Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, July 1, 2014

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 7C/37/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2508899817
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Ivan

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2014:2508899817.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudcom JUDr. Jaroslavom Ivanom v právnej veci navrhovateľa: C. F., X..

XX.XX.XXXX, L. R. X, P., právne zastúpeného: JUDr. Štefan Bugala, advokát so sídlom Fándlyho 32,
Trnava, proti odporkyni: B. H., K.. L., X.. XX.XX.XXXX, V. L. R. X, P., V. Č. Z. XX, H., V. K., právne
zastúpenej: JUDr. Jozef Boris, advokát so sídlom Belehradská 1, Bratislava, o určenie, že navrhovateľ
je výlučným nájomcom bytu a o vzájomnom návrhu odporkyne o zrušenie práva spoločného nájmu bytu,
takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že navrhovateľ je výlučným nájomcom bytu č. XX, G. J., nachádzajúceho sa v P., na
ulici R. X, pozostávajúceho z troch izieb, kuchyne a príslušenstva.

Vzájomný návrh odporkyne z a m i e t a .

Navrhovateľovi sa p r i z n á v a náhrada trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 16.03.1999, pôvodne doručeným Okresnému súdu Trnava dňa 24.03.1999, doplneným
podaním zo dňa 14.03.2001 sa navrhovateľ domáhal zrušenia spoločného nájmu bytu účastníkov v
P., R. Č.. X, L. Č.. XX, A.. J. a súčasne určenia, že predmetný byt bude ďalej užívať navrhovateľ ako
nájomca s tým, že odporkyni nepatrí bytová náhrada. Podaním zo dňa 24.01.2002 navrhovateľ zmenil
svoj návrh a žiadal, aby súd určil, že je výlučným nájomcom trojizbového bytu s príslušenstvom č. XX
nachádzajúcehosanaA..J.bytovéhodomunauliciR.Č..XY.P..Súdzmenunávrhupripustiluznesením
zo dňa 04.05.2004 (na pojednávaní č.l. 40).

Okresný súd Trnava rozhodol vo veci rozsudkom č.k. 15C/70/1999-68 zo dňa 23.02.2005, ktorým

určil, že navrhovateľ je výlučným nájomcom bytu č. XX, G. J., nachádzajúceho sa v P., X. N. R.
X, pozostávajúceho z troch izieb, kuchyne a príslušenstva. Súd mal u navrhovateľa za preukázaný
naliehavý právny záujem na tomto určení, pretože sa domáha odkúpenia tohto bytu do výlučného
vlastníctva. Súd mal za preukázané, že odporkyňa odišla zo spoločnej domácnosti v máji 1997 za prácou
(v tom čase boli účastníci konania ešte manželia), tento účel sa neskôr zmenil na trvalé opustenie
spoločnej domácnosti s úmyslom byt naďalej neužívať, pričom vychádzal z faxového podania zaslaného
navrhovateľovi dňa 3.10.1997. Za nepreukázanú mal tvrdenú skutočnosť, že odporkyňa opustila byt

z dôvodu agresívneho správania sa navrhovateľa (nevyplýva ani zo spisu o rozvode manželstva),
odporkyňa sa nedomáhala súdnou cestou vstupu do bytu, v byte nemá žiadne osobné veci, žije v
spoločnej domácnosti s terajším manželom v V. K..Na odvolanie odporkyne proti tomuto rozsudku Krajský súd v Trnave uznesením č.k. 9Co/183/2005-98
zo dňa 22.11.2005 odvolaním napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie
konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd uviedol, že nebolo súdom prvého stupňa

jednoznačne preukázané, že odporkyňa mala v úmysle raz navždy sa odsťahovať zo spoločnej
domácnosti, súd prvého stupňa tieto závery oprel len o faxové vyjadrenie odporkyne z 3.10.1997,
neskúmal však ďalšie okolnosti, ktoré viedli odporkyňu k tomu, aby sa nedomáhala vstupu do
predmetného bytu, kedy tento byt navštívila, za akých okolností. Odvolací súd uviedol, že v ďalšom
konaní súd prvého stupňa musí mať jednoznačne preukázanú okolnosť, či odporkyňa trvale opustila

spoločnú domácnosť, za týmto účelom skúmať okolnosti, za ktorých odišla z bytu, či došlo u odporkyne
k vytvoreniu novej domácnosti, založenej za účelom trvalého bývania, teda či má odporkyňa vyriešenú
bytovú otázku inak. Súd mal v ďalšom konaní vykonať ďalšie dokazovanie navrhnuté účastníkmi,
prípadne podľa vlastnej úvahy.

Vo veci bolo opätovne rozhodnuté dňa 05.05.2006, keď Okresný súd Trnava rozsudkom č.k.
15C/70/1999-127 určil, že navrhovateľ je výlučným nájomcom bytu Č.. XX, G. J., X. R. Y. P., X. N. R. X,

pozostávajúceho z troch izieb, kuchyne a príslušenstva. Svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že na základe
dokazovania dospel k záveru, že odporkyňa trvalo opustila spoločnú domácnosť s úmyslom domácnosť
zrušiť a ju neobnoviť, pracovný účel odchodu odporkyne sa zmenil na účel trvalého opustenia spoločnej
domácnosti s následkami podľa § 707 ods. 1 a § 708 Občianskeho zákonníka.

Uznesením č.k. 9Co/212/2006 -174 zo dňa 14.11.2006 Krajského súdu v Trnave bol tento rozsudok,

napadnutý odvolaním odporkyne, zrušený a vec bola vrátená prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
V odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd uviedol, že sa nestotožňuje so záverom súdu prvého
stupňa,žepracovnýúčelodchoduodporkynesazmenilnaúčeltrvaléhoopusteniaspoločnejdomácnosti
s následkami podľa § 707 ods. 1 a § 708 Občianskeho zákonníka, keďže tieto okolnosti neboli doteraz
jednoznačne preukázané. Odvolací súd uviedol, že v ďalšom konaní súd prvého stupňa vykoná dôkazy

na okolnosť, či odporkyňa trvale opustila spoločnú domácnosť s navrhovateľom, či teda jej odchod z
tejto spoločnej domácnosti znamenal zrušenie spoločnej domácnosti s tým, že odišla z nej s úmyslom
viac sa sem nevrátiť.

Predmetná vec bola postúpená Okresným súdom Trnava Okresnému súdu Piešťany, pretože spĺňala
podmienky prechodu súdnictva v zmysle zákona č. 511/2007 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.

371/2004 Z.z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých iných
zákonov.

Podaním doručeným súdu dňa 18.09.2007, opraveným a doplneným podaním zo dňa 10.04.2014,
sa odporkyňa domáhala, aby súd zrušil právo spoločného nájmu účastníkov k predmetnému bytu
a za výlučného nájomcu určil odporkyňu, pričom by navrhovateľovi uložil povinnosť byt vypratať a

odovzdať odporkyni do 15 dní odo dňa zabezpečenia náhradného bytu odporkyňou. Na pojednávaní
dňa 10.6.2014 právny zástupca odporkyne síce uviedol, že týmto podaním zo dňa 10.4.2014 sa chceli
len vyjadriť vo veci, no podľa obsahu súd toto podanie posúdil ako vzájomný návrh, nakoľko obsahovalo
všetky náležitosti návrhu v zmysle O.s.p., a to predovšetkým s prihliadnutím na petit návrhu, ktorým
sa domáhala zrušenia práva spoločného nájmu účastníkov konania k predmetnému bytu a súčasne

určenie odporkyne za výlučného nájomcu bytu. Súd sa v súvislosti s týmto vzájomným návrhom
zaoberal procesnou námietkou právneho zástupcu navrhovateľa o neodstrániteľnej prekážke konania
- litispendencii, na základe ktorej podľa jeho názoru malo byť konania o tomto vzájomnom návrhu
zastavené. Súd účastníkom ako aj ich zástupcom prítomným na pojednávaní v zmysle § 100 ods. 1
O.s.p. uviedol právne posúdenie vzájomného návrhu, s tým, že tu nie je prekážka litispendencie, nakoľko

vovecivzájomnéhonávrhubysalenakopredbežnáotázkariešilaotázkaprípadnéhozánikuspoločného
nájmu medzi účastníkmi konania ako bývalými manželmi trvalým opustením spoločnej domácnosti.

