Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, May 28, 2014

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 8C/164/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1711211762
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Gajerová

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2014:1711211762.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok samosudkyňou JUDr. Zuzanou Gajerovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI

Slovensko, s.r.o., Údernícka 5, 851 01 Bratislava právne zast. Tomáš Kušnír, s.r.o., Údernícka 5,
851 01 Bratislava , zastúpenému : TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Údernícka 5,
proti žalovanému : P. T., B. X. P. Y., V. XXX, zastúpenému opatrovníčkou Martinou Murčekovou,
súdnou tajomníčkou Okresného súdu Pezinok, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu :
Spotrebiteľské združenie OSA, so sídlom v Bratislave, Sasinkova 6, zastúpené HKP Legal, s.r.o., so
sídlom v Bratislave, Sasinkova 6 , o zaplatenie 465, 46 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou súdu dňa 26.08.2011 sa žalobca domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy v
celkovej výške 465,46 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 13 % ročne zo žalovanej sumy od
09.12.2006 do zaplatenia a náhrady trov konania.

Žalobca uviedol, že pohľadávku, ktorá je predmetom konania nadobudol postúpením od Všeobecnej
úverovej banky, a .s. so sídlom v Bratislave, Mlynské Nivy 1.

V návrhu uviedol, že jeho právny predchodca poskytol odporcovi kreditnú kartu, s ktorou vykonal
platby na území Slovenskej republiky alebo v zahraničí a na ťarchu úverového účtu. So žalovaným bol
dohodnutý úverový rámec, ktorý odporca prečerpal, avšak dohodnuté splátky úveru nezaplatil. Žalobca

vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy , ktorá predstavovala ku dňu postúpenia pohľadávky
čiastku 465,46 eur.

Súd vo veci vydal platobný rozkaz zo dňa 12.10.2011, č.k. XRo XXX/XXXX-XX, ktorým zaviazal odporcu
nazaplatenie návrhom uplatnenejsumy.Platobnýrozkazsanepodarilodoručiťnaadresu žalovaného ,
preto uznesením zo dňa 16.1,2013, č.k. XC XXX/XXXX-XX súd platobný rozkaz zrušil.

Vzhľadom na to, že skutočný pobyt žalovaného sa súdu nepodarilo zistiť, bol mu na zastupovanie v
konaní ustanovený opatrovník a to uznesením zo dňa 16.1.2013, č.k. XC XXX/XXXX-XX.

Súdvovecirozhodolnapojednávaníkonanomdňa28.5.2014,naktoromvykonaldokazovanieobsahom

listín tvoriacich súdny spis a prihliadajúc na tvrdenia účastníkov konania zistil nasledujúce:

Žalovaný požiadal právneho predchodcom žalobcu Všeobecnú úverovú banku, a.s. dňa 02.9.2003 o
vydanie kreditnej platobnej karty . Na základe žiadosti bol žalovanému spolu s kartou poskytnutý úverový
rámec do výšky 20.000,-Sk. Po postúpení pohľadávky bol doručený žalovanému Pokus o zmier, podľaktorého bola žalovaný povinná zaplatiť neuhradenú časť úveru spolu so zmluvným úrokom, úrokom z
omeškania a sankčnými poplatkami do 13.07.2011, v celkove výške 728,33 eur.

Podľa § 488 OZ záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie

( pohľadávka ) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 489 OZ záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z
bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočnosti

Podľa § 491 ods. 1 OZ záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených, môžu
však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených ( §51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky
rôznych zmlúv.

Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníka popri plene úroky z omeškania ( veta prvá pred bodkočiarkou )

Podľa § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve
sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil
neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Z Obč. zákonníka účinného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy bolo možné vyvodiť, že úverová zmluva
ako absolútny obchod podľa § 261 ods.3 písm.d) Obchodného zákonníka spotrebiteľskou zmluvou nie je
(takýto názor bol prezentovaný aj niektorými právnymi teoretikmi). Treba však poukázať na to, že podľa

§ 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa - spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje, bol verejnoprávnym predpisom pojem typová zmluva
(synonymum neskôr zavedeného pojmu spotrebiteľská zmluva) podľa Obč. zákonníka rozšírený tak, že

spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Obč. zákonníka, Obch. zákonníka ako aj všetky
iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé,
že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Zmluva o úvere uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom bola napriek povahe tzv. absolútneho
obchodu zmluvou typovou, teda spotrebiteľskou.

