Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, June 17, 2014

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 2T/49/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713010249
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Dzúriková

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2014:6713010249.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v senáte zloženom z predsedkyne senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a prísediacich Oľgy

Pavlíkovej a Eleny Valentovej, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 17.06.2014 vo Zvolene v trestnej
veci obžalovaného W.. J. Y., stíhaného pre zločin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku
podľa § 237 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr.zákona a iné, takto

r o z h o d o l :

obžalovaný W.. J. Y., nar. XX.XX.XXXX v B., trvale bytom B., A.. M. XXXX/XX,

j e v i n n ý ,

že
ako predseda predstavenstva Poľnohospodárskeho družstva B. so sídlom Y. XXXX B., IČO: XXXXXXXX
spolu s W.. M. D., nar. XX.XX.XXXX, zom. XX.XX.XXXX - podpredsedom a súčasne členom
predstavenstva spísali dňa 21.09.2004 v Lieskovci kúpnu zmluvu medzi predávajúcim - PD B. a
kupujúcim - C.. Ľ. T., bytom A.. C..J. Č..XXXX/XX, Ž. L. Y., dňa 31.08.2007 túto zmluvu podpísali
a na jej základe bol predvedený spoluvlastnícky podiel XXXX/XXXX vo výmere 298 814,94 m2 na
nehnuteľnostiach zapísaných na LV č.XX v kat.úz. B. z vlastníctva PD B. na kupujúceho za dohodnutú

kúpnu cenu 150 000,- Sk (4 979,09 €), napriek tomu, že trhová hodnota spoluvlastníckeho podielu podľa
znaleckého posudku bola vo výške 76 226,10 €, čím konali v rozpore s § 243a ods. 1 Zákona č.513/1991
Zb. - Obchodný zákonník vo vtedy platnom znení, podľa ktorého sú členovia predstavenstva družstva
povinní vykonávať svoju funkciu s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami družstva a všetkých
jej členov a spôsobili tak Poľnohospodárskemu družstvu B. so sídlom Y. XXXX B., IČO: XXXXXXXX
škodu vo výške 71 247,01 €,

t e d a

spoločným konaním inému spôsobil značnú škodu tým, že porušil všeobecne záväzným právnym
predpisom ustanovenú povinnosť opatrovať a spravovať cudzí majetok,

č í m s p á c h a l

zločin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr.zákona

formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr.zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 237 ods. 3 Tr.zákona s použitím ust. § 36 písm. j/ Tr.zákona, § 38 ods. 2,3,8 Tr.zákona na trest

odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov.Podľa § 51 ods. 1 Tr.zákona v spojení s ust. § 49 ods. 1 Tr.zákona súd výkon uloženého trestu odňatia
slobody podmienečne odkladá a ukladá probačný dohľad nad správaním obžalovaného v skúšobnej
dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Tr.zákona súd určuje skúšobnú dobu v trvaní 3 (troch) rokov.

Podľa§51ods.4písm.c/Tr.zákonasúdobžalovanémuukladápovinnosťspočívajúcuvpríkazenahradiť
v skúšobnej dobe spôsobenú škodu poškodenému PD Lieskovec.

Podľa § 51 ods. 5 Tr.zákona obžalovaný je povinný strpieť nad sebou kontrolu vykonávanú probačným
a mediačným úradníkom.

Podľa § 61 ods. 1,2 Tr.zákona súd obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti vykonávať funkciu
štatutárneho orgánu po dobu 5 (päť) rokov.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 04. 04. 2013 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Zvolen na tunajšom súde obžalobu na
obžalovaného W.. J. Y. pre zločin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa §
237 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zákona na tom skutkom základe, že ako predseda predstavenstva
Poľnohospodárskeho družstva B. so sídlom Y. XXXX B., IČO: XXXXXXXX spolu s W.. M. D., nar.

XX.XX.XXXX, zom. XX.XX.XXXX - podpredsedom a súčasne členom predstavenstva spísali dňa
21.09.2004 v Lieskovci kúpnu zmluvu medzi predávajúcim - PD B. a kupujúcim - C.. Ľ. T., bytom A..
C..J. Č..XXXX/XX, Ž. L. Y., dňa 31.08.2007 túto zmluvu podpísali a na jej základe bol predvedený
spoluvlastnícky podiel XXXX/XXXX vo výmere 298 814,94 m2 na nehnuteľnostiach zapísaných na LV
č.XX v kat.úz. Lukové z vlastníctva PD B. na kupujúceho za dohodnutú kúpnu cenu 150 000,- Sk (4

979,09 €), napriek tomu, že trhová hodnota spoluvlastníckeho podielu podľa znaleckého posudku bola
vo výške 76 226,10 €, čím konali v rozpore s § 243a ods. 1 Zákona č.513/1991 Zb. - Obchodný zákonník
vo vtedy platnom znení, podľa ktorého sú členovia predstavenstva družstva povinní vykonávať svoju
funkciu s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami družstva a všetkých jej členov a spôsobili tak
Poľnohospodárskemu družstvu B. so sídlom Y. XXXX B., IČO: XXXXXXXX škodu vo výške 71 247,01 €.

Na hlavnom pojednávaní obžalovaný po zákonnom poučení ku skutku učinil vyhlásenie podľa § 257
ods. 1 písm. a) Tr. poriadku o tom, že je nevinný. Uviedol, že v roku 2004 malo predstavenstvo
Poľnohospodárskeho družstva B. možnosť odpredať nehnuteľnosti nerentabilné, čo spolu s W.. D.Ž.
využili, nakoľko v tom čase mali práve s W.. D. väčšinový podiel. Obžalovaný uviedol, že konal

ako predseda predstavenstva Poľnohospodárskeho družstva B. bezchybne. Pokiaľ sa týka ceny za
spoluvlastnícky podiel, pri jej určení vychádzali zo Zákona o miestnych daniach a poplatkoch, ktorá je
určená na základe BPJ. Vtedy použili údaje o 6 susedných katastroch, dostali sa tak na cenu pod
10 000,- eur, vydelili ju dvoma a po zaokrúhlení vyšla cena za odpredávaný spoluvlastnícky podiel na
150 000,- (5000,- eur). Zdôraznil, že predával sa spoluvlastnícky podiel k spoločnej nehnuteľnosti,

s ktorou nemôže nakladať fyzická osoba samostatne, vždy s ňou nakladá spoločenstvo ako subjekt.
Pokiaľ by ktorýkoľvek z členov zistil porušenie povinnosti vyplývajúce zo stanov, alebo akékoľvek iné
porušenie, mohli dať podnet na členskú schôdzu, pričom členská schôdza za 14 rokoch pôsobenia
obžalovaného ani raz nekonštatovala, že by s majetkom spoločenstva družstva nakladal nehospodárne.
Žiadny takýto podnet nebol podaný. Obžalovaný mal za to, že podľa výročných správ majetok družstva

dokonca zveľadil.

Na otázky upresnil, že podklad pre zmluvu, ktorou sa previedol spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam
zrejme získali ako vzor z nejakej webovej stránky. Pokiaľ je na kúpnej zmluve uvedená iná adresa,
než bola v tom čase uvedená v registri, tak od roku 2001 družstvo reálne sídlilo na adrese Y. XX a

mohlo sa stať, že reálny stav nezosúladili s údajmi v obchodnom registri. Adresa M. XX je adresa domu
obžalovaného, čo sa stalo takým spôsobom, že pri zakladaní družstva uviedli túto adresu, nakoľko
nevedeli, akú inú adresu majú uviesť. Ďalej na otázky uviedol, že C.. T. poznal osobne už aj predtým a
tiež prihliadol na potreby urbárskej spoločnosti, tak, aby to bol človek, ktorý je súzvučný, s ktorým sa dá
spolupracovať. C.. T. v roku 2007 previedol spoluvlastnícky podiel naspäť na obžalovaného darovacou

zmluvou z toho dôvodu, že mali medzi sebou uzavretú pôžičku a C.. T. sa túto rozhodol plniť nie peniazmiale prevedením uvedeného spoluvlastníckeho podielu. Reálne však zmluvu o pôžičke nemali písomne
uzavretú, nakoľko boli dohodnutí len ústne a ústne dohody vždy plnili. Zmluva bola uzavretá v roku
2004, ale k podpisu došlo až v roku 2007, pretože „mali bežiacu“ ešte inú obchodnú transakciu a využili

tak zákonnú možnosť, že návrh na vklad možno podať do 3 rokov od uzavretia zmluvy.

