Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, June 30, 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/340/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2212213442
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2212213442.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Iveta Jankovičová a členiek

senátu JUDr. Lea Stovičková a JUD. Daša Kontríková v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia, a.
s., Piešťany, Teplická 7434/147, IČO: 36 234 176, zastúpeného advokátskou kanceláriou: ERASMUS
LEGAL, s. r. o., Bratislava, Justičná 9, proti žalovanému: Z. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. S., G. XX/X,
zastúpenému advokátskou kanceláriou: LLPMV Lawyers, s. r. o., Bratislava, Karpatská 18, o zaplatenie
3.787,27 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda
č.k. 12C/142/2012-36 zo dňa 10. apríla 2013, takto

r o z h o d o l :

P r i p ú š ťa s a späťvzatie návrhu v časti zaplatenia istiny 172,63 eur, r u š í sa rozsudok v tejto

časti a konanie sa v tejto časti z a s t a v u j e.

M e n í rozsudok súdu prvého stupňa tak, že :

Žalovaný je povinný zaplatiť 698.46 eur s 0,026% úrokom z omeškania denne zo sumy 1.388,98 eur od
11.08.2012 do 29.01.2013, zo sumy 1.216,35 eur od 30.01.2013 do 15.03.2013, zo sumy 1.043,72 eur
od 16.03.2013 do 12.04.2013 a zo sumy 871,09 eur od 13.04.2013, zo sumy 698,46 eur od 11.6.2014
do zaplatenia v splátkach po 172,63 eur mesačne, pod stratou výhody splátok, počnúc právoplatnosťou
rozsudku.

R u š í s a rozsudok súdu prvého stupňa v časti vrátenia časti súdneho poplatku a v tejto časti s a
vracia na ďalšie konanie.

V ostatnej časti sa rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v sume 162,91 eur na účet

právneho zástupcu žalovaného do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 871,09 eur s 0,026% úrokom
z omeškania denne zo sumy 1.388,98 eur od 11.08.2012 do 29.01.2013, zo sumy 1.216,35 eur od
30.01.2013 do 15.03.2013, zo sumy 1.043,72 eur od 16.03.2013 do 12.04.2013 a zo sumy 871,09
eur od 13.04.2013 do zaplatenia v splátkach po 172,63 eur mesačne, vždy do 25. dňa mesiaca, pod
stratou výhody splátok, počnúc právoplatnosťou rozsudku. Súd zastavil konanie v časti o zaplatenie
istiny 345,26 eur. Vo zvyšku súd žalobu zamietol. Súd vrátil žalobcovi 13,94 eur na zaplatenomsúdnom poplatku. O trovách rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v danom prípade v úverovej zmluve však absentujú niektoré
podmienky, s ktorými zákon o spotrebiteľských úveroch spája právo žalobcu ako dodávateľa požadovať

len poskytnutý úver, bez úrokov a bez poplatkov a povinnosť dlžníka ako spotrebiteľa splatiť úver iba
vo výške poskytnutých peňažných prostriedkov, bez úrokov a bez poplatkov. Tu potom žalobca nie je
oprávnený zo zmluvy požadovať okrem istiny poskytnutého úveru aj iné plnenie - úroky obsiahnuté v
zmluve, poplatok za omeškanie, poistenie. V predmetnej zmluve chýbajú náležitosti určené v § 4 ods.
2 písm. g/ a i/. Dojednania o splatnosti mesačných splátok, ako aj o splatnosti celého úveru v úverovej

zmluve nemožno posúdiť ako zrozumiteľné pre spotrebiteľa, tieto údaje vyžadované zákonom musia byť
označené jednoznačne a navyše nie s odkazom na skutočnosť, ktorá nastane až po podpísaní zmluvy
pre spotrebiteľa v neznámej v lehote (dňom poskytnutia peňažných prostriedkov). Pre absenciu týchto
náležitostí zmluvy je potrebné považovať tento spotrebiteľský úver za úver bez poplatkov a bez úrokov,
ako to vyplýva z cit. § 4 ods. 3 Zák. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu podpísania
zmluvy. Aj absencia iba jednej z nich má tie isté dôsledky. Vychádzajúc z uvedeného je potom žalovaný

