Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, April 28, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/12/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8813201170
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8813201170.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.
Martina Fiľakovského a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobcu Prvá stavebná sporiteľňa, a. s., so
sídlom v Bratislave, Bajkalská 30 proti žalovaným: 1. E. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom O. XXX a 2. R.
H., nar. XX. XX. XXXX, bytom O. XXX, o zaplatenie sumy 4 957,31 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 07. 10. 2013, č. k. 5C/22/2013-27 takto
jednohlasne

r o z h o d o l :

O d m i e t a odvolanie proti výroku o uložení povinnosti žalovaným v 1. a 2. rade zaplatiť žalobcovi
spoločne a nerozdielne sumu 2 915,23 Eur s prísl..

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti s výnimkou výroku, ktorým
bola zamietnutá žaloba vo vzťahu k 5 % úroku z omeškania zo sumy 2 915,23 Eur za obdobie od 21.
10. 2008 do 29. 02. 2012.

Z r u š u j e rozsudok vo výroku, ktorým bola zamietnutá žaloba vo vzťahu k 5 % úroku z omeškania
zo sumy 2 915,23 Eur za obdobie od 21. 10. 2008 do 29. 02. 2012 a vo výroku o trovách konania a v
rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť
žalobcovi sumu 2 915,23 Eur so 6,99 % úrokom od 23. 08. 2005 do 15. 10. 2008 a 5 % úrokom z
omeškania od 01. 03. 2012 do zaplatenia. Konanie v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 6,99
% zo sumy 3 533,58 Eur od 01. 03. 2012 do zaplatenia zastavil. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
Žalovaným uložil povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 47,52 Eur.

Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že účastníci v auguste v roku 2005 uzatvorili zmluvu o
mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere. V dôsledku neplnenia si povinnosti zo strany žalovaných
žalobca od zmluvy listom zo dňa 15. 10. 2008 odstúpil.

Hoci úverová zmluva v zmysle ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka je absolútnym obchodno-
záväzkovým právnym vzťahom vzhľadom na charakter účastníkov zmluvy v postavení dodávateľa a
spotrebiteľa, ako aj s prihliadnutím na tzv. formulárový typ zmluvy, keď spotrebiteľ nemá možnosť
ovplyvniť obsah zmluvných podmienok je potrebné na tento právny vzťah aplikovať ustanovenia
Občianskeho zákonníka a zákona o ochrane spotrebiteľa.

Na základe uzatvorenej zmluvy žalovaným boli poskytnuté finančné prostriedky vo výške 3 319,39 Eur.
Z tejto čiastky žalovaní uhradili len sumu 404,16 Eur a neuhradených tak ostalo 2 915,23 Eur. V tejto
časti sa žalobcom uplatnený nárok považoval za dôvodný.

Žalobcovi tiež vznikol nárok na zaplatenie dohodnutých úrokov vo výške 6,99 %, avšak len zo sumy 2
915,23 Eur a za dobu od poskytnutia úveru dňa 23. 08. 2005 do odstúpenia od zmluvy dňa 15. 10. 2008.
Čo sa týka úroku z omeškania uplatneného žalobcom vo výške 5 %, tento bol priznaný iba z istiny 2
915,23 Eur a od 01. 03. 2012 do zaplatenia.

V priebehu konania žalobca zmeneným žalobným petitom sa domáhal iba priznania 5 % úroku z
omeškania zo sumy 3 533,58 Eur. Žiadal teda priznať menej ako v pôvodnej žalobe, čo bolo vyhodnotené
ako čiastočné späťvzatie žaloby ohľadne úrokov z omeškania. Preto konanie v časti o zaplatenie úrokov
z omeškania vo výške 6,99 % ročne zo sumy 3 533,58 Eur od 01. 03. 2012 do zaplatenia bolo v súlade
s ust. § 96 ods. 1 a 3 O. s. p. zastavené.

Výrok o trovách bol odôvodnený ust. § 142 ods. 2 O. s. p..