Svedok W.. C. Y. na hlavnom pojednávaní uviedol, že členom PD B. bol približne od roku 2004 a do
roku 2007 bol aj členom kontrolnej komisie. O prevode spoluvlastníckeho podielu z PD B. na pána T.
sa dozvedel len neformálne od pána C.. Iným spôsobom mu takáto skutočnosť, ako členovi družstva,

oznámená nebola. Na otázku upresnil, že kontrolná komisia sa nezaoberala žiadnym podnetom
ohľadom prevodu spoluvlastníckeho podielu. Nikto z kontrolnej komisie o takomto prevode nevedel. Keď
sa členovia PD B. o prevode spoluvlastníckeho podielu dozvedeli boli za obžalovaným W.. Y. a to spolu s
pánom C. a povedali mu, že tieto veci treba dať do poriadku. Treba to dať do pôvodného stavu, že takýto
prevod nie je obvyklou operáciou. Keď za obžalovaným išli nechali si vypracovať aj právnu analýzu.
Zmluvu o prevode spoluvlastníckeho podielu, prvýkrát videli až v čase keď sa rozhodli podávať trestné

oznámenie. Sám svedok W.. C. Y. sa túto skutočnosť dozvedel od pána C. a tento len náhodne od tretích
osôb. Jemu samotnému ako členovi kontrolnej komisie zmluva o prevode spoluvlastníckeho podielu, či
už pred uzavretím alebo po podpísaní nikdy predložená nebola. Kupujúceho zo zmluvy C.. T. svedok
poznal ale v úplne iných súvislostiach, nemal vedomosť o tom, že by C.. T. vôbec niekedy spolupracoval
s PD B.. Na otázku svedok upresnil, že po prevode spoluvlastníckeho podielu dali spraviť právnu analýzu

a znalecký posudok na cenu prevádzaného podielu dali vypracovať v Ž. L. Y., pričom znalkyni, W.. Y.,
svedok prízvukoval aby skúsila ustáliť čo najnižšiu cenu, nakoľko spôsoby výpočtu znalcov sa od seba
do určitej miery môžu odlišovať. V tomto zadanom vypracovanom znaleckom posudku bola stanovená
cena prevádzaného podielu na cca 650.000,- Sk. Na otázku ďalej svedok upresnil, ohľadom sídla PD
B., že pri založení poľnohospodárskeho družstva a spočiatku fungovania družstvo sídlilo na ulici M., čo

bola obytná budova, činžák a neskôr sa sídlo presídlilo do hospodárskej budovy a to na ulici Y.. Do roku
2006 družstvo používalo tú adresu, ktorá bola zapísaná v obchodnom registri, teda ulica M..
Svedok upresnil, že pred podaním trestného oznámenia bol riadnym členom Poľnohospodárskeho
družstva B.. Vtedy tam mal vklad v hodnote 300.000,- Sk plus ďalších 150.000,- Sk, teda spolu 450.000,-
Sk, pričom jeho členský vklad nepredstavoval žiadne nehnuteľnosti. V súčasnosti je rovnako členom PD

B., jeho spoluvlastnícky podiel predstavuje približne 3,56 % a v tom čase to bolo cca 25 %. Na otázku
uviedol, že dovtedy nikdy nemal dôvod využiť svoje právo a obrátiť sa na orgány družstva s nejakým
podnetom na prešetrenie prevodu spoluvlastníckeho podielu. Potom ako tento prevod a skutočnosti s
ním spojené zistili sa spolu s ostatnými členmi družstva ani na orgány družstva neobrátili a to z toho
dôvodu,žebytonemaloanizmysel.PoprevodečlenskýchpodielovnapánaÖ.ačlenskéhovkladupána

Ö. by to v dôsledku zmeny pomeru hlasovacích práv nemalo zmysel. Na otázku obhajcu svedok uviedol,
že pokiaľ sa týka vzniknutej škody, túto ako člen družstva pocítil v tom zmysle, že jeho členský vklad
sa mohol zvýšiť. Svedok uviedol, že pokiaľ má vedomosť súhlas členskej schôdze v zmysle stanov na
prevod spoluvlastníckeho podielu resp. majetku družstva potrebný nebol. Prevod podpisoval predseda
predstavenstva, podpredseda predstavenstva a ešte jeden člen, teda na zmluve museli byť dva podpisy.

O tejto skutočnosti ale svedok presnú vedomosť nemal.
Svedok W.. S.. G. C. na hlavnom pojednávaní uviedol, že o prevode spoluvlastníckeho podielu na
tretiu osobu, teda na C.. T. sa dozvedel iba náhodne a to na poľovačke od tretej osoby. Nedozvedel
sa to na pôde Poľnohospodárskeho družstva B., hoci bol jeho členom a týkalo sa to vlastne aj jeho
majetku. Takouto náhodnou cestou sa to dozvedel v čase keď už bol podaný návrh na vklad na Katastri

nehnuteľnosti. Mohlo to byť niekedy v roku 2006 alebo v roku 2007, určite nie v roku 2004, kedy mala byť
podpisovaná kúpna zmluva. Následne sa obrátili s ostatnými členmi na W.. D., ktorý povedal, aby prišli
za ním a za obžalovaným na „družstvo“, kde už spolu uviedli ako vysvetlenie „že je to proste tak“. O cene
za prevádzaný spoluvlastnícky podiel sa svedok dozvedel od ekonómky poľnohospodárskeho družstva.
Táto im uviedla, že cena bola vyplatená v hotovosti a bola vo výške 150.000,- Sk. Na základe tohto dal

W.. Y. vypracovať znalecký posudok k adekvátnej cene (hodnote) spoluvlastníckeho podielu. Svedok
ďalej uviedol, že C.. T. nepozná. O darovacej zmluve, ktorou bol naspäť prevedený spoluvlastnícky
podiel z C.. T. na obžalovaného sa dozvedel až následne keď zmenu vlastníctva zistili cez Kataster
portál. Svedok na otázku akú adresu používalo družstvo v čase uzavretia zmluvy uviedol, že adresa
ktorá je na zmluve, t.j. Y. A., začalo družstvo používať až od roku 2006, to znamená, ako keby niekto v

čase podpisu zmluvy teda v roku 2004 predpokladal, že o 2 roky dôjde k zmene sídla družstva. Ďalej na
otázku svedok uviedol, že si nepamätá, či ako člen predstavenstva vôbec niekedy rozhodoval o nejakej
nehnuteľnosti, resp. predaji nehnuteľnosti. O nápravu uvedeného podielu prevodu podielu sa zrejme
pokúšali i cestou občiansko právneho konania, ale svedok uviedol, že zrejme zameškali lehoty alebotakéto právo už bolo premlčané. Na otázku obhajcu svedok uviedol, že jeho členský podiel predstavuje
súhrnčlenskéhopodieluavkladuccavhodnote300.000,-Sk.Ďalejsvedokupresnil,ženiktozčlenovani
z členskej schôdze nenamietal, že zmluvu o prevode spoluvlastníckeho podielu podpísal len predseda

predstavenstva, resp. že ju neschválila členská schôdza. Takýto postup je v poriadku, je to v zmysle
stanov. Namietajú ale cenu za aký bol prevedený spoluvlastnícky podiel, nakoľko táto je neprimerane
nízka.
Svedok C.. Ľ. T. uviedol, že obžalovaného pozná asi 25 rokov, sú v kamarátskom vzťahu, za túto
dobu spolu s obžalovaným mnohokrát aj spolupracovali či už ako fyzické osoby, ale pomohli si aj

