Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, July 15, 2014

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6C/91/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113208408
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5113208408.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci navrhovateľa:

J.. C. K., N.. XX.XX.XXXX, A. K. XXX/X, XXX XX R. V., štátny občan SR, právne zastúpený JUDr.
Petrom Poláčekom, advokátom s miestom výkonu činnosti Medený Hámor 15, 974 01 Banská Bystrica,
proti odporkyniam: I. Ing. Z. K., N.. XX.XX.XXXX, A. C. XXXX/X, XXX XX Ž., štátny občan SR, právne
zastúpená Advokátskou kanceláriou Hagara-Hagarová, s. r. o. so sídlom D. Dlabača 35, 010 01 Žilina,
IČO: 36 806 498, II. maloletá C. K., N.. XX.XX.XXXX, A. C. XXXX/X, XXX XX Ž., štátny občan SR,
zastúpená súdom ustanoveným kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina,
o návrhu rozvedeného manžela matky dieťaťa na zapretie otcovstva takto

r o z h o d o l :

Návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal určenia, že nie je otcom maloletej odporkyne II., narodenej dňa
XX.XX.XXXX z odporkyne I., z a m i e t a .

O trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania podaným na súde dňa 14.03.2013 sa navrhovateľ domáhal, aby súd vydal
rozhodnutie, ktorým by bolo určené, že nie je otcom maloletej odporkyne II., narodenej dňa XX.XX.XXXX
z odporkyne I.

Svoj návrh navrhovateľ odôvodnil skutkovo tak, že jeho manželstvo s odporkyňou I. bolo uzavreté dňa
10.01.1987. Z manželstva sa narodila odporkyňa II. dňa XX.XX.XXXX. Pred uzavretím manželstva sa
im narodila dcéra R. K. F. XX.XX.XXXX, ku ktorej otcovstvo uznal. Rozsudkom Okresného súdu Žilina

zo dňa 23.01.2001, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 16.02.2001 bolo manželstvo s
odporkyňou I. po viacročnom odcudzení rozvedené. Obe v tom čase ešte maloleté dcéry boli zverené
do výchovy a opatery odporkyne I. Tak, ako to bolo aj v odôvodnení rozsudku o rozvode manželstva
spomenuté, v roku 1993 sa zamestnal v spoločnosti GAMA s. r. o. v Liptovskom Mikuláši a v dôsledku
vykonávania práce mimo miesta svojho bydliska, ako i z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti mal
menej voľného času, a preto sa aj menej zdržiaval v spoločnej domácnosti, a to sa nezlepšilo ani po
narodení odporkyne II. S manželkou odporkyňou I. prestali viesť spoločnú domácnosť a prestali sa

manželsky stýkať od októbra 1999. Postupne cca po 10 rokoch po rozvode manželstva sa od spoločných
známych dozvedel informácie, že odporkyňa I. mala mať v čase, keď malo dôjsť k počatiu odporkyne
II. mimomanželský vzťah. Zároveň postupne ochladol aj jeho vzťah s odporkyňou II. z dôvodu, že
odporkyňa I. pod rôznymi zámienkami mu prestala s ňou umožňovať styk. Takýto stav pretrváva, a
preto má podozrenie, či je vlastne biologickým otcom odporkyne II. Odporkyňa I. s ním prestala úplne
komunikovať, a to nielen ohľadom výchovy dieťaťa, ale aj z hľadiska výživného a neakceptovala ani tú
skutočnosť, že sa dostal do omeškania s platením výživného, a to v dôsledku jeho vážnych zdravotných

problémov, pričom podala návrh na vykonanie exekúcie proti nemu.Odporkyňa I. sa k doručenému návrhu vyjadrila písomne podaním zo dňa 12.06.2013, v ktorom žiadala
návrhzamietnuťazaviazaťnavrhovateľananáhradutrovkonania.Kveciuviedla,žeodzisteniagravidity
do podania návrhu na začatie konania navrhovateľ nikdy nespochybnil svoje biologické rodičovstvo

k odporkyni II. Dôkazom toho je aj spisový materiál Okresného súdu Žilina spis. zn. 13C/309/2000,
v ktorom konaní súd rozviedol jej manželstvo s navrhovateľom. Na odporkyňu bolo následne určené
zvýšené výživné v konaní vedenom Okresným súdom Žilina pod spis. zn. 15P/208/2006 a následne
rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 15P/280/2006-90 zo dňa 17.05.2007 bol zmenený rozsudkom
Okresného súdu Žilina č. k. 37P/67/2011-203 zo dňa 30.05.2011. Ďalej odporkyňa I. uviedla, že

