Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, June 27, 2014

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 50C/144/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213213818
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Dančová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2014:1213213818.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred samosudkyňou JUDr. Ivanou Dančovou v právnej veci

navrhovateľa: L.. V.. F. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. X, Z. M., zastúpený Advokátskou kanceláriou
PROLEGAL, s. r. o., so sídlom Dunajská 15/A, Bratislava, proti odporcovi: Groupama Garancia Biztosíto
Zrt., so sídlom Október 6. utca 20, Budapest 1051, Maďarsko, konajúca na území SR prostredníctvom
organizačnej zložky Groupama Garancia poisťovňa a. s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, so
sídlom Miletičova 21, Bratislava, IČO: 47 236 060, zastúpený JAVOR - TOKÁR advokátska kancelária,
s.r.o., so sídlom Stará Vajnorská cesta 37, Bratislava, o návrhu navrhovateľa na zaplatenie sumy 78,38
Eur a vzájomnom návrhu odporcu na zaplatenie sumy 303,30 Eur, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi sumu 303,30 Eur a náhradu trov konania v sume 34,50 Eur,
na č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXXXXXX, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 03.05.2013, doručeným tunajšiemu súdu prostredníctvom elektronických prostriedkov
aj osobne dňa 06.05.2013, sa navrhovateľ domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal
odporcu na zaplatenie sumy 78,38 Eur a náhradu trov súdneho konania, a to titulom omeškania odporcu
s vyplatením poistného plnenia.

Svoj návrh odôvodnil navrhovateľ tým, že dňa 09.04.2010 došlo k škodovej udalosti na motorovom
vozidle navrhovateľa, ktorú spôsobil vodič motorového vozidla s povinným zmluvným poistením

uzatvoreným u odporcu. Škodová udalosť bola odporcovi riadne nahlásená. Zo zápisu o poškodení
vozidla k škodovej udalosti č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.04.2010 vyplýva, že čelné sklo na motorovom
vozidle navrhovateľa bolo prasknuté, likvidátor označil formu likvidácie podľa faktúr a odporca odporučil
opravu uvedenej škody na motorovom vozidle navrhovateľa. Navrhovateľ zabezpečil opravu škody
na svojom motorovom vozidle prostredníctvom spoločnosti AUTO - Služby 4 x 4 s.r.o.. Po vykonaní
potrebnej opravy vystavil tento servis faktúru za opravu č. XXXXXXXX z 18.4.2010 na sumu 303,30
Eur, ktorá bola zaslaná odporcovi. Vzhľadom na nečinnosť odporcu vo veci riešenia škodovej udalosti

navrhovateľ opakovane kontaktoval odporcu, či už prostredníctvom kontaktného formulára na internete,
písomnou žiadosťou zo dňa 17.12.2012 a neskôr podal navrhovateľ sťažnosť na konanie poisťovne
Národnej banke Slovenska. Na doriešenie škodovej udalosti a zaplatenie sumy za opravu podľa
faktúry bol odporca vyzvaný aj prostredníctvom právneho zástupcu navrhovateľa, a to výzvou zo dňa
14.02.2013. Odporca najskôr odmietol poskytnúť navrhovateľovi akékoľvek plnenie v súvislosti so
škodovou udalosťou, neskôr svoj postoj prehodnotil a listom zo dňa 05.03.2013 oznámil navrhovateľovi,
že v dôsledku administratívnej chyby nebola ukončená likvidácia škodovej udalosti a z dôvoduvlastných pochybení sa odporca rozhodol nahradiť škodu v prospech servisu vo výške 303,30 Eur.
Odporca tak uhradil navrhovateľovi len istinu pohľadávky bez príslušenstva, a to na bankový účet
servisu dňa 15.03.2013. Vzhľadom k tomu navrhovateľ vyzval odporcu výzvou zo dňa 27.03.2013 aj na

zaplatenie príslušenstva pohľadávky, ktoré však odporca doposiaľ nezaplatil. Keďže sa odporca dostal
do omeškania so zaplatením fakturovanej sumy za opravu, navrhovateľ si uplatnil voči odporcovi úroky
z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 303,30 Eur od 03.05.2010, t.j odo dňa nasledujúceho po dni
splatnosti faktúry za opravu, do zaplatenia. Navrhovateľ si tak uplatnil voči odporcovi zaplatenie úrokov
z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 303,30 Eur od 03.05.2010 do 15.03.2013, vyčísleného vo

výške 78,38 Eur.

