Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, April 15, 2014

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6C/60/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113242630
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5113242630.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci navrhovateľa:

Orange Slovensko, a. s., so sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, proti odporcovi:
Q. F., Z.. XX.XX.XXXX, B. Q. XXXX/XX, XXX XX A. Z. F., štátny občan SR, o zaplatenie 277,39 eur
s prísl. takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 110,06 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške
8,75 % ročne zo sumy 110,06 eur od 07.09.2012 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Návrh v časti o zaplatenie sumy 167,33 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy
167,33 eur od 07.09.2012 do zaplatenia zamieta.

Odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 16.12.2013 sa navrhovateľ domáhal vydania súdneho
rozhodnutia, ktorým by odporcovi bola uložená povinnosť zaplatiť mu sumu 277,39 eur spolu s úrokmi
z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 167,33 eur od 07.09.2012 do zaplatenia a náhradu trov
konania titulom zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 eur a trov právneho zastúpenia vo výške
74,52 eur.

Navrhovateľ svoj návrh skutkovo vymedzil tak, že s odporcom uzavrel zmluvu č. A6263817, ktorej
neoddeliteľnou časťou boli Všeobecné podmienky. V zmysle predmetnej zmluvy navrhovateľ vypožičal
odporcovi 1 ks SIM karty, ktorá umožňuje odporcovi využívať telekomunikačné služby poskytované

navrhovateľom a k tejto priradil účastnícke telefónne čísla XXXX XXX XXX. Ďalej navrhovateľ uviedol,
že v snahe predísť procesnej neistote pri posudzovaní jeho nároku z titulu zmluvnej pokuty ako
paušalizovanejnáhradyškody,včastizmluvnejpokutyvovýške166,-eurstým,žeustanoveniedodatku,
v ktorom je dohodnutá výška zmluvnej pokuty za mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie bolo v
inom súdnom konaní označené ako neprijateľná zmluvná podmienka rozsudkom Krajského súdu Prešov
spis.zn.6Co/91/2011avsúladesust.§53aObčianskehozákonníkajetakakododávateľslužbypovinný
zdržať sa používania takejto podmienky. V súlade s uvedeným sa domáha nároku vo výške škody voči

odporcovi, ktorá mu vznikla za odpredaný mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie Sony Ericsson
Live with Walkman, a to vo výške 166,- eur. Uvedená škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou
mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou (ďalej len „výsledná suma“),
t. z. predstavuje škodu navrhovateľa, ktorú odporca navrhovateľovi spôsobil tým, že získal mobilný
telefón/telekomunikačné zariadenie za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že podpisom dodatkusa zaviazal používať služby, a za tieto platiť po dobu viazanosti a následne porušil svoj základný záväzok
zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby (tzv. doby viazanosti) a platiť riadne a včas cenu za
poskytnuté služby. Uvedená zmluvná pokuta mala ako občianskoprávny inštitút v zmysle dodatku plniť

funkciu paušalizovanej náhrady škody v prípade porušenia zmluvy, ktorá by mu prípadne mohla vzniknúť
tým, že si svoje povinnosti poskytnúť zvýhodnené služby a mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie
splnil, avšak odporca si svoju základnú povinnosť (zotrvať v zmluvnom vzťahu počas doby viazanosti a
riadne a včas uhrádzať svoje splatné záväzky) nesplnil. Zmluvná pokuta nebola dojednaná z jeho strany
s úmyslom privodiť odporcovi neprimerané podmienky za trvania zmluvného vzťahu ani pre prípad,

keď dôjde k porušeniu povinnosti odporcu a ani sebe zabezpečiť neprimeraný majetkový prospech.
Zmluvná pokuta mali byť preventívnym a uhradzovacím nástrojom pre prípad porušenia základného
zmluvného záväzku odporcu. Po právoplatnosti uvedeného rozsudku ustanovenia zmluvy (dodatku),
ktoré mu súdne rozhodnutie vytýkalo, dal do súladu so zákonom a súdnym rozhodnutím. Odporca
si bol vedomý v zmysle dodatku, že mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie je mu predávaný za
cenu uvedenú v čl. 1 bod 1.3 dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou trhovou

cenou a poskytnutou zľavou len z dôvodu, že sa odporca zaviazal užívať služby po dobu dohodnutú v
dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku by spôsobilo, že navrhovateľovi vznikla škoda (minimálne v
rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia). Okrem škody
za akciový telefón/telekomunikačné zariadenie, navrhovateľovi vznikli ďalšie škody zo zvýhodnených
cien služieb počas doby viazanosti, nákladov za predajný proces, akceptačný a aktivačný proces, SIM-

kartu a vyhradenú kapacitu prevádzkovanej siete, ktorá si vyžaduje na rozšírenie kapacity investície a
údržbu prevádzky, pričom tieto ďalšie škody si neuplatňuje z dôvodu náročnosti dokazovania. Z dôvodu
náročnosti dokazovania iných škôd odlišných od škody za mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie
boli v minulosti dojednávané paušalizované zmluvné pokuty. Výpočet spôsobenej skutočnej škody, ktorú
mu odporca spôsobil je nasledovný: akciová cena 19,- eur, predajná cena 185,- eur a uplatnená škoda