Z uvedeného vyplýva, že je právne irelevantný prameň práva, podľa ktorého sa príslušná zmluva
spravuje, ale vychádzajúc z predchádzajúceho spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva upravená
podľa Obč. zákonníka, Obch. zákonníka ako aj podľa ktoréhokoľvek iného zákona vyhovujúca vyššie
uvedenej charakteristike. Je teda zrejmé, že ustanovenia Obč. zákonníka týkajúce sa spotrebiteľských
zmlúv je nevyhnuté použiť aj v prípadoch, ak sa právny vzťah účastníkov konania tak ako je tomu

v danom prípade, má spravovať Obch. zákonníkom, keď charakter spotrebiteľskej zmluvy má tzv.
absolútna obchodná zmluva o úvere podľa Obch. zákonníka.

Podľa názoru súdu potreba aplikovať na právnu úpravu úverovej zmluvy Obch. zákonník, ako
aj všeobecné ustanovenia Obč. zákonníka týkajúce sa ochrany spotrebiteľa vyplýva aj z článku
Spotrebiteľskázmluvaodprof.JUDr.PetraVojčíka,CSc.,uverejnenéhovBulletineslovenskejadvokácie

č. 12/2008. V článku sa ďalej uvádza, že v súvislosti s ochranou spotrebiteľa môžeme rozlišovať viaceré
právne prostriedky ochrany. Ide najmä o právo spotrebiteľa na:

A) ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľskej zmluve,

B) uplatnenie práv vyplývajúcich z omeškania,

C) uplatnenie práv vyplývajúcich zo zodpovednosti za škodu,

D) uplatnenie práv vyplývajúcich zo zodpovednosti za vady,E) odstúpenie od zmluvy jednak v rámci zodpovednosti za vady alebo v iných zákonom stanovených
prípadoch,

F) vyslovenie neplatnosti spotrebiteľskej zmluvy,

G) uverejnenie rozsudku.

Profesor Vojčík ďalej uvádza, že pri uplatňovaní jednotlivých právnych prostriedkov je veľmi dôležité
posúdiť akého charakteru je spotrebiteľská zmluva, či ide o zmluvu občiansko-právneho charakteru
alebo obchodno-právneho charakteru. Uvedené má zásadný význam pri uplatňovaní práv spotrebiteľa.
Iba v jednom prípade - práva na ochranu pred neprimeranými podmienkami (vyššie ad A) je úprava
jednotná a spoločná bez ohľadu na to, o akú zmluvu ide. Tak pokiaľ pôjde o ostatné právne prostriedky

(vyššie uvedené pod bodmi B/ - F/) bude práve dôležité posúdiť či ide o zmluvu občianskoprávnu alebo
obchodno-právnu, pretože v mnohých prípadoch bude potrebné aplikovať všeobecnú úpravu v týchto
kódexoch (napr. úprava o premlčaní, výška úrokov z omeškania a podobne).

Podľa § 54 ods.1 Občianskeho zákonníka - zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať

svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Ustanovenie § 54 ods.1 Obč. zákonníka zakotvuje v prospech spotrebiteľa kogentnosť inak
dispozitívnych noriem uvedených v Obč. zákonníku, ak by spotrebiteľská zmluva obsahovala od nich
odklon v neprospech spotrebiteľa.

Pre súkromné právo je charakteristická rovnosť subjektov právnych vzťahov, teda i rovnosť zmluvných

strán. Tento jeho rys je niekedy považovaný priamo za pojmový znak súkromného práva. Preto sa zdá,
že každá zvláštna ochrana, poskytovaná iba jednému zo subjektov právneho vzťahu, je čímsi, čo sa
prieči povahe súkromného práva, pretože je nutne spojené s právnym zvýhodnením. Preto bol dlho
pripisovaný všetkým zásahom do zmluvnej autonómie verejnoprávny charakter a pokiaľ jeho rozsah bol
značný, bola právna oblasť, kde k nim dochádzalo, chápaná ako samostatné právne odvetvie stojace

medzi právom súkromným a verejným (právo pracovné, právo hospodárske apod.).