V podaní zo dňa 10.04.2014, ktorým odporkyňa v zastúpení právnym zástupcom opravila a doplnila svoj
vzájomný návrh zo dňa 17.09.2007, bolo zdôraznené, že účastníci uzavreli manželstvo dňa 27.09.1975,
dňa 30.10.1978 bol odporkyni Mestským národným výborom v P. pridelený do nájmu 2 - izbový byt,

do ktorého sa nasťahovala spolu s navrhovateľom a následne na základe jej žiadosti bol odporkynipridelený byt, právo ku ktorému je predmetom tohto konania, pričom nájomná zmluva bola podpísaná
výlučne odporkyňou. Z uvedeného odporkyňa vyvodzuje, že je výlučnou nájomkyňou predmetného bytu
a navrhovateľ tento byt spolu s odporkyňou užíval v zmysle zmluvy o nájme bytu zo dňa 30.06.1992

len v postavení osoby žijúcej v spoločnej domácnosti s odporkyňou. Za prejav jej záujmu o predmetný
byt považuje tiež tú skutočnosť, že odporkyňa dňa 28.01.1997 zaslala žiadosť o odkúpenie bytu do
osobného vlastníctva. Bytové hospodárstvo P., R..K..S.. jej zaslalo ponuku na kúpu bytu, a to obyčajnou
zásielkou, ktorú si odporkyňa z dôvodu jej pobytu v zahraničí neprebrala a navrhovateľ jej existenciu
pred odporkyňou zatajil. Súčasne spochybnil platnosť dodatku k nájomnej zmluve zo dňa 05.12.2005,

na základe ktorého nadobudol navrhovateľ postavenie nájomcu, nakoľko podľa jej názoru navrhovateľ
nemohol vykonať následný právny úkon z dôvodu absencie zmluvného vzťahu s L. P. P., R..K..S..
Záujemodporkynevrátiťsadospoločnejdomácnostibolzdôvodnenýitým,žeodporkyňaposielalasumu
66,39 eur (2000,- Sk) navyše oproti súdom stanovenému výživnému a súčasne navrhovateľ poberal jej
invalidný dôchodok s tým, že podľa jej tvrdenia navrhovateľa upozornila, že tieto finančné prostriedky
majú byť použité na nájomné za predmetný byt.

Vzhľadom na vyššie uvedené, riadiac sa právnym názorom odvolacieho súdu vyplývajúcim z jeho
vyššie označených rozhodnutí, tunajší súd vec opätovne prejednal, pričom aj doplnil dokazovanie. Súd
v tomto konaní vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, výsluchom svedkov X. P., X. F., H. Y., C. F.,
oboznámením sa písomnými vyjadreniami účastníkov a ďalšími listinnými dôkazmi, najmä rozsudkom
Okresného súdu Trnava č.k. 13C/177/98-16 zo dňa 27.10.1998, nájomnou zmluvou zo dňa 30.06.1992

a evidenčným listom pre úhrady za užívanie bytu a služby, rozhodnutím H. X. Y. Y. P. o pridelení bytu zo
dňa 30.10.1978, faxovým podaním odporkyne z marca 1997, úradným záznamom L. P. P., R..K..S.. zo
dňa 21.12.2001, čestným vyhlásením sestry odporkyne H. Y., čestnými vyhláseniami dcér účastníkov X.
P. C. X. F. datovanými ku dňu 30.01.2006, sobášnym listom odporkyne a jej manžela K. H., výpisom z
katastra nehnuteľností LV č. XXXX pre katastrálne územie L., listom L. P. P., R..K..S.. zo dňa 06.11.2006,

písomnou ponukou L. P.K. P., R..K..S.. na kúpu bytu pre odporkyňu zo dňa 03.02.1999, dodatkom k
zmluve o nájme bytu zo dňa 05.12.2005, listom R. J. zo dňa 19.05.2014, výpismi z bankového účtu
odporkyne vedeného v peňažnom ústave R. R., C..R.. za obdobie od 15.10.1998 do 15.07.2000 a za
obdobie od 03.12.2003 do 11.04.2006, rozhodnutím L. P. P., R..K..S.. zo dňa 07.05.2014, ako i ostatným
obsahom spisu a zistil tento skutkový stav veci:

Navrhovateľ svoj návrh skutkovo odôvodňoval tým, že rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k.
13C/177/1998 zo dňa 27.10.1998, právoplatným dňa 11.02.1999, bolo rozvedené manželstvo
účastníkov uzavreté dňa 27.09.1975 pred H. P., s tým, že súd zveril maloletú dcéru účastníkov X. F.,
X.. XX.XX.XXXX, do výchovy a opatery navrhovateľa a zároveň zaviazal odporkyňu platiť výživné na
maloletú na čas po rozvode vo výške 33,19 eur (1.000 Sk) mesačne k jeho rukám. Účastníci sa stali

spoločnýminájomcamibytuč.XXG.Č..X(X.Y.G.B.S.U.Č..X)X.N.R.Y.P.,pozostávajúcehozobytnej
kuchyne,predsieneatrochizieb,komory,kúpeľneapríslušenstva- pivniceč.XXazásobárneč.XX,keď
dňa 30.06.1992 uzavreli zmluvu o nájme bytu s L. P., Š. J. P.. Odporkyňa asi v mesiaci máj 1997 opustila
spoločnú domácnosť, odišla do V., kde sa odvtedy trvale zdržiava a od tohto času sa žiadnym spôsobom
nepodieľa na úhrade nákladov spojených s bytom. Zo spoločného bytu si odniesla všetky osobné veci

a ohľadom jeho zariadenia sa vyjadrila tak, že toto necháva deťom, ktoré zostali žiť s navrhovateľom
v spoločnej domácnosti. Navrhovateľ odôvodňoval naliehavý právny záujem na určení, ktorého sa v
konaní domáha, záujmom odkúpiť predmetný byt do osobného vlastníctva v zmysle zákona č. 182/1993
Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, k čomu potrebuje voči prenajímateľovi a vlastníkovi
bytu preukázať, že je jeho výlučným nájomcom a s ohľadom na to, že odporkyňa túto skutočnosť nie

je ochotná potvrdiť, bol nútený domáhať sa tohto určenia v súdnom konaní. O deklarovanom postoji L.
P. P., R..K..S.., povereného vlastníkom bytu zabezpečiť jeho predaj, predložil súdu úradný záznam zo
dňa 21.12.2001, z ktorého uvedené vyplýva.

Na pojednávaní dňa 04.05.2004:

Navrhovateľ a jeho splnomocnený zástupca poukázali na to, že skutočnosť, že odporkyňa opustila trvalo

domácnosť, vyplýva z jej faktického správania, ktorá odišla pracovať do V. na pol roka s tým, že sa po
uplynutí tejto doby vráti. Z ich tvrdení vyplýva, že odporkyňa telefonicky a faxom oznámila dcéram (R.X. Y. X. XXXX) ako aj navrhovateľovi, že sa už nevráti. Od mája 1997 počas rozvodového konania bola
odporkyňavpredmetnombytelenštyričipäťkrát,stým,žeajprespala,porozvodeprišlaužlennakrátke
návštevy. Z bytu si odniesla svoje osobné veci a po rozvode pri majetkovom vyporiadaní si následne

zobrala veci, ktoré patrili výlučne len jej. Poukázal na to, že odporkyňa sa po rozvode opätovne vydala a
so súčasným manželom si vytvorila spoločnú domácnosť, pričom má za to, že odporkyňa nemôže mať
dve spoločné domácnosti.