166,- eur. Odporca včas a riadne nezaplatil cenu poskytnutých služieb vo výške 111,39 eur v období
2012/05-2012/07. Navrhovateľ preto pokusom o pokonávku zo dňa 23.08.2012 oznámil odporcovi sumu
neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a sumu za mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie,
vyzval ho na ich úhradu v dodatočnej lehote. Odporca na pokus o pokonávku nereagoval žiadnou ani
čiastočnou úhradou pohľadávky. Navrhovateľ si úroky z omeškania uplatnil s odkazom na Všeobecné

zmluvné podmienky počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v
pokuse o pokonávku, t. j. odo dňa 07.09.2012. Z vyššie uvedeného dôvodu žiadal, aby mu súd priznal
za neuhradené služby sumu vo výške 111,39 eur a sumu 166,- eur, ktorú si v konaní uplatňuje vo výške
škody a ktorá mu podľa jeho názoru preukázateľne vznikla. V prípade ak súd vzhľadom na individuálne
okolnosti prípadu hodné osobitného zreteľa bude považovať uplatnenú škodu za neprimerane vysokú,

ponecháva na voľnom rozhodnutí súdu, akú časť škody po využití práva výšku škody znížiť, mu súd
prizná.

Odporca sa k návrhu, ktorý mu náhradne podľa ust. § 47 ods. 2 O.s.p. doručený, písomne nevyjadril.

Podľa ust. § 115a ods. 2 O.s.p., pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa ust. § 200ea ods. 1 O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000 eur, od

toho okamihu ide o drobný spor.

Podľa ust. § 156 ods. 3 O.s.p., vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote
najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Vzhľadom na vyššie citované zákonné ustanovenie súd určil termín verejného vyhlásenia rozsudku na

deň 15.04.2014, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli
súdu dňa 01.04.2014

Súd tak verejne vyhlásil tento rozsudok dňa 15.04.2014, pričom na základe účastníkmi produkovaných
dôkazov dospel k nasledovným skutkovým zisteniam, vec posúdil podľa nižšie uvedených ustanovení
právnych predpisov a dospel k nasledovným záverom.

Podľa ust. § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, podnik má
právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.Podľa ust. § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o poskytovaní
verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo
poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou

zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby,
poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových
bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou,
ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho
zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

Podľa ust. § 44 ods. 2 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, zmluva o poskytovaní
verejných služieb musí obsahovať a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods.
2, b) popis poskytovaných služieb, najmä informácie o 1. prístupe k službám tiesňového volania a
lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní služieb tiesňového volania, 2. obmedzeniach
týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s osobitnými predpismi,
[napríklad zákon č. 618/2003 Z.z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom

(autorský zákon) v znení neskorších predpisov] 3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä
lehotu prvého pripojenia k sieti alebo iné ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46, 4. postupoch podniku
pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového spojenia a informácie
o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb, 5. druhoch servisných služieb, podporných
služieb a kontaktné údaje na tieto služby, 6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie

dodaných koncových zariadení, c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v
telefónnom zozname a informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné
údaje zverejní podľa § 59 ods. 2, d) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať
aktuálne informácie o platných cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v
nákladoch účastníka súvisiace so spôsobom platby, e) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie

za poskytnuté služby, f) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia
a ukončenia vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v
záujme využívania výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných
identifikátorov, poplatkov splatných pri ukončení zmluvy o poskytovaní verejných služieb a náhrady
nákladov súvisiacich s koncovými zariadeniami, g) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa

uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej úrovne kvality služieb, h) spôsob urovnávania sporov
podľa § 75, i) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity
siete, alebo v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia.

Podľa ust. § 44 ods. 3 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, údaje uvedené v
odseku 2 môžu byť uvedené v ktorejkoľvek súčasti zmluvy o poskytovaní verejných služieb vrátane

všeobecných podmienok alebo cenníka; to neplatí pre údaje, ktoré musia byť výslovne uvedené priamo
v písomnom vyhotovení zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak je zmluva o poskytovaní verejných
služieb podľa odseku 1 písomná: a) lehotu prvého pripojenia k sieti, b) obmedzenia, ktoré podnik zavedie
na používanie podnikom dodaných koncových zariadení účastníkovi, c) možnosť účastníka zverejniť
alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a informačných službách o účastníckych

číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa § 59 ods. 2, d) cenu alebo zdroj, spôsob a
možnosti získania informácií o cene, e) informáciu o zúčtovacom období a spôsobe fakturácie v prípade
fakturovaných služieb, f) čas trvania zmluvy vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania
služby.

Podľa ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením

právnej povinnosti.

Podľa ust. § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu
nezavinil.

Podľa ust. § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď

oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa ust. § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v
dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.Podľa ust. § 588 Občianskeho zákonníka, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť
predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň
predávajúcemu dohodnutú cenu.

Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka v znení nariadenia Vlády SR č. 586/2008 Z. z. účinnom od 01.01.2009 do
31.01.2013,výškaúrokovzomeškaniajeo8percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzba
Európskej centrálnej banky (§ 17 ods. 1 zákona č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro v Slovenskej
republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) platná k prvému dňu
omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa ust. § 10c nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.02.2013, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom
2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu
omeškania po 31. januári 2013.

