Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, May 27, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21Co/168/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112243279
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8112243279.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov
senátu JUDr. Jozefa Škraba a JUDr. Michala Boroňa v právnej veci žalobkyne: I. J., bytom V., B.
XX, zastúpená X.. Lukášom Kišeľakom, advokátom, Prešov, Jarková 63, proti žalovanému: Rapid life
životná poisťovňa, a.s., Košice, Garbiarska 2, IČO: 31 690 904, zastúpená JUDr. Gabrielom Gulbišom,
advokátom, Košice, Němcovej 22, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 13C/446/2012-156 zo dňa 27.05.2013 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e sa rozsudok.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý uhradiť žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania vo výške 81,46 na
účet jej právneho zástupcu JUDr. Lukáša Kišeľáka, advokáta v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prešov (ďalej len „prvostupňový súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: „Určuje,
že rozhodcovská doložka nachádzajúca sa v časti XV. bod 3 Všeobecných poistných podmienok
pre poistenie zjednávané Prvou Československou poisťovňou Rapid, a. s. zo dňa 21. 05. 2007,
ktoré sú súčasťou poistnej zmluvy číslo 4333100180, zo dňa 28. 04. 2008, taktiež nachádzajúcu
sa v osobitných zmluvných dojednaniach čísla 01/2007 v poistnej zmluve číslo 4333100180, ktoré
sú súčasťou Všeobecných poistných podmienok pre poistenie zjednávané Prvou Československou
poisťovňou Rapid, a. s. zo dňa 21. 05. 2007, je neplatná,

Zrušuje rozhodcovský rozsudok vydaný Arbitrážnym súdom Košice so sídlom Košice, Ulica Alžbetina
41, pod sp. zn. 2 C 2099/2012 zo dňa 19. 01. 2012,

Odporca je povinný nahradiť navrhovateľke trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo
výške 406,85 Eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, na účet právneho zástupcu navrhovateľky“.

Prvostupňový súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že skutkovo mal za preukázané, že žalobkyňa
uzatvorila s Prvou československou poisťovňou RAPID poistnú zmluvu dňa 28. 04. 2008. Zmluva bola
uzatvorená so sprostredkovateľom. Vo všeobecných poistných podmienkach v časti XV. je obsiahnuté
dojednanie o rozhodcovskom konaní, obsahom je dohoda poisťovne a poistníka o tom, že všetky
vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským
súdom. V závere všeobecných podmienok je ako osobitné zmluvné dojednanie číslo 01/2007 dojednaná
rozhodcovská doložka vo forme samostatnej tabuľky s uvedením textu: „Poistník a poisťovňa týmto
vyjadrujú obaja spoločne a každý zároveň svojim podpisom samostatne svoju vôľu v prípade vzniku
akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti,

praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle časti XV. všeobecných poistných
podmienok. Toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku koniec úvodzoviek“.
Z výsluchu žalovanej mal za preukázané, že neboli vysvetlené dojednania týkajúce sa rozhodcovskej
doložky.

Na základe rozhodcovskej doložky dojednanej v poistnej zmluve bol žalovanej dňa 20.11.2012 doručený
rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41 Košice, ktorý bolo vydaný dňa
19.01.2012.

Na takto zistený skutkový stav prijal právny záver, podľa ktorého zmluva medzi účastníkmi, ktorá bola
uzatvorená je zmluvou spotrebiteľskou, pretože žalovaný konal v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti a žalobkyňa nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti
alebo inej podnikateľskej činnosti. Prijal názor, podľa ktorého dojednanie o rozhodcovskej doložke
nebolo individuálne dojednané. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.
6Cdo/1/2012 z 21. 03. 2012 v obdobnej právnej veci. Najvyšší súd vyslovil názor, že takto dojednaná
rozhodcovská doložka nie je individuálne dojednaná a ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku. S
uvedenou argumentáciou Najvyššieho súdu v citovanom rozsudku sa stotožnil. Rozhodcovská doložka
dojednaná v poistnej zmluve medzi účastníkmi konania je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa §
53 ods. 4 OZ. Táto doložka nebola dojednaná individuálne, ale už podpisom zmluvy a teda je neplatná,
preto súd určil neplatnosť rozhodcovskej doložky podľa § 53 ods. 6 písm.r/ a § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka. V súlade s § 40 ods. 1 písm.c/ zákona číslo 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní zrušil
rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, ktorý bol vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej
doložky. Právo žalobkyne podať žalobu vyplýva z § ... ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní. Účelom
ustanovenia § 40 ods.1 Zákona o rozhodcovskom konaní je umožniť súdny prieskum rozhodcovských
rozsudkov na základe zákonných dôvodov. Tieto dôvody boli naplnené aj v prejednávanej veci a neplatná
je rozhodcovská doložka. V súlade so zákonom bol zrušený vydaný rozhodcovský rozsudok.