povinný vrátiť žalobcovi len hodnotu toho, čo mu dodávateľ - právny predchodca žalobcu poskytol, bez
akéhokoľvek navýšenia, teda bez úrokov z úveru a bez poplatkov za omeškanie. Žalobca žalovanému
v zmysle zmluvy poskytol úver 4.315,21 eur. Iba túto čiastku je žalovaný povinný vrátiť žalobcovi.
Nárok žalobcu bol oprávnený iba vo výške kladného rozdielu celkovej sumy žalovaným prečerpaných
peňažných prostriedkov a celkovej sumy vrátených splátok. Podľa predložených listín žalovaný na úvere

splatil pred zosplatnením sumu 2.926,23 eur, po zosplatnení úveru 3x 172,63 eur, spolu 3.444,12 eur.
Ostalo mu tak vrátiť sumu 871,09 eur, preto len v tejto časti nároku na istine súd žalobe vyhovel, takisto aj
nárokunaúrokzomeškaniaurčenýdennousadzbou(auplatnenývsúladesozákonnouúpravou),keďže
žalovaný sa preukázateľne do omeškania dostal. Pokiaľ sa žalovaný bráni plneniu tým, že pohľadávka
žalobcu nie je splatná, tu súd poukazuje na § 565 Občianskeho zákonníka. Čo sa však týka nároku

na zmluvnú pokutu, táto zmluvná podmienka je „dojednaná“ v obchodných podmienkach a nespĺňa
zákonom stanovenú podmienku písomnej formy obojstranného súhlasu zmluvných strán, nakoľko tu
absentuje vážny prejav vôle žalovaného. Z tohto dôvodu súd v časti nároku na zmluvnú pokutu žalobu
zamietol. Podľa § 160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch
dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť lehotu dlhšiu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa

môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí a to aj tak, že omeškanie s
plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Vzhľadom na žiadosť žalovaného a
výšku uloženej povinnosti mu súd povolil vykonať peňažné plnenie v splátkach, pričom ich výšku určil
tak,abybolapohľadávkažalobcuuspokojenáčonajskôr.Pokiaľsavšakžalovanýomeškásozaplatením
čo i len jednej splátky, stane sa splatnou mu uložená povinnosť v jej zvyšku v celosti. O trovách konania

súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., obe sporové strany boli v konaní sčasti úspešné a preto súd
ani jednej náhradu trov konania nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca, okrem výroku o zastavení konania v časti 345,26
eur a to z dôvodu ustanovenia § 205 ods. 2 písm. a/, b/, d/ a f/ v spojení s ustanovením § 221
ods. 1 písm. f/ O.s.p.. Žalobca má za to, že konanie je postihnuté inou vadou konania, ktorá má za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci (rozhodnutie je v časti nepreskúmateľné), súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobcovi bola odňatá možnosť konať pred súdom. Ku kráteniu
vráteného súdneho poplatku uviedol, že v zmysle platnej právnej úpravy zákona číslo 71/1992 Zb. o
súdnych poplatkoch do 31.12.2013 mal byť vrátený súdny poplatok v súlade s ustanovením § 11 ods.

4 krátený o 6,63 eur. Čo sa týka nároku na zmluvnú pokutu, tento súd zamietol. V tejto časti však
považuje odvolateľ rozhodnutie za nepreskúmateľné, keďže zmluvnú pokutu v pravom slova zmysle si
žalobca v tomto konaní neuplatňoval. Súd však nešpecifikuje, čo konkrétne má na mysli, keď hovorí o
zmluvnej pokute, preto sa žalobca k tejto časti výroku nemôže kvalifikovane vyjadriť. Ak má však súd
na mysli položku úroku z úveru p.a., ktorú keby mal žalovaný uhradiť v prípade riadneho platenia úveru,

uplatňovaný v zmysle § 6 Hlavy 6, tak s týmto právnym posúdením sa žalobca nestotožňuje, pretože
nárok je treba správne chápať ako ušlý úrok a nie ako zmluvnú pokutu, pretože uvedený nárok nie
je sankčný nárok, to znamená, že žalobca si voči žalovanému nežiada zaplatiť o nič viac ako to, čo
žalovaný žalobcovi v priebehu riadneho splácania úveru uhradil. Zo zákonnej úpravy zmluvnej pokuty
jednoznačne vyplýva povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu v prípade porušenia zmluvnej povinnosti. Z