Na základe zmluvy č. A6263817 uzavretej v súlade s ust. § 44 ods. 1 až 3 zákona č. 351/2011
Z. z. o elektronických komunikáciách dňa 17.04.2012 navrhovateľ zapožičal odporcovi 1 ks SIM

karty č. XXXXXXXXXXXXXXXXXXX, priradil k nej telefónne číslo XXXX XXX XXX a zaviazal sa
aktivovať odporcovi účastnícky program „Volania do všetkých sietí 100+“, sprístupniť mu a poskytovať
mu v zmluve a vo Všeobecných podmienkach poskytovania verejných elektronických komunikačných
služieb prostredníctvom verejnej mobilnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a. s. (ďalej len „VP“)
špecifikované služby. V zmysle zmluvy o pripojení sa odporca zaviazal dodržiavať VP ako neoddeliteľnú

súčasť zmluvy. Zároveň sa odporca zaviazal platiť cenu za zriadenie a poskytovanie dohodnutých
služieb podľa Cenníka navrhovateľa (čl. 2 bod 2.2 a čl. 11 bod 11.1 VP).

V zmysle medzi účastníkmi uzavretého dodatku k tejto zmluve zo dňa 17.04.2012 sa navrhovateľ
zaviazal aktivovať odporcovi účastnícky program „Volania do všetkých sietí 100+“ a súčasne predať
mobilný telefón zn. Sony Ericsson Live with Walkman za zľavnenú kúpnu cenu 19,- eur. (čl. 1

dodatku) Týmto došlo medzi účastníkmi konania aj zároveň k uzavretiu kúpnej zmluvy podľa ust. § 588
Občianskeho zákonníka, ktorej predmetom bol predaj uvedeného mobilného telefónu za cenu 19,- euro.

Ust. čl. 2 predmetného dodatku k zmluve upravovalo práva povinnosti navrhovateľa a odporcu. Odporca
sa medzi inými povinnosťami v bode 2.3 zaviazal po dobu 24 mesiacov odo dňa uzavretia tohto dodatku
a) zotrvať s navrhovateľom v zmluvnom vzťahu podľa zmluvy ako účastník služieb mu poskytovaných

navrhovateľom prostredníctvom SIM karty a po celú dobu bez prerušenia využívať tieto služby, a
to v súlade so svojimi záväzkami podľa zmluvy a zároveň neuskutočniť žiaden taký úkon, ktorý by
smeroval k ukončeniu alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti zmluvy a/alebo dodatku
pred uplynutím doby viazanosti (bez ohľadu na skutočné právne následky uvedeného úkonu), pričom
za porušenie tejto povinnosti sa nepovažuje odstúpenie od zmluvy z dôvodov stanovených zákonom č.

610/2003 Z. z., b) nepožiadať o vypojenie z prevádzky, alebo o dočasnú deaktiváciu SIM karty (pokiaľ
mu takáto povinnosť nevyplýva zo zmluvy, pričom v takomto prípade je povinný bez zbytočného odkladu
pokračovať v užívaní služieb prostredníctvom inej SIM karty, ktorá nahradí vypojenú alebo deaktivovanú
SIM kartu), c) nedopustiť sa takého konania, alebo nedať svojím konaním žiaden taký podnet a ani
neumožniť také konanie, na základe ktorého by navrhovateľovi vzniklo právo odstúpiť od zmluvy alebo

právo vypovedať zmluvu z dôvodov nesplnenia alebo porušenia povinností zo strany odporcu, ku ktorým
sa zaviazal v dodatku alebo zmluve, alebo na základe ktorého by bol navrhovateľ oprávnený mu v dobe
viazanosti dočasne obmedziť alebo prerušiť poskytovanie služieb, d) mať na SIM karte aktivovaný
taký účastnícky program (resp. taký variant účastníckeho programu), že nedôjde k porušeniu záväzku
účastníka uvedeného v bode 2.2 tohto článku.

V ust. čl. 2 bod 2.5 dodatku si účastníci ďalej dohodli, že v prípade porušenia niektorej z povinností
účastníka uvedenej v bode 2.3 alebo 2.4 čl. 2. dodatku (najmä ale nielen nezaplatenie splatnej ceny
za služby, nedodržanie záväzku uvedeného v bode 2.2 tohto článku, jednostranné ukončenie platnostizmluvy alebo tohto dodatku pred uplynutím doby viazanosti, vykonanie úkonu smerujúceho k ukončeniu
platnosti tohto dodatku pred uplynutím doby viazanosti bez ohľadu na skutočnosť, či naozaj dôjde k
ukončeniu jeho platnosti) je účastník (odporca) povinný uhradiť navrhovateľovi zmluvnú pokutu vo výške

166,- eur. Právo na zmluvnú pokutu podľa tohto bodu vznikne navrhovateľovi samotným porušením
povinnosti odporcu, a to v okamihu porušenia povinnosti odporcom, pričom toto právo nie je podmienené
vykonaním žiadneho úkonu zo strany navrhovateľa (napr. odstúpením od zmluvy alebo prerušením
či obmedzením poskytovania služieb v prípade porušenia povinnosti podľa bodu 2.3 písm. c) tohto
článku). Účastník (odporca) je povinný zaplatiť navrhovateľovi bez ohľadu na dĺžku doby, ktorá mu ešte

zostáva do uplynutia doby viazanosti. Zmluvná pokuta mala byť splatná v lehote uvedenej vo výzve na
jej zaplatenie, inak v lehote 14 dní odo dňa doručenia výzvy navrhovateľa odporcovi.