Odporkyňažiadalanávrhzamietnuť.Zjejvýsluchunapojednávanídňa04.05.2004vyplynulo,žepopiera
tú skutočnosť, že by predmetný byt dobrovoľne opustila, keď do tohto bytu sa po tom, čo odišla pracovať

do V., nemohla vrátiť, pretože sa jej navrhovateľ vyhrážal zabitím, keďže sa nevedel vyrovnať s tým,
že ho odporkyňa opustila. Uviedla, že v máji 1997 odišla pracovať do V. a počas pobytu ju navštívil
navrhovateľ s tým, že od nej žiadal, aby mu prvé zarobené peniaze odovzdala, čo neurobila a tým sa
ich vzťahy vyhrotili. Následne si našla druhú prácu, kde sa zoznámila s jej súčasným partnerom a po
dlhom uvažovaní, s poukazom na jej stav s navrhovateľom a vzájomné spolužitie, ktoré nebolo dobré, sa
rozhodla, že sa k nemu už nechce vrátiť. Toto oznámila telefonicky navrhovateľovi ako aj staršej dcére,

avšak nikdy neuviedla, že sa nechce vrátiť do predmetného bytu. Po prvý raz sa vrátila na Slovensko
v septembri 1998 pred podaním návrhu na rozvod a v tomto čase sa zdržiavala u matky v L., z už
uvedeného dôvodu, a síce, že navrhovateľ sa jej vyhrážal. Dodala, že kľúče od bytu pred odchodom
do V. odovzdala navrhovateľovi, pretože zvážila, že ich v zahraničí nepotrebuje, pričom dodala, že tak
robila aj predtým, keď pracovala v K..

Právny zástupca odporkyne l úhrade nákladov za predmetný byt uviedol, že tieto uhrádzal len
navrhovateľ, keďže v ňom býval a užíva hol. Poberal však invalidný dôchodok odporkyne, ku ktorej
skutočnosti sama odporkyňa uviedla, že ho neponechávala navrhovateľovi výlučne za účelom úhrady
nákladov za byt.

Odporkyňa potvrdila, že všetky veci, ktoré patrili do jej výlučného vlastníctva, si z bytu zobrala. Ešte

počas rozvodového konania žiadala o odkúpenie bytu do osobného vlastníctva, ktorej žiadosti nebolo
vyhovené z dôvodov uvedených vyššie navrhovateľom.

Na pojednávaní dňa 23.02.2005:

Z výsluchu svedkyne X. P. súd zistil, že odporkyňa, ktorá je jej matkou, jej pri návšteve v V. oznámila, že
sa domov nevráti, pričom v tomto čase už bývala v domácnosti so svojím súčasným manželom. V čase

rozvodu manželstva jej rodičov (účastníkov konania) bývala v predmetnom byte, matka z bytu odišla
do V., do bytu jej nebolo umožnené vstupovať bez prítomnosti jej otca, s matkou sa stretávala mimo
bytu, raz došlo k situácii, že matka bola v byte za jej prítomnosti, bol tam aj otec a došlo medzi nimi k
hádke, odvtedy matka v byte nebola, pričom bola v byte za účelom zobrať si svoje veci a nie tam bývať.
Súčasne uviedla, že jej navrhovateľ stále vravel, aby odporkyňu prehovorila, aby sa vrátila domov.

Svedkyňa X. F., dcéra účastníkov, potvrdila, že odporkyňa odišla do V. za prácou, čo bol prvotný dôvod,
ďalšie dôvody jej odchodu nevedela uviesť, nebola svedkom toho, že by jej otec zabraňoval vstupu
do bytu jej matke (odporkyni). Svedkyňa uviedla, že dôvodom rozhodnutia odporkyne nevrátiť sa na
Slovensko boli nezhody v manželstve, pričom dodala, že hlavným dôvodom nebolo to, že by jej v tom
navrhovateľ bránil. Uviedla, že osobne nevie o tom, že by navrhovateľ bránil odporkyni vstupovať do

bytu.

V podaní zo dňa 18.04.2005, ktoré bolo odvolaním proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k.
15C/70/1999 - 68 zo dňa 23.02.2005, odporkyňa uviedla, že predmetný byt bol získaný na základe
výmeny za dvojizbový byt, pridelený na meno odporkyne, a to na základe žiadosti jej invalidného
otca. Zdôrazňuje, že sa tak stalo opäť pod jej menom, nakoľko už v tej dobe boli zárodky k rozvodu

manželstva. Z uvedeného vyvodzuje, že o predmetný byt sa zaslúžila jej rodina, a preto žiada
rešpektovať ustanovenie § 150 Občianskeho zákonníka. K zvereniu v čase rozvodu maloletej dcéry
do starostlivosti navrhovateľa uviedla, že s týmto súhlasila po konzultácii s dcérou, ktorá v tom čase
navštevovalagymnázium,keďžeodporkyňazostávalažiťvzahraničí.Dobrovoľneprispievalanavýživnésumu vyššiu, ako jej bolo súdom určené, až napokon ponechávala v jej dispozícii celý svoj invalidný
dôchodok, ktorý v tom čase predstavoval sumu 119,37 eur (3.596,- Sk). S dcérou si naďalej udržiavala
úprimný materský vzťah - u odporkyne trávila letné prázdniny a bývala u nej počas obdobia od júna 2009

do septembra 2010, kedy nastúpila na vysokú školu do Bratislavy, kde žila v byte súčasného manžela
odporkyne.

K faxovému podaniu zo dňa 03.10.1997 odporkyňa uviedla, že toto bolo urobené pod obrovským
psychickým tlakom zo strany navrhovateľa, ktorý sa jej vyhrážal zabitím, fyzickou likvidáciou, bitkou, ak
sa k nemu ihneď nevráti, ako aj vydieraním a vyhrážaním, že povie jej matke o sexuálnych pokleskoch

jej otca, čím by matke odporkyne mohol spôsobiť veľkú traumu a bolesť ako aj rozpad jej manželstva.
Toto vydieračské správanie a naliehanie navrhovateľa odporkyňu prinútilo k rozhodnutiu, že bude azda
lepšie, keď sa všetkého vzdá a tieto skutočnosti nevyjdú najavo.

Pokiaľ ide o ňou tvrdené agresívne prejavy správania navrhovateľa, dôkazy o ňom nemá, nakoľko
všetky listiny a doklady zostali v byte, avšak tieto by mali vyplývať zo súdnych spisových materiálov,
zvlášť z rozhodnutia súdu, na základe ktorého jej navrhovateľ musel platiť výživné na dcéry v čase,

keď vôbec neprispieval na domácnosť. Uviedla, že ju navrhovateľ pri bežných hádkach surovo bil,
pričom svedkami toho boli aj ich dcéry a často museli zasahovať aj susedia. Odporkyňa poukázala
na časté navrhovateľove nevery. Ešte pred narodením druhej dcéry požiadala o rozvod a odišla aj
so staršou dcérou z domu, avšak neskôr sa dali s navrhovateľom opäť ako-tak dokopy a kúpili si
nehnuteľnosť v L.. Navrhovateľ stratil pôvodné zamestnanie, odporkyňa, ktorej bola priznaná invalidita

v dôsledku onkologického ochorenia, chodila pracovať do K.. Keďže navrhovateľ bol opätovne bez
zamestnania a keďže mali dlhy, odporkyňa bola nútená odísť pracovať do V. ako pomocníčka do
kuchyne. Keď od nej navrhovateľ žiadal 3.319,39 eur (100.000 Sk) na zakúpenie kamiónu spolu
s bratom, odporkyňa to odmietla a navrhovateľ sa jej prestal ozývať. Z dôvodu zhoršujúceho sa
zdravotného stravu odporkyňa zmenila pracovné miesto a začala sa starať o staršieho človeka po

infarkte. Po prehodnotení svojho života, po tom, ako sa spoznala so svojím súčasným manželom, sa
rozhodla manželstvo s navrhovateľom ukončiť. Navrhovateľ s rozvodom súhlasil, keďže v tom čase mal
vážnu známosť, s ktorou zostal žiť v predmetnom byte.