§ 1 Hlavy 5 úverových podmienok splácania úveru vyplýva, že celková výška úroku, ktorú si mohol
žalobca voči žalovanému uplatniť v prípade riadneho platenia úveru je nasledovná: 118,90 eur (výškasplátky) - 4,55 eur (poplatok za poistenie) sa rovná 114,35 eur krát 60 splátok je spolu 6.861 eur -
4.315,21 eur (výška úveru) sa rovná 2.545,79 eur (o tom bol odporca informovaný). Z predloženého
splátkového kalendára celková výška úveru je suma rovnajúca sa súčtu vyrubeného úroku a ušlého

úroku, to znamená 1.895,11 eur + 344,30 eur rovná sa 2.239,41 eur, čo je o 30 eur menej ako výška
úroku z úveru, ktorú si žalobca v zmysle úverovej zmluvy mohol uplatňovať. Preto treba žalobcovi
nárok vo výške 344,30 eur priznať. Poukázal tak aj na rozhodnutie Okresného súdu v Prešove sp.
zn. 29C/182/2012, v ktorom ušlý úrok potvrdil, pretože vykonaným dokazovaním je preukázané, že so
žalovaným zmluvnú povinnosť porušil podľa ust. § 420 OZ riadne a včas poskytnutý úver, to znamená

ušlý úrok má podľa súdu v zmysle ustanovenia § 442 OZ charakter ušlého úroku, keďže v dôsledku
spôsobenia škody nedošlo k zväčšeniu majetku, hoci sa to pri predpokladanej činnosti dalo očakávať.
K absencii obligatórnych náležitostí v úverovej zmluve uviedol, že je formalistická a aplikácia práva na
prvostupňovom súde hraničí s ochranou spotrebiteľa, zasahuje do práv a právnych záujmov žalobcu,
keďže prvostupňový súd považoval poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov, čím prakticky zbavil
žalobcu jeho práva na zaplatenie úrokov a poplatkov, na ktoré má z uzatvorenej zmluvy o úvere nárok.

Splatnosť prvej splátky však bola stanovená práve po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru (v úverovej
zmluve v texte v bode 44 až 45). Okrem iného úverová zmluva obsahuje aj údaj o RPMN (vo výške 24,20
% bod 38 úverovej zmluvy), priemernej RPMN (vo výške 19,29 eur bod 39 úverovej zmluvy), takisto
bol uvedený aj úrok za poskytnutie úveru (vo výške 19,77 % bod 37). V zmysle § 1 Hlavy 4 úverových
podmienok, úver bol poskytnutý žalovanému tretím dňom odo dňa odoslania predmetnej čiastky z účtu

spoločnosti na bankový účet určený žalovaným, to znamená 18.12.2008. Konečná splatnosť úveru
bola v bode 44 úverovej zmluvy vyjadrená ako 60 mesiacov po poskytnutí úveru. Potom poukázal
na ustanovenie § 4 ods. 1 až 3 zákona číslo 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného
ku dňu uzatvorenia zmluvy, pričom sa nestotožňuje so záverom súdu, že úverová zmluva nespĺňa
obligatórne náležitosti v zmysle zákona, na základe čoho posúdil predmetnú zmluvu ako bezúročnú

a bez poplatkov. Má za to, že úverová zmluva spĺňa všetky zákonom stanovené náležitosti, ktoré sú
zrozumiteľné, jednoznačné, určité vzhľadom na odbornú literatúru (Spotrebiteľská zmluva v aplikačnej
praxi v Slovenskej republike a v EÚ od JUDr. J. Krajču), treba venovať pozornosť tomu, či z celkového
obsahu zmluvného dojednania je možné zistiť zákonom požadované údaje. Je zrejmé z ustanovení
zmluvy, k akému termínu treba uhrádzať jednotlivé splátky, v akej lehote má byť úver splatný, nie je preto

na mieste tvrdenie súdu, že je vyjadrenie neurčité a nezrozumiteľné. Žiaden právny predpis neurčuje,
že konečná splatnosť úveru má byť špecifikovaná konkrétnym dátumom a nie počtom mesiacov, počas
ktorýchdlžníkhradíjednotlivésplátky.Slovnéspojenieuvedenévbode44úverovejzmluvy(60mesiacov
po poskytnutí úveru) je dostatočne určité. Rovnako termín splátok vyjadrený slovným spojením (prvá
splátka je splatná práve po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru) nemôže byť súdom posúdená ako