nemá absolútne žiadnu pochybnosť o biologickom otcovstve navrhovateľa k odporkyni II. a jeho
motív k podaniu návrhu si nevie vôbec predstaviť. Je presvedčená, že vykonaným dokazovaním vo
veci samej by sa nepravdivosť zapieracích skutkových tvrdení navrhovateľa jednoznačne preukázala.
Odporkyňa napokon namietla preklúziu lehoty na podanie návrhu v zmysle ust. § 86 Zákona o rodine.
Je nespochybniteľné, že od 08.09.2011 bolo zrušené ust. § 86 ods. 1 Zákona o rodine, pričom
trojročná prekluzívna lehota v účinnom Zákone o rodine ku dňu podania návrhu na začatie konania už

zakotvená nebola. Poukazuje však na ust. § 117 Zákona o rodine, v zmysle ktorého na plynutie lehôt,
ktoré sa k 01.04.2005 neskončili, platia ustanovenia tohto zákona. Lehota na zapretie otcovstva však
navrhovateľovi nespochybniteľne skončila pred účinnosťou zákona č. 36/2005 Z. z.

Kolízny opatrovník odporcu sa k doručenému návrhu písomne nevyjadril.

Súd vo veci pojednával dňa 01.10.2013 za účasti navrhovateľa, odporkyne I. a zástupcov všetkých

účastníkov a súčasne v neprítomnosti odporkyne II., od ktorej predvolania upustil v zmysle ust. § 49
ods. 1 O.s.p.

Navrhovateľ a odporkyňa I. zotrvali na pojednávaní na svojej argumentácii, pričom navrhovateľ navrhol
vykonať dokazovanie znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie analýza DNA.

Kolízny opatrovník odporkyne II. sa na pojednávaní vyjadril, že súhlasí s nariadením znaleckého

dokazovania.

Po podaní znaleckého posudku súdom ustanoveným znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia,
odvetvie analýza DNA, súd vo veci nariadil ďalšie pojednávanie dňa 15.07.2014.

Navrhovateľ svoju neúčasť na pojednávaní dňa 15.07.2014 ospravedlnil prostredníctvom svojho
právneho zástupcu podaním zo dňa 14.07.2014, pričom vyjadril svoj výslovný súhlas, aby sa

pojednávalo a rozhodlo aj bez jeho prítomnosti, ako aj prítomnosti jeho právneho zástupcu na základe
vykonaného dokazovania predovšetkým s poukazom na závery vypracovaného znaleckého posudku.

Súd tak dňa 15.07.2014 pojednával podľa ust. § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti navrhovateľa a jeho
právneho zástupcu, ako aj odporkyne II., ktorú opätovne na pojednávanie podľa ust. § 49 ods. 1 O.s.p.
nepredvolal.

Odporkyňa I., ako aj kolízny opatrovník odporkyne II. s poukazom na závery znaleckého posudku žiadali
na pojednávaní návrh zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie účastníkmi produkovanými dôkazmi, ako aj znalcom, pričom zistil nasledovný
skutkový stav.

Zo sobášneho listu vystaveného dňa 23.01.1987 bývalým Mestským národným výborom v Žiline,

odborom vnútorných vecí (na č. l. 11 spisu) vyplýva, že navrhovateľ a odporkyňa I. uzavreli dňa
10.01.1987 v Žiline manželstvo, ktoré bolo zapísané do knihy manželstiev bývalého Mestského
národného výboru v Žiline vo zväzku 37, roč. 1987, pod por. č. 7.

Rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. 13C 309/00-30 zo dňa 23.01.2001 (na č. l. 6 spisu), ktorý
podľadoložkyvyznačenejnatomtorozsudkunadobudolprávoplatnosťdňa16.02.2001,bolomanželstvo

navrhovateľa a odporkyne I. uzavreté dňa 10.01.1987 v Žiline rozvedené.

Z rodného listu odporkyne II. vystaveného dňa 22.01.2013 Matričným úradom Mesta Žilina (na č.
l. 12 spisu) vyplýva, že ako rodičia odporkyne II. narodenej dňa XX.XX.XXXX sú v knihe narodeníMatričného úradu Mesta Žilina vo zväzku 153, roč. 1999, na strane 261, pod por. č. 931, zapísaní ako
otec navrhovateľ a ako matka odporkyňa I.

