Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, April 17, 2014

Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 6C/248/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4612207532
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ľuboš Chrenko

ECLI: ECLI:SK:OSTO:2014:4612207532.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany samosudcom Ľubošom Chrenkom v právnej veci navrhovateľa: Q.. J. Š., N..

XX.X.XXXX, bytom C., A. č. XXXX/XX proti odporcovi: TOMA, s.r.o., so sídlom Topoľčany, Gorkého
č. 2019, IČO: 31421695, zastúpený: JUDr. Ľubomír Varga, Topoľčany, Bernolákova č. 2112, o určenie
neplatnosti zápisnice a hlasovania zo schôdze vlastníkov bytov konanej dňa 15.8.2012 a o náhradu
nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrhy navrhovateľa na určenie neplatnosti zápisnice a hlasovania zo schôdze vlastníkov
bytov obytného domu Bernolákova č. 2112 Topoľčany a náhradu nemajetkovej ujmy z a m i e t a .

II. Súd návrh odporcu na náhradu nemajetkovej ujmy z a m i e t a .

III. Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ dňa 30.8.2012 podal na tunajšom súde návrh, ktorým sa domáhal zrušenia zápisnice o

hlasovaní zo schôdze správcu konanej dňa 15.8.2012 ako nezákonnej a ďalej sa domáhal titulom
morálnej ujmy zaplatenia sumy 500 eur a to z dôvodu, že odporca ako správca zvolal na deň 15.8.2012
na 17.00 hod. domovú schôdzu s programom uvedeným v uznesení v bode 1/ až 8/. Nesúhlasil s bodmi
zápisnice a to s bodom 4/ ako informácia o kauze Q.. Š. - TOMA, s.r.o. a kauze Q.. Š. - Stavebný úrad
Mesta Topoľčany. K tomuto bodu uviedol, že je účastníkom konania, ktorého práva využíva v súlade so
zákonom a preto nevidí dôvod, aby bolo jeho menom označované a spájané s kauzami. Na strane 6/
uznesenia, pod bodom 5/ zo schôdze konanej dňa 15.8.2012 je uvedené , že vlastníci bytov vyzývajú Q..

Š., aby vzal späť žalobu zo súdu proti spoločnosti TOMA do konca augusta. Ak toto neurobí požiadajú
spoločnosť TOMA v zmysle článku V. bod 11 zmluvy o výkone správy, aby za vlastníkov bytov bol podaný
návrh na súd na vypratanie bytu - neprispôsobivý občan, odpojené radiátory, plyn, nedal si urobiť balkón.
Ak sa preukáže, že varí na variči z plynovej bomby, to je dôvod na podanie podnetu na prokuratúru
pre trestný čin všeobecného ohrozenia. K tomuto bodu navrhovateľ uviedol, že k odhlasovaniu takéhoto
návrhu na schôdzi nedošlo. Nebol predložený žiadny zoznam vlastníkov bytov nimi podpísaný o takomto
úkoneapožiadavke.Vnávrhunavrhovateľnavrhol,abysúdprehodnotilzákonnosťnapadnutejzápisnice

zo dňa 15.8.2012, túto ako nezákonnú zrušil hlavne označených a podčiarknutých častí, strana prvá
štvrtý bod programu schôdze, štvrtá strana prvý odstavec obsahovo nesúhlasí so skutočnosťou, štvrtá
strana odsek 2 výdavky spojené so súdnym konaním znáša správca a nemôžu sa čerpať finančné
prostriedky pre tento účel z fondu opráv. Šiesta strana piaty bod, za tento bod sa nehlasovalo, v zápise je
však uvedené, že za hlasovalo 22 občanov, čo nie je pravda. Tento bod je nezákonný a hlboko zasahuje
do práv občana. Ku všetkým schôdzam chýbajú hlasovacie listiny a je toho názoru, že je to jeden z
najzávažnejších dôvodov na zrušenie - vyhlásenie neplatnosti schôdze zo dňa 15.8.2012.Odporca vo svojom písomnom vyjadrení žiadal návrh navrhovateľa zamietnuť v celom rozsahu.
Za hanebné tvrdenia bez dôkazov a tým nezákonné konanie navrhol odporca, aby bola uložená
navrhovateľovi povinnosť zaplatiť mu morálnu ujmu 5.000 eur. V písomnom vyjadrení odporca uvádza,

že pod sp. zn. 4C/9/2011 dňa 28.12.2010 podal navrhovateľ návrh proti spoločnosti TOMA, s.r.o
na preskúmanie písomného hlasovania, ktorý návrh vzal späť dňa 31.1.2011. Dňa 28.11.2011 podal
navrhovateľ návrh proti spoločnosti TOMA, s.r.o. pod sp. zn. 6C/213/2011 na preskúmanie záverov
schôdze zo dňa 28.9.2011 doplnené podaním zo dňa 6.2.2012 na zrušenie stavebného povolenia. Ďalej
vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že podľa § 8b psím. g/ Zákona č. 182/1993 Z. z. správca

majetku vlastníkov bytov je povinný zvolať schôdzu, podľa potreby najmenej raz za rok, alebo keď o to
požiada najmenej štvrtina vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Podľa uvedeného správca
zvoláva schôdzu a podľa potreby navrhne program schôdze. Na deň 15.8.2012 bola zvolaná výročná
schôdza, na ktorej boli prejednávané výročné správy a aktuálne otázky týkajúce sa správy domu, financií
a začatí stavby, obnova bytového domu. K tvrdeniu navrhovateľa, že nevidí dôvod, aby bolo jeho meno
označované a spájané s kauzami uvádza, že je pravda, že navrhovateľ v právnej veci je navrhovateľom

žalujúcim odporcu - TOMA, s.r.o., kde spochybňuje všetky rozhodnutia, čím chce dosiahnuť zrušenie
stavebného povolenia. Tá vec sa dotýka všetkých vlastníkov bytového domu Bernolákova č. 2112/27,
či už spoločných financií ako aj spoločných priestorov pri obnove bytového domu. Má zato, že všetci
vlastníci bytov majú právo byť informovaný a nemožno pred nimi zamlčovať skutočnosť, že Q.. Š.
podáva ďalšie žaloby. Ďalej vo vyjadrení uvádza odporca, že je pravdou, že prítomný na schôdzi dňa

15.8.2012 boli oboznámení, že navrhovateľ proti spoločnosti TOMA, s.r.o. chce docieliť nové konanie
a nové hlasovanie o rekonštrukcii napriek tomu, že stavebné povolenie je právoplatné od 6.12.2011
a finančné prostriedky zo štátneho fondu rozvoja bývania majú už vlastníci bytov na účte pripravené
na stavbu. Preto prítomní vyzvali, aby navrhovateľ vzal žalobu späť. Nemožno to považovať za žiadne
vydieranie. K tvrdeniu navrhovateľa, že každý bod programu musí byť odhlasovaný na hlasovacej

listine, ktorá sa podpisuje občanmi zúčastnenými na schôdzi odporca uvádza, že hlasovacia listina
tak ako to uvádza navrhovateľ na bežných domových schôdzach neexistuje. Prítomní vlastníci bytov
podpisujú prezenčnú listinu, zvolia si skrutátora - spočítavateľa hlasov a overovateľov zápisnice, ktorí
svojím podpisom garantujú priebeh schôdze ako aj hlasovanie v súlade so zákonom č. 182/1993 Z. z.
Odporca je správcovskou spoločnosťou na trhu od 30.9.1992, čím si získal v Meste Topoľčany vážnosť

a dôveryhodnosť. Spoločnosť TOMA, s.r.o. nikdy neprehrala súdny spor s navrhovateľom. Navrhovateľ
svojimi nepravdivými výrokmi, ohováraním a uvádzaním klamstiev nielen v jeho písomnostiach, ale aj
na verejnosti narúša dobré mravy a ohrozuje dobrú povesť správcovskej spoločnosti, začo si uplatňuje
odporca morálnu ujmu 5.000 eur.

Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že pokiaľ ide o neplatnosť zápisnice z domovej schôdze bytového

domu zo dňa 15.8.2012 predmetom konania sú tie body, ktoré sa týkajú jeho osoby. Vo svojej výpovedi
uviedol, že nútenie, aby stiahol žalobu považuje za vydieranie. Žiadne hlasovanie bodu 5/ na strane 6/
neprebehlo. Podľa neho pod každým hlasovaním mali byť podpisy tých, ktorí hlasovali a za čo hlasujú.
Je pravdou, že prezenčné listiny sú vždy, ale nie hlasovacie listiny, o čom sa hlasuje. Nárok na morálnu
ujmu považuje za symbolický, ktorý si uplatnil vo výške 500 eur, je to za všetku ujmu, ktorá mu bola

spôsobená predmetnou zápisnicou, keďže táto bola aj vyvesená na bytovom dome.

Zástupca odporcu vo veci uviedol, že navrhovateľ neustále podáva návrhy voči odporcovi. Schôdza
bola riadne zvolaná, oznam dostal navrhovateľ do schránky. V bode 4/ sa uvádza informácia o kauze
navrhovateľa. Tento bod bol zahrnutý do programu uvedenej schôdze, aby vlastníci bytov v obytnom
dome vedeli, čo sa deje ohľadne bytového domu. Je pravdou, že v bode 5/ bolo uvedené, že dajú návrh

na vysťahovanie navrhovateľa do konca augusta, ale tento návrh nebol podaný. Súviselo to s tým, že
keď podával aj predchádzajúce návrhy miešal tam všetko dohromady, či už hlasovanie alebo stavebné
konanie. Navrhovateľ svojím postupom a postojom bránil rekonštrukcii obytného domu, svojimi kauzami
znepríjemňuje život vlastníkom bytov. Hlasovanie o bode 5/ bolo verejným hlasovaním, nešlo o tajné
hlasovanie. Pokiaľ si odporca uplatňuje morálnu ujmu 5.000 eur je to z dôvodu, že navrhovateľ podával

na políciu návrhy voči správcovi. Podával podania na prokuratúru, na úrady, či už stavebný, obvodný
alebo krajský úrad, na štátny fond rozvoja bývania. Vec bola riešená i na polícií. V súvislosti s uplatnením
nemajetkovej ujmy poukázal na konanie vedené na ORP Topoľčany ČVS: ORP-749/TO-2011, v ktorom
konaní bolo uznesením podanie navrhovateľa odmietnuté. Poukázal nato, že navrhovateľ dával rôznepodania a to na štátny fond rozvoja bývania, odkiaľ prišli na kontrolu k odporcovi poukazujúc na záznam
o výsledku následnej finančnej kontroly.

Svedok V. H., vo svojej výpovedi uviedol, že pracuje u odporcu ako technik bytového hospodárstva

od 1.5.2012. Zúčastnil sa schôdze za správcu bytového domu, teda za odporcu. Túto schôdzu viedol.
Dával hlasovať o konkrétnych bodoch, o ktorých sa hlasovalo. Hlasovalo sa aj o bode 5/, ktorý napáda
navrhovateľ. Keď sa vyhlasovalo hlasovanie vtedy navrhovateľ prehlásil, že sa vydierať nedá. Keď sa
hlasuje tak pri každej otázke sa pýta kto je za. Prítomní na znak súhlasu zdvihnú ruku. Nasleduje
potom otázka, kto je proti. Proti bol vtedy navrhovateľ. Tiež nasledovala otázka, kto sa zdržal hlasovania.

Program schôdze bol stanovený za súčinnosti vlastníkov bytového domu. Obsah uvedeného bodu
vznikol na základe diskusie prítomných vlastníkov.

Svedkyňa V. H. vo svojej výpovedi uviedla, že bola prítomná domovej schôdze dňa 15.8.2012 ako
vlastníčka bytu, na ktorej schôdzi bola navrhnutá za zapisovateľku. Išlo o výročnú schôdzu, ktorú zvolal
odporca ako správca, na ktorej mali byť prejednané veci ohľadne celkovej rekonštrukcie obytného domu.
Pretože sa nezúčastnili domovej schôdze niektorí vlastníci bytov rozhodli sa spísať zápisnicu tak, aby

bola čo najpodrobnejšia. K bodu 4/ zápisnice uviedla, že pokiaľ sa v ňom spomínali kauzy navrhovateľa
bolo to preto, že všetci ľudia v dome vedeli o tom. Vlastníci bytov vedeli, že navrhovateľ žaluje TOMU,
s.r.o. za konanie odporujúce zákonu a vypisoval na všetky možné inštitúcie, políciu, krajský úrad. Na
schôdzi nešlo o útok proti osobe navrhovateľa. Chceli mu dať najavo, že je to nezmyselná kauza, aby
to vzal späť.

SvedkyňaZ.V.vosvojejvýpovediuviedla,žejevlastníčkoujednéhozbytovbytovéhodomuBernolákova
2112. Zúčastnila sa domovej schôdze dňa 15.8.2012 a zápisnicu podpisovala ako overovateľka. Podľa
nej schôdza prebehla vcelku v poriadku, iba dvaja, ktorí sa zúčastnili schôdze a to navrhovateľ, ktorý
nesúhlasil a jedna pani sa zdržala hlasovania. Podľa nej voči navrhovateľovi neboli vedené útoky. K
bodu 4/ zápisnice uviedla, že v tejto pokiaľ sa uvádzali kauzy navrhovateľa, o týchto kauzách vedeli

aj predtým ako vlastníci, keďže majú nástenku alebo sa informácie lepia na dvere každého druhého
poschodia. Samotného navrhovateľa považovala ako neprispôsobivého , ktorý nikoho nechcel pustiť do
bytu, robil problémy, keď boli práce v obytnom dome dozvedela sa, že tam nechcel pustiť pracovníkov,
ktorí išli robiť stúpačku, od ktorých požadoval ešte osobitné povolenie.