Odporkyňa zdôraznila skutočnosť, ktorú uviedla vo výsluchu pred súdom, a síce, že nielen navrhovateľ
mal záujem na odkúpení bytu, ale aj ona, keď ešte pred ním podala žiadosť o jeho odkúpenie. Ku

konštatácii súdu uvedenej v odôvodnení rozsudku, a síce že neuhrádza nájomné ani súvisiace platby,
poukázala na to, že navrhovateľovi do mája 1999 ponechávala svoj invalidný dôchodok, ako aj to, že
svojej sestre splatila dlh vo výške 3.319,39 eur (100.000 Sk) z pôžičky na kúpu spoločného domu v L. a
tiež na to, že navrhovateľ predal auto, darované odporkyni jej otcom, bez toho, aby jej vyplatil akúkoľvek
časť.

V podaní tiež spresnila svoje predchádzajúce vyjadrenie o tom, že v byte sa jej osobné veci už
nenachádzajú - tieto mali byť zbalené navrhovateľom a prostredníctvom dcéry odnesené do bytu jej
terajšieho manžela v L.. K tvrdeniu navrhovateľa, že odporkyňa sa vyjadrila, že ostatné hnuteľné veci
ponecháva deťom, dodala, že ak sa tak vyjadrila, tak len vo vzťahu ku klavíru.

Odporkyňa namietala, že by si vytvorila spoločnú domácnosť so svojím terajším manželom, keď

zdôraznila, že ona prišla do už fungujúcej domácnosti svojho terajšieho manžela. Ako uviedla, keďže
Slovensko nebolo v tom čase čelnom Európskej únie, mala vážny problém zostať dlhodobo v V.. Z tohto
dôvodu a tiež na základe vzniknutého citového vzťahu medzi odporkyňou a jej súčasným manželom
uzavrela dňa 07.04.2011 manželstvo s občanom V. K. K. H.. Záverom zhrnula, že do V. odišla s úmyslom
zarobiť peniaze a vrátiť sa späť domov. Ak po tom, ako sa rozhodla podať žiadosť o rozvod, hovorila o

tom, že sa nechce vrátiť, mala na mysli obnovenie spolužitia s navrhovateľom, avšak nikdy nebolo v jej
úmysle prerušiť kontakt s rodinou a nevrátiť sa späť na Slovensko.

Navrhovateľ považoval skutočnosti odporkyňou uvádzané v odvolaní za subjektívne, účelové a s
meritom veci nesúvisiace a z tohto dôvodu ich odmietal komentovať. K jej zdôvodneniu pohnútok k
spísaniu faxovej správy uviedol, že toto sa nezakladá na pravde, čo je zrejmé z toho, že uvedené

skutočnosti odporkyňa neuviedla ani v rámci jej výsluchu pred súdom ani neskôr do vydania rozhodnutia.
Naďalej zastával názor, že zo správania odporkyne počas 8 rokov vyplýva, že spoločnú domácnosť
opustila, pričom na zdôraznenie toho záveru poukazuje aj na opakovane deklarovaný záujem odporkyneo finančné vyporiadanie, zo spôsobu ktorého možno usudzovať na to, že jej skutočným záujmom nie je
výkon nájomného práva k bytu, ale finančne sa podieľať na výťažku z jeho predaja.

Na pojednávaní dňa 08.03.2006 odporkyňa uviedla, že býva v byte svojho terajšieho manžela v H., kam

sapresťahovalazJ.O.,kdebývalapopríchodedoV..Potom,akozozdravotnýchdôvodovnemohlaviac
vykonávať prácu v kuchyni, jej terajší manžel ponúkol prácu, spočívajúcu v zabezpečovaní zdravotnej
starostlivosti o jeho chorého otca, ktorý bol po infarkte. Túto prácu však odporkyňa pre smrť opatrovanca
napokon nerealizovala, avšak s jej terajším manželom sa zblížili a odporkyňa u neho začala bývať. V H.
má od 10.08.1999 evidovaný prechodný pobyt (trvalý pobyt má evidovaný stále na adrese R. X, P.), ku

dňu 29.04.2004 nadobudla tiež talianske štátne občianstvo. Odporkyňa v V. viac nepracovala, poberá
len invalidný dôchodok na Slovensku.

Na pojednávaní konanom dňa 05.05.2006 navrhovateľ poukázal na to, že z vykonaného odkazovania
vyplýva, že odporkyňa má bývanie zabezpečené, pričom podľa jeho názoru tu nie je predpoklad, že by
mala odporkyňa so svojím manželom záujem vrátiť sa na Slovensko. Oboznámil súd s tým, že v čase
jej odchodu do V. považoval ich manželstvo za bezproblémové, navrhovateľ odporkyňu v V. na začiatku

aj trikrát navštívil, keďže v tom čase jazdil na kamióne. O tom, že odporkyňa má známosť, sa dozvedel
od majiteľky penziónu, v ktorom odporkyňa zo začiatku bývala. O jej zámere nevrátiť sa navrhovateľ
dozvedel od dcér. Dodal, že odporkyňa na svojom stanovisku nevrátiť sa zotrvávala aj počas telefonickej
komunikácie s navrhovateľom a napokon aj v samotnej faxovej správe, pričom ako dôvody uvádzala,
že si našla novú známosť a že by jej navrhovateľ nikdy nevedel odpustiť neveru, ďalej tiež spoločné

hádky, ktoré medzi sebou mali. Navrhovateľ považoval návštevy odporkyne v byte len za provokácie,
zdôraznil, že odporkyňa sa nikdy nedomáhala vstupu do bytu ani za pomoci tretích osôb, ani za pomoci
polície. Na dopyt súdu uviedol, že odporkyňa z V. neposielala žiadne peniaze, na uhrádzaní nájomného
a služieb s tým spojených sa žiadnym spôsobom nepodieľala.

Odporkyňa na tomto pojednávaní uviedla, že manželstvo s jej terajším manželom uzavrela preto, aby

si vyriešila svoju bytovú otázku, ktorú možnosť jej ponúkol jej manžel. Odporkyňa predostrela súdu,
že už v čase uzavretie manželstva s jej terajším manželom chcela bývať na Slovensku, pričom na
jeho následnú otázku, prečo nezostala bývať v rodinnom dome v L., ktorý je vo vlastníctve účastníkov
konania, odpovedala tak, že nemala od tohto domu kľúče.

Právny zástupca odporkyne v odvolaní proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 15C/70/1999 - 127

zo dňa 05.05.2006 poukázal na to, že odporkyňa so súčasným manželom uzavreli predmanželskú
zmluvu, v ktorej je expessis verbis uvedené, že v prípade, skončenia manželstva, odporkyňa nemá
žiadny nárok na veci, ktoré nadobudol nový manžel pred uzavretím, ale aj počas manželstva, nakoľko
odporkyňa nemá žiaden príjem, z čoho možno podľa jeho názoru usudzovať, že odporkyňa nemá
vytvorenú novú spoločnú domácnosť, ale užíva podnájom jeho manžela. Zotrvával na stanovisku,

že úmyslom odporkyne nebolo trvale opustiť domácnosť, ale ukončiť nefunkčné manželstvo a po
vyporiadaní majetkových pomerov sa vrátiť bez strachu do bytu. V tejto súvislosti poukázal na rozvodový
spis, v ktorom boli ako príčiny rozvodu ustálené pôvodne nevera navrhovateľa, neskôr povahové a
názorovénezhodyanakoniecdefinitívneukončeniespolužitiaodchodomodporkynedozahraničia.Ďalej
poukázal na žiadosť odporkyne o prevod predmetného bytu do osobného vlastníctva, adresovanú L. P.

P., R..K..S.., tiež na skutočnosť, že tento byt bol získaný výmenou za dvojizbový byt, ktorý bo pridelený
na jej meno, ako aj na skutočnosť, že na adrese predmetného bytu má odporkyňa stále evidovaný trvalý
pobyt. Trval na tom, že odporkyňa sa podieľala na úhrade nájomného a služieb spojených s nájmom, a
to tým, že navrhovateľ neoprávnene poberal jej invalidný dôchodok do mája 1999 a tento záver možno
založiť aj na základe odporkyňou už spomínaného predaja vecí patriacich i odporkyni, výťažok z ktorého

jej nebol poskytnutý, ale navrhovateľ si ho ponechal.