Znalec z odboru genetika, odvetvie analýza DNA prof. RNDr. Ľudevít Kádaši, DrSc. V závere znaleckého

posudku č. 15/14 zo dňa 17.06.2014 (na č. l. 47 spisu) vyjadril nasledovný záver: „Na základe
vykonaného dokazovania a súčasných poznatkov genetiky biologické otcovstvo navrhovateľa voči
odporkyniII.niejemožnévylúčiť.HodnotapravdepodobnostijehootcovstvajeW=99,999983%.Keďže
hodnota tejto pravdepodobnosti je vyššia ako 99,75 % a pravdepodobnosť vylúčenia (ne otca) Pv je
vysoká, jeho biologické otcovstvo je treba pokladať za prakticky dokázané.“.

Súd vec právne posúdil na základe nasledovných ustanovení právnych predpisov.

Podľa ust. § 114 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, právne vzťahy, ktoré vznikli pred 1. aprílom 2005, sa
posudzujú podľa ustanovení tohto zákona. Vznik týchto právnych vzťahov, ako aj práva a povinnosti z
nich vzniknuté sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

Podľa ust. § 51 ods. 1 zákona č. 94/1963 Zb. o rodine účinného do 31.03.2005, ak sa narodí dieťa v
čase od uzavretia manželstva do uplynutia trojstého dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení

za neplatné, považuje sa za otca manžel matky.

Podľa ust. § 57 ods. 1 zákona č. 94/1963 Zb. o rodine účinného do 31.03.2005, manžel môže do šesť
mesiacov odo dňa, keď sa dozvie, že sa jeho manželke narodilo dieťa, zaprieť na súde, že je jeho otcom.

Podľa ust. § 58 ods. 1 zákona č. 94/1963 Zb. o rodine účinného do 31.03.2005, ak sa narodí dieťa v
čase medzi stoosemdesiatym dňom od uzavretia manželstva a trojstým dňom po tom, keď manželstvo

zaniklo alebo bolo vyhlásené za neplatné, možno otcovstvo zaprieť len vtedy, ak je vylúčené, že by
manžel matky mohol byť otcom dieťaťa.

Podľa ust. § 59 ods. 1 zákona č. 94/1963 Zb. o rodine účinného do 31.03.2005, manžel má právo zaprieť
otcovstvo voči dieťaťu a matke, ak sú obidvaja nažive, a ak nežije jeden z nich, voči druhému. Ak nežije
ani dieťa, ani matka, toto právo manžel nemá.

Podľa ust. § 86 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, ktoré stratilo platnosť dňom 08.09.2011 na
základe nálezu Ústavného súdu SR č. k. PL. ÚS 1/2010-57 zo dňa 20.04.2011, manžel môže do troch
rokov odo dňa, keď sa dozvie, že sa jeho manželke narodilo dieťa, zaprieť na súde, že je jeho otcom.

Podľa ust. § 87 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine účinného od 01.04.2005, ak sa narodí dieťa v
čase medzi stoosemdesiatym dňom od uzavretia manželstva a trojstým dňom po tom, čo manželstvo

zaniklo alebo bolo vyhlásené za neplatné, možno otcovstvo zaprieť len vtedy, ak je vylúčené, že by
manžel matky mohol byť otcom dieťaťa.

Podľa ust. § 88 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, manžel má právo zaprieť otcovstvo voči dieťaťu
a matke, ak sú obidvaja nažive, a ak nežije jeden z nich, voči druhému. Ak nežije ani dieťa, ani matka,
toto právo manžel nemá.

Navrhovateľ sa tak domáhal zapretia otcovstva k odporkyni II. narodenej dňa 25.06.1999 z matky -
odporkyne I.

V konaní nebolo medzi účastníkmi zásadne sporné, že otcovstvo navrhovateľa bolo určené v súlade s
domnienkou otcovstva svedčiacou manželovi matky dieťaťa danou ust. § § 51 ods. 1 zákona č. 94/1963
Zb., ktoré bolo účinné v čase narodenia odporkyne II., t. j. ku dňu 25.06.1999 (§ 114 zákona č. 36/2005

Z. z.), keďže navrhovateľ s odporkyňou I. - matkou odporkyne II. uzavrel manželstvo dňa 10.01.1987 a
toto manželstvo zaniklo rozvodom (podľa ust. § 23 ods. 2 a § 24 zákona č. 94/1963 Zb.) dňa 16.02.2001,
kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 13C 309/00-30 zo dňa 23.01.2001.