Svedkyňa V. W. vo svojej výpovedi uviedla, že je tiež vlastníčkou bytu bytového domu Bernolákova

2112 a zúčastnila sa domovej schôdze konanej dňa 15.8.2012, z ktorej zápisnicu podpisovala ako
overovateľ. Podľa nej samotná schôdza nebola vedená voči navrhovateľovi, program schôdze bol riadne
odsúhlasený a pokiaľ sa časť hlasovania týkala samotného navrhovateľa súviselo to s jeho správaním,
že robí prieky, nevpúšťa do bytu zamestnancov alebo pracovníkov firmy TOMA, ktorí robia rekonštrukcie
a tým vlastne zdržuje všetky práce. V žiadnom prípade však nebola osobnosť navrhovateľa narušená

na schôdzi, ani nikým zo strany odporcu, pretože ako jediný z činžiaku si dal odpojiť vykurovanie a
TOMA, s.r.o. mu to schválila. Sama býva nad navrhovateľom a preto má v byte zimu. Musí platiť viac
za kúrenie a tým sa cíti poškodená, nakoľko zo spodu jej ide chlad a viac musí kúriť. Keď to povedala
navrhovateľovi povedal jej , aby išla na TOMU, aby jej umožnili platiť menej za kúrenie. Tiež je rušená
tým, že navrhovateľ sa nezdržiava vo svojom byte a keď sa dlhšie nesplachuje WC potom ide zápach

do jej bytu. Tiež sa cíti ohrozená tým, že v byte si dal odpojiť plyn, používal plynovú bombu a stalo sa,
že keď varil medzitým odišiel, prihorelo mu, voda mu vyvrela a zápach sa šíril po celej stúpačke.

Svedok K. V. vo svojej výpovedi uviedol, že je tiež jeden z vlastníkov bytov. Zúčastnil sa schôdze dňa
15.8.2012 a zápisnicu podpísal ako skrutátor. Podľa neho priebeh schôdze bol normálny, osobnosť
navrhovateľa sa na nej nenarušila. K priebehu hlasovania uviedol, že hlasoval sám o každom bode.

Svedok J.. H. K. ako jeden z vlastníkov predmetného bytového domu vo svojej výpovedi uviedol, že si
presne nepamätá, či bol prítomný domovej schôdze konanej dňa 15.8.2012. Bol oboznámený s bodom
programu predmetnej zápisnice zo schôdze zo dňa 15.8.2012, konkrétne s bodom 4/, ktorý sa týkal
informácieokauzenavrhovateľavočiodporcovikčomuuviedol,ževôbecnevieočomsahovorí.Tiežboloboznámený s odsekom 5/ bodu 6/ zápisnice z domovej schôdze k čomu uviedol, že tiež nič o tom nevie.
Vo svojej výpovedi ďalej uviedol, že vystúpenia na schôdzach navrhovateľa boli etické. Jeho postoj bol
kritický, voči odporcovi bol otvorený a náročný.

Svedkyňa S. X. vo svojej výpovedi uviedla, že tiež je jednou z vlastníkov bytu bytového domu 2112 na ul.
Bernolákova. Ďalej uviedla, že podľa nej sa domovej schôdze dňa 15.8.2012 nezúčastnila. Nevedela,
čo bolo programom tejto schôdze. Nemala vedomosť o bode 4/ zápisnice, tiež nemala vedomosť o tom,
žeby sa hovorilo niečo o možnom vyprataní bytu navrhovateľa ako neprispôsobivého občana, o jeho
možnom vyprataní vôbec nepočula.

Svedok H. A. vo svojej výpovedi uviedol, že je tiež jedeným z vlastníkov bytu bytového domu

Bernolákova 2112. Pravdepodobne nebol prítomný domovej schôdze konanej dňa 15.8.2012. Potvrdil,
že materiály, ktoré sa týkali zápisnice z domovej schôdze mal k dispozícií. Podľa neho na osobe
navrhovateľabolaspáchanákrivdatým,žehonazvalineprispôsobivýmobčanom.Nevedelakomôžebyť
zistené, že navrhovateľ má odpojené radiátory. Býva pod navrhovateľom, niečo také počul, že vykuruje
varičom.

Svedok V. A. vo svojej výpovedi uviedol, že je jedným z vlastníkov bytov v bytovom dome Bernolákova
2112. Nepamätalsi,čisazúčastnildomovejschôdzebytovéhodomudňa15.8.2012.Nevedelsavyjadriť
k programu schôdze. K útokom vedeným na navrhovateľa svedok uviedol, že o nich nevie. Nečítal
zápisnicu, ktoré body sa týkali navrhovateľa. Možnože bola zápisnica z domovej schôdze vyvesená, ale
on to nečíta.

Svedok Q. D. vo svojej výpovedi uviedol, že je vlastníkom bytu bytového domu Bernolákova 2112 v
Topoľčanoch. Domovej schôdze konanej dňa 15.8.2012 sa nezúčastnil. Na jednotlivých poschodiach
bol vyvesený program zápisnice tejto schôdze, s ktorým sa oboznámil. Jedným z bodov bolo, že pokiaľ
navrhovateľ nestiahne žalobu bude vyhlásený za asociála a vysťahovaný z bytu. Toto si prečítal, ale
nevedel bližšie, o čo išlo. Po oboznámení s bodom 5/ zápisnice uviedol, že takéto verejné vyhlásenie o

neprispôsobivosti občana bez toho, aby to bolo podložené, by urazilo každého. Skôr sa každý nad tým
smial, že čo sa deje v činžiaku, že sa hádajú ako malé deti.

Svedkyňa J.. Ľ. Ď. vo svojej výpovedi uviedla, že je vlastníčkou bytu v bytovom dome na ul.
Bernolákova č. 2112. Na domovej schôdzi konanej dňa 15.8.2012 bolo stručne povedané, že je podanie
na súde, o čom informoval pán H., ale nič konkrétnejšie hovorené nebolo. Po uvedenej schôdzi v

obytnom dome nepočula vyjadrenie ostatných vlastníkov bytov, ktoré by sa týkali osoby navrhovateľa.

Zo zmluvy o výkone správy súd zistil, že dňa 8.10.2008 bola uzatvorená zmluva o výkone správy podľa §
8a ods. 1 Zákona č. 182/1993 Z. z. a to medzi odporcom ako správcom a vlastníkmi bytov a nebytových
priestorovvdomesúpisnéhočísla2112vTopoľčanoch,ul.Bernolákova.Predmetomzmluvybolzáväzok
správcu, že v rozsahu dojednanom v zmluve zabezpečí správu domu a plnenia spojené s užívaním

bytov a nebytových priestorov v predmetom dome v rozsahu uvedenom v článku III. zmluvy. Z článku IV.
zmluvy označený ako Práva a povinnosti správcu jeho bodu 2/ písm. g) vyplýva, že správca je povinný
zvolať schôdzu vlastníkov podľa potreby, najmenej raz za rok, alebo keď o to požiada najmenej štvrtina
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.