nezrozumiteľná, keďže je zrejmé, že splátky sú splatné mesačne práve po jednom mesiaci od dátumu
poskytnutia úveru a žalovaný musel vedieť, kedy mu bol úver poskytnutý. Takisto nie je nikde uvedené,
že termín splatnosti jednotlivých splátok musí byť špecifikovaný konkrétnym dátumom priamo v úverovej
zmluve. Z predloženého splátkového kalendára je zrejmé, že splátky boli splatné vždy k 18. dňu v
kalendárnom miesiaci, na základe čoho žalovaný hradil takmer 2 roky dohodnuté splátky. Vzhľadom na

ďalšiu úhradu žalovaného 09.04.2013 vo výške 172,63 eur žalobca berie v tejto časti svoj návrh späť,
žiada,abyodvolacísúdpriznalžalobcoviplnýúspechvoveciaajplnúnáhradutrovodvolaciehokonania,
navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, alternatívne
zmeniť rozhodnutie súdu prvého stupňa a vyhovieť návrhu v celom rozsahu vrátane uplatnených trov,
ktoré špecifikoval a vyčíslil.

Vyjadrenie k tomuto odvolaniu podal žalovaný v zastúpení svojho právneho zástupcu. Žalovaný
považoval odôvodnenie rozsudku prvostupňového súdu za dostatočné, pretože Ústavný súd podľa
konštantnej judikatúry (IV. ďalej ÚS 115/03, III. U S 209/04) vyslovil, že súčasťou obsahu základného
práva na spravodlivé súdne konanie (článok 46 ods. 1 Ústavy, článok 6 ods. 1 Dohovoru) je právo
účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva

odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,
to znamená s uplatnením nárokov na ochranu proti takémuto uplatneniu. Všeobecný súd nemusí
dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (I. ÚS 241/07). Preto je žalovaný

toho názoru, že dostatočne prvostupňový súd preukázaným spôsobom odôvodnil svoje rozhodnutie.
Vzhľadom k tom, že posúdil prvostupňový súd zmluvu o úvere uzavretú medzi účastníkmi za bezúročnúa bez poplatkov v zmysle zákona číslo 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, nepovažuje za
podstatné, aby sa prvostupňový súd vyjadroval ku každej žalobcom požadovanej časti uplatneného
nároku. Žalobca už v podanej žalobe nepresne nezrozumiteľným spôsobom definoval tento nárok

ako zmluvnú pokutu, rovnaký pojem pritom používa aj vo svojich úverových zmluvných podmienkach.
Ustanovenie § 6 Hlavy 6 úverových zmluvných podmienok nie je možné považovať za zrozumiteľné pre
spotrebiteľa. Súd prvého stupňa dobre odôvodnil, že neboli splnené obligatórne náležitosti, a preto
treba považovať poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov. Pokiaľ aj zmluva o spotrebiteľskom
úvereobsahujeúdajokonečnejsplatnostiúveruatermínesplátok,tentojeuvedenýtakmernečitateľným

drobným písmom a potom vzhľadom na zásadu ochrany spotrebiteľa možno uvažovať o tom, že takto
uvedený údaj akoby neexistoval. Aj v tomto vzťahu má súd povinnosť chrániť spotrebiteľa ako slabšiu
zmluvnú stranu, či už z dôvodu informovanosti alebo slabšej vyjednávacej pozície. Preto z tohto pohľadu
treba považovať konanie žalobcu za nekalé v rozpore s dobrými mravmi. Navrhol preto rozsudok súdu
prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť a zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania za 2 úkony
právnej služby vo výške v špecifikácii za 1 úkon podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. vo výške 60,07 % (§ 11 ods.