Súd sa v prvom rade v dôsledku námietky odporkyne I., že navrhovateľove právo na zapretie otcovstva
voči odporkyni II. sa prekludovalo uplynutím lehoty podľa ust. 57 ods. 1 zákona č. 94/1963 Zb. zaoberal

v prvom rade touto námietkou.V kontexte s odporkyňou I. vznesenou námietkou si súd dovolí citovať z nálezu Ústavného súdu SR č.
k. PL. ÚS 1/2010-57 zo dňa 20.04.2011. Ústavný súd SR v tomto svojom rozhodnutí zaujal nasledovný
právny záver, s ktorým sa súd stotožňuje a naň v rámci odôvodnenia tohto rozsudku odkazuje: „Podľa

intertemporálneho ustanovenia § 114 zákona č. 36/2005 Z. z. právne vzťahy, ktoré vznikli pred 1.
aprílom 2005, sa posudzujú podľa ustanovení tohto zákona. Vznik týchto právnych vzťahov, ako aj
práva a povinnosti z nich vzniknuté sa však posudzujú podľa doterajších predpisov. Takto formulované
všeobecné prechodné ustanovenie nie je v rámci legislatívy ničím neobvyklým a z hľadiska právnej
teórie je už notorietou, že v týchto prípadoch nejde o tzv. pravú (zakázanú) retroaktivitu, ale o nepravú

retroaktivitu, ktorá je naopak v súvislosti s uplatňovaním princípu uchovávania dôvery v právny poriadok
a princípu právnej istoty nielen tolerovaným, ale aj potrebným nástrojom pri vykonávaní významnejších
zmien v právnom poriadku, bez ktorého by sa mohli existujúce spoločenské vzťahy ocitnúť v stave
právnej bezprízornosti, resp. mohlo by dôjsť ku vzniku právneho vákua. Nepravá retroaktivita inými
slovami spočíva v tom, že právne vzťahy, ktoré vznikli za platnosti starej právnej normy, sa spravujú
týmto právom až do momentu účinnosti nového práva, potom sa už však riadia novým právom. Pri

vnímaní obsahu § 114 zákona č. 36/2005 Z. z. vcelku, t. j. rovnocenne - znenie prvej i druhej vety,
treba zdôrazniť, že zákonodarca rešpektoval štandardný normotvorný prístup. Kým uplatnenie prvej
vety znamená, že v časovom strete dvoch právnych predpisov dostáva nová právna úprava prednosť
v tom zmysle, že sa ňou odo dňa jej účinnosti spravujú právne vzťahy založené starou právnou
normou, druhá veta je výrazom legislatívnej korektnosti a bezvýhradného rešpektovania spomínaných

ústavnoprávnych princípov. Ústavný súd v tejto súvislosti prezentuje názor, že načrtnuté zásady, ktoré je
potrebné dodržiavať vo sfére normotvorby, je žiaduce uplatňovať aj v aplikačnej praxi, čo platí osobitne
v oblasti rodinného práva, ktoré v mnohých prípadoch upravuje aj ľudsky citlivé právne vzťahy. Pri
posudzovaní konkrétneho normatívneho obsahu druhej vety citovaného prechodného ustanovenia v
zásade nerobí problém slovné spojenie „vznik týchto právnych vzťahov“. V konkrétnych reáliách prípadu

to znamená, že výlučne zákon č. 94/1963 Zb. sa použije, ak by sa malo hodnotiť, či nastali za jeho
účinnostiprávneskutočnostipredpokladanévjehoustanovení§51ods.1.Pokiaľvšakideodešifrovanie
práv a povinností, ktoré z tohto právneho vzťahu (rodič - dieťa) vznikli, je nevyhnutné pridržiavať sa ich,
do úvahy prichádzajúceho, obsahu. Pre potreby tohto odôvodnenia postačí v tejto súvislosti poukázať
na ustanovenia druhej časti prvej hlavy zákona č. 94/1963 Zb., osobitne na ustanovenia § 32 až § 40