Súd vo veci vydal dňa 09.05.2013 platobný rozkaz č.k. 32Ro/2159/2013-51, voči ktorému podal odporca
odôvodnený odpor, čím bol platobný rozkaz zo zákona zrušený.

Odporca svoj odpor voči platobnému rozkazu odôvodnil tým, že vo veci predmetnej údajnej škodovej
udalosti, ktorú popisuje navrhovateľ v návrhu, nie je možné preukázať, že charakter vzniku škody
zodpovedá deklarovanému priebehu a spôsobu údajnej škodovej udalosti tak, ako je to uvedené v

návrhu, a teda v zmysle ustanovenia § 5 odsek 1 písm. h) a § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. nie je
preukázaná príčinná súvislosť medzi vznikom škody na motorovom vozidle navrhovateľa a prevádzkou
motorového vozidla poisteného u odporcu. V zmysle skutkového stavu a navrhovateľom deklarovaného
priebehu vzniku škody ani poistený u odporcu (údajný vinník škodovej udalosti) nemôže jednoznačne
potvrdiť vznik zodpovednosti za škodu ako aj škodu samú, v uvádzanom čase a uvádzanom mieste

(údajné odstrelenie kamienka spod kolesa jeho auta, ktorým mala byť údajne spôsobená škoda,
čo údajný vinník škodovej udalosti ako vodič nijako nemohol vnímať a takúto skutočnosť nemôže
jednoznačne a nepochybne dosvedčiť). V danej veci zároveň absentuje aj akýkoľvek záznam polície
o vyšetrovaní uvedenej škodovej udalosti, ktorá je popísaná v návrhu navrhovateľa. Z toho dôvodu
považoval odporca návrhom uplatnený nárok na vyplatenie úrokov z omeškania za nedôvodný, keďže

v danej veci neexistuje základ nároku navrhovateľa vo výške 303,30 Eur, od ktorého si navrhovateľ
odvodzuje omeškanie odporcu a uplatnené úroky z omeškania vo výške 78,38 Eur. Vzhľadom na
skutočnosť, že dňa 14.03.2013 bola navrhovateľovi zo strany odporcu vyplatená suma vo výške 303,30
Eur bez právneho dôvodu, navrhovateľovi tak vzniklo voči odporcovi bezdôvodné obohatenie vo výške
303,30 Eur, vrátenie ktorého si uplatnil odporca v konaní vzájomným návrhom. Návrh navrhovateľa však

odporca považoval za nedôvodný a žiadal ho zamietnuť v celom rozsahu.

Vo vyjadrení navrhovateľa k odporu zo dňa 08.07.2013, ktoré bolo doručené súdu dňa 10.07.2013,
navrhovateľuviedol,žesvojnároknazaplatenieúrokovzomeškaniapovažujezaoprávnenýauplatnený
v súlade s príslušnými právnymi predpismi. Navrhovateľ vo svojom návrhu odôvodnil svoj nárok na
úroky z omeškania jednak s poukazom na ustanovenie § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a §