Prvostupňový súd nevykonal dokazovanie výsluchom zástupcu žalovaného, ktorý v mene žalovaného
dojednával poistnú zmluvu a mal za to, že na preukázanie skutkového stavu to nebolo nevyhnutné,
keďže rozhodcovskú doložku považoval za neplatnú a na preukázanie neplatnosti postačovali
predložené listinné dôkazy.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnej žalobkyni priznal právo na náhradu
trov konania, ktoré pozostávajú z náhrady trov právneho zastúpenia. Trovy právneho zastúpenia priznal
úspešnej žalobkyni vo výške 406,80 Eur. Nepriznal právnemu zástupcovi odmenu za poradu s klientom
a za vyjadrenie zo dňa 28. 12. 2013, pretože nešlo o podanie vo veci samej.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok vo všetkých
jeho výrokoch ako predčasný a nepreskúmateľný a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie a
rozhodnutie.

V odvolaní ďalej uviedol, že prvostupňový súd neobjasnil skutkový stav a vec nesprávne právne posúdil.
Poukázal na skutočnosť a to na záznam sprostredkovateľa poistenia pani Z. I. o požiadavkách a
potrebách klienta kedy bola aj poistná zmluva medzi účastníkmi uzavretá. Prvostupňový súd sa týmto
dôkazom nezaoberal, vôbec ho nevyhodnotil ani v odôvodnení napadnutého rozhodnutia s dopadom
na zistenie skutkového stavu. Takýto postup súdu považuje za nevysvetliteľný a rozhodnutie považuje
za nepreskúmateľné. Súd podnet žalovaného na vykonanie výsluchu tohto svedka neakceptoval a svoj
postup neodôvodnil.

Rovnako tak súd nezdôvodnil skutočnosť, že žalobkyňa nevyužila opravný prostriedok v rozhodcovskom
konaní a teda rozhodcovský rozsudok nenadobudol právoplatnosť.

V odvolaní ďalej uviedol, že napadnutým rozhodnutím bez existencie ďalšieho výroku o pokračovaní
konania v merite sporu by mu bol s konečnou platnosťou upretý prístup k spravodlivosti na uplatnenie
zmluvného nároku zo zaniknutej poistnej zmluvy.. Tento právny stav zvýhodňuje žalobkyňu, pretože
žalovaný by už nemal právny nástroj na vymáhaní inak oprávnenej pohľadávky od žalobcu.

Napáda všetky výroky, vrátane výroku o trovách konania, ktorý výrok je nepriamo spojený s 1. a 2.
napadnutým výrokom, pretože v prípade zrušenia napadnutého rozhodnutia v odvolacom konaní, stratí
aj výrok o trovách svoje opodstatnenie, pretože úspech v spore bude možné vysloviť až po konečnom
rozhodnutí vo veci samej s poukazom na znenie § 43 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní.

Žalovaný považuje za nesprávny skutkový a právny záver súdu o tom, že rozhodcovská doložka nebola
medzi účastníkmi poistného vzťahu individuálne dojednaná. Preukázal v konaní, že rozhodcovská
doložka bola zvýraznená v závere VPP z 21. 05. 2007 a pokiaľ by sa žalobca nerozhodol tieto osobitné
zmluvné dojednania podpísať, nedošlo by k platnému individuálnemu dojednaniu rozhodcovskej
doložky. Z koncipovanej rozhodcovskej doložky vyplýva, že bola predtým vysvetlená žalobkyni ďalším
nezávislým subjektom, ďalej bola doložená podpisom oboch strán, a teda bola jednoznačne individuálne
dojednaná. Sprostredkovateľom poistenia bola blízka príbuzná osoba žalobkyne, a preto súd nemôže z
tohto dôvodiť, že táto osoba konala na neprospech žalobkyne a tým, že by ju neoboznámila so všetkými
skutočnosťami, právami ako aj povinnosťami a inými zmluvnými dojednaniami, vrátane rozhodcovskej
doložky.

