie je zrejmé, ako vôbec majetková škoda musela vzniknúť,
nakoľko evidencia, správa, udržiavanie informačného systému, by prinášali žalobcovi náklady bez
ohľadu na rýchlosť rozhodnutia súdu v danom konkrétnom prípade. Žalobca nepreukázal skutočnosť, že

nový exekútor okamžite po zmene pohľadávku vymohol, žalobca vôbec nepreukázal vznik škody, ktorá
malavzniknúťspracovanímtextovurgencií,čiadministrácioulistínspôvodnýmsúdnymexekútorom,kde
vzhľadom na krátkosť uplynutia času, ako súd uvádza vyššie, je preukázané, že takéto náklady vznikli
len súdu. Keďže ide o formulárovú žalobu je zrejmé, že žalobca sa ani nepokúša o bližšiu a presnejšiu
špecifikáciu s ohľadom na konkrétne zistený skutkový stav, ktorý mu musel byť známy. S ohľadom

na zistené skutočnosti, bolo potom absolútne bezpredmetné, aby súd zrušil termín pojednávania pre
znalecký posudok, ktorý chcel žalobca predložiť, kde jednak mal na jeho predloženie od podania žaloby
čas prakticky dva roky, ale predovšetkým chýbajú základné predpoklady na základe ktorých by bolo
možné priznať žalobcovi náhradu škody.

V danom prípade totiž skutočne nejaké nedodržanie lehoty (kde však súd poukazuje, že musel čakať na
spis rozhodcovského súdu, aby mohol posúdil materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu,
resp. z tohto dôvodu robil ďalšie úkony) nemôže byť vzhľadom na okolnosti považované za prieťahy.

Žalobcovi teda žiadna škoda nevznikla, nevznikol mu nárok ani na nemajetkovú ujmu a nebolo potrebné
rozhodovať medzitýmnym rozsudkom o zodpovednosti žalovanej za škodu. Súd ešte poukazuje na to,
že skutočne v prípade náhrady škody musel by navrhovateľ túto riadne vyčísliť v každej konkrétnej
veci, pretože je to bez väčších problémov možné, nie je možné uplatňovať to v takýchto prípadoch

paušálne, navyše bez bližšieho skúmania značne neprimerane a taktiež v prípade nemajetkovej ujmy,
pokiaľ neboli skonštatované prieťahy či už disciplinárnym súdom, alebo ÚS SR, resp. ESĽP, nie je
možné v takýchto prípadoch už aj vzhľadom na okolnosti prípadu domáhať nemajetkovej ujmy, kde súd
opätovne pripomína že v danom prípade od podania žiadosti na zmenu exekútora do rozhodnutia o nej
uplynuli prakticky tri mesiace, ktoré sa ani v zmysle judikatúry nepovažujú za prieťahy, pokiaľ navyše

v tejto lehote súd vykonával úkony smerujúce k získavaniu podkladov pre rozhodnutie práve o zmene
exekútora a nemožno teda postup súdu hodnotiť ako zbytočné prieťahy spojené so zásahom do výkonu
majetkových práv žalobcu.O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 151 ods. 1,2 OSP a pretože odporkyňa, ktorá bola v konaní
úspešná trovy konania nepreukázala, resp. zo spisu nevyplývali, súd jej ich nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Dolný Kubín na Krajský súd v Žiline (§ 204 ods. 1 O.s.p.).

V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 42 ods. 3 O.s.p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, jeho datovania a podpísania) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa

osobitného zákona - zák. č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších zmien (§ 251 ods. 1 O.s.p.