Na pojednávaní dňa 18.09.2007 navrhovateľ spresnil už viackrát postulovaný záver o trvalom opustení
spoločnej domácnosti odporkyňou, keď uviedol, že odporkyňa odišla pracovať do V. ako kuchárka na
miesto dohodnuté prostredníctvom pracovnej agentúry s tým, že mala odísť na 3 mesiace a zobrala si
veci na toto obdobie, mala sa vrátiť niekedy koncom novembra. Odporkyňa oznámila navrhovateľovi

niekedy v novembri 1997, že sa už nemieni vrátiť na Slovensko, nakoľko si našla vážnu známosť. Vnovembri išla staršia dcéra X. za ňou a vrátila sa s tým, že odporkyňa sa už nevráti, je tam spokojná.
Odporkyňa prišla na Slovensko v marci 1998 a vtedy navrhovateľovi uviedla, že nikoho nemá, že si
odíde vybaviť záležitosti do V. a vráti sa naspäť. Na otázku súdu, či odporkyňa pri návšteve Slovenska v

roku 1998 povedala navrhovateľovi, že odchádza definitívne zo Slovenska, navrhovateľ toto nepotvrdil.

Odporkyňa pri výsluchu na tomto pojednávaní uviedla, že prvýkrát oznámila svoje rozhodnutie rozviesť
sasvojejdcérevoktóbri1997potom,akobehomtohtomesiacanadviazalasosvojímterajšímmanželom
vzťah a uvedomila si, že môže žiť aj inak. Dcéru pozvala na návštevu do V. za účelom prediskutovania
svojho rozhodnutia; oznámila jej, že dôvodom rozvodu sú hádky s navrhovateľom ohľadom peňazí a

psychického týrania, ako aj to, že nadviazala vážnu známosť. Odporkyňa uviedla, že prvýkrát sa vrátila
na Slovensko v januári 1998, kedy sa chcela dohodnúť ohľadom výchovy ich dcér, pričom jej očakávania
smerovali k tomu, že sa rozvedie a bude žiť na Slovensku so svojimi dcérami. Navrhovateľ s rozvodom
súhlasil, lebo aj on mal v tom čase vážnu známosť. Odporkyňa dodala, že si bola vedomá toho, že
mladšiu dcéru X. nebude môcť vychovávať v V.. Pokiaľ ide o majetkovoprávne vyporiadanie medzi
účastníkmi po rozvode, odporkyňa uviedla, že mala v pláne odkúpiť si predmetný byt do osobného

vlastníctva a vyporiadať ho následne ako bezdpodielového spoluvlastníctvo manželov.

Výsluchom svedkyne X. P., K.. F. súd zistil, že odporkyňa zavolala dcéru na návštevu do V., aby jej
oznámila svoj zámer rozviesť sa a aby túto skutočnosť oznámila navrhovateľovi. Odporkyňa sa pred
dcérou vyjadrila, že po určitom čase chce žiť aj na Slovensku, nevyjadrila sa však kde a akým spôsobom.
K manželstvu účastníkov uviedla, že bolo narušené asi 10 rokov pred rozvodom. Potvrdila, že odporkyňa

do bytu nechodila, pretože sa bála. Prvýkrát sa domáhala vstupu do bytu až po svadbe svedkyne, keď
si chcela zobrať nejaké osobné veci - fotky, obrazy, knihy.

Výsluchom svedkyne X. F. súd zistil, že táto bola za odporkyňou v V. prvýkrát v mesiacoch júl - august
1997, kedy ju tam zaviezol a odviezol navrhovateľ, a v tomto čase odporkyňa známosť ešte nemala.
O rozhodnutí odporkyne rozviesť sa dozvedela od svojej sestry. Uviedla, že navrhovateľ ako aj ona

sama chceli, aby sa odporkyňa vrátila na Slovensko. Potvrdila, že odporkyňa bola v byte po rozvode
raz tajne, za prítomnosti dcér, avšak nie navrhovateľa, potom až v deň svadby staršej dcéry a v deň
narodením dcéry. Manželstvo účastníkov považovala za ideálne, až počas rozvodu vyšli na povrch
nezhody. Nezhody názorov medzi účastníkmi nepovažovala za hádky.

Z výsluchu svedkyne H. Y., ktorá je sestrou odporkyne, vykonanom na pojednávaní dňa 20.02.2014,

vyplynulo, že odporkyňa si pred dvadsiatimi rokmi od nej požičala sumu 3.319,39 eur (100.000,-Sk) na
kúpurodinnéhodomuvL..Abymohlasplatiťpožičanúsumu,odporkyňaodišlapracovaťdoK.,pričomuž
pred odchodom za prácou mala vážne zdravotné problémy. Nakoľko podľa navrhovateľa tam zarábala
málo peňazí, tento jej našiel prácu v V., kam aj odišla pracovať. Podľa jej vedomostí, keď sa odporkyňa
chcela z V. vrátiť, aby navštívila svoje deti, zo strany navrhovateľa jej bol zamedzený prístup do bytu.

Potvrdila, že viackrát osobne počula, ako navrhovateľ hovorí deťom, že odporkyňa ako ich matka ich
opustila, odišla za frajerom, ako aj to, ako odporkyni hovoril, že ju do bytu nevpustí, že tam nemá čo robiť.
Uviedla, že vie o tom, že počas trvania manželstva navrhovateľ viackrát napadol odporkyňu, pričom
toto nevidela priamo, ale informácie o napadnutí jej hovorievala odporkyňa väčšinou telefonicky, pričom
dodala, že na jej tele si nevšimla žiadne podliatiny, alebo iné veci nasvedčujúce tomu, že bola fyzicky

napadnutá.Ďalejzjejvýsluchuvyplynulo,ževieotom,žehlavnýmdôvodomodchodudoV.bolipeniaze,
pričom podľa jej vedomostí, odporkyňa uviedla navrhovateľovi, že sa chce vrátiť, s čím on nesúhlasil a
povedal jej, nech tam ešte ostane, nakoľko potrebujú peniaze. Svedkyňa uviedla, že pred uzatvorením
nového manželstva sa jej odporkyňa zdôverila, že chce zostať v V. s tým, že ako dôvod uviedla to,
že miluje súčasného manžela a súčasne to, že navrhovateľ jej robil neustále zle, nechcel ju púšťať do

bytu, zabraňoval jej v stretávaní s ich dcérami, tieto ovplyvňoval, aby sa s ňou nestretávali. Potvrdila,
že odporkyňa po rozvode chodievala aj do P., avšak do bytu sa nemohla dostať, keďže navrhovateľ ju
nechcel pustiť do bytu, čoho bola osobne bola asi tri alebo štyri razy svedkom.

Na tomto pojednávaní súd vykonal výsluch svedkyne C. F., ktorá je kamarátkou účastníkov, žijúcou byte
nachádzajúcom sa dve poschodia nad bytom, ktorého sa týka predmet konania, a z tohto zistil, že počas

návštev v byte účastníkov nevidela na odporkyni stopy fyzického násilia a ani sa jej odporkyňa v tomto
smerenesťažovala.Nebolasvedkomžiadnejhádkymedziúčastníkmikonaniaanepočulaanižiadenkrikmedziúčastníkmi.MedziodchodomodporkynedoV.asvadboujejdcéryX.saspolunestretli.Odporkyňa
bola s jej manželom doma u svedkyni asi dvakrát po spomínanej svadbe a rozprávali sa o bežných
veciach, pričom odporkyňa sa nesťažovala na problémy s bytom ani s navrhovateľom, dodávajúc, že

sama svedkyňa sa vyhýbala týmto témam, pri ktorých by sa odporkyňa mohla sťažovať na problémy
s navrhovateľom, keďže ako uvádza, má rada oboch. Vo vzťahu k starostlivosti o dcéry účastníkov
počas pobytu odporkyne v V. a v čase, keď bol navrhovateľ v práci (jazdil na kamióne), oboznámila súd,
že v tomto čase sa o deti starala svedkyňa spolu s jej manželom, a to až dovtedy, kým sa X. vydala,
ktorá potom spolu s manželom bývali v tomto byte. Zároveň potvrdila, že asi tak dva roky po odchode

odporkyne začala v byte bývať terajšia manželka navrhovateľa. K možnostiam odkúpenia bytov uviedla,
že byty boli k dispozícii na odkúpenie až dva roky po tom, čo odporkyňa odišla do V..