ako predsedovia družstiev - svedok ako predseda družstva PD Vtáčnik. Na otázku uviedol, že ako
fyzická osoba asi nikdy nepracoval s Poľnohospodárskym družstvom B.. O možnosti nadobudnúť
spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach od PD B. sa dozvedel asi náhodným spôsobom, možno
sa na to opýtal, možno mu to niekto povedal. Svedok nevedel uviesť, či obžalovaný jemu ako fyzickej
osobe niekedy v minulosti poskytol pôžičku. Zrejme áno, už v minulosti si pomáhali aj v takýchto
záležitostiach, ale nepamätá si, či to bolo „cez podnik“ alebo ako fyzická osoba. Pokiaľ sa týka

darovania spoluvlastníckeho podielu spätne na osobu obžalovaného to urobil z osobných dôvodov. Na
darovanie nemusel mať žiadny dôvod. Zmluvu kúpnu - zmluvu o prevode spoluvlastníckeho podielu
asi vypracoval on - svedok podľa vzoru, ktorý mal v počítači. Rovnako on vypracoval aj darovaciu
zmluvu. Uviedol, že zmluva o prevode spoluvlastníckeho podielu bola podpísaná v roku 2004 a podpisy
boli overené až v roku 2007, napriek tomu sa svedok počas tohto obdobia nedomáhal zavkladovania

nakoľko obžalovaného pozná už 25 rokov, majú kamarátsky vzťah a obžalovanému dôveruje, preto
sa neobával, že by sa mohlo čokoľvek stať. Na otázku svedok upresnil, že pri vypracovaní zmluvy o
prevode spoluvlastníckeho podielu v roku 2004 čerpal potrebné údaje - teda sídlo a IČO družstva, zrejme
z obchodného registra.
Svedok W.. I. N. uviedol, že s obžalovaným boli dlhé roky kamarátmi, spolu zakladali aj

Poľnohospodárske družstvo B., kde on ,svedok, od jeho vzniku pôsobil aj ako predseda družstva a
predseda predstavenstva. I v súčasnosti je svedok členom Poľnohospodárskeho družstva B.. V roku
2007 v PD B. už nezastával žiadnu funkciu, bol odvolaný z funkciu predsedu kontrolnej komisie
v roku 2006 alebo 2007. Odvolaný nebol v pravom zmysle slova, prebehli, nové voľby do orgánov
kontrolnej komisie, nové voľby do predstavenstva vtedy neboli. Zápisnice zo zasadnutia predstavenstva

sa vyhotovovali, tieto si svedok aj čítal. O prevode spoluvlastníckeho podielu medzi PD B. a pánom
T. sa však svedok nedozvedel zo zápisníc či na pôde predstavenstva, ale dozvedel sa to len
náhodne, neformálne, od ostatných členov družstva. Všetci boli z B., mali lepšie informácie, on -
svedok jediný bol v „cezpoľný“. Dozvedel sa to v čase keď už nebol členom kontrolnej komisie.
Na otázku akým spôsobom, mechanizmom družstvo prevádzalo do (predávalo) majetok, uviedol, že

predstavenstvo malo vo všeobecnosti veľké kompetencie. Pokiaľ mal svedok vedomosť v stanovách
ani nebola určená hranica do akej výšky ceny majetku mohlo prevádzať tento majetok. Na veľké
kompetencie predstavenstva svedok v minulosti aj niekoľkokrát poukazoval, avšak v rámci družstva boli
silné kamarátske vzťahy, preto nebola vôľa niečo zmeniť. Za celú dobu svedkovho pôsobenia v PD B.
si tento nepamätal, že by došlo k prevodu resp. akémukoľvek predaju majetku. Snáď ak sa jednalo o

menšie veci, menšie hodnoty, ale svedok si nepamätal, že by družstvo vôbec niekedy predávalo majetok
väčšej hodnoty. Zmluvu o prevode spoluvlastníckeho podielu svedok nevidel nakoľko po odchode z
kontrolnej komisie už nemal prístup k dokladom. Členských schôdzí sa zúčastňoval pravidelne až na
jednu, jednu členskú schôdzu vynechal. Predstavenstvo na členských schôdzach podávalo správy napr.
správu o hospodárení zvyčajne takým spôsobom, že túto správu predseda prečítal, zachytila sa do

zápisnice. Písomne ju nedokladal, správu k zápisnici neprikladali. Pokiaľ sa týka ceny spoluvlastníckeho
podielu tu sa svedok dozvedel asi až tesne pred hlavným pojednávaním a pokiaľ je to suma 5.000,- eur,
túto považuje za smiešnu, nakoľko 25 hektárov pôdy za 150.000,- Sk je neprimerane nízka cena. Za
primeranúbysvedokpovažovalcenucca60až70.000,-Sk,za1hektár.Celýživotsasvedokvenujetejto
činnosti, je znalý toho za aké ceny sa pohybuje pôda v danej oblasti. Nedávno zdedil pôdu v T. a dostal

ponuku od tamojšieho družstva K. N. Y., ktoré malo záujem túto pôdu odkúpiť, pričom uvedené družstvo
ponúklo cenu 20.000,- Sk za 1 hektár, pričom nikto z tamojších za takúto cenu pôdu predať nechcel.
V prípade prevodu uvedeného spoluvlastníckeho podielu sa jednalo aj o ornú pôdu, aj o trvalé trávne
porasty. Svedok uviedol, že C.. T. nepozná, v minulosti nepoznal, na hlavnom pojednávaní túto osobu
videl prvý krát. Počas pôsobenia v Poľnohospodárskom družstve Lieskovec sa s ním nikdy nestretol,

nemal vedomosť o tom, že by C.. T. z PD B. niekedy spolupracoval. Svedok ďalej uviedol, že v minulosti
sa členských schôdzí zúčastňoval, avšak v súčasnosti hoci je členom družstva členskej schôdze sa za
posledné 2 roky nezúčastnil, nakoľko členské schôdze družstva sa už nekonajú v sídle družstve, alekonajú sa niekde pri K. D., čo je pre svedka ďalšia starosť a z tohto dôvodu na členskú schôdzu tak
ďaleko necestuje a nezúčastňuje sa jej.
Svedok W.. I. G. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaného pozná a to z činnosti v PD B.,

sú známi. Svedok je aj v súčasnosti členom PD B., avšak po zmene vlastníckych podielov už s
menším hlasovacím právom. O prevode spoluvlastníckeho podielu z družstva na C.. T. sa svedok ako
člen družstva dozvedel len náhodne a sprostredkovane od členov družstva zrejme až následne. Ako
člen družstva vôbec nevedel, že sa má nejaká pôda predávať, následne ho to prekvapilo, pretože
predkupné právo majú len členovia družstva. Takto sa dozvedel ešte aj tú skutočnosť, že prevedený

spoluvlastnícky podiel sa následne na základe darovacej zmluvy previedol späť na osobu obžalovaného
a teraz je tento na liste vlastníctva zapísaný ako jeho vlastník. Zmluvu na Katastri tak zrejme museli
podávať tesne pred uplynutím lehoty na podanie návrhu na vklad v roku 2007. K zmluve samotnej
o prevode spoluvlastníckeho podielu sa oni ako členovia ani nedostali, až následne sa dozvedeli,
že spoluvlastnícky podiel bol už odpredaný za cenu 150.000,- Sk. Pre úplnosť svedok uviedol, že
ešte „v starom“ Družstve Lieskovec „v likvidácii“ bolo vtedy dohodnuté, že pôda sa vráti pôvodným

urbárnikom, preto ho tak veľmi prekvapilo, že k takémuto prevodu spoluvlastníckeho podielu a teda
pôdy mimo člena družstva vôbec došlo. Svedok uviedol, že potom ako sa o prevode dozvedeli, dali
podnet orgánom činným v trestnom konaní na prešetrenie tejto záležitosti, požadovali tiež vysvetlenie od
predstavenstva, ale žiadne vysvetlenie nedostali. Osobu C.. T. pozná, ale v celkom iných súvislostiach.
Uvedené meno mu je známe z dennej tlače. C.. T. vôbec nepozná z činnosti pre PD B.. Zrejme bol

priateľom obžalovaného W.. Y.. Vysvetlenie požadoval od predstavenstva a vtedajší člen predstavenstva
- zrejme to bol pán C. - mu vtedy uviedol, že na predstavenstve takýto prevod spoluvlastníckeho
prejednávaný nebol, že o tom ani nevedeli. Samotný obžalovaný svedkovi k prevodu uviedol, že je to
v poriadku, pôdu jednoducho predal a na túto tému sa obžalovaný so svedkom viac nechcel rozprávať.
K cene za prevádzaný spoluvlastnícky podiel svedok uviedol, že táto je za uvedené nehnuteľnosti

resp. podiel k nim neprimerane nízka, k tejto veci sa najprv vyjadroval W.. Y., ktorý s týmito vecami v
družstve pracoval, dávali tiež vypracovávať aj znalecký posudok v Ž. L. Y. a až následne podávali trestné
oznámenie. Hektár poľnohospodárskej pôdy sa v Katastrálnom území B. predával približne po 50.000,-
Sk, potom pri 30 hektároch by mala byť cena cca 1,5 mil. Sk a nie 150.000,- Sk. Svedok uviedol, že
v PD B. má ako vklad pôdu, ktorú zdedil po svojich rodičoch, odpracované roky. V novom Družstve