Zo zápisnice z domovej schôdze bytového domu Bernolákova 2112 Topoľčany zo dňa 15.8.2012 súd

zistil, že schôdza bola zvolaná správcom TOMA, s.r.o., Gorkého 2019 v zmysle Zákona č. 182/1993 Z.
z. a článku IV. bod 2/ písm. g) zmluvy o výkone správy. Program schôdze bol: 1/ otvorenie, prezencia
schváleného programu, rokovací poriadok, 2/ výročná správa - hospodárenie bytového domu v roku
2011, 3/ oznámenie o začatí stavby, obnova bytového domu, 4/ informácia o kauze Q.. Š. a TOMA, s.r.o.
a kauze Q.. Š. a stavebný úrad Mesta Topoľčany, 5/ informácia o hospodárení, čerpaní úveru z Prvej

stavebnej sporiteľne o úveru zo štátneho fondu rozvoja bývania a stave účtu fondu prevádzky, údržby a
opráv, 6/ návrhy, pripomienky, diskusia, 7/ uznesenie, 8/ záver. Z bodu 1/ zápisnice vyplýva, že domovúschôdzu otvoril a viedol pán H. a začala o 17.10.hod. Domovej schôdze sa zúčastnilo 26 obyvateľov, z
toho 23 vlastníkov bytov, plus jeden na základe splnomocnenia. Za zapisovateľku bola navrhnutá pani
H., overovatelia zápisnice pani W. P. V., skrutátor pán V.. Z bodu 4/ zápisnice vyplýva, že nakoľko JUDr.

Varga zastupuje spoločnosť TOMA na súde informoval prítomných o kauze Q.. Š. a TOMA, s.r.o a kauze
Q.. Š. a stavebný úrad Mesta Topoľčany. Z tohto miesta poďakoval Q.. Š., že mal záujem a navrhol
výmenu výťahov ako aj zastaralých stúpačiek. Podklady pre súdne konanie zabezpečovala spoločnosť
TOMA. K uvedenému dodal pán Fráter, že z podania nie je známe, čoho sa Q.. Š. domáha a ďalej
uviedol, že všetky výdavky spojené s prípravou, zabezpečením a kopírovaním podkladov sa hradí z

fondu opráv. Q.. Š. sa vyjadril, že chce, aby všetky úkony boli ošetrené zákonnou formou a chce brániť
všetkých, lebo v dome bývajú starí ľudia a aby to vládali platiť. K bodu 6/ programu je uvedených celkove
9 ďalších bodov, medzi ktorými na strane 6/ zápisnice je uvedený bod 5/ a v ňom uvedené: Q.. Š. podal
na Okresný súd v Topoľčanoch žalobu proti spoločnosti TOMA, odvolávajúc sa na schôdzu z 28.9.2011,
kde chcel docieliť nové konanie a nové hlasovanie o rekonštrukcii. JUDr. Varga dal preto na hlasovanie
nasledovné: vlastníci bytov vyzývajú Q.. Š., aby vzal späť žalobu zo súdu proti spoločnosti TOMA do

konca augusta. Ak toto neurobí požiadajú spoločnosť TOMA v zmysle článku 5/ zmluvy o výkone správy,
aby za vlastníkov bytov bol podaný návrh na súd na vypratanie (predaj) bytu - neprispôsobivý občan
(odpojené radiátory, plyn, nedal si urobiť balkón). Ak sa preukáže, že varí na variči s plynovej bomby,
to je dôvod na podanie podnetu na prokuratúru pre trestný čin všeobecného ohrozenia. Ďalej z tohto
bodu vyplýva hlasovanie: za hlasovalo 22, proti hlasoval 1 a to pán Š., ktorý povedal, že sa vydierať

nedá, zdržal sa hlasovania 1. Toľko z citácie zo zápisnice.

Zo záznamu Štátneho fondu rozvoja bývania o výsledku následnej finančnej kontroly zo dňa 5.12.2012
súd zistil, že bola vykonaná kontrola v kontrolovanom subjekte TOMA, spol. s r.o., Gorkého 2019,
Topoľčany. Predmetom kontroly bola zmluva týkajúca sa obnovy bytového domu Bernolákova 2112/27,
Topoľčany. Začiatok kontroly bol dňa 30.11.2012. Zo záveru vykonanej kontroly vyplýva, že kontrolný

orgán nezistil nedostatky a preto bol vypracovaný záznam o výsledku následnej finančnej kontroly podľa
§ 21 ods. 1 Zákona č. 502/2001 Z. z.

Z kolaudačného rozhodnutia vydaného Mestom Topoľčany č. 2013/Výst. 06299 - Čt.-002 zo dňa
22.11.2013 súd zistil, že bolo povolené užívanie stavby, obnova bytového domu ul. Bernolákova 2112,
Topoľčany pre účel zníženia energetickej náročnosti bytového domu.

Zo spisu Okresného riaditeľstva PZ Topoľčany sp. zn. ČVS:ORP-749/TO-TO-2011 súd zistil, že
uznesením zo dňa 8.8.2011 vec podozrenia z prečinu poškodzovania cudzích práv, ktorého sa mal
dopustiť vedúci bytového spoločenstva TOMA, s.r.o. so sídlom Gorkého č. 2019, Topoľčany bola
odmietnutá, nakoľko nie je dôvod na začatie trestného stíhania. Z odôvodenia vyplýva, že vo veci bol
vypočutý oznamovateľ Q.. J. Š..

Zo spisu Okresného riaditeľstva PZ Topoľčany sp. zn. ORP-60/OVK-TO-2013 súd zistil, že uznesením
zo dňa 6.2.2013 bola vec, týkajúca sa podozrenia zo spáchania prečinu porušovania domovej slobody,
ku ktorému malo dôjsť tým spôsobom, že neznámy páchateľ v presne nezistenom čase dňa 24.1.2013
v obytnom dome na ul. Bernolákova č. 2112/27 v Topoľčanoch odomkol alebo inak otvoril bez použitia
násilia dvere na pivnici v uvedenom dome a tým umožnil robotníkom vykonať v priestoroch pivnice

zatepľovacie práce bez súhlasu majiteľa pivnice Q.. J. Š., odmietnutá.

Podľa § 80 písm. c/ O.s.p., Návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 90 O.s.p., Účastníkmi konania sú navrhovateľ (žalobca) a odporca (žalovaný) alebo tí, ktorých
zákon za účastníkov označuje.

Podľa § 8 ods. 1 Zákona č. 182/1993 Z. z., o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v platnom znení v
čase konania predmetnej domovej schôdze, Správcom môže byť právnická osoba alebo fyzická osobapodnikateľ, ktorá má v predmete podnikania alebo v predmete činnosti správu a údržbu bytového fondu.
Činnosť správcu môže byť vykonávaná len podľa tohto zákona.

Podľa § 8a ods. 1, 5 citovaného zákona, Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome uzatvoria

so správcom písomnú zmluvu o výkone správy. Zmluva o výkone správy, jej zmena alebo jej zánik sa
schvaľuje nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.
Schválená zmluva o výkone správy alebo jej zmena, alebo jej zánik je záväzný pre všetkých vlastníkov
bytov a nebytových priestorov v dome, ak je podpísaný nadpolovičnou väčšinou vlastníkov bytov a
nebytovýchpriestorovvdomeasprávcom.Správcajepovinnýschválenúzmluvualebojejzmenudoručiť

každému vlastníkovi bytu a nebytového priestoru v dome. Na doručovanie sa vzťahuje osobitný predpis.
Zmluva o výkone správy obsahuje najmä

a) vzájomné práva a povinnosti správcu a vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pri
zabezpečovaní prevádzky, údržby a opráv domu,

b) spôsob výkonu správy spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových
priestorov, príslušenstva a pozemku,

c) zásady hospodárenia s prostriedkami fondu prevádzky, údržby a opráv vrátane rozsahu oprávnenia
disponovať s nimi,

d) zásady platenia úhrad za plnenia a hospodárenie s nimi,

e) zásady určenia výšky platieb za správu,

f) rozsah a obsah správy o činnosti správcu podľa odseku 2.