Na pojednávaní uskutočnenom dňa 10.06.2014 odporkyňa spresnila okolnosti ohľadom vyššie
popísaných platieb v tom zmysle, že sumu prevyšujúcu určené výživné posielala dcére X., ktorá bývala
v predmetnom byte, na úhradu nákladov spojených s bývaním. Dodala, že nevie, koho je účet, na ktorý
poukazovala finančné prostriedky - toto číslo účtu jej oznámil navrhovateľ, s ktorým bola dohodnutá, že

invalidný dôchodok nebude použitý na úhradu nájomného, že počas doby pobytu odporkyne v V. bude
dôchodok použitý na chod domácnosti, ktorú skutočnosť potvrdil aj navrhovateľ, dodávajúc, že tom čase
boli ešte manželmi a nikto nemohol predpokladať, že si odporkyňa nájde známosť.

Preskúmaním obsahu zmluvy o nájme bytu zo dňa 30.06.1992 súd zistil, že zmluva, ktorej predmetom
bol byt Č.. XX G. Č.. X X. N. R. Y. P., pozostávajúceho z obytnej kuchyne, predsiene a troch izieb,

komory, kúpeľne a príslušenstva - pivnice č. XX a zásobárne č. XX, bola uzavretá medzi prenajímateľom
označeným ako L. P., Š. J. P. a odporkyňou, ktorá bola v záhlaví zmluvy označená ako nájomca a ktorá
predmetnú zmluvu podpísala.

V liste z 3.10.1997, odoslanom prostredníctvom faxového zariadenia navrhovateľovi a dcéram
účastníkov, odporkyňa okrem iného uvádza, že sa už nedokáže vrátiť, pretože by mala strach, že jej

bude navrhovateľ vyčítať to, že si v V. našla známosť. Vyjadruje svoje rozhodnutie zostať v V., keďže
jej svedomie káže zostať tam a znášať všetko, čo prinesie osud. Oznamuje, že nechce z domu nič, svoj
podiel necháva deťom a dáva prísľub, že domácnosť nebude rozoberať, chce, aby zostalo všetko tak,
ako bolo dovtedy; akoby zomrela. Odporkyňa v liste píše, že už sa nikdy nevráti.

Z odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 13C/177/1998 - 16 zo dňa 27.10.1998, ktorým

bolo rozvedené manželstvo účastníkov, súd zistil, že návrh na rozvod podala odporkyňa, navrhovateľ
s rozvodom súhlasil. Príčinu rozvratu manželstva videl súd pôvodne v nevere navrhovateľa, neskôr
v povahových a názorových nezhodách a nakoniec v definitívnom ukončení spolužitia a odchodom
odporkyne do V.. Manželstvo účastníkov bolo uzatvorené dňa 27.9.1975.

Z výpisu z katastra nehnuteľností pre katastrálne územie L. súd zistil, že navrhovateľ a odporkyňa sú

podielovými vlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX - parcely registra „C“, parcela č. XXX
o výmere XXX H.X, zastavané plochy a nádvoria, parcela č. XXX o výmere XXX H.2, záhrady, dom so
súpisným číslom XXX, stojaci na parcele č. XXX, každý v podiele 1.

Z úradného záznamu zo dňa 21.12.2001 spísaného na L. P. P., R..K..S.. vyplýva, že navrhovateľ sa dňa
21.12.2001 dostavil na oddelenie predaja bytov a žiadal o odkúpenie ním obývaného bytu do svojho

výlučného osobného vlastníctva, dôvodiac, že odporkyňa sa v byte od roku 1997 trvale nezdržiava.
Po preverení evidenčného listu bolo zistené, že prenajímateľ eviduje navrhovateľa a odporkyňu
ako spoločných nájomcov. S ohľadom na to prenajímateľ žiadal predložiť prehlásenie odporkyne ako
nájomcu, že trvale opustila spoločnú domácnosť, v opačnom prípade je nutné, aby bol zánik spoločného
nájmu bytu prenajímateľovi zdokladovaný dohodou o zániku spoločného nájmu bytu, alebo súdnym

rozhodnutím.

Kzmluveonájmebytuzodňa30.06.1992boldňa05.12.2005uzavretýdodatokč.X, priuzavretíktorého
vystupoval za prenajímateľa L. P.Á. P., R..K..S.. a za nájomcu navrhovateľ.Z listu L. P. P., R..K..S.. zo dňa 06.11.2006 vyplýva, že odporkyňa požiadala o odkúpenie predmetného
bytu do osobného vlastníctva dňa 29.01.1997 a dňa 04.02.1999 bola obyčajnou zásielkou zaslaná
ponuka na kúpu bytu. Inú žiadosť o odkúpenie bytu prenajímateľ ku dňu napísania listu neevidoval.

Z listu R. J. zo dňa 19.05.2014 súd zistil, že invalidný dôchodok odporkyne bol v období od 02.04.1991
do 01.07.1997 a od 020.09.1998 do 01.05.1999 poukazovaný na adresu trvalého bydliska odporkyne
poštovou poukážkou.

ZvýpisovzbankovéhoúčtuodporkynevedenéhovpeňažnomústaveR.R.,C..R..vyplýva,žeodporkyňa
mala zriadený trvalý príkaz na číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX, na ktorý poukazovala za obdobie od
15.10.1998 do 15.07.2000 sumu 33,19 eur (1.000 Sk) ako úhradu výživného a sumu 438,16 eur (13.200

Sk) bez bližšej špecifikácie a za obdobie od 03.12.2003 do 11.04.2006 trvalý príkaz na číslo účtu
XXXXXXXXX/XXXX, na ktorý poukazovala sumu 99,58 eur (3.000 Sk) so správou pre adresáta „výživné
plus vreckové od mamy“.

Podľa § 703 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej aj ako „OZ“), ak sa za trvania manželstva manželia
alebo jeden z nich stanú nájomcami bytu, vznikne spoločný nájom bytu manželmi.

Podľa § 705 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak sa rozvedení manželia nedohodnú o nájme bytu, súd
na návrh jedného z nich rozhodne, že sa zrušuje právo spoločného nájmu bytu. Súčasne určí, ktorý z
manželov bude byt ďalej užívať ako nájomca.

Podľa § 707 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak zomrie jeden z manželov, ktorí boli spoločnými
nájomcami bytu, stane sa jediným nájomcom pozostalý manžel.

Podľa § 708 Občianskeho zákonníka, ustanovenia § 706 ods. 1 a 2 a § 707 ods. 1 platia aj v prípade,
ak nájomca opustí trvale spoločnú domácnosť.

Podľa § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka, občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené
ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom
aj účelom im najbližšie.

Podľa § 115 Občianskeho zákonníka, domácnosť tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a spoločne
uhrádzajú náklady na svoje potreby.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 7 O.s.p. súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť aj tak, že namiesto určenia výšky

trov prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom alebo percentom. Po právoplatnosti
tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania súd samostatným uznesením.

Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa bol podaný dôvodne. Nakoľko
sajednáourčovaciužalobu,súdprvotneskúmal,čimánavrhovateľnaliehavýprávnyzáujemnatakomto
určení a dospel k záveru, že u navrhovateľa je daný naliehavý právny záujem na tomto určení, pretože

sa domáha odkúpenia sporného bytu do výlučného vlastníctva, pričom k nemu potrebuje buď súhlas
odporkyne (v prípade existencie spoločnému nájmu) alebo rozhodnutie súdu (o zrušení spoločného
nájmu a určení výlučného nájomcu, alebo o určení za výlučného nájomcu z dôvodu trvalého opustenia
spoločnej domácnosti druhým z manželov). Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že v
zmysle § 703 ods. 1 OZ vznikol k predmetnému bytu spoločný nájom bytu manželmi, nakoľko za trvaniamanželstva, a to dňa 30.6.1992 sa stala odporkyňa nájomcom predmetného bytu. Nesprávny preto
je právny názor odporkyne, že nakoľko nájomná zmluva bola podpísaná výlučne ňou, preto výlučnou
nájomkyňou predmetného bytu sa stala ona a navrhovateľ tento byt spolu s odporkyňou užíval len v

postavení osoby žijúcej v spoločnej domácnosti s odporkyňou. Účastníkom tak vzniklo právo spoločného
nájmu bytu manželmi k bytu, ktorý je predmetom tohto konania. Podľa ustanovenia § 115 Občianskeho
zákonníka domácnosť tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a spoločne uhrádzajú náklady na svoje
potreby. Domácnosť vzniká splnením dvoch kumulatívnych podmienok, fyzické osoby najmenej dve,
inak počet nie je obmedzený, musia spolu trvale žiť a spoločne uhrádzať náklady na svoje potreby.