PD B., keď toto vznikalo, boli deviati, ktorí družstvo zakladali a preto podiel svedka bol 1/9. Po prevode
spoluvlastníckych podielov a vklade pána Ö. niekedy v roku 2007, došlo k zmene spoluvlastníckych
podielov a v súčasnosti svedok nevedel uviesť, aký je jeho reálny spoluvlastnícky podiel, nakoľko po
vstupepánaÖ.dodružstvasaajpredstavenstváaajčlenskéschôdzeuskutočňujúvT.,vmiestebydliska
pána M., hoci sa jedná o majetky v kat. území B., B. a okolie.

Zástupca PD B. I. Ö. na hlavnom pojednávaní uviedol, že je členom PD B. od roku 2008. Obžalovaného
pozná od roku 2007, od roku 2008 sa stal členom PD B. a konkrétne od 18. 01. 2008 vykonáva aj
funkciu predsedu predstavenstva. Na otázku uviedol, že nemá vedomosť o tom, že by PD B.
za jeho pôsobenia vo funkcii predávalo nejaký majetok. Pokiaľ sa týka uzavretia zmlúv, resp. zmluvy o
prevode spoluvlastníckeho podielu, k tomuto sa I. Ö. vyjadriť nevedel.. Podľa jemu dostupných dokladov

dospel k záveru, že družstvu žiadna škoda nevznikla. K takémuto záveru dospel takým spôsobom, že
„pozeral účtovníctvo“ a z tohto nevyplýva, že by družstvu nejaká škoda vznikla. Na otázku, či má prehľad
o cenách poľnohospodárskej pôdy v Obci B. a B. uviedol, že o tomto prehľad veľmi nemá. Pokiaľ sa mal
zástupca poškodeného vyjadriť k samotnej dohodnutej cene za odpredávaný spoluvlastnícky podiel vo
výške 150.000,- Sk k tomu uviedol, že pokiaľ bola takáto cena dohodnutá, tak to platí.

Na otázky tiež uviedol, že členské schôdze PD B. sa konajú „raz v Komárne, raz vo Zvolene“. Upresnil,
že naposledy sa členská schôdza konala v T..
Na hlavnom pojednávaní súd k hodnote predmetných nehnuteľností (resp. spoluvlastníckemu podielu
k pozemkom) vyslúchol i znalca W.. I. Č., ktorý v prípravnom konaní vypracoval znalecký posudok č
54/2011 ..zo dňa 03. 11. 2011 k hodnote spoluvlastníckeho podielu k pozemkom „ostatné plochy a vodné

plochy“. Znalec zotrval na záveroch obsiahnutých v znaleckom posudku, pričom upresnil, že ohliadku
pozemkov vykonal niekoľkokrát a na otázky doplnil, že hodnotené pozemky by laicky charakterizoval
ako pozemky prevažne svahovitého charakteru, ktoré sú - dva z nich v zastavanom území obce, v
intraviláne a štyri z hodnotených sa nachádzajú v extraviláne. Spoločnou vlastnosťou všetkých týchto
pozemkov je to, že sa nachádzajú pri hranici extravilánu a intravilánu obce B., resp. mestská časť B..

Sú to pozemky, ktoré sú niektoré svažité, ale bez toho, že by ich bolo nutné vyňať pôdohospodárskeho
pôdneho fondu, na niektorých z nich by bolo možné realizovať výstavbu nehnuteľností. Na predmetných
pozemkoch nie sú „potiahnuté“ inžinierske siete, pričom vzdialenosť inžinierskych sietí sa líši, je rôzna u
každého pozemku. Všeobecne to môže byť cca 100 až 200 m od jednotlivých pozemkov. Na „ostatnýchplochách“ sú i prístupové cesty, je tam nespevnená cesta a jeden pozemok sa nachádza pod miestnym
cintorínom. Pod pozemkov „vodná plocha“ v danom prípade treba rozumieť akýsi jarok, menší potok,
ktorý je väčšinu roka suchý, zaplaví sa v čase, keď sa napr. roztápa sneh alebo po väčších dažďoch.

K hodnote pozemkov ustálenej znaleckým posudkom k roku 2004 sumou 22 386,50,- eur a k roku
2007 sumou 27 983, 10,- eur uviedol, že znalecký posudok vypracovával v roku 2011, preto ceny
k roku 2004 vykonával retrospektívnou metódou, kedy ceny nehnuteľností v roku 2004 začali rásť,
pričom tento nárast hodnotil v danej lokalite o 20% a zvýšenie cien nehnuteľností pokračovalo mierne
až do roka 2008, kedy ku koncu r. 2008 začala kríza. Hodnotu sa snažil určovať reálnu, nie je

ani na samej spodnej hranici, nie je ani najvyššia, snažil sa určiť reálnu hodnotu, za ktorú by bolo
možné porovnateľné nehnuteľnosti v tom čase kúpiť. Na doplnenie znalec uviedol., že v roku 2004,
resp. v roku 2007 hodnotené pozemky neboli zahrnuté do územného plánu mestskej časti B., avšak
koncom roka 2010 bol schválený nový územný plán Mesta Zvolen, v ktorom sa počíta s rozšírením
cintorína, ktorý sa nachádza na pozemku, ktorý bol predmetom hodnotenia a taktiež bolo schválené
rozširovanie miestnych komunikácií a kanalizácie. Preto na pozemkoch, ktoré majú väčšie plochy, môže

byť realizovaná výstavba nehnuteľností nižšej, resp. podradnejšej kategórie a tieto môžu byť využité na
realizáciu miestnych komunikácií, inžinierskych sietí, kanalizácie a pod.
Na otázky k možnej využiteľnosti pozemkov znalec uviedol, že táto sa vzhľadom na rôzny charakter
pozemkov zovšeobecniť nedá. Napríklad parcela č. 80, ktorá je podľa územného plánu zamýšľaná
na rozšírenie obecného cintorína, parc. Č. 79 by mohla byť reálne využitá na rozšírenie mestskej

kanalizácie, nakoľko prístupová cesta na miestny cintorín bezprostredne hraničí s parc. č. 79 a táto
sa plánuje rozšíriť z 2 m na 4 metre prístupovej cesty. Parc. č. 183/5 by bola v ďalšom vhodná napr.
na výstavbu rodinného domu za predpokladu vybudovania potrebnej infraštruktúry a inžinierskych sietí.
Ostatné pozemky, ktoré znalec na HP výslovne neuviedol, nie sú súčasťou územného plánu mestskej
časti Lukové. Zvýraznil však, že v danom prípade sa jedná o potenciálne využitie pozemkov, súčasné

využitie pozemkov z pohľadu investičnej výstavby je nulové. Znalec však videl využitie týchto pozemkov
predovšetkým v ich potenciále do budúcna, že sú to „ostatné plochy“ - ako podkategória stavebných
pozemkov nachádzajúcich sa extraviláne obce - resp. stavebné pozemky, ktoré zatiaľ nie sú určené
na výstavbu, ale takáto možnosť využitia stavebného pozemku tu v budúcnosti reálne je. Sú to však
pozemkynižšej,podradnejšejkategórie,pretožesúsvahovité,menšejrozlohyavšetkytieto„ponižujúce“

faktory by v konečnom dôsledku vyjadril cenou 2 - 3,- eur za m2, pričom cena pozemku na výstavbu
rodinného domu v danej lokalite je cca 35,- eur za m2. Reálne využiteľnosť na investičnú výstavbu je
veľmi nízka aj vzhľadom na to, že k uvedeným pozemkom je 86 vlastníkov.
Znalec doplnil, že pri vypracovaní znaleckého posudku prihliadol a postupoval podľa Vyhlášky MS
SR č. 492/2004 a 605/2008, teda podľa vyhlášky o určení cien nehnuteľností a všetky vyššie

uvádzané okolnosti zohľadnil pri reálnom určení hodnoty (ceny) nehnuteľností, resp. hodnotenému
spoluvlastníckemu podielu na nehnuteľnostiach.
Súd ďalej na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie podľa § 253 ods. 2 a § 269 Tr. poriadku čítaním
aoboznamovanímlistinnýchdôkazovato:návrhunavkladvlastníckehoprávanazákladekúpnejzmluvy
na čl. 40. 44 spisu, kúpnou zmluvou (zmluvou o prevode spoluvlastníckeho podielu zo dňa 21. 09.