Podľa ust. čl. 2 bod 2.6 dodatku účastník (odporca) súhlasí s tým, že ak počas doby viazanosti dodatku
dôjde na základe jeho žiadosti alebo z dôvodov jeho zavinenia k dočasnej deaktivácii jemu pridelenej
SIM karty a v dôsledku toho k obmedzeniu alebo k prerušeniu poskytovania služieb podľa zmluvy o
pripojení, že doba po ktorú nebude z týchto dôvodov používať tieto služby sa mu nezapočítava do doby

viazanosti. Táto skutočnosť nezbavuje účastníka jeho povinnosti zaplatiť navrhovateľovi za túto dobu
cenu služieb, pokiaľ mu táto povinnosť v zmysle zmluvy vznikne.

Podľa ust. čl. 3 bod 3.7 dodatku účastník vyhlasuje, že si je vedomý, že mobilný telefón je mu predávaný
za v dodatku uvedenú cenu, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou
mobilného telefónu a v zmysle dodatku poskytnutou zľavou zo spotrebiteľskej ceny, len z toho dôvodu,

žesazaviazalužívaťslužbyposkytovanémuprostredníctvomSIMkartyvzmysleustanovenídodatkupo
dobu dohodnutú v tomto dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku (konkrétne záväzkov v čl. 2 v bode
2.2, 2.3 alebo 2.4) vzhľadom na výšku zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu, ako aj na prípadný
obsah prílohy č. 1 dodatku, by spôsobilo, že navrhovateľovi vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy
zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu).

Z navrhovateľom tvrdených skutočností v podanom návrhu na začatie konania mal súd za preukázané,
že predajná (štandardná) cena mobilného telefónu zn. Sony Ericsson Live with Walkman v čase
uzavretia dodatku k zmluve bola u navrhovateľa vo výške 185,- eur s DPH.

Platobné podmienky, čas a spôsob úhrady ceny za poskytované služby upravoval čl. 11 VP. Podľa
bodu 11.8 tohto článku navrhovateľ po skončení zúčtovacieho obdobia priradeného účastníkovi vystaví

faktúru - daňový doklad, ktorou vyúčtuje ceny poskytnutých služieb počas zúčtovacieho obdobia. Lehota
splatnosti faktúry je 14 dní odo dňa jej vystavenia. V zmysle bodu 11.14 tohto článku má navrhovateľ
nárok na úrok z omeškania vo výške stanovenej zákonom z dlžnej ceny účastníkovi poskytnutej alebo
účastníkom požadovanej služby až do jej zaplatenia.

Podľa ust. čl. 4 bodu 4.1 VP zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú. Platnosť zmluvy zaniká: a) dohodou

zmluvných strán, b) odstúpením od zmluvy, c) výpoveďou zo strany účastníka alebo navrhovateľa, d)
smrťou alebo zánikom účastníka.

Podľa čl. 5 bodu 5.1 písm. b) VP má navrhovateľ okrem iných oprávnení v týchto Všeobecných
podmienkach, resp. v zákone č. 351/2011 Z. z. právo na úhradu ceny poskytnutej služby,
administratívnych, či iných poplatkov podľa Cenníka v lehote splatnosti podľa čl. 11 bod 11.8

Všeobecných podmienok.

Podľa čl. 5 bodu 5.1 písm. c) podpísm. cb) VP má navrhovateľ okrem iných oprávnení v týchto
Všeobecných podmienkach, resp. v zákone č. 351/2011 Z. z. právo na dočasné prerušenie alebo
obmedzenie poskytovania služby účastníkovi z dôvodu neuhradenia splatnej ceny za poskytnuté služby
podľa bodu 1 písm. b) tohto článku najneskôr v lehote 1 deň po dátume splatnosti ceny za poskytnuté

služby (prerušiť alebo obmedziť poskytovanie služby môže navrhovateľ až do zaplatenia ceny alebo do
zániku zmluvy).

Zároveň mal súd z vykonaného dokazovania za nesporne preukázané, že navrhovateľ v zmysle vyššie
uvedených platobných podmienok vyúčtoval odporcovi faktúrami: č. 5162232343 zo dňa 01.05.2012
splatnou dňa 15.05.2012 v sume 50,44 eur, č. 5165688913 zo dňa 01.06.2012 splatnou dňa 15.06.2012

v sume 55,30 eur a č. 5169157542 zo dňa 01.07.2012 splatnou dňa 15.07.2012 v sume 4,32 eur,
cenu služieb celkovo vo výške 110,06 eur podľa uvedenej zmluvy č. A6263817 a v zmysle cenníkanavrhovateľa. Navrhovateľ v ďalšom vyúčtoval odporcovi faktúrou č. 5169163553 zo dňa 01.07.2012
splatnou dňa 15.07.2012 v sume 1,33 eur upomienku.

Navrhovateľ vyzval odporcu pokusom o pokonávku zo dňa 23.08.2012 na zaplatenie faktúr za obdobie

04/2012 v sume 50,44 eur, 05/2012 v sume 55,30 eur, 06/2012 v sume 5,65 eur, celkovo v sume 111,39
eur. Ďalej navrhovateľ odporcu upozornil, že je povinný z dôvodu porušenia zmluvných povinností podľa
dodatku k zmluve zaplatiť zmluvnú pokutu v celkovej výške 166,- eur. Tieto pohľadávky navrhovateľ
žiadal uhradiť najneskôr do 06.09.2012.

Súd mal tak za preukázané, že navrhovateľovi vznikol voči odporcovi nárok na zaplatenie doposiaľ

neuhradenej ceny poskytnutých služieb v súlade s vyššie uvedenými zmluvami, VP a vyššie uvedenými
faktúrami, vo výške 110,06 eur, a preto mu priznal voči odporcovi nárok na zaplatenie sumy 110,06 eur,
keďže nevyšlo najavo, že by odporca do dňa rozhodnutia súdu tento svoj záväzok splnil.