Tieto znaky možno stručnejšie vymedziť ako trvalé spotrebné spoločenstvo. Trvale spolužitie spravidla
predpokladáspoločnébývanie,niejetovšakbezvýnimočnápodmienka.Niejerozhodujúceanito,čičlen
domácnosti je v nej prihlásený na prechodný alebo trvalý pobyt (toto má len evidenčný charakter), ktorá
nič nemení na úmysle žiť natrvalo v určitej spoločnej domácnosti, resp. túto trvale opustiť. Nie je možné
preto pri posudzovaní, či fyzické osoby žili v spoločnej domácnosti prihliadať len na to, či spolu bývali, ale
môže nastať situácia, že spoločná domácnosť ako spotrebné spoločenstvo je vytvorená, aj keď manželia

z nejakých dôvodov, nebývajú spolu. Základným znakom zákonného pojmu domácnosť je, že musí
ísť o spotrebné spoločenstvo. Pojem „spoločná domácnosť“ v zmysle § 115 Občianskeho zákonníka
súdy vykladajú tak, že spoločnú domácnosť vedú tí, ktorí spolu trvale žijú a spoločne uhrádzajú náklady
na svoje potreby. Spolužitie sa považuje právom za trvalé, ak sú objektívne zistiteľné okolnosti, ktoré
svedčia o úmysle viesť také spoločenstvo trvale, nielen na prechodnú dobu (viď rozhodnutie Najvyššieho

súdu SR publikované pod R 34/1982 v Zbierke súdnych rozhodnutí).

Sporným medzi účastníkmi konania bolo, či došlo alebo nedošlo k zániku práva spoločného nájmu bytu
manželmi trvalým opustením spoločnej domácnosti odporkyňou. Navrhovateľ tvrdí, že došlo k zániku
spoločného nájmu bytu manželmi z dôvodu trvalého opustenia spoločnej domácnosti odporkyňou, ktorá
natrvalo opustila spoločnú domácnosť, keď odišla za prácou do V. v máji 1997, s tým, že sa mala

po pol roku vrátiť domov, no odporkyňa telefonicky a faxom oznámila dcéram (staršej X. v novembri
1997) ako aj navrhovateľovi, že sa už nevráti. Z bytu si odniesla svoje osobné veci. Odporkyňa sa po
rozvode opätovne vydala a so súčasným manželom si vytvorila spoločnú domácnosť, pričom má za to,
že odporkyňa nemôže mať dve spoločné domácnosti. Odporkyňa tvrdila, že predmetný byt dobrovoľne
neopustila, keď do tohto bytu sa po tom, čo odišla pracovať do V., nemohla vrátiť, pretože sa jej

navrhovateľ vyhrážal zabitím, keďže sa nevedel vyrovnať s tým, že ho odporkyňa opustila.

V súvislosti s vyriešením otázky, či v danom prípade došlo alebo nedošlo k trvalému opusteniu spoločnej
domácnosti žalovanou a tým k zániku práva spoločného nájmu bytu manželmi je potrebné rozlišovať
medzi odchodom zo spoločnej domácnosti a trvalým opustením spoločnej domácnosti. Znaky trvalého
opustenia spoločnej domácnosti má konanie, pri ktorom je daný úmysel zrušiť a neobnovovať spoločnú

domácnosť. Záver o trvalom opustení spoločnej domácnosti možno vyvodiť nielen z prípadného
výslovnéhovyhlásenianájomcu,ženatrvaloopúšťaspoločnúdomácnosť,aletiežztakéhojehokonania,
so zreteľom na ktoré možno usudzovať, že sa do spoločnej domácnosti nemieni vrátiť. Môže preto
ísť tak o konanie urobené výslovne ale aj konkludentne - spôsobom, ktorý nevzbudzuje pochybnosti
o vôli nájomcu trvale opustiť spoločnú domácnosť. V prípade, že nájomca opustí takto spoločnú

domácnosť, zo zákona (ex lege) zaniká právo spoločného nájmu bytu a zaniknuté právo nájomcu sa
nemôže obnoviť. Pri trvalom opustení spoločnej domácnosti je rozhodujúcou skutočnosťou to, že je
pri ňom daný a zrealizovaný zámer manžela nebývať spoločne s druhým manželom a nevykonávať
v byte práva nájomcu. K trvalému opusteniu spoločnej domácnosti môže dôjsť predovšetkým tým, že
spoločnú domácnosť opúšťajúci manžel už pri svojom odchode z domácnosti jasne nespochybniteľným

a zrozumiteľným spôsobom dá najavo, že natrvalo opúšťa spoločnú domácnosť. V takom prípade sa
odchod zo spoločnej domácnosti časovo viac menej kryje s trvalým opustením spoločnej domácnosti.
Nemožno však vylúčiť aj iný spôsob trvalého opustenia spoločnej domácnosti, kedy manžel, ktorý odišiel
zo spoločnej domácnosti so zámerom a vôľou vykonávať v budúcnosti práva nájomcu, až následne z
určitého dôvodu a niekedy aj s dlhším časovým odstupom, prípadne aj počas prebiehajúceho súdneho

konania o zrušenie práva spoločného nájmu bytu svoje pôvodné postoje a zámery prehodnotí a až
dodatočne prijme a zrealizuje zámer opustiť natrvalo spoločnú domácnosť. V takom prípade sa odchod
zo spoločnej domácnosti a trvalé opustenie spoločnej domácnosti časovo nekryjú; právne následky
konaniasmerujúcehoktrvalémuopusteniuspoločnejdomácnostinastávajúvtommomente,keďmanžel
- nájomca svoju vôľu opustiť trvale spoločnú domácnosť prejavil a realizoval. Ak raz dôjde k trvalému

opusteniu spoločnej domácnosti, ex lege zo zákona zaniká právo spoločného nájmu bytu manželmia toto právo už by sa mohlo obnoviť iba v prípade znovu uzavretia manželstva bývalými manželmi,
čiže zmena postoja bývalého manžela, ktorý trvale opúšťa spoločnú domácnosť vzhľadom na zmenu
okolností, ktoré nastanú v budúcnosti, nemôže mať už vplyv pokiaľ ide o predchádzajúci úmysel už

spoločnú domácnosť neobnoviť.