2004, darovacou zmluvou zo dňa 03. 10. 2007, Znaleckým posudkom Ing. Dariny Hemanovej pod č.
19/2008 zo dňa 15. 08. 2008na čl. 52 - 64, Stanovami PD Lieskovej, oboznámením živnostenského
listu na čl. 78, výročnou správou č.l. 79 - 97, výpisom z listu vlastníctva na čl. 98 - 100 a 309 - 315 ,
zoznamom členov PD Lieskove, oboznámením obsahu notárskych zápisníc na čl. 103 -134 , prečítaním
obsahu zápisnice z predstavenstva na čl. 136 - 137, prečítaním správy Ministerstva spravodlivosti

SR k oprávneniu vypracovať znalecké posudky k poľnohospodárskej pôde mimo zastaveného územia
obce, Znaleckým posudkom Ing. Čierneho, znaleckým posudkom Ing. Melišíka na čl. 253 - 305 spisu,
oboznámil s obsahom pokladničných dokladom na čl. 306 - 307, oboznámil s obsahom daňových
priznaní na čl. 389 - 499 a 501 - 712, prečítal úmrtný list W.. D. na čl. 717, prečítal správy k osobe
obžalovaného a odpisu z registra trestov obžalovaného na čl. 718 - 723 spisu, a oboznámil s výpisom z

obchodného registra vedeného Okresným súdom Banská Bystrica k Poľnohospodárskemu družstvu B..
Zo zápisnice z výsluchu svedkyne C. Š. zo dňa 16. 03. 2011, z ktorej vyplýva, že svedkyňa bola v
čase výsluchu zamestnaná ako pokladníčka v PD B., kde mala na starosti príjem a výdaj do pokladne.
Dňa 12. 10. 2007 bolo do pokladne v hotovosti vložená suma 150 000,- Sk a to od C.. T. a následne
táto suma bolo odoslaná do OTP banky na číslo účtu PD B.. Následne na to bola dňa 23. 10. 2007

vykonaná kontrola kontrolnej komisie, kde došlo k odkontrolovaniu stavu pokladničnej hotovosti, kde
neboli zistené žiadne rozdiely. Uvedená suma predstavovala cenu za predaj pozemkov. Popísané je
riadne zaevidované i v pokladničnej knihe.Z kúpnej zmluvy na čl. 45 - 48 vyplýva, táto bola uzatvorená medzi predávajúcim: Poľnohospodárskym
družstvom B., so sídlom Y. XXXX, B. konajúcim. prostredníctvom W.. J. Y., ako predsedu a W.. M. D.
ako podpredsedu na strane predávajúceho a na strane kupujúceho medzi C.. Ľ. T.. Predmetom zmluvy

je spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. 76, kat. územie Lukové, vo výmere
298 814,94 m2, vo veľkosti 2921/8100 vedený pod B. č. 56. Kúpna cena bola dohodnutá vo výške 150
000,- Sk. Kúpna zmluva bola datovaná dňom 21. 09. 2004, pričom pravosť podpisov na zmluve bola
osvedčená notárom dňa 31. 08. 2007. Správe katastra Zvolen bola uvedená zmluva doručená na vklad
vlastníckeho práva dňa 26. 09. 2007.

Z darovacej zmluvy na čl. 49 - 51 spisu vyplýva, že táto bola uzatvorená dňa 03. 10. 2007 a to medzi C..
Ľ. T., ako darcom a obdarovaným W.. J. Y. na strane druhej. Darca C.. T. uvedenou zmluvou bezodplatne
daroval W.. J. Y. totožný spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 2921/8100 v celkovej výmere 298 814,94
m2, na nehnuteľnostiach v kat. území B. zapísaných na LV č. 76, vedenom na Katastrálnom úrade
Banská Bystrica, Správa katastra Zvolen. Podpisy zmluvných strán na zmluve boli osvedčené dňom 03.
10. 2007 a zmluva bola doručená Správe katastra Zvolen na povolenie vkladu vlastníckeho práva dňa

10. 10. 2007.
Z návrhu na vklad vlastníckeho práva na čl. 42 až 44 spisu vyplýva, že dňa 05. 09. 2007 bol Správe
katastra Zvolen doručený samotný návrh na vklad vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy
uzatvorenej dňa 21. 09. 2004 medzi PD B. a C.. Ľ. T..(Zmluva bola Správe katastra Zvolene doručená
až dňa 26. 09. 2007).

Zo stanov PD B. na čl. 68 - 77 spisu, a 117 a a 126 spisu vyplýva, o.i. za článku 12 ods. 7 , že
„Predstavenstvo plní uznesenia členskej schôdze a zodpovedá jej za svoju činnosť. Ak tieto stanovy
neurčujú inak, koná za predstavenstvo navonok predseda družstva a v jeho neprítomnosti podpredseda
družstva. Ak sa na právny úkon predstavenstva vyžaduje písomná forma, je potrebný podpis predsedu
alebo podpredsedu a aspoň jedného ďalšieho člena predstavenstva.

Podľa článku 14 bod 4, predseda družstva zodpovedá za svoju činnosť členskej schôdzi družstva a
predstavenstvu“.
Zo zápisnice z rokovania predstavenstva PD B., konanom dňa 05. 02. 2009 v T. za prítomnosti W.. M.,
W.. Y. S. S. G. vyplýva, že v zložení vyššie uvedených troch osôb bolo prijaté stanovisko o tom, že „ PD
B. sa necíti byť poškodeným v trestnom konaní vedenom na OR PZ vo Zvolene, nakoľko mu žiadna

škoda nevznikla“.
Zo správy Ministerstva Spravodlivosti Slovenskej republiky zo dňa 24. 06. 2011 vyplýva, že hodnotiť
poľnohospodársku pôdu mimo zastavaného územia obcí neurčenej na stavu sú oprávnení znalci z
odboru Poľnohospodárstvo, odvetvie Odhad hodnoty poľnohospodárskej pôdy“.
Oboznámeným a prečítaným záverom všetkých vypracovaných znaleckých posudkoch sa súd bude

osobitne venovať v ďalšej časti odôvodnenia tohto rozsudku v súvislosti otázkou škody spôsobenej
trestným činom.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dôkazy potrebné na objasnenie skutkového stavu veci tak, aby
umožnili spravodlivé rozhodnutie v súlade s ust. § 2 ods. 10 Tr. poriadku a tieto hodnotil jednotlivo, ako
aj v ich súhrne v zmysle ust. § 2 ods. 12 Tr. poriadku.

Podľa § 237 ods. 1 Trestné zákona, kto inému spôsobí malú škodu tým, že poruší všeobecne záväzným
právnym predpisom ustanovenú povinnosť alebo povinnosť uloženú právoplatným rozhodnutím súdu
alebo vyplývajúcu zo zmluvy opatrovať alebo spravovať cudzí majetok, potrestá sa odňatím slobody až
na dva roky.

Podľa odseku 3 citovaného zákonného ustanovenia, odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa
páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a
a) spôsobí ním značnú škodu alebo
b) závažnejším spôsobom konania.