Proti tomuto rozsudku, s výnimkou výroku o čiastočnom zastavení konania, podal v zákonom stanovenej
lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok v jeho napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť na ďalšie
konanie. Ako dôvod uviedol, že úverový vzťah bez ohľadu na povahu jeho účastníkov je tzv. absolútnym
obchodom. Vyplýva to z ust. § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka účinného v čase vzniku
úverového vzťahu, podľa ktorého sa touto časťou zákona spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov
záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere. Účelom Smernice Rady 93/13/EHS bolo stanoviť všeobecné
kritéria na hodnotenie nekalého charakteru zmluvných podmienok v konkrétnych zmluvách bez
ohľadu na to, či sa ako zmluvný typ spravujú ustanoveniami občianskeho alebo obchodného práva.
Cieľom smernice nebolo vylúčiť pôsobnosť zákonnej úpravy v prospech spotrebiteľa, ale zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola
podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých
podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS). V súlade s citovaným zmyslom a účelom smernice
boli v zákone č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa definované spotrebiteľské zmluvy ako zmluvy
uzatvorené podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy. Novela
Obchodného zákonníka vykonaná zákonom č. 9/2013 Z. z. odkazuje napríklad na použitie predpisov
občianskeho práva v prípade úrokov z omeškania. Z európskej úpravy ochrany spotrebiteľa, ako aj
zo znenia Obchodného zákonníka je zrejmé, že právny vzťah medzi účastníkmi konania je vzťahom
obchodnoprávnym a vzťahuje sa naň právna úprava Obchodného zákonníka, vrátane právnej úpravy
odstúpenia od zmluvy. Účinky odstúpenia od zmluvy, a teda zánik práv a povinností zo zmluvy
nastáva ex nunc okamihom doručenia odstúpenia druhej zmluvnej strany a právo žalobcu na zaplatenie
dohodnutých úrokov vo výške 6,99 % trvá až do vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov. Žalobca
má preto nárok i na zaplatenie 6,99 % úroku od 16. 10. 2008 do zaplatenia. Rovnako žaloba nemala
byť zamietnutá ani vo vzťahu k úroku z omeškania za obdobie od 21. 10. 2008 do 29. 02. 2012. Za
nesprávne označil zamietnutie žaloby v časti poplatkov za upomienky. Vo veci 6MCdo/4/2012 Najvyšší
súd Slovenskej republiky vo vzťahu k premlčaniu regresného nároku za plnenie poskytnuté ručiteľom
banke za dlžníka skonštatoval, že zmluva o úvere je tzv. absolútnym obchodom, čo znamená, že sa
tento právny vzťah bez ohľadu na povahu jeho účastníkov spravuje Obchodným zákonníkom.

Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 212 O. s. p. preskúmal rozsudok v jeho napadnutej časti spolu s
konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods.
2 O. s. p. a zistil, že odvolanie žalobcu, s výnimkou odvolania smerujúceho proti výroku, ktorým bolo
žalobe čiastočne vyhovené, výroku o zamietnutí žaloby vo vzťahu k 5 % úroku z omeškania zo sumy 2
915,23 Eur za obdobie od 21. 10. 2008 do 29. 02. 2012 a výroku o trovách konania, nie je opodstatnené.

Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny
právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach

nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvostupňovým
súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia je potrebné poukázať na skutočnosť, podľa
ktorej ochrana spotrebiteľa v čase uzatvorenia zmluvy bola obsiahnutá v zákone č. 634/1992 Zb. o
ochrane spotrebiteľa. Tento právny predpis účinný v čase uzatvorenia zmluvy v ust. § 23a ods. 1
za spotrebiteľské zmluvy považoval zmluvy uzatvorené podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného
zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárali vo viacerých
prípadoch a bolo obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňoval. Uvedené
ustanovenie teda nevylučovalo, aby charakter spotrebiteľskej zmluvy nemohla mať i zmluva o úvere
uzatvorená v súlade s ustanoveniami § 497 a nasl. Obchodného zákonníka.

Základnou črtou spotrebiteľskej zmluvy je to, že je pre spotrebiteľa vopred pripravená a nie je
vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Zmluva uzatvorená žalobcom túto
charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek pochybností všeobecné obchodné
podmienky, ktoré spotrebiteľ ovplyvniť nemohol, nakoľko boli už vopred pripravené pre veľký počet
spotrebiteľov.