Styk vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome so správcom zabezpečuje zástupca vlastníkov
zvolený na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome (ďalej len "schôdza vlastníkov").
Zástupca vlastníkov informuje vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome o činnosti správcu
a o dôležitých otázkach prevádzky domu. Zástupca vlastníkov je povinný uplatňovať voči správcovi
požiadavky vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome v súlade so zmluvou o výkone správy.

Zástupca vlastníkov nie je oprávnený rozhodovať o veciach, o ktorých môžu rozhodovať len vlastníci
bytov a nebytových priestorov v dome podľa § 14.

Podľa § 8b ods. 1 citovaného zákona, Správca je povinný vykonávať správu domu samostatne v mene
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a na ich účet a je oprávnený konať pri správe domu
za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom.

Podľa § 8b ods. 2 písm. g), citovaného zákona, Pri správe domu je správca povinný zvolať schôdzu
vlastníkov podľa potreby, najmenej raz za rok, alebo keď o to požiada najmenej štvrtina vlastníkov bytov
a nebytových priestorov v dome.

Podľa § 14 ods. 1- 7 citovaného zákona, Vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo
a povinnosť zúčastňovať sa na správe domu a hlasovaním rozhodovať ako spoluvlastník o spoločných

častiach domu a spoločných zariadeniach domu, spoločných nebytových priestoroch, príslušenstve a
pozemku na schôdzi vlastníkov. Oznámenie o schôdzi vlastníkov musí byť v písomnej forme doručené
každému vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru v dome minimálne päť dní pred dňom konania
schôdze. Výsledok hlasovania oznamuje ten, kto schôdzu vlastníkov alebo zhromaždenie zvolal, a to do
piatichpracovnýchdníodkonaniaschôdzevlastníkovalebozhromaždeniaspôsobomvdomeobvyklým.

Pri hlasovaní na schôdzi vlastníkov sa rozhoduje nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov
bytov a nebytových priestorov v dome, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak počet zúčastnených
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome neumožňuje hodinu po začatí schôdze vlastníkov
právoplatné hlasovanie, rozhoduje sa nadpolovičnou väčšinou zúčastnených ; to neplatí, ak ide o
hlasovanie podľa odseku 3, § 7a ods. 1, § 7c ods. 2 písm. i) a ods. 3, § 8a ods. 1 a 6, § 8b ods. 2 písm.

i), § 10 ods. 1 a § 16 ods. 3 a 4.Ak vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome rozhodujú o úvere a o zabezpečení úveru, o zmluve
o vstavbe alebo nadstavbe bytov alebo nebytových priestorov v dome a o zmene formy výkonu správy,
rozhoduje sa hlasovaním na schôdzi vlastníkov dvojtretinovou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov

bytov a nebytových priestorov v dome. Ak sa rozhoduje písomným hlasovaním podľa tohto odseku,
podpis vlastníka potvrdia najmenej dvaja overovatelia, ktorí boli zvolení na schôdzi vlastníkov bytov a
nebytových priestoroch. Overiť písomné hlasovanie môže aj notár alebo obecný úrad.

Prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo obrátiť sa do 15 dní od
oznámenia o výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká. Ak sa vlastník

bytu alebo nebytového priestoru v dome nemohol o výsledku hlasovania dozvedieť, má právo obrátiť sa
na súd najneskôr do troch mesiacov od hlasovania, inak jeho právo zaniká. Pri rovnosti hlasov, alebo
ak sa väčšina hlasov pri hlasovaní podľa odsekov 2 a 3 nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek
vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome súd.

Za každý byt a nebytový priestor v dome má vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome alebo
spoluvlastníci jeden hlas pripadajúci na ich byt alebo nebytový priestor v dome. Vlastník bytu alebo

nebytového priestoru v dome môže písomne, s úradne overeným podpisom, splnomocniť inú osobu,
aby ho na schôdzi vlastníkov zastupovala. Súčasťou splnomocnenia môže byť aj príkaz, ako má
splnomocnenec hlasovať pri konkrétnych otázkach. Splnomocnená osoba sa originálom splnomocnenia
preukazuje na začiatku schôdze rade alebo zástupcovi vlastníkov.

Ak nejde o rozhodovanie o zmluve o spoločenstve alebo o zmluve o výkone správy môže správca,

zástupca vlastníkov alebo predseda vyhlásiť písomné hlasovanie. Pred písomným hlasovaním musia
byť vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sedem dní vopred informovaní o otázkach, o ktorých
sa bude hlasovať, a o termíne a mieste hlasovania, a to spôsobom v dome obvyklým. Na hlasovacom
lístku musí byť uvedený deň konania hlasovania, meno a priezvisko vlastníka bytu alebo nebytového
priestoru v dome, otázka alebo otázky; ak je viac otázok, označia sa poradovými číslami. Pri každej

otázke musia byť dva rámčeky, z ktorých jeden je nadpísaný slovom "áno" a druhý slovom "nie". Ak
vlastník bytu alebo nebytového priestoru nevyznačí svoj názor, je hlas neplatný. Po vykonaní hlasovania
písomnou formou správca, zástupca vlastníkov alebo predseda za účasti ďalších dvoch vlastníkov
bytov a nebytových priestorov v dome zistí výsledok hlasovania a oznámi ho do piatich pracovných
dní od písomného hlasovania spôsobom v dome obvyklým. Aby bolo písomné hlasovanie právoplatné,

je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v
dome, ak zákon neustanovuje inak. V prípade neúspešného hlasovania musí byť predmet hlasovania
prerokovaný na schôdzi vlastníkov alebo na zhromaždení podľa odseku 2. Hlasovanie písomnou formou
o tej istej veci možno opakovať až po prerokovaní predmetu hlasovania na schôdzi vlastníkov alebo
na zhromaždení. Prehlasovaný vlastník bytu a nebytového priestoru v dome má právo obrátiť sa do

15 dní od oznámenia výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká. Ak sa
vlastník bytu alebo nebytového priestoru nemohol o výsledku hlasovania dozvedieť, pretože mu nebol
oznámený spôsobom v dome obvyklým, má právo obrátiť sa do troch mesiacov od hlasovania na súd,
inak jeho právo zaniká.

Ustanovenia odsekov 1 až 6 sa rovnako použijú aj na hlasovanie zhromaždenia podľa § 7c ods. 9. Ak

spoločenstvo tvorí viac domov, o úvere, rozdelení spoločenstva, súhlase so vstavbou alebo nadstavbou
a o použití fondu prevádzky, údržby a opráv hlasujú iba vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome,
ktorého sa predmet hlasovania týka.

Podľa § 11 OZ, Fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej
cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 13 ods. 1, 2, 3 OZ, Fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od
neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov
a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere
znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na

náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti,
za ktorých k porušeniu práva došlo.