Súd prvého stupňa nesprávne ustálil, že rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná. Žalobca
mal dve možnosti podpísať osobitné zmluvné dojednania obsahujúce rozhodcovskú doložku alebo
nepodpísať osobitné zmluvné dojednania, avšak jeho poistný vzťah by nebol v ostatnom dotknutý. Je
nesprávny záver súdu o tom, že rozhodcovská doložka je obsiahnutá v časti XV. VPP. Ani z doteraz
zisteného skutkovému stavu preto je nesprávny záver, že rozhodcovská doložka bola dojednaná už
podpisom poistnej zmluvy. Pokiaľ by súd dostatočne vyhodnotil existujúce dôkazy, mohol by dospieť k
opačnému záveru, že rozhodcovská doložka sa nachádza v osobitných zmluvných dojednaniach číslo
1/2007 a až jej prijatím, t.j. následne platí poistný vzťah aj ustanovenia článku XV VPP.

Odvolateľ ďalej poukázal na stabilizovanú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky v zmysle
ktorej neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu je princíp právnej istoty. Okrem iného je možné
očakávať, že príslušné štátne orgány budú konať a rozhodovať podľa právnych predpisov a že ich budú
správne vykladať a aplikovať. Zároveň vzniesol námietku zaujatosti voči sudcovi Krajského súdu v
Prešove JUDr. Petrovi Strakovi.

K podanému odvolaniu podala písomné vyjadrenie žalobkyňa.

Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny a priznal jej náhradu
trov odvolacieho konania. Vo vyjadrení ďalej uviedla, že súd sa oboznámil s listinným dôkazom a
to so záznamom sprostredkovateľa poistenia zo dňa 26. 04. 2008. Poukázala na to, že je vecou
súdu a na zvážení ktoré dôkazy vykoná. Zastáva názor, že súd postupoval správne, pretože daný
dôkazne nepreukazoval skutočnosti tvrdené žalovaným a to, že žalobkyňa bola náležite vyrozumená
o rozhodcovskej doložke. V záujme hospodárnosti konania súd nevykonával výsluch navrhovaného
svedka.

O tom, že nevyužila žalobkyňa riadny opravný prostriedok v konaní rozhodcovskom uviedol, že
spotrebiteľ je pre podanie žaloby viazaný skutočnosťou spočívajúcou v plynutí lehoty 10 dní odo dňa
doručenia a nie odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Má za to, že zo strany žalovaného došlo k porušeniu odbornej starostlivosti.

Krajský súd v Prešove (ďalej „odvolací súd“) vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý
rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad podľa ustanovenia § 212 O.s.p.,
bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a potom ako bolo oznámenie o verejnom vyhlásení
rozsudku uverejnené na úradnej tabuli Krajského súdu Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5
dní vopred rozsudok verejne vyhlásil a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

Prvostupňový súd vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a na základe ktorého správne
zistil skutkový stav veci, ako aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvého stupňu zodpovedajú
vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu.

V súvislosti s odvolacími námietkami odvolací súd udáva.

Odvolateľ namieta nesprávny skutkový a právny záver prvostupňového súdu o tom, že rozhodcovská
doložka nebola individuálne dojednaná účastníkmi zmluvného vzťahu.

V posudzovanej právnej veci je nesporné, že účastníci tohto konania uzavreli poistnú zmluvu
28.04.2008, pričom žalovaný konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalobkyňa bola
spotrebiteľom, to znamená, že v predmetnej veci ide o spotrebiteľský vzťah.

Spornou otázkou sa stala otázka, či rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodcovský súd
rozhodol a ktorá je upravená v čl. XV. VPP žalovaného, ako aj na samostatnej listine (osobitné
dojednania č. 1/2007) podľa ktorej všetky vzájomné spory a sporné nároky poistenia budú rozhodnuté
v rozhodcovskom konaní, je podmienkou individuálne dojednanou ak nie či zakladá hrubý nepomer v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľná podmienka).