Tak súkromné právo dospelo až k potrebe ochrany slabšej strany v bežných spotrebiteľských vzťahoch.
Pokiaľ ide o vymedzenie slabšej strany, treba vychádzať z toho, čo je pre túto slabšiu stranu
charakteristické. Ide teda o fyzickú osobu, ktorá je voči druhej strane záväzkového vzťahu v nevýhode
spočívajúcej predovšetkým v nedostatku profesionality, v obmedzenej informovanosti, v konaní pod

určitým hospodárskym tlakom, z dôvodu finančnej nedostatočnosti v obmedzenom prístupe k právnej
pomoci a pod. Na základe uvedenej charakteristiky tak možno uzavrieť, že v rámci dodávateľsko-
spotrebiteľských vzťahov je slabšou zmluvnou stranou jednoznačne spotrebiteľ.

Podaním doručeným súdu dňa 20.04.2012 sa k žalobe vyjadril vedľajší účastník, ktorý uviedol, že
uviedol, že pohľadávka žalobcu je premlčaná a preto mu nemožno nárok na jej zaplatenie priznať.

Premlčanie znamená uplynutie času stanoveného v zákone na vykonanie práva, čo má za následok
zánik súdnej vymáhateľnosti premlčaného práva. Premlčaním však pohľadávka nezaniká. Všeobecná
premlčacia doba u pohľadávok z obchodných vzťahov v zmysle Obchodného zákonníka je štvorročná (§
397) a právo sa premlčuje v tejto lehote, ak zákon pre jednotlivé práva nestanovuje osobitnú premlčaciu
lehotu. Premlčanie možno oddialiť, ak dlžník svoj dlh uzná v zmysle § 323 Obchodného zákonníka. Odo

dňa písomného uznania dlhu plynie nová štvorročná premlčacia doba. Obchodný zákonník nestanovuje
náležitostiuznaniadlhu.Jevšaknevyhnutné,abyzáväzokdlžníkaboljednoznačnevymedzenývýškoua
dôvodom s odkazom na príslušnú zmluvu alebo faktúru, prípadne iný preukazný doklad tak, aby nemohli
vzniknúť pochybnosti, o ktorý záväzok ide. U pohľadávok vzniknutých v zmysle Občianskeho zákonníka
je premlčacia doba trojročná.

Vzťah žalobcu a žalovaného je vzťahom spotrebiteľským a preto sa pre premlčaciu dobu použijú
ustanovenia občianskeho zákonníka, ktorý upravuje všeobecnú trojročnú premlčaciu lehotu. Splatnosť
pohľadávky v danom prípade nastala pred postúpením pohľadávky, t.j. pred 08.12.2006. Žalobca nárok
na jej zaplatenie uplatnil žalobou doručenou súdu dňa 26.08.2011, takže je možné konštatovať, že nárok
žalobcu je premlčaný.Odporcovi trovy konania nevznikli. Náhradu trov súd vedľajšiemu účastníkovi nepriznal a to s poukazom
na § 142 ods. 1 , kedy úspešnému účastníkovi konania patrí náhrada trov potrebných na účelné
uplatňovanie alebo bránenie práva. Vedľajší účastník je právnickou osobou zriadenou na účely

ochrany práv spotrebiteľa, teda ochranu práv spotrebiteľa má priamo vo svojej činnosti. Je dôvodné
predpokladať, že bude disponovať všetkými schopnosťami hájiť práva spotrebiteľa vrátane ochrany jeho
práv v rámci súdneho konania. Vedľajší účastník sa môže zvoliť právneho zástupcu - advokáta, ktorý
ho bude v súdnom konaní zastupovať , avšak v takom prípade potom nejde o účelne vynaložené
trovy a je dôvodné, aby si trovy takto vzniknuté hradil sám. Je nutné dodať, že vedľajší účastník už vo

svojom prvom podaní doručenom súdu , obsahom ktorého je paušálna a všeobecná obrana spotrebiteľa,
bez akejkoľvek znalosti konkrétnej veci ( obsah žaloby, listinné dôkazy ) vzniesol námietku premlčania.
Totožné podania doručil do ďalších desiatok konaní, kde predmetom konania je spotrebiteľský spor.
Takéto konania vedľajšieho účastníka nie je možné stotožniť s obranou účelnou, na základe ktorej mu
vzniká právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne
v 3 vyhotoveniach na Okresný súd Pezinok , pričom odvolanie musí mať náležitosti uvedené v ust. §
205 ods. 1 a 2 O. s. p..

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu

považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak odporca dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, navrhovateľ môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.