Objektom tohto trestného činu je cudzí majetok. Predmetom ochrany sú aj ďalšie majetkové hodnoty.
Taktiež môže ísť o majetok, ktorý je v spoluvlastníctve páchateľa a iných osôb. Útok pri tomto trestnom
čine môže smerovať proti celému spravovanému majetku alebo len proti jeho časti. Cudzí majetok je
majetok, ktorý nepatrí úplne alebo sčasti páchateľovi.

Objektívna stránka spočíva v tom, že páchateľ inému spôsobí škodu aspoň malú tým, že poruší
povinnosť ustanovenú právnymi predpisom opatrovať alebo spravovať cudzí majetok. Podstatou tohto
konania je, že vznikla škoda a nie, či sa páchateľ alebo iná osoba obohatila uvedeným konaním.Subjektom, teda páchateľom tohto trestného činu sú len osoby, ktoré majú povinnosť opatrovať alebo
spravovaťcudzímajetok,tedaosoby,ktorésúpovinnéspravovaťzáležitostiinýchosôbTakátopovinnosť
môže byť založená zákonom, súdnym rozhodnutím alebo zmluvou. Zo zákona takáto povinnosť vyplýva

podľa § 13 ods. 1 Obchodného zákonníka, členom štatutárneho orgánu právnickej osoby alebo
štatutárnym orgánom právnickej osoby. Porušenie povinnosti opatrovať alebo spravovať cudzí majetok
spočíva v tom, že páchateľ koná v rozpore so všeobecným alebo konkrétnym vymedzením obsahu tejto
povinnosti. Môže ísť aj o opomenutie takejto povinnosti.
Z hľadiska subjektívnej stránky sa vyžaduje úmyselné zavinenie, ktoré musí zahŕňať i porušenie

konkrétnej povinnosť opatrovať alebo spravovať majetok.
Odsek 3 vyššie citovaného zákonného ustanovenia je kvalifikovanou skutkovou podstatou, pričom
kvalifikačnýmznakomjeajspôsobenieznačnejškodytrestnýmčinomporušovaniapovinnosti.Vovzťahu
k zavineniu stačí i nedbanlivostná forma zavineniu vo vzťahu ku škode.

Podľa § 124 ods. 1 Tr. Zákona sa škodou na účely Tr. Zákona rozumie ujma na majetku alebo reálny

úbytok na majetku alebo na právach poškodeného alebo jeho iná ujma, ktorá je v príčinnej súvislosti
s trestným činom bez ohľadu na to, či ide o škodu na veci alebo na právach. Škodou sa rozumie aj
získanie prospechu v príčinnej súvislosti s trestným činom.

Podľa § 125 ods. 1 Trestného zákona, škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266 eur.

Škodou väčšou sa rozumie suma dosahujúca najmenej desaťnásobok takej sumy. Značnou škodou sa
rozumie suma dosahujúca najmenej stonásobok takej sumy. Škodou veľkého rozsahu sa rozumie su
dosahujúca najmenej päťstonásobok takej sumy. Tieto hľadiská sa použijú rovnako na určenie výšky
prospechu, hodnoty veci a rozsahu činu.

Podľa § 243a zákona č. 513/1991 Zb. - Obchodného zákonníka, členovia predstavenstva sú povinní
vykonávať svoju funkciu s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami družstva a všetkých jej
členov. Najmä sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce
sa predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých
prezradenie tretím osobám by mohlo družstvo spôsobiť škodu alebo ohroziť jeho záujem, alebo záujmy

jeho členov, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých
člnov alebo záujmy tretích osôb pred záujmom družstva.

Konaním s odbornou starostlivosťou sa rozumie pri prevode nehnuteľnosti také konanie, ktorým je
dosiahnutý výnos zodpovedajúci obvyklej cene prevádzanej nehnuteľnosti.

Súd v prejednávanej veci vykonal dokazovanie, jednotlivé dôkazy hodnotil každý jednotlivo a zároveň
všetky vo vzájomných súvislostiach v zmysle ust. § 2 ods. 12 Trestného poriadku a takýmto spôsobom
bol v prejednávanej veci zistený a ustálený nasledovný skutkový stav: Obžalovaný, ako predseda
predstavenstva Poľnohospodárskeho družstva Lieskovec, uzavrel kúpnu zmluvu, kde na strane

predávajúceho vystupovalo Poľnohospodárske družstvo B., a ako kupujúci na strane druhej, C..
Ľ. T., osoba, ktorá nebola členom družstva, podielnikom a nemala ani žiadne predkupné právo k
majetku patriacemu členom družstva. Nik z vyslúchnutých svedkov osobu C.. T. nepoznal ako osobu
spolupracujúcu s PD B., alebo akokoľvek spojenú s uvedeným družstvom. Na strane druhej, C.. T. je
v kamarátskom vzťahu s obžalovaným, je jeho priateľom už cca 25 rokov. Uvedená zmluva o prevode

spoluvlastníckeho podielu bola datovaná dňom 21. 09. 2004, pričom na uvedenej zmluve údajne z roku
2004, bola uvedená adresa družstva PD B.: Y. XXXX, B.. Hoci táto zmluva bola datovaná v roku 2004
je zrejmé, že k skutočnému uzavretiu zmluvy došlo až v roku 2007, nakoľko adresa uvedená v kúpnej
zmluve (datovanej 21. 09. 2004) - Y. XXXX bola sídlom poľnohospodárskeho družstva až od roku 2006,
konkrétne od 24. 06. 2006. Uvedený údaj vyplýva z úplného výpisu z obchodného registra, ktorý bol na

hlavnom pojednávaní oboznámený. Adresa PD B. do dňa 23. 06. 2006 bola M. XX, B.. Z uvedeného
vykonaného dôkazu vyplýva, že zmluva nebola skutočne spísaná v roku 2004, ale najskôr po júni 2006
a táto bola datovaná spätne.
Obžalovaný, ako predseda predstavenstva poľnohospodárskeho družstva teda bol osobou, ktorá má
povinnosťopatrovaťalebospravovaťcudzímajetok,teda,osobou, ktorájepovinnáspravovaťzáležitosti

iných osôb. Predmetom zmluvy bol totiž spoluvlastnícky podiel, teda podiel spoluvlastnícky patriaci nie
obžalovanému, alebo nie len obžalovanému, ale aj iným osobám, iným členom družstva, ktorí o takomto
scudzení majetku nevedeli, hoci bol (čiastočne, v istom podieli) aj ich vlastníctvom.Uvedenou zmluvou bol prevedený spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat..
úz. Lukové, zapísaných na LV č. 76, vo výmere 298 814,94 m2, podiel vo veľkosti 2981/8100 , za cenu
4 979,- Eur. Za účelom zistenia hodnoty takéhoto spoluvlastníckeho podielu, teda za účelom zistenia,

za akú cenu by bolo možné obdobný spoluvlastnícky podiel (teda pôdu rôznej kategorizácie vo výmere
298 814 m2) predať alebo kúpiť boli vypracované niekoľké znalecké posudky.