Čo sa týka uplatneného nároku na zaplatenie poplatku za upomienku oneskorenej platby v sume 1,33
(vyúčtovaného faktúrami č. 5169163553), súd tento uplatnený nárok bez ohľadu na jeho pojmové
označenie považoval z hľadiska právnej kvalifikácie podľa jeho obsahového vymedzenia za nárok

na zaplatenie zmluvnej pokuty, ako paušalizovanej náhrady škody za porušenie povinnosti odporcu
zaplatiť faktúrami účtovanú cenu služieb riadne a v lehote splatnosti. Súd je toho názoru, že takýto
typ nároku nemôže byť z právneho hľadiska považovaný za odplatu (cenu, resp. poplatok) za istú
službu navrhovateľa (ako dodávateľa) poskytnutú na základe požiadavky odporcu (ako spotrebiteľa),
keďže jednoznačne zo znenia ust. čl. 11 bodu 11.13 písm. a) VP vyplýva, že ide o poplatok viažuci

sa primárne na porušenie povinnosti odporcu zaplatiť cenu služieb riadne a včas (tomu zodpovedá
aj samotné znenie ustanovenia: „sankčný poplatok za doručenie upomienky má charakter zmluvnej
pokuty, na čom sa strany dohodli, pričom jej výška je stanovená spoločnosťou Orange Slovensko“) a
až sekundárne na následné upozornenie odporcu zo strany navrhovateľa na porušenie jeho povinnosti
(možná paušalizovaná náhrada výdavkov spojených s realizáciou takéhoto upozornenia v dôsledku

omeškania odporcu s úhradou svojich peňažných záväzkov, čomu nasvedčuje znenie ust. čl. 11 bodu
11.13 písm. a) VP: „...sankčných poplatkov spojených s doručením upomienky“).

Súd je však toho názoru, že navrhovateľ nepreukázal písomnú dohodu zmluvných strán o zmluvnej
pokute, ako aj o jej výške, či spôsobe určenia. V zmluve a VP sa konkrétne o sankčnom poplatku za
upomienku, resp. zmluvnej pokute za omeškanie s úhradou faktúry pokiaľ bude zaslaná upomienka, sa

o tejto sankcii konkrétne hovorí len v ust. čl. 11 bodu 11.13 písm. a) VP. Z tohto ustanovenia VP sa však
ani v spojení s prípadným uvedením výšky tejto zmluvnej pokuty v Cenníku navrhovateľa, nedá hovoriť
o tom, že medzi účastníkmi konania došlo k platnému písomnému dojednaniu o zmluvnej pokute. Výška
zmluvnej pokuty mala byť podľa VP stanovená navrhovateľom (možno sa len domnievať, že v Cenníku,
ktorý by mal byť súčasťou zmluvy o pripojení, avšak konkrétne sa to v ustanovení čl. 11 bodu 11.13 písm.

a) VP neudáva). Nemožno však v takomto prípade hovoriť o písomnej dohode zmluvných strán o výške
zmluvnej pokuty alebo spôsobe jej určenia, ak táto výška je závislá na vôli len jednej zmluvnej strany.
V kontexte tohto tak potom súd s poukazom na ust. § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka považoval
predmetné dojednanie o zmluvnej pokute za neplatné pre nedostatok písomnej formy.

Zároveň súd prihliadal aj na to, že je možné usudzovať aj na nedostatok vôle odporcu ako spotrebiteľa

podriadiť sa uvedenej zmluvnej podmienke v samotnom procese uzatvárania takejto zmluvy. V praxi
je, ako už bolo vyššie uvedené, totiž zmluva predkladaná navrhovateľom vo formulárovej podobe (bez
možnostipodrobnejšiehooboznámeniasasoVP,akoajCenníkomnavrhovateľa,atojednakzčasového
hľadiska, ako aj z dôvodu veľkosti písma vo VP hraničiaceho s čitateľnosťou) s vopred určenými
podrobnými podmienkami a nemožnosťou ich akejkoľvek zmeny, čo vedie spotrebiteľa k vyvodeniu

záveru o nemožnosti ovplyvniť znenie zmluvy, ak chce s navrhovateľom vstúpiť do zmluvného vzťahu
a tým stráca reálny záujem na oboznámení sa so znením VP. Z tohto pohľadu je možné dohodu o tejto
zmluvnej pokute považovať za neplatný právny úkon aj s poukazom na ust. § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka.

Ak by aj súd pripustil, že došlo k platnému uzavretiu (z hľadiska formálnych predpokladov § 37 ods.