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len o O.z.), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“).

Podľa § 53 ods. 2 O.z., za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 O z, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. r) O z, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory
s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

V zmysle čl. 3 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
(,,Smernica“), zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak
napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých
na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.

V zmysle § 54 ods. 1 prvá veta O z, sa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou, nemôžu
odchýliť v neprospech spotrebiteľa od ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách.
Nesmú obsahovať podľa § 53 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

V posudzovanej právnej veci sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku žalobou s
poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky dojednanej vo všeobecných poistných podmienkach,
ktoré sú súčasťou poistnej zmluvy a taktiež nachádzajúcej sa v osobitných zmluvných dojednaniach č.
01/2007, ktoré sú súčasťou všeobecných poistných podmienok pre dohodnuté poistenie.

Rozsudkom rozhodcovského Arbitrážneho súdu v Košiciach pod sp. zn. 2C/2099/2012 zo dňa 19. 01.
2012 jej bola uložená povinnosť zaplatiť sumu žalovanému .....Eur a trovy rozhodcovského konania vo
výške - Eur. Tento rozsudok jej bol doručený. Súd prvého stupňa zistil, že príslušnosť rozhodcovského
súdu bola daná na základe rozhodcovskej doložky uvedenej v časti XV. VPP podmienok, aby všetky
spory so žalovaným riešila výlučne v rozhodcovskom konaní, ako aj s poukazom na osobitné zmluvné
dojednanie tvoriace súčasť VPP.

Žalobkyňa vo výpovedi poukazovala, že poistné podmienky neboli riadne vysvetlené. Nevedela o
uzatvorení rozhodcovskej doložky, ktorá nebola individuálne dojednaná ako to vyžaduje pre jej platnosť

Občiansky zákonník, a preto došlo k zhoršeniu jej postavenia ako spotrebiteľky, keďže ide o nerovnováhu
medzi podnikateľom a spotrebiteľom.

Na základe takto dojednanej rozhodcovskej doložky v poistnej zmluve bol dňa 19. 01. 2012 vydaný
rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu v Košiciach pod sp. zn. 2C/2099/2012.

Smernica Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vychádza nie z
minimálneho okruhu nekalých klauzúl, ktoré sa majú transponovať, ale zo vzorového okruhu klauzúl. V
konečnom dôsledku sa okruh neprijateľných podmienok de lege lata uvedený v § 53 ods. 4 OZ upravil
postupne viacerými novelami až po uplynutí transpozičnej lehoty (napr. neprimeraná sankcia pod písm.
k/ bola upravená až novelou vykonanou zákonom č. 568/2007 Z.z. s účinnosťou od 01.01.2008, kým
hlavná transpozícia bola vykonaná zákonom č. 150/2004 Z.z. účinným od 01.04.2004.

Členské štáty si mohli vybrať, do akej miery prevezmú smernicou odporúčané nekalé klauzuly. Zároveň
sa však umožnilo členským štátom prekročiť rámec smernice, čo umožnilo upraviť okruh neprijateľných
podmienok aj širšie ako odporúča smernica ,,Členské štáty môžu prijať alebo si ponechať najprísnejšie
opatrenia kompatibilné so zmluvou v oblasti obsiahnutej touto smernicou s cieľom zabezpečenia
maximálneho stupňa ochrany spotrebiteľa“, (čl. 8 smernice).

Kým smernica vychádza zo vzorového okruhu nekalých klauzúl, slovenský zákonodarca upravil režim
súdnej kontroly neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách na základe indikatívneho výpočtu
neprijateľných podmienok (arg. slovo ,,najmä“ v § 53 ods. 4 OZ). To znamená, že súdu nič nebráni
judikovať neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve podľa tzv. generálnej klauzuly v
§ 53 ods. 1 OZ, a teda nad rámec zoznamu podmienok uvedených v prílohe smernice alebo
okruhu uvedeného v Občianskom zákonníku. Nemožno napríklad vylúčiť, že súd so zreteľom na ostatné
zmluvné podmienky (čl. 4 ods. 1 smernice) posúdi rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú bez ohľadu
na jej znenie, teda že neobstojí žiadna rozhodcovská doložka a priestor pre rozhodcovské konanie bude
len pri preukázateľnom individuálnom vyjednaní rozhodcovskej zmluvy zo strany spotrebiteľa.