11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z. povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
K škodovej udalosti došlo dňa 09.04.2010 a táto škodová udalosť bola odporcovi riadne nahlásená.
Navrhovateľ si uplatnil nároky poškodeného z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla dňa 10.04.2010. Odporca si však nesplnil svoju

povinnosť podľa ustanovenia § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z., t.j. do troch mesiacov odo dňa
oznámenia poškodeného o škodovej udalosti neskončil prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu
jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a neoznámil poškodenému výšku poistného plnenia (ak bol
rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný) a
neposkytol poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré

znížil poistné plnenie a neposkytol poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov k tým uplatneným
nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti
poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia. Odporca si nielenže nesplnil túto
svoju zákonnú povinnosť, ale s navrhovateľom ako poškodeným prestal ďalej komunikovať, pričom
nereagoval na viacero jeho žiadostí a urgencií. Odporca neskôr svoju chybu pri likvidácii škodovej

udalosti aj priznal, ako vyplýva aj z jeho listu zo dňa 05.03.2013. Napriek nečinnosti odporcu počas
dlhého časového obdobia a aj vzhľadom na uvedené skutočnosti sa odporca napokon rozhodol
uhradiť škodu vo výške 303,30 Eur na účet servisu, pričom toto svoje rozhodnutie odôvodnil odporca
predovšetkým pochybeniami na svojej strane. Protinárok odporcu uplatnený v odpore na vrátenie sumy303,30 Eur preto navrhovateľ považoval za absurdný a v rozpore s dobrými mravmi. Svoj nárok v
súvislosti so škodovou udalosťou vo výške 303,30 Eur považoval navrhovateľ za dôvodný, riadne
uplatnený voči odporcovi a za preukázaný z viacerých dôvodov. Došlo k škodovej udalosti, pri ktorej

bola navrhovateľovi spôsobená škoda - prasklina na čelnom skle jeho motorového vozidla, pričom túto
škodovú udalosť spôsobil vodič motorového vozidla s povinným zmluvným poistením uzatvoreným u
odporcu, čo tento vodič potvrdil zhodne s navrhovateľom. Rozsah škody nebol taký, aby bolo potrebné
v súvislosti so škodovou udalosťou privolať políciu a taktiež nešlo ani o dopravnú nehodu podľa zákona
č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov. Je daná aj príčinná súvislosť medzi

vznikomškodynamotorovomvozidlenavrhovateľaaprevádzkoumotorovéhovozidlavodičaspovinným
zmluvným poistením u odporcu. Navrhovateľ presne popísal vznik a priebeh škodovej udalosti, t.j.
že išiel za vozidlom, odletel od neho kameň a rozbil mu čelné sklo, pričom toto vnímal vlastnými
zmyslami v súvislosti so škodovou udalosťou. K vzniku a priebehu škodovej udalosti sa obdobne vyjadril
aj vodič s povinným zmluvným poistením u odporcu, ktorý navyše potvrdil, že nárok navrhovateľa
ako poškodeného považuje za oprávnený. Neexistuje žiaden dôkaz, ktorý by odôvodňoval akékoľvek

pochybnosti o pravdivosti uvedených tvrdení. Škodová udalosť bola riadne nahlásená odporcovi, voči
ktorému si navrhovateľ uplatnil aj svoj nárok. Odporca v konečnom dôsledku nárok navrhovateľa
uznal a rozhodol o náhrade škody. Toto plnenie odporcu preto nemožno považovať za bezdôvodné
obohatenie, pretože išlo o poskytnutie plnenia za poisteného, ktorým bol vodič s povinným zmluvným
poistením u odporcu a ktorý spôsobil škodu v súvislosti so škodovou udalosťou. Právnym dôvodom na

poskytnutie plnenia bola zákonná povinnosť vodiča s povinným zmluvným poistením u odporcu nahradiť
navrhovateľovi spôsobenú škodu. Odporca poskytol navrhovateľovi sumu vo výške 303,30 Eur formou
preplatenia faktúry za opravu motorového vozidla na účet servisu ako formu odškodnenia za spôsobené
komplikácievsúvislostisriešenímškodovejudalostiapochybenianastraneodporcu,ktorésámodporca
aj priznal. Tvrdenia odporcu prezentované v odpore preto navrhovateľ považoval za neopodstatnené,

nepreukázané a účelové a na svojom návrhu zotrval v celom rozsahu.