Tu súd pre úplnosť uvádza, že znalecké posudky boli v prejednávanej veci vypracované tri a to troma
rôznymi znalcami (štvrtý znalec vypracoval čiastočný znalecký posudok, ktorý tvorí súčasť znaleckého

posudku Ing. Melišíka). A to výlučne z toho dôvodu, že predmetom prevodu bol spoluvlastnícky podiel,
k nehnuteľnostiam rôznej klasifikácie. Na LV č. 76 bol podiel jednak k ornej pôde, trvalým trávnym
porastom, ostatným plochám, vodným plochám. Uvedené znalecké posudky tak boli vypracované k
jednotlivým druhom pôdy vždy znalcom z príslušného odboru a odvetvia. Zo spisu je tak zrejmé, že
znalec Ing. Melišík znaleckou činnosťou v znaleckom posudku č. 29/2011 zo dňa 19. 10. 2011 určoval
hodnotu trvalých trávnych porastov parc. registra „C“ KN (parcely bližšie špecifikované v záveroch

znaleckého posudku), ako aj registra „E“ KN, pričom v rámci tohto znaleckého posudku sa doplňujúco
podieľal aj znalec Ing. Sebíň, ktorý čiastočným znaleckým posudkom č. 11/2011 zo dňa 17. 10. 2011
určoval hodnotu pozemkov klasifikovaných ako lesné porasty, ktorý hodnotu určil sumou 34 1150,- eur.
Celková hodnota trvalých trávnych porastov včítane lesných porastov je ku dňu spísania kúpnej zmluvy
dňa 21. 04. 2004 i ku dňu jej podpisu dňa 31. 08. 2007 48 243,- eur. (48 243,- ( celková hodnota) - 34

150,- 46 (lesné porasty) = 14 092, 52 (hodnota trvalých trávnych porastov). Ing. Sebíň tak určoval len
hodnotu lesných porastov, pričom vypracoval čiastočný znalecký posudok k posudku vypracovanému
Ing. Melišíkom.
Rovnako, ako Ing. Melišík, hodnotu trvalých trávnych porastov v rámci spoluvlastníckeho podielu
znaleckým posudkom č. 19/2008 zo dňa 15. 08. 2008 určovala znalkyňa Ing. Hermanová, ktorá v

záveroch znaleckého posudku uviedla, že hodnotu trvalých trávnych porastov tvoriacich spoluvlastnícky
podiel určuje sumou 597 824,- SK, ( t.j. 19 844,11 eur).
ZnalecIng.Čiernyvovypracovanomznaleckomposudkuč.54/2011zodňa03.11.2011určovalhodnotu
„ostatných plôch“, teda hodnotu spoluvlastníckeho podielu na parcelách registra „C“ č. 79, 96, 168, 183,/,
183/5, a parc. č. 380, ktorú určil sumou 22 386, 50 eur a to ku dňu 21. 09. 2004 a podľa zadania ku dňu

31. 08. 2007 sumou 27 983, 10 eur.

Logicky následne celková hodnota spoluvlastníckeho podielu k pozemkom klasifikovaným ako: trvalé
trávne porasty, orná pôda, ostatné plochy a lesné porasty bola získaná sčítaním určených hodnôt
vyplývajúcich z jednotlivých znaleckých posudkov vypracovaných znalcami, každý z príslušného odboru

a odvetvia. Tu súd pre úplnosť dodáva, že hodnotu trvalých trávnych porastov hodnotili dvaja znalci a
to Ing. Hermanová a Ing. Melišík, každý osobitne vo svojom znaleckom posudku. Pre určenie celkovej
hodnoty potom súd prihliadol na hodnotu (cenu) nižšiu, pričom ako nižšia bola stanovená Ing. Melišíkom
sumou 14 092,54 eur. (Ing. Hermanová hodnotu určila sumou 19 442,50 eur). Preto súd pri ustálení
celkovejhodnotyspoluvlastníckehopodielunásledneprihliadalasčítavalakočiastočnúhodnotutrvalých

trávnych porastov hodnotu TPP určenú sumou 14 092, 54 eur ( teda hodnotu nižšiu).

Takýmto spôsobom bola ustálená reálna ( trhová) hodnota spoluvlastníckeho podielu podľa jednotlivých
znaleckých posudkov v celkovej výške 76 226, 10 eur. Teda pokiaľ družstvo , zastúpené svojimi
štatutármi, mohlo v danom čase predať vyššie uvedený spoluvlastnícky podiel za cenu minimálne 76

226,- eur (súd bral do úvahy nižšiu cenu vyjadrenú v znaleckých posudkoch), obžalovaný, ako štatutárny
orgán takýto spoluvlastnícky podiel kúpnou zmluvou previedol na tretiu osobu, C.. T., za 4 979,- Eur
( v danom čase za 150 000,- Sk). Poľnohospodárske družstvo B. (teda reálne jeho jednotlivý podielnici)
tak mohli za uvedený majetok, ktorý bol bez ich súhlasu a vedomia scudzený, dostať formou kúpnej
ceny sumu 76 226,- Eur, pričom obžalovaný ako predseda predstavenstva majetok v takejto hodnote

predal za cenu 4 979,- Eur. Pokiaľ sa pre účely Trestného zákona podľa § 124 Tr. zákona rozumie „ujma
na majetku alebo reálny úbytok na majetku alebo na právach poškodeného alebo jeho iná ujma, ktorá
je v príčinnej súvislosti s trestným činom, bez ohľadu na to, či ide o škodu na veci alebo na právach“,
potom Poľnohospodárskemu družstvu B. vznikla škoda vo výške 71 247,01 eur. Pokiaľ sa týka spôsobu,
ktorý ako uviedol obžalovaný použili pri výpočte ceny, keď „vychádzali zo Zákona o miestnych daniach

a poplatkoch“, tu súd poukazuje na to, že Zákon o miestnych daniach a poplatkoch, nie je cenovým
právnym predpisom, neurčuje a nezisťuje sa ním hodnota jednotlivých druhov pôdy a súdu už vôbec nie
jezrejmé,prečohodnotuzískanúzuvedenéhoprávnehopredpisuobžalovanýnáslednedelildvoma,akouviedol. Takýto postup zisťovania hodnoty majetku, ktorý bol obžalovaný povinný spravovať je vysoko
neodborný a rozhodne nie je konaním s odbornou starostlivosťou.

Celý tento proces je navyše zavŕšený tým, že obžalovaný si nechal prevedené pozemky (teda totožný
scudzovaný spoluvlastnícky podiel) previesť späť do svojho výlučného vlastníctva a to darovacou
zmluvou zo dňa 03. 10. 2007 od C.. T.. Obžalovaný a C.. T. k dôvodu následného (spätného) darovania
spoluvlastníckeho podielu na hlavnom pojednávaní pritom vypovedali rozdielne, keď obžalovaný tvrdil,
že takéto darovanie bola forma splátky, resp. vrátenie dlhu C.. T., pričom, na strane druhej C.. T. uviedol,

že uvedený podiel na nehnuteľnostiach vo výmere 298 814,94 m2 obžalovanému daroval z osobných
dôvodov, „len tak“, že na darovanie nemusel mať dôvod. Tu súd opäť zdôrazňuje špekulatívne konanie,
ktorým obžalovaný, ako štatutár, spôsobil poľnohospodárskemu družstvu značnú škodu, ale zároveň sa
tým on sám obohatil na úkor Poľnohospodárskeho družstva B. a jeho jednotlivých členov, čím on sám
získal značný prospech. Tu je opäť na mieste poukázať na znenie § 124 Trestného zákona, v zmysle
ktorého sa škodou rozumie aj získanie prospechu v príčinnej súvislosti s trestným činom. Z uvedeného

je zároveň zrejmý i priamy úmysel obžalovaného získať značný majetkový prospech pre seba, na úkor
poľnohospodárskeho družstva. Pre úplnosť je potrebné poukázať tiež na časové súvislosti prevodu
vlastníckeho práva. Zmluva o prevode spoluvlastníckeho podielu bola datovaná 21. 09. 2004 (hoci
v zmluve sú údaje z obchodného registra z roku 2006), pravosť podpisov na zmluve bola osvedčená
notárom dňa 31. 08. 2007. Správe katastra Zvolen bola uvedená zmluva doručená na vklad vlastníckeho

práva dňa 26. 09. 2007. Darovacia zmluva medzi darcom C.. T. a obdarovaným W.. Y. je datovaná
dňom 03. 10. 2007 ( teda 8 dní po doručení návrhu na vklad vlastníckeho práva na základe Zmluvy o
prevode spoluvlastníckeho podielu) a Správe katastra Zvolen doručená spolu s návrhom na vklad dňa
10. 10. 2007.
Pokiaľ by, ako už bolo uvedené vyššie, podľa tretieho odseku ust. § 237 ods. 3 Tr. zák postačovalo

i zavinenie nedbanlivostné, a to vzhľadom na výšku spôsobnej škody, práve z následného prevodu
vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu k nehnuteľnostiam spätným darovaním na osobou
obžalovaného je zrejmý úmysel obžalovaného obohatiť sa na úkor poľnohospodárskeho družstva, resp.
jeho členov.