Odvolací súd poukazuje na kritériá neprijateľnej podmienky, za ktorú sa považuje podmienka, ktorá
1. je obsiahnutá v štandardnej formulárovej zmluve, 2. spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach strán, 3. nerovnováha musí byť daná v neprospech spotrebiteľa.

Podľa dôvodovej správy k § 53 ods. 4 písm. r/ OZ ,,spotrebiteľ môže svoje práva uplatňovať nie iba
v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak rozhodne, aj v občianskoprávnom konaní a
zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle navrhovaného ustanovenia považovaná
za neprijateľnú“.

Predkladanie rozhodcovských doložiek spotrebiteľom za stavu, keď nepoznajú pravidlá arbitráže
(predmet rozhodcovskej zmluvy) a prirodzene nevenujú dostatočnú pozornosť tejto časti formuláru,
sa zneužíva k záverom o individuálnom vyjednaní zo strany spotrebiteľov, pričom na tomto nič
nemení technika predkladania - inkorporovanie doložky do všeobecných zmluvných podmienok versus
vyhotovenie štandardnej rozhodcovskej zmluvy na samostatnom liste (hárku) papiera.( porovnaj
rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn .16 Co 2/ 2014)

Nemožno tak súhlasiť s názorom žalovaného prezentovaným v priebehu konania pred prvostupňovým
súdom, ako aj v odvolaní, že tým, že vyhotovil samostatné - osobitné zmluvné dojednania pod
číslom 01/2007, ktoré v bode II.2 formuluje vôľu účastníkov v prípade akéhokoľvek sporu medzi
zmluvnými stranami podrobiť sa rozhodcovskému konaniu je individuálne dojednanie predmetnej
rozhodcovskej doložky. Ani takto formulovaná časť všeobecných obchodných podmienok nemá
charakter individuálne dojednanej zmluvnej podmienky. Odvolací súd poukazuje na judikatúru NS
SR Cdo/1/2012, 6Cdo/3/2013 a konštatuje, že časť záverečných ustanovení všeobecných poistných
podmienok v predmetnej zmluve uzavretej medzi účastníkmi, ktorá je označená ako osobitné zmluvné
dojednania pod číslom 01/2007 nemajú charakter individuálne dojednanej zmluvnej podmienky.
Osobitné zmluvné dojednania sú súčasťou všeobecných poistných podmienok a sú súčasťou uzavretej
poistnej zmluvy, čo vylučuje prijatý záver o osobitne dojednanej zmluvnej podmienke.

Žalobkyňa nemala možnosť ovplyvniť obsah predmetnej doložky. Mohla ju buď prijať ako celok
alebo odmietnuť. Obsah tejto rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený a na jej
obsahu žalobkyňa nijakým spôsobom neparticipovala. Už len tento samotný fakt spochybňuje tvrdenie
žalovaného, že ide o jej individuálny návrh na riešenie prípadného sporu v rozhodcovskom konaní.

Záznam sprostredkovateľa poistenia o požiadavkách a potrebách klienta k predmetnej poistnej zmluve
preukazuje, že v danom prípade opäť ide o predtlačený formulár, kde žalobkyňa nemala na výber
možnosť individuálne dohodnúť obsah podmienky. Takto predtlačený formulár (aj keď vo forme záznamu
sprostredkovateľa poistenia o požiadavkách a potrebách klienta), odvolací súd nepovažoval za dôkaz,
ktorý by potvrdzoval, že navrhovateľka individuálne dojednala rozhodcovskú doložku.

Odvolací súd sa preto nestotožnil s tým, že rozhodcovská doložka bola individuálne dojednaná medzi
žalobkyňou a žalovaným.