Podľa § 19b ods. 2, 3 OZ, Pri neoprávnenom použití názvu právnickej osoby sa možno domáhať

na súde, aby sa neoprávnený užívateľ zdržal jeho užívania a odstránil závadný stav; možno sa tiež
domáhať primeraného zadosťučinenia, ktoré sa môže požadovať aj v peniazoch.

Odsek 2 platí primerane aj pre neoprávnený zásah do dobrej povesti právnickej osoby.

Podľa článku 19 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, Každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti,
osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.

Podľa článku 8 ods. 1 Dohovoru, Každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného

života, obydlia a korešpondencie.

V danej veci sa navrhovateľ domáha určenia neplatnosti zápisnice z domovej schôdze bytového
domu Bernolákova č. 2112 Topoľčany konanej dňa 15.8.2012. Samotný návrh podal voči odporcovi
TOMA, s.r.o. ako správcovi predmetného bytového domu. Z citovaného zákona vyplýva, že na
schôdzi vlastníkov hlasujú a rozhodujú vlastníci bytov a nebytových priestorov a ich rozhodnutie je

rozhodnutím vlastníkov bytov a nebytových priestorov a nie správcu, ktorý zvoláva schôdzu. Správca sa
však nezúčastňuje samotného hlasovania a neprijíma ani žiadne uznesenia. Schôdzu iba organizačne
zabezpečuje. Hlasujúcimi a prijímajúcimi rozhodnutia sú vlastníci bytov a prehlasovaný vlastník sa môže
voči ostatným vlastníkom obrátiť na súd, aby súd rozhodol o neplatnosti uznesenia , ktoré vlastníci
prijali a to potom ako sa dozvedel o výsledku hlasovania a to v súlade s ustanovením § 14 ods. 4. V

prípade vlastníkov bytov sa jedná o nerozlučné spoločenstvo vyplývajúce z hmotno-právneho vzťahu
vlastníkov a pokiaľ vo veci má súd rozhodnúť o návrhu jedného z nich, toto rozhodnutie sa vzťahuje
na všetkých ostatných vlastníkov bytov a preto títo ostatní vlastníci musia byť účastníkmi konania
a to buď na strane navrhovateľov alebo na strane odporcov ako pasívne legitimovaní. Pokiaľ však
navrhovateľ v danej veci podal návrh iba voči odporcovi ako správcovi, podľa súdu tento nie je pasívne

legitimovaný a návrh navrhovateľa bolo potrebné zamietnuť, pretože nebol podaný voči tým, o ktorých
právach a povinnostiach sa malo konať. Rozhodnutie vydané bez účasti ostatných vlastníkov by tak
nebolo záväzné pre vlastníkov, ktorí neboli účastníkmi konania. Preto sa súd nezaoberal jednotlivými
bodmi, ktoré boli predmetom programu schôdze vlastníkov bytov uvedeného bytového domu, najmä
tými bodmi, ktoré konkrétne v konaní navrhovateľ napáda, k čomu súd ešte dodáva, že z dokazovania

súd nezistil, že pri hlasovaní na tejto schôdzi bol porušený zákon, najmä žeby sa postupovalo v rozpore
s citovaným ustanovením § 14. Preto súd návrh navrhovateľa v tejto časti zamietol, pretože odporca
ako správca bytového domu nemôže byť pasívne vecne legitimovaným subjektom. K uvedenému súd
dodáva, že z dokazovania nebolo preukázané, žeby postup pri hlasovaní bol v rozpore so zákonom.

Ďalej predmetom konania je navrhovateľom uplatnená nemajetková ujma vo výške 500 eur, ktorú

požadoval ako morálnu ujmu spôsobenú odporcom tak ako je to uvedené na str. 6 zápisnice bodu 5/,
v ktorom sa uvádza, že JUDr. Šiška podal na Okresný súd v Topoľčanoch žalobu proti spoločnosti
TOMA, odvolávajúc sa na schôdzu z 28.9.2011, kde chcel docieliť nové konanie a nové hlasovanie o
rekonštrukcii. JUDr. Varga dal na hlasovanie nasledovné: vlastníci bytov vyzývajú Q.. Š., aby vzal späť
žalobu zo súdu proti spoločnosti TOMA do konca augusta. Ak toto neurobí požiadajú spoločnosť TOMA

v zmysle článku V. bod 11 zmluvy o výkone správy, aby za vlastníkov bytov bol podaný návrh na súd
na vypratanie (predaj) bytu - neprispôsobivý občan (odpojené radiátory, plyn, nedal si urobiť balkón).
Ak sa preukáže, že varí na variči z plynovej bomby, to je dôvod na podanie podnetu na prokuratúru pre
trestný čin všeobecného ohrozenia.

Z komentára k § 11 OZ vyplýva, že ochranu osobnosti upravujú viaceré odvetvia práva. Aj

občianskoprávna úprava ochrany osobnosti vychádza z druhej hlavy Ústavy SR, najmä z jej článkov
14, 15, 16, 19, 20 a 21. Základ súkromnoprávnej ochrany osobnostných práv obsahuje občiansky
zákonník v ustanoveniach § 11 až 16. Predmetom ochrany sú imateriálne hodnoty a stránky osobnostičloveka.Natietoimateriálnehodnotyľudskejosobnostiakýmisúnapr.meno,česť,dôstojnosť,súkromie,
telesná integrita a podobne sa v občianskom práve uplatňujú osobitné práva nazývané osobnostnými
právami. K jednotlivým predmetom ochrany osobnosti patrí ochrana cti a ľudskej dôstojnosti, ochrana

súkromia mena a prejavov osobnostnej povahy. Predmetom práva na ochranu cti a dôstojnosti je
česť občana v jeho rozmanitých spoločenských vzťahoch, jednak vo vzťahu k spoločnosti a jednak
vo vzťahu k ostatným spoluobčanom. K zásahu do cti a dôstojnosti môže dôjsť rôznym konaním, či
prejavmi. Vždy treba skúmať za akých okolností a v súvislosti s plnením akých práv či povinností ku
konaniu či prejavu došlo. Za neoprávnený zásah možno považovať aj pravdivé tvrdenie, ak je spôsobilé

ohroziť vážnosť fyzickej osoby. Zákon neposkytuje ochranu proti akémukoľvek zásahu, ale len proti
takému zásahu, ktorý je neoprávnený a ktorý je spôsobilý privodiť ujmu fyzickej osobe z hľadiska
jej postavenia v spoločnosti, v rodine, na pracovisku, v odborných kruhoch, verejnosti, prípadne i vo
verejných funkciách. Ochrana osobnosti prináleží každej fyzickej osoby ako subjektu. Z povahy veci
vyplýva, že sa týka iba fyzických osôb. Obdoba ochrany niektorých osobnostných práv podobných
právam na ochranu osobnosti je pre právnické osoby zakotvená v ustanovení § 19b OZ. Podľa tohto

ustanovenia v prípade neoprávneného zásahu do názvu a do dobrej povesti právnických osôb možno
použiť osobitné prostriedky súdnej ochrany, ktorými sú: 1) zdržiavacia žaloba smerujúca k tomu, aby
sa subjekt zásahu zdržal neoprávneného používania názvu právnickej osoby, resp. zásahov do dobrej
povesti právnickej osoby, 2) odstraňovacia žaloba, ktorá smeruje k odstráneniu trvajúceho závadného
stavu, 3) satisfakčná žaloba, ktorou sa možno domáhať náhrady nemajetkovej ujmy primeraným

zadosťučinením, a to v podobe morálnej ako aj v peniazoch. Nárok na náhradu nemajetkovej ujmy
vzniká vtedy, ak neoprávnený zásah do dobrej povesti právnickej osoby je objektívne spôsobilý privodiť
ujmu oprávnenému subjektu.