Novela Občianskeho zákonníka uskutočnená zákonom č. 150/2004 Z.z. s účinnosťou od 1.4.2004
zakotvila do nášho súkromného práva právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv. Uvedenou novelou bola
prebratá i Smernica Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, čo je
zrejmé z ustanovenia § 879 g Občianskeho zákonníka. Aj keď Občiansky zákonník účinný od 1.4.2004
v ustanovení § 52 ods. 1 za spotrebiteľské označil len odplatné zmluvy upravené v 8. časti Občianskeho
zákonníka a zmluvu podľa § 55 Občianskeho zákonníka, táto okolnosť nevylučuje aplikáciu ustanovení §
53 a § 54 Občianskeho zákonníka pri posudzovaní neprijateľných podmienok aj v iných spotrebiteľských
zmluvách napr. v úverových zmluvách. Obchodný zákonník účinný v čase uzatvorenia zmluvy právnu
úpravu spotrebiteľských zmlúv a ani právnu úpravu neprijateľných podmienok v spotrebiteľských
zmluvách vôbec neobsahoval. Tento právny predpis v širšom rámci súkromnoprávnej úpravy, ktorej
základným všeobecným predpisom je Občiansky zákonník má postavenie predpisu špeciálneho.
Ustanovenie § 1 ods. 2 Obchodného zákonník priamo ukladá riešiť otázky Obchodným zákonníkom
neupravené podľa predpisov Občianskeho práva.

V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
občianskoprávne vzťahy pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom sa spravujú
ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie. Vychádzajúc
z uvedeného v dôsledku nedostatku inej právnej úpravy neprijateľných podmienok pri úverových
zmluvách je potrebné vychádzať z ustanovení § 53 a § 54 Občianskeho zákonníka upravujúcich
analogický prípad. Inak by sa minula účinkom do nášho právneho poriadku implementovaná Smernica
Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Čo sa týka právnej úpravy odstúpenia od zmluvy táto bola obsiahnutá v dvoch právnych predpisoch a
to v Obchodnom zákonníku a v Občianskom zákonníku. Podľa ustanovenia § 349 ods. 1 Obchodného
zákonníka odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej
strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane. Tento právny predpis v ustanovení § 351 ods. 1
umožňuje, aby určité ustanovenia mohli podľa prejavenej vôle strán alebo vzhľadom na svoju povahu
trvať aj po ukončení zmluvy. Na rozdiel od uvedeného Občiansky zákonník s odstúpením od zmluvy
v ustanovení § 48 ods. 2 v zásade spája jej zrušenie a to s účinkami od začiatku. Zákonná úprava
odstúpenia od zmluvy v Občianskom zákonníku je teda pre žalovaných ako spotrebiteľov výhodnejšia
a tejto výhodnejšej úpravy sa žalovaní vzdať nemohli.

V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie § 54 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zmluvné
podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech
spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva

alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Keďže ustanovenie § 54 Občianskeho zákonníka nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej
neplatnosti (§ 40a Občianskeho zákonníka) išlo o neplatnosť absolútnu vyplývajúcu z ustanovenia § 39
Občianskeho zákonníka a pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú musel súd prihliadať z
úradnej povinnosti.

Možnosť použitia Obchodného zákonníka ako aj Občianskeho zákonníka na právny vzťah vzniknutý
medzi zmluvnými stranami priamo vyplýva z článku VIII. bod 1 Zmluvy o mimoriadnom medziúvere
a stavebnom úvere. Ak samotný žalobca v zmluve umožnil použitie tak Obchodného zákonníka, ako
aj Občianskeho zákonníka, použitie pre spotrebiteľa nevýhodnejšej úpravy pri odstúpení od zmluvy
vyplývajúcej z Obchodného zákonníka je neprípustné.

Okrem toho ustanovenia Obchodného zákonníka o odstúpení od zmluvy nemožno, ako to už bolo
skôr konštatované, aplikovať na zmluvu o úvere uzatvorenú síce podľa ustanovenia § 497 a nasl.
Obchodného zákonníka ale majúcu charakter spotrebiteľskej zmluvy podľa ustanovenia § 23a zákona č.
634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. Nebolo by totiž logické,
aby pri spotrebiteľských zmluvách uzatvorených podľa Občianskeho zákonníka alebo podľa zákona č.
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinných v čase uzatvorenia zmluvy sa odstúpenie od zmluvy
riadilo Občianskym zákonníkom a v iných spotrebiteľských zmluvách uzatvorených podľa ustanovenia
§ 497 a nasl. Obchodného zákonníka, Obchodným zákonníkom.