upravujúce vzájomné práva a povinnosti rodičov a detí. Nemožno však opomenúť ani časový faktor
uplatňovania zákona č. 94/1963 Zb. na vzniknuté práva a povinnosti daného rodinnoprávneho vzťahu,
ktorý je rovnako dôležitý. Zákon č. 94/1963 Zb. možno použiť iba na tie práva a povinnosti (a možno ich
označiť tiež ako nároky), ktoré vznikli do nadobudnutia účinnosti zákona č. 36/2005 Z. z. V opačnom
prípade by došlo k neprípustnému predlžovaniu účinnosti zákona č. 94/1963 Zb. aj na obdobie po strate

jeho platnosti. Z analytického hľadiska nie je možné opomenúť, že vždy musí ísť o také konkrétne práva
a povinnosti, ktoré vznikli zo základného rodinnoprávneho vzťahu (slovné spojenie „z nich vzniknuté“).
Akékoľvek iné, aj keď súvisiace práva, ktoré sa uplatňujú po nadobudnutí účinnosti zákona č. 36/2005
Z. z. a ktoré nespadajú do rámca obsahu tohto základného vzťahu vyplývajúceho z právnej úpravy
zákona č. 94/1963 Zb., nemožno posudzovať podľa tohto zákona, ale podľa zákona č. 36/2005 Z. z.

Právo na zapretie otcovstva manželom matky, ktoré, s výnimkou dĺžky lehoty, je identicky upravené
v obidvoch citovaných zákonoch, je bez akýchkoľvek pochybností tým právom, ktoré sa z uvedeného
rámca obsahu rodinnoprávneho vzťahu otec - dieťa jednoznačne vymyká. Toto právo síce v určitej
potenciálnej rovine existuje, ale rozhodne nejde o právo hmotnoprávnej povahy, ktoré by bolo možné
zahrnúť do „práv vzniknutých“ z rodinnoprávneho vzťahu otec - dieťa. Tu skôr možno hovoriť o určitej

podobe tzv. žalobného práva, ktoré však, ak je uplatnené za účinnosti zákona č. 36/2005 Z. z., treba
posudzovať podľa tohto nového zákona.“. Je tak zrejmé, že vzhľadom k tomu, že navrhovateľ podal
svoj návrh na zapretie otcovstva za účinnosti zákona č. 36/2005 Z. z., vzťahuje sa na jeho žalobné
právo zaprieť otcovstvo k odporkyni II. právna úprava daná zákonom č. 36/2005 Z. z. Ďalej vzhľadom
k tomu, že navrhovateľ svoj návrh podal na súde až po tom, ako stratilo platnosť pôvodné ust. § 86

ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z., nie je jeho právo za súčasnej platnej právnej úpravy limitované žiadnou
prekluzívnou lehotou.

Možno tak konštatovať, že v danom prípade je právo navrhovateľa na zapretie otcovstva potrebné
právne posúdiť podľa ust. § 87 ods. 1 a § 88 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. Súd súčasne konštatuje, že
navrhovateľ podal svoj návrh proti obom pasívne legitimovaným osobám podľa ust. § 88 ods. 1 zákona

č. 36/2005 Z. z., tak matke, ako aj dieťaťu (odporkyne I. a II.), ktoré sú nerozlučnými spoločníkmi (§
91 ods. 2 O.s.p.).Súd sa tak zaoberal meritom veci, pričom navrhovateľa (ak chcel byť v konaní úspešný) zaťažovalo
dôkazné bremeno (§ 120 ods. 1 O.s.p.) v konaní preukázať, že jeho biologické otcovstvo voči odporkyni
II. je vylúčené. Navrhovateľ v konaní tak svoju dôkaznú povinnosť plnil prostredníctvom návrhu na

dokazovanie znalcom. Ako už bolo vyššie uvedené, súdom ustanovený znalec s príslušného odboru
dospel pri svojom znaleckom skúmaní k záveru, že na základe súčasných dostupných vedeckých metód
je treba pokladať biologické otcovstvo navrhovateľa k odporkyni II. za prakticky dokázané. Súd tak
musel bez ďalšieho uzavrieť, že navrhovateľ neuniesol v konaní dôkazné bremeno a nepreukázal, že je
jeho otcovstvo k odporkyni II. vylúčené. Na základe tohto, ako aj vzhľadom k ďalšej dôkaznej pasivite

navrhovateľa, súd návrh v plnom rozsahu zamietol.

Podľa ust. § 151 ods. 3 O.s.p., v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov
konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách
konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa
nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

O trovách konania súd rozhodol s odkazom na ust. § 151 ods. 3 O.s.p. vzhľadom k zložitosti prípadu
spočívajúcemu vo vyššom počte účastníkov konania tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom

prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.