V ustanovení § 13 ods. 1 OZ sú príkladmo vymenované právne prostriedky ochrany osobnosti fyzickej
osoby a to upustenie od neoprávnených zásahov do práva na ochranu osobností, odstránenie následkov

týchto zásahov ako i primerané zadosťučinenie. Primeranosť zadosťučinenia závisí od okolností, za
ktorých došlo k neoprávnenému zásahu a spočíva v morálnom plnení, napr. v ospravedlnení alebo
odvolaní urážlivých výrokov atď. a to obvykle tam, kde k tomu došlo. Z ods. 2 § 13 OZ vyplýva, že
pokiaľ morálne zadosťučinenie nie je postačujúce zo zreteľom na zníženú dôstojnosť alebo vážnosť
fyzickej osoby v spoločnosti a to nielen v bežnej ale v značnej miere, má taká osoba právo na peňažnú

satisfakciu. Toto právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch má fyzická osoba aj vtedy, keď
morálna satisfakcia už nie je aktuálna. Z ods. 3 § 13 OZ vyplýva, že výšku peňažného zadosťučinenia
súd určuje na základe voľnej úvahy. Zákon ustanovuje súdu povinnosť prihliadnuť pritom na dve hľadiská
a to tak na závažnosť vzniknutej ujmy, ako aj na okolnosti, za ktorých k porušeniu došlo.

Citované ustanovenie § 13 OZ poskytuje ochranu osobnosti len v prípade takého porušenia občianskej

cti a dôstojnosti, ktoré predstavuje zásah do osobnosti občana, pričom tento zásah musí byť objektívne
spôsobilý takúto ujmu vyvolať alebo spôsobiť. Zákon v danom prípade poskytuje občianskoprávnu
ochranu len v prípadoch závažnejšieho porušenia cti vo sfére občianskoprávnych vzťahov, ktoré
predstavujú zásah do osobnosti občana. Tým je vyjadrený zámer, že premetom ochrany cti podľa týchto
ustanovení nemôžu byť menej závažné verbálne alebo iné urážky. Ďalšou nevyhnutnou podmienkou

tejto ochrany je, aby zásah do práva na ochranu osobnosti bol objektívne spôsobilý takú ujmu osobnosti
občana privodiť. Zákon poskytuje ochranu takým konaniam, ktoré sa dotýkajú osobnosti občana tým, že
znižujú jeho dôstojnosť, Č. a vážnosť z hľadiska jeho vzťahu k spoluobčanom a ohrozujú jeho postavenie
a uplatnenie v spoločnosti. Pokiaľ ide o priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch, tak z ustanovenia
§ 13 ods. 2 OZ vyplýva, že zákon ustanovuje jedinú podmienku priznania náhrady nemajetkovej ujmy

v peniazoch, ktorá je splnená vtedy, keď sa nemateriálne zadosťučinenie nezdá postačujúce. Pokiaľ
ide o vyjadrenie miery akou bola zásahom znížená dôstojnosť alebo vážnosť osoby v spoločnosti treba
vychádzať z následnej reakcie, ktorú zásah vyvolal v rodinnom, pracovnom či inom prostredí fyzickej
osoby. Zásahom do osobnostných práv môže dôjsť slovom, písmom, obrazom, i akýmkoľvek iným
konaním.

Nárok navrhovateľa uplatnený titulom náhrady nemajetkovej ujmy smeruje voči odporcovi z dôvodu, že
tento na deň 15.8.2012 zvolal domovú schôdzu s uvedeným programom, ktorá schôdza ako uvádza
navrhovateľ v návrhu, obsahuje konanie odporujúce zákonu poukazujúc najmä na bod 5/ str. 6 zápisnice
tak ako je tento text uvedený vyššie a tiež nato, že táto zápisnica bola vystavená na verejnom priestore
obytného domu 2112, ul. Bernolákova, Topoľčany. Podľa navrhovateľa bol konaním odporcu akosprávcu bytového domu poškodený a bola mu spôsobená škoda na jeho vážnosti. V zmysle vyššie
uvedeného bolo preto potrebné zo strany súdu zisťovať, či došlo a do akej miery k zníženiu dôstojnosti
alebo vážnosti navrhovateľa v spoločnosti, v prostredí ktorom žije, teda medzi obyvateľmi uvedeného

obytnéhodomuačijeopodstatnená navrhovateľomuplatnenánáhradanemajetkovejujmy. Predmetom
konania je nemajetková ujma uplatnená navrhovateľom voči odporcovi vo výške 500 eur.

Z dokazovania mal súd za preukázané, že konanie odporcu nenapĺňa predpoklady postupu a použitia
sankcií podľa citovaného ustanovenia § 13, keď nebola splnená existencia takého zásahu, ktorý
objektívne by bol spôsobilý vyvolať nemajetkovú ujmu spočívajúcu v porušení alebo ohrození osobnosti

navrhovateľa a jeho morálnej integrity. Navrhovateľ v konaní nepreukázal, ako to tvrdí v návrhu, že
konaním odporcu došlo k zásahu do jeho práv, ktorý zásah by bol objektívne spôsobilý vyvolať takúto
nemajetkovú ujmu. Súd nemal za preukázané, žeby došlo k ohrozeniu alebo porušeniu osobnostných
práv navrhovateľa konaním odporcu natoľko, žeby bola spôsobená ujma na osobnosti znížením jeho cti,
vážnostiuinýchobčanov,najmäobyvateľovuvedenéhoobytnéhodomu.Vovecibolivypočutísvedkovia,
ktorí sú vlastníkmi bytov v obytnom dome, zúčastnili sa uvedenej schôdze vlastníkov obytného domu,

pričom ani jeden zo svedkov nepotvrdil, že konanie na uvedenej schôdzi alebo zverejnenie zápisnice z
tejto schôdze vyvesením v obytnom dome zasiahlo do osobnostných práv navrhovateľa natoľko, žeby
v značnej miere bola znevážená jeho dôstojnosť a vážnosť v spoločnosti. Z výpovede svedkyne V.
H. vyplýva, že vlastníci bytov vedeli, že navrhovateľ žaluje TOMU, s.r.o. za konanie odporujúce zákonu
a vypisoval na všetky možné inštitúcie. Na schôdzi nešlo o útok proti osobe navrhovateľa, ale chceli