1 a § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka) dohody o zmluvnej pokute, s čím sa však nestotožnil, je
tak v ďalšom toho názoru s poukazom na to, že medzi účastníkmi ide nepochybne o právny vzťah
založený spotrebiteľskou zmluvou (§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka), že dohodu o tejto zmluvnej
pokute je možné považovať s ohľadom na ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka za neprijateľnúzmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve a podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka za
neplatnú (nespôsobujúcu však neplatnosť iných zmluvných dojednaní § 41 Občianskeho zákonníka).
Súd vychádzajúc z vyššie uvedenej právnej kvalifikácie tohto dohodnutého práva navrhovateľa primárne

sa svojim vznikom viažuceho na omeškanie odporcu s úhradou jeho peňažných záväzkov dospel k
záveru, že táto zmluvná podmienka z hľadiska svojej kauzy (t.j. ekonomického dôvodu, ktorý vedie k
jej zakotveniu do zmluvy) nie je ničím iným len duplicitným prostriedkom sankcionovania odporcu za
porušenie jeho peňažných záväzkov (popri zákonnom práve navrhovateľa na úroky z omeškania; aj
tento právny inštitút je tiež vo svojej podstate sankciou / paušalizovanou náhradou škody vzniknutej

porušením právnej povinnosti vyplývajúcej zo zmluvného záväzku škodcu, ktorý má povahu peňažného
plnenia) a do istej miery aj neprimeraným prostriedkom obchádzania kogentného ustanovenia § 517
ods. 2 Občianskeho zákonníka o najvyššej prípustnej výške úrokov z omeškania v občianskoprávnych
vzťahoch. Pritom určite nemôže byť adekvátnou náhradou za domnelé výdavky navrhovateľa spojené
so spracovaním upomienky, ktorá je zväčša generovaná prostredníctvom elektronických prostriedkov
navrhovateľa bez reálneho podielu ľudského faktora (uvedená možnosť je aj priamo zakotvená v ust. čl.

16 bodu 16.2 písm. d) VP) a neprináša navrhovateľovi takmer žiadnu škodu vo forme s týmto spojených
vynaložených výdavkov. Rovnako je potrebné poukázať aj na to, že upomienka navrhovateľa z hľadiska
jej vzťahu k vzniku práva navrhovateľa na zaplatenie ceny za poskytnuté služby, ani z hľadiska vzniku
nejakých jeho iných práv (napr. práva na odstúpenie od zmluvy v zmysle čl. 4 bodu 4.4 VP), nemá žiadnu
právnu relevanciu a ide len o nadbytočný úkon. Je možné tak vychádzať z toho, že ide o úkon, ktorým

sa navrhovateľ snaží zdôvodňovať svoj neprimeraný nárok na zmluvnú pokutu viažucu sa na porušenie
povinnosti odporcu uhradiť cenu poskytnutých služieb riadne a včas, dôvodiac, že s týmto má spojené
nejaké náklady.

V neposlednom rade treba poukázať aj na to, že navrhovateľ ani nepreukázal, že by odporcovi vôbec
takúto upomienku, na ktorej odoslanie odporcovi sa vznik zmluvnej pokuty formálne viaže, odporcovi

zaslal (neuniesol bremeno dôkazu ust. § 120 ods. 1 O.s.p.).

Pokiaľ sa jedná o návrh v tejto časti, t. j. o zaplatenie sumy 1,33 eur spolu s úrokmi z omeškania vo
výške 8,75 % ročne zo sumy 1,33 eur od 07.09.2012 do zaplatenia zamietol.

Navrhovateľ si tak v ďalšom v konaní uplatňoval nárok na zaplatenie sumy vo výške 166,- eur, ktorý
skutkovo vymedzoval ako nárok na náhradu škody, ktorá mu mala vzniknúť v dôsledku porušenia

povinností odporcu zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby (tzv. doby viazanosti) a platiť
riadne a včas cenu za poskytnuté služby, pričom výška škody mala zodpovedať výške poskytnutej zľavy
z predajnej ceny mobilného telefónu, t. j. sume 166,- eur.

Súd na tomto mieste považuje za potrebné vyjadriť sa bližšie k predpokladom vzniku zodpovednosti
za škodu podľa ust. § 420 Občianskeho zákonníka. Týmito sú protiprávne konanie, škoda, príčinná

súvislosť medzi protiprávnym konaním a škodou a zavinenie.

Protiprávne konanie je také, ktoré je v rozpore s objektívnym právom a spočíva buď v konaní alebo
opomenutí. Preto, aby konanie bolo kvalifikované ako protiprávne je potrebné porušenie právnej
povinnosti, ktorá bola uložená povinnému subjektu. Právne povinnosti vyplývajú buď priamo z právnych
predpisov, zo zmluvy alebo z iných právnych skutočností. Rozpor s právnymi predpismi je vtedy, ak

konanie priamo porušuje právne predpisy, alebo aj vtedy, keď právne predpisy obchádza. Protiprávnosť
sa nepredpokladá a poškodený má povinnosť ju dokazovať.

Ďalšou podmienkou na vznik zodpovednosti za škodu je samotný vznik škody. Pojem škoda je
definovaný tak, že ide o majetkovú ujmu, teda o ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného.
Pritom majetková ujma môže existovať len vtedy, ak ju je možné objektívne vyjadriť peniazmi. Pri vecnej

škode sa rozoznáva škoda skutočná a ušlý zisk. Skutočná škoda je ujma spočívajúca v zmenšení
majetkového stavu poškodeného, ktorá vznikla v dôsledku škodovej udalosti a príčinnej súvislosti s
ňou. Ušlý zisk je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k
rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí

Ďalej je potrebná existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním škodcu a vzniknutou

škodou. Zisťovanie príčinnej súvislosti znamená, že je potrebné z celého reťazca všeobecnej príčinnosti
sledovať len tie príčiny a následky, ktoré sú dôležité pre zodpovednosť za škodu. Najprv je potrebnézistiť, či bola škoda spôsobená v zmysle občianskeho práva a potom je potrebné zisťovať existenciu
príčin tejto škody. Takýmito príčinami môže byť protiprávny úkon, úmyselné konanie proti pravidlám
občianskeho spolužitia, určitým spôsobom kvalifikovaná škodná udalosť a iné. Pri zisťovaní príčinnej

súvislosti je potrebné skúmať, či v komplexe skutočností ktoré prichádzajú do úvahy ako príčina vzniku
škody existuje tá skutočnosť, s ktorou Občiansky zákonník zodpovednosť v danom prípade spája.