Takýmto prístupom by došlo k znevýhodneniu veľkej skupiny spotrebiteľov v porovnaní so skupinou
druhou. V tejto súvislosti je potrebné upozorniť, že potreba aplikácie občianskoprávnej úpravy
odstúpenia od zmluvy vyplýva tiež z ustanovenia § 5 zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom v čase
uzatvorenia zmluvy. V poznámke 9 k tomuto ustanoveniu je uvedený odkaz priamo na ustanovenie §
48 Občianskeho zákonníka.

Keďže dôsledkom odstúpenia od zmluvy podľa ust. § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka bolo zrušenie
zmluvy s účinkami od začiatku, zrušili sa i ustanovenia zmluvy upravujúce úrok za poskytnutie úveru,
zmluvne dohodnutý úrok z omeškania a poplatky za upomienky. Zo zrušenej zmluvy žalobcovi vzniklo
právo iba domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia podľa zásad vyplývajúcich z ust. § 451 a nasl.
Občianskeho zákonníka. Pri zrušenej zmluve je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo
podľa nej dostal (§ 457 Občianskeho zákonníka). Žalovaní na základe zrušenej zmluvy získali finančné
prostriedky v sume 3 319,39 Eur a z tejto čiastky žalobcovi vrátili sumu 404,16 Eur. Zostatok vo výške 2
915,23 Eur predstavuje bezdôvodné obohatenie vzniknuté na strane žalovaných, ktoré sú povinní vydať.

Odvolací súd preto postupom vyplývajúcim z ust. § 219 ods. 1, 2 O. s. p. rozsudok, s výnimkou výroku,
ktorým bolo žalobe čiastočne vyhovené, výroku o zamietnutí žaloby vo vzťahu k 5 % úroku z omeškania
zo sumy 2 915,23 Eur za obdobie od 21. 10. 2008 do 29. 02. 2012 a výroku o trovách konania, ako
vecne správny potvrdil.

Zároveň podľa ustanovenia § 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p. odmietol odvolanie proti výroku, ktorým bolo
žalobe čiastočne vyhovené ako odvolanie podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený. Nie
každý účastník konania môže podať odvolanie proti rozhodnutiu. Predovšetkým ho nemôže podať ten
účastník, ktorý sa po vyhlásení rozhodnutia odvolania výslovne vzdal ( § 207 ods. 1 O.s.p.). Oprávnenie
k podaniu odvolania chýba tiež i účastníkovi, ktorému výrokom rozhodnutia nebola spôsobená určitá
hoci i málo významná ujma na jeho právach. Subjektívnym predpokladom na podanie odvolania je to,
aby napadnuté rozhodnutie vyznelo v neprospech odvolateľa. Výrokom, ktorým bolo žalobe čiastočne
vyhovené, žalobcovi žiadna ujma spôsobená nebola a preto tento účastník vo vzťahu k tomuto výroku
právo podať odvolanie nemá.

Čo sa týka zamietnutia žaloby vo vzťahu k 5 % úroku z omeškania zo sumy 2 915,23 Eur za obdobie
od 21. 10. 2008 do 29. 02. 2012 v tejto časti je rozsudok nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov.
Z odôvodnenia rozhodnutia sa totiž nedá zistiť, kedy došlo k omeškaniu žalovaných s plnením ich
peňažného záväzku. Pri nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je ustanovený čas splnenia.
Preto podľa ust. § 563 Občianskeho zákonníka treba vychádzať z toho, že dlžník je povinný vydať
bezdôvodné obohatenie prvý deň po tom, čo ho veriteľ požiadal o splnenie. Ak nedošlo požiadanie
dlžníkovi už skôr, treba za kvalifikované požiadanie považovať žalobu. Dňom zročnosti pohľadávky
uplatnenej v žalobe však nebude deň nasledujúci po podaní žaloby na súde, ale deň po doručení tejto
žaloby dlžníkovi. Odvolací súd tak postupom vyplývajúcim z ust. § 221 ods. 1 písm. f), ods. 2 O. s. p.
rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby vo vzťahu k 5 % úroku z omeškania zo sumy 2 915,23 Eur za
obdobie od 21. 10. 2008 do 29. 02. 2012 a vo výroku o trovách konania zrušil a v rozsahu zrušenia
vec vrátil na ďalšie konanie, nakoľko vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia sa účastníkom odníma
možnosť v odvolacom konaní riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy. Je totiž problematické
zaujímať stanoviská k nezrozumiteľnému alebo nedostatočne zdôvodnenému rozhodnutiu.

Súd prvého stupňa, ktorý je v zrušenej časti viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 O. s.
p.) v novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.