mu dať najavo, že je to nezmyselná kauza, aby to vzal späť. Z výpovede svedkyne Z. V. vyplýva, že
podľa nej nešlo o útoky vedené voči navrhovateľovi. K bodu 4/ uviedla, že pokiaľ sa uvádzali kauzy
navrhovateľa, o týchto kauzách vedeli aj predtým ako vlastníci. Samotného navrhovateľa považovala
za neprispôsobivého, ktorý nikoho nechcel pustiť do bytu a robil problémy. Aj svedkyňa V. W. vo
svojej výpovedi uviedla, že podľa nej samotná schôdza nebola vedená voči navrhovateľovi, pričom

program schôdze bol riadne odsúhlasený. V žiadnom prípade nebola osobnosť navrhovateľa narušená
na schôdzi, ani nikým zo strany odporcu. Svedok K. V. vo svojej výpovedi uviedol, že podľa neho
priebeh schôdze bol normálny, osobnosť navrhovateľa sa na nej nenarušila. Z výpovede svedkyne S.
X. vyplýva, že sa domovej schôdze konanej dňa 15.8.2012 nezúčastnila, nevedela čo bolo programom
tejto schôdze, nemala vedomosť o obsahu zápisnice, nemala vedomosť o tom, žeby sa hovorilo niečo

o možnom vyprataní bytu navrhovateľa ako neprispôsobivého občana a o jeho možno vyprataní vôbec
nepočula. Svedok V. A. vo svojej výpovedi uviedol, že o útokoch na navrhovateľa nič nevie, nečítal
zápisnicu z domovej schôdze. Svedkyňa Ing. Ľ. Ď. vo svojej výpovedi okrem iného uviedla, že po
uvedenej schôdzi konanej 15.8.2012 v obytnom dome nepočula vyjadrenie ostatných vlastníkov, ktoré
by sa týkali osoby navrhovateľa. Z týchto výpovedí vyplýva, že na schôdzi vlastníkov predmetného

obytného domu konanej 15.8.2012 nedošlo k takému zásahu do osobnostnej sféry, na ktorý poukazuje
navrhovateľ vo svojom návrhu a domáha sa tak priznania nemajetkovej ujmy v peniazoch. Tým nebola
naplnená podmienka ustanovenia § 13 ods. 2 OZ na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorá je
splnená vtedy, keď sa nemateriálne zadosťučinenie nezdá postačujúce, pričom musí dôjsť v značnej
miere k zníženiu dôstojnosti, čo v danom prípade preukázané nebolo a z tohto dôvodu bolo potrebné

návrh navrhovateľa zamietnuť.

K uplatnenému nároku odporcu na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch súd uvádza, že do práva na
ochranu pred neoprávneným zásahom do dobrej povesti právnickej osoby podľa § 19b ods. 3 OZ možno
zasiahnuť podobne ako do osobnostných práv fyzických osôb podľa § 11 a nasl. OZ jednak skutkovými
tvrdeniamialetiežajneprimeranýmihodnotiaciúsudkami.Idespravidlaonepravdivéskutkovétvrdeniaa

otakéhodnotiaceúsudky,ktorýmchýbaakýkoľvekskutkovýzákladatakétotvrdeniemusíbyťobjektívne
spôsobilé zasiahnuť do dobrej povesti právnickej osoby. V konaní si odporca uplatnil morálnu ujmu vo
výške 5.000 eur, pretože navrhovateľ nepravdivými výrokmi, ohováraním a uvádzaním klamstiev narúša
dobré mravy a ohrozuje dobrú povesť odporcu ako správcovskej spoločnosti rôznymi podaniami na
políciu, a ďalšie úrady, či stavebný, obvodný alebo krajský, tiež na štátny fond rozvoja bývania. Odporca

v tomto konaní nepreukázal, že uvedené podania boli objektívne spôsobilé zasiahnuť do dobrej povesti
odporcu. Nemožno uprieť právo navrhovateľovi, aby sa domáhal určitých náprav v prípade, že dospel k
záveru, že konania odporcu môžu byť v rozpore s právnymi predpismi. Aj z výpovede svedka Ing. H. K.
vyplýva, že vystúpenia navrhovateľa na schôdzach boli etické. Jeho postoj bol kritický, voči odporcovi
bol otvorený a náročný. Podľa súdu kritiku zo strany navrhovateľa voči odporcovi v zásade nemožno

považovať za zásah do práv chránených zákonnými ustanoveniami a tak proti takejto oprávnenej kritikenemožnopoužiťinštitútochranyosobnosti,tedaochranypredneoprávnenýmzásahomdodobrejpovesti
odporcu ako právnickej osoby. Odporca v konaní nepreukázal žiadne skutkové tvrdenia, ale tiež ani
neprimerane hodnotiace úsudky zo strany navrhovateľa, ktoré by boli objektívne spôsobilé zasiahnuť

do dobrej povesti odporcu. Preto tiež bolo potrebné návrh odporcu zamietnuť ako nedôvodný.

Nazáversúduvádza,ževkonaní navrhovateľ vrámcinávrhovnavykonaniedokazovaniažiadalpripojiť
trestné spisy vedené pod sp. zn. ČVS: ORP-60/OVK-TO-213, 151-OVK-TO-2011, ČVS:OVP-29/2004,
ORP-432/2004, 222/2005, 749/2011, 267-2011. Tieto podnety boli dávané na trestné stíhanie jeho
osobou proti konaniu správcovskej spoločnosti, bola tam vyslovená nespokojnosť a z toho dôvodu

nečinnosť prokuratúry. Týmto chcel preukazovať svoje tvrdenia voči návrhu odporcu, kde sa domáha
ochrany svojho mena voči nemu, a uplatňuje si odporca zaplatenie 5.000 eur. Ďalej žiadal vypočuť
svedkyňu P. P., ktorá sa mala vyjadriť k tomu, či dávala niekomu plnú moc, aby sa mohlo disponovať s jej
majetkomohľadomzateplenia.TiežsvedkaJozefaVargu,ktorýsamalvyjadriťkpísomnémuhlasovaniu,
následne však dodal, že menovaný nebol prítomný na hlasovaní domovej schôdze konanej 15.8.2012.
Pokiaľ súd nevykonal dokazovanie pripojením vyššie uvedených spisov ČVS bolo to z dôvodu, že pre

dané konanie nebolo podstatné sa oboznamovať, keď tieto spisy mali slúžiť ako obrana navrhovateľa
proti uplatnenej škode nemajetkovej ujmy zo strany odporcu. Tieto spisy by nemali vplyv na rozhodnutie
o uplatnenom nároku 5.000 eur voči navrhovateľovi. Tiež ďalej žiadal navrhovateľ vypočuť svedkyňu X.,
a to k výberovému konaniu. Uvedené dôkazné návrhy výsluchom svedkov Q. M., P. P. a svedkyne X.
súd nevykonal, keď uvedené dôkazné návrhy nepovažoval za podstatné pre posúdenie danej veci a boli

nad rámec predmetu samotného konania. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie,
ktoré dôkazy budú v rámci dokazovania vykonané je vždy vecou súdu (§ 120 ods. 1 O.s.p).

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a vzhľadom na neúspešnosť v konaní oboch
účastníkov súd im náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch
vyhotoveniach, cestou Okresného súdu Topoľčany na Krajský súd v Nitre.

V zmysle § 205 ods. 1 a 2 O.s.p., sa v odvolaní má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,

ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok), ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.