Je nevyhnutné konštatovať, že to, že v skutočnosti nedošlo k porušeniu stanov družstva, neznamená,
že nedošlo k porušeniu zákona. Súd mal vyššie popísaným špekulatívnym konaním obžalovaného
jednoznačne preukázané, že došlo k porušeniu ustanovení Obchodného zákonníka, ktoré malo aj
trestnoprávne následky. Obžalovaný ako predseda predstavenstva v danej veci rozhodne nekonal
s odbornou starostlivosťou, naopak, konal v rozpore s ustanovením § 243a Obchodného zákonníka

vo vtedy platnom znení, podľa ktorého sú členovia predstavenstva družstva povinný vykonávať svoju
funkciu s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami družstva a všetkých jeho členov, čím spôsobil
poľnohospodárskemu družstvu lieskovec škodu vo výške 71 247, 01 eur.

Predstavenstvo malo v prípade zamýšľaného predaja v zmysle zákona postupovať tak, že pokiaľ malo

v úmysle majetok scudziť, bolo potrebné zisťovať obvyklú, teda trhovú cenu, za ktorú by bolo možné
porovnateľné nehnuteľnosti ( a to i spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti) predať alebo kúpiť v danom
čase.

Uvedená povinnosť vyplýva štatutárnym orgánom priamo z ust. § 243a Obchodného zákonníka, v

zmysle ktorého, tak ako už bolo konštatované vyššie, členovia predstavenstva sú povinní vykonávať
svoju funkciu s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami družstva a všetkých jej členov. Najmä
sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu
rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie
tretím osobám by mohlo družstvo spôsobiť škodu alebo ohroziť jeho záujmy, alebo záujmy jeho člnov,

a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých člnov alebo
záujmy tretích osôb pred záujmom družstva.

Súd mal tak jednoznačne a spoľahlivo preukázané, že obžalovaný vystupoval za poľnohospodárske
družstvo, ako jeho štatutárny orgán, majetok družstva, ktorého hodnota bola znaleckým posudkami

ustálená na sumu 76 226,10 eur kúpnou zmluvou previedol na tretiu osobu (C.. T.) za cenu 4
979,- eur, teda za cenu značne podhodnotenú a neprimerane nízku, čím preukázateľne spôsobil
družstvu (teda iným spoluvlastníkom) škodu rovnajúcu sa rozdielu toho, čo družstvo mohlo predajom
reálne utŕžiť a toho čo, v skutočnosti dostalo, teda spôsobil škodu nie menej ako 71 247, 01 eur.Prevedený spoluvlastnícky podiel si následne, a to o osem dní, nechal na seba C.. T. bezodplatne
previesť darovacou zmluvou a to do svojho výlučného vlastníctva, pričom vlastníctvo k uvedenému
spoluvlastníckemu podielu obžalovanému podľa aktuálneho listu vlastníctva svedčí doposiaľ. Súd

sa neuspokojil a neakceptoval vyjadrenie W.. I. M., ktorý je v súčasnosti od roku 2008 predsedom
predstavenstva o tom, že poľnohospodárskemu družstvu žiadna škoda nevznikla. W.. I. M. je od roku
2008 (teda až po predmetnom prevode spoluvlastníckeho podielu) osobou, ktorá vystupoje za družstvo,
avšak reálne, majetkovo poškodení sú všetci jednotliví členovia Poľnohospodárskeho družstva B., všetci
podielnici, ktorých zverený majetok (vyjadrený určitými podielmi) mal obžalovaný spravovať a ktorý

majetok bez ich vedomia predal značne podhodnotený, aby si ho následne nechal darovať.
Pre úplnosť súd uvádza, že nápravu vzniknutej škody by bolo možné uplatniť i osobitnou civilnou
žalobou v občianskom súdnom konaní v príslušných zákonných lehotách, no ani takýto postup by však
konvalidoval protiprávne konanie obžalovaného, ktorý porušil svoje povinnosti štatutárneho orgánu,
vyplývajúce mu priamo zo zákona, keď uprednostnil vlastné záujmy pred záujmami družstva. Preto súd
konštatuje, že i v danom prípade bol princíp „ultima ratio“ zachovaný.

Na základe vyššie uvedeného, tak mal súd preukázané, že skutok je trestným činom a že ho spáchal
obžalovaný, preto obžalovaného uznal vinným zo zločinu porušovania povinnosti pri správe cudzieho
majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona.

Pri úvahách o druhu trestu a jeho výmery súd vychádzal z ustanovení § 34 Tr. zákona, teda prihliadal
na zavinenie a pohnútku obžalovaného, ktorý konal v rozpore so zákonom, ako aj dobrým úsudkom,
ktorý je namieste od neho očakávať, a ktorý neprípustným spôsobom nakladal so zvereným majetkom.
Za zločin podľa § 237 ods. 3 Tr. zákona možno ukladať trest odňatia slobody vo výmere troch až desať
rokov.

Z odpisu z registra trestov vyplýva, že obžalovaný v minulosti nebol súdne trestaný, v registri trestov
nemá žiadny záznam. Z evidencie priestupkov vyplýva, že obžalovaný nebol priestupkovo riešený.

Uvedené, na hlavnom pojednávaní konštatované skutočnosti, vytvárali pre obžalovaného jednu

poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. j) Trestného zákona, a síce, že obžalovaný viedol pred
spáchaním skutku riadny život.

Priťažujúcu okolnosť na strane obžalovaného v danom prípade súd nevzhliadol žiadnu. Pri prevahe
poľahčujúcich okolností (teda existencii jednej poľahčujúcej okolnosti a neexistencii žiadnej priťažujúcej

okolnosti) tak došlo k úprave trestnej sadzby, k zníženiu hornej hranice trestnej sadzby o jednu
tretinu. V danom prípade tak bolo možné ukladať trest odňatia slobody vo výmere od troch rokov do
sedem rokov a osem mesiacov. Súd mal za to, že v danom prípade, vzhľadom na pomery na strane
obžalovaného,budúnajefektívnejšienaplnenévšetkyfunkcietrestuazároveňspoukazomnagenerálnu
a individuálnu prevenciu, pokiaľ bude uložený trest podmienečný v jeho maximálnej možnej výmere.

Preto súd uložil trest na spodnej hranici zákonnej trestnej sadzby v takej výmere, v akej možné je
výkon trestu podmienečne odložiť. Zároveň určil skúšobnú dobu v trvaní troch rokov. Vzhľadom na
trvanie trestu, súd však obligatórne nariadil dohľad probačným a mediačným úradníkom nad správaním
obžalovaného v skúšobnej dobe, tak ako mu to ukladá ust. § 51 ods. 1 Trestného zákona, pričom
obžalovaný je dohľad probačného úradníka nad svojou osobou povinný strpieť.

Keďže v súvislosti so spáchaním trestného činu bola konštatovaná vzniknutá škoda, bola ustálená jej
výške,akoajpoškodenýsubjekt,súdrozhodoltiežpodľa§51ods.4písm.c)Tr.Zákonaaobžalovanému
uložil v skúšobnej dobe povinnosť nahradiť Poľnohospodárskemu družstvu B. spôsobenú škodu, teda
škodu vo výške 71 247, 01 eur. Tu súd pre úplnosť poukazuje na to, že splnenie uloženej povinnosť v

skúšobnej dobe bude súd skúmať pre potreby rozhodnutia o tom, či sa obžalovaný v skúšobnej dobe
osvedčil. V prípade, že súd dospeje k záveru, že uložená povinnosť splnená nebola (teda, že škoda PD
B. nebola nahradená), súd rozhodne, že obžalovaný už uložený trest vo výmere troch rokov vykoná.

Nakoľko obžalovaný trestný čin spáchal v súvislosti s činnosťou štatutárneho orgánu závažným

porušením jeho povinností a spôsobením tak značnej škody, bolo namieste ukladať aj trest zákazu
takejto činnosti, pričom súd za primeraný považoval trest zákazu činnosti na dobu 5 rokov, keď tento
inak mohol ukladať na 1 až 10 rokov.Z vyššie uvedených dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici. Odvolanie má odkladný účinok.

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného. V
prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného;
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech;

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech;
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať

odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli;
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli;
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to
v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba

oprávnená konať za právnickú osobu;
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak

toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.