Posledným nevyhnutným predpokladom vzniku zodpovednosti za spôsobenú škodu je zavinenie, ktoré
býva definované ako psychický vzťah škodcu k vlastnému protiprávnemu konaniu a k škode. Tento
vzťah je vyjadrený buď ako priamy alebo nepriamy úmysel, alebo ako vedomá alebo nevedomá

nedbanlivosť.Zavinenieakopsychickývzťahmusízahrňovaťvšetkyznakypríslušnejskutkovejpodstaty,
teda protiprávny úkon, škodu a príčinnú súvislosť medzi nimi. Občiansky zákonník je vo všeobecnosti
založený na princípe zodpovednosti za predpokladané nedbanlivostné zavinenie.

Poškodený musí preukazovať, že došlo k porušeniu právnej povinnosti a že škoda a jej výška je
v príčinnej súvislosti s týmto porušením. Naopak, dôkazné bremeno, ktoré smeruje k vyvráteniu
domnienky viny nesie škodca, ktorý ak sa chce vyviniť (exculpovať) musí preukázať, že škodu nezavinil.

Navrhovateľ uvádzal, že protiprávne konanie odporcu je v tom, že tento porušil svoje povinnosti a riadne
neplatil za poskytované služby, a tak nedodržal lehotu viazanosti 24 mesiacov podľa dodatku k zmluve o
pripojení. Následkom tohto, a teda v príčinnej súvislosti s takýmto konaním vznikla škoda, ktorá vlastne
pozostáva z rozdielu v cene mobilného telefónu, a to akciovej cene za ktorú bol tento predaný odporcovi
a predajnej skutočnej cene.

Súd vychádzal z týchto všeobecných predpokladov zodpovednosti za škodu a dospel k takému záveru,
že nie sú splnené uvedené podmienky, a nie je tak daná ani zodpovednosť odporcu za škodu, ktorú si
uplatňuje navrhovateľ v tomto konaní.

V prejednávanej veci zo strany navrhovateľa nesúceho dôkazné bremeno bolo preukázané, že odporca
porušil svoju povinnosť uhrádzať cenu na základe zmluvy poskytnutých služieb riadne a včas. Ďalej však

navrhovateľ nepreukázal, že odporca v zmluvnom vzťahu nezotrval po dobu viazanosti 24 mesiacov. Pri
tomto závere súd vychádzal z toho, že spôsob ukončenia zmluvy o pripojení je uvedený v ust. čl. 4 VP,
ktoré sú súčasťou zmluvy. Podľa ust. § 40 ods.2 Občianskeho zákonníka sa písomne uzavretá dohoda
môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne. V prejednávanej veci navrhovateľ písomné ukončenie písomne
uzavretej zmluvy o pripojení nepreukázal.

Pokiaľ sa týka vzniku škody ako ďalšieho predpokladu vzniku zodpovednosti za škodu, podľa
navrhovateľa mu vznikla škoda ako rozdiel medzi trhovou cenou mobilného telefónu a jeho akciovou
cenou. Aj keby bol splnený zo strany odporcu predpoklad protiprávneho úkonu, k uvedenej škode
(napriek deklarácii uvedenej v bode 3.7 Dodatku) by nedošlo. Podľa názoru súdu za škodu nemožno
považovať to, že v rámci ofenzívnej obchodnej politiky navrhovateľa tento predáva mobilný telefón za

nižšiu ako navrhovateľom deklarovanú trhovú cenu. Účel sledovaný navrhovateľom podaným návrhom
bolo možné dosiahnuť iným spôsobom (napr. podmienením právneho úkonu). Rozdiel medzi trhovou
a akciovou cenou mobilného telefónu tak nie je následkom (tvrdeného, ale nie celkom preukázaného)
protiprávneho úkonu odporcu, ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi navrhovateľom a odporcom.
Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany navrhovateľa reparovaný prehodnotením jeho

rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu s odporcom vkladal. K
protiprávnemu zmenšeniu majetku odporcu tak nedošlo, pretože tento za mobilný telefón obdržal
dojednanú kúpnu cenu.

S vyššie uvedeným záverom je zároveň spojené aj nesplnenie ďalšieho predpokladu pre vznik škody
(kauzálny nexus), pretože aj v prípade zavineného nezotrvania odporcu v zmluvnom záväzku po určitú

dobu, dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku navrhovateľa (ako uplatnenej škody) by nebol tento
protiprávny úkon ale kúpna zmluva s odporcom s obdržaním dojednanej kúpnej ceny. V ďalšom súd
poukazuje na to, že škoda ako majetková ujma, a to zmenšenie majetkového stavu poškodeného -
navrhovateľa, mala vzniknúť vtedy, keď navrhovateľ predal odporcovi podľa dodatku zľavnený mobilný
telefón. Až následne odporca nedodržal svoju povinnosť a riadne neplatil za služby poskytované

navrhovateľom. V takomto prípade najskôr došlo k zníženiu majetku vo sfére navrhovateľa, keď poskytol
zľavu na mobilný telefón a až po uplynutí času došlo k porušeniu povinnosti odporcu riadne platiť za
služby v roku 2012, ako vyplýva z pokusu o pokonávku a z predložených faktúr. Teda z časovéhohľadiskanavrhovateľzamieňapríčinusnásledkom,inakpovedanénajskôrmalodôjsťknásledku(vzniku
škody) a potom k príčine (protiprávnemu konaniu).