Súd nariadil termín pojednávania na deň 27.06.2014. Na pojednávanie sa nedostavil odporca, ktorého
neprítomnosť ospravedlnil jeho právny zástupca. Súd preto s poukazom na ustanovenie § 101 ods. 2
O.s.p. pojednával v neprítomnosti odporcu.

Navrhovateľ aj odporca pred súdom zotrvali na svojich návrhoch a písomných stanoviskách v plnom

rozsahu.

Súd vo veci vykonal dokazovanie prednesmi účastníkov konania a ich právnych zástupcov a
oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov: Oznámenie škodovej udalosti z poistenia motorového
vozidla zo dňa 09.04.2010, Uplatnenie nárokov poškodeného z PZP zo dňa 10.04.2010, Zápis o
poškodení vozidla k škodovej udalosti, faktúra č. XXXXXXXX, sťažnosť navrhovateľa na odporcu, výzva

- pokus o mimosúdne vyrovnanie zo dňa 14.02.2013 a zo dňa 27.03.2013, a ostatným obsahom spisu
a zistil tento skutkový stav veci:

Podľa Oznámenia škodovej udalosti z poistenia motorového vozidla zo dňa 09.04.2010, pán A. U.
oznámil odporcovi ako svojmu poisťovateľovi z povinného zmluvného poistenia, vznik škodovej udalosti,
ku ktorej došlo dňa 09.04.2010 o 10.00 hod na G. ceste vo Z. M.. Pán A. U. viedol svoje motorové vozidlo

zn. Y. D., keď odletel kamienok spod jeho pneumatiky, pričom tento urobil prasklinu na čelnom skle na za
ním idúcom motorovom vozidle poškodeného - navrhovateľa. Škodová udalosť sa stala bez prítomnosti
svedkov a nebola ani šetrená políciou, nakoľko rozsah škody si nevyžadoval privolanie polície.

V zmysle Uplatnenia nárokov poškodeného z PZP zo dňa 10.04.2010, navrhovateľ popísal, že k
vzniku poistnej udalosti došlo dňa 09.04.2010 o 10.00 hod vo Z. M.. Navrhovateľ išiel za vozidlom, od

ktorého odletel kameň a tento následne rozbil navrhovateľovi čelné sklo. Držiteľom vozidla, ktoré škodu
spôsobilo, bol A. U., pričom jeho vozidlo bolo povinne zmluvne poistené u odporcu. Nehoda nebola
šetrená políciou, nakoľko rozsah škody si nevyžadoval privolanie polície.Podľa zápisu o poškodení vozidla k škodovej udalosti č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.04.2010 vyplýva, že
dňa 09.04.2010 došlo k prasknutiu čelného skla na motorovom vozidle navrhovateľa. Navrhovateľovi
bola zo strany odporcu odporučená oprava a likvidácia škodovej udalosti podľa faktúr.

Podľa faktúry č. XXXXXXXX, vystavenej navrhovateľovi spoločnosťou AUTO - SLUŽBY 4 x 4, s.r.o. dňa
18.04.2010, náklady na opravu čelného skla na motorovom vozidle navrhovateľa predstavovali sumu
303,30 Eur. Splatnosť tejto faktúry bola stanovená dňom 02.05.2010.

Vzhľadom na nečinnosť odporcu pri likvidácii poistnej udalosti navrhovateľ listom zo dňa 29.01.2013
podal sťažnosť na postup odporcu Národnej banke Slovenska.

Výzvou zo dňa 14.02.2013 navrhovateľ v zastúpení svojim právnym zástupcom vyzval odporcu na

úhradu fakturovanej sumy za opravu vo výške 303,30 Eur vrátane úroku z omeškania vo výške 9%
ročne od 03.05.2010 do zaplatenia a ostatných nákladov súvisiacich s uplatnením pohľadávky vo výške
78,50 Eur.