Odvolateľ ďalej v podanom odvolaní namieta, že žalobkyňa nevyužila riadny opravný prostriedok voči
rozhodcovskému rozsudku arbitrážneho súdu. S poukazom na ustanovenie § 41 ods. 1 zákona číslo 244
- k/2002 Z.z. je zrejmé, že žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote tridsiatich
dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkmi rozhodcovského konania, ktorý podáva
žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Žalobkyňa v súlade s týmto zákonným ustanovením a v
zákone stanovenej lehote podala žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

Pokiaľ žalovaný namietal, že súd opomenul uviesť v prípade zrušenia rozhodcovského rozsudku aj
samostatný výrok o pokračovaní v ďalšom konaní, aj túto námietku odvolací súd nepovažoval za
dôvodnú. V súvislosti s tým odkazuje na ust. § 43 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z., podľa ktorého, ak
súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodu podľa ust. § 40 písm. a) a c) pokračuje v konaní vo veci v
rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe. Práva odporcu v súvislosti
s týmto ustanovením zákona neboli porušené, pretože aj keď súd prvého stupňa svojím rozhodnutím
zrušil rozsudok rozhodcovského súdu a do výroku súd neuviedol pokračovanie v ďalšom konaní, z ust.
§ 43 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z.. povinnosť pokračovať v konaní mu vyplýva priamo zo zákona.

Správny bol preto postup prvostupňového súdu pokiaľ žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku
vyhovel. Preto postupom podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne
správny, ako aj výrok o trovách konania.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p.. V odvolacom
konaní bola úspešná žalobkyňa, ktorá ma právo na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému
žalovanému. Žalobkyňa si právo na náhradu trov odvolacieho konania uplatnila a v zákonnej lehote aj
vyčíslila. Trovy odvolacieho konania žalobkyne pozostávajú z trov právneho zastúpenia za jeden úkon
právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu) a to: tarifná odmena 60,07 eur (§ 11 ods. 1 písm. b/ vyhlášky č.
655/2004 Z.z.) + 7,81 eur režijný paušál + 13,58 eur DPH. Žalovaný je preto povinný nahradiť žalobkyni
trovy odvolacieho konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia v celkovej výške 81,46 eur, a to
na účet jej právneho zástupcu JUDr. Lukáša Kišeľaka v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Podaním zo dňa, ktoré bolo prvostupňovému súdu doručené dňa požiadal žalovaný o prerušenie
konania v predmetnej veci podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. s poukazom na to, že žalovaný
obdržal nález Ústavného súdu Slovenskej republiky spisová značka II: ÚS 499/2012 2 zo dňa 10.
07. 2013, ktorým Ústavný súd konštatoval porušenie základného práva žalovaného na spravodlivý
proces a to postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v exekučnej veci vedenej pod spisovou
značkou 2Cdo/5/2012. Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré bolo Ústavným
súdom Slovenskej republiky zrušené je takmer totožné s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR pod
spisovou značkou 6Cdo/1/2012. Uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky spisová značka II.
ÚS-382/2013 Ústavný súd SR prijal na ďalšie konanie sťažnosť obchodnej spoločnosti Rapid life a. s.
prijatie ústavnej sťažnosti týkajúci sa tohto uznesenia odvolateľ mal za to, že v konaní pred ústavným
súdom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre toto súdne konanie, a preto navrhuje prerušenie
konania.

Odvolací súd mal za to, že jeho návrh nie je dôvodný. Nie je povinnosťou odvolacieho súdu prerušiť
konanie z dôvodu, že pred Ústavným súdom SR prebieha konanie, resp. sa má rozhodnúť o sťažnosti

proti uzneseniu NS SR. Pokiaľ poukazoval na rozhodnutie NS SR sp.zn. 2Cdo 5/2012, ktoré bolo
nálezom Ústavného súdu SR sp. zn. II ÚS 499/2012-47 zrušené, išlo o inú skutkovú situáciu ako v
prejednávanej veci.

V súvislosti s odvolacou námietkou žalovaného vo vzťahu k sudcovi Krajského súdu v Prešove JUDr.
Petrovi Strakovi z dôvodu jeho zaujatosti pre pomer k veci, ako aj k žalovanému, odvolací súd túto
námietku považoval za irelevantnú s poukazom na skutočnosť, že v danom prípade zákonným senátom
vo veci prejednania predmetu sporu je senát, ktorý je uvedený v záhlaví tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.