Právo na náhradu škody nevyplýva ani z citovaného ust. čl. 3 bod 3.7. dodatku, ako uvádzal navrhovateľ,

aj keď sa v tomto článku hovorí o škode.

Súd tak v dôsledku nepreukázania predpokladov vzniku zodpovednosti odporcu za navrhovateľom
tvrdenú škodu, návrh v časti o zaplatenie sumy 166,- eur spolu s jej uplatneným príslušenstvom úrokmi
z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 166,- eur od 07.09.2012 do zaplatenia zamietol.

Na tomto mieste súdu nedá neuviesť, že spôsob, akým si navrhovateľ uplatnil uvedený žalovaný
nárok sa súdu javí ako účelový v snahe obísť zákaz ďalšieho používania zmluvných podmienok,

ktoré boli súdmi judikované ako neprijateľné (§ 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka); napr. rozsudkom
Okresného súdu Prešov č. k. 17C/23/2010-65 zo dňa 13.08.2010 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Prešove č. k. 2Co/137/2010 zo dňa 29.06.2011, rozsudkom Okresného súdu Prešov č.
k. 17C/112/2010-35zo dňa 16.08.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k.
18Co/136/2010 zo dňa 09.05.2011, rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. 38C/117/2010-61 zo dňa

18.02.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove 6Co/91/2011 zo dňa 24.04.2012 (tento aj
samotný navrhovateľ udáva v návrhu), rozsudkom Okresného súdu Svidník č. k. 7C/119/2011 zo dňa
31.10.2011, rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 11C/184/2011-82 zo dňa 26.10.2011,
rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. 6C/20/2012-56 zo dňa 29.05.2012, rozsudkom Okresného súdu
Žilina č. k. 6C/200/2012-62 zo dňa 20.11.2012. Sám navrhovateľ to deklaruje hneď v úvode svojho

návrhu. Aj keď navrhovateľ skutkovo vymedzuje žalovaný nárok ako nárok na náhradu škody, v zásade
sa domáha akoby zmluvnej pokuty, ktorá zodpovedá zľave z cenníkovej ceny mobilného telefónu.

Navrhovateľovi vzniklo v súlade s ust. čl. 11 bod 11.14 VP právo na úroky z omeškania vo výške
stanovenej zákonom, teda podľa vyššie uvedených ust.§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení
s ust. § 3 ods. 1 v znení účinnom do 31.01.2013 a ust. § 10c nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z.

Súd pri posudzovaní tohto nároku mal za to, že odporca sa dostal do omeškania s platením sumy za
poskytnuté služby, t. j. sumy 110,06 eur, prvým dňom po splatnosti jednotlivých faktúr: č. 5162232343 zo
dňa 01.05.2012 splatnej dňa 15.05.2012 v sume 50,44 eur, č. 5165688913 zo dňa 01.06.2012 splatnej
dňa 15.06.2012 v sume 55,30 eur a č. 5169157542 zo dňa 01.07.2012 splatnou dňa 15.07.2012 v sume
4,32 eur, ktorými navrhovateľ vyúčtoval odporcovi cenu poskytnutých služieb v zmysle uzavretej zmluvy

o pripojení. V čase prvého dňa omeškania odporcu so zaplatením faktúr č. 5162232343 a 5165688913
bola výška základnej úrokovej sadzby ECB 1 % ročne a v čase prvého dňa omeškania odporcu so
zaplatením faktúry č. 5169157542 bola výška základnej úrokovej sadzby ECB 0,75 % ročne (súd má
o tomto vedomosť zo svojej činnosti, § 121 O.s.p.). Navrhovateľovi tak vznikol nárok na zaplatenie
úrokov z omeškania: vo výške 9 % ročne zo sumy 50,44 eur od 16.05.2012 do zaplatenia, vo výške 9

% ročne zo sumy 55,30 eur od 16.06.2012 do zaplatenia a vo výške 8,75 % ročne zo sumy 4,32 eur
od 16.07.2012 do zaplatenia. Vzhľadom k tomu, že si navrhovateľ uplatnil úroky z omeškania až od
07.09.2012 a len vo výške 8,75 % ročne, súd mu viazaný rozsahom návrhu s poukazom na ust. § 153
ods. 2 O.s.p. priznal nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 110,06
eur od 07.09.2012 do zaplatenia.

Podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo

Podľa ust. § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh
spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Súd pri rozhodnutí o trovách konania vychádzal z ust. § 142 ods. 2 O.s.p. a z toho, že čistý úspech

odporcu v konaní bol v rozsahu 20 % [úspech odporcu 60 % (167,33 eur / 277,39 eur = 0,60) : úspech
navrhovateľa 40 % (110,06 eur / 277,39 eur = 0,40); teda čistý úspech odporcu = 60 % - 40 %]. Odporcovi
tak vzhľadom na uvedené vzniklo právo požadovať od navrhovateľa náhradu trov konania v rozsahu 20
% účelne vynaložených trov na uplatnenie svojho práva. Vzhľadom k tomu, že odporca si toto právo
návrhom podľa ust. § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p. neuplatnil, súd mu náhradu trov konania nepriznal.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom

len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2O.s.p.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal

na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.