Podľa Oznámenia zo dňa 26.02.2013 odporca navrhovateľovi oznámil, že nie je možné preukázať,
že charakter vzniku škody zodpovedá deklarovanému priebehu a spôsobu údajnej škodovej udalosti

tak, ako je to uvedené v žalobe, a teda v zmysle ustanovenia § 5 odsek 1 písm. h) a § 15 ods. 1
zákona č. 381/2001 Z. z. nie je preukázaná príčinná súvislosť medzi vznikom škody na motorovom
vozidle poisteného u navrhovateľa a prevádzkou motorového vozidla poisteného u odporcu. V zmysle
skutkovéhostavuanavrhovateľomdeklarovanéhopriebehuvznikuškodyanipoistenýuodporcu(údajný
vinník škodovej udalosti) nemôže jednoznačne potvrdiť vznik zodpovednosti za škodu ako aj škodu

samú, v uvádzanom čase a uvádzanom mieste (údajné odstrelenie kamienka spod kolesa jeho auta,
ktorým mala byť údajne spôsobená škoda, čo údajný vinník škodovej udalosti ako vodič nijako nemohol
vnímať a takúto skutočnosť nemôže jednoznačne a nepochybne dosvedčiť). Odporca zároveň poukázal
aj na absenciu akéhokoľvek záznamu polície o vyšetrovaní uvedenej škodovej udalosti. Z toho dôvodu
považoval odporca nárok navrhovateľa na vyplatenie poistného plnenia za nedôvodný.

Listom zo dňa 05.03.2013 odporca oznámil navrhovateľovi, že likvidácia škodovej udalosti č.
XXXXXXXXXX nebola ukončená v dôsledku administratívnej chyby. Odporca došetril škodovú udalosť
a v dôsledku pochybení na strane poisťovne sa rozhodol o úhrade škody v prospech servisu, a to aj
napriek spornému nároku.

Výzvou zo dňa 27.03.2013 navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyzval odporcu na

zaplatenie príslušenstva pohľadávky - sumy 78,38 Eur predstavujúcej úroky z omeškania vo výške
9% ročne zo sumy 303,30 Eur od 03.05.2010 do 15.03.2013 a nákladov v súvislosti s uplatnením
pohľadávky vo výške 78,50 Eur. Zároveň právny zástupca navrhovateľa vo výzve potvrdil úhradu
uplatnenej pohľadávky vo výške 303,30 Eur, a to na účet servisu dňa 15.03.2013.

V priebehu konania odporca vzniesol námietku premlčania nároku navrhovateľa, nakoľko navrhovateľ

si uplatnil úroky z omeškania od 03.05.2010, avšak návrh bol podaný na tunajší súd až dňa 06.05.2013,
t.j. po 3-ročnej premlčacej lehote.

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká
právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo

spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu

zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

Podľa § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla,
motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

Podľa § 428 Občianskeho zákonníka svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda
spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže,
že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

Podľa § 822 Občianskeho zákonníka z poistenia zodpovednosti za škody má poistený právo, aby v
prípade poistnej udalosti poistiteľ za neho nahradil podľa poistných podmienok škodu, za ktorú poistený
zodpovedá.

Podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov (ďalej len "zákon č. 381/2001 Z.z."), poistený má z poistenia zodpovednosti právo,
aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody
vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.

Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z.z., poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol
poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda

vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon
neustanovuje inak.

Podľa § 5 ods. 1 písm. h) zákona č. 381/2001 Z.z., ak poistná zmluva neustanovuje inak, poisťovateľ
nenahradí za poisteného škodu, ak ide o zodpovednosť za škodu, ktorej vznik nie je v príčinnej súvislosti
s poistnou udalosťou.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z., náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.
Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný
tento nárok preukázať.

Podľa § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z., poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať
prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch

mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti

a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a
oznámiťpoškodenémuvýškupoistnéhoplnenia,akbolrozsahpovinnostipoisťovateľaposkytnúťpoistné
plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný,

b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré

znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom
na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa
poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené
dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.Podľa § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z., ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je
povinnýzaplatiťpoškodenémuúrokyzomeškaniapodľaosobitnéhopredpisu(§517ods.2Občianskeho
zákonníka).

Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania,
poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí

obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 veta prvá Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu,
na úkor koho sa získal.

Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrhu navrhovateľa nie je možné
vyhovieť.

V konaní bolo preukázané, že dňa 09.04.2010 o 10:00 hod. navrhovateľ viedol svoje motorové vozidlo
na G. Y. S. Z. M., pričom pred ním jazdilo motorové vozidlo, ktoré viedol ako vodič pán A. U..

V konaní bolo tiež preukázané, že A. U. mal ako poistený uzavretú poistnú zmluvu s odporcom
na poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Navrhovateľ, ako
poškodený, a rovnako aj A. U., ako poistený, oznámili odporcovi poistnú udalosť spočívajúcu v

poškodení čelného skla motorového vozidla navrhovateľa s tým, že k tejto škodovej udalosti malo dôjsť
pri jazde ich vozidiel za sebou kameňom vymršteným spod kolesa motorového vozidla poisteného.
Vymrštený kameň dopadol na čelné sklo motorového vozidla navrhovateľa a spôsobil prasklinu, čím ho
poškodil.

Súd mal za preukázanú aj skutočnosť, že navrhovateľovi vznikla škoda spolu vo výške 303,30 Eur,

predstavujúca úhradu faktúry za opravu čelného skla v servise.

Vkonaníbolotaktiežnesporné,žedňa15.03.2013odporcapopočiatočnomnesúhlasesplnenímuhradil
v prospech servisu sumu 303,30 Eur, predstavujúcu úhradu faktúry za opravu čelného skla motorového
vozidla navrhovateľa. Odporca uhradil túto sumu bez zaplatenia akéhokoľvek ďalšieho príslušenstva,
požadovaného navrhovateľom v rámci výziev na mimosúdne vyrovnanie.Súd má však za to, že samotné preukázanie vyššie uvedených skutočností nepostačuje pre čo i len
čiastočné vyhovenie návrhu navrhovateľa. Vychádzajúc z vyššie citovanej právnej úpravy bolo pre jeho
úspech potrebné predovšetkým preukázanie jeho nároku a tvrdenia, že príčinou vzniku škody na jeho

motorovom vozidle bolo vymrštenie kameňa práve a jednoznačne spod motorového vozidla poisteného
A. U., idúceho pred ním, spôsobené buď porušením právnej povinnosti vodičom motorového vozidla zn.
Y. D. podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka alebo osobitnou povahou prevádzky tohto poisteného
motorového vozidla (zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov podľa §
427 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Keďže navrhovateľ v konaní nepreukázal a ani netvrdil, že by A. U. pri vedení svojho motorového
vozidla zn. Y. D., ktorým malo dôjsť k spôsobeniu škody na motorovom vozidle navrhovateľa, porušil
nejakú právnu povinnosť, je zrejmé, že jeho zodpovednosť za škodu je podľa § 420 ods. 1 Občianskeho
zákonníka vylúčená.

Čo sa týka zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov, podľa § 427
Občianskeho zákonníka sú predpokladmi vzniku tejto zodpovednosti:

1. udalosť vyvolaná osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku,

2. vznik škody,

3. príčinná súvislosť medzi udalosťou vyvolanou osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku
a vznikom škody.

Podmienkou zodpovednosti prevádzkovateľa podľa § 427 Občianskeho zákonníka teda nie je

protiprávne konanie (porušenie pravidiel cestnej premávky), ale škoda vyvolaná osobitnou povahou
prevádzky dopravného prostriedku. Súd sa preto musel vysporiadať najmä s otázkou, či vymrštenie
kameňa spod kolesa idúceho motorového vozidla je možné považovať za okolnosť spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla, pri ktorej nie je možná exkulpácia.