V danom prípade k trvalému opusteniu spoločnej domácnosti odporkyňou podľa názoru súdu so
všetkými právnymi dôsledkami v zmysle § 707 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 708
Občianskeho zákonníka došlo, pričom súd k takémuto záveru dospel na základe vykonaných dôkazov,
keď samotná odporkyňa na pojednávaní dňa 5.5.2006 uviedla, že manželstvo s jej terajším manželom

uzavrela preto, aby si vyriešila svoju bytovú otázku, čo svedčí o jej rozhodnutí riešiť svoju bytovú
potrebu trvalým spôsobom mimo sporného bytu. Preukázanie prípadného vyriešenia bytovej otázky
odporkyne bolo úlohou súdu prvého stupňa (po zrušení rozsudku zo dňa 23.2.2005) tak, ako to uviedol
odvolací súd (na č.l. 101). Odporkyňa súčasne po rozvode manželstva s navrhovateľom uzatvorila dňa
7.4.2001 manželstvo s jej terajším manželom, čím podľa súdu vylúčila možnosť tvoriť s navrhovateľom
naďalej spoločnú domácnosť (ako spotrebné spoločenstvo), a tak spoločne s ním uhrádzať náklady

na ich potreby, náklady na domácnosť. Je logicky nepredstaviteľné aby odporkyňa ako znovu vydatá
tvorila spoločnú domácnosť (ako trvalé a spotrebné spoločenstvo) s bývalým manželom. Odporkyňa
súdu uviedla, že už v čase uzavretie manželstva s jej terajším manželom chcela bývať na Slovensku
(neuviedla, v spornom byte), pričom na jeho následnú otázku, prečo nezostala bývať v rodinnom
dome (nie byte) v L., ktorý je vo vlastníctve účastníkov konania, odpovedala tak, že nemala od tohto

domu kľúče. Čo sa týka preukázania okolností, za ktorých odporkyňa odišla z bytu, tak bolo nesporne
preukázané, že prvotným dôvodom jej odchodu do V. v máji 1997 bola práca, na čom sa zhodli
účastníci konania a potvrdili to i svedecké výpovede. Tento (pracovný) zámer sa neskôr podľa súdu
však zmenil na zámer trvale opustiť spoločnú domácnosť, čo potvrdzuje obsah faxového podania
zaslaného navrhovateľovi dňa 3.10.1997, v ktorom odporkyňa uviedla, že sa už nedokáže vrátiť, pretože

by mala strach, že jej bude navrhovateľ vyčítať to, že si v V. našla známosť, vyjadrila v ňom svoje
rozhodnutie zostať v V., oznámila navrhovateľovi, že nechce z domu nič, svoj podiel necháva deťom a
dáva prísľub, že domácnosť nebude rozoberať, chce, aby zostalo všetko tak, ako bolo dovtedy; akoby
zomrela. Odporkyňa v liste píše, že už sa nikdy nevráti. Tvrdenia odporkyne o písaní tohto listu pod
veľkým psychickým tlakom neboli žiadnym spôsobom súdu preukázané. Napokon odporkyňa svojej

dcére (svedkyni X. P.) v V. oznámila, že sa domov nevráti, pričom v tomto čase už bývala v domácnosti
so svojím súčasným manželom. Uvedená svedkyňa uviedla, že odporkyni do bytu nebolo umožnené
vstupovať bez prítomnosti jej otca, že raz došlo k situácii, že matka bola v byte za jej prítomnosti, bol
tam aj otec a došlo medzi nimi k hádke, odvtedy matka v byte nebola, pričom bola v byte za účelom
zobrať si svoje veci a nie tam bývať, no súčasne uviedla, že jej navrhovateľ stále vravel, aby odporkyňu

prehovorila, aby sa vrátila domov. Svedkyňa X. F., dcéra účastníkov, potvrdila, že odporkyňa odišla do V.
za prácou, čo bol prvotný dôvod, ďalšie dôvody jej odchodu nevedela uviesť, nebola svedkom toho, že
by jej otec zabraňoval vstupu do bytu jej matke (odporkyni). Svedkyňa uviedla, že dôvodom rozhodnutia
odporkyne nevrátiť sa na Slovensko boli nezhody v manželstve, pričom dodala, že hlavným dôvodom
nebolo to, že by jej v tom navrhovateľ bránil. Uviedla, že osobne nevie o tom, že by navrhovateľ bránil

odporkynivstupovaťdobytu.Tietosvedeckévýpovedejednoznačnenepotvrdili,žebynavrhovateľbránil
odporkyni sa do bytu vrátiť, preukázali len určitú mieru nezhôd medzi účastníkmi konania, ktorá nebola
preukázanávtakejmiere(svedkyňaX.P.bolarazsvedkomhádkymedzinimi,odktorejodporkyňavbyte
nebola), že by táto bola dôvodom nevrátenia sa do bytu. Svedeckou výpoveďou svedkyne C. F. (susedy)
bolo preukázané, že na odporkyni si v minulosti (do jej odchodu do V.) stopy fyzického násilia nevšimla

a ani sa jej odporkyňa v tomto smere nesťažovala. Nebola svedkom žiadnej hádky medzi účastníkmi
konania a nepočula ani žiaden krik medzi účastníkmi z ich bytu. Svedkyňa H. Y. síce uviedla, že vie o
tom, že počas trvania manželstva navrhovateľ viackrát napadol odporkyňu, avšak toto nevidela priamo,
ale informácie o napadnutí jej hovorievala odporkyňa väčšinou telefonicky, pričom dodala, že na jej tele
si nevšimla žiadne podliatiny, alebo iné veci nasvedčujúce tomu, že bola fyzicky napadnutá. Svedkyňa

ďalej uviedla, že pred uzatvorením nového manželstva sa jej odporkyňa zdôverila, že chce zostať v V.
s tým, že ako dôvod uviedla to, že miluje súčasného manžela a súčasne to, že navrhovateľ jej robil
neustále zle, nechcel ju púšťať do bytu, zabraňoval jej v stretávaní s ich dcérami, tieto ovplyvňoval, aby
sa s ňou nestretávali. Svedeckými výpoveďami teda neboli preukázané také nezhody medzi účastníkmi
konania počas manželstva, ktoré by boli dôvodom odchodu odporkyne zo spoločnej domácnosti, resp.

dôvodom nevrátenia sa do spoločnej domácnosti. K nezhodám medzi účastníkmi vo väčšej miere prišlo
po rozhodnutí odporkyne zostať v V. a nevrátiť sa, no najmä po zistení a oznámení o novej známostiodporkyne s jej terajším manželom (čo nepriamo uviedla odporkyňa na pojednávaní dňa 4.5.2004, keď
uviedla, že sa navrhovateľ nevedel vyrovnať s tým, že ho opustila). Úmysel odporkyne vrátiť sa do
spoločnej domácnosti, resp. ju trvale neopustiť nepreukázal ani predložený výpis z účtu o zasielaní sumy

99,58 eur (3.000 Sk) so správou pre adresáta „výživné plus vreckové od mamy“ na účet navrhovateľa,
lebo ako už z poznámky vyplýva, jednalo sa o výživné pre X. F. (jej dcéru) spolu s vreckovým. Úmysel
odporkyne vrátiť sa do spoločnej domácnosti, resp. ju trvale neopustiť nepreukázala ani potvrdením
o tom, že jej invalidný dôchodok bol poukazovaný v hotovosti na adresu jej trvalého pobytu, uvedená
adresa: G. R. XX, P.. Čo sa týka žiadosti odporkyne na odkúpenie bytu do vlastníctva zo dňa 28.1.1997,

ako vyplýva z dátumu tejto žiadosti, táto bola vyhotovená ešte za trvania manželstva účastníkov ako i v
čase ešte pred odchodom odporkyne do V., resp. jej zotrvaním v V.. Súd ešte dodáva, že žiadny dôkaz
nepreukázal, že by vyriešenie bytovej otázky odporkyne (uzavretím manželstva s jej terajším manželom)
bolo vynútené protiprávnym konaním navrhovateľa. S trvalým opustením spoločnej domácnosti sú z
hľadiska zániku práva spoločného nájmu bytu manželmi spojené tie isté právne následky, ako v prípade
smrti manžela, ktorý bol nájomcom bytu, teda priamo zo zákona zanikne právo spoločného nájmu bytu

manželmi.

Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že došlo k zániku spoločného nájmu bytu, ktorý je
predmetom tohto konania trvalým opustením spoločnej domácnosti odporkyňou a keďže navrhovateľ
preukázal aj naliehavý právny záujem na podaní tejto žaloby tak ako bolo vyššie uvedené, súd preto
návrhu navrhovateľa vyhovel a vzájomný návrhu odporkyne, ktorá sa domáhala, aby súd zrušil právo

spoločného nájmu bytu manželmi a určil, že výlučným nájomcom bytu je odporkyňa, z tohto dôvodu
(zániku práva spoločného nájmu bytu zo zákona) zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle citovaných zákonných ustanovení § 142 ods. 1 a § 151
ods. 7 O.s.p. tak, že navrhovateľovi ako úspešnému účastníkovi priznal náhradu trov konania v rozsahu
100 %. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd rozhodne o výške náhrady trov konania samostatným

uznesením.

Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho
robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,

pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti

rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok
konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny
nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.)