1 písm. b/) : 1. za prevzatie a prípravu zastúpenia zo dňa 11.07.2013 a 2. za vyjadrenie k odvolaniu zo
dňa 18.07.2013, 2 krát režijný paušál po 7,81 eur spolu bol 135,76 eur + 20 % DPH (§ 18 ods. 3 vyhl.
č. 655/2004 Z.z.) 27,15 eur, odmena spolu 162,91 eur.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), potom, čo zistil, že bolo odvolanie podané
včas oprávnenou osobou (§ 201 § 204 O.s.p.), prejednal vec obsahom a dôvodmi podaného odvolania

(§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), zverejnením
termínu vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods. 3 O.s.p.), pretože zistil, že
rozhodnutie je vecne správne v časti zamietnutia nároku uplatnenej zmluvnej pokuty, čo bolo základom
predmetného odvolania, pričom pre späťvzatie v časti istiny pripustil späťvzatie, v tejto časti rozsudok
zrušil a konanie zastavil. Pre odňatie možnosti konať pred súdom bol však zrušený výrok o vrátení časti

súdneho poplatku a od tejto časti bude musieť prvostupňový súd znovu rozhodnúť.

Podľa § 52 ods. 1 OZ (v znení platnom od 01.01.2008) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré

mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa ods. 2 v pochybnostiach
o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho
obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 4 ods. 2 písm. a/ až i/ Zák. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy,

zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať

a/ obchodné meno, sídlo, identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,

b/ meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,

c/ identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v

okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

d/ adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

e/ celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

f/ v prípade odloženej platby za tovar alebo službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o

spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,g/ konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,

h/ ročnú úrokovú sadzbu, v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu,

ktoré sa vzťahujú na pôvodnú ročnú úrokovú sadzbu,

i/ výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,

j/ročnúpercentuálnumierunákladovacelkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľskýmúverom,
vypočítané na základe údajov platných v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

k/ priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery

je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a/ poskytnutý

nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
zverejnenú podľa § 7 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok, platnou priemernou hodnotou ročnej
percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere
uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty percentuálnej miery nákladov
za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný

spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok,

l/ veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

m/ výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c/ v prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov, pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo
najpresnejší odhad.

n/ oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti,

o/ upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

p/ práva spotrebiteľa podľa § 7,

q/ spôsob zániku záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy,

r/ informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

s/ názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

Podľa § 4 ods. 3 Zák. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, pri
nesplnení podmienok podľa odseku 2 spotrebiteľský úver spotrebiteľ začal čerpať, b/ dodaný tovar alebo

poskytnutáslužba.Akvšakzmluvaospotrebiteľskomúvereneobsahujenáležitostipodľaodseku2písm.
a/,b/,d/ až j/, k/ a l/, poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa ods. 2 v pochybnostiach

o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Podľa ods.
2, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.Podľa § 3 ods. 1 vyhl. č. 87/95 Z. z. (v znení platnom do 31.01.2013) výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 544 ods. 1 OZ ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu,
je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi
porušením povinnosti nevznikne škoda. Podľa ods. 2 zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v
dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho
obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

Žalovaný cestou svojho právneho zástupcu poukázal na to, že dojednanie o zmluvnej pokute vo
všeobecných podmienkach bolo súdom určené za neprijateľnú podmienku a žalobca nemá právo si
z tejto zmluvnej podmienky uplatňovať nároky. V danom prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu, ktorá
neobsahuje všetky náležitosti, najmä konečnú splatnosť a termíny splátok. Keďže v zmluve nebola
určená splatnosť úveru, žalobca nebol oprávnený úver zosplatniť. Žalobca sa cestou svojho právneho

zástupcu k veci vyjadril tým, že s poukazom na zaplatené dve splátky 2x 172,63 eur predstavuje
žalobný nárok žalobcu 3.442,01 eur, kapitalizovaný úrok z omeškania 320,61 eur, úrok z omeškania
vo výške 0,026% denne, ktorý si uplatnil aj zo zaplatených splátok od 11.08.2012. Úverová zmluva
obsahuje všetky zákonom dané náležitosti, vrátane termínov splatnosti splátok a od poskytnutia úveru
sa odvodzuje konečná splatnosť určená lehotou 60 mesiacov. Takto určené termíny splátok aj lehotu

splatnosti považuje za zrozumiteľné. Potvrdil, že žalovaný na úvere zaplatil sumu 2.926,23 eur a 2
splátky (po 172,63 eur). Poistné žalobca vyčíslil do zosplatnenia úveru v celosti. Zmluvná pokuta sú
vyčíslené ušlé úroky, ktoré by žalobca dostal zaplatené, keby bol zo strany žalovaného úver riadne
splácaný po celú dohodnutú dobu.

Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa (§ 219 ods.

2 O.s.p. a poukazuje na správne dôvody v tom, že v zmluve chýbajú náležitosti určené v § 4 ods. 2
písm. g/ a i/. Dojednania o splatnosti mesačných splátok, ako aj o splatnosti celého úveru v úverovej
zmluve nemožno posúdiť ako zrozumiteľné pre spotrebiteľa, tieto údaje vyžadované zákonom musia byť
označené jednoznačne a navyše nie s odkazom na skutočnosť, ktorá nastane až po podpísaní zmluvy
pre spotrebiteľa v neznámej v lehote (dňom poskytnutia peňažných prostriedkov). Pre absenciu týchto

náležitostí zmluvy je potrebné považovať tento spotrebiteľský úver za úver bez poplatkov a bez úrokov,
ako to vyplýva z cit. § 4 ods. 3 Zák. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu podpísania
zmluvy.

K správnosti týchto dôvodov zamietnutia návrhu v časti nároku na zmluvnú pokutu odvolací súd sa
stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že táto zmluvná podmienka je „dojednaná“ v obchodných

podmienkach a nespĺňa zákonom stanovenú podmienku písomnej formy obojstranného súhlasu
zmluvných strán, nakoľko tu absentuje vážny prejav vôle žalovaného a z tohto dôvodu v časti nároku
na zmluvnú pokutu je žaloba zamietnutá správne. Na zdôraznenie správnosti dôvodov súdu prvého
stupňa v tejto časti odvolací súd dodáva: Dohoda o zmluvnej pokute sa pokladá za rozhodujúcu doložku
úverovej zmluvy, a preto nemôže byť súčasťou VOP, len súčasťou zmluvy ( nález ÚS ČR : I. ÚS 3512/11).

Preto bolo v tejto časti rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdené podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p..

Vzhľadom na ďalšiu úhradu žalovaného dňa 09.04.2013 vo výške 172,63 eur žalobca zobral v tejto časti
svoj návrh späť, odvolací súd podľa ust. § 208 O.s.p. preto v tejto časti pripustil späťvzatie (so súhlasom
žalovaného, ktorému bolo odvolanie doručené a vo vyjadrení k nemu nemal k späťvzatiu námietky),
zrušil rozsudok v tejto časti a konanie zastavil.Pre zastavenie v tej časti musel preto odvolací súd podľa ust.§ 220 O.s.p. zmeniť rozsudok súdu prvého
stupňa o 172,63 eur menej na zaplatenie istiny a zároveň od nasledujúceho dňa po vyhlásení rozsudku
upraviť zmenou tiež sumu na 698,46 eur, z ktorej je potom 0,026% úrok z omeškania denne až do

zaplatenia.

Pre nepreskúmateľnosť, pre úplnú absenciu dôvodov musel byť však zrušený výrok rozsudku súdu
prvého stupňa v časti vrátenia časti súdneho poplatku a v tejto časti vrátená vec na ďalšie konanie,
pretože sa týmto postupom účastníkom odňala možnosť konať pred súdom (221 ods. 1 pís. f/
O.s.p.). Prvostupňový súd vôbec neodôvodnil tento výrok, preto nemohol odvolací súd preskúmať jeho

správnosť.

Úlohou súdu prvého stupňa preto bude opätovne rozhodnúť v tejto časti a svoje rozhodnutie náležite
odôvodniť podľa ust. § 157 ods. 2 O.s.p..

Právny zástupca žalovaného si uplatnil trovy odvolacieho konania za 2 úkony právnej služby vo výške
v špecifikácii za 1 úkon podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. vo výške 60,07 % (§ 11 ods. 1 písm. b/) : 1. za
prevzatie a prípravu zastúpenia zo dňa 11.07.2013 a 2. za vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 18.07.2013,

2 krát režijný paušál po 7,81 eur spolu bol 135,76 eur + 20 % DPH (§ 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. )
27,15 eur, odmena spolu 162,91 eur. Podľa ust. § 224 ods. 1 za použitia ust. § 142 ods. 1 a 149
ods. 1 O.s.p. úspešnému žalovanému bola náhrada trov odvolacieho konania priznaná v plnej výške,
ako si ju právny zástupca uplatnil.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom počtom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.