Pod prevádzkovou činnosťou je potrebné rozumieť stav, podľa ktorého je motorové vozidlo v prevádzke

nielen vtedy, keď sa pohybuje, ale aj vtedy, keď síce stojí, ale v chode je jeho motor. Už samo uvedenie
motora do chodu patrí k prevádzke motorového vozidla bez ohľadu na to, či sa vozidlo uvedie do pohybu
a či nie, či sa to stalo na ceste, prípadne na inom priestranstve verejnosti prístupnom alebo ešte v
garáži a či motor uviedol do chodu sám prevádzateľ alebo jeho pracovník. Medzi okolnosti majúce
pôvod v prevádzke patria aj nedostatky, či vady materiálu, aj nespoznateľné. Zodpovednosti za škodu

odvodzujúcu svoj pôvod z prevádzky sa prevádzkovateľ nemôže zbaviť (rozsudok NS SR sp. zn.: 1Cz
42/71).

Exkulpácia podľa § 428 Občianskeho zákonníka je možná len vtedy, ak škoda bola vyvolaná zvláštnou
povahou prevádzky (§ 427 Občianskeho zákonníka), ale nebola spôsobená okolnosťami, ktoré majú
pôvod v prevádzke (R 3/1984).

Súd má za to, že vymrštenie kameňa alebo iného predmetu ležiaceho na ceste (za predpokladu, že
jeho umiestnenie na ceste nie je následkom činnosti daného motorového vozidla) spod pneumatiky
motorového vozidla nie je okolnosťou, ktorá má pôvod v prevádzke.

V prejednávanom prípade došlo ku škode vyvolanej osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla
(rotáciou kolies), avšak táto škoda bola spôsobená okolnosťami, ktoré pôvod v prevádzke motorového

vozidla nemajú (vymršteným kameňom). Iba samotná rotácia kolies, bez toho aby sa s kameňom
stretla, by nebola spôsobilá privodiť škodu na čelnom skle motorového vozidla navrhovateľa. V
danom prípade prevádzka motorového vozidla pôsobila priamo na predmet ležiaci na ceste - kameň,
ktorý sa následkom pôsobenia motorového vozidla uviedol do pohybu a až samotný kameň, teda
vymrštený predmet, spôsobil škodu. Tento kameň však nebol súčasťou motorového vozidla poistenéhou odporcu, spod ktorého bol vymrštený. V prípade na ceste ležiaceho kamienka ide o okolnosť existujúcu
mimo samotného vozidla, nemajúcu pôvod v prevádzke motorového vozidla, ktorú možno prirovnať k
vonkajším okolnostiam ako sú konanie tretích osôb, alebo zvierat a prírodných javov. V danom prípade

tedapotomvovzťahukokolnostiam,ktorémajúpôvodvprevádzke,absentujepriamapríčinnásúvislosť,
pretože sa nejedná o priamy následok dvoch súvisiacich javov, ale o sprostredkovaný následok
(kinetická energia je len jednou z príčin vymrštenia).

V uvedenom prípade teda došlo k situácii, ktorú predpokladá § 428 Občianskeho zákonníka, a teda
k exkulpácií prevádzkovateľa motorového vozidla zn. Y. D. poisteného u odporcu z dôvodu, že škoda

vyvolanáosobitnoupovahouprevádzkymotorovéhovozidlabolaspôsobenáokolnosťounemajúcousvoj
pôvod v prevádzke tohto motorového vozidla.

Súd sa zaoberal tiež otázkou, či prevádzkovateľ motorového vozidla zn. Y. D. a zároveň poistený
u odporcu, p. A. U., mohol objektívne vyššie uvedenej škode zabrániť. Súd má za to, že od
prevádzkovateľa motorového vozidla nebolo možné požadovať väčšie úsilie na odvrátenie škody ako
jazdiť primeranou rýchlosťou. Bolo by absurdné požadovať od vodiča motorového vozidla, aby sústredil

svoju pozornosť na každý i najmenší kamienok na ceste a snažil sa mu vyhnúť.

Keďže zákon č. 381/2001 Z.z. požaduje preukázanie nároku poškodeného, je na ňom, aby preukázal
naplnenie podmienok pre vznik objektívnej zodpovednosti podľa § 427 Občianskeho zákonníka.
Navrhovateľ nepreukázal príčinnú súvislosť medzi prevádzkou motorového vozidla poisteného a
škodou, ktorá vznikla na motorovom vozidle navrhovateľa. Navrhovateľ je povinný preukázať vecnú a

časovú súvislosť medzi osobitnou povahou prevádzky konkrétneho motorového vozidla ako príčinou a
vznikom škody ako jej následkom. Pritom nepostačujú ani súhlasné tvrdenia poškodeného a poisteného
o samotnej existencii kauzálneho nexu. V prípade odmršteného kameňa od kolies vozidla si totiž vodič
vzhľadom na hmotnosť takto odmršteného predmetu nemôže byť vedomý toho, že spod jeho kolies
odletel kameň, pretože túto skutočnosť vzhľadom na pomer hmotností vozidla a kameňa nemôže

zaregistrovať. Rovnako vodič v poškodenom aute mohol zaregistrovať až náraz kameňa na čelné sklo
a nemohol vidieť, že kameň bol odmrštený práve od motorového vozidla poisteného. Vzhľadom k
tomu nie je preukázané, že príčinou škody je prevádzka motorového vozidla poisteného. Na strane
poisteného zároveň existujú liberačné dôvody, ktoré vylučujú jeho zodpovednosť za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla. Kameň ležiaci na vozovke je jednoznačne vonkajšou okolnosťou,

nemajúcou svoj pôvod v prevádzke a je možné prevádzkovateľa liberovať zo zodpovednosti za škodu
za predpokladu preukázania, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré
možno od prevádzkovateľa požadovať.

Keďže navrhovateľ v konaní nepreukázal dôvodnosť základu uplatneného nároku, t.j. svojho nároku na
náhradu škody vo výške 303,30 Eur, má súd za to, že navrhovateľovi nie je možné priznať ani úroky z

omeškania z tejto sumy. Úroky z omeškania sú príslušenstvom tejto pohľadávky a viažu sa k samotnej
pohľadávke. Súd preto návrh navrhovateľa na zaplatenie úrokov z omeškania vyčíslených vo výške
78,38 Eur zamietol.

V konaní bolo taktiež nesporné, že napriek počiatočnému nesúhlasu s výplatou poistného plnenia z
dôvodu sporného nároku, odporca dňa 15.03.2013 uhradil v prospech servisu vyfakturovanú sumu

za opravu poškodeného čelného skla na motorovom vozidle navrhovateľa. Pokiaľ aj došlo zo strany
odporcu k vyplateniu sumy 303,30 Eur, táto suma bola vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti
vyplatená bezdôvodne. Odporca nebol povinný poskytnúť poistné plnenie, nakoľko navrhovateľovi
nevznikol nárok na jeho vyplatenie v zmysle zákona č. 381/2001 Z.z.. Odporca tak navrhovateľovi
(úhradou jeho faktúry za opravu čelného skla v prospech servisu) plnil bez právneho dôvodu, čím došlo

k bezdôvodnému obohateniu na strane navrhovateľa. Súd preto vzájomnému návrhu odporcu vyhovel
a navrhovateľa zaviazal na vydanie bezdôvodného obohatenia odporcovi vo výške 303,30 Eur.Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia, súd návrh
navrhovateľa ako nedôvodný zamietol a zároveň vyhovel vzájomnému návrhu odporcu tak, ako je
uvedené vo výroku tohto rozsudku.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 a ods. 2 O.s.p.. Odporca mal
vo veci plný úspech, preto mu súd priznal voči neúspešnému navrhovateľovi plnú náhradu trov súdneho
konania v celkovej výške 34,50 Eur, pozostávajúcej zo zaplateného súdneho poplatku za odpor proti
platobnému rozkazu 16,50 Eur a súdneho poplatku za vzájomný návrh 18,- Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa

jeho doručenia, na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,

v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny

a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p.)

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo

veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné

rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie

podľa osobitného zákona ( § 251 ods. 1 veta prvá O.s.p.).